Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. jún 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22C/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125204568
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125204568.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu 1/: A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom D. A. XXXX/XX,
XXX XX E., žalobcu 2/: E. F., nar.: XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX H., žalobcu 3/: I. F., nar.:
XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX H., žalobcu 4/: J. G., nar.: XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX
H., žalobcu 5/: K. G., nar.: XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX H., žalobcu 6/: L. M., nar.: XX.XX.XXXX,
bytom G. XXX/X, XXX XX H., žalobcu 7/: F. N., IČO: 45 955 751, so sídlom Hviezdoslavova 224/3,

917 01 Trnava, žalobcu 8/: I. A. E., nar.: XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX H., žalobcu 9/: O. P.,
nar.: XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX H., všetci žalobcovia v zast.: SOPKO LEGAL s.r.o., IČO:
47 631 741, so sídlom Paulínska 24, 917 01 Trnava, proti žalovanému 1/: I. O. K., nar.: XX.XX.XXXX,
bytom G. X, XXX XX H. a žalovanému 2/: I. A. K., nar.: XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX H., o návrhu
žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 12.06.2025 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh žalobcov na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným odstrániť kamerový systém s mikrofónmi a svietidlá na X.NP
bytového domu G. X, XXX XX H., ktorý je umiestnený pod odkvapovým žľabom nachádzajúcim sa nad
podbráním a na vonkajšej fasáde bytového domu, a to na ľavej strane pri pohľade na podbránie.

2. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádzajú, že žalovaní majú o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/1 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov byt č. X v bytovom dome -
G. X, nachádzajúcom sa v katastrálnom území H., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX Okresného
úradu Trnava, katastrálny odbor. Z mnohých listín a fotografií, ktoré súdu ako dôkaz predkladáme, je
evidentné, že žalovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. X v bytovom dome – G. X svojím konaním,
spočívajúcom najmä v tom, že:

a) v bytom dome majú neoprávnene namontovaný kamerový systém s mikrofónmi a svietidlá (nami
neznámeho modelu) smerované do spoločných priestorov, ktorým dochádza nie len k neoprávnenému
spracúvaniu osobných údajov, ale aj k neoprávnenému odpočúvaniu,
b) ignorujú schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, závery na nich prijaté, dohody o
spoločnom užívaní pozemku a parkovaní vo dvore,
c) bezdôvodne a opakovane podávajú podania na jednotlivých žalobcov, dlhodobo a vážne zasahujú do

výkonu vlastníckych práv ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v tomto bytovom dome, a
to takým spôsobom, že obmedzujú a znemožňujú ich výkon vlastníckeho práva, čím zároveň sústavne
narušujú ich pokojné bývanie, ohrozujú bezpečnosť a porušujú dobré mravy v bytovom dome.
3. Súčasne žalobcovia uviedli, že vzhľadom na to, že žalovaní napriek početným ústnym výzvam
žalobcov neupustili od vyššie uvedeného konania, tak žalobcovia tentokrát už v zastúpení právnym
zástupcom, listom zo dňa 11.04.2025, ktorý bol obom žalovaným doručený dňa 17.04.2025, opätovne

písomne vyzvali na upustenie od vyššie uvedeného konania, ktorým dlhodobo a sústavne narušujú
pokojné bývanie žalobcov ako ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov a ktorým okreminého porušujú aj dobré mravy v bytovom dome. Napriek tomu, že žalovaným lehota uvedená vo výzve
uplynula dňom 24.04.2025, žalovaní nimi neoprávnene namontovaný kamerový systém s mikrofónmi
neodstránili, pričom navyše namontovali aj svietidlá. Zo správania žalovaných je evidentné, že upustiť

od ich vyššie uvedeného konania ani nemienia, práve naopak, jeho intenzita sa stupňuje (neoprávnene
namontované svietidlá).

4. Žalobcovia majú za to, že bez nariadenia neodkladného opatrenia je výkon práv ostatných vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome bezprostredne ohrozený a porušovaný, a to sústavným

narušovaním pokojného bývania zo strany žalovaných, ktorí týmto okrem iného porušujú aj dobré mravy
v bytovom dome. Žalovaní na (početné) výzvy ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome nereagujú a neoprávnene namontovaný kamerový systém s mikrofónmi naďalej
odmietajú odstrániť, ako aj nimi neoprávnene namontované svietidlá. Žalovaní tak konajú vedome a v
zlom úmysle, na škodu ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Je zrejmé,
že bez nariadenia neodkladného opatrenia je výkon práv ostatných vlastníkov bytov a nebytových

priestorov bezprostredne ohrozený, a je dôvod, aby im súd poskytol ochranu. Nakoľko v zmysle
ustanovenia§336ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuneodkladnýmopatrenímmožnodosiahnuťtrvalú
úpravu pomerov medzi stranami (najmä preto, že medzi stranami nejde o spor o určenie vlastníckeho
práva k spoločným častiam domu, spoločným zariadeniam domu, príslušenstve alebo iným spoločným
právam k pozemkom), nie je dôvod na uloženie povinnosti žalobcovi podať žalobu vo veci samej.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len: „Civilný sporový poriadok“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7.Podľa§325ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku,neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,
aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,

g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

8. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené

na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu.
Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej
úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá.
Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť
neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí

existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutiaapriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo

existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i
naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav
v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením
neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd
pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky

rozhodujúce skutočnosti).

10. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.“

11. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn..: 5 Cdo/25/2019 zo dňa 25. júna 2019

vyplýva, že: „pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre
vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať
vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel
a podstatu neodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní.“

12. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 406/2023 zo dňa 07. novembra
2023 vyplýva, že: „neodkladné opatrenie, v dôsledku ktorého sa má zabezpečiť prístup sťažovateľa k
jeho nehnuteľnostiam, nijak nenahrádza konanie, ktorým sa má určiť existencia alebo má byť zriadené
vecné bremeno. Účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť rýchlu a účinnú ochranu, pričom jedným
z možným návrhov je aj návrh na uloženie povinnosti niečo konať alebo niečo strpieť. Súdom pritom

nič nebránilo, aby sťažovateľovi uložili povinnosť podať žalobu či už o určenie alebo zriadenie vecného
bremena. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku,
ktorémusaneodkladnýmopatrenímposkytujeochrana.Osvedčenienárokuneznamenálenosvedčenie,
čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení
osvedčeného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná

ochrana.“

13. Na úvod súd konštatuje, že podľa právneho názoru súdu je návrh žalobcov na nariadenie
neodkladného nedostatočný a vôbec nedáva súdu odpovede na dôležité otázky, na základe ktorých
by mohol nariadiť neodkladné opatrenie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahuje

viacero právne irelevantných a nesúvisiacich skutočností vzhľadom na navrhovaný petit neodkladného
opatrenia. Súčasne súd uvádza, že z priložených listinných dôkazov súdu nevyplývajú skutočnosti, ktoré
sú uvedené v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14.Vprvomradenávrhžalobcovneobsahujeprávnezdôvodnenieaktívnejvecnejlegitimáciesúčasných

žalobcov. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalovaní sú vlastníkmi bytu č. X
v rámci bytového domu na ulicu G. X, XXX XX H. a ktorí mali namontovať kamerový systém s mikrofónmi
a svietidlami na bytový dom. Zdôvodnenie právneho postavenia súčasných žalobcov ale v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia absentuje.

15. V tomto prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. následná žaloba nie je žalobou
podľa osobitného predpisu podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, t.j. pretože právnym
podkladom vzhľadom na navrhovaný žalobný návrh nie je zákon č. 182/1993 Z.z. zákon o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, ale práve § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tým pádom na
strane žalobcov neexistuje nútené procesné spoločenstvo, kde by museli vystupovať všetci vlastníci

bytov a nebytových priestorov v dome. Podľa priloženého listu vlastníctva ani všetci vlastníci bytov
a nebytových priestorov v dome v žalobe žalobcov nevystupujú a preto je dôležité, prečo práve uvedení
vlastníci bytov a nebytových priestorov sa domáhajú právnej ochrany vzhľadom na požadovaný návrh
neodkladného opatrenia. Inými slovami povedané, je potrebné skúmať hospodársku kauzu podanej
žaloby v podobe ohrozených alebo porušených práv.

16. Problémom samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v kontexte vyššie uvedeného
je, že samotní žalobcovia sa síce domáhajú odstránenia kamerového systému, ale vo svojom návrhu
neuvádzajú, prečo na tom majú právny záujem. Na žiadnom mieste návrhu totiž nie je uvedené, žeby kamerový systém zasahoval do ich práv, napríklad do práva na ochranu súkromia tým, že by ich
neoprávnene monitoroval. Na strane 3 návrhu žalobcov v časti I. skutkový stav je doslovne uvedené,
že: „v bytom dome majú neoprávnene namontovaný kamerový systém s mikrofónmi a svietidlá (nami

neznámeho modelu) smerované do spoločných priestorov, ktorým dochádza nie len k neoprávnenému
spracúvaniu osobných údajov, ale aj k neoprávnenému odpočúvaniu.“ Odhliadnuc od nižšie uvedených
nedostatkov samotná skutočnosť, že by kamerový systém narúšal právo na ochranu súkromia práve
týchtožalobcovanitvrdenánieje.Zuvedenéhoobsahunávrhuneodkladnéhoopatreniasasúdnedozvie
ani to, koho osobné údaje sú neoprávnene spracované alebo u koho dochádza k neoprávnenému

odpočúvaniu. Z uvedeného dôvodu aktívna vecná legitimácia súčasných žalobcov nie je absolútne
prepojená s ich prípadným porušením práva na ochranu súkromia, resp. iným ohrozeným alebo
porušenýmprávom,pretožežalobcoviaaninetvrdia,žepráveichprávonaochranusúkromiaboloastále
je porušené. Súd si skutkový stav nemôže v tomto smere v žiadnom prípade domyslieť. Z uvedeného
dôvodu súčasní žalobcovia nemajú žiadny právny záujem na vydaní takto koncipovaného neodkladného
opatrenia, pretože ich právo na ochranu súkromia ani porušené nie je. Z uvedeného dôvodu súd dospel

k právnemu záveru, že žalobcovia v tomto prípade súdu neosvedčili dôvodnosť takto koncipovaného
neodkladného opatrenia, pretože samotný kamerový systém ani neporušuje ich práva, napríklad právo
na ochranu súkromia, pretože túto skutočnosť ani žalobcovia netvrdia.

17. Ďalšou právnou vadou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcov je, že obsahuje

viacero právne irelevantných skutočností, ktoré sú bez priamej vecnej súvislosti s navrhovanou textáciou
výroku neodkladného opatrenia. Súd uvádza, že pokiaľ žalobcovia tvrdia, že žalovaní: „ignorujú schôdze
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, závery na nich prijaté, dohody o spoločnom užívaní pozemku
a parkovaní vo dvore“, podľa právneho názoru súdu sú uvedené skutkové tvrdenia žalobcov bez
právneho významu vzhľadom na textáciu výrokov navrhovaného neodkladného opatrenia. Žalobcovia

súdu predložili listinu vyhodnotenie písomného hlasovania zo dňa 24.06.2021, na ktorom sa hlasovalo
s úhradou v sume 603,46 EUR z fondu opráv a údržby za spoločenskú hodnotu stromu a druhé písomné
hlasovanie zo dňa 09.10.2020 ohľadom výrubu orecha vo dvore bytového domu. Súd skutočne z návrhu
žalobcov a priložených listinných dôkazov nevidí žiadny skutkový ani právny súvis s tým, že žalobcovia
požadujú odstránenie kamerového systému.

18. Ďalej žalobcovia uvádzajú, že: „žalovaní bezdôvodne a opakovane podávajú podania na jednotlivých
žalobcov, dlhodobo a vážne zasahujú do výkonu vlastníckych práv ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v tomto bytovom dome, a to takým spôsobom, že obmedzujú a znemožňujú ich
výkon vlastníckeho práva, čím zároveň sústavne narušujú ich pokojné bývanie, ohrozujú bezpečnosť

a porušujú dobré mravy v bytovom dome.“ Opätovne súd uvádza, že uvedené skutočnosti súd
bez relevantného skutkového a právneho prepojenia na žalobný návrh. Z návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia sa súd nedozvedel, či uvedené konanie žalovaných je vo vzťahu ku
kamerovému systému alebo k namontovaným svetlám. Súd skutočne z návrhu žalobcov a priložených
listinných dôkazov nevidí žiadny skutkový ani právny súvis s tým, že žalobcovia požadujú odstránenie

kamerového systému.

19. Neosvedčenie dôvodnosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je samo
o sebe právnym dôvodom, prečo súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie. Odhliadnuc od tejto
skutočnosti súd žalobcom ďalej uvádza, že ďalším dôvodom nenariadenia neodkladného opatrenia

je rozpor skutkového stavu s priloženými listinnými dôkazmi. Žalobcovia uvádzajú, že neoprávneným
namontovaným kamerovým systémom dochádza k neoprávnene spracovaniu osobných údajov
a k neoprávnenému odpočúvaniu. K neoprávnenému odpočúvaniu súd uvádza, že uvedené skutkové
tvrdenie v žiadnom prípade nevyplýva z priložených listinných dôkazov, pretože z logických dôvodov ani
vyplývať nemôže. Pokiaľ žalobcovia nemajú vedomosť o type kamery a kamerového systému, nemôžu

tvrdiť, že dochádza k ich neoprávnenému odpočúvaniu, pretože takúto funkciu kamerový systém ani mať
nemusí. Samozrejme z logických dôvodov vyplýva, že priložená fotografia kamery nemôže poskytovať
dôkaz o neoprávnenom odpočúvaní, pretože vo fotografii nie je zachytený zvuk, ale obraz. Z priložených
listinných dôkazov možno dovodiť, že vo dvore bytového domu je nainštalovaná kamera. Či sa jedná
o pravú kameru alebo atrapu, či sa jedná o kamerový systém zachytávajúci obrazovo-zvukové záznamy

alebo len obrazové záznamy a či nepretržite alebo len v prípade pohybu so senzorom nemožno
z priložených listinných dôkazov dovodiť. Súčasne z priložených fotografií nevyplýva, že by súčasťou
kamery, resp. kamerového systému mali byť nejaké mikrofóny ako prídavné zariadenie.20. Súčasne z vyššie citovaného textu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia: „v bytom dome
majú neoprávnene namontovaný kamerový systém s mikrofónmi a svietidlá (nami neznámeho modelu)
smerované do spoločných priestorov, ktorým dochádza nie len k neoprávnenému spracúvaniu osobných

údajov, ale aj k neoprávnenému odpočúvaniu.“ súdu nie je známe, ako prostredníctvom svietidiel
dochádza k neoprávnenému odpočúvaniu. V texte návrhu je jednoznačne uvedená zlučovacia spojka
„a“ a preto žalobcovia požadujú vo dvoch samostatných výrokoch odstránenie kamerového systému „a“
svietidiel.

21. Ako bolo v predchádzajúcom bode uvedené, žalobcovia súčasne požadujú, aby žalovaní odstránili
namontované svietidlá na X. NP. K tomuto žalobnému výroku súd uvádza, v celom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia absentuje, na základe čoho a prečo sa žalobcovia domáhajú jeho odstránenia.
Súd uvádza, že pravdepodobne sa nebude jednať o porušenie práva na ochranu súkromia. Z návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva, že by to žalobcom nejako prekážalo alebo ich to
obmedzovalo nejakým spôsobom. Z uvedeného dôvodu súd uvádza, že žalobcovia k požadovanému

výroku č. II rovnako tak neosvedčili dôvodnosť podaného návrhu. Pokiaľ sa jedná o žalobu žalobcov
podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalobcovia musia tvrdiť, čím ich uvedené svetlo ohrozuje
alebo obmedzuje vo výkone ich vlastníckeho práva. Bohužiaľ ani tieto informácie sa v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nenachádzajú.

22. Navrhovateľ musí rozhodujúce skutočnosti opísať tak, aby súd presvedčil o potrebe nariadenia
neodkladného opatrenia (musí hodnoverne osvedčiť samotný nárok, a to jeho dôvodnosť a trvanie,
a potrebu bezodkladne upraviť pomery alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená). Súd nemôže
poskytnúťochranuprostredníctvomnariadenianeodkladnéhoopatrenia,aksanárokjavíbyťnedôvodný.
Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej znamená, že súd musí byť presvedčený o tom, že miera

pravdepodobnosti vyhovenia návrhu je vyššia ako pravdepodobnosť jeho zamietnutia. (Bližšie pozri:
ŠTEVČEK, M. a kol.: Civilné právo procesné. Úvod do civilného procesu a sporové konanie. 1 vydanie.
Praha: C. H. Beck, 2022, str.449, ISBN: 978-80-7400-876-4.)

23. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená,
opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.“

24. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: I. ÚS 358/2021 zo dňa 06. novembra
2021 vyplýva, že: „v prípade neodkladného opatrenia ide o procesný inštitút, ktorý má osobitný charakter
vyznačujúci sa najmä nevyhnutnosťou jeho vydania. Povinnosťou navrhovateľa je v návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z pojmu ,,osvedčenie dôvodnosti“ vyplýva, že v

danom prípade ide o rozhodovanie súdu bez nutnosti vykonať dokazovanie, ako aj bez povinnosti
zisťovať všetky konkrétne skutočnosti, ktoré je potrebné verifikovať pri vydávaní rozhodnutia vo veci
samej.“

25. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: II. ÚS 712/2017 zo dňa 15. novembra 2017

vyplýva, že: „všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne upravuje pomery účastníkov konania,
pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia
domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje.“

26. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 422/2021 zo dňa 13. januára 2022

vyplýva, že: „podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie možno nariadiť, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Tento atribút však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a
jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj dlhší čas a nemožno ju
považovať za nesplnenú len preto, že strana sa nedomáhala ochrany neodkladným opatrením ihneď po
reálnom vzniku potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia len z tohto dôvodu je porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky.“27. Z vyššie uvedenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít v Slovenskej republike ako
aj z ustanovenia § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že nevyhnutým predpokladom
pre nariadenie neodkladného opatrenia je preukázanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov, v tomto

prípade susedov. Po podrobnom preštudovaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
súd konštatuje, že v ňom takmer absolútne absentuje opísanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov
medzi žalobcami a žalovanými. Súd uvádza, že podrobné opísanie potreby bezodkladnej úpravy
pomerov si súd nemôže sám dotvoriť alebo domyslieť. Nakoľko však v rámci svojho návrhu vo vzťahu
k dvom požadovaným výrokom ani netvrdia, aké ich konkrétne práva a právom chránené záujmy sú

porušované, nemôže v danom prípade existovať ani dôvodnosť bezodkladnej úpravy pomerov.

28. Na základe uvedených skutočností majúcich svoj pôvod v skutkovom stave súd dospel k
právnemu záveru, že žalobca vo svojom návrhu neosvedčil hodnovernosť svojho práva, ktorého
ochrany sa domáhal prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia, čo predstavuje právny dôvod
zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z uvedeného dôvodu neexistuje ani potreba

bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcami a žalovanými, pretože z návrhu nie je zrejmé, ktoré
žalobcami ohrozené alebo porušené práva potrebujú akútnu bezodkladnú úpravu pomerov. Súčasne
žalobcovia vo svojom návrhu uviedli aj vyššie uvedené skutočnosti, ktoré objektívne nemôžu vyplývať
z priložených listinných dôkazov. Uvedené predstavuje tri samostatné dôvody zamietnutia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom súd zdôrazňuje, že každý jeden identifikovaný dôvod

predstavuje sám o sebe právny dôvod, pre ktorý nemôže byť nariadené neodkladné opatrenie.

29. Odhliadnuc od týchto skutočností súd dáva žalobcom do pozornosti, že ich petit (návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia) nerešpektuje zásadu proporcionality a je právne neurčitý a nevykonateľný.
Vzhľadom k tomu, že žalobcovia síce nazvali svoje podanie ako návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia, na základe poslednej časti návrhu súd dospel k záveru, že súčasťou tohto návrhu je
aj samotná žaloba. Uvedené vyplýva z formulácie žalobného petitu v prípade, že súd dospeje k
právnemu záveru, že nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na
povahu súdneho sporu a ohrozených, resp. porušených práv žalobcov optikou dôkaznej núdze v čase
podania žalobného návrhu by bolo plne v súlade so zásadou proporcionality, keby žalobcovia navrhli

vydať neodkladné opatrenie ako časovo obmedzené s inou formuláciou povinnosti do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej. Podľa právneho názoru súdu by takto formulované neodkladné opatrenia
spĺňalo podmienku proporcionality, pretože až v prebiehajúcom súdnom spore sa následne ukáže, či sa
jedná o atrapu kamery, aké záznamy kamera vytvára, kto ju namontoval a kto je jej vlastníkom a ďalšie
relevantné právne skutočnosti. Takto navrhovaný žalobný návrh vo výroku č. I. nespĺňa požadovanú

zásadu proporcionality, pretože nie je formulovaný ako dočasný a obsah textácie výroku č. I. znie
automaticky na „odstránenie“, pričom požiadavke proporcionality by spĺňalo slovné spojenie napríklad
„dočasne zakazuje“. Ďalej je nedostatočne špecifikovaný „kamerový systém“ žalovaných. Z väčšiny
fotiek žalobcov vyplýva, na bytovom dome je nainštalovaná jedna kamera, ktorej súčasťou sú káble.
Zfotieknevyplýva,žebyjejsúčasťoubolzvlášťzvukovýmikrofón.Opätovnesúduvádza,žeodstránenie

kamery a kamerového systému (ktorého súčasťou sú možno prídavné zariadenia v byte žalovaných)
je podstatný rozdiel. Súd žalobcovi uvádza, že takto naformulovaný petit neodkladného opatrenia nie
je spôsobilý na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože je právne neurčitý a nevykonateľný, čo
predstavuje ďalší samotný dôvod na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

30. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (2).

31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

32. K rozhodnutiu o náhrade trov konania o neodkladnom opatrení súd uvádza, že keďže sa nejedná
o rozhodnutie súdu, ktorým sa konanie končí, súd rozhodne o nároku na náhradu trov konania

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového konania. Na základe
vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. e) Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového

poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).