Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1XEObd/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8806202737
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:8806202737.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a
členiek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v exekučnej veci oprávnenej
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému
B. E., narodenému XX. V. XXXX, prechodne bytom Y. T. XX, XXX XX P., o vymoženie 2.861,32 eura
s príslušenstvom, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k.

5CoE/133/2013-39 z 19. septembra 2013, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o odvolaní z a s t a v u j e .

II. Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

III. Dovolanie o d m i e t a .

IV. Povinnému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 9Er/335/2006-18 z 1.
februára 2013 exekúciu vedenú na základe notárskej zápisnice, ktorú bližšie špecifikoval v odôvodnení
uznesenia, vyhlásil za neprípustnú a zároveň v celom rozsahu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g)

v spojení s § 58 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
účinnom v čase rozhodovania súdu (ďalej len „Exekučný poriadok“). O trovách exekúcie nerozhodol
s tým, že o nich rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto uznesenia. Vychádzal
zo zistenia, že na základe zmluvy o úvere č. 8210842 zo dňa 2. marca 2005 (ďalej len „zmluva
o úvere“) oprávnená poskytla povinnému úver vo výške 60.000 Sk, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť

zvýšený o poplatok vo výške 48.000 Sk. Súčasťou predtlače zmluvy o úvere bolo splnomocnenie, ktorým
povinnýsplnomocniltamuvedenéhoadvokátaMgr.TomášaKušníranaspísanienotárskejzápisniceako
exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal záväzok zo zmluvy o úvere tak, aby sa notárska zápisnica
stala exekučným titulom, pričom dlžník sa zaväzuje uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním
notárskej zápisnice. Na základe takto udeleného splnomocnenia Mgr. Kušnír uznal za povinného dlh
voči oprávnenej vo výške 116.523 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy

88.200 Sk od 13. októbra 2005 do zaplatenia. Podľa názoru súdu prvej inštancie Mgr. Kušnír týmto
konaním (uznaním dlhu do notárskej zápisnice) konal preukázateľne v rozpore so záujmami povinného
ako svojho klienta a taktiež bez splnomocnenia, resp. nad jeho rámec určil povinnému lehotu na splnenie
záväzku a povinnosť zaplatiť všetky náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice. Povinný teda
splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné
predpokladať. Tým sa povinný vopred vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok,

ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Naviac povinný si nemohol dobrovoľne vybrať právneho
zástupcu, pretože tento už bol určený v predtlači zmluvy o úvere, a teda bol vybraný oprávnenou, ktorázjavne úzko spolupracuje s týmto advokátom. Prejav vôle povinného bol teda ovplyvnený oprávnenou,
ktorá ako silnejšia zmluvná strana vopred naformulovala obsah zmluvy tak, aby povinný (pokiaľ chcel
zmluvu o úvere uzatvoriť) musel prijať oprávnenou vopred vybraného právneho zástupcu na vopred

naformulované realizovanie rôznych právnych úkonov, pričom povinný nemal možnosť takto určeného
zástupcu a ani rozsah jeho splnomocnenia zmeniť. Povinný mohol iba zmluvu o úvere ako celok prijať
alebo odmietnuť. Takéto plnomocenstvo je podľa názoru súdu prvej inštancie uzavreté bez slobodnej
vôlepovinnéhoaprekonfliktzáujmovabsolútneneplatnépodľa§39zákonač.40/1964Zb.Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru,

že predložená notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c)
Exekučného poriadku.

2. Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k.
5CoE/133/2013-39 z 19. septembra 2013 rozhodol tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku

v znení účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej aj „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“). Ďalším
výrokom zamietol návrh na prerušenie konania. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej
inštancie, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, pretože bola spísaná na
základe neplatnej a neúčinnej plnej moci. Podľa názoru odvolacieho súdu pri zastupovaní povinného
pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala

záväzok osoba, ktorej záujmy sú v zjavnom rozpore so záujmami zastupovaného (povinného). Aspekt
zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnená predformulovala Mgr. Tomáša Kušníra
vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. V tejto súvislosti došlo aj
k verejnému napomenutiu advokáta zo strany stavovskej komory (Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca
konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinného. K odvolacím námietkam

oprávnenej odvolací súd uviedol, že exekučný súd má právo preskúmavať súlad exekučného titulu so
zákonom nielen v štádiu pred udelením poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale kedykoľvek
v priebehu exekučného konania, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Zdôraznil, že
v štádiu, keď exekučný súd rozhoduje o zastavení exekúcie, nevykonáva dokazovanie ako procesnú
činnosť súdu, ktorá je osobitne upravená v ustanoveniach § 122 až § 124 OSP, ale vychádza z

tvrdení oprávneného uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie, z exekučného titulu a z obsahu
listín. Posudzovanie existencie dôvodov na zastavenie exekúcie preto exekučný súd nemusí vykonať
na pojednávaní za prítomnosti účastníkov exekučného konania. Súd prvej inštancie nerozhodol nad
rámec zverenej právomoci, svojím postupom oprávnenej neodňal možnosť konať pred súdom, zároveň
dostatočne zistil skutkový stav a vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci.

3. Návrh oprávnenej na prerušenie odvolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP odvolací súd
zamietol ako nedôvodný s poukazom na to, že na poskytnutie spravodlivej ochrany práv a oprávnených
záujmov účastníkov konania nie je potrebný - na rozhodnutie vo veci - výklad práva Európskeho
spoločenstva podávaný Súdnym dvorom v konaní o prejudiciálnej otázke.

4. Proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove - vo výroku zamietajúcom návrh oprávnenej na prerušenie
konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP v spojení s čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie - podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom
[§ 205 ods. 2 písm. a) OSP], napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci [§ 205 ods. 2 písm. f) OSP] a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žiadala rozhodnutie
odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

5. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená tiež dovolanie, v ktorom uviedla, že súdy oboch
inštancií: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ [§ 237 písm. a) OSP], 2. opätovne konali vo

veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo [§ 237 písm. d) OSP], lebo vykonateľnosť exekučného titulu
už bola právoplatne posúdená pri poverení súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, 3. oprávnenej
odňali možnosť konať pred súdom [§ 237 písm. f) OSP] tým, že nezohľadnili jej námietky, konali bez
pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jej právo na to, aby jej právna vec bola rozhodovaná
na základe správneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva Európskej únie, 4.

svoje konanie zaťažili inou vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 241 ods.
2 písm. b) OSP] a 5. napadnuté rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení veci [§ 241
ods. 2 písm. c) OSP]. Oprávnená (ďalej aj „dovolateľka“) žiadala, aby dovolací súd zrušil napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátil súduprvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby bolo dovolacie konanie prerušené podľa §
109 ods. 1 písm. c) OSP a Súdnemu dvoru Európskej únie boli predložené prejudiciálne otázky, ktoré
bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Oprávnená súčasne navrhla odložiť vykonateľnosť dovolaním

napadnutého uznesenia odvolacieho súdu, argumentujúc tým, že napadnuté uznesenie vykazuje tak
závažné právne nedostatky, že jeho výkon v prostredí právneho štátu je vylúčený.

6. Zo spisu vyplýva, že odvolanie oprávnenej bolo podané 14. januára 2014 a dovolanie 16. januára
2014. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej

aj „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), ktorý v ustanovení § 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods.
1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne,
kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na

ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP). S účinnosťou od 1. júla 2016 bol tiež novelizovaný
Exekučný poriadok (zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného
sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene
a doplnení niektorých zákonov), keď za § 9 boli vložené nové § 9a a § 9b, ktoré upravujú použitie
ustanovení Civilného sporového poriadku v exekučnom konaní. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku,

ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku, na účely tohto zákona sa pojmy strana a
spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“ alebo „NS SR“) najskôr skúmal, či sú

dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej.

8.Podľa§161ods.1CSP,aktentozákonneustanovujeinak,súdkedykoľvekpočaskonaniaprihliadana
to,čisúsplnenépodmienky,zaktorýchmôžekonaťarozhodnúť(ďalejlen„procesnépodmienky“).Podľa
odseku 2, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

9. Jedným z neodstrániteľných nedostatkov procesných podmienok, ktoré spôsobujú, že súd musí
konanie zastaviť, je nedostatok funkčnej príslušnosti (ktoréhokoľvek) súdu na prejedanie určitej veci,
ktorá inak patrí do právomoci súdov. Keďže oprávnená svoje odvolanie podala ešte 14. januára 2014
a podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 4 CSP platí, že konanie začaté do 30. júna 2016 na

funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie
začalo, Najvyšší súd SR svoju funkčnú príslušnosť na konanie o odvolaní oprávnenej skúmal v zmysle
príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, teda procesnej úpravy platnej a účinnej v
čase začatia odvolacieho konania. Dospel pritom k záveru, že nie je funkčne príslušný na prejednanie
podanéhoodvolaniaoprávnenejazároveňneexistujezákonnýdôvodnapostúpenieveciinému(funkčne

príslušnému) súdu.

10. Uvedený záver vyplýva zo znenia prvej vety § 201 OSP, v zmysle ktorej platilo, že účastník
môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Na konanie v
prvom stupni boli v zmysle § 9 ods. 1 OSP zásadne príslušné okresné súdy. Krajské súdy rozhodovali

ako súdy prvého stupňa: a) v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky poskytnutej neprávom alebo
vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom a príjemcom tejto dávky podľa právnych
predpisov o sociálnom zabezpečení, b) v sporoch medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia
a zamestnávateľom o náhradu škody vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského
poistenia, c) v sporoch týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a

výsady, ak tieto spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 OSP). Krajské súdy
boli tiež funkčne príslušné na rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov (§ 10
ods. 1 OSP), zatiaľ čo Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval o odvolaniach proti rozhodnutiam
krajských súdov ako súdov prvého stupňa (§ 10 ods. 2 OSP).

11. V zmysle procesnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 je teda Najvyšší súd Slovenskej republiky
funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam krajských súdov
ako súdov prvého stupňa. Prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu rozhodnutím súdu prvého
stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (viď § 9 ods. 2 OSP).12. Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávnenej na prerušenie konania, vydané
po začatí odvolacieho konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je

rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho a takéto rozhodnutie nie je možné napadnúť
odvolaním (§ 201 OSP a contrario). Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky na prejednanie odvolania oprávnenej nie je daná, Najvyšší súd SR konanie o
odvolaní oprávnenej zastavil bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť odvolaním napadnutého
výroku o zamietnutí návrhu oprávnenej na prerušenie konania (§ 161 ods. 2 CSP).

13. Najvyšší súd SR ako súd funkčne príslušný na dokončenie konania o dovolaní oprávnenej zo dňa
16. januára 2014 (ďalej aj „dovolací súd“), po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka exekučného
konania, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a v mene ktorej koná poverená
zamestnankyňa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa [§ 429 ods. 2 písm. b) CSP],
následne skúmal, či je dôvodný návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania podľa § 109 ods.

1 písm. c) OSP.

14. V zmysle návrhu oprávnenej mal dovolací súd predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na
rozhodnutie prejudiciálne otázky nasledovného znenia: Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku
považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým

dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby
v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva,
a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? Je v súlade s čl. 17 a
čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc
vnútroštátne procesné aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni reálnej

vymožiteľnosti existujúcej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

15. Svoj návrh na prerušenie dovolacieho konania oprávnená odôvodnila tým, že Súdnemu dvoru
Európskej únie by mala byť daná príležitosť, posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových
vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníci konania boli zbavení právnej

neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácie vnútroštátnymi súdmi
Slovenskej republiky.

16. Obligatórne prerušenie konania na účely podania prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej
únie upravuje aj Civilný sporový poriadok, a to v ustanovení § 162 ods. 1 písm. c), podľa ktorého súd

konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej
únie podľa medzinárodnej zmluvy, t. j. podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodný
článok 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva). Podľa § 438 ods. 1 CSP je toto ustanovenie
možné primerane aplikovať aj v dovolacom konaní.

17. K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už NS SR vyjadril vo
viacerýchinýchskutkovoaprávneobdobnýchprávnychveciach,vktorýchtáistáoprávnenávystupovala
v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad je možné uviesť uznesenia z 22. augusta 2013 sp.
zn. 4Cdo/24/2013, z 21. augusta 2013 sp. zn. 5ECdo/40/2013, z 26. júla 2013 sp. zn. 2ECdo/63/2013,
z 9. júla 2013 sp. zn. 4Cdo/326/2012 a z 3. júla 2013 sp. zn. 3Cdo/34/2013, na ktoré dovolací súd

v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v
preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať
rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov
inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo
veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP, má podklad v aplikácii

vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania. Dovolací súd vzhľadom na to
nedôvodný návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania zamietol.

18. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP časť vety pred bodkočiarkou)
skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto

opravným prostriedkom.

19. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolacísúd prípustnosť dovolania oprávnenej posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl. Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2014, teda procesnej úpravy platnej a účinnej v
čase, keď oprávnená toto dovolanie podala. S prihliadnutím na dátum podania dovolania (16. januára

2014) dovolací súd pri skúmaní prípustnosti dovolania oprávnenej neaplikoval ustanovenia novely
OSP uskutočnenej zákonom č. 353/2014 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2015, konkrétne
ustanovenie § 237 ods. 2 OSP, podľa ktorého dovolanie podľa § 237 ods. 1 OSP nie je prípustné
proti rozhodnutiu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku. Dovolací súd napriek absencii
prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015, v zmysle ktorého by právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali pred nadobudnutím účinnosti predmetnej novely, mali ostať zachované,
považovaltentosvojpostupzasúladnýsochranoulegitímnychočakávanídovolateľky(akosúčastipráva
na spravodlivý proces), že spôsob prejednania jej dovolania sa bude riadiť právnou úpravou platnou v
čase začatia dovolacieho konania.

20. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v piatich prípadoch

predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky
(viď konania vedené na NS SR pod sp. zn. 4Cdo/326/2012, 1Oboer/216/2014, 1Oboer/235/2014,
1Oboer/253/2014, 1Oboer/287/2014). Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané
v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje, poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody už neuvádza
(§ 452 ods. 1 CSP).

21. Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád tvrdených
dovolateľkou [§ 237 písm. a), d), f) OSP] a nevyšli najavo ani iné vady konania uvedené v § 237
OSP, pričom prípustnosť dovolania nevyplýva ani z § 239 OSP, dovolací súd podľa § 447 písm. c)
CSP odmietol dovolanie oprávnenej ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie

je dovolanie prípustné.

22. Keďže dovolací súd zamietol návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania a odmietol
dovolanie oprávnenej ako neprípustné, je neopodstatnený tiež návrh oprávnenej na odklad
vykonateľnosti napadnutého uznesenia podľa § 444 ods. 1 CSP a dovolací súd nie je povinný o ňom

rozhodnúť osobitným výrokom (k uvedenému porovnaj uznesenie NS SR z 31. marca 2016 sp. zn.
3Cdo/616/2015).

23. Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo zastaviť a vznikla
jej povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (§ 256 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

Povinnému ako úspešnému účastníkovi dovolacieho konania vznikol voči oprávnenej nárok na náhradu
trov dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP). Keďže však podľa obsahu
spisu povinnému v oboch konaniach preukázateľne žiadne trovy nevznikli, Najvyšší súd SR v súlade
s článkom 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, povinnému náhradu trov
odvolacieho ani dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj R 72/2018).

24. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.