Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. november 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/77/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125205590
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125205590.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D. právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448 proti žalovanému: 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 právne zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS
s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471 o primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 600 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 200 € a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, počítanú z prisúdenej
sumy, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 16.07.2025 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 600 €.
1.1. Žalobca v žalobe uviedol:
„V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 16Csp/11/2025, o určenie neprijateľnosti

šiestich zmluvných podmienok, som bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná vo všetkých
uplatňovaných nárokoch, rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 16Csp/11/2025, z 13.05.2025,
ktorý nadobudol právoplatnosť 18.06.2025 (ďalej len Základné konanie).
Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním PFZ v takej výške aby mala, nielen
deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ
priznané v symbolickej výške spĺňať nemôže. Aj keď výška PFZ sa nedokazuje a súd ju stanovuje
voľnou úvahou, tak kritéria z ktorých by mala voľná úvaha vychádzať, vyplývajú z intenzity porušenia

spotrebiteľského práva zo strany dodávateľa.
PFZ požadujem vo výške 600,-- eur (100 eur/zmluvná podmienka).“

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril nasledujúco:
- neuznáva vznesený nárok ani čo do dôvodu ani čo do výšky,
- ide o šikanózny výkon práva,
- požadované PFZ je z hľadiska výšky neprimerané.

3. V replike a duplike strany sporu zotrvali na svojich stanoviskách.

4. Súd z listín tvoriacich súdny spis zistil nasledujúce:4.1. Žalobca na OS Prešov podal žalobu voči žalovanému, ktorou sa domáhal určenia neprijateľnosti
šiestich zmluvných podmienok.
4.2. OS Prešov rozsudkom č.k. 16Csp/11/2025 – 41 zo dňa 13.05.2025 takto právoplatne rozhodol:

„I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 19.8.2010
v časti [2] Zmluva o úvere, bod [3] v znení: „Klient vyhlasuje, že nemá* osobitný vzťah k Banke v
zmysle ZoB a je si vedomý, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto zmluvy a
okamžitú splatnosť poskytnutého úveru, ku dňu keď sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia.“
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 19.8.2010
v časti [2] Zmluva o úvere, bod [4], v znení: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu
o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. [Občiansky zákonník], ktorá je zabezpečením
pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s čl. 4, bod 4.8 OP pre úver.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.
III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 19.8.2010 v

časti [2] Zmluva o úvere, bod [6], v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú
z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou
doložkou uvedenou v článku 10., II. Časti Všeobecných obchodných podmienok. Klient zároveň
vyhlasuje, že sa oboznámil s obsahom rozhodcovskej doložky a dôsledkami jej uzatvorenia. Klient berie
na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na

súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička,
dostupná pôžička – šikovná rezerva, účinných od 01.02.2010, k Zmluve o úvere dostupná pôžička,
č. XXXXXXXXXX, zo dňa 19.08.2010, v Článku 4 – Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a

zabezpečenie v bode 4.6] v znení: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu
na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka
[2] sankčný úrok [3] úrok z úveru [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči
Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia.
V prípade, ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného účtu vedeného Bankou,

podpisom ZoÚ udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto účtu
na účely splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je oprávnená započítať svoje splatné i
nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam
Klienta voči Banke.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
V. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička,

dostupná pôžička – šikovná rezerva, účinných od 01.02.2010, k Zmluve o úvere dostupná pôžička, č.
XXXXXXXXXX, zo dňa 19.08.2010, v Článku 5 – Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a
ukončenie ZoÚ, bod 5.4] v znení: „V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 5.2
OP,BankajeoprávnenáúročiťnesplatenúistinuúveruúrokompodľaOznámeniaasankčnýmúrokomvo
výške stanovenej v Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného

záväzku Klienta voči Banke.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička,
dostupná pôžička – šikovná rezerva, účinných od 01.02.2010, k Zmluve o úvere dostupná pôžička, č.
2534570910, zo dňa 19.08.2010, v Článku 7 – Doručovanie, bod 7.1] v časti, v znení: „Klient je ďalej
povinný oznámiť Banke okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho schopnosť plniť záväzky zo

ZoÚ, najmä to, že bolo zahájené konkurzné, alebo exekučné konanie týkajúce sa jeho majetku. Klient
zodpovedázaškody,ktoréBankevzniknúvdôsledkunesplneniatýchtopovinností.Vprípadenesplnenia
si povinnosti Klienta podľa tohto bodu OP je Banka oprávnená účtovať Klientovi zmluvnú pokutu vo
výške stanovenej v Sadzobníku, pričom zaplatením tejto zmluvnej pokuty nie je dotknutý nárok Banky
na náhradu škody.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VII. Žalobca má voči žalovanému nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

5. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:
Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 09.06.2013 - Osoba, ktorá

na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 10.6.2013 –
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva

alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Podľa § 53 ods.1 zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Ustanovenia tohto zákona sa použijú
na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024
a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.
Podľa § 3 ods.1 písm. e) zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa – každý spotrebiteľ má právo na

primerané finančné zadosťučinenie od osoby, ktorá porušila práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti
ochrany spotrebiteľa, ak spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti v oblasti
ochrany spotrebiteľa; pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliada najmä
na povahu, závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo
povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa.
5.1. Keďže uplatnenie nároku na PFZ nie je nárokom zo zmluvy ale nárokom z porušenia práva

spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa deklarovaného súdnym rozhodnutím, na
prejednávanú vec sa vzťahuje § 3 ods.1 písm.e) zákona č. 108/2024 Z.z.

6. Vo vzťahu k vyššie citovanému rozhodujúcemu ustanoveniu zákona, možno uviesť, že ide
o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá iba príkladom ustanovuje kritéria na

vymedzenie toho, ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že PFZ sa poskytuje bez toho, aby
porušenie práva alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa bolo spôsobilé čo i len privodiť ujmu
spotrebiteľovi.
6.1. V prejednávanom prípade zo strany žalobcu došlo k iniciovaniu súdneho konania z dôvodu ochrany
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Úspešne teda uplatnil porušenie jeho práv garantovaných

ako zákonom o ochrane spotrebiteľa tak aj Občianskym zákonníkom a zákonom o spotrebiteľských
úveroch.
6.2. Pri výklade § 3 ods.1 písm.e) č. 108/2024 Z.z. treba akcentovať, že jeho znenie zakladá nárok na
finančné zadosťučinenie už pri úspešnom uplatnení porušenia práva alebo povinnosti v oblasti ochrany
spotrebiteľa bez toho, žeby sa vyžadovala, čo len potenciálna ujma. Ani analogicky nemožno aplikovať

§ 13 ods.2 Občianskeho zákonníka (Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1
najmäpreto,žebolavznačnejmierezníženádôstojnosťfyzickejosobyalebojehovážnosťvspoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 180/2004
Z.z. žiadnu postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu
na finančné zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva je potrebná určitá intenzita. Týmto je

daná aj odpoveď na obvyklú argumentáciu žalovaných dodávateľov, ktorej podstata spočíva v tvrdení,
že právo na primerané finančné zadosťučinenie dané až „vtedy, keď porušenie práva nie je možné
napraviť inak“. Podľa názoru súdu dotknuté zákonné ustanovenie žiadnu takúto podmienku nestanovuje
a naopak dovršuje sa ním ochrana spotrebiteľa v dodávateľom spôsobenom závadnom spotrebiteľskom
vzťahu. Primerané zadosťučinenie podľa § 3 zákona č. 180/2024 Z.z. nemá napriek svojmu názvu nič

spoločné s obdobným inštitútom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, preto nie je potrebné skúmať,
či a ako bolo zasiahnuté do osobnostnej sféry spotrebiteľa.
6.3. Súd má za to, že s prihliadnutím na stanovené kritéria výšky primeraného finančného
zadosťučinenia, treba pri jej určovaní vychádzať z toho, že toto má plniť funkciu satisfakčnú a primerane
aj funkciu preventívno - sankčnú (pričom však táto funkcia sama o sebe nespôsobuje zvýšenie sumy

priznávaného primeraného finančného zadosťučinenia) tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od
nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu
ho treba chápať predovšetkým ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne
ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných
spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu,

už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.
Podľa NS SR sp. zn 6 Cdo/127/2017 - Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a
jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania
vočispotrebiteľom.Možnohovšakchápaťajakoprostriedoknavyvolanieaktivityspotrebiteľovdomáhať
sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom

porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako
slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie
vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že
spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonoma osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto
ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva
alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku

rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej
zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku,
t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola
privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom
dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné

bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky
škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej
výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia,
neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným
kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na
všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.

7. Súd teda dospel k záveru, že základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie je daný.

8.Zákonomstanovenýmikritériamipriurčovanívýškyprimeranéhofinančnéhozadosťučineniasúnajmä
povaha, závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo
povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa.

9. Žalobcovi z porušenia jeho práv a z porušenia povinností dodávateľa zatiaľ nevznikla ujma, ktorá
by bola právoplatne judikovaná. Pokiaľ ide o neprijateľné zmluvné podmienky žalobca netvrdil a súd
nezistil, žeby zo strany žalovaného išlo o použitie neprijateľných ZP po ich právoplatnom judikovaní.
Naopak, žalobca mal uľahčenú úlohu, keďže zmluvné podmienky, ktorých neprijateľnosti sa domáhal,

boli už v obdobných typových zmluvách za neprijateľné opakovane judikované o čom svedčí množstvo
odkazov na už existujúce rozsudky.
9.1. Súd primerané finančné zadosťučinenie chápe ako dovŕšenie nápravy vadného stavu, ktorého
základom však bol úspech spotrebiteľa v súdnom konaní, ktorého sa zúčastnil ako žalobca alebo
žalovaný. Potom primerané finančné zadosťučinenie po úspechu v tzv. základnom konaní mu má naviac

nahradiť „určitý“ diskomfort spôsobený súdnym konaním (či už vyhľadanie občianskeho združenia na
ochranu spotrebiteľa alebo advokáta, alebo účasť na súde a pod., keďže tento čas mohol využiť inak).
9.2. Strany sporu preukázali súdnymi rozhodnutiami značný rozptyl priznávaného zadosťučinenia za
neprijateľnúzmluvnúpodmienkuodsumy 10€aždosumy300€.Súdmázato,ževtomtotypekonaníje
možná (a v podstate aj nevyhnutná) určitá paušalizácia náhrad, aby sa nepriznávali len symbolické sumy

bez hospodárskeho významu (ale ako výsledok zaťažovania súdneho systému žalobami o bagateľné
sumy) alebo sumy premrštené vedúce k obohacovaniu spotrebiteľov. Tak súd za základnú sumu
zadosťučinenia za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje sumu 100 € s možným posunom oboma
smermi na základe charakteru zmluvnej podmienky (potvrdené rozsudkom KS v Prešove sp. zn
3CoCsp/38/2024 zo dňa 04.03.2025 – bod 29. odôvodnenia).

9.3. Za neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v bodoch I. až V. výroku rozsudku v základnom
konaní by súd ako primerané finančné zadosťučinenie priznal sumu 5 x 100 €. Tieto zmluvné podmienky
týkajúcesavyhláseniaoneexistenciiosobitnéhovzťahukbankesnásledkompredčasnéhozosplatnenia
úveru pri nepravdivosti tohto vyhlásenia (výrok I. rozsudku v základnom konaní), dohody o zrážkach zo
mzdynetransparenteabezosobitnéhozvýrazneniainkorporovanejvúverovejzmluve(výrokII.rozsudku

v základnom konaní), odňatia spotrebiteľa všeobecnému súdu vnútenou právomocou rozhodcovského
súdu (výrok III. rozsudku v základnom konaní), započítavania platieb spotrebiteľa bez ohľadu na jeho
vôľuazapočítaniapohľadávokdodávateľa(výrokIV.rozsudkuvzákladnomkonaní),úročeniapredčasne
splateného úveru až do jeho zaplatenia (výrok V. rozsudku v základnom konaní) považuje súd z hľadiska
závažnosti za také, ktoré vyžadujú PFZ v základnej sume 100 Eur. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku

uvedenú vo výroku VI. rozsudku v základnom konaní by súd priznal 50 €, keďže sa týkala informovania
dodávateľa spotrebiteľom o určitých skutočnostiach.
9.4. Keďže však ide o zmluvné podmienky a) zo zmluvy uzavretej v roku 2010 a nežalované v čase
platnosti zmluvy, b) žalobca netvrdil, že boli voči nemu použité a nepriaznivo ho zasiahli, c) neviaže
sa na nich žiadna reštitučná povinnosť, d) z rozsudku v základnom konaní vyplýva, že už boli

opätovne vyhlásené za neprijateľné (a žalovaný ich už podľa § 53a OZ použiť nemohol - Ak súd
určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznalplnenie obchodníkovi z dôvodu takejto podmienky, obchodník je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Obchodník
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi

bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca obchodníka.), e) žalujúci spotrebiteľ ani nevedel, čo je predmetom
konania (a teda sa ho neprijateľné zmluvné podmienky zrejme nijako nepriaznivo nedotkli) má súd za
dostačujúce primerané finančné zadosťučinenie v rozsahu 50% teda, 5 x 50 € a 1 x 25 €, spolu 275 €,
ktoré z dôvodu písm.e) znížil ešte na sumu 200 € prihliadajúc tak na konkrétne okolnosti prípadu.

10. Pokiaľ ide o námietku šikanózneho výkonu práva žalobcom, s touto sa súd vzhľadom na existujúcu
judikatúru nestotožňuje. Zneužitím práva sa rozumie situácia, ak by účelom výkonu práva nebola
realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov, ale snaha výkonom práva znevýhodniť druhú
stranu a spôsobiť jej ujmu. Šikanózny výkon práva sa musí vždy preukázať a dôkazné bremeno zaťažuje
toho, kto je takýmto výkonom práva poškodený.

10.1. Konanie žalobcu, ktorý uspel v základnom konaní, spočívajúce v podaní tejto žaloby, nepovažuje
súd za zneužitie práva. Práve naopak, ak žalovaný vediac o výsledku základného konania nekontaktoval
žalobcu za účelom odškodnenia, potom podanie žaloby žalobcom o primerané finančné zadosťučinenie
je logickým krokom pre zavŕšenie ochrany pri porušení práva, ktoré spôsobil žalovaný. Súdu je síce
zrejmé, že tejto žaloby a žaloby o neprijateľnosti zmluvných podmienok by nebolo, ak by vnútroštátny

zákonodarca nekonštituoval inštitút primeraného finančného zadosťučinenia, ak však v základnom
konaní bol vydaný spotrebiteľovi vyhovujúci rozsudok, súd PFZ v tomto konaní priznať musel. V rámci
právnej argumentácie poukazuje súd na rozsudok SdEÚ vo veci C – 35/22, podľa ktorého
35 Napokon spotrebiteľovi, ktorý uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nemožno vytýkať,
že sa obrátil na príslušný vnútroštátny súd s cieľom uplatniť práva, ktoré mu zaručuje smernica 93/13,

v prípade nečinnosti dotknutého predajcu alebo dodávateľa napriek konštatovaniu nekalej povahy
podobných podmienok ustálenou vnútroštátnou judikatúrou, ktorá mala tohto predajcu alebo dodávateľa
podnietiť k tomu, aby sa z vlastnej iniciatívy obrátil na tohto spotrebiteľa a čo najskôr odstránil účinky
tejto nekalej podmienky.
37 Tak ako uviedol generálny advokát v bode 50 svojich návrhov, s prihliadnutím na vedomosti, ktoré

je možné od týchto inštitúcií očakávať v tejto oblasti, a na nevýhodnejšie postavenie spotrebiteľov vo
vzťahu k uvedeným inštitúciám, môžu správania uvedené v bode 36 tohto rozsudku predstavovať vážne
indície o nedostatku dobrej viery tých istých inštitúcií. Je teda potrebné, aby príslušný súd mohol v tejto
súvislosti vykonať potrebné overenia a prípadne vyvodiť dôsledky, ktoré z toho vyplývajú.

11. Žaloba na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je časovo limitovaná.
Rozhodnutie SdEÚ č. spojené veci C – 776/19 až C – 782/19:
33 Súdny dvor, ktorý poukázal na ochranu, ktorú smernica 93/13 zaručuje spotrebiteľom, rozhodol,
že táto smernica bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zakazuje vnútroštátnemu súdu po uplynutí
prekluzívnej lehoty konštatovať nekalú povahu podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi

predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom .
38 Z tohto hľadiska treba usúdiť, že najmä na účely zabezpečenia účinnej ochrany práv, ktoré
spotrebiteľovi vyplývajú zo smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú
povahu zmluvnej podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy
zmluvnej podmienky súdom, takže návrh podaný spotrebiteľom na účely konštatovania nekalej povahy

podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom
nemôže podliehať nijakej premlčacej lehote.
Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 1
a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity sa majú vykladať v tom zmysle, že
bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely podania návrhu spotrebiteľom:

– na konštatovanie nekalej povahy podmienky nachádzajúcej sa v zmluve uzatvorenej medzi
predajcom alebo dodávateľom a týmto spotrebiteľom stanovuje premlčaciu lehotu.
Podľa rozhodnutia SdEÚ č. C- 698/18:
71. V tejto súvislosti treba konštatovať, že definícia pojmu „spotrebiteľ“ uvedená v článku 2 písm. b)
smernice 93/13 neobsahuje žiadny prvok umožňujúci určiť, kedy zmluvný partner prestane byť

spotrebiteľom v zmysle tejto smernice, a preto sa prestane môcť dovolávať ochrany, ktorú mu priznáva
táto smernica.
73. Ako uviedol generálny advokát v bode 57 svojich návrhov, splnenie predmetnej zmluvy nemení
retroaktívne okolnosť, že v čase uzavretia tejto zmluvy sa spotrebiteľ nachádzal v tomto znevýhodnenompostavení. Za týchto podmienok obmedzenie ochrany, ktorú smernica 93/13 priznáva spotrebiteľovi iba
na dobu trvania plnenia predmetnej zmluvy v tom zmysle, že úplné splnenie zmluvy vylučuje akúkoľvek
možnosť spotrebiteľa dovolávať sa tejto ochrany, nie je zlučiteľné so systémom ochrany zavedeným

touto smernicou. Takéto obmedzenie by bolo predovšetkým neprípustné, ako tvrdí poľská vláda, v rámci
zmlúv, ktoré, ako je napríklad kúpna zmluva, sú vykonané okamžite po ich uzavretí alebo v okamihu
ich uzavretia, keďže neponecháva spotrebiteľom primeranú lehotu na napadnutie nekalých podmienok,
ktoré sú prípadne uvedené v takýchto zmluvách.
74. Z toho vyplýva, že pojem „spotrebiteľ“ uvedený v článku 2 písm. b) smernice 93/13 sa má vykladať

v tom zmysle, že skutočnosť, že zmluva je úplne splnená, nevylučuje, aby strana tejto zmluvy mohla byť
kvalifikovaná ako „spotrebiteľ“ v zmysle tohto ustanovenia.
Podľa rozhodnutia SdEÚ č. C- 321/22:
77 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať, že článok 7 ods. 1
smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej
právnej úprave, ktorá tak, ako ju vykladá judikatúra, aby bolo možné vyhovieť žalobe spotrebiteľa na

určenie neúčinnosti nekalej podmienky uvedenej v zmluve, uzavretej s predajcom alebo dodávateľom,
vyžadujedôkazpreukazujúcizáujemnakonaní,keďsazistí,žetakýtozáujemchýba,aktentospotrebiteľ
disponuje žalobou o vydanie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, alebo ak sa môže odvolávať
na túto neúčinnosť v rámci svojej obrany voči protinávrhu na vykonanie, ktorý voči nemu tento predajca
alebo dodávateľ podal na základe tejto podmienky.

Ústavný súd SR sp. zn. III. ÚS 124/2020 - 26. Ak má preto súd predmetom konania napadnutú zmluvnú
podmienku podľa čl. 6 smernice, už by nemali byť pochybnosti o potrebnej intenzite záujmu spotrebiteľa
na vyhlásení (určení) zmluvnej podmienky za neprijateľnú a že je tento záujem právny a naliehavý. Tento
záujem je daný z povahy veci. Zmluvnú podmienku, ktorá bola súdom vyhlásená (určená) za nekalú,
treba v zásade chápať tak, že nikdy neexistovala, takže nemôže voči spotrebiteľovi vyvolávať účinky.

Určenie nekalej povahy tejto podmienky súdnym rozhodnutím musí v zásade viesť k navráteniu jeho
právnejaskutkovejsituácie,vktorejbysaspotrebiteľnachádzal,akbyuvedenápodmienkaneexistovala
(rozsudok Súdneho dvora, Veľká komora, v spojených veciach C-154/15, C-307/15 a C-308/15, bod 61).
Existuje teda možnosť domáhať sa vyhlásenia zmluvnej podmienky z preventívnych dôvodov (bez práva
na reštitučné plnenie). Zo súdnej kontroly nie sú vylúčené ani zmluvné klauzuly, ktorých obsahom nie je

právo na plnenie a s ktorými by bolo kumulatívne uplatnenie reštitučných práv na plnenie problematické
až nemožné.
Akspotrebiteľvyvoláindividuálnysúdnysporoposúdeniezmluvnejpodmienky,činiejeneprijateľná,súd
ex offo zohľadňuje všetky okolnosti prípadu, aby sa dopracoval k finálnemu záveru, a to nielen z dôvodu
individuálnej ochrany spotrebiteľa, ale v záujme dôležitého spoločenského cieľa. Spotrebiteľ má právo,

aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v
tomtoslovazmysleniejerozhodujúce,čidochádzaajkuplatneniuprávnaplnenievyplývajúcichztakejto
neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá
negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej
podmienky za neprijateľnú, t. j. či tak činí počas plnenia záväzkov zo zmluvy alebo až následne. Danosť

právneho záujmu na zabezpečení právnej istoty, ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami nie je časovo limitovaná a takýto stav trvá, až kým dodávateľ neukončí používanie
neprijateľnej zmluvnej podmienky (C-618/10, bod 52).
Rozsudok o určení konkrétnej zmluvnej podmienky za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti
vindividuálnejvecipredstavujeprenaplnenieprávnejistotyspotrebiteľaštandardnýprostriedokochrany.

Bez toho, aby boli dotknuté práva z premlčania, takýto rozsudok predstavuje popri právnej istote
o povahe zmluvnej podmienky aj základ pre prípadné ďalšie práva spotrebiteľa ( napr. právo na
reštitučné plnenie, právo na satisfakciu, právo na postúpenie pohľadávky vzniknutej plnením na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky) a má aj celospoločenský význam, pretože pre dodávateľa vzniká
povinnosť ukončiť používanie judikovanej neprijateľnej podmienky (§ 53a Občianskeho zákonníka).

12. Žaloba o neprijateľnosť zmluvných podmienok môže byť podaná aj z dôvodu následného získania
peňažnej satisfakcie.
NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 - Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí
neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním

zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil
svoju zákonnú povinnosť, a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie
podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.13. Pokiaľ ide o námietky žalovaných v obdobných konaniach
- predpokladom priznania PFZ nie je čo len potencionálna hrozba ujmy,
- neprijateľnosť zmluvných podmienok znamená, že žalovaný porušil ustanovenia OZ o neprijateľných

zmluvných podmienkach a rovnako § 3 ods.3 zákona č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách v spojení s § 4
ods.2 písm.c) zákona č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého predávajúci nesmie používať nekalé obchodné
praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách,

14.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
14.1. V konaní išlo o nárok, ktorého výška závisela od úvahy súdu a vtedy je žalobca úspešný, ak je

úspešný v základe nároku. Žalobkyni tak patrí náhrada trov konania v rozsahu 100%, ktorej výška sa
však bude odvíjať od priznanej sumy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.