Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. november 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 32P/105/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425201616
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rebeka Herdová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6425201616.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Rebekou Herdovou vo veci starostlivosti

súdu o maloleté deti: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, a 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe trvale bytom D. XXXX/
XX, XXX XX A. B., zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko
Žarnovica, ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matka E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.
XXXX/XX, XXX XX A. B., zastúpená: Mgr. et. Mgr. Lívia Šouc Kosťová, advokátka so sídlom Pod
Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, a otec B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. B., XXX XX A. B.,
t. č. F. XX, XXXXX G., A., o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca na zníženie vyživovacích povinností z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.07.2025 sa otec mal. detí domáhal zníženia vyživovacej
povinnosti na svoje štyri deti, a to plnoletú A., plnoletého A., maloletého C. a maloletú A., a to pri všetkých
deťoch na sumu 0 eur mesačne, subsidiárne na sumu 25 eur mesačne, počnúc dňom 01.02.2023
až do právoplatného rozhodnutia o zmene pomerov. V návrhu uviedol, že od februára 2023 nastala
zásadná zmena pomerov a bol práceneschopný, jeho zamestnávateľ ho neoprávnene odhlásil zo
zdravotnej poisťovne tak ako by dal výpoveď. Z tohto dôvodu prišiel o nemocenské dávky, aj zdravotné

poistenie. Táto záležitosť ešte nie je ukončená a bude predmetom súdneho konania v Nemecku. Po
pracovnej neschopnosti bol 9 mesiacov evidovaný na úrade práce a poberal dávky v nezamestnanosti.
Následne prešiel na Burgergeld, ktorý poberá dodnes. Žije v spoločnej domácnosti s partnerkou a
ďalšími dvoma maloletými deťmi. Žijú len z dávky vo výške 2143 eur mesačne, z čoho hradia všetky
výdavky vrátane bývania. Zároveň musí splácať nedoplatok na zdravotnom poistení. Aj napriek týmto
vážnym obmedzeniam sa počas uplynulých mesiacov snažil výživné platiť podľa jeho možností. Matka
zmaril možnosť získania podpory Kindergeld, keď nepredložila všetky potrebné doklady. Vďaka tejto

podpore mohla znížiť jeho záťaž.

2. Uznesením č. k. 32P/105/2025-16 zo dňa 11.08.2025 súd návrh otca na zníženie vyživovacej
povinnosti k plnoletým deťom A. B., nar. XX.XX.XXXX, a A. B., nar. XX.XX.XXXX, vylúčil na samostatné
konanie.

3. K podanému návrhu sa vyjadrila matka uvádzajúc, že nesúhlasí o znížením výživného. Od poslednej

úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 19P/67/2014-67 zo dňa 16.12.2014
nastala zmena pomerov u mal. detí, keďže v čase vydania rozsudku mal. C. navštevoval základnú
školu a mal. A. navštevovala materskú školu, zatiaľ čo v súčasnosti mal. C. navštevuje strednú školu
a mal. A. základnú školu, kde sa zvýšili výdavky, a to aj s prihliadnutím k ich veku. Nenastala všaktaká zmena pomerov, ktorá by vyžadovala zmenu predmetného rozsudku v tom smere, aby otec bol
povinný prispievať na výživu oboch mal. detí zníženým výživným v ním požadovanej výške 0 eur
mesačne. Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) je minimálna

vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu určená vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne
na jedno dieťa. Petit návrhu je tak nevykonateľný, a to tak aj v jeho hlavnej, ako aj alternatívnej časti.
V danom prípade žiadna závažná zmena v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ vydania
predchádzajúceho rozsudku do dnešného dňa nenastala. Otec mal. detí v jeho návrhu uviedol, že
aktuálne poberá mesačne z Burgergeldu približne 2.143 eur, avšak aj napriek tomu si neplní svoju

vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom a neplatí stanovené výživné riadne a včas. Otec vo svojom
podaníuviedol,žeodfebruára2023nastalazmenapomerov.Tototvrdenievšakniejevsúladesreálnym
stavom veci. Dňa 15.04.2024 otec poslal na účet matky sumu 1.080 eur zo zahraničného účtu IBAN:
LT40 3250 0915 9898 8424, čo jasne preukazuje, že aj po údajnej zmene pomerov disponuje finančnými
prostriedkami. Na základe týchto skutočností má dôvodné podozrenie, že otec vykonáva zárobkovú
činnosť bez riadneho pracovnoprávneho vzťahu, teda neoficiálne, čím sa vyhýba riadnemu priznaniu

svojho príjmu a zároveň sa snaží navodiť dojem, že je bez finančných prostriedkov. Ďalej zdôraznila, že
otec poberá dávku Bürgergeld zo systému sociálneho zabezpečenia v Nemecku, čo znamená, že má
zabezpečený pravidelný mesačný príjem. Tento príjem mu umožňuje pokrývať základné životné potreby,
a preto neexistuje žiadna prekážka, ktorá by mu bránila plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť
voči mal. deťom. Skutočnosť, že otec dostáva finančné prostriedky od štátu nemôže slúžiť ako jeho

ospravedlnenie pre neplatenie si vyživovacej povinnosti. Mesačné výdavky na maloletého C. matka
vyčíslila nasledovne: strava 100 eur, že školské potreby 4,17 eura, školské výlety a podujatia 10 eur,
ZRPŠ1,67eura,telefón20eur,hygienicképotreby12eur,cestovné50eur,kultúrneašportovépodujatia
4,17 eura, triedny fond 17 eur, zdravotná starostlivosť 9,17 eura. Mesačné náklady na maloletú A. matka
vyčíslila nasledovne: strava škola 10 eur, strava doma 80 eur, školské potreby 5 eur, pracovné zošity

2 eurá, školské výlety a podujatia 10 eur, ZRPŠ 1,50 eura, ZUŠ 15 eur, individuálny tréning spevácky
zbor 5 eur, telefón 10 eur, knihy 4,17 eura, hygienické potreby 13,33 eura, cestovné 50 eur, oblečenie
25 eur, kultúrne a športové podujatia 33,33 eura, triedny fond 4 eurá, zdravotná starostlivosť 8,33 eura.
Matka je zamestnaná na Základnej škole v B. na pracovnej pozícii pomocnej sily v kuchyni. Jej mesačný
čistý príjem je približne 740 eur. Má nasledujúce mesačné výdavky: strava 90 eur, hypotéka 506,44

eura, sporenie 43,28 eura, elektrika 114 eur, poistka nehnuteľnosť 19,33 eura, voda 15 eur, uskladnenie
pupočníkovej krvi 6,08 eura, internet 30,65 eura, nedoplatky voda 49,94 eura, telefón 23 eur, skylink
8,40 eura, daň z nehnuteľnosti 13,83 eura, odpad 16,04 eura, životné poistenie 150 eur. Je vlastníčkou
rodinného domu v A. B., ktorý slúži ako spoločné bývanie matky maloletých detí. V domácnosti s ňou
žije aj jej partner H. I., ktorý je zamestnaný vo firme J. K. L. a dosahuje mesačný čistý príjem 940 eur. Od

roku 2014 sa podstatne zmenili pomery, maloleté deti sú staršie a tým sa prirodzene zvýšili ich potreby
aj pravidelné výdavky. Príjmy matky sa v uplynulých rokoch zmenili len minimálne.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10.11.2025, ktorého sa zúčastnila matka a kolízny
opatrovník. Otec sa nariadeného pojednávania nezúčastnil, pričom vopred svoju neúčasť neospravedlnil

a nežiadal o odročenie pojednávania. Súd preto o podanom návrhu rozhodol na pojednávaní
v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa s poukazom na ust. § 180 CSP. Na pojednávaní matka
doplnila, že jej bytové pomery sa oproti roku 2015 nezmenili, naďalej s deťmi býva v rodinnom dome,
za ktorý spláca hypotéku. Zmena došla na strane mal. detí, kedy mal. A. v čase úpravy vyživovacej
povinnosti bola s ňou doma, až následne nastúpila do materskej škôlky. Maloletý C. v čase predošlej

úpravy výživného bol na prvom stupni ZŠ a v súčasnosti je tretiakom na SŠ. V minulosti jej príjem
pozostával výlučne len z materskej dovolenky, v súčasnosti pracuje, pričom jej priemerný mesačný
príjem je v čistom 705 eur. Výdavok na stravu pri mal. deťoch vyčíslila neprimerane nízko, táto strava je
vyššia a to približne v sume 150 eur na mal. C. a v sume 120 až 130 eur na mal. A.. V domácnosti okrem
mal. C. a A. býva jej partner, ktorý je zárobkovo činný, jeho priemerný mesačný príjem je približne vo

výške 1.000 eur mesačne. V domácnosti tiež býva plnoletý A., ktorý aktuálne si otvoril živnosť a plánuje
ísť pracovať do zahraničia a privyrobiť si. V domácnosti tiež bývala plnoletá A., ktorá aktuálne študuje
na SPU v A., a to vo štvrtom ročníku. Doplnila, že plnoletá A. si našla podnájom spolu s jej priateľom.
V júni tohto roku podala trestné oznámenie na navrhovateľa pre neplnenie si vyživovacej povinnosti,
navrhovateľ jej za rok 2024 zaplatil vyživovaciu povinnosť na maloleté deti len raz a to 15. apríla vo výške

1.080 eur. Žiadne ďalšie výživné za rok 2024 neuhradil. Rovnako to platí aj na rok 2025, kedy tento rok
navrhovateľ nezaplatil žiadnu vyživovaciu povinnosť na maloleté deti. Doplnila súdu, že maloletý C. bol
počas leta v A. u otca za účelom privyrobenia si, pričom vie, že spolu s otcom brigádovali a privyrábali
si, mali rôzne fušky. Je teda zrejmé, že otec je schopný pracovať, avšak neoficiálne a je schopný tedaprivyrobiť si. Na otázku súdu ohľadne pomerov otca v roku 2015 uviedla, že otec mal eseročku, pričom
pracoval buď v A. alebo v C. a vykonával zváračské práce.

5. Kolízny opatrovník s návrhom na zníženie vyživovacej povinnosti nesúhlasil. Zníženie vyživovacej
povinnosti nie je v záujme maloletých detí, nakoľko od poslednej úpravy uplynula značná doba, maloleté
deti sú staršie, vyspelejšie a vidí skôr priestor na zvýšenie výživného, ako na zníženie, a preto navrhol,
aby bol návrh otca zamietnutý.

6. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a listinnými dôkazmi: rozsudok č. l. 4,
rodný list maloletého D. a C. č. l. 13, oznámenie z JOBCetra č. l. 23, oznámenie od zamestnávateľa
matky č. l. 40, mzdové listy č. l. 41 až 42, odpoveď ORPZ č. l. 49 a 50, potvrdenia zo základnej
školy s materskou školou a dodatok k pracovnej zmluve č. l. 55 a 56, oznámenie o zaradení občana
do evidencie uchádzačov č. l. 57, potvrdenie o návšteve školy maloletého C. č. l. 58, potvrdenie o
návšteve školy maloletej A. M. N. 59, potvrdenie o povolení odkladu splátok č. l. 60, oznámenie o výške

platu č. l. 61, oznámenie SP č. l. 62, pracovná zmluva č. l. 63b, rozhodnutie mesta A. B. č. l. 64b,
rozhodnutie mesta A. B. č. l. 65b, faktúra č. l. 66, zmluva o účelovom splátkovom úvere č. l. 68, žiadosť
o poskytnutie hypotéky č. l. 69, oznámenie o nových podmienkach úveru č. l. 67, faktúra od spoločnosti
Telekom č. l. 75 až 76, potvrdenie o nájomnom č. l. 78, screenshot obrazovky č. l. 78 a 79, výpisy z
účtu č. l. 81 až 94, potvrdenie o prijatí trestného oznámenia č. l. 109, správa zo šetrenia pomerov č. l.

111. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav.

7. Naposledy bolo o vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom rozhodnuté rozsudkom Okresného
súdu Žiar nad Hronom č. k. 19P/67/2014-67 zo dňa 16.12.2014, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu,
v zmysle ktorej bola mal. A., mal. A., C. a A. zverení do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude

zastupovať a spravovať ich majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletých detí výživným
na maloletú A. vo výške 240 eur mesačne, na maloletého A. 220 eur mesačne, na maloletého C. 190
eur mesačne a na maloletú Nelu 150 eur mesačne, splatným vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k
rukám matky počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Styk otca s maloletými deťmi sa ponechal bez
úpravy. V čase tohto určenia vyživovacej povinnosti mal mal. Tobias 7 rokov, navštevoval 1. stupeň ZŠ

a mal. A. mala 3 roky, bola pred nástupom do materskej školy. Výška výživného na strane otca bola v
tomto čase súdom ustálená na základe nasledujúcich pomerov. Matka bola na rodičovskej dovolenke,
pričom poberala rodičovský príspevok vo výške 203 eur a rodinné prídavky 94 eur mesačne. Bývala v
nedokončenej novostavbe v rodinnom dome. Otec v tej dobe mal pracoval v A., resp. v C. a vykonával
zváračské práce. V tom čase otec nemal iné vyživovacie povinnosti okrem uvedených štyroch mal. detí.

8. Mal. C. aktuálne navštevuje strednú školu, má takmer 18 rokov. Mesačné výdavky na maloletého
C. matka vyčíslila nasledovne: strava 100 eur (na pojednávaní opravila na sumu 150 eur), že školské
potreby 4,17 eura, školské výlety a podujatia 10 eur, ZRPŠ 1,67 eura, telefón 20 eur, hygienické
potreby 12 eur, cestovné 50 eur, kultúrne a športové podujatia 4,17 eura, triedny fond 17 eur, zdravotná

starostlivosť 9,17 eura, spolu 278,18 eura.

9. Maloletá A. aktuálne navštevuje druhý stupeň základnej školy. Mesačné náklady na maloletú A. matka
vyčíslila nasledovne: strava škola 10 eur, strava doma 80 eur (na pojednávaní opravila na sumu 130
eur), školské potreby 5 eur, pracovné zošity 2 eurá, školské výlety a podujatia 10 eur, ZRPŠ 1,50 eura,

ZUŠ 15 eur, individuálny tréning spevácky zbor 5 eur, telefón 10 eur, knihy 4,17 eura, hygienické potreby
13,33 eura, cestovné 50 eur, oblečenie 25 eur, kultúrne a športové podujatia 33,33 eura, triedny fond 4
eurá, zdravotná starostlivosť 8,33 eura, spolu 316,66 eura.

10. Otec aktuálne žije v A. a nepracuje. Od februára 2023 bol práceneschopný, následne nezamestnaný,

pričom od júna 2024 sa evidoval v Jobcentre a začal poberať sociálnu dávku Burgergeld (obdobné
ako dávka v hmotnej núdzi) vo výške 799,98 eura za obdobie od júna 2024 do decembra 2024 a vo
výške 1.259 eur za obdobie od januára 2025 do mája 2025. Otec na Slovensku nepoberá žiadne
štátne sociálne dávky. Otec býva v spoločnej domácnosti s partnerkou a dvoma maloletými deťmi D.
a C.. Jeho partnerka je aktuálne na rodičovskej dovolenke. Otec vyčíslil a preukázal súdu nasledujúce

mesačnévýdavky:internet45eurmesačne,nájom894eurmesačne,elektrina181eurmesačne.Okrem
maloletého C. a A., má tiež vyživovacie povinnosti k mal. D. a mal. C. a plnoletému A. a A.. Celkovo
má teda 6 vyživovacích povinností.11. Z predložených mesačných výpisov z účtu otca maloletých detí a účtu jeho partnerky O. P. vyplýva,
že v mesiaci august 2025 bola na účet otca, resp. jeho partnerky vyplatená dávka z úradu práce vo výške
2.193 eur a suma 510 eur, v mesiaci júl 2025 bola vyplatená dávka z úradu práce vo výške 2.193 eur a

v sume 130 eur a 510 eur, v mesiaci jún 2025 bola vyplatená dávka z úradu práce 510 eur, za mesiac
máj 2025 bola vyplatená dávka z úradu práce vo výške 2.193 eur, 510 eur a rovnako vrátená suma zo
zdravotného poistenia vo výške 50 eur, v mesiaci apríl 2025 bola vyplatená dávka z úradu práce vo
výške 2.193 eur, 510 eur a rovnako vrátená suma zo zdravotného poistenia vo výške 50 eur a 99,32
eura, v mesiaci marec 2025 bola vyplatená dávka z úradu práce vo výške 2.193 eur a 510 eur, v mesiaci

február 2025 bola vyplatená dávka z úradu práce vo výške 2.193 eur, 510 eur a rovnako vrátená suma
zo zdravotného poistenia vo výške 161,37 eura a 120 eur, v mesiaci január 2025 bola vyplatená dávka
z úradu práce vo výške 2.180,16 eura, vo výške 510 eur, vo výške 65 eur a vo výške 43,16 eura, za
mesiac december 2024 bola vyplatená dávka z úradu práce vo výške 2.149,84 eura a 500 eur, v mesiaci
november 2024 bola vyplatená dávka z úradu práce vo výške 5.106,16 eura a 500 eur, a zo spolkovej
pokladnice bola zaplatená suma 789,03 eura, v mesiaci október 2024 bola zo spolkovej pokladnice im

bola zaplatená suma 789,03 eura a vyplatená dávka z úradu práce vo výške 500 eur a 839,97 eura, v
mesiaci september 2024 bola z úradu práce vyplatená dávka vo výške 500 eur, vo výške 839,97 eura
a vo výške 3.489,88 eura a zo spolkovej pokladnice bola zaplatená suma 789,03 eura.

12. Matka aktuálne pracuje ako pomocná sila v kuchyni na Q. E. B., pričom jej priemerný mesačný

zárobok za obdobie od 3/2025 do 8/2025 bol vo výške 705 eur. Matka poberá prídavok na 3 deti vo
výške 180 eur mes. Žiadne iné štátne sociálne dávky nepoberá. Býva v rodinnom dome spolu s dvoma
maloletými deťmi C. a A., plnoletým A. a jej aktuálnym partnerom. Jej partner zarobí v priemere 1.000
eur mesačne. Plnoletý A. aktuálne ukončil štúdium na strednej škole, otvoril si živnosť a plánuje odísť
pracovať do zahraničia. Matka má tiež vyživovaciu povinnosť voči plnoletej A., ktorá je v súčasnosti

študentkou SPU v A.. Má nasledujúce mesačné výdavky: strava 90 eur, hypotéka 506,44 eura, sporenie
43,28 eura, elektrika 114 eur, poistka nehnuteľnosť 19,33 eura, voda 15 eur, uskladnenie pupočníkovej
krvi 6,08 eura, internet 30,65 eura, nedoplatky voda 49,94 eura, telefón 23 eur, skylink 8,40 eura, daň z
nehnuteľnosti 13,83 eura, odpad 16,04 eura, životné poistenie 150 eur.

13. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o
rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv
a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

14. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

16.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.19. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

20. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči maloletým deťom nie je nemenné. Súd
pri svojom rozhodovaní v zmysle § 78 ods. 1, 2 Zákona o rodine zisťuje okolnosti dôležité pre určenie
pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom
zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu,

ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody
zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti,
podstatnú zmenu zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je
dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v
čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na
budúce povolanie a iné. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nutné v nadväznosti na zmenu pomerov

na strane niektorého z účastníkov konania posúdiť odôvodnené potreby oprávnených ako aj možnosti,
schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov povinných poskytovať výživu svojim deťom s tým, že
výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť, a prihliada na vývoj životných nákladov. Zmena pomerov je daná subjektívne okolnosťami na

strane povinného či oprávneného, a objektívne vývojom životných nákladov.

21. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že návrh navrhovateľa – otca maloletých detí na
zníženie vyživovacej povinnosti nie je dôvodný, pretože že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by
odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. V danom prípade súd zistil, že

od poslednej úpravy výživného v roku 2014 došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane mal. detí,
ako aj oboch rodičov. Naposledy bola vyživovacia povinnosť upravená rozsudkom Okresného súdu Žiar
nad Hronom č. k. 19P/67/2014-67 zo dňa 16.12.2014, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle
ktorej sa otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého C. sumou 190 eur mesačne a na maloletú A.
150eurmesačne.Odtejtoposlednejúpravyvýživnéhodošlojednoznačnekzvýšeniunákladovnavýživu

mal. detí. Zvýšené náklady odzrkadľuje podstatne zvýšený vek mal. detí (majú o 11 rokov viac) a tiež
skutočnosť, že maloletý C. v súčasnosti už študuje na strednej škole, pričom predtým bol žiakom prvého
stupňa základnej školy, a maloletá A. je v súčasnosti na druhom stupni základnej školy, pričom pred tým
bola vo veku troch rokov a začala navštevovať materskú školu. V čase poslednej úpravy výživného boli
potreby mal. detí podstatne nižšie s prihliadnutím na ich nižší vek. V súčasnosti je však potrebných viac

finančných prostriedkov na úhradu ich odôvodnených potrieb. Umocnene to platí po zohľadnení inflácie
a zvyšovania cien tovarov a služieb za uplynulých 10 rokov. Súd pri posudzovaní zníženia vyživovacej
povinnosti vychádzal z vyčíslených výdavkov maloletých detí, ktoré sú zosumarizované v bode 8 a 9
tohto rozhodnutia, pričom mesačné opakujúce sa výdavky na maloletého C. sú približne vo výške 278,18
eura a na mal. A. 316,66 eura. Jedná sa o pravidelné mesačné výdavky, v tejto sume nie sú zahrnuté

mimoriadne výdavky mal. detí.

22. Okrem odôvodnených potrieb maloletých súd zohľadňoval aj pomery na strane otca, a teda v akom
rozsahu je schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletých deťom, pričom dospel k záveru,
že je v schopnostiach a možnostiach otca aj naďalej sa podieľať na výžive maloletých doterajšie

stanoveným výživným, hoci otcovi pribudli oproti poslednej úprave dve vyživovacie povinnosti. Otec
maloletých detí síce pred súdom preukázal, že v súčasnosti nevykonáva prácu na základe trvalého
pracovnéhopomeru,avšakjehopríjemapríjemdomácnosti,vktorejžije,pozostávazosociálnychdávok
(občiansky príspevok/dávka v hmotnej núdzi, prídavky na deti), ktoré poberá od štátu. Nemožno preto
konštatovať, že otec nemá zabezpečený žiaden príjem, z ktorého by bol schopný plniť svoju vyživovaciu

povinnosť. Z predložených bankových výpisov bolo preukázané, že mesačný príjem domácnosti otca
je minimálne v sume 2.703 eur (2.193 + 510), pričom v niektorých mesiacoch bol tento príjem vyšší
z dôvodu vyplatenia ďalších plnení či už zo zdravotného poistenia (IKK Sudwest Rechnung) alebo od
úradu práce (Bundesagentur fur Arbeit-Service-Haus). Z dôvodu, že otec sa nedostavil na nariadené
pojednávanie súd sa ho nemohol bližšie dopytovať na uvedené plnenia a sociálne dávky, avšak tieto

dávky preukázateľne tvoria príjem domácnosti otca. Otec rovnako ako aj ďalší členovia domácnosti z
tohto príjmu zabezpečujú plnenie svojich potrieb. Od otca možno dôvodne požadovať, aby z tohto príjmu
zabezpečoval aj potreby mal. A. a C., a teda aby z tohto príjmu plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči
nim. Súd zdôrazňuje, že sa jedná o maloleté deti, ktoré sú svojou výživou odkázané na otca a matkua nie sú schopné si zabezpečiť svoje potreby samé. V tejto súvislosti súd uvádza, že každý rodič má
povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb.

23. Zároveň súd uvádza, že mesačné výdavky na domácnosť, ktoré otec súdu vyčíslil a preukázal, a to
nájom, elektrina a internet, spolu vo výške 1.120 eur, nie sú tak vysokými výdavkami, aby otec nebol
schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá má dokonca prednosť pred výdavkami, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

24. Pri posudzovaní podaného návrhu súd tiež prihliadol na tú skutočnosť, že otec v podanom návrhu
súdu žiadnym spôsobom bližšie nevysvetlil, prečo došlo k ukončeniu pracovného pomeru u jeho
zamestnávateľa v roku 2023, a teda čo bolo dôvodom skončenia tohto pracovného pomeru. Taktiež súdu
neozrejmil prečo od roku 2023 až do rozhodnutia súdu naďalej trvá jeho nezamestnanosť, keď súdu je
z jeho vlastnej činnosti známe, že uplatnenie na trhu práce v A. nie je problematické, pretože je tam

dostatok pracovných príležitostí. Súčasne otec v podanom návrhu netvrdil, že by jeho zdravotný stav bol
zlý, že kvôli zlému zdravotnému stavu nie je schopný vykonávať prácu a tým si zabezpečiť pravidelný
mesačný príjem na uspokojovanie svojich potrieb ako aj vyživovanie maloletých detí. Otec pred súdom
nepreukázal, že by bol obmedzený vo vykonávaní práce, rovnako nepoberá invalidný dôchodok, ktorý
by potvrdzoval jeho zhoršený zdravotný stav a zníženú schopnosť výkonu práce. Súd z uvedených

dôvodov uplatnil princíp potenciality príjmu osoby povinnej platiť výživné, ktorý spočíva v tom, že súd
neprihliada len na skutočné príjmy povinného, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, ktoré povinný
mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho
zamerania, prax, jazykové schopnosti, dopyt na trhu práce. Na trhu práce v A. je dostatok pracovných
miest zodpovedajúcich možnostiam a schopnostiam otca (v minulosti pracoval ako zvárač) tak, aby

plnenie vyživovacej povinnosti k mal. deťom nebolo ohrozené. V tomto smere je dôležité uviesť, že
otec má vyživovaciu povinnosť k šiestim deťom, z toho štyrom maloletým, a preto je v oprávnenom
záujme otca a rovnako je povinnosťou otca nájsť si také zamestnanie, ktorým nebude ohrozená výživa
nanehoodkázanýchdetí.Uplatnenieprincípupotencialitypríjmunastraneotcaumocňujetáskutočnosť,
že otec je schopný pracovať, vykonávať prácu a tým si zabezpečiť adekvátny príjem na plnenie jeho

vyživovacích povinností. Na základe uvedeného súd vyhodnotil potencialitu príjmu otca tak, že otcovi nič
nebráni v tom, aby sa zamestnal, našiel si prácu, ktorá bude zodpovedať jeho schopnostiam, vzdelaniu,
skúsenostiam a z takejto práce dosahoval riadny príjem (minimálne vo výške minimálnej mzdy v A.).
Súd hodnotí konanie otca, ktorý zostáva nezamestnaným, napriek tomu, že je v jeho možnostiach a
schopnostiach pracovať, ako účelové s cieľom oficiálne znížiť jeho príjmy, aby sa vyhol riadnemu plneniu

svojichvyživovacíchpovinností.Takétokonanieotcanemôžepožívaťochranuprostredníctvomprávana
zníženie vyživovacích povinností a rovnako nie je v záujme mal. detí. Pokiaľ by otec namietal, že v apríli
tohto roku podstúpil operáciu kolena, čo mu bránilo vo vykonávaní práce, tu súd uvádza, že pred súdom
nebolo žiadnymi listinnými dôkazmi preukázané, že do apríla 2025 otcovi bránil vo vykonávaní práce zlý
zdravotný stav. Z vyjadrenia matky na pojednávaní tiež vyplynulo, že otec je schopný vykonávať prácu

a jeho zdravotný stav mu vo vykonávaní práce nebráni. Matka pred súdom na pojednávaní uviedla, že
maloletý C. bol počas leta u otca v A. za účelom brigádovania, pričom maloletý C. aj spolu s otcom chodili
spoločne na brigády. Je teda zrejmé, že otec je schopný pracovať, nie je obmedzený vo vykonávaní
práce a neoficiálnym spôsobom formou brigád si aj v súčasnosti privyrába nad rámec poberaných
sociálnych dávok. Možno dôvodne predpokladať, že brigády, ktoré otec spolu s maloletým absolvoval

boli prácami fyzického charakteru, na ktorých vykonávanie sa vyžaduje dobrý zdravotný stav.

25.Hocisúdnemôžerelevantnýmspôsobomzistiťvýškuzárobkuotca,pokiaľpracujeneoficiálneformou
brigád a odmena mu je vyplácaná v hotovosti, v takomto prípade je tiež namieste uplatňovať princíp
potencialitu príjmu otca, ktorý spočíva v tom, že otec môže dosahovať odmenu za brigádnickú prácu

minimálne vo výške v priemere 1.000 eur mesačne (popri poberaní sociálnych dávok). Vychádzajúc
z takéhoto uplatnenia princípu potenciality otec môže mať, resp. má k príjmu zo sociálnych dávok aj
ďalší príjem z vykonávania neoficiálnej brigádnickej činnosti, pričom možno predpokladať, že takouto
formou výkonu práce si privyrobí v A. mesačne minimálne 1.000 eur. Súd tiež zdôrazňuje, že otec
býva v spoločnej domácnosti so svojou partnerkou, ktorá je aktuálne na rodičovskej dovolenke. Pokiaľ

by finančná situácia v domácnosti otca bola natoľko nepriaznivá, aby bolo dôvodné žiadať zníženie
výživného, pravdepodobne by došlo k výmene pozícii otca a jeho partnerky, ktorá by vykonávala prácu
a tým zabezpečila príjem do domácnosti a otec by zabezpečoval každodennú starostlivosť o maloletého
D. a C.. Všetky uvedené skutkové okolnosti teda naznačujú a potvrdzujú záver, že otec je schopnýpracovať, vykonávať prácu, túto neoficiálne aj vykonáva, a preto jeho majetkové a finančné pomery sú
priaznivejšie ako deklaruje v podanom návrhu spolu s predloženými listinami.

26. Súd tiež podporne poukazuje na skutočnosť, ktorá vyšla najavo v priebehu pojednávania, keď matka
súdu uviedla, že plnoletý A. (voči ktorému má otec vyživovaciu povinnosť) ukončil štúdium, otvoril si
živnosťaaktuálneplánujeodísťpracovaťdozahraničia.Uvedenéopísanieskutkovýchokolnostíindikuje
zánik vyživovacej povinnosti otca voči plnoletému A.. Otec sa môže domáhať zrušenia tejto vyživovacej
povinnosti voči plnoletému A., ktorú aktuálne má vo výške 220 eur mesačne, čím sa vytvorí ďalší priestor

pre riadne plnenie jeho vyživovacích povinností voči maloletému C. a maloletej A..

27. Na strane matky došlo rovnako k zmene pomerov. Od poslednej úpravy sa síce nezmenili bytové
pomery, avšak došlo k zmene jej príjmových pomerov, keď v súčasnosti už nie je na rodičovskej
dovolenke, ale pracuje ako pracovná sila v kuchyni pričom jej priemerný mesačný zárobok je vo výške
705 eur mesačne. Tiež poberá prídavok na 3 deti vo výške 180 eur. V domácnosti býva spolu s

jej priateľom, maloletými deťmi a plnoletým A.. Matka vyčíslila a preukázala svoje výdavky vo výške
1.185,99 eura mesačne, pričom na týchto výdavkoch sa primeranou mierou podieľa aj jej partner, ktorý
s ňou býva v spoločnej domácnosti. Súd má za to, že príjem matky nie je v takej výške, aby sa otec
nemusel podieľať doterajším výživným na potrebách maloletých detí, ktoré matka sama z jej príjmu
zabezpečiť nedokáže. Partner matky nemá voči mal. deťom vyživovaciu povinnosť. Matka poskytuje

maloletým deťom tiež primárnu rodičovskú osobnú starostlivosť, ktorú súd takisto zobral do úvahy pri
posudzovaní návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti.

28. Súd pri zvyšovaní vyživovacej povinnosti prihliadal na odôvodnené potreby oprávnených maloletých
detí, ako aj schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Súd tiež zohľadnil majetkové,

sociálne a finančné pomery na strane matky, ktorá sa o maloleté deti osobne stará. Súd dodáva, že
doterajšie výživné nateraz postačuje nahradenie základných potrieb maloletých detí, spolu s prídavkom
na deti, ktoré matka poberá. Hoci potreby maloletých by odôvodňovali aj zvýšenie výživného, súd však
vzhľadom na skutočnosť, že otcovi pribudli dve ďalšie vyživovacie nateraz výživné nezvyšoval, aby
nedošlo k ohrozeniu ďalších vyživovacích povinností, ktoré otec má.

29. Záverom súd považuje za potrebné sa vysporiadať so skutočnosťou, že otec navrhoval zníženie
výživného na sumu 0 eur, respektíve 25 eur mesačne na dieťa, a to odo dňa 01.02.2023. Ustanovenie
§ 62 ods. 3 Zákona o rodine stanovuje minimálnu výšku výživného, ktorú je povinný plniť každý rodič
svojmu dieťaťu, ktoré je odkázané na výživu, a to bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové

pomery. Táto výška minimálneho výživného sa odvodzuje nepriamo od sumy životného minima na
nezaopatrené dieťa percentuálnou sadzbou 30 %, čo je aktuálne 38,92 eura. Uvedené znamená, že aj
keby otec nemal žiadny príjem, stále je povinný prispievať na výživu mal. C. a mal. A. minimálne sumou
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Zníženie vyživovacej povinnosti v
zmysle jeho návrhu na sumu 0 eur, resp. 25 eur mesačne by teda bolo v rozpore so zákonom. Čo sa týka

návrhu otca na zníženie výživného od 01.02.2023 v tejto súvislosti súd dopĺňa, že výživné na maloleté
deti možno znížiť od podania návrhu, pričom zákon pripúšťa spätné zníženie výživného pred podaním
návrhu len v prípade existencie preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by bránili
otcovi ako navrhovateľovi podať návrh na zníženie výživného skôr. V predmetnej veci otec v podanom
návrhu netvrdil a pred súdom ani nepreukázal, že by existovali dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré

mu bránili, aby podal návrh na zníženie výživného skôr.

30. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

31. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

32. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, pretože nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov
konania a súčasne ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Žiar nad Hronom (§ 362 ods. 1 CSP) v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).

Tento rozsudok nemôžu účinne napadnúť odvolaním tí účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať
odvolanie proti rozsudku po vyhlásení rozsudku.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli
uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia podľa 4. časti CMP.