Rozsudok – Majetok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/88/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320010602
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1320010602.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov

senátu JUDr. Márie Šimkovej a JUDr. Eriky Némethovej Stiffelovej, LL.M, v trestnej veci obžalovaného
H. T. pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp.zn. B3-3T/96/2020 zo dňa 18.03.2025, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 27.11.2025 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1, písm. d) Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok z r u š u j e.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

H. T., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom Q. XX, F.,

podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžalôb prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III sp.zn. 1Pv 34/2018 zo dňa 27.08.2019 pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s
prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa
§ 20 Trestného zákona, a sp.zn. 3Pv 723/17/1103 zo dňa 19.06.2020 pre prečin krádeže podľa § 212
ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

1) po predchádzajúcej vzájomnej dohode s doposiaľ nestotožneným páchateľom dňa 28.12.2017 v

čase od 02.50 hod. do 02.53 hod. v meste Bratislava na Y. ulici č. XX, sa prvotne neúspešne pokúsili
vylomiť vchodové dvere do bytového domu uvedenej adresy, kedy následne v čase o 02.54 hod.
prešli otvoreným garážovým vjazdom k dverám elektronickej centrály nachádzajúcej sa vedľa vstupu
do garáží označeného bytového domu, ktoré dvere vylomili a následne vstúpili do priestorov garáže,
kde nezisteným dvojčeľusťovým nástrojom vylomili cylindrickú vložku na dverách pivnice č. X a vnikli
do priestorov danej pivnice, z ktorej odcudzili: 2 ks pánske zimné bundy, 12 ks dámske zimné bundy,
1 ks kufrík s rôznorodým pracovným náradím, ktoré všetky veci v čase o 03.28 hod. odniesli na dosiaľ

nezistené miesto, čím spôsobili poškodenej U. H., nar. XXXX, škodu krádežou v súhrnnej výške 3.000
€ a škodu poškodením zámku dverí vo výške 99 €,

2) spolu s doposiaľ presne nezisteným páchateľom v čase od 01.21 had. do 02.53 had. dňa 10.01.2018
v Bratislave v bytovom dome na F. ulici č. X neznámym predmetom a neznámym spôsobom poškodili
vchodové dvere, dvere do pivnice č. XXX a dvere do pivnice c. XXX, v ktorej sa nachádzalo šesť kobiek,
tým že ich vylomili a následne z pivnice č. XXX odcudzili bicykel zn. Specialized, model Croos trail

DISC, v.č. WSBC 602300117J, čiernej farby, rok výroby 2015 v hodnote 270 € a z pivnice č. 017 1ks
fľaša becherovka 0,7L, 1ks fľaša Hruškovica 0.7L, 1ks fľaša Borovička 0.5L, 6ks plechoviek piva Budvarspolu v hodnote 44,77 €, 1 ks priamu brúsku neznámej značky s ohybným hriadeľom a nástrojmi v
kufríku v hodnote 50 €, 1 ks elektrická gitara Hoyer Les Paul 5060 Custom s čiernym kufrom v hodnote
750 €, 1 ks elektrická gitara Bambus Guitar (Maya) v hodnote 650 €, čím poškodenému spoločenstvu

vlastníkov bytového domu na F. v Bratislave v zastúpení správcovskou spol. H., s. r. o., sídlom M. ulica
č. 5, Bratislava, spôsobili škodu poškodením vo výške 1.280 € a poškodenému Y.. S. T. škodu krádežou
vo výške 1.494,77 € a poškodenému M. U. škodu krádežou vo výške 270 €,

nakoľko nebolo dokázané, že skutky spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodení

- U. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, F.
- M. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W.. 7. apríla XX, F. pod F.

odkazujú s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného H. T. vinným zo spáchania
pokračovacieho prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. a), písm. b)
Trestného zákona v bode 2) v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom

podľa § 20 k § 245 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Za to mu súd prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, § 41 ods. 1 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 18 mesiacov, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona

podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd
prvého stupňa zaviazal obžalovaného k náhrade škody vo výške 270€ poškodenému M. U. a vo výške
3.099€ poškodenej U. H..

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení odvolanie smerujúce proti výroku o

vine a nadväzujúcim výrokom, ktoré odôvodnil podaniami zo dňa 31.03.2025 a 15.06.2025. Odvolanie
odôvodnil aj obhajca podaním zo dňa 10.11.2025, ktoré bolo predložené odvolaciemu súdu potom, čo
ustanovenie obhajcu zrušil. Obsahovo korešponduje s odvolaním obžalovaného.

Obžalovaný namieta, že už 7 rokov tvrdí, že skutky nespáchal a neexistuje dôkaz, ktorý by potvrdil

opak. Výrok o vine sa opiera len o znalecký posudok PNDr. F. z odboru kriminalistická antropológia,
ktorý v oboch znaleckých posudkoch používa pojem „vysoká pravdepodobnosť.“ Znalecké posudky
vypracovaní Y.. T., ktoré predložil obžalovaný, vnášajú do znaleckého posudku C.. F. pochybnosti.
Obžalovaný konkretizuje rozdiely v znaleckých posudkoch a namieta tvrdenie súdu v odôvodnení
rozsudku, že posudky sú zhodné. Rozdiely spočívajú v tom, že H.. F. uvádza, že obžalovaný je s

vysokou pravdepodobnosťou osobou na záznamoch, Y.. T. uvádza, že uvedené nie je možné potvrdiť.
H.. F. vyjadruje závery v percentách 80 -90%, Y.. T. vyjadruje pravdepodobnosť slovne. H.. F. tvrdí,
že porovnávací materiál je veľmi dobrej kvality, Y.. T. tvrdí, že detail hlavy a tváre páchateľa je pre
individuálnu identifikáciu nedostatočný. Znalci používajú rôzne metódy skúmania. Ďalej obžalovaný v
odvolaní konkretizuje rôzne vedecké práce z odboru antropológia s tým, že témou diplomovej práce

jeho matky Y.. K. T., vyštudovanej antropologičky, bola antropometria. Obžalovaný namieta, že nie je
zrejmé, ako vyšetrovatelia PZ v jednotlivých skutkoch vytypovali obžalovaného ako páchateľa. Každý,
kto obžalovaného pozná, a videl videozáznamy vlámaní, môže jednoznačne uviesť, že na nich nie je
obžalovaný.

Prokurátor ani poškodení nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré im bolo v súlade s § 314
Trestného poriadku doručované.

Odvolací súd po predložení veci nezistil také chyby konania predchádzajúce napadnutému rozsudku,
ktoré by boli dôvodom na zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil vo veci verejné

zasadnutie. Obžalovaný sa na verejné zasadnutie neustanovil potom, čo prevzal upovedomenie o jehotermíne i poučenie o možnosti konať v jeho neprítomnosti. Prostredníctvom svojej matky, ktorá sa
ustanovila na verejné zasadnutie, predložil odvolaciemu súdu žiadosť o konanie v jeho neprítomnosti.
Takémuto postupu nebránili žiadne zákonné prekážky, a preto odvolací súd v zmysle § 293 ods. 5

Trestného poriadku konal v neprítomnosti obžalovaného a aj poškodených, ktorí sa tiež neustanovili.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupca krajskej prokuratúry považoval napadnutý rozsudok
za správny a zákonný, a preto navrhol, aby súd odvolanie zamietol.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania podaného včas
oprávnenou osobou, a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3
Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného

poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Súd prvého stupňa totiž z vykonaných dôkazov vyvodil také skutkové závery, ktoré nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní, keďže ako preukázané fakty akceptoval okolnosti, o ktorých existujú rozumné
pochybnosti. Jeho úvahy vedúce k týmto záverom sú vnútorne protirečivé alebo nezodpovedajú obsahu

dôkazov, sú nepresné a povrchné. Vzhľadom na vyčerpanie dokazovania návrhmi procesných strán a
na odstup času od skutkov odvolací súd nepristúpil k vráteniu veci súdu prvého stupňa, keďže takýmto
procesným postupom by došlo k predlžovaniu protiprávneho stavu v zmysle pokračovania v trestnom
stíhaní obžalovaného, a meritórne rozhodol vo veci.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší, aj ak
bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona .

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, alinea prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,

ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli na hlavnom
pojednávaní vykonané všetky dostupné dôkazy potrebné na objasnenie skutkového stavu veci v súlade

s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku a dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom. K
rozsahu dokazovania treba spomenúť, že nadriadený súd uznesením sp.zn. 3Tos/73/2021 zo dňa
14.09.2021zrušilprvostupňovéuznesenie,ktorýmboldokonaniapribratýznaleckýústavnaodstránenie
rozporov v záveroch znalcov z odboru kriminalistická antropológia z dôvodu, že obe sady znaleckých
posudkov boli nepreskúmateľné, a bolo treba primárne pristúpiť k odstraňovaniu ich vád v zmysle

§ 146 Trestného poriadku. Súd prvého stupňa znalcov opätovne vypočul a čiastočne splnil pokyn
nadriadeného súdu. Hoci postup súdu prvého stupňa nebol vyčerpávajúci, vykonané dôkazy umožňujú
prijať záver, že ani pribratie znaleckého ústavu by nebolo spôsobilé odstrániť dôkaznú núdzu, keďže
iné dôkazy o tom, že obžalovaný je páchateľom, okrem znaleckého posudku z odboru kriminalistická
antropológia vypracovaného H.. C.. C. F., PhD., produkované neboli. Rozsah dokazovania vykonaného

na podklade návrhov procesných strán teda považuje odvolací súd za dostatočný a umožňujúci
spravodlivé rozhodnutie.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:

Dňa 28.08.2029 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III na príslušný súd obžalobu na H.
T. pre krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného
zákona v súbeh s prečinom poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 245 ods. 1
Trestného zákona na skutkovom základe citovanom v bode 2) výroku tohto rozsudku a dňa 21.08.2020podal obžalobu pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona na
skutkovom základe citovanom v bode 1). Uznesením sp.zn. 3T/96/2020 zo dňa 02.09.2020 boli obe
uvedené trestné veci spojené do spoločného konania.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.02.2020 obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný k bodu 2) a na hlavnom pojednávaní konanom dňa
03.12:2020 učinil rovnaké vyhlásenie aj k bodu 1), preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul
obžalovaného, v procesnom postavení svedkov vypočul zástupcu spoločenstva vlastníkov bytov,

poškodených Y.. S. T., M. U., vypočul svedka Y. T., podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal
svedeckú výpoveď U. H., opakovane vypočul znalcov H.. C.. C. F., T.., a Y.. I. T. a podľa § 269 Trestného
poriadku prečítal listinné dôkazy.

Obhajoba obžalovaného spočívala v tom, skutky nespáchal, na záznamoch z kamier nie je on.

Odvolací súd na základe vykonaných dôkazov konštatuje, že skutky sporné neboli. K identifikácii
obžalovaného ako páchateľa primárne došlo orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré obžalovaného
zo služobnej činnosti vzhľadom na jeho bohatú kriminálnu históriu poznali, a to po vzhliadnutí
videozáznamov zachytávajúcich skutky. Následne bolo toto zistenie podrobené skúmaniu znalcom z
odboru kriminalistickej antropológie, ktorý ho potvrdil. Vypočutí svedkovia neboli svedkami skutkov,

jednalo sa o poškodených, pričom ani vykonané listinné dôkazy neobsahovali žiadne informácie k
osobe páchateľa. Až do skončenia dokazovania na hlavnom pojednávaní sa dôkazná situácia nijako
nezmenila, pričom odsudzujúci rozsudok prvostupňového súdu stojí len na znaleckom posudku H.. C..
C. F., PhD. Keďže sa jedná o jediný usvedčujúci dôkaz, bolo potrebné podrobiť ho kritickej analýze,
najmä potom, čo súd prvého stupňa na pokyn nadriadeného súdu odstraňoval jeho vady týkajúce sa

najmä preskúmateľnosti znaleckého posudku. Nebolo možné komparovať jeho závery so znaleckým
posudkom Y.. I. T., ktorý predložil obžalovaný, pretože rozdiely v znaleckých záveroch sa netýkali
jednotlivých porovnávaných morfologických znakov, teda výsledkov konkrétnej odbornej analýzy, ale
kvality videozáznamov. Znalkyňa Y.. I. T. nepovažovala videozáznamy za dostatočne kvalitné pre
individuálnu identifikáciu, na rozdiel od znalca Doc. RNDr. C. F., PhD., ktorý ich za dostatočné považoval.

Určila typovú zhodu páchateľa s obžalovaným.

K videozáznamu zo dňa 28.12.2017 (Y. ulica) znalec v závere znaleckého posudku konštatoval, že
s vysokou pravdepodobnosťou je na videozázname zachytený obžalovaný. Znalec použil metódu
porovnávania proporcie tváre a postavy, stanovil z fotografie antropometrické body, pri posudzovaní

zhody bral za do úvahy iba v prípady, keď sa index (miera) pohyboval v intervale odchýlky +-3 jednotky.
Záznam je podľa znalca veľmi dobrej kvality a vhodný na antropometrickú analýzu a na individuálnu
identifikáciu. Obdobné závery znalec formuloval aj vo vzťahu k videozáznamu zo dňa 10.01.2018 (F.
ulica).

Konkrétne znalec ohľadom záznamu skutku na Y. ulici vzhliadol zhodu s obžalovaným v nasledovných
morfologických charakteristikách: výška nosa, výška koreňa nosa, šírka nosa, šírka chrbta nosa, profil
nosa, veľkosť hrotu nosa, tvar hrotu nosa, smer hrotu nosa, nasadenie krídel nosa, dolný okraj krídielok
nosa,viditeľnosťnosovýchotvorov,výškahornejpery,profilhornejpery,výškadolnejpery,mentolabiálna
ryha, výška brady, profil brady, nasolabiálna ryha, mentomalárna ryha. Porovnaním uhlov tváre a

pomerných mier zistil zhodu v troch parametroch tváre a v šiestich paramentroch postavy.

Porovnaním záznamu páchateľa skutku na F. ulici znalec zistil zhodu okrem vyššie uvedených
parametrov nosa a brady aj v iných parametroch tváre, a to v šírke tváre, výške čela, šírke čela, profilu
čela, čelových hrboľoch, nadočnicových oblúkoch a glabele, a tiež v parametroch obočia. V uhloch tváre

a postavy zistil zhodu vo viacerých parametroch.

Odvolací súd konštatuje, že každý človek je z antropologického hľadiska charakterizovaný radom
relatívne stálych morfologických a metrických znakov, ktorých komplex sa nevyskytuje u žiadnej inej
osoby. Portrétna identifikácia - identifikácia osôb podľa vonkajších znakov, je najstaršou identifikačnou

metódou, ktorej základy v roku 1879 vypracoval E. F., ktorý zaviedol do praxe identifikáciu na základe
11 rôznych telesných mier. Identifikácia podľa fotografie je rutinnou záležitosťou kriminalistickej praxe.
Bežne sa s ňou stretávajú orgány činné v trestnom konaní pri zisťovaní totožnosti osôb podľa
osobných dokladov, príslušníci PZ pri identifikácii vodičov v cestnej premávke, pracovníci pošty, bankya pod. Identifikácia podľa fotografie sa uskutočňuje porovnaním osoby s fotografiou a vzájomným
vyhodnotením znakov tváre osoby a na fotografii. Skúmaním a popisom znakov ľudského tela sa
zaoberá antropológia. Antropologické metódy možno rozdeliť na antropometrické (somatometrické) a

somatoskopické. Antropometria objektívnymi pomôckami hodnotí znaky a kvantitatívne ich vyjadruje
dĺžkovými mierami, obvodmi, oblúkmi, uhlami, hmotnosťou a pod. Somatoskopia na základe
pozorovania študuje vývoj, veľkosť alebo chýbanie určitého znaku, ktorý charakterizuje predovšetkým
kvalitatívne. Obe metódy sa dopĺňajú, ale podľa potreby jedna môže prevažovať. Popis osoby sa
spravidla obmedzuje na somatoskopiu, F. identifikačný systém sa zakladal prevažne na antropometrii.

Znaky zistené na popisovaných osobách sa delia na znaky anatomické (statické) a fyziologické
(dynamické).

Antropologickáidentifikáciaosobyzvideozáznamupredstavuješpecifickúoblasťforenznejantropológie,
ktorá sa zameriava na porovnanie morfologických znakov tváre a tela medzi neznámou osobou
zachytenou na videozázname a známym alebo obvineným jednotlivcom. Ide o metódu, ktorá sa používa

najmä v prípadoch, keď iné dôkazné prostriedky, ako napríklad odtlačky prstov alebo DNA, nie sú
dostupné. Spoľahlivosť tejto metódy závisí od kvality videozáznamu, rozsahu viditeľných častí tváre
a správneho metodického postupu odborníka. Pri antropologickej identifikácii na videozázname sa
využívajú metódy vizuálnej a metricky orientovanej analýzy. Ich cieľom je porovnať morfologické a
proporčné znaky medzi osobou zachytenou na videozázname a obvineným. Najčastejšie používané

metódy sú:

- morfologická analýza - kvalitatívne porovnanie viditeľných znakov (napr. tvar nosa, profil, vzdialenosť
medzi očami, uhol nosa a čela).
- antropometrická (metrická) analýza - meranie proporčných pomerov tvárových znakov v 2D alebo 3D

priestore, často pomocou softvéru
- fotogrametria - analýza obrazových mier a uhlov s cieľom kompenzovať perspektívne skreslenie a určiť
reálne proporcie
- superprojekčná metóda - prekrytie obrazu obvineného a osoby z videozáznamu (napr. pomocou
softvéru), ktoré umožňuje vizuálne porovnanie zhody znakov

- analýza posturológie a pohybových znakov - hodnotenie držania tela, spôsobu chôdze, rytmu pohybu
či dynamických výrazov, ktoré môžu byť pre danú osobu charakteristické

Uvedené informácie absentovali v znaleckom posudku, rovnako ako odborné štandardy akceptované
v Slovenskej republike, pričom znalec doplnil zdroje na hlavnom pojednávaní len okrajovo. Preto bolo

potrebné, aby odvolací súd zistil základnú metodiku z odbornej literatúry, napr. Cattaneo, C. (2007):
Forensic Facial Identification: Theory and Practice, Evison, M., Richards, R. (2013): Forensic Facial
Identification, Kleinberg, K. F. (2018): Anthropological Methods in Video-Based Identification, ENFSI
(2020): Best Practice Manual for Facial Comparison, Forensic Science International, Journal of Forensic
Anthropology.

Odvolací súd z uvedenej literatúry zistil, že v prípade, že má páchateľ na videozázname odkrytú
iba strednú tretinu tváre a nos, možnosti identifikácie sú obmedzené. Stredná tretina tváre zahŕňa
oblasť od dolného okraja očí po horný okraj úst, čo zahŕňa nos, lícne partie a nasolabiálne línie.
Tieto znaky však môžu mať vysokú identifikačnú hodnotu, ak je videozáznam dostatočne kvalitný.

Medzi najvýznamnejšie identifikačné znaky tejto oblasti patria: tvar nosa - dĺžka, šírka koreňa, tvar
chrbta a hrot nosa, nasolabiálne línie - uhol a dĺžka záhybov medzi nosom a ústami, pomer medzi
nosom a vzdialenosťou medzi lícnymi výčnelkami, profil nosa a jeho uhol voči čelu a perám, povrchové
znaky kože - jazvy, pigmentové škvrny, asymetrie alebo vrodené znaky. Medzinárodné štandardy
(napr. ENFSI - European Network of Forensic Science Institutes) odporúčajú, aby sa antropologické

posudzovanie videozáznamov vykonávalo minimálne dvoma nezávislými expertmi. Zhodné závery
viacerých odborníkov môžu zvýšiť dôveryhodnosť, no identifikácia iba na základe strednej tretiny tváre
je vždy spojená s vysokou mierou neistoty. Antropologická identifikácia osoby na videozázname je
komplexný proces, ktorý si vyžaduje odborné znalosti z oblasti forenznej antropológie, fotogrametrie a
morfometrie. V prípadoch, kde je viditeľná len stredná tretina tváre, má najvyššiu identifikačnú hodnotu

tvar nosa a proporcie tváre. Napriek tomu zostáva spoľahlivosť takejto identifikácie obmedzená a jej
výsledky by mali byť chápané ako doplnkový, nie rozhodujúci dôkaz.Vzmysleuvedenéhoodvolacísúddospelkzáveru,žezásadnáotázka,tedačijeobžalovanýpáchateľom
žalovaných trestných činov, ostala aj po vyčerpaní dôkazných možností iba v rovine vysokého stupňa
pravdepodobnosti, čo nie je totožné s vylúčením všetkých rozumných pochybností, ktoré jediné môže

byť podkladom pre uznanie viny zo spáchania trestného činu.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že nebolo nad akúkoľvek
pochybnosť preukázané, že obžalovaný je páchateľom skutkov, ktoré mu obžaloba kládla za vinu, a
preto napadnutý rozsudok zrušil a obžalovaného oslobodil spod oboch obžalôb podľa § 285 písm. c)

Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.