Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Róbert Bebčák
Legislation area – Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/214/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123234305
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5123234305.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,
členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci starostlivosti o
maloleté dieťa: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka C. B. B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
XXXX/X, F., zastúpená: Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 35,
010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, a otec: C. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XXX, B., zastúpený:
AK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o., so sídlom Ambra Pietra 10645/17, 036 01 Martin, IČO: 50 157 892,
o návrhu otca na zmenu úpravy styku a zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného,
o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 21P/166/2023 – 501 zo dňa 11. júna 2024,
takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 21P/166/2023 – 501 zo dňa 11. júna 2024 vo výrokoch VI., VII.,
VIII., v časti výroku IX. týkajúcej sa úpravy výživného a vo výroku X. o náhrade trov konania z r u š u j
e a v tejto časti v r a c i a v e c okresnému súdu na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: I. Otec je oprávnený stretávať
sa s maloletým A. B. A., nar. XX.XX.XXXX v období do 01.12.2024 každú párnu sobotu od 9,00 hod.
do 18,00 hod. a každú párnu nedeľu od 9,00 hod. do 16,00 hod., kedy otec maloletého vyzdvihne v
určený čas v mieste bydliska matky a následne v určený čas odovzdá matke v mieste bydliska matky.
II. Od 01.12.2024 je otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od piatku od 13,00
hod., kedy maloletého vyzdvihne v školskom zariadení, ktoré navštevuje, do nedele do 16,00 hod., kedy
maloletého odovzdá v mieste bydliska matky. III. Otec je oprávnený sa s maloletým A. stretávať od
01.12.2024 - počas vianočných a novoročných sviatkov každý párny kalendárny rok od 23.12. od 13,00
hod. do 29.12. do 13,00 hod., každý nepárny kalendárny rok od 29.12. od 13,00 hod. do 04.01. do
16,00 hod., - počas veľkonočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od štvrtka od 13,00 hod. do
Veľkonočného pondelka do 16,00 hod., - počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok, v čase
od pondelka od 9,00 hod. do piatku do 18,00 hod., - počas letných prázdnin každý kalendárny rok od
01.07. od 9,00 hod. do 07.07., - do 16,00 hod. a od 01.08. od 9,00 hod. do 07.08. do 16,00 hod. Otec si
maloletého A. B. prevezme v určenom čase v mieste bydliska matky a po skončení stretnutia odovzdá
v určenom čase v mieste bydliska matky. IV. Matka je povinná maloletého A. B. na stretnutie s otcom
riadne a včas pripraviť. V. Návrh otca na zníženie výživného zamieta. VI. Otec je povinný prispievať na
výživu maloletého A. B. vo výške 640 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s
účinnosťou od 05.10.2023. VII. Nedoplatok na výživnom na maloletého A. B. za obdobie od 05.10.2023
do 30.05.2024 vo výške 2.416,38 eur, súd povoľuje otcovi splácať v splátkach vo výške 100 eur mesačne
k rukám matky maloletého spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. VIII. Vo
zvyšnej časti návrh matky zamieta. IX. Týmto mení rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 23P/43/2017
z 19.03.2018 v časti úpravy výživného a úpravy styku k maloletému A. B.. X. Žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.2. V odôvodnení okresný súd poukázal na návrh, ktorým sa otec domáhal zmeny úpravy rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu. V návrhu uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn.
23P/43/2017 zo dňa 19.03.2018 súd rozhodol tak, že manželstvo rodičov maloletého rozviedol a na
čas po rozvode manželstva schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý A. B. zverený
do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, otec je povinný
prispievať na výživu maloletého A. B. sumou 333 eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k
rukám matky, otec je povinný platiť poistné na produkt Dukátik kapitálové životné poistenie pre deti
v poisťovni Kooperatíva, a.s., vedený pod číslom 6592648974 vo výške 96,51 eur mesačne s tým, že
prípadné poistné plnenie je otec povinný poukázať na sporiaci účet maloletého jeho zriadením v G. H.
I.,J., IBAN: I., otec je povinný každý rok matke predložiť ročný prehľad plateného poistenia najneskôr
do 31.03. nasledujúceho roka, otec je oprávnený stretávať sa s maloletým A. B. každý týždeň v utorok
od 14. hod. do 18. hod. bez prítomnosti matky, matka je povinná maloletého na stretnutie pripraviť
a otcovi ho odovzdať v mieste svojho bydliska, otec je povinný oznámiť matke, že termín stretnutia
nevyužije minimálne 48 hodín vopred. Od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
došlo k zmenám pomerov nielen na strane rodičov, ale aj na strane maloletého dieťaťa, v dôsledku
ktorých doterajšia úprava výkonu rodičovských práv a povinností je už nevyhovujúca. V čase úpravy
rodičovských práv a povinností mal maloletý 1 a pol roka, v súčasnosti v septembri dovŕši 7 rokov.
Maloletý trávil s otcom výrazne viac času ako bola súdom schválená rodičovská dohoda a s otcom si
počas tohto obdobia vytvoril silný citový vzťah. Matka otcovi nebránila v styku s maloletým do času,
kým maloletý v júli 2023 neprejavil vôľu bývať s otcom. Od 13.07.2023 matka umožňuje styk otca s
maloletým len v rozsahu ako bola súdom schválená dohoda medzi rodičmi napriek tomu, že maloletý
prejavil vôľu tráviť s otcom viac času. Otec má záujem upraviť styk s maloletým počas víkendov
a sviatkov a letných prázdnin a navrhuje zmeniť doposiaľ upravený styk s maloletým. Otec zároveň
navrhuje znížiť výživné na maloletého zo sumy 333 eur na sumu 200 eur mesačne. Zníženie výživného
otec odôvodňuje tým, že okrem výživného hradí maloletému úrazové poistenie so sporením vo výške
96,51 eur, mesačne mu nakupuje potrebné ošatenie, obuv, knihy a hračky. Uhrádza náklady spojené
so súkromnými rehabilitačnými cvičeniami, lieky v prípade choroby, keď je maloletý u otca, otec berie
maloletého na výlety, do aquaparku či na rôzne detské atrakcie čo je tiež spojené s výdavkami. Mesačné
výdavky na maloletého spolu s výživným tak predstavujú sumu cca 700 eur a to bez mimoriadnych
položiek akými sú dovolenky či kúpeľné pobyty.
3. Matka vo vyjadrení k návrhu navrhla upraviť styk otca s maloletým nasledovne: otec je oprávnený
stretávať sa s maloletým každý párny víkend v roku v sobotu od 8.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od
8.00 hod. do 14.00 hod. za prítomnosti matky po dobu šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Po
uplynutí tejto lehoty je otec oprávnený stretávať sa s maloletým v rozsahu ako navrhuje otec maloletého
s miernou úpravou času odovzdávania v nedeľu, a to kvôli príprave do školy. So znížením výživného
matkanesúhlasilaamalazato,žezmenapomerovmázanásledoksplneniepodmienoknapožadovanie
zvýšenia výživného na maloletého, keďže v čase poslednej úpravy mal syn 1 a pol roka, pričom v
súčasnosti má 7 rokov a je žiakom prvého ročníka súkromnej bilingválnej Montessori školy K. L..
V záverečnom petite matka navrhla, aby súd vydal rozsudok, podľa ktorého otec je povinný prispievať na
maloletého A. B. zvýšeným výživným v sume 900 eur mesačne vždy do 15. dňa toho, ktorého mesiaca
vopred k rukám matky s účinnosťou od 05.10.2023. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým A.
B. každý párny víkend v roku v sobotu od 8.00 do19.00 a v nedeľu od 8.00 do 14.00 za prítomnosti
matky po dobu šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, po uplynutí tejto lehoty je otec
oprávnený stretávať sa s maloletým A. B. každý párny víkend v roku od piatku od 13.00 hod., kedy si
maloletého vyzdvihne v školskom zariadení do nedele do 14.00 hod., kedy maloletého odovzdá matke v
mieste bydliska matky, počas veľkonočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od štvrtka od 13.00
hod. do Veľkonočného pondelka do 16.00 hod., počas vianočných a novoročných sviatkov každý párny
kalendárny rok od 23.12. od 15.00 hod. do 01.01. do 16.00 hod. nasledujúceho roka, počas letných
prázdnin každý kalendárny rok od 01.07. od 8.00 hod. do 15.07. do 16.00 hod. a od 01. 08. od 8.00 hod.
do 16.08. do 16.00 hod. s tým, že otec maloletého prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení
styku odovzdá maloletého matke v mieste bydliska matky. Návrh otca sa vo zvyšnom rozsahu zamieta.
4. Okresný súd po vykonanom dokazovaní uviedol, že pri úprave styku vychádzal zo zhodných vyjadrení
rodičov s tým, že otec v záujme minimalizovať medzi rodičmi vyostrenie vzájomných vzťahov ustúpil zo
svojho pôvodného návrhu čo sa týka rozsahu styku a rovnako súhlasil na určitý čas, aby jeho kontakt
so synom bol obmedzený, resp. prebiehal len počas dňa, bez prespania. Súd tak upravil styk otcas maloletým počas bežného roka ako aj počas prázdnin a sviatkov, pričom na obdobie do 01. 12.
2024 upravil styk bez prespania a následne v období po 01. 12. 2024 bez akéhokoľvek obmedzenia v
rozsahu, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. V záujme zdravého vývoja dieťaťa je nevyhnutné, aby
si obaja rodičia vybudovali korektné vzťahy, ktoré budú viesť k realizácii práva oboch rodičov - výkonu
rodičovských práv a povinností, keďže sú obaja nositeľmi tohto práva. Obaja rodičia sú povinní práva
svojich detí nielen deklarovať, ale najmä rešpektovať a v maximálnej miere sa im prispôsobiť. Iný postup
je kontraproduktívny a vedie k odcudzeniu rodiča od dieťaťa a k ochladeniu ich vzájomných vzťahov,
čo nie je vôbec žiaduce a je v rozpore so záujmom detí. Súd apeluje na rodičov, aby maloletého v čo
najmenšej možnej miere vystavovali stresovým situáciám a prípadným vzájomným osobným konfliktom
a v prvom rade dbali na záujem maloletého, ktorý pre zdravý vývoj potrebuje stabilné a milujúce rodinné
prostredie. Mať rád svoje dieťa znamená rešpektovať druhého rodiča. Je dôležité, aby rodičia vplývali
na maloletého pozitívne a viedli ho svojím prístupom k úcte a láske k druhému rodičovi, aby nedošlo k
odcudzeniu maloletého dieťaťa od toho ktorého rodiča a k trvalému poškodeniu vzájomných vzťahov.
5. K otázke úpravy výživného okresný súd zisťoval a následne vyhodnocoval zmenu pomerov, ktoré
sú rozhodujúce pre výšku a trvanie výživného, pričom zmena rozsudku je vždy prípustná od času,
keď došlo k zmene pomerov. Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho
rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností,
ktoré odôvodňujú výšku výživného, za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkovvporovnanísichpomermivčasepredchádzajúcehorozhodnutia.Pozhodnotenípomerovna
strane rodičov a odôvodnených potrieb dieťaťa dospel okresný súd k záveru, že návrh otca na zníženie
výživného je nedôvodný s poukazom na vývoj životných nákladov, ktoré od posledného rozhodnutia
súdu vzrástli, vyšší fyzický vek maloletého a nástup na povinnú školskú dochádzku. Návrh matky
na zvýšenie výživného je naopak dôvodný, súčasná suma výživného je nedostatočná pre pokrytie
zvýšených výdavkov maloletého. S nástupom na základnú školu na strane maloletého vznikli výdavky,
ktoré tu predtým neboli - zakúpenie školských pomôcok, najmä v súvislosti so začiatkom školského
roka, školské poplatky, stravné v škole, príprava desiaty a zabezpečenie pitného režimu, ktorá už nie je
súčasťou stravného programu, ako to bolo v materskej škole, ďalšie výdavky súvisia s rôznymi akciami,
či výletmi v rámci školy. Zvýšené výdavky súvisia s pravidelným cvičením, rehabilitáciami a pobytmi
maloletého v rehabilitačných zariadeniach. Okresný súd sa nestotožnil s výdavkami na oblečenie a
obutie, ktoré podľa matky mali predstavovať mesačne 150 eur, a tiež sa nestotožnil ani s výdavkami
na hračky, voľný čas a výlety vo výške 150 eur mesačne. Výšku nákladov na cvičenie súd upravil
podľa doložených dokladov, pričom vychádzal z toho, že maloletý absolvuje 2x do týždňa skupinové
cvičenie, ktoré sa hradí 12 eur, a 1 x do týždňa individuálne cvičenie, ktoré sa hradí 35 eur. Tieto sumy
vyplynuli z pripojených faktúr k návrhu na zvýšenie výživného. Pokiaľ ide o výber školy, ide o otázku,
ktorá patrí do výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na ktorej sa majú rodičia
spoločne dohodnúť. V konaní bolo tvrdené, že zápis maloletého na súkromnú školu bol rozhodnutím
matky, na ktorom otec maloletého neparticipoval. Na druhej strane nepodnikol proti tomuto rozhodnutiu
žiadne kroky, ani nenamietal toto rozhodnutie matky až do času, kedy matka podala návrh na zvýšenie
výživného. Súd takýto prístup otca považoval za účelový v záujme dosiahnuť, aby súd na tento výdavok
neprihliadal a dosiahol tak zníženie výživného.
6. Okresný súd zistil aj zmenu pomerov u otca a matky v súvislosti s ich príjmami. Príjmy oboch
rodičov sú vyššie ako v čase posledného rozhodnutia, obaja rodičia vykonávajú podnikateľskú činnosť,
z ktorej im plynú príjmy na úhradu ich vlastných potrieb ako aj potrieb maloletého. Obaja prezentovali
vyššie výdavky ako ich príjmy. Na strane otca súd poukazuje najmä na pravidelný výdavok - splátku
úverov vo výške 2.580 eur, pričom posledný úver v sume 25.000 eur si otec bral v tom istom roku
ako požiadal o zníženie výživného, kedy svoje výdavky kvôli tomuto úveru navýšil o sumu 286 eur.
Urobil tak napriek tej skutočnosti, že si bol vedomý nižších príjmov oproti predchádzajúcemu roku 2022.
Pred súdom to prezentoval ako skutočnosť, ktorá má odôvodňovať zmenu pomerov na jeho strane a
zníženie výživného. Výdavky na strane rodiča a ich výška nie sú dôkazom toho, že si nemôže plniť
vyživovaciu povinnosť, ale naopak možno na základe ich výšky a štruktúry hodnotiť, čo si rodič môže
dovoliť. Výdavky ako úver, či dokonca niekoľko úverov, ktoré otec zobral v krátkom čase po sebe (v
05/2022 sumu 86.000 eur a v 06/2023 sumu 25.000 eur), naviac ak slúžili na zabezpečenie takých
vecí ako splatenie leasingu auta, úpravy okolia domu, nie sú výdavkami, ktoré možno považovať za
opodstatnené a nevyhnutné. Výživné má jednoznačne prednosť pred takýmito výdavkami. Na strane
matky nastala zmena pomerov v tom, že matka už v súčasnosti nezabezpečuje celodennú starostlivosť
o maloletého a môže plnohodnotne vykonávať prácu. Matka v súčasnosti užíva nehnuteľnosť - rodinnýdom,ktorýzatiaľnemáoficiálnevovlastníctve,podľajejvlastnéhovyjadreniatentodomnadobudla,resp.
zabezpečila prostredníctvom úveru v spoločnosti AKCES SLOVAKIA, s.r.o., kde je jedinou spoločníčkou
a konateľkou. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním
bytových potrieb.
7. Uvedené okolnosti okresný súd posúdil a vyhodnotil ako dôvodné kritériá pre zvýšenie výživného
- na strane maloletého skutočné, odôvodnené potreby s ohľadom na vek a zdravotný stav, fyzickú a
duševnú vyspelosť, štúdium na základnej škole, a na strane otca a matky v porovnaní s predchádzajúcim
obdobím vyšší príjem. Výživné pritom nemá slúžiť len na uspokojovanie najzákladnejších hmotných
potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu
a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, zdravotný
stav a pod.). Ďalej prihliadal na zákonnú mieru povinností rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane povinného rodiča prihliadal na okruh osôb, voči
ktorým má vyživovaciu povinnosť (vyživovacia povinnosť otca k maloletému je jeho jediná vyživovacia
povinnosť), a tiež zohľadnil starostlivosť o deti a domácnosť. Na strane povinného rodiča prihliadol
na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti. Súd má za to, že aktuálne príjmové
pomery otca, ktoré podľa súdu sú vyššie ako otcom deklarované, dovoľujú hradiť súdom určené výživné.
Skutočnosť, že otec by mal v priebehu roka 2024 dosiahnuť vek, kedy môže požiadať o starobný
dôchodok, bola skutočnosťou, ktorá v čase rozhodovania súdu nenastala. Okresný súd tak ustálil výšku
zvýšeného výživného na maloletého A. B. vo výške 640 eur mesačne s účinnosťou od 05.10.2023.
Vo zvyšnej časti, kde návrh na zvýšenie výživného prevyšoval priznané výživné, súd návrh zamietol s
poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie k jednotlivým výdavkom na strane maloletého. Pri určení
nedoplatku na výživnom za obdobie od 05. 10. 2023 do 31.05.2024 súd vychádzal zo skutočnosti, že
otec si výživné plnil pravidelne vo výške 333 eur a určil nedoplatok vo výške 2.416,38 eur (pomerná časť
za mesiac október 2023 307/30 x 27 dní, 7 mesiacov po 307 eur) ako rozdiel medzi plateným výživným
a zvýšeným výživným. Súd povolil otcovi splácať dlžné výživné po 100 eur mesačne spolu s bežným
výživným. Súd povolenie splátok odôvodňuje úpravou výživného, výškou nedoplatku na zameškanom
výživnom a platobnou schopnosťou otca a pomermi oprávnených, ktorých výživa nebude ohrozená, aj
keď nebude nedoplatok na výživnom uhradený jednou splátkou. Keďže sa zmenili pomery, súd zmenil
rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 23P/43/2017 z 19.03.2018 v časti úpravy výživného a úpravy
styku k maloletému A. B.. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Proti tomuto rozsudku podal otec odvolanie do výroku VI., VII., VIII., IX. Otec so závermi súdu prvej
inštancie nesúhlasí a žiada napadnutý rozsudok zmeniť a určiť výživné v zákonnej výške, alternatívne
navrhuje rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Súd prvej inštancie pochybil keď nesprávne vyhodnotil výšku príjmu otca mal. dieťaťa, dôsledne sa
nezaoberal príjmom matky, nesprávne určil výšku výživného a nesprávne určil výšku zameškaného
výživného. Otec uviedol svoje výdavky: bývanie 150,- eur, strava 300,- eur, ošatenie, obuv a hygiena 190
eur, TV a internet 25,- eur, mobil 30,- eur, lieky 200,- eur, poistenie, sporenie 96,- eur, cestovné 150,- eur,
splátka úverov spolu vo výške 2 582,77 eur. Ďalším výdavkom je výživné na mal. syna a ďalšie výdavky
namal.synavčase,keďjeuotca.Otecpoukázalnasvojepríjmypodľapredloženýchdaňovýchpriznaní,
podľa ktorých mal čistý mesačný príjem v roku vo výške 3.842,45, v roku 2022 vo výške 2.402,71 eur
a v roku 2023 vo výške 1.688,35 eur. Príjmy otca majú dlhodobo klesajúcu tendenciu, nakoľko mnohí
jeho odberatelia zanikli, prípadne výrazne znížili odber tovaru. Okresný súd sa nezaoberal ani jeho
námietkou, že jeho výdavky prevyšujú jeho príjmy, a preto si v júni 2023 musel vziať pôžičku vo výške
25.000,- eur, aby dokázal uhrádzať všetky mesačné výdavky spojené s bývaním a podnikaním. Otec si
požičal peniaze aj od brata C. B. A. a manželky H. A. v sume 20.000,- eur, ktorú použil do podnikania.
Oproti roku 2021 došlo k zníženiu príjmu na strane otca mal. dieťaťa o 2.154 eur mesačne. Mesačné
výdavky vo výške 3.723,77 eur (bez výživného) otec pokrýva jednak čerpaním súkromných úverov a
pôžičky a jednak posúvaním platenia splatných záväzkov. Je nesprávne, ak súd vychádzal najmä z
výdavkov, ktoré je schopný platiť. Otec vysvetlil, akým spôsobom si zabezpečuje financie na splácanie
všetkých úverov, odkladá platenie faktúr a tak zabezpečuje svoju prevádzku. Otec má s prihliadnutím
na jeho vek a zdravotný stav obmedzené možnosti zvýšenia svojich príjmov. Aj zhoršený zdravotný stav
má vplyv na výsledky podnikania. Súd prvej inštancie tak nesprávne vyhodnotil majetkové možnosti a
schopnostiotcamal.dieťaťaanesprávneurčiljehočistýmesačnýpríjemvovýške3.900,-eur.Vzhľadom
na vek mal. dieťaťa, jeho odôvodnené potreby, majetkové možnosti a schopnosti otca, plnenia nad
rámec bežného výživného, s prihliadnutím na široký styk otca s mal. synom, v spojení s metodikouvýpočtu výživného v Slovenskej republike je aktuálne výživné vo výške 333,- eur mesačne (vychádzajúc
z reálneho príjmu povinného rodiča a jeho zdravotného stavu) spolu s plnením si povinnosti platiť poistné
na produkt Dukátik kapitálové životné poistenie pre deti, v súlade s najlepším záujmom mal. dieťaťa.
9. Otec ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa dôsledne nezaoberal príjmom matky a že jej príjem
musí byť značne vyšší a nie ako ustálil súd vo výške 2.200,- eur. Matka mal. dieťaťa uviedla, že znáša
bežné výdavky 800,- eur (bývanie, poistenie, osobné výdavky matky), pravidelné mesačné výdavky
mal. dieťaťa 2.682,- eur (školné, strava, ošatenie, hygiena, cvičenia a iné) a mimoriadne výdavky mal.
dieťaťa s nákladmi cca 3.412,66 eur ročne, t.j. 262,- eur mesačne (liečebné pobyty, vrátane poplatkov
za doprovod mal. dieťaťa, letné tábory, fyzioterapia). Mesačný príjem matky tak musí byť vzhľadom na
ňou prezentované výdavky minimálne na úrovni 3.800,- eur mesačne. Ďalší príjem matky mal. dieťaťa
tvorí prídavok na dieťa vo výške 60,- eur mesačne a daňový bonus. Je v schopnostiach a majetkových
možnostiachmatkymal.dieťaťaakojedinejspoločníčkyakonateľkys.r.o.zvýšiťsiplatauplatňovaťsitak
daňový bonus v maximálnej možnej výške 140,- eur mesačne. Za ďalší potenciálny príjem, ktorý matka
má, možno považovať príjem z prenájmu bytu, z ktorého jej podľa jej vyjadrenia neplynú žiadne príjmy.
Okresný súd nesprávne určil výšku výživného, keď nesprávne vyhodnotil náklady mal. dieťaťa, ktoré boli
nielen nižšie, ale na väčšine týchto výdavkov participoval v 1/2 otec. Súd pri konštatovaní zvýšených
výdavkov na strane maloletého v súvislosti s jeho zdravotným stavom nevzal do úvahy, že tieto výkony
sú preplácané poisťovňou v 100%-nej výške. Pritom otec matke množstvo výkonov preplácal. Súd
nesprávne uvádza paušálny mesačný výdavok za návštevu školy u maloletého syna v sume 431,- eur
mesačne,ktorýmatkaplatílen10mesiacovvkalendárnomroku.Celkovévýdavkymal.dieťaťasúdprvej
inštancie ustálil vo výške 1.022,- eur mesačne, pričom uviedol, že časť výdavkov mal. dieťaťa je možné
pokryť rodinnými prídavkami, ktoré matka poberá vo výške 60,- eur mesačne, zvyšnú časť výdavkov
znášajú rodičia, pričom otec ako povinná osoba minimálne v podiele 2/3 odôvodnených výdavkov, čo
predstavuje sumu 640,- eur. Na základe uvedeného ustálil súd prvej inštancie sumu výživného na mal.
dieťa vo výške 640,- eur mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, prečo by mal otec mal.
dieťaťa participovať na 2/3 výdavkov mal. dieťaťa. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy náklady otca
spojené s dochádzaním na styk s dieťaťom, keď otec musí absolvovať cestu 170 km za 1 deň. Súd sa
nezaoberal ani povinnosťou otca platiť poistné na produkt Dukátik kapitálové životné poistenie pre deti
vo výške 96.51 eur mesačne a nie je zrejmé, či v určenom výživnom vo výške 640,- eur je zahrnutá aj
platba poistného na produkt Dukátik. Otec by tak celkovo na výživu mal. syna poukazoval sumu vo výške
736,51 eur. Objektívnym faktom je, že otec dovŕši v mesiaci júl 2026 dôchodkový vek, čo je zásadné
pre posúdenie jeho schopnosti platiť výživné. Tento čas nastane za relatívne krátku dobu, preto sa otec
nechce vystaviť ohrozeniu možným exekučným konaním pre nemožnosť platiť výživné. Túto skutočnosť
súd prvej inštancie do úvahy nebral vôbec.
10. Podľa otca súd prvej inštancie nesprávne určil výšku zameškaného výživného, keď nezohľadnil, že
otec mal. dieťaťa si plnil výživné aj platením životného poistenia vo výške 96,51 eur mesačne. Otec mal.
dieťaťa má za to, že v predmetnom konaní došlo k porušeniu práva spravodlivý proces, ktoré dosiahlo
takúmieru,žerozhodnutievovecisamejjezmätočnéacelékonaniejesajavíakonespravodlivéažiadal
rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd zruší výrok VI., VII., VIII., IX. napadnutého rozhodnutia a návrh
matky na zvýšenie výživného zamietne, alebo napadnutý rozsudok zruší v napadnutých výrokoch a vráti
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu nesúhlasila s dôvodmi odvolania a stotožnila sa so
skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie. K namietanému vyhodnoteniu výšky príjmu otca
uviedla, že z daňových priznaní vyplýva, že príjem otca by nepostačoval na úhradu ním deklarovaných
výdavkov. Otec už v čase poslednej úpravy výživného tvrdil, že jeho čistý mesačný príjem je nula
a napriek tomu uzavrel s matkou rodičovskú dohodu o výške výživného 333,- Eur a platení poistného
na produkt Dukátik v sume 96,51 Eur. V čase vyhlásenia rozsudku (11.06.2024) mal maloletý 7 rokov
a 9 mesiacov. Otec v konaní poukazuje na daňové priznania z roku 2021, 2022 a 2023 (doručené až
rámci odvolacieho konania), z ktorých má vyplývať znižovanie príjmu už od roku 2021. Ak bol otec
schopný v roku 2018 s nulovým až záporným príjmom hradiť výživné v sume 333,- Eur a poistné v
sume 96,51 Eur, tak s určitosťou by mal byť schopný uhrádzať zvýšené výživné, keď za posledné
3 roky dosahoval kladný príjem v podobe niekoľko tisíc eur. Otec v konaní nerobil sporným, že len
úhrada splátok jeho úverov predstavuje sumu 2.582,77 Eur mesačne, pričom dva z celkových troch
úverov boli brané v roku 2022 v sume 86.000,- Eur a aj počas súdneho konania v roku 2023 v sume
25.000,- Eur. Okrem týchto úverov mal mať neurčitú pôžičku od svojich dvoch plnoletých detí, ktorému pravidelne finančne pomáhajú. Jedná sa pritom o osoby, ktoré sú u neho zamestnané s čistým
príjmom cca. 800,- Eur mesačne. Navyše v rámci odvolacieho konania predložil ďalšiu pôžičku v sume
20.000,- Eur, ktorú mal prijať od svojho brata ešte pred vynesením rozsudku, a to dňa 22.05.2024 a ktorú
uhrádza mesačnými splátkami v sume 1.800,- Eur. Celková výška mesačnej splátky otca za všetky
jeho úvery tak má predstavovať sumu 4.382,77 Eur. Otec maloletého jednotlivé pôžičky priorizuje pred
svojou povinnosťou platiť výživné na maloleté dieťa. Napriek skutočnosti, že otec maloletého poukazuje
na ďalšiu pôžičku v sume 20.000,- Eur, túto do svojich výdavkov nezahŕňa (str. 5 odvolania - mesačné
výdavky otca v sume 3.723,77 Eur bez výživného). Napriek skutočnosti, že ešte na pojednávaní dňa
11.06.2024 otec tvrdil, že vlastní len účet v I. I., J., tak k odvolaniu zo dňa 12.08.2024 už predložil
výpis z účtu v D. H. I., J. a to aj za mesiac 05/2024, tj. na pojednávaní dňa 11.06.2024 úmyselne
klamal. K zdravotnému stavu otca maloletého je potrebné uviesť, že počas konania prezentoval, že
jeho zdravotný stav je vážnejší ako zdravotný stav maloletého, ktorý sa narodil so spastickou formou
detskej mozgovej obrny. Tvrdil, že má rakovinu a podrobuje sa alternatívnej liečbe. Napriek uvedenému
tvrdeniu nepreukázal žiadnu diagnózu, ani oprávnené náklady v sume 200,- Eur mesačne. Opäť až
v rámci odvolacieho konania predložil lekárske záznamy, z ktorých však vážnosť jeho zdravotného
stavu nevyplýva. Otec považuje výživné v sume 333,- Eur mesačne a platenie 96,51 Eur na poistné
za dostatočné (hoci sa v konaní domáhal zníženia výživného) napriek tomu, že v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie dosahuje príjem minimálne v sume jeho výdavkov, ktoré sú podľa otca a ním
tvrdenýchúverovaosobnýchvýdavkovvsume5.523,77Eur(splátkyúverov:2.582,77Eur+1.800,-Eur,
osobné výdavky otca: 1.141,- Eur), a to bez úhrady výživného a plnenia nad rámec bežného výživného,
ktoré majú podľa otca predstavovať mesačne sumu 700,- Eur. Plnenia nad rámec bežného výživného
neboli v rámci konania na súde prvého stupňa preukázané a dôkazy o nich neboli ani súčasťou žiadnej
prílohy k odvolaniu. Otec nevyužíva možnosť stretávania so synom každý utorok od 14:00 hod. do 18:00
hod. a styk sa tak realizuje len každú sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod., čo s určitosťou nemožno
považovaťzatakširokýstyk,abymaltentopodstatnývplyvnavýškuvýživného.Otecmaloletéhopriznal,
že sporí svojim vnukom, že finančne prispieva škole a že finančne prispieva deťom v Keni. Pokiaľ
otec kritizuje súd, že pri ňom prioritne vychádzal z výdavkov, ktoré je schopný platiť, a nie z daňového
priznania, tak pri matke odvodzuje jej príjem práve z jej prezentovaných výdavkov. Matka v konaní (na
rozdiel od otca) predložila súdu všetky dôkazy, na ktoré bola súdom vyzvaná. Nezatajovala svoje účty,
predložila požadované daňové doklady, uviedla, že je jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti a
popísala dôvod, prečo je v zamestnaneckom pomere. Otec zdôrazňuje schopnosti a možnosti matky
dosiahnuť vyšší príjem, avšak pri svojej osobe tento argument nepoužíva. Otec maloletého bagatelizuje
zdravotný stav maloletého, ktorý si vyžaduje pravidelnú komplexnú rehabilitáciu, zdravotné pomôcky,
návštevu odborných lekárov a medikamentóznu liečbu, čo vyplýva aj z jednotlivých správ z lekárskych
vyšetrení odborných lekárov maloletého. Poisťovňa prepláca len časť celkovej ceny vyšetrení a zvyšok
uhrádzala matka. Za neodôvodnený výdavok otec považuje extrémne drahú školu. Aj v tejto veci mal
súd za preukázané, že sa jedná o druh školského zariadenia, ktoré dieťa navštevovalo aj ako škôlkar,
pričom s nástupom do tohto zariadenia otec súhlasil rovnako ako s nástupom do 1. triedy základného
vzdelávania. Poplatok za zariadenie bol pritom v čase materského vzdelávania vyšší ako je v čase
základného vzdelávania. Otec sa s maloletým úmyselne stretáva v užšom rozsahu ako by mohol, a
to 4 dni v mesiaci, pričom tento styk sám opakovane v odvolaní opisuje ako široký styk s maloletým
alebo trávenie množstva času s maloletým. Otec sa tak odmieta podieľať na výživnom v rozsahu 2/3,
nakoľko trávi s dieťaťom až 4 dni v mesiaci (každú sobotu) a od 01.12.2024 bude tráviť takmer rovnako
(každý druhý víkend). Navyše otec v konaní argumentuje, že za 4 dni minie na dieťa 700,- Eur, čo si
matka s určitosťou nemôže dovoliť. Pokiaľ sa týka námietky zmätočnosti rozsudku v súvislosti s platením
poistného na produkt Dukátik, tak táto je nedôvodná. O bežnom výživnom bolo v predchádzajúcom
rozsudku rozhodnuté samostatným výrokom, rovnako o platení poistného na produkt Dukátik. Matka
žiadalazvýšiťbežnévýživnéajejnávrhsanetýkalzmenyvotázkeplateniapoistnéhonaproduktDukátik.
Námietka otca je tak irelevantná. Ak otec v odvolaní poukazuje na svoj dôchodkový vek v júli 2026, tento
argument je irelevantný, nakoľko súd rozhoduje podľa skutkového stavu v čase rozhodnutia. Súd prvej
inštancie správne vypočítal zameškané výživné v sume 2.416,38 Eur. Pri určení výpočtu došlo ku chybe
v písaní, kedy mal byť uvedený výpočet za mesiac október 2023 307/31 (nie 307/30), pretože október
má 31 dní a nie 30 dní. S určitosťou sa jedná len o chybu v písaní, pretože výsledok je správny. Právny
názor, že od bežného výživného sa má odrátať platenie poistného na produkt Dukátik, je nesprávny,
nakoľko sa jedná o samostatný záväzok vyplývajúci zo samostatného výroku pôvodného rozsudku. Tieto
položky nie je možné kumulovať nakoľko sa jedná o samostatné plnenie nad rámec bežného výživného.
Matka tak navrhla, aby odvolací súd VI. – IX. výrok rozsudku okresného súdu potvrdil.12. Otec v reakcii na vyjadrenie matky uviedol, že zotrváva na podanom odvolaní. Je zarážajúce, ako
matkaočierňujeotca.Oteczdôrazňuje,žesaosynastaránajlepšieakodokáže,zabezpečujemuvšetko,
čoho je schopný a čo syn potrebuje. Pokiaľ otec argumentuje „širokým stykom”, ktorý prebiehal so synom
vminulosti,totojefakt.Matkazačalaobmedzovaťprístupotcaksynovi,hocivminulostiumožňovala,aby
si otec syna brával aj na viac dní, až týždňov. Toto bolo dôvodom podania návrhu otca na úpravu styku
so synom súdnou cestou. Matka napriek medializovaným dopravným obmedzeniam na trase Vrútky -
Žilina neumožnila otcovi, aby si syna zobral aj na noc, nech otec so synom nemusí toľko cestovať. Pokiaľ
matka poukazuje na skutočnosť, že otec nepreukázal ním tvrdené výdavky na syna, otec si skutočne
doklady neodkladal. Otec nikdy netvrdil, že platenie splátok úverov a pôžičiek by malo prednosť pred
výživným. Otec len zdokladoval súdu zdroje, z ktorých platí všetky svoje výdavky napriek tomu, že jeho
príjmy preukázateľne klesajú. Otec sa nikdy nevyhýbal plateniu vyživovacej povinnosti na syna, táto má
prednosť file_0.jpg
file_1.wmf
pred ostatnými výdavkami a otec výživné riadne platí bez ohľadu na to, aké má príjmy. Pokiaľ matka
bagatelizuje zdravotný stav otca, k tomu doložili množstvo dôkazov. Rovnako tak vec otca blížiaci sa
nástupu na starobný dôchodok má vplyv na schopnosť otca dosahovať príjmy. Po vyhlásení súdneho
rozhodnutia súdom prvej inštancie došlo k zmene na strane základnej školy, ktorú aktuálne navštevuje
maloletý syn. Podľa informácie od riaditeľky základnej školy je s účinnosťou od 01.09.2024 Súkromná
základná škola M. XX, F. (B. I.) zaradená do siete škôl a školských zariadení. Z uvedeného vyplýva, že
sa zmenil spôsob financovania základnej školy, ktorú aktuálne navštevuje maloletý syn. Táto okolnosť
má vplyv na finančné výdavky spojené s návštevou školy (strava, poplatky a pod.). Otec s výberom
základnej školy nesúhlasil a nesúhlasí. Matka napriek tomu trvá na tejto škole a s otcom o takto zásadnej
skutočnosti odmieta diskutovať.
13. Matka v reakcii na vyjadrenie otca uviedla, že otec nerešpektuje rozsudok vo veci úpravy styku s
maloletým, styk sa realizuje v minimálnom rozsahu a o maloletého neprejavuje skutočný záujem. Otec
len tvrdí, ale nepreukazuje, aké mal vysoké výdavky na úhradu nákladov na syna, ktoré mal synovi
priebežne platiť, doklady však nemá, lebo sa na súdny spor nepripravoval. Uvedené je v rozpore so
skutočnosťou, keďže iniciátorom súdneho konania o zníženie výživného bol práve otec a tak sa na
uvedené mal dôsledne pripravovať. Tvrdenia o množstve dôkazov o vážnosti zdravotného stavu otca sú
absolútnym klamstvom a v porovnaní s diagnózou maloletého sú jasným prejavom skutočného záujmu
otca. Zároveň matka oznamuje, že mal. naďalej navštevuje rovnaké školské zariadenie, ktorému sa
zmenilo len označenie, keďže bolo zaradené do siete škôl a školských zariadení. Maloletý je žiakom
Súkromnej základnej školy, so sídlom M. XX, F. a od 01.09.2024 nastúpil do ďalšieho ročníka. Školné
je hradené v sume 360,- Eur a toto hradí matka v hotovosti, čo vyplýva z potvrdenia školy zo dňa
18.10.2024. Zároveň priložila Správu z diagnostického vyšetrenia mal. zo dňa 15.10.2024 vypracovanú
špeciálnym pedagógom, z ktorej vyplýva, že: „ ... školské prostredie a spôsob vzdelávania v B. N. je
vzhľadom na špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby A., veľmi prospešný, zlepšili sa jeho komunikačné
zručnosti. A. je z dôvodu primárnej diagnózy rýchlejšie unaviteľný, má zníženú koncentráciu pozornosti.
Systém vzdelávania mu umožňuje pracovať vlastným tempom, má príležitosť pracovať multisenzoricky,
má dostatok času na oddych v prípade potreby, čo sú ideálne podmienky pre vzdelávanie dieťaťa
so ŠVVP. Vzdelávanie žiaka so ŠVVP v menšom kolektíve umožňuje pedagógovi venovať A. viac
individuálne cielenej starostlivosti. Odporúčam pokračovať vo vzdelávaní žiaka A. B. A. v škole, ktorú
aktuálne navštevuje.“ Je tak zrejmé, že je v najlepšom záujme, aby mal. A. ako dieťa so ŠVVP - žiak s
telesnýmpostihnutím(DMO–spastickádiparézasprevahouvpravo.Narušenákomunikačnáschopnosť
– symptomatická porucha reči pri DMO – dyslália s oslabenou koncentráciou krátkodobej pozornosti –
mierny stupeň pri motorickej neobratnosti artikulačných orgánov) pokračoval vo vzdelávaní v rámci B.
N., kde dosahuje dobré výsledky. Tvrdenia otca o zmene financovania základnej školy sú nepravdivé.
14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP),
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 65 CMP s tým, že odvolacími
dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP), a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario), konštatujúc dôvodnosť odvolania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods. 1
CMP, zrušil vo výrokoch VI., VII., VIII., v časti výroku IX. týkajúcej sa úpravy výživného a vo výroku X.o náhrade trov konania a podľa § 391 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP vec vrátil v tejto časti súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. Odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom konštatuje, že odvolaním napadnutým
rozsudkom okresný súd upravil styk otca s maloletým A. a rozhodol o návrhu otca na zníženie výživného
a o návrhu matky na zvýšenie výživného. Okresný súd pritom poukázal na pôvodný rozsudok Okresného
súdu Martin vo veci sp.zn. 23P/43/2017 zo dňa 19.03.2018, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené
a bola schválená rodičovská dohoda. V zmysle tejto dohody bol maloletý A. na čas po rozvode zverený
do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 333
Eur mesačne a zároveň bola otcovi uložená povinnosť platiť poistné na produkt Dukátik vo výške 96,51
Eur. Rozsudkom bol tiež upravený styk otca s maloletým. Okresný súd po vykonanom dokazovaní
výrokmi I., II., III. a IV. rozhodol o úprave styku otca s maloletým, a to tak bežného styku ako aj styku
počas vianočných a veľkonočných sviatkov a tiež počas jarných a letných prázdnin, a výrokom V. návrh
otca na zníženie výživného zamietol. Tieto výroky otec podaným odvolaním nenapadol. Okresný súd
výrokom VI. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 640 Eur mesačne, výrokom
VII. rozhodol o nedoplatku na výživnom a výrokom VIII. návrh matky vo zvyšnej časti zamietol. Voči
týmto výrokom rozsudku podal otec odvolanie, ktorým namietal nesprávne vyhodnotenie predpokladov
pre záver okresného súdu o určenej výške výživného, ktoré podľa vyjadrenia otca nezodpovedá jeho
príjmom. Otec zároveň okresnému súdu výslovne vytkol, že sa nezaoberal jeho povinnosťou platiť
poistné na produkt Dukátik kapitálové životné poistenie pre deti vo výške 96,51 Eur a nie je zrejmé,
či v určenom výživnom vo výške 640 Eur je zahrnutá aj platba poistného na produkt Dukátik, keďže
v takom prípade by jeho celková vyživovacia povinnosť predstavovala mesačne sumu 736,51 Eur.
Matka s podaným odvolaním nesúhlasila a poukázala na celkové výdavky otca, na jeho úvery s tým,
že príjmy otca mu umožňujú platiť aj stanovené výživné. Vo vzťahu k produktu Dukátik matka uviedla,
že v predchádzajúcom rozsudku bolo o bežnom výživnom rozhodnuté samostatným výrokom, rovnako
ako o platení poistného na produkt Dukátik, pričom matka žiadala zvýšiť bežné výživné a jej návrh sa
platenia poistného na produkt Dukátik netýkal, a preto je námietka otca irelevantná.
16. Okresný súd ohľadom úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému A. hodnotil odôvodnené
potreby maloletého dieťaťa a pomery tak na strane matky ako aj na strane otca. Vo vzťahu k plneniu
vyživovacejpovinnostiotcomokresnýsúdvodôvodnenírozsudkukonštatoval,žeaktuálnematkapodala
návrh na exekúciu a že otec hradí sporenie - produkt Dukátik. Následne okresný súd konštatoval
nedôvodnosť návrhu otca na zníženie výživného a čiastočne vyhovel návrhu matky a ustálil výšku
zvýšeného výživného na maloletého A. vo výške 640 Eur mesačne. Z odôvodnenia rozsudku je pritom
zrejmé, že v časti, kde okresný súd vyhodnocoval odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a pomery
na strane jeho rodičov, sa okresný súd vyhodnotením platby otca vo výške 96,51 Eur na kapitálové
životné poistenie pre deti Dukátik nezaoberal. Ako už bolo konštatované, vo výrokovej časti odvolaním
napadnutého rozsudku bolo výrokom VI. rozhodnuté okresným súdom len o povinnosti otca platiť bežné
výživné vo výške 640 Eur mesačne.
17. Krajský súd v tomto smere vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti povinného rodiča vo
všeobecnosti uvádza, že v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok je možné uložiť okrem
povinnosti platiť bežné výživné aj povinnosť platiť výživné určené na tvorbu úspor, a to podľa ust. § 63
ods. 3 zákona o rodine. Z tohto ustanovenia vyplýva, že v prípade určenia výživného na tvorbu úspor
uvedie súd pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor. Z výroku rozsudku
ukladajúceho povinnému rodičovi povinnosť plniť vyživovaciu povinnosť by tak malo byť zrejmé, či sa
týmto výrokom určuje povinnosť plniť bežné výživné alebo aj povinnosť plniť výživné na tvorbu úspor.
V prejednávanom prípade bola pôvodne vyživovacia povinnosť určená vyššie uvedeným rozsudkom
Okresného súdu Martin tak, že bolo určené bežné výživné vo výške 333 Eur a nad rámec tohto
výživného bola otcovi uložená ďalšia povinnosť platiť maloletému poistné na produkt Dukátik vo výške
96,51 Eur mesačne. Jednalo sa o rozsudok, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, teda rozsudok,
ktorý neobsahoval odôvodnenie, a preto nie je zrejmé, o akú formu výživného sa v prípade platenia
kapitálového životného poistenia vo výške 96,51 Eur jednalo, teda, či sa jednalo o súčasť bežného
výživného rozdeleného na výživné platené vopred mesačne k rukám matky a na výživné platené vo
forme poistného, alebo sa malo jednať o bežné výživné platené k rukám matky a o tvorbu úspor vo
forme platenia poistného na produkt Dukátik. Krajský súd je toho názoru, že ak aj v pôvodnom rozsudku,
ktorým bola schválená rodičovská dohoda, nebola táto otázka jednoznačne vyriešená, nezbavuje táto
skutočnosť okresný súd povinnosti, aby sa v ďalšom rozhodnutí, ktorým rozhoduje o zmene vyživovacejpovinnosti otca k maloletému, s týmito otázkami vyporiadal tak, aby z jeho rozhodnutia, a to tak z
výrokovej ako aj z časti odôvodnenia, bolo jednoznačne zrejmé, aká vyživovacia povinnosť je otcovi
uložená a či je táto vyživovacia povinnosť určená len vo forme bežného výživného, alebo aj vo forme
výživného určeného na tvorbu úspor. Je v tomto smere potrebné poukázať aj na znenie výrokovej
časti pôvodného rozsudku Okresného súdu Martin vo veci č.k. 23P/43/2017 zo dňa 19.03.2018, ktorým
v časti povinnosti uloženej otcovi platiť poistné na produkt Dukátik bolo tiež určené, že prípadné
poistné plnenie je otec povinný uhrádzať na sporiaci účet maloletého. Z odvolaním otca napadnutého
rozsudku okresného súdu nevyplýva, že by sa okresný súd týmito okolnosťami zaoberal. Okresný
súd bez ďalšieho a bez akéhokoľvek vyjadrenia sa k poistnému produktu Dukátik, na ktorý je otec
povinný platiť poistné, uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého A. jednou sumou vo
výške 640 Eur mesačne bez toho, aby sa vyporiadal s pôvodnou povinnosťou otca platiť poistné na
toto životné poistenie. Z rozsudku okresného súdu tak nie je zrejmé, či okresný súd otcovi už ďalej
neuložil povinnosť platiť mesačné poistné na kapitálové životné poistenie Dukátik, alebo či túto sumu
akýmkoľvek spôsobom zohľadnil vo výške výživného určeného sumou 640 Eur mesačne. Je nutné
odvolacím súdom v tomto smere poukázať aj na znenie výroku IX. napadnutého rozsudku okresného
súdu, podľa ktorého sa týmto mení vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu Martin v časti úpravy
výživného a úpravy styku k maloletému A. B.. V tomto pôvodnom rozsudku však bola povinnosť otca
prispievať na výživu maloletého A. sumou 333 Eur uvedená v samostatnom odseku výrokovej časti
rozsudku a povinnosť platiť poistné na produkt Dukátik bola uvedená v ďalšom samostatnom odseku
výrokovej časti. Z výroku IX. odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu tak nie je zrejmé, či
týmto došlo k zmene pôvodného rozsudku Okresného súdu Martin len v časti výroku o úprave výživného
alebo aj v časti výroku, podľa ktorého bol otec povinný platiť poistné na produkt Dukátik.
18. S ohľadom na vyššie uvedené závery okresného súdu sa odvolací súd zaoberal otázkou, či
má spôsobilý predmet skúmania, a to rozhodnutie súdu prvej inštancie s náležitosťami riadneho
odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP. Podľa Civilného sporového poriadku nepreskúmateľnosť súdneho
rozhodnutia nie je výslovne stanoveným odvolacím dôvodom a nie je ani výslovným dôvodom pre
zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 389 ods. 1 CSP). Uvedené však neznamená, že súd prvej
inštancie nemusí rešpektovať § 220 ods. 2 CSP o náležitostiach rozhodnutia súdu v časti odôvodnenia
a vôbec, resp. dostatočne neodôvodniť svoje rozhodnutie. Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky
riešia otázku spravodlivého súdneho konania vo vzťahu k riadnemu odôvodneniu rozhodnutia a
dodržiavaniu § 157 ods. 2 OSP (aktuálne ustanovenie § 220 ods. 2 CSP). Príkladmo a podporne v tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/2005
zo dňa 16. marca 2005, podľa ktorého „súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom
súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého
štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a
ich uvedenie má byť zrozumiteľné." Ďalej sa odkazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn. I. ÚS 114/08 z 12. júna 2008, z ktorého rovnako vyplýva, že za porušenie práva na spravodlivé
súdne konanie je treba považovať aj nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktorú
požiadavku v konaní pred všeobecným súdom stanovuje § 220 ods. 2 CSP. Nadväzne na uvedené
možno konštatovať, že pokiaľ súd neodôvodní svoje rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2
CSP, poruší právo účastníka na spravodlivý proces. Právo podať odvolanie môže účastník vo svojej
veci riadne uplatniť len v takom prípade, pokiaľ rozhodnutie, ktoré odvolaním napáda, obsahuje určité,
zrozumiteľné a jasné dôvody, prečo súd vo veci tak rozhodol. Pokiaľ v rozhodnutí súdu nie sú dodržané
náležitosti obsahu súdneho rozhodnutia, a to najmä z hľadiska odôvodnenia rozhodnutia súdu, nemá
strana konania možnosť, aby uplatnila svoje procesné právo podať odvolanie, a preto platí, že postupom
súdu(nedostatokdôvodovrozhodnutia)došlokporušeniuprocesnýchprávstranyvtakejmiere,žedošlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo je odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP a
dôvodom, pre ktorý odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP.
19. Vychádzajúc z uvedených všeobecných záverov dospel odvolací súd k názoru, že odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie náležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle ust.
§ 220 ods. 2 CSP nespĺňa. Z odôvodnenia vyplýva, že okresný súd sa vecne správne zaoberal otázkou
zmeny pomerov tak na strane maloletého dieťaťa ako aj na strane jeho rodičov, ktorá nastala od
posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca, avšak sa nevysporiadal s otázkou pôvodne
otcovi uloženej povinnosti platiť poistné na produkt Dukátik. Rozhodnutie okresného súdu v časti
jeho odôvodnenia tak neobsahuje určité, zrozumiteľné a jasné dôvody, prečo okresný súd rozhodol
o vyživovacej povinnosti otca práve takýmto spôsobom a takouto sumou, čím zasiahol do ústavougarantovaného práva účastníkov konania. Uvedené sa v praxi prejavilo tým, že z podaného odvolania
otca a vyjadrenia matky k podanému odvolaniu je zrejmé, že každý z týchto účastníkov si rozhodnutie
súdu čo do jeho výrokovej časti za absencie relevantného odôvodnenia a jeho zohľadnenia vo výrokovej
časti, vysvetľuje svojim spôsobom. Na jednej strane tak otec spochybňuje svoju povinnosť okrem
stanoveného výživného platiť aj poistné na produkt Dukátik a na druhej strane je matka presvedčená,
že odvolaním napadnutým rozsudkom došlo k zmene pôvodného rozsudku len v časti týkajúcej sa
povinnosti otca platiť bežné výživné s tým, že povinnosť otca platiť poistné na produkt Dukátik zostala
nedotknutá. Preskúmaním odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti povinnosti prispievať na výživu mal. A. uloženej otcovi nie
je dostatočne odôvodnené a preskúmateľné, pretože neobsahuje odôvodnenie nosných, základných
dôvodov rozhodnutia okresného súdu. Zároveň ani z jeho výrokovej časti nie je zrejmé, ako sa
v komplexnosti zmenila povinnosť otca prispievať na výživu mal. A. v porovnaní s pôvodnou úpravou
stanovenou rozsudkom Okresného súdu Martin.
20. Na základe uvedených zhodnotení tak odvolací súd dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie
okresného súdu nespĺňa atribúty vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP, keďže odôvodnenie
tohto rozhodnutia v časti určenej vyživovacej povinnosti možno charakterizovať ako odôvodnenie
nepreskúmateľné, ktoré nedáva účastníkom konania odpoveď na základné otázky týkajúce sa
prejednávanej veci. Odvolací súd preto pristúpil k zrušeniu odvolaním napadnutého rozsudku okresného
súdu v časti výroku VI. o povinnosti otca platiť výživné, vo výroku VII. o výške zameškaného výživného,
vo výroku VIII. o zamietnutí návrhu matky vo zvyšnej časti, vo výroku IX. v časti týkajúcej sa zmeny
pôvodného rozsudku čo do úpravy výživného a vo výroku X. o náhrade trov konania. Úlohou okresného
súdu bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť otázku výšky vyživovacej povinnosti otca, vysporiadať sa
v kontexte určenia výživného s charakterom povinnosti platiť poistné na produkt Dukátik a rozhodnúť
tak, aby vo výrokovej časti rozsudku boli práva a povinnosti účastníkov určené určitým a jednoznačným
spôsobom tak, aby výrok nevyvolával pochybnosti a rozdielny výklad vo vzťahu k uloženej vyživovacej
povinnosti.
21. Vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti otca za okresným súdom zisteného stavu, kedy
výdavky otca nezodpovedajú ním predloženým dokladom (daňovým priznaniam), dáva odvolací súd
do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 6Cdo/107/2022 (publikované pod R
65/20203), v zmysle ktorého „Vo veciach výživného na maloleté deti súd aplikuje právnu domnienku
podľa § 63 ods. 1 veta druhá zákona o rodine o výške priemerného mesačného príjmu rodiča nielen
vtedy, keď rodič nepredloží súdu podklady na vyhodnotenie svojich majetkových pomerov, ale tiež
vtedy, keď síce formálne splní svoju edičnú povinnosť (napr. predložením priznania k dani z príjmov),
hodnoverne ale nepreukáže celý svoj skutočný príjem.“
22. V danom prípade podľa odvolacieho súdu došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP, teda, že súd prvej inštancie nevyhodnotením vyššie
uvedených skutočností s nejednoznačným vymedzením uloženej vyživovacej povinnosti aj v kontexte jej
vymedzenia predchádzajúcim rozsudkom privodil nedostatočnosť odôvodnenia a neurčitosť časti výroku
napadnutého rozsudku. V dôsledku tohto potom odvolací súd už bez ďalšieho podľa § 389 ods. 1 písm.
b), c) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok okresného súdu v predmetných výrokoch zrušil a podľa
§ 391 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
23. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
24. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.
Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.
Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.
Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.