Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/101/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116230460
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5116230460.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Vladimíra Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej
veci žalobcov: 1/ A. A., B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX C., štátny občan SR, 2/ D. A., B. A., nar,
XX.XX.XXXX, bytom XXX C., štátny občan SR, právne zastúpení: Mgr. PaedDr. Anton Kušnír, advokát,
so sídlom Jána Reka 13, Žilina, IČO: 31 074 863, proti žalovanému: 1/ E. A., B. A., nar. XX.XX.XXXX,

bytom F. XXX/XX, C., štátny občan SR, právne zastúpený: AK JUDr. Repáň a partneri, s. r. o., so sídlom
M. R. Štefánika 25, Martin, IČO: 50 711 776, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti výroku VII. rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 4C/220/2016 - 511
zo dňa 29.05.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku VII. zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

Vo výroku I., II., III., IV., V., VI. zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej len ako „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozhodol rozsudkom č. k.
4C/220/2016 - 511 zo dňa 29.05.2025 tak, že prvým výrokom zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu

1/ a žalovaného 1/ k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. C., obec C., okres G., vedenej na LV č.
XXX, a to k rodinnému domu
č. súp. XXX, postavenom na pozemku parc. č. 658/2 a k elektrickej prípojke vedenej vzduchom zo
stĺpa na hranici pozemku CKN č. 649/2 a cesty v k. ú. C., ktorá je vedená ponad cestu na nástrešák
rodinného domu č. XXX, a toto vyporiadal tak, že nehnuteľnosti prikazuje do výlučného vlastníctva
žalobcu 1/ v podiele 1/1, druhým výrokom žalobcovi 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ primeranú

náhradu za nehnuteľnosti uvedené vo výroku 1/ tohto rozsudku vo výške 9.555,25 Eur, a to do 30 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku, tretím výrokom žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/
náhradu nákladov za investície do nehnuteľnosti uvedené vo výroku I. tohto rozsudku vo výške 2.752,01
Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, štvrtým výrokom zrušil podielové spoluvlastníctvo
žalobcu 2/ a žalovaného 1/ k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. C., obec C., okres G., zapísanej na
LV č. XXXX, a to k hospodárskej budove bez súpisného čísla postavenej na pozemku parc. č. 658/1,

a toto vyporiadal tak, že nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu 2/ v podiele 1/1,
piatymvýrokomžalobcovi2/uložilpovinnosťzaplatiťžalovanému1/primeranúnáhraduzanehnuteľnosť
uvedenú vo výroku IV. tohto rozsudku vo výške 2.709,43 Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
šiestym výrokom žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ náhradu nákladov za investície
do hospodárskej budovy uvedené vo výroku IV. tohto rozsudku vo výške 627,19 Eur do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku a siedmym výrokom žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu

trov konania.1.1. Okresný súd uviedol, že v prejednávanej veci sú strany sporu podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti – rodinného domu č. XXX postaveného na parcele registra „C“ parc. č. 658/2 a to žalobca
1/ v podiele 3 a žalovaný 1/ v podiele 1. Predmetom vyporiadania je aj hospodárska budova bez s. č.

postavená na parcele 658/1 v spoluvlastníctve žalobcu 2/ v 3 a žalovaného 1/ v 1 a elektrická prípojka
k domu č. XXX. V konaní nebolo sporné, že výlučným vlastníkom pozemkov, na ktorých sú umiestnené
vyporiadavané stavby – KNC 658/1 a 658/2, ako aj okolitých pozemkov - KNC 659, 660, je žalobca 1/
(pôvodne žalobca 2/ s manželkou). Okresný súd konštatoval, že pokiaľ bol v konaní namietaný spôsob
nadobudnutia vlastníctva k pozemkom žalobcom 2/ D. A., súd vychádzal zo zápisu na príslušných

LV a na to, že nebola v priebehu konania podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva k uvedeným
pozemkom. Navyše tieto pozemky neboli ani predmetom vyporiadania. Pokiaľ žalovaný poukazoval na
to, že pôvodný žalobca pri ich nadobúdaní obišiel žalovaného, okresný súd poukázal, že žalovaný mohol
kedykoľvek od ich nadobudnutia v rokoch 1994 a 1997 podať príslušnú žalobu na súd.
1.2. Okresný súd konštatoval, že medzi stranami nebola sporná otázka zrušenia podielového
spoluvlastníctva, nakoľko obe strany mali záujem o zrušenie podielového spoluvlastníctva. Sporný bol

v prvom rade okruh vecí, ktoré majú byť predmetom vyporiadania, nakoľko žalobca pôvodne navrhoval
vyporiadať iba spoluvlastnícky vzťah k rodinnému domu s. č. XXX, neskôr po námietkach žalovaného
navrhoval vyporiadať aj spoluvlastníctvo k hospodárskej budove bez s.č.. Medzi stranami bola sporná aj
existencia ďalších drobných stavieb – prístreškov, kôlní na parcelách 658/1 a 658/2, pričom v priebehu
konania bolo ustálené, že na pozemku 658/1 sú prístrešky pristavené k hospodárskej budove a altánok,

ktorý však bol zhotovený výlučne žalobcom 2/. Z obsahu žaloby zároveň vyplýva, že žalobcovia
navrhovali vykonať vyporiadanie v tzv. širšom zmysle a požadovali úhradu investícií vynaložených do
prístavby verandy k rodinnému domu a prístreškov k hospodárskej budove. Hoci navrhovali odpočítať
výšku vynaložených investícii od vyrovnávacieho podielu, ktorý majú vyplatiť žalovanému, okresný súd
konštatoval, že nie je viazaný doslovným znením petitu, ak z obsahu právneho úkonu - žaloby vyplýva,

že navrhuje žalobca vyporiadanie v širšom zmysle. Okresný súd preto k námietkam žalovanej strany, že
žalujúca strana nepodala riadny návrh na vyporiadanie spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle, uviedol, že
hoci ho strana žalobcu zahrnula do jedného výroku, súd o takomto návrhu musí rozhodnúť samostatnými
výrokmi a nielen v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel tak, ako to požadovali žalobcovia. Je to z toho
dôvodu, že pohľadávka z titulu zaplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká až právoplatnosťou

rozsudku o zrušení spoluvlastníctva, kým pohľadávka z vynaložených nákladov vzniká od okamihu ich
vynaloženia.
1.3. Medzi stranami bola sporná aj otázka spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nakoľko
žalobcovia navrhovali prikázať nehnuteľnosti do ich výlučného vlastníctva, žalovaná strana navrhovala
buď reálne rozdelenie domu č. XXX na dve polovice, t. j. každému podiel 1, alebo prikázanie

domu žalobcovi a hospodárskej budovy žalovanému, prípadne prikázanie nehnuteľností do výlučného
vlastníctva žalovaného za sumu 40.000,- Eur.
1.4. V podmienkach prejednávanej veci okresný súd nepovažoval za dôvodnú reálnu deľbu
nehnuteľností, pričom prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov, kedy podiely žalobcov sú 3
a žalovaného 1/ je 1, teda podiely žalobcov sú výrazne vyššie ako žalovaného 1/. Podstatné pre

rozhodovanie okresného súdu však bolo to, že nehnuteľnosti sú postavené na pozemkoch patriacich
výlučne žalobcovi 1/ a pôvodne ich nadobudol žalobca 2/ s manželkou do ich BSM. Pokiaľ by aj
okresný súd rozdelil nehnuteľnosti podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov medzi strany sporu (teda
nie tak ako navrhoval žalovaný na 1, nakoľko takýto podiel žalovanému nepatrí v zmysle zápisov
na príslušných LV), takéto rozdelenie by potom viedlo k ďalším sporom napr. o zriadenie vecného

bremena v prospech žalovaného 1/, nakoľko by žalovaný nemal prístup k nehnuteľnostiam z dôvodu,
že ich výlučným vlastníkom je žalobca 1/. Okresný súd pri zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní
rozdelením veci síce môže zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka
inej novovzniknutej nehnuteľnosti, a to aj bez návrhu účastníkov konania, pretože jeho zriadenie je tiež
súčasťou vyporiadania spoluvlastníkov, ktorým je rozdelenie spoločnej veci podmienené, avšak v danom

prípade pozemky pod stavbami ani nie sú predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
nakoľko boli vo výlučnom vlastníctve žalobcu 1/ a pôvodne žalobcu 2/ a jeho manželky a teda sa
nejedná o novovzniknuté nehnuteľnosti. Zároveň z postoja strán sporu v priebehu sporu bolo zrejmé,
že strany by sa na užívaní pozemkov nedohodli. Dospel k záveru, že hoci reálna deľba nehnuteľností
by bola teoreticky možná, vzhľadom na uvedené by nebola ani vhodná ani účelná. Navyše okresný súd

poukázal na stav nehnuteľností vyplývajúci aj z predložených znaleckých posudkov v konaní, na to,
že nehnuteľnosti boli postavené po vojne v cca 1944 – 1948. Rodinný dom nie je vhodný na bývanie,
ide o drevenicu malých rozmerov, ktorá si vyžaduje komplexnú obnovu. Skutočnosť, že strana žalobcov
nadobudla pozemky až po nadobudnutí podielu v nehnuteľnostiach nie je v tomto spore relevantnou.Pokiaľ žalovaný poukazoval na § 135c Občianskeho zákonníka a možnosť zriadenia vecného bremena,
okresný súd poukázal na to, že predmetom tohto konania nie je odstránenie dotknutých stavieb,
ktorú situáciu upravuje § 135c Občianskeho zákonníka. Navyše žalobca pokiaľ mal zato, že došlo

k vydržaniu práva z vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez pozemky žalobcov, mohol
vzniesť príslušný návrh či už v tomto konaní alebo v samostatnom konaní. Z uvedených dôvodov
súd nepovažoval za hospodárne, nariadiť znalecké dokazovanie na zistenie možnosti/ nemožnosti
reálnej deľby vyporiadavaných nehnuteľností, ktorú skutočnosť súd opakovane v priebehu konania
stranám uvádzal a preto aj návrh na dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania posúdením

reálnej deliteľnosti nehnuteľností zamietol. Okresný súd tak pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania
nehnuteľnosti, ktorý vyplýval zo zákonného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to
prikázanímpredmetnýchnehnuteľnostízaprimeranúnáhradujednémualeboviacerýmspoluvlastníkom.
1.5. Pri rozhodovaní, ktorému z podielových spoluvlastníkov prikáže nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva prihliadal komplexne na všetky vyššie uvedené relevantné kritéria a dospel k záveru, že
dôvodné bude prikázať stavbu rodinného domu č.s. XXX spolu so studňou a elektrickou prípojkou

žalobcovi 1/ a stavbu hospodárskej budovy s prístreškami žalobcovi 2/. Okresný súd predovšetkým
poukázal na veľkosť podielov spoluvlastníkov, keď podiely žalobcov sú 3 a žalovaného 1 a teda
žalobcovia sú majoritnými spoluvlastníkmi v uvedených nehnuteľnostiach. Zaoberal sa aj otázkou
účelnosti využitia nehnuteľnosti, pričom žalobcovia uvádzali od začiatku konania, že nehnuteľnosti sú
v zlom stave a sú určené na zbúranie a žalovaný tvrdil, že má záujem ich využívať. Okresný súd v tomto

smere opätovne poukázal na stav nehnuteľností, pričom je podľa vykonaného dokazovania zrejmé,
že ide o staré schátrané nehnuteľnosti, ktorých užívanie by bolo možné len po komplexnej obnove.
Na nehnuteľnostiach boli žalobcom 2/ vykonávané predovšetkým nevyhnutné opravy a údržba, hoci
žalobca 2/ sa ešte v období do roku 2002 snažil o zhodnotenie nehnuteľností. Navyše okresný súd
zdôraznil, že nehnuteľnosti sa nachádzajú na pozemkoch patriacich výlučne žalobcovi 1/, predtým patrili

do BSM žalobcu 2/ a jeho manželky a zároveň ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v rámci oploteného
„komplexu“, v ktorom majú žalobcovia postavený aj rodinný dom s.č. XXX a iné drobné stavby (napr.
altánok), ktoré nepatria do podielového spoluvlastníctva. Z vykonaného dokazovania navyše vyplynulo,
že žalovaný sa o nehnuteľnosti nestaral, bolo mu zrejmé, že došlo aj k poškodeniam, ale na opravách
sa nepodieľal, o stav nehnuteľností sa nezaujímal. Okresný súd na základe uvedených dôvodov dospel

k záveru, že je dôvodné prikázať rodinný dom do výlučného vlastníctva žalobcovi 1/ a hospodársku
budovu žalobcovi 2/ do jeho výlučného vlastníctva. Pokiaľ ide o všeobecnú hodnotu vyporiadavaných
nehnuteľností, okresný súd vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného H. A. I., ktorý bol súdom
v konaní ustanovený na základe uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania.
1.6.Okresnýsúduviedol,žeprežalovaného1/predstavujevýškaprimeranejnáhradyzaspoluvlastnícky

podiel 1/4 na rodinnom dome s. č. XXX a elektrickej prípojke sumu 9.555,25 Eur (1/4 x 38.221,02 Eur).
Dokazovaním, vykonaným znaleckým posudkom, bolo preukázané, že všeobecná hodnota rodinného
domu vrátane prístavby verandy so schodiskami a s elektrickou prípojkou predstavuje sumu 37.874,30
EUR a 346,72, teda 38.221,02 Eur, potom primeraná náhrada pripadajúca na podiel žalovaného 1/ v 1/4
predstavuje výšku 9555,25 Eur. Okresný súd bol toho názoru, že všeobecná hodnota spoluvlastníckeho

podielu žalovaného 1/ k rodinnému domu, určená znaleckým posudkom, je primeraná náhrada za jeho
spoluvlastnícky podiel. Ďalej výška primeranej náhrady pre žalovaného za spoluvlastnícky podiel 1/4 na
hospodárskej budove bez s. č. vrátane pristavaných prístreškov predstavuje sumu 2.709,43 Eur (1/4
x 10.837,70 Eur). Dokazovaním, vykonaným znaleckým posudkom, bolo preukázané, že všeobecná
hodnota hospodárskej budovy vrátane pristavaných prístreškov predstavuje sumu 10.837,70 Eur, potom

primeraná náhrada pripadajúca na podiel žalovaného 1/ v 1/4 predstavuje výšku 2.709,43 Eur. Okresný
súd bol toho názoru, že všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ určená znaleckým
posudkom, je primeraná náhrada za jeho spoluvlastnícky podiel.
1.7. Okresný súd ďalej uviedol, že z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobcovia sa podaným návrhom
domáhali tzv. širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva, t. j. domáhali sa náhrady investícií

vynaložených na dané nehnuteľnosti. Širšie vyporiadanie spoluvlastníctva nemá výslovnú oporu v
Občianskom zákonníku, ktorá by podriaďovala rozhodnutie o ňom všeobecnému režimu výroku o
zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva. Jedná sa o nároky samostatné, ktoré môžu byť uplatnené aj
nezávisle mimo konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Uvedený záver z
hľadiska oddeliteľnosti právoplatnosti jednotlivých výrokov sa týka nielen vzťahu zrušenia a vyporiadania

spoluvlastníctva na strane jednej a vyporiadanie spoluvlastníctva v širšom zmysle na strane druhej, ale
tiež samostatnosti jednotlivých výrokov, ktorými súd rozhoduje o samostatne uplatnených nárokoch na
vyporiadanie investícií, prípadne iných nárokov spojených s vecou v podielovom spoluvlastníctve. Pri
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vykonávaného súdom ako vyporiadanie v širšom zmysle súdrozhodne samostatným výrokom rozsudku, nielen v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky
podiel (R 46/1991). V zmysle judikatúry platí, že ak boli tieto náklady vynaložené bez súhlasu
ostatných spoluvlastníkov (čo je aj prejednávaný prípad), má investujúci vlastník (vlastníci) právo

domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré ostatným (neinvestujúcim) spoluvlastníkom
vzniklo zhodnotením ich spoluvlastníckeho podielu v dôsledku vynaloženej investície.
1.8. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že vzhľadom na žalobcom 2/ v konaní
tvrdenúazoznaleckýchposudkovvyplývajúcupovahuinvestíciídorodinnéhodomu–prístavbaverandy
a prístrešky k hospodárskej budove, realizácia elektrickej prípojky v roku 1995, nešlo zo strany žalobcu

2/ len o bežnú údržbu a bežné opravy nehnuteľností, ale išlo o ich zhodnotenie, na základe ktorého
vzrástla hodnota nehnuteľností. Išlo zo strany žalobcu 2/ o podstatný zásah, na základe ktorého boli
nehnuteľnosti zhodnotené. Okresný súd preto dospel k záveru, že došlo k bezdôvodnému obohateniu
a nešlo o opravu či údržbu nehnuteľností. Sám žalobca 2/ v priebehu konania uvádzal, že o údržbu
nehnuteľností sa staral napr. tým, že natrel strechu, alebo opravil poškodené časti. Avšak prístavba
verandy, hoci bola v určitom smere nevyhnutná, spočívala v jej prestavaní, nakoľko táto bola pôvodne

nezakrytá, postavená na hline a kamenných základoch a žalobca 2/ ju vymuroval, vybetónoval schody
a potiahol strechu domu až nad verandu. Zároveň žalobca realizoval v roku 1995 elektrickú prípojku
a vnútri čiastočne natiahol rozvody elektroinštalácie. Rovnako tak pokiaľ išlo o hospodársku budovu - na
prístrešku pri hospodárskej budove (vozáreň) vymenil strechu za plechovú, bolo to pokryté dreveným
šindľom, keby tak nebol urobil, tak by sa to zničilo. Uviedol, že „coklík“ zabetónoval, dal hranoly, dal to do

pôvodného stavu, podbetónoval to. Okrem uvedeného investícií na prístreškoch vykonáva udržiavacie
práce, farbí ich pravidelne. Podľa názoru okresného súdu by investíciami na údržbu nehnuteľností
mohli byť napr. výmena okien, nevyhnutná oprava a údržba strechy, oprava popraskanej omietky.
Zároveň je nesporné, že zo strany žalobcu 2/ boli tieto náklady vynaložené bez súhlasu resp. bez
dohody so žalovaným. V dôsledku vynaloženia týchto nákladov vzrástla hodnota vyporiadavaných

nehnuteľností oproti stavu pred ich vynaložením, čím teda došlo k zhodnoteniu spoluvlastníckeho
podielu aj žalovaného 1/. Okresný súd ďalej námietku premlčania vznesenú žalovanou stranu vo vzťahu
k investíciám žalobcu 2/ do nehnuteľností, nepovažoval za dôvodnú a teda nárok žalobcov nie je
premlčaný.
1.9. Okresný súd o trovách konania rozhodol podľa § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP") a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že
aj keď bolo vyhovené návrhu žalobcov na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nimi
navrhovaným spôsobom a súd nehnuteľnosti prikázal žalobcom 1/ a 2/ do výlučného vlastníctva a z
tohto hľadiska bol žalovaný v konaní neúspešný a patrila by žalobcom náhrada trov konania, súd však
pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP). Okresný

súd zohľadnil špecifickú povahu konaní tohto druhu, keďže v konaní podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ide o špecifickú situáciu a je potrebné prihliadať predovšetkým na to, že účastníci majú na
oboch stranách tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex). Uviedol, že táto
skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v

tejto veci. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka
obidvoch strán sporu. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval aj procesnú situáciu, k akej
došlo po podaní žaloby. Hoci sa pôvodný žalobca a pôvodný žalovaný pokúsili pred podaním žaloby
dohodnúť na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva a súd rozhodol v zásade tak, ako v žalobe navrhoval
žalobca, súd za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval správanie strán sporu v priebehu konania,

kedy žalobca až po vyjadrení žalovaného zahrnul do vyporiadania aj ďalšie nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v jednom objekte – na pozemkoch patriacich žalobcom. Už z dedičských konaní po rodičoch
pôvodných strán sporu je zrejmé, že pôvodné strany sporu zdedili podiely nielen v rodinnom dome č.
XXX, ale predmetom dedenia bola aj aj hospodárska budova, ako aj prístrešky pri hospodárskej budove
označované v dedičských konaniach ako maštaľ a vozáreň. Súd o prikázaní nehnuteľnosti do výlučného

vlastníctva žalobcov rozhodol až po vykonaní dokazovania, pričom rozhodnúť o spôsobe vyporiadania
zrušovaného podielového spoluvlastníctva patrí po vykonanom dokazovaní výlučne súdu. Okresný súd
preto uvedené skutočnosti vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na
náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov/strán.
2. Proti výroku VII. predmetného rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovi 1/ a 2/ v zákonnej lehote

odvolanie.ŽiadalinapadnutýrozsudokvovýrokuVII.zmeniťtak,žesúdpriznážalobcom1/a2/spoločne
a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2.1. Žalobcovia 1/ s 2/ uviedli, že žalovaný nie len že bol neúspešný v celom rozsahu uplatneného
nároku, čo napokon súd aj uviedol v čl. 61, 62 odôvodnenia rozhodnutia, ale aj jeho správanie počascelého konania nesmerovalo k usporiadaniu práv a povinností na princípoch ustanovených zákonom
ale práve naopak, špekulatívnym spôsobom sa snažil získať výhody, a to zväčšením rozsahu jeho
vlastníckych práv, ktoré mu nepatrili. Žalovaný rovnako požadoval rozdelenie nehnuteľností, čo bolo od

počiatku súdom deklarované ako nemožné, avšak žalovaný takýto predbežný názor súdu neakceptoval.
Uvedené skutočnosti v súhrne vytvárali ďalšie trovy konania, ktoré nemuseli vzniknúť v prípade, že
žalovaný by pristupoval k uplatneniu jeho práv a povinnosti spoluvlastníka procesne zodpovedne a
hospodárne, čo by umožnilo dosiahnuť v konaní či už mimosúdny, alebo súdny zmier, o ktorý sa počas
celého konania žalobcovia snažili.

2.2. Žalobcovia 1/ a 2/ považovali za nesprávne právne posúdenie veci tvrdenie súdu, že zohľadnil
dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), keď vo svojom rozhodnutí zohľadnil špecifickú povahu
konaní tohto druhu, keďže v konaní podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide o špecifickú situáciu.
Mali zato, že žalobcovia mali plný úspech vo veci, a to aj s ohľadom na zmenu hodnoty vyporiadavacieho
podielu počas konania, ktoré z dôvodov nie na strane žalobcov trvalo až 9 rokov.
2.3. Žalobcovia 1/ a 2/ uviedli, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je aj v rozpore s ustálenou

rozhodovacou praxou (R54/1973), ktorá ustálila, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania, ak súd
vyhovel návrhu a zrušil podielové spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhovaný, najmä ak sa
odporcovia bránili, alebo navrhovali, a to bezúspešne, iný spôsob vyporiadania, niet v zásade prekážok,
aby súd použil § 142 ods. 1 OSP. teraz § 255 ods. 1 CSP a aby navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov
konania. Obdobne mal súd postupovať podľa záverov NS SR sp.zn. 8Sžo/215/2010.

2.4. Mali ďalej zato, že úvaha súdu uvedená v odôvodnení rozhodnutia, že za dôvod hodný osobitného
zreteľa považoval správanie strán sporu v priebehu konania, je nesprávnym vyhodnotením dôkazov,
nakoľko mal súd zohľadniť aj tie skutočnosti, že žalovaný staval svoju obranu na nezákonných nárokoch,
ktoré si uzurpoval aj v mimosúdnych jednaniach, čo spôsobilo zásadné navýšenie trov dokazovania a
prieťahy v konaní, a preto súd nemôže zvýhodniť takúto procesnú nepoctivosť oslobodením od platenia

trov konania.
2.5. Podľa žalobcov nemôže výnimočnosť rozhodovania spočívať v tom, že žalobca až po vyjadrení
žalovaného zahrnul do vyporiadania aj ďalšie nehnuteľnosti nachádzajúce sa v jednom objekte na
pozemkoch patriacich žalobcom 1/ a 2/ , pretože išlo o rozšírenie žaloby o príslušenstvo hlavnej veci,
ktoré postavil a udržiaval výhradne žalobca 2/ na vlastnom pozemku, čo nakoniec súd zohľadnil aj pri

povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom náklady podľa predchádzajúcich výrokov.
2.6. Prízvukovali, že v tejto súvislosti bol súd povinný pri vyhodnotení dôkazov jednotlivo a vo
vzájomných súvislostiach aplikovať zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie, vyjadrenú v § 256
CSP podľa ktorej je trovy povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli.
3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
a z dôvodov daných ustanovení § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku VII. zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Vo zvyšnej odvolaním nenapadnutej časti (výrokoch I., II., III., IV., V., VI.) zostáva rozsudok súdu prvej

inštancie nedotknutý (§ 367 ods. 3 CSP).
5. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením sa
rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá
v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávna právne

posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval
správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil,
ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.
6.Predmetomprieskumuodvolaciehosúdus poukazomnauplatnenúodvolaciuargumentáciužalobcov
1/ a 2/ bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania vecne správne.

7. Odvolací súd konštatuje, že vychádzajúc z dikcie zákona § 255 CSP, je zrejmé, že občianskoprávne
(sporové) konanie je ovládané zásadou zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník,
ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených
na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Na prvom mieste je zásada úspechu (ods. 1
daného ustanovenia) a v prípadoch, keď má strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo

obsiahnuté v druhom odseku daného ustanovenia, čiže pravidlo pomeru úspechu. V danom ustanovení
sa premieta zásada úspechu v spore ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania, pričom
úspechvovecisúdvždyskúma,čodoprávnehozákladuveciačodovýškypriznanéhonároku.Procesnýúspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore, pričom plný úspech v spore sa zisťuje
porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.

8. Podľa § 257 CSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, neprizná súd výnimočne náhradu trov
konania. Je potrebné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej praxe aplikácia tohto ustanovenia prichádza
do úvahy v prípadoch, keď sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania strane
sporu, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov
konania oprávnenej strane celkom alebo sčasti neprizná. Zo slovného znenia uvedeného zákonného

ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní
o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť
k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody
hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Uvedené
ustanovenie preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady
rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov oprávnenej strane, ale vždy musí ísť

o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležité odôvodnený. Pri skúmaní existencie
podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym,
osobným a ďalším pomerom všetkých strán a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal
trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery
oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie uvedeného ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré

viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod..
9. Odvolací súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 257 CSP upravujúce moderačné právo súdu, osobitne
akcentujúce kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa, sa má vykladať prísne reštriktívne a teda
uplatnenie tohto ustanovenia prichádza do úvahy len výnimočne, keď výnimočnosť môže spočívať
v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu.

10. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky v náleze
sp. zn. I. ÚS 387/2019 zo dňa 02.04.2020, v ktorom uviedol, že: ,,Každé rozhodnutie súdu, ktorým
sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím,
prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na
základe prísne reštriktívneho výkladu § 257 CSP a v ňom obsiahnutej formulácie „dôvody hodné

osobitného zreteľa.“.
11. Predmetom konania v predmetnej veci bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, LV č. XXXX pre katastrálne územie C.. Žalobcovia 1/
a 2/ navrhovali prikázať nehnuteľnosti do ich výlučného vlastníctva, žalovaný navrhoval buď reálne
rozdelenie domu č. XXX na dve polovice, t. j. každému podiel 1, alebo prikázanie domu žalobcovi

a hospodárskej budovy žalovanému, prípadne prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva
žalovaného za sumu 40.000,- Eur. Okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch predmetného
rozsudku, pričom pri určení všeobecnej hodnoty nehnuteľností vychádzal zo Znaleckého posudku č.
2/2025.
12. Odvolací súd má za to, že iba všeobecne uvádzané dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie pri

rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval ustanovenie § 257 CSP (po správnosti však
majúce rezultovať do nepriznania náhrady trov konania strane, ktorá ako úspešná by mala na náhradu
týchto trov právo a nie do nepriznania nároku na náhradu trov konania žiadnej strane, tak ako to
učinil súd prvej inštancie) neprestavujú (bez ďalšieho) výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného
zreteľa. Bolo potom povinnosťou súdu prvej inštancie predmetnú „výnimočnosť“, t.j. osobitosť, ktorou

sa má konanie v prejednávanom spore odlišovať od iných sporov (s obdobným predmetom) bližšie
a podrobnejšie vymedziť. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že samotný fakt, že ide o osobitný typ
konania (iudicium duplex), sám osebe nepredstavuje dôvod na použitie § 257 CSP. Pokiaľ okresný
súd za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval správanie strán sporu v priebehu konania, kedy
žalobca až po vyjadrení žalovaného zahrnul do vyporiadania aj ďalšie nehnuteľnosti nachádzajúce sa

v jednom objekte – na pozemkoch patriacich žalobcom, odvolací súd konštatuje, že tento záver sa
pri absencii podrobnejšie vyslovených úvah súdu prvej inštancie javí ako prinajmenšom predčasný,
príp. nedostatočne odôvodnený. Uvedená skutočnosť sama osebe pri absencii ďalších výnimočných
okolností podľa názoru odvolacieho súdu nezakladá dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, a možno z nej
vyvodiť len to, že žalobca tým, že zahrnul do vyporiadania aj ďalšie nehnuteľnosti „iba“ využil svoje

dispozičné právo v zmysle § 139 a nasl. CSP, ktoré mu umožňuje meniť svoju pôvodnú žalobu,
čoho súčasťou je aj jej rozšírenie. Vo všeobecnosti prípadná zmena žaloby v zmysle jej rozšírenia
o vyporiadanie ďalších nehnuteľností vzhľadom na osobitosti toho ktorého prípadu nevylučuje aplikáciu
§ 255 ods. 1, príp. ods. 2 CSP, ale môže byť aj dôvodom na aplikáciu ust. § 257 CSP (pritom jerozhodné,čitátoskutočnosťvôbecmalanejakýrelevantnývplyvnadôvodnosťžaloby,výsledokkonania,
príp. samotné predídenie konania). Vo všeobecnosti pritom práve (spravidla následná) skutková, príp.
procesná situácia, vyvolaná touto zmenou by v tom ktorom prípade mohla mať vplyv na dôvodnosť

aplikácie niektorého z uvedených ustanovení (ku ktorým je potrebné zaradiť aj ust. § 256 ods. 1 CSP);
napr. mohol by nastať stav, že práve spor o vyporiadanie ďalších nehnuteľnosti, o ktoré bola žaloba
rozšírená, bol tak podstatným dôvodom, pre ktorý nedošlo k vyporiadaniu nehnuteľností dohodou bez
potreby súdneho konania, príp. či práve rozšírenie žaloby bolo tým dôvodom, ktorý viedol k zmierlivému
(súdnemu alebo mimosúdnemu) vyriešeniu veci a pod..

13. Odvolací súd ďalej poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 266/2022
zo dňa 23.06.2022 v spojení s opravným uznesením č. k. III. ÚS 266/2022-35 zo dňa 30.06.2022. V
predmetnom rozhodnutí poukázal na to, že právo na náhradu trov konania v civilnom spore, ktorým bolo
aj rozhodovanie vo veci sťažovateľa, je pre prípad rozhodnutia vo veci samej upravené v § 255 CSP,
podľa ktorého a) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a b) ak mala
strana vo veci úspech len čiastočne, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Z uvedeného Ústavný súd Slovenskej republiky
vyvodil, že zákon ako rozhodujúce východisko pri náhrade trov konania stanovuje princíp úspechu, ktorý
môže byť buď úplný alebo čiastočný. Pri úplnom úspechu sa úspešnej strane má priznať plná náhrada
trov konania a pri čiastočnom úspechu sa má náhrada trov konania rozdeliť, alebo je možné rozhodnúť
tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Zdôraznil, že z rozlišovania medzi plným a

čiastočným úspechom z textu zákona vyplýva aj potreba rozlišovania miery čiastočného úspechu strán
s tým, že čiastočný úspech v spore sa môže blížiť k plnému úspechu, no na strane druhej si možno
predstaviť situácie, v ktorých je pomer úspechu strán v spore približne rovnaký, pričom práve miera
čiastočného úspechu preto musí byť rozhodujúcim kritériom medzi rozhodnutím o tom, či stranám bude
priznaná čiastočná náhrada trov konania, alebo bude rozhodnuté tak, že žiadna zo strán nemá právo na

náhradu trov konania. Vychádzajúc z názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že súdy v
konaniach o vyporiadaní BSM (prípadne podielového spoluvlastníctva) musia východiskovo posúdiť to,
či je vôbec možné pomerovať úspech strán sporu a ak je to možné, tak tento výsledok sporu pomerovať
podľa toho, čo strany svojimi návrhmi, nielen v žalobe a vo vyjadrení ale aj v iných ďalších podaniach
vrátane odvolaní, žiadali.

14. Odvolací súd potom uzatvára, že v prejednávanom spore, ak súd prvej inštancie (reflektujúc na
závery uvedené v bode 12. tohto uznesenia) nedospeje k záveru o dôvodnosti aplikácie § 257 CSP,
bude potrebné sa zaoberať tak dôvodnosťou (prípadne nedôvodnosťou) argumentácie žalobcov 1/ a 2/,
ktorou sa podanou žalobou domáhali, ako aj dôvodnosťou (prípadne nedôvodnosťou) argumentácie
žalovaného učinenej vo vyjadrení k žalobe a v ďalších podaniach v rámci jeho obrany, a ak to bude

možné úspech jednej strany sporu vo vzťahu k druhej strane pomerovať, prípadne vysloviť, že žiadnej
zo strán sporu sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. Odvolací súd prízvukuje, že konanie
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom podľa CSP a nie je žiaden dôvod
na to, aby sa na toto konanie zásadne neaplikoval § 255 CSP. Spôsob vyporiadania spoluvlastníctva
navrhuje predovšetkým žalobca. Ak sa totiž spoluvlastníci obrátia na súd, je zrejmé, že sa nedokázali

dohodnúť mimo súdu a ich záujmy sú protichodné, žaloba preto sleduje úplne alebo aspoň čiastočne
opačné ciele než záujmy druhej strany.
15. V nadväznosti na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne vec
právne posúdil, keď na zistený skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu normu [§ 365 ods. 1 písm.
h) CSP]. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku VII. podľa § 389

ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§
391 ods. 1 CSP).
16. Vo zvyšnej odvolaním nenapadnutej časti (výrokoch I., II., III., IV., V., VI.) zostáva rozsudok súdu
prvej inštancie nedotknutý (§ 367ods. 3 CSP).
17. V súlade s ustanovením § 391 ods. 3 CSP odvolací súd uvádza, že úlohou súdu prvej inštancie v

ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania za rešpektovania vyššie
uvedených záverov odvolacieho súdu.
18. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 396 ods. 1 a 3 CSP
a ustanovenie § 262 ods. 1 CSP rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.
19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sarozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný

poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

V Žiline, dňa 29. októbra 2025.
JUDr. Vladimír Topoľančík
predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu

JUDr. Roman Tichý
člen senátu