Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119200054
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5119200054.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra

Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcov: 1/ A. B.
C., D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX D. a 2/ F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX
XXD.,obajažalobcoviaprávnezastúpeníAdvokátskoukanceláriouMKojtalová,s.r.o.,sosídlomAntona
Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 47 258 608 proti žalovaným: 1a/ F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. H. XXXX/XX, XXX XX I., 1b/ J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. H. XXXX/XX, XXX XX I., 1c/ A. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. H. XXXX/XX, XXX XX I., 2/ MGM & partners s.r.o., so sídlom Rastislavova
1/2112, 921 01 Piešťany, IČO: 36 225 738, žalovaní v rade 1a/ a 2/ právne zastúpení Advokátskou

kanceláriou LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 096, 3/ F.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. L. XXX, o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní žalovaných 1a/,
1b/, 1c/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 4C/1/2019-786 zo dňa 03. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobcom 1/ a 2/ priznáva proti žalovaným 1a/, 1b/, 1c/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

Žalobcom 1/ a 2/ proti žalovanému 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“, príp. „okresný súd“) odvolaním napadnutým
rozsudkom určil, že dobrovoľná dražba, ktorej priebeh bol osvedčený Notárskou zápisnicou sp. zn. N
371/2018, NZ 32926/2018, NCRIs 33521/2018 zo dňa 05.10.2018 spísanou F. M. A., notárom, vykonaná
dňa 05.10.2018 o 11,00 hod. v priestoroch budovy Europalace nachádzajúcej sa na ul. Vysokoškolákov
33, 010 01 Žilina, na IV. poschodí, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k.ú.
D. a to: pozemok CKN parcela č. 1788/173 - trvalé trávne porasty o výmere 500 m2, je neplatná (výrok I.

odvolaním napadnutého rozsudku), rozhodol, že žalobcovia 1/ a 2/ majú voči žalovaným 1a/ až 3/ nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II. odvolaním napadnutého
rozsudku) a súčasne rozhodol, že štát - Slovenská republika má nárok na náhradu trov konania -
trov konania štátu voči žalovaným v rade 1a/ až 3/ v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok
III. odvolaním napadnutého rozsudku).

2. Žalobcovia sa svojou žalobou proti žalovaným (žalovaní 1a/, 1b/, 1c/ ako právni nástupcovia
pôvodného veriteľa a navrhovateľa dražby, žalovaný 2/ ako dražobník a žalovaný 3/ ako vydražiteľ)
domáhali určenia, že dobrovoľná dražba, ktorej priebeh bol osvedčený Notárskou zápisnicou sp. zn. N
371/2018, NZ 32926/2018, NCRIs 33521/2018 zo dňa 05.10.2018 spísanou F. M. A., notárom, vykonanádňa 05.10.2018 o 11,00 hod. v priestoroch budovy Europalace nachádzajúcej sa na ul. Vysokoškolákov
33, 010 01 Žilina, na IV. poschodí, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k.ú.
D. a to: pozemok CKN parcela č. 1788/173 - trvalé trávne porasty o výmere 500 m2, je neplatná. Dôvody

neplatnosti vzhliadali v neplatnosti zmluvy o pôžičke (reálne neposkytnutie peňazí + jej nepodpísanie
žalobkyňou 1/ ako ručiteľkou), v neplatnosti záložnej zmluvy (zabezpečenie neplatného záväzku + jej
nepodpísanie žalobkyňou 1/ ako záložcom), ako aj nesplnenie iných podmienok pre vykonanie dražby
(námietka voči stanoveniu všeobecnej hodnoty predmetu dražby).
3. Súd prvej inštancie, majúc za splnené procesné podmienky prípustnosti žaloby (jej včasnosť,

existenciu naliehavého právneho záujmu, ako aj okruh osôb vystupujúcich v konaní) po vykonaní
dokazovania konštatoval, že medzi žalobcom 2/ ako dlžníkom a pôvodným žalovaným 1/ ako veriteľom
bola dňa 10.08.2016 platne uzatvorená písomná zmluva o pôžičke, na základe ktorej veriteľ požičal
dlžníkovi finančné prostriedky, ktoré dlžník aj reálne prevzal (keď uvedené potvrdil sám žalobca 2/
ako obžalovaný v trestnom konaní vedenom pred Špecializovaným trestným súdom v Pezinku sp.
zn. 14T/6/2023). Skutočnosť, či predmetnú zmluvu podpísala aj žalobkyňa 1/ v postavení ručiteľa,

nepovažoval relevantnú pre rozhodnutie.
3.1. Vychádzajúc z výsledkov nariadeného znaleckého dokazovania však vyhodnotil ako absolútne
neplatný právny úkon záložnú zmluvu („zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
zo dňa 10.08.2016“), ktorej vklad bol povolený do katastra pod V 7134/2016, nakoľko súdom
ustanovená znalkyňa v znaleckom posudku č. 1/2023 zo dňa 05.05.2023 (č.l. 461 a nasl.) dospela

k záveru, že sporné podpisy žalobkyne 1/ na písomnostiach - na zmluve o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam zo dňa 10.08.2016, návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zo
dňa 10.08.2016 - nie sú pravými podpismi žalobkyne 1/ a ani podpis v osvedčovacej knihe podpisov
za rok 2016 nie je pravým podpisom žalobkyne 1/. Poukázal na to, že na námietky žalovaných (či
je vylúčené, aby žalobkyňa 1/ nemohla úmyselne podpísať listinu iným spôsobom, ako sa obvykle

podpisovala) znalkyňa zaslala odborné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že v prípade sporných podpisov
neboli zistené znaky poukazujúce na úmyselne pozmenený podpis. Opätovne znalkyňa uviedla, že
sporné podpisy nie sú pravými podpismi pisateľky, od ktorej boli predložené porovnávacie podpisy (t.j.
žalobkyne 1/). Uvedené odborné vyjadrenie znalkyne zo dňa 14.09.2023 bolo doručené stranám sporu,
resp. ich zástupcom. K uvedenému odbornému vyjadreniu znalkyne sa žalovaní žiadnym spôsobom

nevyjadrili, nenavrhli, nepredložili žiadne dôkazy (nenavrhli ani výsluch znalkyne, ani prípadne nové
znalecké dokazovanie).
3.2. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie vyslovil záver, že žalobkyňa 1/ ako výlučný vlastník
nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby, záložnú zmluvu zo dňa 10.08.2016 nepodpísala,
neprejavila vôľu, nedala súhlas na zriadenie záložného práva, a teda právny úkon zmluvy o zriadení

záložného práva je absolútne neplatným právnym úkonom od začiatku (ex tunc) a nemôžu nastať právne
následky, ktoré sa na právny úkon viažu. Záložné právo teda platne nevzniklo, a preto nemohla platne
prebehnúť ani dobrovoľná dražba. S poukazom na absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy súd prvej
inštancie určil neplatnosť predmetnej dobrovoľnej dražby konanej dňa 05.10.2018 s tým, že rozhodnutím
súdu o neplatnosti dražby zanikajú účinky príklepu ku dňu udelenia príklepu, čo v praxi znamená

obnovenie vlastníckeho práva predchádzajúceho vlastníka.
3.3. Zároveň konštatoval, že už nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími dôvodmi neplatnosti záložnej
zmluvy (že záložná zmluva neobsahovala zákonné náležitosti v zmysle ust. § 151b Občianskeho
zákonníka), ani ďalšími dôvodmi, o ktoré žalobcovia opierali dôvodnosť podanej žaloby. Mal za
to, že žalobca môže uplatniť aj viacero dôvodov neplatnosti dražby, (teda skutkovo vymedziť viac

konkrétnych porušení zákona, ktoré ho vedú k názoru o neplatnosti dražby), avšak pre záver
o neplatnosti dražby stačí preukázanie opodstatnenosti čo len jedného z uvedených dôvodov a ďalšími
sa súd nemusí už zaoberať. Pokiaľ teda žalobkyňa 1/ v konaní tvrdila, že nepodpísala ani zmluvu
o pôžičke v pozícii ručiteľa, uvedené nebolo relevantné pre rozhodnutie v danej veci, pretože súd
mal z vykonaného dokazovania preukázané platné uzavretie zmluvy o pôžičke medzi žalobcom 2/

ako dlžníkom a pôvodným žalovaným 1/ ako veriteľom. Okrajovo však súd prvej inštancie k poukazu
žalobcovnanámietkyvznesenévrámcikonaniaodražbetýkajúcesaocenenianehnuteľnostiuviedol,že
ak vlastník nehnuteľnosti (predmetu dražby) požiadal o nový znalecký posudok, bol dražobník povinný
zabezpečiť nový znalecký posudok. Ak uvedené nezabezpečil, porušil ustanovenia zákona a to § 12
ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.

3.4. Osobitne vo svojom rozsudku súd prvej inštancie zdôvodnil zamietnutie návrhu žalovaných na
vykonanie dôkazov - výsluch žalobcu 2/ a výsluch svedka N. D., nakoľko ich nepovažoval za potrebné
a relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, ako aj nadbytočné, keď prípadné vykonanie navrhnutého
dôkazu by neviedlo k inému rozhodnutiu súdu vo veci samej. S poukazom na výsledky znaleckéhodokazovania nepovažoval za potrebný vykonať výsluch pracovníčky notárskeho úradu N. D., u ktorej
údajne sa mali overovať podpisy na zmluvách. Za potrebný nepovažoval vykonať ani výsluch žalobcu
2/ s poukazom na rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu, kde žalobca 2/ po vyhlásení viny

potvrdil skutočnosti, ktoré v tomto konaní popieral. Žalobca 2/ v trestnom konaní vyhlásil, že je vinný
zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe, t.j. že si požičal finančné prostriedky od pôvodného
žalovaného 1/, trestný súd nemal pochybnosti o výške požičaných súm, pričom obžalovaný výšku
požičaných súm nerozporoval z hľadiska posudzovania viny, ktorú obžalovaný vyhlásením doznal.
Zároveň v trestnom konaní sa neriešila otázka platnosti záložnej zmluvy, nevykonávalo sa dokazovanie

v tomto smere.
3.5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej aj „CSP“) v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, podľa zásady úspechu v konaní a priznal
úspešným žalobcom náhradu trov konania proti neúspešným žalovaným v rozsahu 100 % (výrok II.)
3.6. Aplikujúc rovnaké procesné ustanovenia súd zaviazal v spore neúspešných žalovaných tiež na
náhradutrovkonaniaštátu,ktorébolivynaloženénatrovydôkazu(znaleckédokazovanie),atovrozsahu

100 % (III. výrok).

4. V zákonnej lehote podali žalovaní 1a/, 1b/, 1c/ a 2/ (ďalej aj len ako „žalovaní“) prostredníctvom
advokáta proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie z dôvodov vymedzených v § 365 ods. 1 písm.
b/, d/, f/ , g/ a h/ Civilného sporového poriadku.

4.1. V prvom rade namietali, že konajúci súd najmä nesprávne vyhodnotil skutkový a právny stav veci
a nevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaní
uviedli, že zo strany súdu prvej inštancie bol zamietnutý návrh na vykonanie dôkazov, a to výsluch
žalobcu 2/ a výsluch svedka N. D., ktorá osvedčovala sporné podpisy žalobkyne 1/ na dokumentoch.

Namietali, že takýmto zamietnutím návrhu došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces, keďže
súd má povinnosť vykonať všetky dostupné dôkazy, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie vo veci,
pričom je nepochybné, že návrhy na výsluch žalobcu 2/ a svedka takýmito dôkazmi sú. Mali za to, že
výlučne táto svedkyňa mohla potvrdiť, kto prišiel so spornou listinou a komu overovala podpis. Podľa
článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach má každý právo na spravodlivé konanie, čo zahŕňa

právo na predkladanie dôkazov, ktoré môžu byť rozhodujúce pre výsledok veci. V zamietnutí návrhu
žalovaných na výsluch svedka a žalobcu 2/ potom vzhliadali zásah do ich práva. Mali za to, že výsluch
týchto osôb mal zásadný význam pre potvrdenie pravosti podpisov na listinách, ktoré sú základom
dobrovoľnej dražby. V tomto kontexte poukázali na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva
(Barbulescu v. Rumunsko, 2017), že zamietnutie rozhodujúceho dôkazu bez riadneho odôvodnenia

môže byť porušením článku 6, ako aj prípad Ramos Nunes de Carvalho e Sáv. Portugalsko (2018), v
ktorom ESĽP zdôraznil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa povinnosť súdu riadne zvážiť všetky
relevantné návrhy strán sporu, čo sa však v prípade žalovaných nestalo. Výsluch svedka - N. D. mohol
potvrdiť alebo vylúčiť pravosť podpisu žalobkyne 1/, čo je zásadné pre určenie platnosti právneho
úkonu. Toto potvrdenie by zásadne spochybnilo tvrdenia žalobkyne 1/, že podpis nie je pravý, a tým by

podporilo platnosť napadnutých právnych úkonov. Súčasťou procesnej obrany žalovaných bolo tvrdenie,
že podpis bol overený pracovníčkou notárskeho úradu v súlade so zákonom. Bez vykonania výsluchu
tejto pracovníčky nie je potom možné považovať skutkový stav za dostatočne objasnený. S poukazom
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/233/2010 zdôraznili dôležitosť vykonania dôkazov,
ktorémôžubyťzásadnépreskutkovýstavveci,akoajrozhodnutieR58/2021,ktoréjasnezavádzaprávo

strany konania na vypočutie svedkov, pokiaľ ide o zásadné okolnosti sporu, pričom v tomto rozhodnutí
sa uvádza, že „Zamietnutie dôkazného návrhu musí byť riadne odôvodnené“. Žalovaní majú však za
to, že súd prvej inštancie zamietnutie návrhu riadne neodôvodnil, a teda majú za to, že napádaný
rozsudok by mal byť odvolacím súdom zrušený. V kontexte uvedeného mali žalovaní za to, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom a následne

k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, čo tiež súvisí, okrem iného, aj s nevykonaním navrhovaných
dôkazov. Vychádzajúc z uvedeného namietali, že konajúci súd im aj týmto nesprávnym procesným
postupom znemožnil, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

4.2. Žalovaní mali tiež za to, že súd prvej inštancie sa tiež nedostatočne zaoberal ich námietkami k
znaleckému posudku č. 1/2023 dňa 05.05.2023 a len mechanicky bez hlbšej analýzy prevzal tvrdenia
znalkyne, čo žalovaní považujú taktiež za porušenie práva na spravodlivý proces. Opätovne (ako
v konaní pred súdom prvej inštancie) poukázali na skutočnosť, že v objektívnom a čo najpresnejšomporovnávaní podpisov a ich vyhodnotenia, sa porovnávajú popisy osoby z 15 - 20 listín, ktoré vznikli
v približne rovnakom období. Na základe vyššie uvedeného žalovaní namietali, že postup znalkyne v
predmetnej veci nebol úplne správny, keďže porovnávala podpisy z iného obdobia a iba päť podpisov

žalobkyne 1/ z roku 2016. Tiež namietali, že znalecký posudok č. 1/2023 znalkyne A. D. O. po formálnej
stránke nie je v súlade s vykonávacou vyhláškou č. 490/2004 Z.z., a to najmä v časti pracovných
postupov, niektorých metód, obsahu a formy posudkovej časti znaleckého posudku. Dôkazovú časť
znaleckého posudku č. 1/2023 považovali za nezrozumiteľnú, nepostačujúcu, dôkazné tvrdenia vnímali
ako nepresné a nepravdivé, používanú terminológiu za neurčitú a nejasnú, na základe čoho považovali

znalecký posudok za ťažko preskúmateľný. Žalovaní poukázali aj na to, že pokiaľ znalkyňa v závere
uvádza, že nejaký podpis pravdepodobne nie je pravým podpisom danej osoby, tak toto tvrdenie
je možné uviesť iba v prípade, ak znalec zistil prevažné rozdielne znaky, čo však podľa názoru
žalovaných nie je splnené. V danom prípade majú žalovaní za to, že bolo na mieste, aby sa súd prvej
inštancie zaoberal otázkou, či je vylúčené, že sa podpisom ako je na spornej listine uvedené, nemohla
žalobkyňa podpísať úmyselne sama, a to zámerne iným spôsobom ako sa obvykle podpisovala, a to aj s

prihliadnutímnavšetkyokolnosti,ktorévyšlinajavovkonaní,t.j.najmätrestnéstíhaniežalobcu2/.Vyššie
uvedené tvrdenie podľa žalovaných dokazuje aj skutočnosť, že žalobca 2/ bol odsúdený rozsudkom
Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo dňa 07.02.2024 pre obzvlášť závažný zločin podvodu, v
súbehu s pokračovacím prečinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej
uzávery, úradného znaku a úradnej značky, a teda je vysoko pravdepodobné, že v tejto prejednávanej

veci došlo zo strany žalobkyne 1/, ako dcéry žalobcu 2/, k zámernému vyhotoveniu iného podpisu, ako
je štandardný podpis žalobkyne 1/, poprípade bol podpis vyhotovený žalobcom 2/. Žalovaní majú však
každopádne za to, že žalobkyňa 1/ bola s prípadným konaním žalobcu 2/ uzrozumená a súhlasila s ním.
4.3. Ďalej žalovaní namietali nepreskúmateľnosť rozsudku a v tej súvislosti porušenie základného
práva žalovaných na súdnu a inú právnu ochranu, garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj

právo na spravodlivý proces garantované v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Citovali ustanovenie § 220 ods. 2 CSP a závery
právnej vedy a judikatúry ohľadne riadneho a náležitého odôvodnenia súdneho rozhodnutia s tým,
že „riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so

všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné. (I. ÚS 236/06).“ Mali za to, že súd sa vo svojom odôvodnení nijako alebo len
okrajovo zaoberal ich argumentami, a to vadami znaleckého posudku a taktiež nedostatočne odôvodnil
zamietnutie návrhu na vykonanie dôkazov, a to výsluch žalobcu 2/ a výsluch svedkyne D..
4.4. Taktiež namietali, že prvostupňový súd zrejme opomenul vykonať svoju procesnú povinnosť

predpísanú v § 181 ods. 2 CSP, a to určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré
skutkové tvrdenia považuje za nesporné. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci.
Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 236/2010 (s. 12, bod 4.), podľa ktorého
spôsobuje porušenie § 181 ods. 2 CSP v činnosti súdu nepredvídateľnosť súdneho rozhodnutia, nakoľko
účelom cit. ustanovenia CSP je vytvorenie možnosti pre strany konania vo zvýšenej miere reagovať na

tie neujasnené, resp. sporné otázky, ktoré súd pokladá za najvýznamnejšie. Ak by bol prvostupňový
súd postupoval podľa § 181 ods. 2 CSP v intenciách novšej judikatúry Najvyššieho súdu SR, boli by
žalovaní mohli venovať náležitú zvýšenú pozornosť a potrebný priestor na pojednávaní tým skutkovým,
resp. právnym otázkam, ku ktorým zaujímajú postoj v podanom odvolaní. Pretože súd neuplatnil svoju
procesnú povinnosť podľa §181 ods. 2 CSP, žalovaní zamerali svoju procesnú aktivitu na pojednávaní

k iným právne relevantným okruhom, čo malo bez väčších pochybností vplyv na rozhodnutie súdu vo
veci samej. Pokiaľ súd neoboznámil strany konania (teda i žalovaných) na pojednávaní s predbežným
zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností, a tiež predbežným náhľadom na to, ktoré z
navrhnutých dôkazov (ne)treba vykonať, porušil súd svoju povinnosť a v tomto dôsledku žalovaní nemali
možnosť prispôsobiť realizáciu svojich procesných práv a vo zvýšenej miere reagovať na otázky, ktoré

súd pokladal za najvýznamnejšie a ktoré uviedol až v odôvodnení svojho rozhodnutia.
4.5. Na záver namietali, že prvoinštančný súd nevykonal riadne dokazovanie listinami v zmysle § 204
CSP, nakoľko zo zápisníc z pojednávania vyplýva, že súd sa len oboznámil doterajším priebehom
konania. Zo zápisníc z pojednávania nie je zrejmé, s ktorými listinami sa súd oboznámil a s ktorými nie.
Podľa názoru žalovaných zakladajú vyššie uvedené vady konania odňatie možnosti žalovaných konať

pred súdom, prípadne inú vadu v konaní v zmysle § 365 ods. 2 písm. d) CSP.
4.6. Navrhli napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne a prizná žalovaným plnú náhradu
trovkonania,resp.rozsudokzrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.5. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu zhrnuli skutkové a právne závery súdu, ku ktorým dospel.
Poukázali na to, že pokiaľ žalovaní vytýkajú súdu prvej inštancie, že nevykonal nimi navrhnuté
dôkazy, ktoré boli údajné potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to výsluch žalobcu 2/ a

výsluch svedka N. D., s uvedenými návrhmi sa súd prvej inštancie relevantným spôsobom vysporiadal
v napadnutom rozsudku v bode 65. odôvodnenia, z ktorého vyplýva, že súd na pojednávaní dňa
03.10.2024 zamietol návrh na vykonanie týchto dôkazov, nakoľko ich nepovažoval za potrebné,
relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, bolo by to nadbytočné... V tejto súvislosti poukázali i na už
súdom prvej inštancie uvádzanú nadbytočnosť výsluchu svedka N. D., keďže v deň, kedy údajne malo

dôjsť k overeniu podpisu na zmluvách a k vykonaniu podpisu v Osvedčovacej knihe podpisov za r. 2016,
bola žalobkyňa na svojom pracovisku (čoho dôkazom je potvrdenie zamestnávateľa k dochádzke, ktoré
je súčasťou súdneho spisu, predkladané ako príloha k vyjadreniu žalobkyne 1/ zo dňa 14.07.2023).
5.1. Ďalší okruh odvolacích námietok žalovaných smeruje k záverom znaleckého posudku č. 1/2023
znalkyne A. D. O., ktorými námietkami sa zaoberal sám ustanovený znalec, na ktoré relevantným
a odborným spôsobom reagoval, a tak ako bolo konštatované súdom prvej inštancie, žalovaní na

odstránenieúdajnýchnimitvrdenýchrozporovaspornostiznaleckéhoposudkunenavrhlivýsluchznalca,
ani ďalšie znalecké dokazovanie, z tohto dôvodu táto odvolacia námietka žalovaných neobstojí.
5.2. Podľa žalobcov nie je možné stotožniť sa ani s odvolacím dôvodom žalovaných týkajúcim sa
údajnej nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. V súvislosti s touto námietkou
žalovaní produkujú odbornú teóriu a ustálenú judikatúru týkajúcu sa odôvodnenia súdneho rozhodnutia,

žiadnym spôsobom však nereflektujú k tejto teoretickej rovine priamo na napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie, táto odvolacia námietka je produkovaná výlučne vo všeobecnej rovine, bez konkrétnych
okolností, v čom by mala spočívať nepreskúmateľnosť rozsudku. Argumenty žalovaných, ako i nimi
napádané vady znaleckého posudku a rovnako zamietnutie návrhu na vykonanie dôkazu súd zahrnul do
svojho odôvodnenia a podrobným spôsobom zdôvodnil. Nad rámec uvedeného, za nepreskúmateľné

je možné považovať rozhodnutie súdu, ktoré by neobsahovalo vôbec žiadne odôvodnenie, príp. by
rozhodnutie obsahovalo také zásadné vady, ktoré by mohli mať za následok justičný omyl ev. by
išlo o vadu najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém. V opozite k odbornému názoru žalovaných
vyjadrenémuvrámciodvolaniaknepreskúmateľnostisúdnehorozhodnutia,ktorýjevšakvedenývýlučne
vovšeobecnejrovine,žalobcoviapoukázalinanálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,sp.zn.IV.ÚS

245/2022 z 20. septembra 2022, v zmysle ktorého je „arbitrámosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí
všeobecných súdov najčastejšie daná rozporom súvislostí právnych argumentov a skutkových okolností
prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných
odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04), uvedené

nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá
porušiť niektoré z práv uvedených v či. 127 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 336/2019).“ O arbitrárnosť
súdneho rozhodnutia ide aj vtedy, ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú,
sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne, ak sú tieto dôvody
zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03,1.

ÚS 301/06).
5.3. Podľa žalobcov, z hľadiska obsahu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, je potom možné
dospieť k jednoznačnému záveru, že napadnutý rozsudok nie je arbitrárny, ani neodôvodnený, a práve
naopak je založený na jasných a zrozumiteľných argumentoch, kedy sa súd prvej inštancie vysporiadal
s argumentmi všetkých sporových strán, so závermi vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania, ako aj s

návrhmi strán na ďalšie dokazovanie, ktoré zamietol.
5.4. Záverom nesúhlasili ani s názorom žalovaných, že by i prípadné opomenutie procesného postupu
súdu podľa ust. § 181 ods. 2 CSP spôsobilo takú vadu konania, ktorá by zakladala dôvodnosť zrušenia
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Konanie od podania žalobného návrhu až do vydania
meritórneho konečného súdneho rozhodnutia na súde prvej inštancie trvalo viac ako 4 roky, bolo

vykonanérozsiahledokazovanie,ktoréhozáverybolizrejmékaždejsporovejstrane,ktorámalamožnosť
reagovať na všetky skutkové a právne okolnosti, ktoré v konaní vyšli najavo.
5.5. Žalobcovia mali za to, že súd prvej inštancie výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne
právne posúdil, na základe čoho ich žalobnému návrhu vyhovel. Podľa ich názoru je odôvodnenie

rozsudku súdu prvej inštancie správne a presvedčivé, postup a závery súdu je možné považovať za
objektívne, na základe čoho žalobcovia navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdil.6. V odvolacej replike žalovaní zotrvali na podanom odvolaní, zopakujúc kľúčové argumenty, o ktoré
svoje odvolanie opierali. Predovšetkým porušenie práva na spravodlivý proces (keďže neboli vykonané
navrhnuté dôkazy, a to konkrétne výsluch svedkyne N. D. a žalobcu 2/, ktorí mohli objasniť okolnosti

pravosti podpisov na spornej listine), ďalej nepreskúmateľnosť rozsudku (a to z dôvodu, že odôvodnenie
rozsudku neobsahuje dostatočné vysvetlenie, prečo boli niektoré dôkazy považované za nerelevantné
alebo prečo boli zamietnuté), procesné pochybenia súdu (keďže súd nevykonal svoju povinnosť určiť
sporné a nesporné skutkové tvrdenia v súlade s § 181 ods. 2 CSP, čím znemožnil stranám konania
efektívne reagovať na najzásadnejšie otázky sporu). Súd sa pri rozhodovaní taktiež nedostatočne

oboznámil s dôkazmi, keď zápisnice z pojednávania neobsahujú špecifikáciu listín, s ktorými sa súd
oboznámil, čo vyvoláva pochybnosti o riadnom dokazovaní. Žalovaní zdôraznili, že výsluch svedkyne N.
D. je nevyhnutný pre potvrdenie alebo vyvrátenie pravosti podpisov na spornej listine. Táto skutočnosť je
kľúčová pre posúdenie zákonnosti dražby. Opätovne sa vyjadrili, že posudok č. 1/2023 znalkyne A. D. O.
obsahuje procesné a metodologické nedostatky. Podľa názoru žalovaných neboli porovnávané podpisy
z dostatočného počtu relevantných dokumentov, čím sa znižuje dôkazná hodnota posudku. Zohľadnenie

týchto nedostatkov bolo kľúčové, avšak súd ich prehliadol.
7. Žalobkyňa 1/ sa vyjadrila k replike odvolateľov, zotrvajúc na tom, že odvolanie je nedôvodné. Mala
za to, že súd prvej inštancie v súlade s § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa
žalobcovia domáhali, aké skutočnosti tvrdili, aké dôkazy označili, aké prostriedky procesného útoku
použili, ako sa vo veci vyjadrili žalovaní a aké prostriedky procesnej obrany použili, jasne a výstižne

vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, odkázal na ustálenú rozhodovaciu
prax, odôvodnenie rozsudku je presvedčivé. Zdôraznila, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranou (v danom prípade niektoré rečnícke otázky odvolateľov, ich tvrdenia týkajúce sa

spochybnenia záverov znalca a následného odborného vyjadrenia bez predloženia akéhokoľvek iného
relevantného dôkazu, vyžadovanie výpovede zamestnankyne notárskeho úradu, ktorá mala osvedčovať
podpis pred už takmer 10 rokmi a pod.), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a

jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Za odňatie možnosti konať
pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa
predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu
práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo

účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom
úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Skutočnosti uvedené
v odvolaní žalovaných a následné vyjadrenia nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a
právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Žalovaní v odvolaní neprodukovali žiadne relevantné tvrdenia, s ktorými by sa už nevysporiadal súd
prvej inštancie a ani na prípadné možné procesné pochybenia, ktoré by dosahovali takú mieru intenzity,
ktorá by mohla znamenať porušenie práva. Všetky relevantné skutkové zistenia, vyplývajúce z obsahu
spisu boli riadne uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý sa s podstatnými otázkami
v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadal. Ďalej poukázali na ustálenú rozhodovaciu prax

Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva, že: pri námietke, že znalecký posudok trpí vadami, najvyšší súd
opakovane konštatuje, že aj v tomto prípade sú žalovaní zaťažení dôkazným bremenom, tzn. že musia
preukázať, že znalkyňa namietaným postupom porušila štandardy znaleckej činnosti, a preto znalecký
posudok je v súdnom konaní nepoužiteľný. Tiež citovala uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo
205/2019: „Aj keď má strana sporu procesné oprávnenie navrhovať dôkazy, súd nemusí vykonať každý

ňou navrhnutý dôkaz, musí však v rozhodnutí vysvetliť, prečo ho nevykonal...“. Zároveň zdôraznila, že
v zmysle judikatúry aj právnej teórie platí, že nie každé procesné pochybenie súdu znamená, že bolo
porušené právo na spravodlivý proces.
8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP ods. 1) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez

nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3
CSP a § 367 ods. 2 CSP prvá veta a contrario (odvolanie sa vzťahuje aj na žalovaného 3/, ktorý
tvorí s ostatnými žalovanými – odvolateľmi nerozlučné spoločenstvo; porovnaj rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR publikované pod R 23/2010) rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP vnapadnutomvýrokuI.,akoajvzávislomvýrokuII.onárokunanáhradutrovkonaniaavýrokuIII.onároku
na náhradu trov štátu, ako vecne správny potvrdil.
9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a zásadne

sa stotožnil s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie
o žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2
CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na

konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
10. Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť
odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu
odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom/
kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto
neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných než stranou sporu v odvolaní

vnesených námietok, s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný prihliadať, aj
keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia
súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť v
zmysle ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia
zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok konania.

11. Súčasne odvolací súd akcentuje, že v prvoinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej
a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom
rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

12. Odvolací súd pritom ani s prihliadnutím na argumenty prezentované odvolateľmi nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď odvolatelia neuviedli
žiadne také nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal, a
ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani počas odvolacieho konania nevyšli
najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o uplatnenom nároku vo vzťahu k

odvolateľom. Iba prostý nesúhlas či polemika s rozhodnutím súdu nenapĺňa žalovanými vymedzené
odvolaciedôvody.Dôvodypreskúmavanéhorozsudkuodvolacísúdvyhodnotilakosprávne,presvedčivé
a zákonu zodpovedajúce, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na tieto odkazuje. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku a vo vzťahu ku konkrétnym odvolacím námietkam odvolací súd
uvádza nasledovné, pričom len na okraj poznamenáva, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť

daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (II. ÚS 78/05).

13. Východiskovo odvolací súd v kontexte so žalovanými namietaným odvolacím dôvodom podľa ust.
§ 365 písm. b/ aj f/ CSP zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,

aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (uznesenie
Ústavného súdu SR spis. zn. IV.ÚS 252/2004 zo dňa 31.08.2004), ani právo na to, aby bola strana pred
všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (uznesenie Ústavného
súdu SR spis. zn. I.ÚS 50/2004 zo dňa 03.03.2004). Do obsahu základného práva podľa ust. čl. 46 ods.
1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (uznesenia
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/1997 a II. ÚS 251/2003). Skutočnosť, že sa žalovaní s vysloveným
právnym názorom súdu prvej inštancie, ako aj jeho skutkovými závermi nestotožnili, nemôže teda
založiť záver o naplnení odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) alebo f) CSP. Z odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, o akom žalobou uplatnenom nároku súd prvej
inštancie konal, ako tento nárok právne kvalifikoval a na podklade akých dôvodov a dôkazov žalovaný
nárok žalobcom priznal. Súd prvej inštancie teda zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré
žalobe vyhovel. Prijaté právne závery primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné)
otázky a vznesené námietky. Vysvetlil tiež, že dokazovanie svedeckými výpoveďami navrhnutými

žalovanými nevykonal z dôvodu nadbytočnosti. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaní (odvolatelia) sa s
dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňujú ešte neznamená, že závery v ňomobsiahnuté nie sú správne. Napadnuté rozhodnutie nemožno preto považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné. Súd prvej inštancie svoj právny názor riadne odôvodnil,
vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, pričom tu treba mať na zreteli, že iba samotná

skutočnosť, že odvolatelia so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia
súdu prvej inštancie nesúhlasia a nestotožňujú sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože do práva na spravodlivý
proces nepatrí právo na to, aby bola procesná strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným

výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, či rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami
(k tomu pozri napr. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). V tomto
smere odvolací súd dodáva, že odvolacia argumentácia žalovaných je z veľkej časti len zopakovaním
ich argumentácie z prvoinštančného konania a kritikou toho, ako súd prvej inštancie pristupoval k
riešeniu sporu medzi stranami, keď je zrejmé, že žalovaní ňou vyjadrujú predovšetkým nespokojnosť
a nesúhlas s vyhodnotením skutkových okolností a vykonaných dôkazov a na to nadväzujúcim právnym

posúdenímveciadomáhajúsaakceptovaniaichprávnehonázoru,čosamotnénazaloženieprípustnosti
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/, resp. aj f/ CSP postačujúcim nie je. Táto odvolacia
námietka a argumentácia k nej sa vzťahujúca nebola uplatnená dôvodne.
14. Napadnutý rozsudok tak podľa názoru odvolacieho súdu nie je postihnutý ani vadou
nepreskúmateľnosti z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia (ktorú vadu možno subsumovať pod

žalovanými uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP). Odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie nedáva žiadny podklad pre tvrdenie odvolateľov, že nespĺňa požiadavku riadneho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie
v dôvodoch svojho rozhodnutia zhrnul podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty sporových
strán, uviedol, ako vyhodnotil jednotlivé dôkazy aj prečo nevykonal vo veci ďalšie navrhované dôkazy,

poskytol teoretický výklad aplikovaných právnych predpisov, pričom jasne a zrozumiteľne vysvetlil,
z akých konkrétnych dôvodov žalobe vyhovel. Za neodôvodnené či arbitrárne nemožno bez ďalšieho
považovať jeho právne východiska spočívajúce v zistenom skutkovom stave a vyhodnotení výsledkov
dokazovania. Odôvodnenie napadnutého rozsudku má podľa názoru odvolacieho súdu všetky zákonom
vyžadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, na ktoré odvolatelia poukazovali. V

reakcii na odvolacie argumenty žalovaných odvolací súd uvádza, že za vadu konania podľa § 365 ods.
1 písm. b/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv
odvolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je tento prípad.
Žalovaní preto neopodstatnene namietajú, že im súd prvej inštancie nedostatočným, nepresvedčivým,
až arbitrárnym odôvodnením rozhodnutia znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
15. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP (súd prvej inštancie nevykonal všetky
navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností), ktorý žalovaní skutkovo vymedzili
tak, že súd prvej inštancie nevykonal výsluchy svedkyne N. D. ako pracovníčky notárskeho úradu,
ktorá mala overovať pravosť podpisu žalobkyne 1/ a výsluch žalobcu 2/ ohľadne okolností uzatvorenia

zmluvy o pôžičke, odvolací súd do pozornosti žalovaných dáva, že súd nie je povinný vykonať všetky
dôkazy navrhnuté stranou sporu, ale rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP).
Dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie
vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a
aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebne a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho

vykonanie (I. ÚS 52/03). Procesnému právu strany sporu navrhovať dôkazy nezodpovedá povinnosť
súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, ale povinnosť súdu
o vznesených návrhoch rozhodnúť s tým, že pokiaľ im nevyhovie, musí vo svojom rozhodnutí odôvodniť,
prečo tak neurobil. Inými slovami, súd nie je v civilnom sporovom konaní viazaný návrhmi strán na
vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky nimi navrhované dôkazy. K procesným právam

strany sporu teda nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ňou navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom
sa procesná strana subjektívne domnieva, že by mal byť súdom vykonaný. Rozhodovanie o tom, ktoré
z dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu, a nie strane sporu. Ak súd rozhodne, že niektoré
dôkazy nevykoná (napr. preto že sú podľa jeho názoru nadbytočné alebo bezvýznamné) nemožno to
považovať za vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení strán sporu.

15.1. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/100/2018
z 16.05.2018, z ktorého vyplýva, že vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako
aj prípustnosti jeho vykonania, je úlohou a doménou súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky súd v
tomto rozhodnutí poukázal na to, že procesnému právu strany navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosťsúdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom
rozhodnutí odôvodniť, prečo a z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany
sporu možno odôvodniť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku

ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania.
Ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto
tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument,
podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už
doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené

neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu
sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer
vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež
jeho protiústavnosť (porovnaj rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/151/2019; sp. zn. 5Cdo/202/2018; sp.
zn. 5Cdo/151/2019, sp. zn. 2Cdo/52/2022 a sp. zn. 7Cdo/5/2024).

15.2. V danom prípade žalobkyňa 1/ v konaní tvrdila, že podpis na záložnej zmluve, ktorá slúžila ako
podklad pre vykonanie dražby ohľadne nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne 1/, nepatrí jej, teda že
ona vlastnoručne danú zmluvu nepodpísala, čo má za následok jej absolútnu neplatnosť. Za účelom
posúdenia tejto otázky (t.j. konkrétne posúdenia pravosti podpisu žalobkyne 1/ ako záložcu na záložnej
zmluve zo dňa 10.08.2016) súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo,

ktorý konštatoval že sporné (preskúmavané) podpisy (podpis na záložnej zmluve, na návrhu na vklad
záložného práva do katastra nehnuteľnosti a ani podpis v osvedčovacej knihe podpisov u notára) nie sú
pravými podpismi pisateľky, od ktorej boli predložené porovnávacie podpisy (t.j. B. A.).
15.3. Pravidlá hodnotenia dôkazov sú upravené v článku 15 CSP, ako aj v ustanovení jeho
§ 191 CSP a spravujú sa teóriou voľného hodnotenia dôkazov. Dôkazy a tvrdenia strán hodnotí

súd spolu podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva zákon. Pri hodnotení
znaleckého posudku je vo všeobecnosti prijímaný záver, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery
v zmysle ich odbornej správnosti; súd však hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo
vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými
dôkazmi (uznesenie Najvyššieho súdu z 24. mája 2011 sp. zn. 7Cdo/41/2010; m. m. 4Cdo/120/2021

z 28.02.2023). Vychádzajúc z uvedeného, súd hodnotí znalecký posudok komplexne, vrátane
prípravy znaleckého skúmania, zadovažovania podkladov pre znalca, priebehu znaleckého skúmania,
vierohodnosti teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť použitých
metód a spôsob vyvodzovania záverov znalca. Súd teda pri hodnotení znaleckého posudku skúma
jednakosobuznalca(čijezapísanývzoznameznalcovatovpríslušnomodbore)aďalejskúmaposudok

z hľadiska materiálneho a formálneho. Z formálneho hľadiska súd skúma, či posudok spĺňa požiadavky
podľa § 17 zákona o znalcoch. Z materiálneho hľadiska súd skúma obsah znaleckého posudku a
obsah záveru znaleckého posudku. Pokiaľ ide o obsah znaleckého posudku, rozhodujúce je, či posudok
obsahuje logickú analýzu skutočností, z ktorých znalec vychádzal, ktoré zistil z vlastného vyšetrovania
a rozboru relevantných skutočností, či analyzoval všetky skutočnosti, ktoré mali byť hodnotené, alebo

vybral len tie, ktoré podporujú jeho závery, tiež či nález obsahuje špecifikáciu metódy, ktorú znalec
pri spracovaní posudku použil. Pokiaľ ide o obsah záveru znaleckého posudku, súd hodnotí, či záver
je logickým a prirodzeným vyústením rozboru skúmaného materiálu, prípadne javov a skutočností, ku
ktorým znalec prihliadal. Súd nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov vyjadrených znalcom, ale
v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov ich musí zhodnotiť vo vzťahu k skutkovým okolnostiam,

ktoré vyplynuli z iných dôkazov, t.j. či znalec prihliadol ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa mal
vysporiadať, či sú jeho závery podložené výsledkami konania a logicky odôvodnené a či nie sú v
rozpore s výsledkami ostatných vykonaných dôkazov. Ak vzniknú alebo ďalej pretrvávajú o niektorej
odbornej otázke pochybnosti, súd ich nemôže sám odstrániť vlastným názorom, ale musí znalcovi uložiť,
aby (písomne alebo v rámci jeho výsluchu) podal vysvetlenie a vyjadril sa k doplňujúcim otázkam či

námietkam strán k znaleckému posudku.
15.4. Opätovne odvolací súd do pozornosti žalovaných dáva, že odbornú otázku týkajúcu sa odborného
procesu vypracovania, resp. vyhotovenia znaleckého posudku súd ako ani strany sporu nie sú spôsobilé
hodnotiť. Ak teda znalec prijal odborný záver, že predložený porovnávací materiál bol postačujúci pre
vykonanie znaleckého dokazovania (ktorú skutočnosť žalovaní namietali), tak súd nie je spôsobilý

predmetný záver znalca vyhodnotiť ako ne/správny či ne/dôvodný. Navyše sa k týmto námietkam znalec
vyjadril v odbornom vyjadrení. Rovnako pokiaľ žalovaní v podanom odvolaní namietali „procesné a
metodologické nedostatky“ znaleckého posudku, resp. mali za to, že „bolo na mieste, aby sa súd prvej
inštancie zaoberal otázkou, či je vylúčené, že sa podpisom ako je na spornej listine uvedené, nemohlažalobkyňa podpísať úmyselne sama, a to zámerne iným spôsobom ako sa obvykle podpisovala“,
uvedené je len zopakovaním ich argumentácie z prvoinštančného konania, s ktorou sa súd vo svojom
rozsudku vysporiadal. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že žalovaným bol daný dostatočný

časový a procesný priestor na podanie námietok proti znaleckému posudku, resp. na požadovanie jeho
doplnenia, čo žalovaní napokon aj využili (viď ich písomné podanie zo dňa 03.07.2023 na č.l. 511 spisu).
K týmto námietkam ustanovená znalkyňa podrobne a vyčerpávajúco poskytla odborné vyjadrenie (č.l.
634 a nasl.), v ktorom sa zreteľne vyjadrila tak k žalovaným namietaným vadám znaleckého posudku,
ako aj k otázke možnej zámernej zmeny podpisu, ohľadne ktorej znalkyňa uviedla, že „neboli zistené

znaky poukazujúce na úmyselne pozmenený podpis“. Zároveň uviedla, že boli zistené znaky typické pre
podpisy nepravé, vyhotovené pravdepodobne inou osobou, ktorá musela pravé podpisy žalobkyne 1/
poznať. Avšak skutočnosť, kto v skutočnosti podpísal záložnú zmluvu, nebola predmetom znaleckého
skúmania, keď táto otázka by zjavne presahovala potreby tohto súdneho konania a rozhodnutia súdu
vo veci [inými slovami, skutočnosť, či podpis žalobkyne 1/ sfalšoval priamo žalobca 2/ alebo iná osoba,
nebola pre rozhodnutie súdu v tejto právnej veci vôbec relevantná a tvrdenia žalovaných, že žalobkyňa

1/ sa podpísala zámerne iným podpisom ako obvykle používala, sa nepreukázali (viď odborné vyjadrenie
znalca) a že ako dcéra žalobcu 2/ bola s prípadným (podvodným) konaním žalobcu 2/, ktorý je trestne
stíhaný, uzrozumená a súhlasila s ním, sú čisto špekulatívneho charakteru a bez akejkoľvek opory vo
vykonanom dokazovaní]. Ako na to správne poukázal súd prvej inštancie, žalovaní následne nežiadali
vykonať ani nové znalecké dokazovanie, ani dodatočný výsluch znalca. Na nimi konkrétne formulované

námietky dostali relevantnú odpoveď v konaní pred súdom prvej inštancie (to, že sa so závermi súdu
nestotožňujúaopakovanesadomáhajúuznaniaichargumentácieatýmiistýminámietkamispochybňujú
výsledky dokazovania a ich hodnotenie súdom, nemôže založiť dôvodnosť odvolania proti rozsudku),
preto v tomto smere niet postupu a rozhodnutiu súdu prvej inštancie čo vytknúť.
15.5. Výhrady žalovaných, že súd prvej inštancie sa „nedostatočne zaoberal námietkami žalovaných k

znaleckému posudku č. 1/2023 dňa 05.05.2023 a len mechanicky bez hlbšej analýzy prevzal tvrdenia
znalkyne“ nie sú preto namieste. Na odbornú otázku, ktorú nebol oprávnený posúdiť súd samotný
(pravosť podpisu určitej osoby na zmluve), bola zo strany znalca ako osoby odborne spôsobilej
zodpovedať túto otázku, daná jednoznačná odpoveď, pričom znalecký posudok aj v spojení s odborným
vyjadrením znalca je aj podľa odvolacieho súdu z hľadiska zodpovedania znaleckej úlohy úplný,

presvedčivý, logicky zdôvodnený, nevykazujúci vady ani po obsahovej ani po formálne stránke, a preto
nijako nepochybil súd prvej inštancie, pokiaľ z prijatých záverov znalca v odbornej otázke vychádzal,
keď ani nebol oprávnený odbornú správnosť týchto záverov spochybňovať.
15.6. Navyše odvolací súd poukazuje na to, že závery znaleckého posudku súd v súlade
so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyhodnocoval nie iba jednotlivo, ale v súvislosti aj s ďalším

dôkazom predloženým žalobkyňou 1/, a to potvrdením jej vtedajšieho zamestnávateľa, že v deň, kedy
mala byť záložná zmluva uzavretá (t.j. účastníkmi podpísaná a na notárskom úrade v Žiline osvedčená
pravosť podpisov), bola žalobkyňa 1/ prítomná na pracovisku v Bratislave, a to v čase od 7:32 hod. do
17:00 hod. daného dňa (č.l. 204, resp. 530 spisu).
15.7. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že len samotné spochybňovanie procesu dokazovania,

skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov súdom, ako i sama polemika
s rozhodnutím súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia, či kritika jeho prístupu
zvoleného pri právnom posudzovaní sporu, ako odvolacie dôvody, ktoré žalovaní vymedzili, neobstoja.
15.8. V nadväznosti na uvedené, nemožno sa stotožniť ani s námietkami odvolateľov, že súd nevykonal
ďalšie dôkazy, ktoré navrhovali, (že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené - § 365
ods. 1 písm. g/ CSP). Súd prvej inštancie po skutkovej stránke ustálil, že podpis na záložnej zmluve
(a v osvedčovacej knihe) nie je pravým podpisom žalobkyne 1/ ako záložcu, preto po právnej stránke
záložnú zmluvu posúdil ako absolútne neplatný právny úkon. Tieto skutkové zistenia však žalovaní
namietali, domáhajúc sa vykonania ďalšieho dokazovania, a to výsluchu žalobcu 2/ k okolnostiam

uzavretia zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy a výsluchu svedkyne D. ako bývalej zamestnankyne
notárskeho úradu, ktorá mala osvedčiť podpisy účastníkov na záložnej zmluve. Súd prvej inštancie sa
v napadnutom rozsudku vysporiadal s návrhmi na vykonanie týchto dôkazov, ktoré zamietol, považujúc
ich vykonanie za nehospodárne a nadbytočné. S jeho odôvodnením aj v tejto časti sa odvolací súd
stotožňuje, pričom na doplnenie poukazuje na to, že skutočnosti, ohľadne ktorých sa mala svedkyňa

N. D. vypočuť, sú za znamenané v jej písomnom vyjadrení zo dňa 12.09.2022, ktoré bolo predložené
vo forme notárskej zápisnice (viď č.l. 291 spisu). V tomto vyjadrení menovaná uviedla, že žalobkyňu 1/
osobne nepozná a nemôže si ani pamätať okolnosti osvedčovania jej podpisov z roku 2016. Zároveň
uviedla, že ona vždy osvedčovala podpisy po predložení dokladu totožnosti, alebo potvrdením totožnostiosoby dvoma svedkami. Vzhľadom na obsah tohto vyhlásenia nie je dôvodné predpokladať, že by
sa svedkyňa na pojednávaní pred súdom vyjadrila inak než vo svojom predchádzajúcom písomnom
vyjadrení,žebysiokolnostiosvedčovaniapodpisovjejneznámejosobypamätalapresnejšie(atojednak

vzhľadom na dobu, kedy sa mali podpisy žalobkyne 1/ osvedčovať a množstvo iných ňou za dané
obdobie vykonaných administratívnych úkonov vrátane osvedčovania pravosti podpisov rôznych osôb,
by sa svedkyňa nemohla s istotou vyjadriť, či práve žalobkyňa 1/ sa osobne dostavila na notársky úrad
overiť pravosť svojho podpisu – keď už v písomnom vyjadrení uvádza, že si také skutočnosti pamätať ani
nemôže, a jednak je zrejmé, že svedkyňa by samu seba nepriviedla do takého postavenia, aby priznala

akékoľvek pochybenie pri výkone svojich pracovných činnosti v rozpore so zákonom). S predmetným
vyjadrením boli pritom sporové strany osobitne oboznámené na pojednávaní zo dňa 27.10.2022 (č.l.
342 spisu), na ktorom bolo toto vyjadrenie prečítané. Výsluch tejto svedkyne by teda nepriniesol zistenie
nových (a rozhodných) skutočností v konaní, a preto správne súd prvej inštancie usúdil, že vykonanie
tohto dôkazu navrhovaného žalovanými by bolo nadbytočné a nehospodárne. Uvedené platí rovnako,
aj pokiaľ ide o žalovanými požadovaný výsluch žalobcu 2/. Žalobca 2/ učinil v konaní taktiež písomné

vyjadrenie zo dňa 20.06.2022 (č.l. 171 spisu), v ktorom opísal okolnosti relevantné pre toto súdne
konanie, a to že z dôvodu strachu o seba a svoju rodinu žalobkyňu 1/ predtým vystríhal (a podnecoval
k tomu), aby nenamietala pravosť svojho podpisu na záložnej zmluve (a to aj pod výstrahou rôznych
vyhrážok), avšak následne – po tom, čo mu bola premenená podmienka – jej už povedal, že môže
povedať pravdu a pred súdom tvrdiť, že podpis nie je jej. Pokiaľ potom súčasne žalobca 2/ v tomto

vyjadrení tvrdil aj neplatnosť zmluvy o pôžičke (reálne neodovzdanie peňazí) a toto vyjadrenie v trestnom
konaní zmenil a naopak potvrdil, že k pôžičke predsa došlo, uvedené nemožno vztiahnuť aj na okolnosti
uzatvorenia záložnej zmluvy a z uvedeného vyvodiť (ako to prezentuje zástupca žalovaných), že záložná
zmluva bola platne uzavretá. Zmluva o pôžičke a záložná zmluva sú dva rôzne právne úkony, dve
samostatné právne skutočnosti. Záložnú zmluvu mala podpísať len a výlučne žalobkyňa 1/, ktorá

v konaní konzistentne tvrdí, že túto zmluvu nepodpísala (ani nebola dať úradne overiť pravosť podpisu
na tejto zmluve) a nevyplýva ani z iných skutkových tvrdení sporových strán, ani zo samotnej zmluvy,
že by pri jej uzavretí mala byť ako svedok prítomná iná osoba, ktorá by mohla pred súdom vypovedať,
ako svojimi zmyslami dané skutočnosti vnímala. Zároveň nie je dôvodné predpokladať, že by žalobca 2/
v tomto konaní akokoľvek „zmenil“ svoje predchádzajúce vyjadrenie ohľadne záložnej zmluvy, pretože

ide o tvrdenia súladné s tvrdeniami žalobkyne 1/ (a teda podporujúce skutkové tvrdenia strany žalobcov,
o ktoré opierajú dôvodnosť podanej žaloby). Výsluch žalobcu 2/, na ktorom žalovaní trvali, by potom aj
podľa názoru odvolacieho súdu nemohol nič zmeniť na správnosti skutkového stavu zisteného súdom
prvej inštancie a z neho prameniacich právnych záverov, a v neposlednom rade by rozhodne nijako
nespochybnilodbornézáveryznaleckéhoposudku,oktorýsarozhodnutiesúduprvejinštancievzáklade

opieralo.
16.
K porušeniu povinnosti súdu podľa § 181 ods. 2 CSP (absencia predbežného právneho posúdenia)
vedúcej k prekvapivosti súdneho rozhodnutia odvolací súd uvádza, že Civilný procesný poriadok stojí
na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu, ktorá je považovaná za komponent princípu právneho

štátu, osobitne princípu právnej istoty čo v praxi znamená, že strana sporu musí mať zaručenú možnosť
vyjadriť sa možnej aplikácii určitého ustanovenia právneho predpisu, resp. inštitútu na zistený skutkový
stav. Predvídateľné je teda také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a
rozhodovaní. Sporové strany by nemali byť zaskočené možným iným právnym posúdením veci súdom
bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a

navrhnúť na ich preukázanie dôkazy. Rovnako by nemali byť zaskočené takým postupom súdu, ktorý
nemá oporu v predvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý nie je v súlade s procesným právom a jeho
pravidlami. Prekvapivým je rozhodnutie založené na iných skutkových a právnych dôvodoch, než ktoré
boli stranami produkované, resp. na skutočnostiach, ktoré z vykonaného dokazovania nevyplynuli (v
danom prípade, ak by neplatnosť zmluvy vyvodil súd z iného dôvodu, než ktorý uviedla žalobkyňa 1/,

a ktorý bol predmetom dokazovania, čo v podmienkach prejednávanej veci nebolo splnené).
16.1
Najvyšší súd sa osobitne zaoberal ust. § 181 ods. 2 CSP, keď s poukazom na svoju aktuálnu
rozhodovaciu činnosť (sp. zn. 7Cdo 111/2020, 1Obdo 92/2018, 2Obdo 56/2020 – publikované ako
R 60/2021, pozn.) zdôraznil, že cieľom tohto ustanovenia je „... zamerať procesnú aktivitu strán na

skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu,
aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je jeho cieľom zrýchliť a zjednodušiť konanie
tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa
pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo právnebezvýznamné...“. Neuvedenie predbežného posúdenia nebráni stranám v uplatňovaní ich ďalších
procesných práv. Práve možnosť namietať nedostatok právneho posúdenia v odvolacom konaní je
dôvodom, pre ktorý nejde o porušenie práva na spravodlivý proces, pretože táto vada nedosahuje túto

intenzitu a jej nedostatok možno zhojiť v odvolacom konaní. Poukazujúc aj na judikatúru ústavného súdu
(sp. zn. IV. ÚS 16/2012) konštatoval, že súd až v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu
podľa (vtedajšieho) § 118 ods. 2 O. s. p., vyjadrí svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej
prejednávanej veci (porov. aj uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/3/2016 z 22. marca 2017, uznesenie NS
SR sp. zn. 5Cdo/211/2013 z 13. mája 2014). Ako konštatoval aj ústavný súd, „ak sudca dané zákonné

ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných
práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva. Porušenie § 181 ods. 2 CSP žiadnym spôsobom
nediskvalifikuje stranu sporu napríklad v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať
dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve zhrnúť svoje návrhy na záver pojednávania a
pod.“ (I. ÚS 643/2022). Striktné nedodržanie postupu podľa § 181 ods. 2 CSP zo strany súdu teda samo
osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle porušenia práva

na spravodlivý proces.
16.2
Preskúmaním obsahu spisu bolo pritom zistené, že predbežné právne posúdenie bolo súdom prvej
inštancie poskytnuté na prvom pojednávaní zo dňa 20.06.2022 (konkrétne na č.l. 155 spisu). Pokiaľ
potom v konaní žalobkyňa 1/ tvrdila neplatnosť záložnej zmluvy, pretože ju nepodpísala (a naopak

žalovaní hájili svoj právny názor, že zmluva je platná), potom týmto smerom (ohľadne týchto zrejmých
sporných skutočností medzi stranami) bolo následne zamerané a vykonávané dokazovanie, k jeho
výsledkom sa obidve strany mali možnosť sa vyjadriť (túto možnosť samotní odvolatelia aj využili,
keď sa písomne vyjadrili k znaleckému posudku, vytýkali mu vady – rovnaké, aké namietali aj
v odvolaní - a požadovali doplniť vyjadrenie znalca v otázke možného úmyselného pozmenenia podpisu

samotnou žalobkyňou) a zvoliť ďalšie prostriedky procesného útoku alebo obrany, a to predtým, než bolo
nariadenépojednávanie,naktorombolovyhlásenéskončeniedokazovaniaanáslednerozsudokvoveci.
V žiadnom prípade potom nemožno rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré vychádzalo zo skutkových
tvrdení žalobkyne 1/, ktoré boli preukázané aj vykonaným dokazovaním, hodnotiť ako pre odvolateľov
prekvapivé, porušujúce ich právo na spravodlivý proces.

17.
K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd konštatuje,
že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia,
na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej

časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak
výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 a 2 CSP a to pokiaľ súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej

inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak
z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z príslušných
ustanovení zákona. Napadnutému rozsudku vo vzťahu k odvolaním napadnutým výrokom nemožno

vytknúť, že skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, že súd nevzal do úvahy skutočnosti,
ktoré vyplynuli z dokazovania, alebo naopak, vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli,
alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné
ustanovenia nesprávne vyložil. Medzi hodnotením dôkazov a skutkovými zisteniam, ktoré súd uviedol
vo svojom rozhodnutí, nie je logický rozpor. Preto odvolací súd dospel k záveru, že uvedený odvolací

dôvod nie je naplnený.
18.
Ani pokiaľ ide o tvrdené zanedbanie povinnosti súdu riadne sa oboznámiť s listinnými dôkazmi v
spise nemožno dať odvolateľom za pravdu. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na prvom
pojednávaní zo dňa 20.06.2022 riadne oboznámil listinné dôkazy tvoriace obsah spisu (viď č.l. 160

spisu), následne osobitne oboznámil ďalšie listinné dôkazy na pojednávaní zo dňa 27.10.2022, zároveň
v priebehu konania boli všetky písomné podania riadne zasielané stranám sporu (resp. ich zvoleným
právnym zástupcom), aby sa k nim mohli vyjadriť (či už písomne, alebo na pojednávaní) a napokon na
poslednom pojednávaní zo dňa 03.10.2024 bol oboznámený celý doterajší priebeh konania, vrátaneobsahu pripojených spisov, pričom súd si ozrejmil, čo vyplýva z doposiaľ vykonaných dôkazov, na
akých procesných návrhoch strany trvajú (a od ktorých naopak upúšťajú) a predovšetkým na otázku
súdu, či sporové strany žiadajú, aby súd vykonal na pojednávaní oboznamovanie „s obsahom listinných

dôkazov, ktoré sú obsahom spisového materiálu, s poukazom na to, že všetky vyjadrenia žalobcov,
žalovaných s prílohami listinných dôkazov boli stranám sporu navzájom súdom riadne doručené, strany
uvádzajú,ženie.“.Vzhľadomnatosúdprvejinštanciekonštatoval,žepostupujepodľa§204CSPupúšťa
od vykonania dokazovania prečítaním listinných dôkazov. Túto odvolaciu námietku nemožno potom
hodnotiť inak ako dôvodnú a navyše je zjavne účelová.

19.
Napokon k námietke žalovaných, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci, odvolací súd len v stručnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom zo správnych skutkových
záverov vyvodil súd prvej inštancie správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, ani táto
namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.
20.

Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti odvolací súd nepovažuje odvolateľmi uplatnené námietky voči
rozhodnutiu súdu prvej inštancie za dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil. Vzhľadom na potvrdenie rozsudku čo do veci samej vykazujú vecnú správnosť aj od úspechu
v spore sa odvíjajúce výroky o trovách prvoinštančného konania a o trovách štátu, vo vzťahu ku ktorým
napokon žalovaní ani osobitnú odvolaciu argumentáciu neprodukovali.

21.
Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcom, ktorí mali
v odvolacom konaní úspech v plnom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči

neúspešným žalovaným 1a/ až 1c/ a 2/ v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd prvej
inštancie osobitným rozhodnutím. Žalobcom voči žalovanému 3/ právo na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko žalovaný 3/ bol v odvolacom konaní nečinný a na podania žalobcov a ani
ostatných žalovaných produkovaným v odvolacom konaní nereagoval.
22.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za nej koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].
V Žiline, dňa 29. októbra 2025.
JUDr. Vladimír Topoľančík

predseda senátu
JUDr. Eva Malíková

člen senátu

JUDr. Roman Tichý

člen senátu