Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-8Sa/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200116
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Marko

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200116.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, sudcom: Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený

XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zastúpeného advokátskou kanceláriou Q.B.F. VYRVA, s.r.o., so
sídlom Mierová 48/B, 821 05 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta
č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.11.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo
XXX XXX XXXX X zo dňa 29.11.2021 zrušuje a vec vracia tomuto orgánu verejnej správy na ďalšie
konanie.

II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania. Po právoplatnosti tohto
rozsudku súd rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Invalidný dôchodok bol žalobcovi priznaný rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa
15.02.2021, a to od 10. decembra 2017 podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“), účinného od 1. januára 2004. Od 25.
augusta 1998 bol žalobca poberateľom invalidného dôchodku, priznaného podľa § 29 ods. 3 písm. a)
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, platného do 31. decembra 2003, na ktorý mu nárok
podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, pretože bol s nižšou sumou,
zanikol.

2. Po vydaní uvedeného rozhodnutia žalobca vykonal zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie

podľa ustanovenia § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení, a to tak, že (i) za obdobie odo
dňa 01.01.2004 do dňa 31.12.2004 z vymeriavacieho základu 1.116,00 € * 30,126 = 33.620,61 SKK
mesačne s tým, že v ročnom rozsahu ide o osobný vymeriavací základ v sume cca 403.447,39 SKK,
(ii) za obdobie odo dňa 01.01.2005 do dňa 31.12.2005 z vymeriavacieho základu 1.075,50 € * 30,126
= 32.400,51 SKK mesačne s tým, že v ročnom rozsahu ide o osobný vymeriavací základ v sume cca
388.806,15 SKK.

3. Vzhľadom na to, že došlo k zmene skutočností rozhodujúcich pre nárok a výplatu dávky, boli žalobcovi
vyššie uvedené obdobia, prvostupňovým rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo 6. júla 2021,
započítanénadôchodkovéúčely.Prvostupňovýmrozhodnutímbolvroku2004žalobcovinadôchodkové
účely zhodnotený vymeriavací základ vo výške 403.454,- Sk, z ktorého si žalobca dodatočne doplatilpoistné na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení a v roku 2005
bol takto zhodnotený vymeriavací základ vo výške 388.814,- Sk.

4. Žalobca v odvolaní podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal, že súčet zhodnotených
vymeriavacích základov za roky 2004 a 2005, teda vymeriavacích základov, z ktorých bolo doplatené
poistné podľa § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení a vymeriavacích základov za obdobie
dôchodkového poistenia, získaného poberaním invalidného dôchodku, priznaného a vyplácaného
žalovanou v zmysle § 60 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z., nemal

byť správne zhodnotený. Nesprávnosť zhodnotenia mala vzniknúť tým, že bol vymeriavací základ
z obdobia poberania invalidného dôchodku žalobcu subsumovaný pod zákonné ustanovenie § 138
ods. 6 zákona o sociálnom poistení, upravujúceho pravidlo pre súhrnný maximálny vymeriavací základ.
Aplikácia tohto ustanovenia podľa žalobcu nemala byť správna, keďže poberateľ invalidného dôchodku,
za ktorého poistné platí štát, nie je pre účely dôchodkového poistenia zamestnancom, ani samostatne
zárobkovo činnou osobou, ani dobrovoľným poistencom. Žalobca v podanom odvolaní žiadal, aby

mu bol zhodnotený reálny súčet oboch vymeriavacích základov, z ktorých bolo zaplatené poistné na
dôchodkové poistenie (167.256,- Sk + 403.454,- Sk v roku 2004 a 181.140,- Sk + 388.814,- Sk v roku
2005).

5. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 29.11.2021 žalovaná prostredníctvom generálneho

riaditeľa odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.
V odôvodnení žalovaná poukázala na ustanovenie § 138 ods. 6 písm. b) zákona o sociálnom poistení
podľa ktorého vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie zamestnancom,
povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo
poistenou osobou je v úhrne mesačne najviac v kalendárnom roku 7-násobok jednej dvanástiny

všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza
kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie. Na základe uvedeného žalovaná
zdôvodnila, že maximálny vymeriavací základ pre platenie poistného na dôchodkové poistenie je v roku
2004 určený sumou 501.768,- Sk a v roku 2005 sumou 543.420,- Sk. V ďalšom žalovaná skonštatovala,
že napriek argumentom žalobcu bolo prvostupňové rozhodnutie vydané v súlade so všeobecnými

zásadami platenia poistného na dôchodkové poistenie, v rámci ktorých je vymeriavací základ na platenie
poistného ohraničený maximálnym vymeriavacím základom. Súčet vymeriavacích základov, v prípade
žalobcu, z ktorých v roku 2004 a 2005 dodatočne doplatil poistné podľa § 142 ods. 3 a vymeriavacích
základov poberateľa invalidného dôchodku podľa § 60 ods. 4, teda presiahol v uvedených kalendárnych
rokoch sumu maximálneho vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 6 zákona o sociálnom poistení.

II.
Žaloba

6.Správnoužalobouzodňa28.01.2022,doručenouKrajskémusúduvBratislave31.01.2022,sažalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 29.11.2021.

7. Žalobca namieta nezákonnosť napadnutého rozhodnutia s poukazom na skutočnosť, že ustanovenie

§ 138 ods. 6 písm. b) zákona o sociálnom poistení, na ktoré sa pri výpočte vymeriavacieho základu
v napadnutom, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí žalovaná odvoláva, má byť na skutkový prípad
žalobcu neaplikovateľné. Žalobca to odôvodňuje tým, že v jeho prípade nejde o potrebu sčítania
vymeriavacieho základu dosiahnutého z titulu dobrovoľného dôchodkového poistenia, dôchodkového
poistenia povinne poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a ani z titulu dôchodkového poistenia

zamestnanca, ktoré spomína uvedené ustanovenie zákona. V jeho prípade je podľa jeho názoru
potrebné rozhodnúť o možnosti sčítania vymeriavacieho základu získaného v postavení invalidného
dôchodcu podľa predchádzajúcej právnej úpravy a vymeriavacieho základu získaného z osobitného
titulu zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie podľa ustanovenia § 142 ods. 3 písm. d) zákona
o sociálnom poistení.

8. Žalobca upriamuje pozornosť súdu na tú skutočnosť, že osobný vymeriavací základ žalobcu
identifikovanývosobnomlistedôchodkovéhopoisteniaprvéhorozhodnutiažalovanejzodňa15.02.2021
dosiahol žalobca ako poistenec štátu v postavení poberateľa invalidného dôchodku, čo má byť vyjadrenéaj príslušným písmenom F v tabuľke osobného listu vymeriavacieho základu vo vzťahu k obidvom
rokom 2004 aj 2005. Tento pôvodný osobný vymeriavací základ v roku 2004 a ani pôvodný osobný
vymeriavací základ v roku 2005 teda žalobca nedosiahol ani ako zamestnanec, ani ako povinne

dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, a ani ako dobrovoľne poistená osoba. Z
tohto dôvodu má byť akákoľvek argumentácia žalovanej odvolávajúca sa na podmienku maximálneho
vymeriavacieho základu, pozostávajúceho z kumulácie uvedených troch kategórií poistencov (§ 138
ods. 6 písm. b) zákona o sociálnom poistení), neaktuálna, a ak o túto argumentáciu žalovaný oprel
napadnuté rozhodnutie, ide o rozhodnutie, ktoré je nezákonné.

9.Nikdevzákoneosociálnompoisteníneexistujepodľažalobculimitsčítaniadvochnasebenezávislých
vymeriavacích základov (získaných v postavení invalidného dôchodcu podľa predchádzajúcej právnej
úpravy a z osobitného titulu zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie), čo žalovaná má v iných
prípadoch aj realizovať. Pre potreby preukázania odlišného postupu žalovanej v iných prípadoch,
žalobca predložil anonymizované znenie osobného listu dôchodkového poistenia v inom prípade iného

klienta žalovanej, z ktorého má byť zrejmé, že v rokoch 2004 a 2005 žalovaná aplikovala súčet
vymeriavacieho základu fyzickej osoby získaného z titulu trvania postavenia poistenca štátu (F) a z titulu
zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 zákona o sociálnom
poistení.

10. Žalobca tiež uvádza, že žalovaný mal v jeho prípade nezákonne stotožniť v osobnom liste
dôchodkového poistenia vymeriavací základ žalobcu dosiahnutý v postavení poistenca štátu (F) a
vymeriavací základ žalobcu dosiahnutý zaplatením poistného v súlade s ustanovením § 142 ods.
3 zákona o sociálnom poistení (P), do jedného vymeriavacieho základu (S), čo však je označenie
dobrovoľného dôchodkového poistenia ako titulu na vytvorenie vymeriavacieho základu pre výpočet

dôchodku.

11. Na základe uvedených skutočností žalobca tvrdí, že v jeho prípade nemal byť aplikovaný zákonný
limit maximálnej výšky vymeriavacieho základu podľa ustanovenia § 138 ods. 6 písm. b) zákona o
sociálnom poistení, tak ako je tomu v napadnutom rozhodnutí, a preto považuje toto rozhodnutie za

nezákonné a navrhuje aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil.

III.
Konanie pred správnym súdom

12. Žalovaná, na základe výzvy súdu zo dňa 31.01.2022, v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa
18.02.2022, potvrdila skutkový stav, tak ako ho opísal žalobca v podanej správnej žalobe, zároveň však
uviedla, že sa pridržiava svojej argumentácie uvedenej v napadnutom a prvostupňovom rozhodnutí.
Žalovaná zopakovala svoje argumenty v rozsahu aplikácie ustanovenia § 138 ods. 6 písm. b) zákona

o sociálnom poistení, a teda výpočet vymeriavacieho základu žalobcu za roky 2004 a 2005 mal byť
napriek tvrdeniam žalobcu, v rozsahu zákonného limitu uvedeného v predmetnom ustanovení zákona,
vypočítaný správne. Žalovaná tiež uviedla, že nežiada v tejto veci nariadiť pojednávanie a žiada, aby
súd podľa ustanovenia § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

13. Žalobca svoje právo na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovanej zo dňa 18.02.2022, na základe výzvy
súdu zo dňa 28.03.2022, nevyužil.

IV.

Relevantné právne predpisy

14. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z
krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc

správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave
na Správny súd v Bratislave.15. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o
veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.

16. Podľa § 6 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych
veciach.
17. Podľa § 138 ods. 6 písm. b) zákona o sociálnom poistení, vymeriavací základ v úhrne je mesačne
najviac b) na platenie poistného na dôchodkové poistenie zamestnancom, povinne dôchodkovo
poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou a na

platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti zamestnancom a dobrovoľne poistenou osobou
v nezamestnanosti v kalendárnom roku 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho
základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa
platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

18. Podľa § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení, poistné na dôchodkové poistenie sa môže

zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého sa fyzická osoba sústavne pripravovala na povolanie
štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.

V.

Právne posúdenie správneho súdu

19. Správny súd na úvod konštatuje, že žaloba bola pôvodne podaná na Krajský súd v Bratislave. Na
základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel z Krajského súdu v

Bratislave výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci.

20. Správny súd v Bratislave, teda ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa
ustanovenia § 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“),

preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal
jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia (§
135 ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach (§
134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok
podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP, a dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne.

21. Predmetom prieskumu v tejto veci bola zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej vo
veci zvýšenia invalidného dôchodku na základe dodatočného zaplatenia poistného na dôchodkové
poistenie podľa ustanovenia § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení za obdobie rokov 2004
a 2005.

22. Nakoľko skutkový stav, z ktorého vychádza napadnuté rozhodnutie, nebol medzi stranami sporný,
ako predmet sporu správny súd ustálil výpočet výšky invalidného dôchodku na základe dodatočného
zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie podľa ustanovenia § 142 ods. 3 písm. d) zákona o
sociálnom poistení a s tým súvisiacej aplikácie ustanovenia § 138 ods. 6 písm. b) zákona o sociálnom

poistení, ktoré určuje zákonný limit najvyššej možnej výšky vymeriavacieho základu za mesiac.

23. Žalobca v tejto veci tvrdí, že podmienkou aplikácie ustanovenia § 138 ods. 6 písm. b) zákona
o sociálnom poistení je status poistenca uvedený v tomto ustanovení zákona, t.j. toto ustanovenie
zákona je možné aplikovať iba v prípade, ak ide o zamestnanca, povinne dôchodkovo poistenú

samostatne zárobkovo činnú osobu alebo dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu. Nakoľko žalobca bol
poberateľom invalidného dôchodku, podľa jeho názoru nemá status žiadneho z uvedených poistencov,
a preto by sa na jeho prípad nemal aplikovať zákonný limit najvyššej možnej výšky vymeriavacieho
základu za mesiac podľa ustanovenia § 138 ods. 6 písm. b) zákona o sociálnom poistení.

24. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí aplikáciu ustanovenia § 138 ods. 6 písm. b) zákona o
sociálnom poistení odôvodnila tým, že ohraničenie vymeriavacieho základu na platenie poistného
maximálnym vymeriavacím základom je v súlade so všeobecnými zásadami platenia poistného na
dôchodkové poistenie. Žalovaná pritom v napadnutom rozhodnutí nešpecifikovala o aké konkrétnezásady platenia poistného sa má jednať, resp. kde v zákone sú tieto zásady uvedené. Žalovaná sa
rovnako v napadnutom rozhodnutí nevysporiadala s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa aplikácie
ustanovenia § 138 ods. 6 písm. b) zákona o sociálnom poistení podmienenou statusom poistenca, ktorý

žalobca v tomto konkrétnom prípade nespĺňa.

25. Správny súd v tejto veci vo všeobecnosti uvádza, že za nedostatočne odôvodnené sa považuje
rozhodnutie alebo opatrenie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy
pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci atď. Nedostatok dôvodov znamená jednak

absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán
verejnej správy k rozhodnutiu.

26. K samotnej nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu pre nedostatok dôvodov sa Najvyšší
súd konštantne vyjadruje vo svojich rozhodnutiach, pričom správny súd považuje za vyčerpávajúcu
najmä argumentáciu uvedenú v rozsudku sp. zn. 1So/111/2010, s ktorou sa v celom rozsahu stotožňuje,

a preto si ju dovoľuje citovať v jej úplnom znení: „Najvyšší súd na tomto mieste zdôrazňuje, že
správne súdnictvo najmä vzhľadom na ústavnú garanciu zakotvenú v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky zabezpečuje jej realizáciu súdnou mocou formou súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí
a postupu správnych orgánov pri rozhodovacej činnosti. Uvedené ústavné právo jednotlivca na súdny
prieskum je založené na dominantnom postavení súdnej moci pri posudzovaní správnosti aplikácie

a výkladu právnych noriem (ustanovení) na skutočnosti zistené v správnom alebo v inom osobitnom
konaní. Citované dominantné postavenie súdnej moci je však použiteľné iba na rozhodnutia správnych
orgánov, ktoré spĺňajú základné podmienky preskúmateľnosti argumentov vedúcich správny orgán k
právnemu záveru vyslovenom vo výrokovej časti rozhodnutia. Jedným z dôvodov nepreskúmateľnosti
rozhodnutia správneho orgánu súdna judikatúra spája s nedostatkom dôvodov. Aj konštantná judikatúra

Európskeho súdu pre ľudské práva nastolila trvalú požiadavku vysporiadať sa so všetkými relevantnými
argumentmi účastníka konania (E. F. G. H.‚ rozsudok z 21.01.1999, sťažnosť č. 30544/96), ktorej
dodržiavanie starostlivo preveruje. Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v
odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu, nie je možné považovať čiastkové nedostatky odôvodnenia
rozhodnutia správneho orgánu, ale iba taký nedostatok dôvodov, ktoré majú skutkovo a právne

objasniť právne názory vedúce konajúci správny orgán k prijatiu výrokovej časti rozhodnutia, tzn. že
existuje stav „absencie“ rozhodovacích dôvodov. Ide teda o také vady skutkových zistení a na to
nadväzujúcej aplikácie príslušnej právnej normy, ktoré sú neodmysliteľným základom pre rozhodnutie
samotné. Podľa výkladu Najvyššieho súdu (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky) potom takto
nedostatočne odôvodnené rozhodnutie odporkyne negatívne ovplyvňuje ústavné právo navrhovateľa

na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo právom chránených
záujmoch odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba
odhadovať právne dôvody (čo aj zo samotného odvolania navrhovateľa evidentne vyplýva), na základe
ktorých by mal úspešne uplatňovať svoje subjektívne právo.“

27. Vzhľadom na to, že sa žalovaná v napadnutom rozhodnutí žiadnym relevantným spôsobom
nevysporiadala s argumentáciou žalobcu ohľadom podmienenej aplikácie ustanovenia § 138 ods. 6
písm. b) zákona o sociálnom poistení, ktoré je pre správny výpočet dôchodku žalobcu rozhodujúce,
správny súd na základe vyššie uvedených ustálených kritérií posúdil napadnuté rozhodnutie ako

nedostatočne odôvodnené, a preto nezrozumiteľné.

28. Tak ako je to uvedené vyššie, žalovaná síce odôvodnila aplikáciu ustanovenia § 138 ods. 6 písm.
b) zákona o sociálnom poistení odkazom na všeobecné zásady platenia poistného na dôchodkové
poistenie, v rozhodnutí však nešpecifikovala o aké konkrétne zásady platenia poistného sa má jednať,

resp. kde v zákone sú tieto zásady uvedené. Z odkazu na všeobecné zásady rovnako nie je zrejmé,
aký vplyv by tieto všeobecné zásady mali mať na podmienku aplikácie ustanovenia § 138 ods. 6 písm.
b) zákona o sociálnom poistení, spočívajúcu v statuse poistenca, ktorý žalobca v tejto veci nespĺňa. Na
uvedenú nejasnosť pri výpočte zvýšenia invalidného dôchodku pritom žalobca jasne poukázal v odvolaní
proti prvostupňovému rozhodnutiu.

29. Na základe uvedených skutočností je podľa správneho súdu zrejmé, že nedostatočné odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia negatívne ovplyvňuje ústavné právo žalobcu na súdny prieskum rozhodnutia
správneho orgánu v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko sa žalobcovi, akoúčastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo právom chránených záujmoch,
odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo zo samotného rozhodnutia nie je
zrejmé akými správnymi, resp. právnymi úvahami sa žalovaná pri vydaní napadnutého rozhodnutia

riadila. Samotný žalobca sa v takomto prípade môže iba domnievať (čo vyplýva zo samotného
odvolania a podanej správnej žaloby) aké právne dôvody viedli žalovanú k vydaniu napadnutého, resp.
prvostupňového rozhodnutia.

30. Napadnuté rozhodnutie žalovanej je teda podľa správneho súdu nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov, a teda trpí vadou podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) SSP, na základe čoho správny
súd napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušil a vec vrátil druhostupňovému orgánu žalovaného na
ďalšie konanie.

31. Správny súd na záver uvádza, že pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovanej sa nemohol vyjadriť
k argumentácii žalobcu, týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia tejto veci zo strany žalovanej,

nakoľko z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé akými právnymi úvahami sa žalovaná pri vydaní
napadnutého rozhodnutia riadila, a preto nemohol ani vyhodnotiť ich správnosť, resp. nesprávnosť.

32. V ďalšom konaní orgán verejnej správy druhého stupňa opätovne posúdi nárok žalobcu na zvýšený
invalidný dôchodok, pričom bude postupovať podľa právneho názoru správneho súdu tak, že sa v novom

rozhodnutí vysporiada s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa nesplnenia podmienok pre aplikáciu
ustanovenia § 138 ods. 6 písm. b) zákona o sociálnom poistení, a to takým spôsobom, že z rozhodnutia
bude zrejmé akými právnymi úvahami sa žalovaná pri vydaní nového rozhodnutia riadila.

33. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi,

ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd
samostatným uznesením.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho
súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná

na kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej ako „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti aleboj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že

sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439

ods. 3 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie
advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 v spojení s § 449 SSP).