Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 15Sas/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100080
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Rybárová Slivová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100080.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBanskejBystricivkonanípredsudkyňouMgr.DenisouRybárovouSlivovou,vprávnejveci

žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXXX/XXX, XXX XX E., právne zastúpená:
Advokátska kancelária JUDr. Andrej Opet, s. r. o., so sídlom Hroznová 2318, 911 05 Trenčín, proti
žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/OŠSDKRDEÚ/SOC/2024/853-0026 ML
zo dňa 03.12.2024, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. UPS/US1/
OŠSDKRDEÚ/SOC/ 2024/853-0026 ML zo dňa 03.12.2024 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobkyňa má voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1. Žalobkyňa ako oprávnená osoba žiadosťou zo dňa 25.01.2023 požiadala o rodičovský príspevok a
zároveňpodalažiadosťoposúdeniezdravotnéhostavudieťaťa–maloletejdcéryF.C.,nar.XX.XX.XXXX
(ďalej aj len „dieťa“ alebo „maloletá“), a to do od 01.07.2022 z dôvodu priznania rodičovského príspevku
pri starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom (ďalej aj len ako „žiadosť o

rodičovský príspevok “ alebo „žiadosť“).

2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „prvostupňový
správny orgán“) rozhodnutím č. TN1/OHNNVaŠSD/ SOC/2023/53387-4 zo dňa 07.02.2023 nevyhovel
žiadosti žalobkyne o rodičovský príspevok, podanej dňa 24.01.2023, z dôvodu nesplnenia podmienky
nároku podľa § 3 ods. 1 písm. a) a § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodičovskom

príspevku“). Prvostupňový správny orgán rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnená osoba nespĺňa
podmienky nároku na rodičovský príspevok, pretože nezabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa do
šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

3. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako príslušný odvolací orgán (ďalej len „žalovaný“)
rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2023/3852 ML zo dňa 30.03.2023 zamietol odvolanie
žalobkyne a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na závery

posudku č.TN1/OPPKČ/SOC/2023/53481zodňa06.02.2023,nazákladektoréhodieťanemádlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť pre zistené ochorenia zaradené do kapitoly
X Choroby dýchacej sústavy (J00-J99) podľa prílohy č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“). Ďalej poukázal na závery stanoviskaposudkového lekára platiteľa č. TN1/OPPKČ/SOC/2023/53481 zo dňa 06.03.2023 k odvolaniu, z
ktorých vyplýva, že posudkový lekár v rámci odvolacieho konania opätovne prehodnotil zdravotný stav
dieťaťa na základe doloženého lekárskeho nálezu dieťaťa a konštatoval, že syndróm PFAPA nie je

jednoznačne diagnostikovaný, len predpokladaný. Dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav,
ktorý by si vyžadoval osobitnú starostlivosť. Odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a
posudkových činností Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci odvolacieho konania opätovne
posúdil zdravotný stav maloletého dieťaťa a podľa § 6 zákona o prídavku na dieťa vydal posudkový
lekár odvolacieho orgánu posudok č. UPS/US1/SSVOPPKPC/SOC/2023/5921 zo dňa 21.03.2023,

podľa ktorého dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť pre
zistené ochorenia zaradené do kapitoly III Choroby krvi a krvotvorných orgánov a niektoré poruchy
imunitných mechanizmov (D50-D89) a kapitoly X Choroby dýchacej sústavy (J00-J99) podľa prílohy č.
2 k zákonu o sociálnom poistení. Posudok je platný od 01.07.2022. V odôvodnení posudku odvolacieho
orgánu je uvedené, že posudzované je 4 ročné dieťa, dispenzarizované v alergologickej ambulancii
pre recidivujúce febrilné respiračné infekty a ľahkú disfunkciu imunity. Dieťa nemá potvrdenú disfunkciu

celurálnej imunity, v humorálnej imunite nemá potvrdené odchýlky v IgM, IgG zložkách, od roku
2020 nebolo hospitalizované. Opakovane sa vyskytli febrility s podozrením na syndróm periodických
horúčok, ktorý nebol potvrdený molekulárnym genetickým vyšetrením génu MEVT, nebol zistený žiadny
patogénny variant, nebola zistená ani delécia, ani duplikácia v géne MEFV. Nie je potvrdená odkázanosť
na osobitné celodenné opatrovanie dieťaťa. Dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Žalovaný

akcentoval, že podľa prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly X Choroby dýchacej
sústavy (J00-J99) sa závažnosť zdravotného postihnutia posudzuje na základe odborného pľúcneho
funkčného vyšetrenia s dôrazom na zistenie ťažkého stupňa dychovej nedostatočnosti, ťažkého stupňa
zníženia funkcie pľúc (vyšetrenie krvných plynov), prítomnosti príznakov poškodenia iných orgánov
alebo systémov a dýchania modifikovaného trvalou tracheostómiou. Zdravotný stav vyžaduje osobitnú

starostlivosť pri cielenej aplikácii liekov, liečbe kyslíkom, ošetrovanie záchvatov dýchavice, individuálnu
liečebnú telesnú výchovu a dychovú rehabilitáciu, prevenciu sezónneho zhoršenia, sprevádzanie do
špecializovaných zdravotníckych zariadení, v prípade tracheostómie pomoc pri komunikácii.

4. Proti rozhodnutiu Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 30.03.2023 podala žalobkyňa

správnu žalobu, o ktorej rozhodol Správny súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. TN-12Sa/10/2023
zodňa17.04.2024tak,žerozhodnutieÚstrediaprácesociálnychvecíarodinyzodňa30.03.2023zrušila
vec vrátil Ústrediu práce sociálnych vecí a rodiny na ďalšie konanie a žalobkyni priznal náhradu dôvodne
vynaložených trov konania (ďalej aj len „Rozsudok správneho súdu“). Správny súd konštatoval, že:
a) posudková lekárka nesprávne posúva hranice skúmania nepriaznivého zdravotného stavu do

prísnejších medzí, ktoré sú typické pre iné dávky,
b) posudok posudkovej lekárky je v rozpore s obsahom spisu,
c) nesprávnosť názoru posudkovej lekárky, že podmienkou vzniku nároku na rodičovský príspevok je
odkázanosť na osobitnú celodennú starostlivosť, ktorá u dieťaťa nie je potvrdená, ktorá starostlivosť nie
je podmienkou vzniku nároku na rodičovský príspevok podľa zákona č. 571/2009 Z.z.,

d) v posudku sa posudková lekárka podrobne nevenovala kritériám osobitnej starostlivosti podľa prílohy
č. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. ku kapitole III,
e) nie je potrebné, aby 1/ bolo dieťa odkázané na osobitnú starostlivosť, ako to vyplynulo z posudku
posudkových lekárov a 2/ z právnej úpravy - normatívneho textu uvedenej prílohy nevyplýva, že by
museli byť splnené súčasne všetky tam popísané situácie osobitnej starostlivosti,

f) povinnosť správneho orgánu po vrátení veci opätovne rozhodnúť o nároku žalobkyne na rodičovský
príspevok a vychádzať pri tom z odôvodených, logických a presvedčivých posudkov posudkových
lekárov akcentujúcich účel rodičovského príspevku pre rodičov, ktorý sa starajú o dieťa do šiestich rokov,
ktoré ma dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

5. V ďalšom konaní žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/OŠSDKRDEÚ/SOC/2024/853-0016 ML zo
dňa 19.07.2024 odvolaniu žalobkyne proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. TN1/
OHNNVaŠSD/SOC/2023/53387-4 zo dňa 07.02.2023 vyhovel, uvedené rozhodnutie zrušil a vec vrátil
na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom v odôvodnení rozhodnutia uložil prvostupňovému správnemu
orgánu povinnosť oboznámiť sa s Rozsudkom správneho súdu a opätovne posúdiť zdravotný stav

dieťaťa a postupovať v ďalšom konaní v intenciách tohto rozsudku.

6. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. TN1/OHNNVaŠSD/SOC/2024/ 45412-25 zo dňa
17.10.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) nevyhovel žiadosti žalobkyne o rodičovský príspevokpri starostlivosti o dieťa a nárok na rodičovský príspevok jej nepriznal z dôvodu nesplnenia podmienky
nároku podľa § 3 ods. 1 písm. a) a § 3 ods. 2 písm. b) zákona o rodičovskom príspevku.
Prvostupňový správny orgán uviedol, že požiadal oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu

ŤZP a posudkových činností o nové posúdenie zdravotného stavu dieťaťa, pričom podľa posudku
oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností UPSVaR TN o dlhodobo
nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa č. TN1/OPPKPČ/SOC/202445359, č.z. 2024/231131 zo dňa
14.10.2024 (ďalej len „posudok UPSVaR TN“ alebo „posudok UPSVaR TN o dlhodobo nepriaznivom
zdravotnom stave dieťaťa“), nemá dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú

starostlivosť pre zistené ochorenie podľa kapitoly X. Choroby dýchacej sústavy /J00-J99/, Iné ochorenia
dýchacej sústavy /J95-J99/, ktorý posudok je platný od 01.07.2022. Prvostupňový správny orgán
ďalej uviedol, že po zohľadnení výsledkov z odborných vyšetrení dieťa, nevyžaduje dieťa osobitnú
starostlivosť, nakoľko: 1/ za posledný rok nebola nutná hospitalizácia ani infúzna liečba, 2/ 1x bolo
preliečené STB, 3/ 3x malo vírusovú infekciu, bežná chorobnosť v detskom veku je 8x do roka, 4/ nie je
diagnostikovaná ťažká ventilačná porucha, 5/ nie je nutná pravidelná aplikácia liekov, inhalačná liečba,

rehabilitácie, 6/ dieťa je v kolektíve, je odporúčaná predškolská výchova, 7/ dieťa potrebuje starostlivosť
matky ako každé iné dieťa v jeho veku, návšteva lekára s dieťaťom vyplýva z riadnej rodičovskej
starostlivosti. Dieťa teda nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť,
preto prvostupňový správny orgán žiadosti žalobkyne o rodičovský príspevok pri starostlivosti o dieťa
nevyhovel a nárok nepriznal.

7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodnutím
č. UPS/US1/OŠSDKRDEÚ/SOC/2024/853-0026 ML zo dňa 03.12.2024 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol
a rozhodnutie potvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný posúdil

zdravotný stav dieťaťa a podľa § 6 zákona o prídavku na dieťa vydal posudkový lekár odvolacieho
orgánu posudok č. UPS/US1/SSVOPPKPC/SOC/2024/17519 zo dňa 26.11.2024 (ďalej len „posudok
odvolacieho orgánu“), podľa ktorého dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci
osobitnústarostlivosťprezistenéochoreniazaradenédokapitolyIIIChorobykrviakrvotvornýchorgánov
a niektoré poruchy imunitných mechanizmov (D50-D89), kapitoly X Choroby dýchacej sústavy (J00-J99)

a kapitoly XII Choroby kože a podkožného tkaniva (L00-L99) podľa prílohy č. 2 k zákonu č. 461/2003
Z.z. Posudok je platný od 01.07.2022 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu dieťaťa nie
je potrebný.
V odôvodnení posudku odvolacieho orgánu je uvedené, že bolo opakovane posudzované 5,8 ročné
dieťa, dispenzarizované v alergologickej ambulancii pre recidivujúce febrilné respiračné infekty, má

ľahké odchýlky v imunologických profiloch, má miernu dysfunkciu IgA imunity, zvýšené hodnoty IgE a
interleukínu. Dieťa nemá potvrdenú dysfunkciu celulárnej imunity, v humorálnej imunite nemá potvrdené
odchylkyvIgM,IgGzložkách.UdávanádysfunkciaIgAimunitynemározvinutékomplikáciespostihnutím
iných orgánových systémov, nevyžaduje liečbu vysokými dávkami kortikoidov, ani imunosupresív. Nie je
potvrdené zhoršovanie imunologických parametrov, ani rezistencia na liečbu. Doložené odborné nálezy

nepotvrdzujú progresie udávaných ochorení, nie sú dôvodom pre zmenu záverov predchádzajúceho
posudzovania. Dieťa nebolo hospitalizované od roku 2021, malo v kojeneckom veku v roku 2019 roku
tonický záchvat pri febrilite. Nie je zaznamenaný opakovaný výskyt febrilných záchvatov, ani porucha
orientácie, intelektu, nie je porušená sociálna adaptácia dieťaťa. Podávaný Diazepam preventívne už
nemá opodstatnenie, lebo febrilný záchvat sa od roku 2019 nezopakoval. Podozrenie na syndróm

periodických horúčok nebol potvrdený molekulárnym genetickým vyšetrením génu MEVF, nebol zistený
žiadny patogénny variant. MLPA nebola zistená ani delécia, ani duplikácia v géne MEFV/16p13.3/v
exóne 2,exóne10 génu, autoprotilátky sú negatívne Objavovanie sa periodických horúčok nespôsobuje
trvalú zmenu zdravotného stavu dieťaťa. Horúčky sa neliečia antibiotikami, odoznejú v priebehu dvoch,
troch dní. Intervaly fyziologického vývoja medzi horúčkami sa predlžujú. Dieťa pravidelne navštevuje

materskú škôlku, má odporučené predprimárne vzdelávanie. Pri posudzovaní dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu je rozhodujúci stupeň a závažnosť ochorenia dieťaťa, neposudzuje sa vhodnosť
zaradenia dieťaťa do detského kolektívu. Dieťa potrebuje starostlivosť matky ako každé iné dieťa
v jeho veku. Zdravotný stav dieťaťa nevyžaduje špeciálny režim dňa s intenzívnou rehabilitáciou,
nie je potvrdená odkázanosť na osobitné, celodenné opatrovanie. Dieťa je potrebné chrániť pred

infekciou, otužovať, zabezpečiť prevenciu pred poranením a infekciami. Uvedené zdravotné ťažkosti
závažne nenarušujú sociálny život dieťaťa. Zdravotný stav dieťaťa nie je dlhodobo nepriaznivý. Počet
prekonaných ochorení dieťaťa je porovnateľný s jeho zdravými rovesníkmi. Zdravotný stav dieťaťa
nevyžadoval nutnosť hospitalizácie od roku 2021, liečbu kyslíkom, infúznu liečbu dýchavice, ide o bežnúfrekvenciu ochorení dýchacích ciest, nebola potvrdená závažná porucha celulárnej, ani kompletnej
humorálnej imunity, nebolo potrebné sprevádzanie do špeciálnych zdravotníckych zariadení. Nejedná
sa o chronické ochorenie postihujúce funkciu pľúc, funkciu imunitného systému, nejedná sa ani o

chronické ochorenie postihujúce funkciu kože. Zdravotný stav nie je dlhodobo nepriaznivý. Uvedené
zdravotné ťažkosti závažne nenarušujú sociálny život dieťaťa. Zdravotný stav dieťaťa nevyžadoval
inhalačnú liečbu, ani liečbu imunosupresívami, antiepileptikami, psychofarmakami, pobyt v ozdravovni,
v kúpeľoch, nebola absolvovaná rehabilitácia, ani liečebná telesná výchova. Zdravotný stav dieťaťa
vyžaduje podávanie liekov pri infekte. Zdravotný stav nie je dlhodobo nepriaznivý.

K námietkam žalobkyne žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že lekárska posudková činnosť
vychádza z objektívnych lekárskych nálezov a skutočností. Podľa § 63 zákona č. 447/2008 Z.z. o
peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov lekársku posudkovú činnosť na účely tohto zákona vykonáva posudkový lekár,
ktorým je na účely tohto zákona lekár, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných
pracovných činností v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo odbornú spôsobilosť na výkon

certifikovaných pracovných činností a certifikovanej pracovnej činnosti posudkové lekárstvo. Posudkový
lekár odvolacieho orgánu v zmysle § 11 citovaného zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
vykonáva lekársku posudkovú činnosť, ktorá spočíva v :
- hodnotení a posudzovaní zdravotného stavu dieťaťa, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné
postihnutie dieťaťa;

- určovaní miery funkčnej poruchy;
- posudzovaní sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má dieťa v dôsledku ťažkého
zdravotného postihnutia v porovnaní so zdravou osobou bez zdravotného postihnutia;
- posudzovaní jednotlivých druhov odkázanosti dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím..
Posudkový lekár odvolacieho orgánu je odborne spôsobilý zhodnotiť odkázanosť podľa predloženej

zdravotnej dokumentácie a odborných lekárskych nálezov. V zmysle zákona č. 576/2004 Z.z. o
zdravotnej starostlivosti povinnosťou lekárov špecialistov je objektívne a úplné vyšetrenie zdravotného
stavu vyšetrovaného pacienta a jeho zdokumentovanie vo forme lekárskej správy.
K námietkam žalobkyne týkajúcich sa zdravotného stavu dieťaťa a posudku o dlhodobo nepriaznivom
zdravotnom stave dieťaťa odvolací orgán uviedol, že posudkoví lekári prvostupňového správneho

orgánu ako aj druhostupňového správneho orgánu posúdili zdravotný stav dieťaťa oprávnenej osoby
a nezávisle od seba dospeli k záveru, že posudzované maloleté dieťa nemá lekárom diagnostikované
a potvrdené ochorenie a stav, ktorý by si vyžadoval osobitnú starostlivosť pri činnostiach uvedených v
prílohe č. 2 k zákonu o sociálnom poistení. Žalovaný ďalej uviedol, že pri posúdení nároku oprávnenej
osoby na rodičovský príspevok podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona o rodičovskom príspevku, posudzoval

všetky žalobkyňou predložené lekárske nálezy jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. V rámci
odvolania neboli predložené také nové lekárske nálezy a ani oznámené také nové skutočnosti,
ktoré by mohli akýmkoľvek zásadným spôsobom ovplyvniť stanovisko druhostupňového správneho
orgánu k uplatnenému nároku. Pri posudzovaní druhostupňový správny orgán posúdil všetky ochorenia
maloletého dieťaťa, zohľadnil priebeh a najmä závažnosť dokumentovaných ochorení a posudzoval

stav z hľadiska kritérií daných prílohou č. 2 k zákonu o sociálnom poistení. Pri posudzovaní nároku na
rodičovský príspevok bol zohľadnený priebeh ochorení maloletého dieťaťa, vykonané liečebné úkony
a s tým súvisiace obmedzenia. Pri posúdení zdravotného stavu maloletého dieťaťa nedochádza k
popieraniu žalobkyňou uvádzaných obtiaži a zdravotných problémov maloletého dieťaťa, ale dôležité
je zistiť druh, stupeň a závažnosť posudzovaného ochorenia a posúdiť splnenie podmienok potreby

osobitnej starostlivosti definovanej v prílohe č. 2 k zákonu o sociálnom poistení.

Konanie pred správnym súdom

8. Správnou žalobou v sociálnych veciach zo dňa 03.02.2025 sa žalobkyňa domáhala preskúmania

a zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobkyňa namietala, že
žalovaný vec opätovne nesprávne právne posúdil a odôvodnil. Za zásadnú nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia žalobkyňa považovalo to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z posudkov (posudku
UPSVaR TN a posudku odvolacieho orgánu, oba posudky spolu ďalej aj ako „posudky“), ktoré
nesprávne posudzujú zdravotný stav dieťaťa vždy iba ku dňu vyhotovenia posudku, pričom žalobkyňa

je toho názoru, že zdravotný stav dieťaťa je potrebné z predložených lekárskych správ posúdiť ku
dňu 01.07.2022, t.j. ku dňu, ku ktorému žalobkyňa žiadala rodičovský príspevok priznať. Žalobkyňa
namietala, že ide o nepochopenie zmyslu a účelu posudzovania zdravotného stavu dieťaťa posudkovým
lekárom na účely priznania rodičovského príspevku ako sociálnej dávky na rozdiel od posudzovaniazdravotného stavu dieťaťa na účely konania o odňatí rodičovského príspevku. Nemožno totiž podľa
názoru žalobkyne akceptovať postup posudkových lekárov pri vypracovaní posudkov, keď posudzujú
zdravotný stav takmer 6 ročného dieťaťa bez akejkoľvek zmienky o tom, prečo dieťa podľa posudkových

lekárov nemá ku dňu 01.07.2022 dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Posudky, z ktorých napadnuté
rozhodnutie vychádza, majú resp. by mohli mať podľa názoru žalobkyne povahu posudkov, ktorými sa
odôvodňujem odňatie rodičovského príspevku, keďže posudzujú aktuálny stav dieťaťa. V posudkoch
sa totiž hodnotí aktuálny zdravotný stav dieťaťa vo veku 5,8 roka s tým, že posudok je platný 2,4 roka
spätne, čo je podľa názoru žalobkyne neakceptovateľné.

Žalobkyňa opakovane poukázala aj na nesprávnosť ako aj nezrozumiteľnosť v napadnutom rozhodnutí,
že dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť pre zistené
ochorenie podľa kapitoly X. Choroby dýchacej sústavy /J00-J99/, Iné ochorenie dýchacej sústavy /
J95-J99/. Doposiaľ nebolo preukázané a odôvodnené z akého dôvodu žalovaný vo svojom rozhodnutí
poukazuje na uvedené diagnózy, keď rodičovský príspevok žalobkyňa nežiadala z dôvodu, že by
dieťa malo trpieť niektorou z uvedených chorôb dýchacej sústavy podľa kapitoly X. prílohy č. 2 k

zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení. Dieťa podľa žiadosti a predloženej
zdravotnej dokumentácie trpí ochorením s kódom diagnózy D89 – porucha imunitného mechanizmu
bližšie neurčená, ktorá spadá do kapitoly III. prílohy č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v platnom znení, existenciu ktorej prvostupňový ani odvolací orgán vo svojom rozhodnutí nerozporujú.
Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že dieťa nevyžaduje osobitnú starostlivosť. Osobitná

starostlivosť dieťaťa spočíva v pravidelnej aplikácii liekov pri periodických ako aj neperiodických
teplotách, konkrétne antipyrézy, diazepamu podávaného pri každej teplote dieťaťa nad 37,5 z dôvodu
minimalizovania rizika nástupu febrilných kŕčov a to až do 5.-6. roku života na základe odporúčania
neurológa, aplikácii kortikoidov (prednison). Osobitná starostlivosť dieťaťa ďalej spočíva v kontrole
priebehu ochorenia a akútnych zmien v prípade nástupu periodických teplôt, kedy je dieťa potrebné

neustále sledovať, maloletá má pri výstupe teploty chladné a mramorové končatiny, teda sa jedná o
náhly nárast teplôt, ktoré vystupujú až k hranici 40 stupňov celzia. Osobitná starostlivosť tiež spočíva
v prípade vysokých teplôt v potrebe ochladzovania organizmu zábalmi z dôvodu nemožnosti zrazenia
teplôt ani po nasadení antipyrotík, ktoré takmer nezaberajú. V dôsledku uvedenej skutočnosti bolo dieťa
už 3x v priebehu troch rokov hospitalizované /z toho 1x došlo až k febrilným kŕčom/, pri hospitalizácii

bolo nevyhnutné podanie infúznej liečby a v niektorých prípadoch podanie kortikoidov. Sprevádzanie
dieťaťa do špecializovaného zdravotníckeho zariadenia a pravidelné kontroly taktiež spadajú pod
definíciu osobitnej starostlivosti, kedy dieťa pravidelne od 05/2020 navštevuje imunologickú ambulanciu,
kde je potrebné ho sprevádzať. Žalobkyňa poukázala aj na početné absencie dieťaťa v materskej
škole z dôvodu častých vírusových chorôb, ktoré nie sú zaznamenané v zdravotnej dokumentácii

dieťaťa, nakoľko medzi periodickými teplotami dieťaťa a infekciami liečenými antibiotikami, ktoré sú
zaznamenané v zdravotnej dokumentácii dieťaťa, trpí dieťa častými vírusovými ochoreniami, ktoré nie
potrebné liečiť antibiotikami, kedy je stav dieťaťa telefonicky komunikovaný s ošetrujúcim pediatrom
G. A. H., pričom dieťa ostáva doma a je potrebné sa o neho starať. Zároveň na základe vyjadrenia
imunológa, s dieťaťom nie je nevyhnutné pri periodických febrilných stavoch navštíviť všeobecného

lekára /ako rodič žalobkyňa samozrejme pozná vlastné dieťa a takisto aj jej prejavy teplôt, teda vie
zhodnotiť, či je potrebné ísť s dieťaťom k lekárovi alebo ide o jej syndróm periodických horúčok/. Jediné
čo by týmto dosiahli je, že dieťa by niekoľkokrát v roku bralo ATB, a to úplne zbytočne. Na základe
uvedeného teda dieťa nemá záznamy v zdravotnej dokumentácii od všeobecného lekára. Takisto je
potrebné uviesť, že dieťa muselo podstúpiť množstvo odberov krvi z dôvodu laboratórnych testov či už

u všeobecného lekára, priamo v nemocnici ako aj v imunologickej ambulancii. Na základe doporučenia
imunológa muselo dieťa absolvovať aj genetické vyšetrenie. Z doposiaľ zistených výsledkov sa lekárom
nepodarilo identifikovať u maloletej príčinu vzniku febrilných stavov so zvýšeným CRP a bez iných
klinických prejavov /v anamnéze PFAFA syndróm/. V súčasnosti je neustále sledovaná a kontrolovaná
imunológom. Dieťa trpí recidivujúcimi febrilnými epizódami od 11/2019 až po súčasnosť. Horúčkové

stavy trvajú vždy 3-4 dni, vždy zvýšené CRP hodnoty nad 50 bez iných klinických prejavov, na základe
ktorých boli maloletej vždy predpísané antibiotiká už od 11/2019. Febrility sa jej spočiatku opakovali
zhruba každých 4-5 týždňov, čím je dieťa staršie tak sa mu intervaly teplôt začali pomaly predlžovať. Na
druhej strane telo začalo agresívnejšie reagovať na febrilné stavy, čo sa prejavuje zvracaním maloletej
prifebrilitách,zaznamenanáajprímeskrvivzvratkách/MalloryWeisssyndrómvanamnéze/.Nazáklade

uvedeného by zo začiatku dieťa bralo takmer mesačne antibiotiká, ktoré mu lekári predpisovali na
základezvýšenéhoCRP.V02/2020malodieťaznovapredpísanéATB,tietojejvšakžalobkyňanepodala
a kontaktovala lekárku priamo v nemocnici, ktorá jej stav poznala už z predchádzajúcich hospitalizácií.
Táto skonštatovala, že nie je potrebné ATB podať a odporučila ich na základe vyjadrenia podozreniana syndróm periodických horúčok /PFAFA syndróm/ na vyšetrenie k imunológovi. Lekárka v nemocnici
odporučila liečbu kortikoidmi a dieťaťu bol vydaný Prednison. Odvtedy je dieťa sledované imunológom.
Nie je predsa v záujme dieťaťa, aby pri boli pri každej infekcii nasadené antibiotiká, najmä z dôvodu

možnéhovznikurezistencieorganizmuvočipodávanýmantibiotikám.Pricharakteristickýchperiodických
horúčkach dieťaťa, kedy má dieťa vždy zvýšené CRP nad 50, je nasadenie ATB bezpredmetné.
Žalobkyňauviedla,žedieťapodstupujeimunomodulačnúliečbu,ktorájepodloženálekárskymisprávami
imunológa. Dieťaťu sú na pravidelnej báze predpisované nasledovné lieky:
1. Isoprinosine – viazaný na lekársky predpis – ADC klasifikácia produktu -HLJ05AX05...Inozínpranobex

– účinná látka metizoprinol
2. Imunor - viazaný na lekársky predpis – ADC klasifikácia produktu - HLL03AX...Iné imunostimulanciá
– účinná látka transfer faktor bravčových leukocytov
3. Prednison - viazaný na lekársky predpis – ADC klasifikácia produktu - HLH02AB07...Prednizón /
kortikosteroid/ - účinná látka prednizón
4. V liečbe dľa doporučenia imunológa ostáva takisto Vigantol, vitamíny, probiotiká, krémy na

premasťovanie.
Žalobkyňa namietala, že poukaz na skutočnosť, že dieťa nebolo za posledný rok hospitalizované, nemá
nijaký význam z hľadiska predmetu posudzovanej žiadosti, teda či má alebo nemá dieťa dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav. Prípadná hospitalizácia nie je podstatná pre stanovenie už existujúcej a
na základe viacerých hospitalizácií dieťaťa (1x s potrebou privolania RZP) stanovenej diagnózy D89

– porucha imunitného mechanizmu bližšie neurčená ako ani z hľadiska či dieťa potrebuje osobitnú
starostlivosť alebo nie. Osobitná starostlivosť pri stanovenej diagnóze D89 – porucha imunitného
mechanizmu bližšie neurčená totiž nie je v zmysle jej stanovenej definície podľa prílohy č. 2 k zákonu
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení podmienená prípadnou hospitalizáciou dieťaťa, rovnako ani
skutočnosťou, že posledný rok nebola nutná infúzna liečba dieťaťa, ktorá taktiež nemá nijaký význam z

hľadiska predmetu posudzovanej žiadosti, teda či má alebo nemá dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav.
Žalobkyňa namietala, že správne orgány nerešpektovali právne názory vyslovené v Rozsudku
správneho súdu, keď po zrušení rozhodnutia žalovaného vydali v ďalšom konaní prakticky identické
rozhodnutie ako to, ktoré bolo zrušené, keď v rozhodnutí zo dňa 17.10.2024 sa konštatuje, že podľa

posudku oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností UPSVaR TN o
dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa č. TN1/OPPKPČ/SOC/202445359, č.z. 2024/231131
zo dňa 14.10.2024 nemá dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť
pre zistené ochorenie podľa kapitoly X. Choroby dýchacej sústavy /J00-J99/, Iné ochorenia dýchacej
sústavy /J95-J99/, ktorý posudok je platný od 01.07.2022. V danom prípade sa pre nerešpektovanie

právneho názoru správneho súdu správnymi orgánmi vydaním identického rozhodnutia ako pred takmer
dvoma rokmi, správne konanie neposunulo nikam.
Žalobkyňa namietala, že vyjadrenie posudkového lekára, ktoré sa premietlo do odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, a teda tvorí jeho základ: „Zdravotný stav dieťaťa nevyžaduje špeciálny režim
dňa s intenzívnou rehabilitáciou, nie je potvrdená odkázanosť na osobitné, celodenné opatrovanie.“,

opätovne odôvodňuje zamietnutie žiadosti žalobkyne o rodičovský príspevok aj potrebou osobitnej
celodennej starostlivosti, nerešpektujúc právny názor vyslovený v Rozsudku správneho súdu, keď
opätovne posúva hranice skúmania nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa do prísnejších medzí,
ktoré sú typické pre iné dávky.
Žalobkyňa namietala, že vyjadrenie posudkového lekára, ktoré sa premietlo do odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia, a teda tvorí jeho základ: „Uvedené zdravotné ťažkosti závažne nenarušujú
sociálny život dieťaťa. Zdravotný stav dieťaťa nie je dlhodobo nepriaznivý.“, nemá oporu v zákone pri
posudzovaní vzniku nároku na rodičovský príspevok. Žalobkyňa má za to, že posudzovanie sociálnych
dôsledkov sa skúma pri iných dávkach podľa zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, no napriek tomu správny orgán v napadnutom

rozhodnutí odôvodňuje zamietnutie žiadosti žalobkyne o rodičovský príspevok nad rámec zákona aj
neexistenciou závažne narušeného sociálneho života dieťaťa. Napadnuté rozhodnutie teda v tejto časti
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď správny orgán nerešpektujúc právny názor
vyslovený v Rozsudku správneho súdu opätovne posúva hranice skúmania nepriaznivého zdravotného
stavu dieťaťa do prísnejších medzí, ktoré sú typické pre iné dávky.

K vyjadreniu posudkového lekára, ktoré sa premietlo do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,
a teda tvorí jeho základ: „Počet prekonaných ochorení dieťaťa je porovnateľný s jeho zdravými
rovesníkmi.“ žalobkyňa namietala, že dieťa muselo byť 3x v priebehu troch rokov hospitalizované,
1x prekonalo febrilné kŕče, pri horúčkach sa vyskytol G. I. syndróm /krv v zvratkách/, absolvovalagenetické vyšetrenie, užíva lieky ako Diazepam (benzodiazepíny), Prednison (kortikosteroidy), pričom
tieto nemožno považovať za lieky bežne aplikované dieťaťu do 6 rokov. Žalobkyňa takisto namietala,
že porovnávanie dieťaťa v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní so zdravou osobou

bez zdravotného postihnutia sa skúma pri iných dávkach podľa zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, no napriek tomu správny orgán v
napadnutom rozhodnutí odôvodňuje zamietnutie žiadosti žalobkyne o rodičovský príspevok nad rámec
zákona aj týmto porovnávaním. Napadnuté rozhodnutie teda v tejto časti vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keď správny orgán nerešpektujúc právny názor vyslovený v Rozsudku

správneho súdu opätovne posúva hranice skúmania nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa do
prísnejších medzí, ktoré sú typické pre iné dávky.
Žalobkyňa nesúhlasila aj s tvrdením, že u dieťaťa nie je splnená podmienka osobitnej starostlivosti
„sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení“. S poukazom na Prílohu č. 1a k zákonu
č. 578/2004 Z.z. podľa ktorej špecializovanými ambulanciami sú: Pod č. 52 ambulancia pediatrickej
nefrológie, Pod č. 53 ambulancia pediatrickej neurológie, Pod č. 41 ambulancia lekárskej genetiky,

Pod č. 42 ambulancia klinickej imunológie a alergológie, žalobkyňa uviedla, že všetky vyššie uvedené
špecializované ambulancie dieťa navštevuje kvôli svojmu zdravotnému stavu, teda ju bolo a je nutné
sprevádzať do špecializovaných zdravotníckych zariadení.
Žalobkyňa namietala aj skutočnosť, že pokiaľ správny súd poukázal v rozsudku na účel rodičovského
príspevku ako štátnej sociálnej dávky, poukaz na to, že žalobkyňa ako oprávnená osoba má od

01.08.2008 uzatvorený pracovný pomer so zamestnávateľom Marius Pedersen, a.s. a jej pracovný
pomer stále trvá, je nesúvisiaci. Výpadok príjmu ani strata pracovného pomeru oprávnenej osoby
nie je podmienkou pre vznik nároku na rodičovský príspevok, o ktorý žalobkyňa žiada. Žalobkyňa
poukázala na to, že súbeh pracovného pomeru a poberanie rodičovského príspevku nie je zákonom
nijako obmedzený. Žalobkyňa ohľadom účelu rodičovského príspevku poukázala na definíciu z odbornej

literatúry (Komentár EPI, Autori: JUDr. Anna Feketeová, JUDr. Mgr. Eva Tináková, PhD.): Rodičovský
príspevok predstavuje štátnu sociálnu dávku, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie
riadnej starostlivosti o dieťa. Ide teda o obligatórnu, peňažnú, opakujúcu sa dávku poskytovanú štátom
za konkrétnym účelom. Z danej definície možno odvodiť účel rodičovského príspevku, ktorým je finančná
pomoc štátu rodičovi, ktorý zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa do troch rokov veku, ak je dieťa

zdravé, alebo do šiestich rokov veku, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, alebo do šiestich
rokov veku dieťaťa, ktoré bolo fyzickej osobe zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť
rodičov, avšak najdlhšie počas troch rokov od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do
tejto starostlivosti. Cieľom je finančne prispieť všetkým rodičom, ktorí zabezpečujú starostlivosť o dieťa v
útlomveku,pričomniejerozhodujúce,čisarodičvenujevýlučneosobnejstarostlivostiodieťaaleborodič

popri starostlivosti o dieťa študuje alebo vykonáva zárobkovú činnosť a starostlivosť o dieťa zabezpečí
inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou. Nárok na rodičovský príspevok vzniká bez ohľadu na
majetkové pomery oprávnenej osoby, rodiny, resp. majetkové pomery dieťaťa, na ktorého starostlivosť
sú určené.
Žalobkyňa v súvislosti s poukazom žalovaného na § 63 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných

príspevkoch na kompenzáciu ŤZP a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého lekársku posudkovú činnosť na účely tohto zákona vykonáva posudkový lekár,
ktorým je na účely tohto zákona lekár, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných
pracovných činností v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo odbornú spôsobilosť na výkon
certifikovaných pracovných činností a certifikovanej pracovnej činnosti posudkové lekárstvo, namietala,

že žiadala o priznanie rodičovského príspevku, ktorý je štátnou sociálnou dávkou, pričom zákon č.
571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku, ani zákon č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a ani zákon
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa v súvislosti s rozhodovaním o priznaní a vzniku nároku na
rodičovský príspevok neodkazuje na zákon č. 447/2008 Z z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia.

Záverom žalobkyňa zastala názor, že zákonná podmienka riadnej starostlivosti o dieťa podľa § 1 ods. 1
písm. a) zákona o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov o dieťa je v danom prípade naplnená v súlade s ustanovením § 3 ods. 4 zákona o rodičovskom
príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kedy ako oprávnená
osoba žalobkyňa zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa.

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.03.2025 akcentoval hlavné dôvody, pre ktoré po zohľadnení
výsledkov z odborných vyšetrení u dieťaťa nebola posudkovým lekárom konštatovaná potreba osobitnej
starostlivosti, a to že za posledný rok nebola nutná hospitalizácia, ani infúzna liečba, 1x bolo dieťapreliečené celkovými ATB, 3x malo vírusovú infekciu. Bežná chorobnosť v detskom veku je 8x do roka.
Nie je diagnostikovaná ťažká ventilačná porucha, nie je nutná pravidelná aplikácia liekov, inhalačná
liečba, rehabilitácie. Dieťa je v kolektíve, odporúčaná je predškolská výchova. Zdravotný stav dieťaťa

nie je možné považovať za dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť. Dieťa
potrebuje starostlivosť matky ako každé iné dieťa v jeho veku, návšteva lekára s dieťaťom vyplýva z
riadnej rodičovskej starostlivosti.
Posudkový lekár žalovaného opätovne prehodnotil zdravotný stav dieťaťa v intenciách rozsudku
Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-12Sa/10/2023 zo dňa 14.04.2024 a vydal posudok

č. UPS/US1/SSVOPPKPC/SOC/2025/5830 zo dňa 25.02.2025, podľa ktorého zdravotný stav dieťaťa
nepodmieňuje osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov.
Žalovaný ďalej poukázal na to, že za účelom stanoviska k správnej žalobe bol vypracovaný lekársky
posudok G. J. E., lekárkou s dlhoročnou praxou v odboroch pediatria, detská neurológia, posudkové
lekárstvo so záverom, že zdravotný stav dieťaťa nepodmieňuje osobitnú starostlivosť D 89.9, E 85.0,

J 39.8. Opakovane sa vyskytli febrility s podozrením na syndróm periodických horúčok, ktorý nebol
potvrdený molekulárnym genetickým vyšetrením génu MEVF, nebol zistený patogénny variant. MLPA
nebola zistená ani delécia, ani duplikácia v géne MEFV. V uvodnej časti nálezu je konštatované, že
zdravotný stav maloletej nie je dlhodobo nepriaznivý, maloletá trpí syndrómom PFAFA, ale skutočnosti
a okolnosti súvisiace s konkrétnym ochorením, zohľadňujúc priebeh, vykonávané potrebné liečebné

úkony ako aj súvisiace obmedzenia, je možné konštatovať síce ovplyvnenie kvality života, ale pri
posudzovaní nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa je rozhodujúci stupeň a záväznosť poškodenia
orgánových systémov. V aktuálnej dokumentácii k žalobe nie sú doložené nové odborné nálezy, ktoré
by potvrdzovali zhoršenie udávaných ochorení. Pri hodnotení akejkoľvek odkázanosti sa okrem trvalých
ochorení hodnotí predovšetkým ich stupeň, forma, štádium, ktoré musia byť doložené objektívnym

funkčným nálezom, nie subjektívnymi pocitmi.
Žalovaný zdôraznil na podklade početnej, konštantnej judikatúry skutočnosť, že súd nemajú oprávnenie
na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Navrhol predmetnú žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.

10. Žalobkyňa v replike zo dňa 02.05.2025 uviedla, že trvá na dôvodoch nezákonnosti rozhodnutia
z dôvodov uvedených v žalobe, pričom osobitne opätovne dala do pozornosti súdu skutočnosť,
že úrad vo svojom rozhodnutí ako jeden z dôvodov nepriznania rodičovského príspevku žalobkyni
uvádza nesprávne diagnózy dieťaťa, keď uvádza, že dieťa nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
vyžadujúciosobitnústarostlivosťprezistenéochoreniepodľakapitolyX.Chorobydýchacejsústavy/J00-

J99/, Iné ochorenia dýchacej sústavy /J95-J99/, pričom diagnóza dieťaťa podľa žiadosti o rodičovský
príspevok a predloženej zdravotnej dokumentácie je D89 – porucha imunitného mechanizmu bližšie
neurčená spadá do kapitoly III. Prílohy č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z. Už len táto konštatácia
posudkovej lekárky, ktorá po takmer dvoch rokoch trvania správneho konania, ktoré už 1x preskúmal
aj súd, odôvodňuje neexistenciu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, vyžadujúceho si osobitnú

starostlivosť dieťaťa úplne inou diagnózou ako tou, ktorá vyplýva zo zdravotnej dokumentácie a obsahu
správneho spisu, spôsobuje nepreskúmatelnosť rozhodnutia úradu.
Pokiaľ posudková lekárka konštatovala, že ide o vzácne choroby imunitného systému, tiež nepopiera
podávanie kortikoidov maloletej, na druhej strane hodnotí ochorenie ako neškodné, žalobkyňa
nesúhlasila s tvrdením posudkovej lekárky, že ochorenie dieťaťa je neškodné a poukázala na

skutočnosť, že dieťa bolo 3x hospitalizované, od malička je dieťaťu podávaný pri febrilitách diazepam,
aby sa predišlo vzniku opakovaných febrilných kŕčov a podávané sú jej kortikoidy, teda imunosupresíva.
Žalobkyňa namietala, že základná otázka, či ku dňu 01.07.2022 malo dieťa alebo nie dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si osobitnú starostlivosť, nebola doposiaľ v správnom konaní
zodpovedaná.

Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že nežiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu
sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ani vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím, ani vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím so sprievodcom, ani parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím.
Nerozumie prečo pri maloletom dieťati, ktoré trpí poruchou imunitného systému, sa má hodnotiť oblasť

mobility a orientácie. Posudzované dieťa totiž nemá diagnostikovanú ani duševnú poruchu ani poruchy
správania, ktoré sú uvedené v kapitole V. DUŠEVNÉ PORUCHY A PORUCHY SPRÁVANIA (F00 – F99)
zákona461/2003Z.z.,anichorobynervovéhosystémuuvedenévkapitoleVI.CHOROBYNERVOVÉHO
SYSTÉMU (G00 – G99). Konštatovanie, že posudzovaná je mobilná bez opory kompenzačnýchpomôcok, je absolútne irelevantné. Žalobkyňa mala za to, že posudková lekárka posúva hranice
hodnotenia zdravotného stavu maloletej do prísnejších medzí, ktoré sú vyžadované napr. podľa zákona
č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia ako aj

podľa Prílohy č. 4 k zákona č. 461/2003 Z.z., kde sa určuje percentuálna miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov.
Žalobkyňa poukázala na to, že Príloha č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v kapitole III. KAPITOLA
CHOROBY KRVI A KRVOTVORNÝCH ORGÁNOV A NIEKTORÉ PORUCHY IMUNITNÝCH
MECHANIZMOV (D50 – D89) definuje „Závažnosť zdravotného postihnutia sa určí podľa druhu a

stupňa komplikácií, ako aj podľa priebehu primárneho ochorenia s trvalou potrebou transfúznej liečby,
liečby kortikoidmi, imunosupresívami a náhradnej liečby, rozvoja komplikácií – zakrvácanie do kĺbov,
podkožia, postihnutie iných orgánov, prípadne systémov.“ Zároveň sa tu neuvádza, že musí ísť o ťažké
formy ochorenia či chronické ochorenia. Mala za to, že preukázala, že priebeh primárneho ochorenia
je mimoriadny a vážny, keďže maloletá musela byť 3x hospitalizovaná. Opakovanú hospitalizáciu
dieťaťa nemožno považovať za bežnú pri priaznivom zdravotnom stave, ani v porovnaní s jej zdravými

rovesníkmi. Takisto lekárskymi správami preukázala potrebu liečby kortikoidmi, imunosupresívami a tiež
potrebu imunomodulačnej liečby.
K žalovaným uvádzanej judikatúre žalobkyňa uviedla, že z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že súdy
opakovane vyslovujú názor, že nie je postačujúce, aby správny orgán bez ďalšieho, formálne a nekriticky
prevzal nedostatočne zdôvodnený záver posudkového lekára. Správny orgán je povinný dbať na

dostatočné, zrozumiteľné a úplné zdôvodnenie svojich rozhodnutí. V závere žalobkyňa vyjadrila názor,
že konajúce správne orgány vydané lekárske posudky nehodnotia z hľadiska ich úplnosti, objektívnosti,
logickosti a presvedčivosti a už vôbec nehodnotia či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných
lekárskych vyšetrení. Teda správne orgány lekárske posudky neberú ako základ svojho rozhodnutia,
ale rozhodovanie správneho orgánu preniesli na plecia posudkových lekárov. Lekárske posudky teda

nepredstavujú základ rozhodnutia správneho orgánu, ale rozhodnutie samo. Ak by tomu tak totiž nebolo,
nemohli by lekárske posudky, v ktorých sa opakovane vyskytujú úplne iné diagnózy dieťaťa ako tie, ktoré
vyplývajú z lekárskych správ nachádzajúcich sa v spise, byť základom rozhodnutia správneho orgánu.

11. Žalovaný v duplike zo dňa 23.05.2025 zotrval na svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.03.2025.

Právny rámec

12. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,SSP“) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia

práce, sociálnych vecí a rodiny.

13. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konania v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

14. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

15. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu

16. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení
niektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonorodičovskompríspevku“)oprávnená
osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa

17. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona o rodičovskom príspevku dieťaťom podľa odseku 1 písm. a) je

dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

18. Uvedené ustanovenie odkazuje na § 5 a 6 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene
a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

19. Podľa § 5 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov
(1) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe osobitného
predpisu,13) ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvajú viac ako dvanásť po sebe nasledujúcichkalendárnych mesiacov alebo je predpoklad, že budú trvať viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich
kalendárnych mesiacov, a vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy.
(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je aj choroba a stav vyžadujúce osobitnú starostlivosť

podľaodseku1,akchorobaastavvylučujúschopnosťsústavnesapripravovaťnapovolanieavykonávať
zárobkovú činnosť.

20. Uvedené ustanovenie v poznámke 13 odkazuje na Prílohu č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z. Príloha
č. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistení obsahuje

choroby a stavy, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. Choroby sú podľa jednotlivých medicínskych
diagnóz zaradené v kapitolách, v ktorých je podrobný popis už konkrétnych diagnóz a v ktorých
je uvedené, na základe akých skutočností si zdravotný stav diagnostikovaného ochorenia vyžaduje
osobitnú starostlivosť.

21. Podľa prílohy č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z., kapitoly III Choroby krvi a krvotvorných orgánov

a niektoré poruchy imunitných mechanizmov (D50-D89) sa závažnosť zdravotného postihnutia určí
podľa druhu a stupňa komplikácií, ako aj podľa priebehu primárneho ochorenia s trvalou potrebou
transfúznej liečby, liečby kortikoidmi, imunosupresívami a náhradnej liečby, rozvoja komplikácií -
zakrvácanie do kĺbov, podkožia, postihnutie iných orgánov, prípadne systémov. Zdravotný stav vyžaduje
osobitnú starostlivosť pri pravidelnej aplikácii liekov, pri kontrole priebehu ochorenia a akútnych zmien,

prevenciu zápalových ochorení, sprevádzanie do špecializovaných zdravotníckych zariadení, prevenciu
a ošetrovanie úrazov, pravidelné kontroly, liečebnú telesnú výchovu a rehabilitáciu.

22. Podľa § 8 ods. 7 zákona o rodičovskom príspevku na konanie o rodičovskom príspevku sa vzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného

predpisu o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Týmto všeobecným predpisom o správnom konaní je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov („ďalej len Správny poriadok“).

24. Podľa § 3 ods. 1, 2 a 5 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné
postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami,
ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať,

najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným
osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia,
aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí
vychádzaťzospoľahlivozistenéhostavuveci.Správneorgánydbajúnato,abyvrozhodovaníoskutkovo
zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

25. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť a úplne skutočný stav vec a za
tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov
konania.

26. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Posúdenie veci správnym súdom

27. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa ust. § 10 zákona č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023 (ďalej len „SSP“) bez nariadenia pojednávania
za splnenia procesných podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 107 ods. 1 písm. a)

a contrario, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval
nariadenie pojednávania za potrebné, pričom deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu, preskúmal napadnuté
rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ichvydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP)
a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná z nasledujúcich dôvodov:

28. V predmetnom konaní sa rozhodovalo o štátnej sociálnej dávke - o rodičovskom príspevku, ktorou
štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa a ktorého poskytovanie
upravuje zákon č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa, matka dieťaťa ako oprávnená osoba, v predmetnej veci
žiadala o priznanie rodičovského príspevku podľa § 3 ods. 1 a následne ods. 2 písm. b) zákona o

rodičovskom príspevku. Podľa § 1 ods. 2 zákona o rodičovskom príspevku rodičovský príspevok je
štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti
o dieťa. Štátne sociálne dávky predstavujú systém peňažných plnení, ktorými štát jednorazovo alebo
opakovane prispieva na zvládnutie viacerých životných situácií, najmä rodín s nezaopatrenými deťmi,
prispieva na krytie nákladov na výživu a iné osobné potreby detí a tiež nákladov spojených s ďalšími
sociálnymi udalosťami. Poskytovanie štátnych sociálnych dávok nie je viazané na určitú dosiahnutú

príjmovú úroveň rodiny, dávky sú vyplácané bez ohľadu na výšku príjmu v rovnakej výške pre všetky
oprávnené osoby. Výška jednotlivých dávok je určená zákonom. Ak je výška dávky odvodená od sumy
životného minima, sumy upravuje opatrenie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

29. Zo žaloby je zrejmé, že žalobkyňa je toho názoru, že svoj nárok v zmysle žiadosti riadne zdôvodnila

a predovšetkým preukázala všetkými lekárskymi správami preukazujúcimi dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav maloletej dcéry. Podstatným pre rozhodnutie vo veci priznania rodičovského príspevku
bola skutočnosť, či zdravotný stav dcéry žalobkyne vyžaduje osobitnú starostlivosť definovanú v prílohe
č. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov pod názvom: „Choroby a
stavy, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť,“ pričom správne orgány po oboznámení sa so zdravotnou

dokumentáciou dcéry žalobkyne na základe lekárskych posudkov, zaujali negatívne stanovisko, keď
po osvojení si argumentácie posudkových lekárov prijali záver, že dieťa žalobkyne nemá dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť.

30. Správny súd ťažiskovú žalobnú námietku žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie vychádza

z posudkov, ktoré nesprávne posudzujú zdravotný stav dieťaťa vždy iba ku dňu vyhotovenia posudku,
pričom zdravotný stav dieťaťa je potrebné z predložených lekárskych správ posúdiť ku dňu 01.07.2022,
t.j. ku dňu, ku ktorému žalobkyňa žiadala rodičovský príspevok priznať, vyhodnotil ako dôvodnú.
Neobstojí podľa názoru správneho súdu strohé konštatovanie v posudkoch správnych orgánov, že sú
platné k 01.07.2022, keď z ich obsahu jednoznačne vyplýva, že posudzujú 5,8 ročné dieťa, pričom

v deň, ku ktorému žalobkyňa žiadala priznať rodičovský príspevok (01.07.2022) malo dieťa 3,4 roka.
Podľa názoru správneho súdu je pre posúdenie nároku žalobkyne na rodičovský príspevok potrebné
zodpovedať otázku, či dieťa ku dňu 01.07.2022, t.j. ku ktorému žalobkyňa rodičovský príspevok žiada,
malo alebo nemalo dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si osobitnú starostlivosť. Napadnuté
rozhodnutie však podľa názoru správneho súdu odpoveď na túto otázku neposkytuje, pretože sa

vychádza z posudkov, ktoré sa nevenujú a neposudzujú zdravotný stav dieťaťa k rozhodnému dňu, ku
ktorému sa rodičovský príspevok žiada priznať, teda k 01.07.2022.

31. Podľa správneho súdu posudky nespĺňajú požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, nakoľko
sa nevysporiadali s rozhodujúcou otázkou, ktorou je posúdiť zdravotný stav dieťaťa k 01.07.2022, a to

na základe lekárskych správ predložených k tomuto dátumu, resp. 6 mesiacov pred týmto dátumom a
z týchto lekárskych správ úplne, jasne a presvedčivo konštatovať, prečo nemá dieťa k tomuto dátumu
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si osobitnú starostlivosť. Žalobkyňa správne poukázala
na to, že posudzovať aktuálny stav dieťaťa by mohol posudkový lekár až v konaní o odňatí už priznaného
rodičovského príspevku. Správny súd dodáva, že nie je vylúčené, ak posudkový lekár poznajúc už celý

priebeh zdravotného stavu dieťaťa konštatuje, že od určitého časového momentu už nie sú splnené
podmienky pre konštatovanie dlhodobo nepriaznivého zdraveného stavu z dôvodu, že si už nevyžaduje
osobitnú starostlivosť.

32. Z predloženej zdravotnej dokumentácie mali posudkoví lekári dostatočne preukázaný zdravotný stav

dcéry žalobkyne. Aj zo stanoviska posudkovej lekárky žalovaného G. J. E. k žalobe, je zrejmé z bodu
20. stanoviska, že zdravotný stav posudzovaného dieťaťa nie je dlhodobo nepriaznivý a nepodmieňuje
osobitnú starostlivosť. Posudková lekárka v závere svojho stanoviska opätovne konštatovala, že na
základe preštudovaných lekárskych nálezov a lekárskych posudkov potvrdzuje, že aj po prehodnotenínálezov zotrváva na svojom pôvodnom stanovisku, že u dieťaťa sa opakovane vyskytli febrility
s podozrením na syndróm periodických horúčok, ktorý nebol potvrdený molekulárnym vyšetrením.
Nejedná sa o chronické ochorenie postihujúce funkciu imunitného systému, zdravotný stav nie je

dlhodobo nepriaznivý, zdravotné ťažkosti závažne nenarúšajú sociálny život dieťaťa, nie je potrebná
odkázanosť na osobitné, celodenne opatrovanie.

33. Z predloženej zdravotnej dokumentácie podľa správneho súdu vyplýva, že dieťa trpí ochorením
s kódom diagnózy D89 – porucha imunitného mechanizmu bližšie neurčená, ktorá spadá do kapitoly

III. prílohy č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení, a preto „čiastková“
podmienka pre naplnenie zákonnej definície dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu - existencia
choroby uvedenej v prílohe č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, je naplnená. Žalobkyňa
dôvodne namietala nesprávnosť ako aj nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia, keď v napadnutom
rozhodnutí žalovaný poukázal na definíciu osobitnej starostlivosti a požadovaného stupňa závažnosti
jednotlivých ochorení podľa prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom poistení, konkrétne podľa 1/podľa kapitoly

X Choroby dýchacej sústavy (J00-J99), 2/ podľa kapitoly XII Choroby kože a podkožného tkaniva (L00-
L99), avšak žalobkyňa rodičovský príspevok nežiadala z dôvodu, že by dieťa malo trpieť niektorou z
chorôb uvedených v kapitole X Choroby dýchacej sústavy (J00-J99) a kapitole XII Choroby kože a
podkožného tkaniva (L00-L99) podľa prílohy č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

34. Správny súd mal za to, že ani v opätovne vydanom rozhodnutí v nadväznosti na rozsudok Správneho
súdu v Banskej Bystrici nebola zákonná podmienka osobitnej starostlivosti o dieťa pre priznanie nároku
na rodičovský príspevok vyhodnotená tak, že by vychádzala z kritérií osobitnej starostlivosti podľa
prílohy č. 2 zákona č. 461/2003 Z.z ku kapitole III. V zmysle zákonnej úpravy, kapitoly III. Prílohy
č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, potreba osobitnej zdravotnej starostlivosti pre

stanovenú diagnózu dieťaťa (D89 – porucha imunitného mechanizmu bližšie neurčená) je naplnená
pri: pravidelnej aplikácii liekov, kontrole priebehu ochorenia a akútnych zmien, prevencii zápalových
ochorení, sprevádzaní do špecializovaných zdravotníckych zariadení, prevencii a ošetrovanie úrazov,
pravidelných kontrol, liečebnej telesnej výchovy a rehabilitácii, pričom z výkladu normatívneho textu
uvedenej prílohy nevyplýva, že by museli byť splnené súčasne všetky tam popísané situácie osobitnej

starostlivosti.

35. Žalovaný sa mal v odôvodnení rozhodnutia podľa názoru správneho súdu vyjadriť k otázke, či
v danom prípade dieťaťu podávané lieky: benzodiazepíny (diazepam), kortikosteroidy (prednison),
antipyretiká, napĺňajú charakteristiku osobitnej starostlivosti podľa prílohy č. 2 k zákonu o sociálnom

poistení z hľadiska pravidelnej aplikácie liekov alebo nie a ak nie, tak jasne, zrozumiteľne, logicky a
presvedčivo odôvodniť svoje tvrdenie, čo sa však v danom prípade nestalo. Z predložených lekárskych
správ vyplýva, že dieťaťu určité lieky podávané sú, resp. minimálne v čase podania žiadosti boli. V tejto
súvislosti správny súd poukazuje na vyjadrenie posudkového lekára „Podávaný Diazepam preventívne
už nemá opodstatnenie“. Tento nedostatok napadnutého rozhodnutia spôsobuje podľa správneho súdu

jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.

36. Podľa správneho súdu „spor“ o tom, či boli dieťaťu pravidelne podávané lieky je len dôsledkom
toho, či dieťa trpí febrilnými stavmi, keď v posudku sa vnútorne rozporne uvádza, že „Nie je
zaznamenaný opakovaný výskyt febrilných záchvatov“ a zároveň, že „Objavovanie sa periodických

horúčok nespôsobuje trvalú zmenu zdravotného stavu dieťaťa. Horúčky sa neliečia antibiotikami,
odznejú v priebehu dvoch, troch dní. Intervaly fyziologického vývoja medzi horúčkami sa predlžujú.“,
dieťa je „dispenzarizované v alergologickej ambulancii pre recidivujúce febrilné respiračné infekty“.
Z obsahu posudku podľa správneho súdu vyplýva aj nejasnosť medzi určenou diagnózou a jej prejavmi,
stavmi, ťažkosťami, ktorých „zvládanie“ v zásade infikované lekárom vlastne definuje to, či sa vyžaduje

osobitná starostlivosť.

37. Zo správnej žaloby sa možno dočítať ako popisuje charakter a ťažkosti v klinickom obraze dieťaťa
žalobkyňa. U dieťaťa sa jedná o syndróm periodických horúčok – PFAPA syndróm. PFAPA syndróm
je, na základe poznatkov lekárskej vedy, samozápalové (autoinflamačné) ochorenie nejasnej etiológie s

možnou účasťou genetických faktorov. Nakoľko sa jedná o určitú poruchu imunitného systému, maloletá
trpí častými infekciami, febrilnými stavmi, pričom vyvolávateľom infekcií môžu byť často bežné baktérie,
ktoré by za normálnych okolností infekciu nevyvolali, liečba antibiotikami v danom prípade nezaberá,
nedochádza pri ich užití k zlepšeniu stavu. Na základe svojho zdravotného stavu muselo byť dieťahospitalizované v roku 2019, 2020 aj v r. 2021 aj s potrebou podania infúzií a boli jej k liečbe lekárom
predpísané a podávané kortikoidy. Tiež pri každej febrilite nad 37,5 bol maloletej podávaný Diazepam z
dôvodu minimalizovania rizika nástupu febrilných kŕčov na základe odporúčania neurológa.

38. Uvedené však nemá odraz v posudku, na základe ktorého bolo vydané napadnuté rozhodnutie,
ktorý v podstate tvrdí diagnózu, tvrdí opakované periodické horúčky, ale zároveň vzhľadom na absenciu
hospitalizácie, infúznej liečby, vymiznutia intervalov horúčok tvrdí, že zdravotný stav dieťaťa nie
je dlhodobo nepriaznivý, čo je vlastne popretím samotnej diagnózy stanovenej odborným lekárom

imunológom. Správny súd poukazuje aj na to, že žalobkyňa v žalobe akcentovala aj skutočnosť, že
imunitný charakter ochorenia nevyžaduje v zásade liečbu antibiotikami, čo sa správnemu súdu javí ako
logické tvrdenie, pričom v posudku sa absencia liečby antibiotikami pripisuje ako fakt v neprospech,
uvedené však zas len súvisí s nedostatočným posúdením zdravotného stavu. Správnemu súdu sa javí,
že z pohľadu posudkového lekára nie je podstatná osobitná starostlivosť, ale samotná nedostatočná
závažnosť ochorenia, stanovenej diagnózy, ktorá si ju nevyžaduje, prípadne nesplnenie predpokladu,

aby ochorenie trvalo dostatočne dlhú dobu.

39. K tvrdeniu posudkového lekára, že „nebolo potrebné sprevádzanie do špeciálnych zdravotníckych
zariadení“, z administratívneho spisu vyplýva, že dieťa navštevuje špecializované ambulancie,
ambulanciu pediatrickej nefrológie a klinickej imunológie a alergológie navštevuje pravidelne, a preto

skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s
administratívnym spisom. Úlohou posudkového lekára je práve posúdiť, či navštevovanie týchto
špecializovaných ambulancií samostatne alebo v súvislosti s ostatnými podmienkami napĺňa podmienku
osobitnej starostlivosti. V tomto smere je teda opätovné posúdenie a následne vydané napadnuté
rozhodnutie nepreskúmateľné, keďže neobsahuje úvahy posudkového lekára.

40. Správny súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobkyne, že správne orgány opätovne posúvali
hranice skúmania nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa do prísnejších medzí, ktoré sú typické pre
iné dávky. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v rozpore so zákonom skúmal zdravotný
stav dieťaťa podľa kritérií, ktoré sa vyžadujú na priznanie peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa

zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia,
keď podľa napadnutého rozhodnutia posudkový lekár odvolacieho orgánu v zmysle § 11 citovaného
zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu vykonával v danom prípade lekársku posudkovú
činnosť spočívajúcu v 1/hodnotení a posudzovaní zdravotného stavu dieťaťa, jeho zmien a porúch,
ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie dieťaťa; 2/ v určovaní miery funkčnej poruchy; 3/ v posudzovaní

sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má dieťa v dôsledku ťažkého zdravotného
postihnutia v porovnaní so zdravou osobou bez zdravotného postihnutia; 4/ posudzovaní jednotlivých
druhov odkázanosti dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím, teda posudzoval zdravotný stav dieťaťa
na účely priznania inej dávky ako rodičovského príspevku. Napadnuté rozhodnutie teda v tejto časti
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

41. Oproti pôvodne zrušenému rozhodnutiu boli do nového rozhodnutia dopísané argumenty: „...3x
malo vírusovú infekciu....Dieťa je v kolektíve, odporúčaná je predškolská výchova....Dieťa potrebuje
starostlivosť matky ako každé iné dieťa v jeho veku, návšteva lekára vyplýva z riadnej rodičovskej
starostlivosti.“. Upravené bolo konštatovanie ohľadom hospitalizácie aj 08/2021 (aj keď vo vyjadrení

k žalobe posudková lekárka opätovne udáva, že zdravotný stav maloletej nevyžadoval nutnosť
hospitalizácie od januára roku 2020). Avšak svojou podstatou bolo vydané takmer identické rozhodnutie.

42. Pokiaľ konajúce správne orgány opätovne odôvodňovali nepriznanie nároku žalobkyne na
rodičovský príspevok aj potrebou osobitnej celodennej starostlivosti, uvedené už vytkol správny súd

v rozsudku zo dňa 17.04.2024. Rovnako je potrebné prisvedčiť žalobkyni, že nie je zrejmé, prečo
sa v posudku lekár vyjadruje, že „nie je diagnostikovaná ťažká ventilačná porucha“, „nie je potrebná
inhalačná liečba“, a to aj v kontexte námietky žalobkyne, že žalovaný ako jeden z dôvodov nepriznania
rodičovského príspevku žalobkyni uvádza nesprávne diagnózy dieťaťa, keď uvádza, že dieťa nemá
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť pre zistené ochorenie podľa

kapitoly X. Choroby dýchacej sústavy /J00-J99/, Iné ochorenia dýchacej sústavy /J95-J99/, pričom
diagnóza dieťaťa podľa žiadosti o rodičovský príspevok a predloženej zdravotnej dokumentácie je D89
– porucha imunitného mechanizmu bližšie neurčená a spadá do kapitoly III. Prílohy č. 2 k zákonu
č. 461/2003 Z.z. Správny súd poukazuje na to, že pre konštatovanie naplnenia podmienky osobitnejstarostlivosti nie je zákonom stanovená podmienka, že sa musí jednať o chronické ochorenie, ani že
u maloletej podľa lekármi podloženej diagnózy D89.9 musí ísť o závažné narušenie sociálneho života
dieťaťa.

43. Správny súd poukazuje na tú skutočnosť, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je porušením
základného práva účastníka konania na spravodlivý proces; práva zaručeného v podmienkach
tuzemského právneho poriadku okrem zákonov i článkom 46 a nasledujúcimi Ústavy Slovenskej
republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov a tiež
článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jedným zo základných

princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 03.07.2003, IV. ÚS 115/03: „Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je
aj právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu. “

44. Súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný
záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o žiadosti
na priznanie invalidného dôchodku sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú
v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo

dňa 28.10.20215). Správny súd má za to, že posudok o zdravotnom stave dieťaťa vyhotovený v rámci
odvolacieho konania vzhľadom na v žalobe uvedené žalobné dôvody, s ktorými sa súd vysporiadal
vyššie a konštatoval ich dôvodnosť, tieto kritéria nespĺňajú, pričom ak z takéhoto posudku vychádzalo
napadnuté rozhodnutie, nemôže tieto kritériá spĺňať ani samotné napadnuté rozhodnutie. Napadnuté
rozhodnutie vychádza v určitých častiach z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné

pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ
napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom, čo sú v zmysle ustanovenia § 191
ods. 1 písm. c), d), f) Správneho súdneho poriadku dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

45. Po vrátení veci sa žalovaný opätovne rozhodne o nároku žalobkyne na rodičovský príspevok a bude

vychádzať z odôvodených, logických a presvedčivých posudkov posudkových lekárov akcentujúcich
účel rodičovského príspevku pre rodičov, ktorý sa starajú o dieťa do šiestich rokov, ktoré ma dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav.

46. V konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorej voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov

konania podľa ust. § 167 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením v zmysle
ust. § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440

SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu,
ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.