Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Roman Reištetter

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Ek/818/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125260847
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125260847.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so
sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 284 831, proti povinnému: A. B.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., právne zast. Mgr. Štefan Krnáč, advokát, so
sídlom Černyševského 10, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 776 959, o vymoženie
741,72 EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Stodola, so sídlom exekútorského úradu

Kmeťkova 25, 949 01 Nitra, IČO: 42 212 588, pod sp. zn. 433EX 216/25, o sťažnosti povinného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/818/2025 zo dňa 19. 05. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/818/2025 zo
dňa 19. 05. 2025 z a m i e t a.

II. Súd povinnému nárok na náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 26. 03. 2025, domáhal
od povinného vymoženia 741,72 EUR s prís., na základe exekučného titulu - Výkazu nedoplatkov
Union zdravotnej poisťovne, a.s., č. 2390039417 zo dňa 03. 03. 2023, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 31. 03. 2023 (ďalej ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica poverením zo dňa 27. 03. 2025 poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora: JUDr. Peter Stodola, so sídlom exekútorského úradu Kmeťkova 25, 949 01 Nitra, IČO: 42 212
588, ktorý ju vedie pod sp. zn. 433EX 216/25.

3. Uznesením sp. zn. 16Ek/818/2025 zo dňa 19. 05. 2025, vydaným vyšším súdnym úradníkom, prvým

výrokom súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v
znení od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol, a druhým výrokom povinnému nepriznal
nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

4. V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu

vznesenia námietky uplynutia premlčacej doby nároku, ktorý bol priznaný exekučným titulom, keďže
od 01. 01. 2018 povinný nie je poistencom oprávneného, v čoho dôsledku exekučný titul bol vydaný
po uplynutí viac ako 5 rokov od kedy oprávnený mohol tento exekučný titul vydať, v čoho dôsledku
povinný namietol premlčanie práva oprávneného na uplatnenie si nároku na preddavok na poistné v
poukazom na § 21 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona
č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnom

poistení“). Vyšší súdny úradník uviedol, že exekučným titulom je povinnému uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému sumu titulom neuhradených preddavkov na poistnom za obdobie 01/2017-12/2017 spolus poplatkom za vydanie výkazu v celkovej výške 751,72 EUR. Právo vymáhať dané poistné sa premlčí
uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť
poistné, tak ako to predpokladá § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení. Začiatok plynutia premlčacej

doby tohto exekučného titulu je daný dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto exekučného titulu, ktoré
v tomto prípade nastalo dňa 31. 03. 2023, a exekučný titul sa premlčí až uplynutím troch rokov odo
dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, v čoho dôsledku je zrejmé, že predmetný nárok ku dňu začatia
exekúcie nie je premlčaným nárokom priznaným exekučným titulom. Vyšší súdny úradník dodal, že
zákon o zdravotnom poistení rozlišuje medzi právom zdravotnej poisťovne uplatniť nárok na poistné (§

21 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení) - vydaním výkazu nedoplatkov a právom vymáhať poistné
(§ 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení) - podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V zmysle
ust. § 21 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení, právo poisťovne na uplatnenie poistného sa premlčí
uplynutím piatich rokov odo dňa, kedy sa stalo poistné splatným. Pre úplnosť je potrebné zároveň
poukázať na ust. § 21 ods. 2 predmetného zákona, v zmysle ktorého právo vymáhať poistné je
považované za premlčané uplynutím troch rokov odo dňa, keď rozhodnutie o uložení povinnosti zaplatiť

poistné nadobudlo právoplatnosť. Právna úprava premlčania pohľadávok zo zdravotného poistenia teda
rozlišuje medzi právom na uplatnenie poistného a právom vymáhať poistné. Pokiaľ ide o prvú premlčaciu
lehotu na uplatnenie práva na poistné, platiteľ poistného (povinný) má možnosť namietať premlčanie
v rámci 15-dňovej lehoty na podanie námietok od doručenia výkazu nedoplatkov. Ak túto lehotu z
akéhokoľvek dôvodu zmeškal alebo nevyužil a teda námietku premlčania v rámci lehoty na podanie

námietok voči výkazu nedoplatkov neuplatnil, výkaz nedoplatkov na verejnom zdravotnom poistení sa
stal vykonateľným exekučným titulom a to aj pre tie pohľadávky na poistnom, ktoré by inak (po vznesení
námietky) boli pred súdom nevymáhateľné. Vyšší súdny úradník zdôraznil, že exekučný súd po vznesení
námietkypremlčaniaposudzujeplynutiepremlčacejdobynárokpriznanéhoexekučnýmtitulomlenpodľa
§ 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení - právo zdravotnej poisťovne vymáhať poistné a iné nároky na

základe právoplatného a vykonateľného výkazu nedoplatkov zdravotnej poisťovne. A to s poukazom na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 331/2014-11 zo dňa 24. 07.2 014. Vyšší
súdny úradník uviedol, že povinný svojím podaním vzniesol námietku premlčania na podklade okolnosti,
ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu, a ktorá mala predstavovať prekážku pre samotné vydanie
exekučného titulu. Predmetný exekučný titul bol povinnému doručený do vlastných rúk dňa 15. 03. 2023,

v čoho dôsledku povinný mohol podať proti výkazu nedoplatkov riadny opravný prostriedok - námietky,
ktorými by namietol prípadnú neoprávnenosť, resp. nedôvodnosť nároku, jeho výšku, zánik nároku,
alebo aj premlčanie tohto nároku podľa § 21 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení, prípadne aj ďalšie
okolnosti, ku ktorým malo dôjsť v čase pred vydaním výkazu nedoplatkov. Vyšší súdny úradník zdôraznil,
že právna relevancia týchto námietok skončila nadobudnutím právoplatnosti výkazu nedoplatkov, ktorý

sa stal podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní. Súd v exekučnom konaní nemožno
považovať za príslušný všeobecný súd, ktorý je oprávnený skúmať vecnú správnosť skutkových a
právnych záverov orgánu verejnej moci v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň
exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného
rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci v

základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal. A preto súd v exekučnom konaní nedisponuje oprávnením
posudzovať povinným namietnuté okolnosti týkajúce sa vecnej správnosti exekučného titulu. Záverom
vyšší súdny úradník opätovne poukázal na to, že začiatok plynutia premlčacej doby nároku priznaného
exekučným titulom podľa § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení je daný dňom nadobudnutia
právoplatnosti tohto exekučného titulu, ktorý v tomto prípade nastal dňa 31. 03. 2023, a tento nárok sa

premlčí až uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu. A keďže návrh
na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 26. 03. 2025, nárok priznaný exekučným titulom bol uplatnený
v čase pred uplynutím premlčacej doby podľa § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, a tento nárok
nebol premlčaný ani v čase začatia exekúcie a nebol premlčaný ani v čase rozhodovania o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie.

5. Proti uzneseniu sp. zn. 16Ek/818/2025 zo dňa 19. 05. 2025 v celom jeho rozsahu podal povinný
v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil nesprávnym právnym posúdením, nezákonnosťou. Súd v
napadnutom uznesení uviedol, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 31. 03. 2023 a návrh
na vykonanie exekúcie bol podaný 26. 03. 2025, a teda premlčacia doba podľa § 21 ods. 2 zákona

o zdravotnom poistení neuplynula. Povinný zdôraznil, že je rozdiel medzi právom uplatniť si nárok
a právom ho vymáhať, avšak to nesmie viesť k ignorovania premlčaniu práva na samotné vymáhanie.
Povinný považoval za známu skutočnosť, že exekučný titul mu bol doručený dňa 15. 03. 2023, a napriek
tomu, že nevyužil možnosť podať námietky, vrátane námietky premlčania, nemôže mi byť odopretéprávo namietať premlčanie v exekučnom konaní, ak k nemu skutočne došlo. Možnosť vzniesť námietky
v exekučnom konaní je kľúčová pre spravodlivý proces a ochranu práv povinného. Vo vzťahu k § 21
ods. 2 zákona o zdravotnom poistení povinný namietol jeho nesprávnu aplikáciu zo strany súdu, keď

vyslovil záver, že danú námietku možno uplatniť len v základnom konaní. Povinný konštatoval, že po
nadobudnutí právoplatnosti výkazu nedoplatkov je síce už neskoro namietať premlčanie samotného
nároku na poistné (že bolo splatné viac ako päť rokov pred vydaním výkazu), ale je plne prípustné
namietať premlčanie práva na vymáhanie poistného, t. j. nepodanie návrhu na vykonanie exekúcie
do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov. Povinný mal za to, že došlo

k oneskorenému podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, keďže súd neprihliadol na to, že či v čase
podania tohto návrhu vzhľadom na splatnosť pôvodných preddavkov v roku 2017 a právoplatnosť
exekučného titulu, nedošlo k premlčaniu práva na vymáhanie. Povinný považoval argumentáciu súdu
ohľadom nenadobudnutia účinkov premlčania len na základe včasného podania návrhu na vykonanie
exekúcie od nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu za nedostatočnú a ignorujúcu komplexný
pohľad na premlčanie.

6. Oprávnený sa k sťažnosti povinného nevyjadril.

7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdneho úradníka.

8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

9. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na

povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

12. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

13. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia

pojednávania.

14. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

15. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

16. Podľa § 21 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na

preddavok na poistné (§ 17 ods. 8) sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti preddavku
na poistné. Právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na nedoplatok na poistnom (§ 19 ods. 9) sa
premlčí uplynutím piatich rokov od prvého dňa kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku,
v ktorom sa malo vykonať ročné zúčtovanie poistného. Právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na
úhradu za zdravotnú starostlivosť [§ 9 ods. 7 písm. a), b) a e)] sa premlčí uplynutím piatich rokov odo

dňa splatnosti úhrady za zdravotnú starostlivosť. Ustanovenia prvej až tretej vety sa primerane použijú
aj na právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na úroky z omeškania (§ 18).17. Podľa § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu
za zdravotnú starostlivosť podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, úrok z omeškania alebo úhradu za

zdravotnú starostlivosť, ak nie je ustanovené inak.

18. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v
ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, a po
skonštatovaní,žesťažnosťmázákonompredpísanénáležitosti,preskúmalbeznariadeniapojednávania

napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom, a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je
dôvodná.Sudcapopreskúmanínapadnutéhouzneseniavyššiehosúdnehoúradníkadospelkzáveru,že
skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny
záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými
v sťažnosťou napadnutom uznesení, a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie
obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti, uvádza dôvody, pre ktoré nie je možné exekúciu

v celom rozsahu na základe návrhu povinného zastaviť, reagujúc predovšetkým na dôvody uvedené v
sťažnosti, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia.

19. Základnou námietkou zo strany povinného, s ktorou sa bolo potrebné v konaní vysporiadať, bola
posúdenia účinkov prípadných nadobudnutia účinkov premlčania nároku deklarovaného exekučným

titulom po vznesení námietky povinného.

20. Sudca v sťažnostnom konaní povinným tvrdenú nedostatočnosť a nesprávnosť odôvodnenia
napádaného rozhodnutia nezistil, a sa stotožnil s posúdením vyššieho súdneho úradníka, o tom že
súd v exekučnom konaní vo vzťahu k nároku priznaného výkazom nedoplatkov na zdravotnom poistení

disponujelprávomocouposudzovalplynutiepremlčacejdobylenpodľa§21ods.2zákonaozdravotnom
poistení. Teda len vo vzťahu k vyhodnoteniu včasnosti iniciovania exekučného konania v rámci 3-ročnej
premlčacej doby odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov na zdravotnom poistení.
Právo vymáhať poistenie použité v § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení sa spája s možnosťou
oprávneného iniciovať exekučné konania. Toto právo vymáhať poistné preto nie je premlčané, pokiaľ

oprávnený subjekt podal návrh na vykonanie exekúcie v lehote troch rokov od právoplatnosti výkazu
nedoplatkov,ktorýmbolapovinnosťplniťuloženáarozhodnutiamožnovykonaťajpouplynutítrochrokov
od nadobudnutia ich právoplatnosti, t. j. dĺžka exekučného konania nie je časovo obmedzená. Teda ak
bol návrh na vykonanie exekúcie podaný včas, t. j. v zákonnej lehote, uplynutím tejto lehoty v priebehu
exekučného konania k premlčaniu nedochádza. Podstata tohto ustanovenia spočíva v potrebe nútiť

oprávneného, aby podal návrh na vykonanie exekúcie počas pevne a prísne stanovenej zákonnej lehoty.
Toto pravidlo poskytuje povinnému ochranu, pretože vylučuje, aby rozhodnutie o začatí exekučného
vymáhania poistného bolo ponechané bez obmedzenia iba na vôli oprávneného. V prejednávanej veci
návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 26. 03. 2025 a exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa
31. 03. 2023, v čoho dôsledku je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že exekučné konania bolo zo

strany oprávneného iniciované pred uplynutím premlčacej doby podľa § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom
poistení, a preto nárok priznaný exekučným titulom nemožno považovať za premlčaný v ármi tohto
exekučného konania.

21. Uvedenú argumentáciu, ktorú už v sťažnosťou napadnutom uznesení vyššieho súdneho úradníka

povinný považoval za nesprávnu, keďže súd neaplikoval ust. § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení
na vznik jednotlivých pohľadávok, z ktorých bol zostavený exekučný titul, od momentu ich pôvodnej
splatnosti (t. j. od mesiacov 02/2017 – 01/2018). Sudca predmetnú námietku nemohol považovať
za nič iné ako len právne nerelevantnú pre potreby vedenia exekučného konania. Vyhodnotenia
naplnenie predpokladov premlčania jednotlivých nedoplatkov na verejnom zdravotnom poistení, ktorých

splatnosť preukázateľne nastala pred zostavením výkazu nedoplatkov, mohol po vznesení námietky
zo strany povinného preskúmať len podľa § 21 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení oprávnený
ako príslušný orgán verejnej moci. V tomto konaní bolo preukázané, že povinnému bol doručený
príslušný výkaz nedoplatkov, a taktiež skutočnosť, že proti nemu nepodal námietky, v čoho dôsledku
sa nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti stal exekučným titulom, aby na jeho podklade mohla

byť vedená exekúcia. Súd v exekučnom konaní nedisponuje oprávnením skúmať vecnú správnosť
exekučného titulu, a teda ani otázku premlčania jednotlivých nedoplatkov na verejnom zdravotnom
poistení, ktorých splatnosť nastala pred zostavením výkazu nedoplatkov. Sudca sa zároveň stotožnil
s tvrdením vyššieho súdneho úradník v napadnutom uznesením o tom, že právna relevancia tejtonámietky povinného skončila nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti výkazu nedoplatkov. Súd v
tomto smere opätovne odkazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 104/2019 zo dňa 05.
11. 2019 (Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený

na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne
a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.
V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu,
ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré
by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich

nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo
podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva
vyplývajúceho z exekučného titulu.).

22. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zákonom zavedený ako procesná obrana povinného
proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania

exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinného
na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie,
ktoré slúži ako podklad na vykonanie exekúcie Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie
môže byť iba skutočnosť procesného alebo hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučného
titulu. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, v ktorom bol

vydaný exekučný titul, čiže exekučný súd už nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku
exekučného titulu. Exekučný súd nie je príslušný skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, ani
nenahrádza orgán v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti, ale je exekučným titulom viazaný
a musí z neho vychádzať. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie a sťažnosti žiadať o
vecný prieskum exekučného titulu, pretože exekučný súd naň nemá právomoc, keďže vo vzťahu k

rozhodnutiu orgánu v základnom konaní nepôsobí ako opravná inštancia a jeho úlohou je len zabezpečiť
nútený výkon rozhodnutia súdu vydanom v základnom konaní, do ktorého obsahu nemôže nijakým
spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať, keďže je ním viazaný. Sudca opätovne zdôrazňuje,
že v exekučnom konaní sa súd zaoberá len takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného
titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre

ktoré by bola exekúcia neprípustná, a preto ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu,
zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia,
ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Sudca zdôrazňuje, že za skutkového stavu, keď oprávnený
disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému
odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone súdom priznaného práva. Oprávnený si v

exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané. Taktiež sudca nepovažoval za dôvodnú námietku
povinného o porušení práva na povinného na spravodlivý proces, keďže námietky ktoré vzniesol v rámci
konania o návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj sťažnostného konania sa týkajú len okolností, ktoré
mohli byť povinným uplatnené len v základnom konaní (posúdenie námietky premlčania od pôvodnej
splatnosti jednotlivých nedoplatkov na verejnom zdravotnom poistení). Pre ich neuplatnenie riadne

a včas na ne súd v exekučnom konaní nemôže za žiadnych okolností prihliadnuť. Povinný nenamietol
žiadne nové okolnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré by odôvodňovali zastavenie
exekúcie súdom. Sudca vzhľadom na zistený skutkový stav a dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise
konštatuje, že oprávnený aj naďalej disponuje vykonateľným exekučným titulom, ktorý je spôsobilý, aby
najehopodklademohlabyťvedená.Exekučnýtituljeformálneaajmateriálnevykonateľnýmexekučným

titulom.

23. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s napadnutým rozhodnutím sudca poukazuje na
to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie
nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Rovnako

súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom
sťažovateľa, resp. právo na úspech v konaní. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS
4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu
stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však

povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom
reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu,
v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádiacivilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu
podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

24. Sudca vzhľadom na zistený skutkový stav a dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise konštatuje,
že v tomto exekučnom konaní nie je prítomný dôvod na zastavenie exekúcie v celom rozsahu
podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a ani dôvod na základe ktorého by bolo možné vyhovieť
sťažnosti povinného proti napadnutému uzneseniu. Sudca taktiež uvádza, že judikatúra súdov
(vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby

odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní,
zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa
preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami
povinného, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o
sťažnosti povinného (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05

zo dňa 16. 03. 2005).

25. Na základe vyššie uvedeného súd konajúci sudcom sumarizuje, že v predmetnej veci dospel k
rovnakému právnemu záveru ako vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení o podanom návrhu na
zastavenie exekúcie, a preto súd podanú sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská

Bystrica sp. zn. 16Ek/818/2025 zo dňa 19. 05. 2025 vyhodnotil ako nedôvodnú a zamietol ju v celom
rozsahu, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.

26. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

28. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

29. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného
advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

30. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,

uloženározhodnutímsúdutomu,ktoichvznikzavinil,aktorébypririadnompriebehukonania.Prinávrhu
na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a
pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania,
nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.

31. Povinný si v rámci sťažnosti uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania od oprávneného
v rozsahu 100 %, avšak bez konkrétnej špecifikácie. Trovami povinného podľa § 199a ods. 2
Exekučného poriadku pre účely vedenia exekučného konania sú len výdavky za právne zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

32. V predmetnom exekučnom konaní povinný v čase rozhodovania o sťažnosti nebol ani len
v čiastočnom rozsahu úspešný, a preto povinnému nevznikol nárok na náhradu trov od oprávneného,
ktorý by mu mohol byť priznaný týmto rozhodnutím. A preto súd povinnému nepriznal ním uplatnený
nárok na náhradu trov exekučného konania od oprávneného v súvislosti s podanou sťažnosťou proti
uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§202 ods. 4

Exekučného poriadku).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.