Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší Správny súd
Rozhodutie vydal sudca prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD.
Oblasť právnej úpravy – Správne právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sfk/53/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200869
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: prof. JUDr. Juraj Vačok
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:7020200869.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja
Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci
žalobcu: PRO-FOREST Rožňava s.r.o., so sídlom Štítnická 23, 048 01 Rožňava, IČO: 31 722 831,
právne zastúpený: JUDr. Miroslav Katunský, advokát, so sídlom Floriánska 19, 04001 Košice, IČO: 45
006 032, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o kasačnej sťažnosti žalovaného
proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach, č. k. KE-8S/169/2020-144, takto
r o z h o d o l :
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného
konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 101132201/2020 zo 7. júla 2020
(ďalej len „rozhodnutie správcu dane“). Týmto rozhodnutím vyrubil podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového
poriadku v?účinnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi rozdiel dane v?sume 10.000,- EUR na
dani z?pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2016, nepriznal žalobcovi
nadmerný odpočet v sume 8.313,09,- EUR a vyrubil žalobcovi daň v sume 1.686,91,- EUR. Správca
dane preveroval:
· uplatnenie odpočítania DPH na základe faktúry č. 1020160049 (ďalej len „faktúra“) vystavenej
za dodanie služby podľa Zmluvy o vykonaní reklamy č. 01/2016 (ďalej len „reklamná zmluva“) od
deklarovanéhododávateľaspoločnostiTELCEN,s.r.o.(ďalejlen„spoločnosťTELCEN“)vsume60.000,-
EUR podľa § 51 ods. 1 písm. a) v spojení s § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona o DPH,
· nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu od deklarovaného dodávateľa spoločnosti
TRUST HUNGARY Fadeldolgozó és Kereskedo Zrt. (ďalej len „spoločnosť TRUST HUNGARY“) podľa
§ 11 a § 11a zákona o DPH, a
· dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu pre deklarovaného odberateľa Traditional Barrels
Kft. (ďalej len „spoločnosť Traditional Barrels“) podľa § 43 zákona o DPH.
2. Vo vzťahu k odpočtu DPH na základe reklamnej zmluvy mal správca dane za to, že nedošlo k
naplneniu atribútu reklamy. Reklama bola demonštrovaná na športových vozidlách prezentovaných
na podujatí rally pretekov, spolu s obchodnými menami iných spoločností. Cieľom reklamy mala byť
propagácia žalobcu. Správca dane uviedol aj nesprávne označenie obchodného mena spoločnosti
TELCEN na reklamnej zmluve (obchodné meno bolo uvedené ako „Telcen“, nie veľkými písmenami) a
absenciu informácií o tejto reklame na reklamnej zmluve, ako aj na faktúre - aké podujatie, v akom čase.
Okrem toho, spoločnosť TELCEN podľa správcu dane nepreukázala, že jej za dodanie služby vznikla
daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH. Rovnako tak nebolo preukázané, či spoločnosť
TELCEN reálne dodala službu žalobcovi, prečo žalobca nepreukázal, že sa toto plnenie malo použiťna dodávku tovarov a služieb spojených s jeho podnikaním. Spoločnosť TELCEN podľa správcu dane
nemala žiadnych zamestnancov ani majetok, nemala žiadne režijné náklady spojené s ekonomickou
činnosťou a neposkytovala reklamné služby. Na základe takto zisteného skutkového stavu správca dane
uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a neuznal mu odpočet DPH.
3. Vo vzťahu k nadobudnutiu tovaru „dubové prírezy“ (ďalej len „tovar“) od spoločnosti TRUST
HUNGARY pre žalobcu a následného dodania tohto tovaru spoločnosti Traditional Barrels mal správca
dane za to, že predmetný obchod nie je predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona o DPH.
Predmetom tohto obchodu malo byť dodanie rovnakého tovaru medzi viacerými daňovými subjektami,
v čase po sebe nasledujúcom, s miestom dodania v tom istom členskom štáte. V zásade, podľa správcu
dane, nebola splnená podmienka nadobudnutia tovaru z iného členského štátu podľa § 11 ods. 1
zákona o DPH. Malo ísť o reťazový obchod HU-SK-HU, bez vyskladnenia tovaru, s výkonom prepravy
v nezmenenej dodávke, v čase po sebe nasledujúcom. Preprava tovaru realizovaná spoločnosťou
CHLMEC TRANS s.r.o. skončila v Maďarsku, kde bola aj začatá. Žalobca mal v roku 2016 prijať na sklad
tovar od maďarskej spoločnosti TRUST HUNGARY a vyskladnené mali byť počas celého roka 2016
maďarskej spoločnosti Traditional Barrels. Na základe takto zisteného skutkového stavu správca dane
neuznal nadobudnutie tovaru ani dodanie tovaru a s tým súvisiaci odpočet DPH.
4. Žalobca sa voči rozhodnutiu správcu dane odvolal. O?odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
101613384/2020 z 21. októbra 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že podľa § 74 ods. 4
daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil. Konštatoval, že obchod medzi spoločnosťami
uvedený v bode 3. nie je predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, čo je dostatočne
podložené dôkazmi; prepravu objednávala a uhradila spoločnosť Traditional Barrels, pričom preprava
sa nerealizovala do Rožňavy, ako bolo tvrdené žalobcom, ale do okolitých miest a v krátkom časovom
intervale opätovne do Maďarska, preto nebola splnená podmienka podľa § 11 ods. 1 zákona o DPH.
Žalovaný dospel aj k tomu, že neboli splnené podmienky pre odpočet DPH v zmysle § 51 ods. 1 písm.
a) zákona o DPH, pretože faktúra bola vyhotovená v rozpore s § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH
(množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby). Nebola podľa neho splnená
ani podmienka podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože nebolo preukázané, že spoločnosti TELCEN
vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH; účelovo nepredložila svoje účtovníctvo,
čo indikovalo existenciu daňového podvodu. Žalovaný v tomto zmysle poukázal aj na zákaz zneužitia
práva. Vedomosť žalobcu o existencii daňového podvodu považoval za zrejmú z dôvodov, že:
· sa s konateľom spoločnosti TELCEN dlhodobo poznal,
· sa nevedel vyjadriť k rozsahu poskytnutých služieb,
· správcovi dane predkladal dodatočne vyhotovené doklady,
· reklamné texty boli na športových vozidlách umiestnené počas celého roka 2016.
II. Konanie pred správnym súdom
5. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu
dane a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
6. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. KE-8S/169/2020-144 (ďalej len
„rozsudok správneho súdu“) podľa § 191 ods. 1 písm. c) a § 191 ods. 3, 4 Správneho súdneho poriadku
v účinnom znení (ďalej len „SSP“) rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správny súd mal za to, že:
· je nespochybniteľný fakt, že k poskytnutiu reklamy reálne došlo, došlo k polepeniu športového vozidla
reklamným logom žalobcu, toto vozidlo sa zúčastnilo v rozhodnom období na súťažných pretekoch,
existujú o tejto skutočnosti objektívne zistiteľné dôkazy (informačné brožúry, videozáznamy, fotografie,
výpovede svedkov),
· to, že reklama mohla byť umiestnená na športových vozidlách aj mimo rozhodného obdobia,
nedokazuje nesplnenie materiálnych podmienok, resp. minimálne v časti preukazuje reálne poskytnutie
plnenia,
· s poukazom na argumentáciu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný
súd“) uvedenú v jeho rozsudku sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. júna 2022, pre záver správcu dane
a žalovaného, že daňový subjekt nesplnil materiálne podmienky na odpočítanie DPH nepostačuje
spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu,
· žalobca nemôže znášať následky konania za svojho dodávateľa, ktoré nemal ako vedieť, resp. nebolo
by to spravodlivé od neho očakávať,
· odkazujúc na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) sp. zn. I. ÚS
259/2022 z 12. októbra 2022 a uznesenie Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 86/2022 z 15. februára 2022,
daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať DPH len v dôsledku skutočností ležiacich mimojeho sféry. Pochybnosti o identite dodávateľa či o presnom priebehu dodávateľského reťazca samy o
sebe nestačia na prijatie záveru, že právo na odpočítanie DPH nemožno priznať,
· pochybnosti vyjadrené správcom dane nie sú dostatočnej intenzity na to, aby dôvodne spochybnili
vierohodnosť dokladov predložených žalobcom pri uplatnení odpočtu DPH, a tak nedošlo k prenosu
dôkazného bremena späť na žalobcu,
· s poukazom na rozsudok kasačného súdu sp. zn. 2Sfk/27/2022 z 28. apríla 2023, odmietnutie odpočtu
DPH z dôvodu nesplnenia materiálnych podmienok a z dôvodu účasti na podvodnom reťazci sú dva
zásadne odlišné dôvody, ktoré nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú,
· právo žalobcu na odpočet DPH v zásade nie je závislé od toho, či sú splnené a preukázané materiálne
podmienky na uplatnenie práva na odpočet DPH v predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca, ale
či tieto preukázal žalobca vo vzťahu k dodaniu tovaru a služieb, ktoré mu poskytla spoločnosť TELCEN,
· nedostatky dokladov sú len formálnymi, objektívne nespôsobilými neuznať právo na odpočet DPH,
· dodávateľ reklamného loga spoločnosti TELCEN nemusel vedieť, či jej objednávateľ túto službu ďalej
ponúka v rámci svojho obchodného styku alebo nie, podstatné pre prejednávanú vec bolo, že došlo k
reálnemu vyhotoveniu loga, jeho odovzdaniu a zaplateniu kúpnej ceny,
· žalobca preukázal listinnými dôkazmi v rámci dokazovania splnenie materiálnych podmienok
dostatočne a vierohodne, preto závery správcu dane o ich nesplnení je potrebné považovať za mylné,
· ak dôjde k spochybneniu subdodávateľov deklarovaného dodávateľa, je možné nepriznať odpočítanie
DPHdaňovémusubjektu,lenakbybolovkonanípreukázané,žedaňovýsubjektsapodieľalnadaňovom
podvode alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým
podvodom; tento však z administratívneho spisu a rozhodnutia indikovaný nebol,
· argumentácia vo vzťahu k obchodovaniu s dubovými prírezkami nemala vplyv na rozhodnutie
žalovaného, preto sa ňou nezaoberal.
III. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanovisko účastníkov
7. Žalovaný podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, z obsahu ktorej je zrejmé
namietanie nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom, ktoré nie je v súlade so zisteným
skutkovým stavom a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) i kasačného súdu.
Navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa
žalovaného:
· doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v súlade s rozsudkom kasačného súdu sp. zn.
1Sžfk/92/2020 z 1. júla 2022, v prípade pochybností preukazuje žalobca,
· z dokladov doložených žalobcom nebol zrejmý druh a ani rozsah služieb, ktoré mali byť žalobcovi
dodané, a za ktoré zaplatil sumu 60.000,- EUR,
· v reklamnej zmluve neboli dohodnuté presné okolnosti a podmienky poskytnutia služieb, z faktúry
nebolo zrejmé, čo a v akom rozsahu malo byť žalobcovi spoločnosťou TELCEN dodané,
· reklamnú zmluvu ako rámcovú zmluvu v zmysle rozsudku kasačného súdu sp. zn. 4Sžfk/58/2020 z 26.
augusta 2022 nemožno považovať za dostatočnú, pretože, ako už z názvu vyplýva, ide len o rámcovú
zmluvu, ktorá nie je dôkazom o vykonaní konkrétnej služby. Nevyplýva z nej, aký druh a rozsah služieb
bol skutočne dodávateľom vykonaný. Nemohli byť preto splnené formálne náležitosti faktúry v zmysle
§ 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH,
· žalobca najskôr označil jedno podujatie, na ktorom malo byť propagované jeho logo. Neuviedol počet a
ani značky športových vozidiel, resp. reklamných plôch, na ktorých mal byť propagovaný jeho reklamný
text. Neskôr preukazoval, že jeho logo malo byť propagované na štyroch podujatiach,
· ak žalobca disponoval relevantnými dokladmi ešte pred samotným začatím daňovej kontroly, napriek
tomu ich správcovi dane nepredložil v deň začatia daňovej kontroly, porušil § 46 ods. 8 daňového
poriadku. Podľa tohto ustanovenia vo vyrubovacom konaní žalobca má označiť a predložiť dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly,
· formálne nedostatky dokladov preukazujú, že žalobca a spoločnosť TELCEN v snahe zvrátiť závery
správcu dane tieto dodatočne vyhotovili,
·žalobcaporušilformálnepožiadavkyspôsobom,ktorýmalzanásledoknemožnosťpredloženiajasného
dôkazu o tom, že materiálne podmienky pre odpočítanie DPH boli splnené,
· poukazovanie správneho súdu na rozhodnutia kasačného súdu, či Ústavného súdu je nedôvodné a
neopodstatnené, pretože správne orgány svoj záver o nepriznaní práva na odpočítanie DPH nezaložili
na spochybnení subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa,
· neunesenie dôkazného bremena sa týkalo vzťahu medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom
spoločnosťou TELCEN, na ktorý mal žalobca nepochybne dosah, a na ktorý sa aj v zmysle judikatúry,
napr. rozsudok kasačného súdu sp. zn. 8Sžfk/26/2021 z 29. septembra 2022, viaže požiadavka
obozretnosti žalobcu ako podnikateľského subjektu,· v troch zo štyroch prípadov mala spoločnosť TELCEN žalobcovi dodať reklamné služby na reklamných
plochách, ku ktorým nemala v dňoch deklarovaného dodania žiadny právny vzťah,
· dodávateľ reklamného loga spoločnosti TELCEN vo svojej výpovedi neuviedol, kedy konkrétne mu
bola zadaná objednávka na výrobu loga pre žalobcu,
· nedošlo ku kumulácii dvoch odlišných dôvodov pre nepriznanie odpočtu DPH. Žalovaný len po
dôslednom oboznámení sa so spisovým materiálom a s odôvodnením rozhodnutia správcu dane
identifikoval existenciu podvodných prvkov u dodávateľa TELCEN a na tieto poukázal.
8. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby kasačný súd potvrdil rozsudok správneho
súdu a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania. Uviedol, že rozhodnutie žalovaného aj správcu
dane postrádajú dostatočné odôvodnenie, keď len opisujú jednotlivé dôkazy, resp. skutkové okolnosti
a neuvádzajú, prečo tieto považujú za nedostatočné. Reálnosť zdaniteľného plnenia vyzdvihol na
do konania predložených dôkazoch. Namietal, že nespĺňanie formálnych náležitostí faktúry nebolo
správcom dane pôvodne vôbec vytýkané a túto okolnosť sa žalobca dozvedel až z rozhodnutia
žalovaného, čo považoval za nesúladné so zásadou dvojinštančnosti správneho konania. Žalobca
nerozporoval, že reklamná zmluva bola zmluvou rámcovou, dodal však, že špecifikácia podujatí, cenník
reklamy a výber konkrétneho športového vozidla boli uskutočnené listami zo 6. a 8. augusta 2016,
ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu. Žalobca zastával názor, že uniesol a vyčerpal svoje vlastné
dôkaznébremeno,pričomupriamilpozornosťnato,žesmerodajnýmjedôkaznýmateriál,niedomnienky
finančnej správy, čo podporil niekoľkými rozhodnutiami kasačného súdu aj Ústavného súdu.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“)
preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto
konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.
10. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
11. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná
kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou
a včas. Žalovaný je podľa § 4 ods. 2 písm. a) 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v účinnom znení oslobodený od súdneho poplatku za podanie kasačnej sťažnosti.
12. Po preskúmaní kasačnej sťažnosti a napadnutého rozsudku správneho súdu, ako i ostatného
podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
13. Žalovaný nesplnenie materiálnych podmienok pre právo na odpočet DPH v zásade vyvodzoval z
toho, že:
· z faktúry ani reklamnej zmluvy nebol zrejmý rozsah ani predmet poskytnutej služby,
· neskôr doložené doklady preukazujúce rozsah aj predmet poskytnutej služby boli žalobcom vytvorené
až po oboznámení sa s výsledkami kontroly,
· neexistoval personálny ani majetkový aparát u dodávateľa spoločnosti TELCEN, pri ktorej nebolo
možné preveriť zaúčtovanie vystavovaných faktúr,
· neexistoval právny vzťah k športovým vozidlám, na ktorých bolo umiestnené logo žalobcu, pretože
spoločnosť TELCEN nevedela preukázať, či mohla toto logo na dotknutých vozidlách umiestniť, a
· dodávateľ reklamného loga označil ako odberateľa fyzickú osobu - konateľa spoločnosti TELCEN, nie
spoločnosť TELCEN ako takú.
14. Pre posúdenie práva na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH je v zmysle ustálenej
judikatúry SD EÚ (napr. rozhodnutia SD EÚ vo veci Senatex GmbH, C-518/14 z 15. septembra 2016,
vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 z 3. septembra 2020, vo veci Kemwater ProChemie s. r.
o., C- 154/20 z 9. decembra 2021) podstatné preukázanie materiálneho plnenia dodaného v rámci
dodávateľskýchasubdodávateľskýchvzťahov,vzásadebezohľadunainternépozadietýchtosubjektov.
Správny súd pritom mal za preukázané, že na športových vozidlách bolo umiestnené logo žalobcu a že
tieto športové vozidlá sa pretekov aj zúčastnili. Žalovaný v kasačnej sťažnosti na str. 10 sám uviedol,
že túto skutočnosť nerozporuje. Z uvedeného dôvodu je existencia materiálneho plnenia nesporná -
k poskytnutiu služby teda reálne došlo. Nesporné bolo aj to, že žalobca i spoločnosť TELCEN boli
zdaniteľnými osobami a služba bola využitá na podnikateľské účely.
15. Skutočnosť, že k zdaniteľnému obchodu došlo potvrdil tak žalobca, ako aj spoločnosť TELCEN,
ale i dodávateľ reklamného loga - okrem iného predložením reklamnej zmluvy, listami, ktorými bola
objednávka špecifikovaná, faktúrami, úhradami, výpoveďami, preukázaním existencie reklamného loga,
či dokladmi preukazujúcimi uskutočnenie udalosti, na ktorej k prezentácii reklamy došlo.16. Správca dane a žalovaný však výrazným spôsobom zamerali svoju pozornosť na preverovanie
skutočností viažucich sa výlučne na osobu dodávateľa - spoločnosti TELCEN. Z takto zisteného
skutkového stavu vyvodzovali dôvody pre neuznanie práva na odpočet DPH vo vzťahu k žalobcovi.
Kasačný súd poznamenáva, že okolnosti, ktoré nesúvisia s daňovým subjektom uplatňujúcim si právo
na odpočet DPH, nemôžu byť tomuto negatívne pričítané. Aj SD EÚ v tomto smere, pokiaľ ide o
naplneniemateriálnychpodmienok,udržujejednoznačnúlíniu-daňovémusubjektuzapredpokladu,žeo
pochybeniachinéhodaňovéhosubjektunevedel,resp.nemoholvedieť,nemožnonavrubzodpovednosti
pripisovať pochybenia iných daňových subjektov (podobne napr. rozhodnutia SD EÚ v spojených
veciach Axel Kittel, C-439/04 a Recolta Recycling SPRL, C-440/04 zo 6. júla 2006, vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 z 3. septembra 2020, v spojených veciach Mahagében Kft., C-80/11 a Péter
Dávid, C-142/11 z 21. júna 2012). Podvodné prvky v konaní spoločnosti TELCEN, na ktoré poukázal
správca dane aj žalovaný, nemôžu byť pri posudzovaní materiálnych podmienok uplatnenia práva na
odpočet DPH, a to už vôbec vo vzťahu k žalobcovi, smerodajné.
17. Vzhľadom na tieto skutočnosti, závery správcu dane a žalovaného, postavené z prevažnej miery na
atribútoch spoločnosti TELCEN (neexistencia potrebného materiálneho, personálneho ani technického
vybavenia na poskytnutie služby, nepredloženie účtovných ani daňových dokladov, či uplatňovanie
odpočtov DPH touto spoločnosťou na základe faktúr vystavených s ňou personálne prepojenou
spoločnosťou) nemôžu z pohľadu uznania práva na odpočet DPH vo vzťahu k žalobcovi obstáť.
18. K okolnostiam na strane spoločnosti TELCEN už aj správny súd, v súlade s judikatúrou kasačného
súduvyslovil,žeprenesplneniemateriálnychpodmienokprávanaodpočetDPHnepostačujespochybniť
disponovanie s prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia. Rovnako správny súd zaujal
racionálne stanovisko aj vo vzťahu k dodávateľovi reklamného loga. Platba za reklamné logo bola
uskutočnená a zaevidovaná cez elektronickú registračnú pokladňu. Aj existencia tohto plnenia teda
bola preukázaná. Túto skutočnosť nerozporoval ani žalovaný, pričom existenciu materiálneho plnenia
potvrdil aj v kasačnej sťažnosti. Žalovaný však v kasačnej sťažnosti spochybnil naplnenie materiálnych
podmienokprávanaodpočetDPHvovzťahukžalobcovi,pretožereklamnélogobolofaktickyposkytnuté
konateľovi spoločnosti TELCEN ako fyzickej osobe, ktorá nebola registrovaná ako platiteľ DPH.
19. Právo na odpočet DPH vzniká v rozsahu, v akom daňový subjekt použije tovar alebo službu na
účely svojho podnikania. Táto premisa predpokladá, ako kasačný súd uviedol už v predošlých bodoch,
existenciu zdaniteľného plnenia a jeho preukázateľnú väzbu na ekonomickú činnosť daňového subjektu.
Žalovaným vytýkané formálne nedostatky v reťazci dodávok nemôžu bez ďalšieho zakladať dôvod
pre neuznanie práva na odpočet DPH. Správca dane má posudzovať obsah a výsledok transakcie
materiálne. Zo všetkých okolností je pritom objektívne preukázateľné, že dodávateľ reklamného loga
toto plnenie vykonal na objednávku, resp. pre spoločnosť TELCEN, a to za účelom jeho následného
umiestnenia na športových vozidlách. Zistený skutkový stav nasvedčuje tomu, že plnenie bolo
vykonané za účelom splnenia záväzku spoločnosti TELCEN voči žalobcovi na základe reklamnej
zmluvy. Skutočnosť, že medzi subdodávateľom (dodávateľ reklamného loga) a?dodávateľom žalobcu
(spoločnosťTELCEN)nebolavystavenáfaktúra,alepokladničnýdokladnakonateľadodávateľažalobcu
(spoločnosť TELCEN), nie je bez ďalšieho spôsobilá narušiť oprávnenosť žalobcovho práva na odpočet
DPH. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Sžf/1/2011 z 15. marca 2011, podľa ktorého skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a),
ako i v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z týchto
ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa
a dodávateľových subdodávateľov. Žalobca preto nemôže niesť zodpovednosť za konanie od žalobcu
odlišných podnikateľských subjektov, ktoré nevedel alebo nemohol ovplyvniť.
20. Kasačný súd nerozporuje, že daňový doklad má obsahovať zákonom predpísané náležitosti.
Jednotlivé právne úkony však môžu trpieť vadami spojenými s?chybami v?písaní a?počítaní. V?týchto
prípadoch je dôležitý samotný obsah právneho úkonu. Vada reklamnej zmluvy spočívajúca v?tom,
že je spoločnosť TELCEN uvedená malými písmenami, ako aj vada listu zo 6. augusta 2016, že
spoločnosť TELCEN mala uvedenú neaktuálnu adresu preto nemôžu bez ďalšieho spochybňovať
realizáciu obchodu. Daňové doklady a ich prípadné chyby je tak potrebné vyhodnocovať vo vzťahu ku
všetkým ostatným skutočnostiam, za ktorých mal obchod prebiehať. Nesplnenie formálnych požiadaviek
daňovým subjektom nesmie byť vnímané ako dôvod pre odopretie práva na odpočet DPH, ak materiálne
podmienky boli v čase plnenia splnené aj bez formálne perfektných právnych úkonov. Na podklade
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. marca 2008 treba dospieť k
tomu, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, vzájomná
výmena reálnych plnení - poskytnutie reklamnej služby na strane jednej a úhrada tejto služby na strane
druhej. Práve týmto je vyjadrená už vyššie spomínaná ekonomická podstata daňovej transakcie, ktoráje favorizovaná pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Nad rámec
uvedeného kasačný súd podotýka, že tvrdenia žalovaného o skoncipovaní týchto dokladov až počas
vyrubovacieho konania neboli finančnou správou preukázané.
21. V kontexte vyššie uvedeného prístupu treba posudzovať aj neúplnosť faktúry čo do rozsahu
podujatia, pretože takáto špecifikácia objednávky bola vykonaná listami zo 6. a 8. augusta
2016. Kasačný súd zhodne so správnym súdom dopĺňa, že neúplnosť faktúry môže zakladať
administratívnoprávnu zodpovednosť za jej nesprávne vystavenie, nie však samostatný dôvod pre
neuznanie práva na odpočet DPH.
22. Kasačný súd nevzhliadol dôvodným ani sťažnostný bod o neexistencii právneho vzťahu spoločnosti
TELCEN k športovým vozidlám. Do konania boli predložené potvrdenia Okresného riaditeľstva
Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu Rožňava z 2. júla 2019 ako aj odpoveď Prezídia
Policajného zboru z 27. marca 2020 o tom, kto bol vlastníkom športových vozidiel, pričom jedným z nich
bol aj konateľ spoločnosti TELCEN. V tejto súvislosti boli do konania predložené aj nájomné zmluvy
preukazujúceprávnyvzťahspoločnostiTELCENktýmtovozidlám.Kasačnémusúduniejezrejmé,prečo
finančná správa tieto dôkazy nevyhodnotila ako doklad o existencii právneho vzťahu a o preukázaní
možnosti slobodnej dispozície s týmito vozidlami.
23. Ak finančná správa mala pochybnosti o korektnosti a poctivosti obchodného styku vo viacerých
medzičlánkoch,malatopreukázaťanáležiteodôvodniť.Tietopochybnostibyvšak,bezohľadunato,boli
relevantné pri posudzovaní iného dôvodu pre neuznanie práva na odpočet DPH. Výsledky vykonaného
dokazovania za súčasného stavu nasvedčujú tomu, že nedošlo k spochybneniu v takom rozsahu, aby
mohol byť prijatý záver o nesplnení materiálnych podmienok práva na odpočet DPH. Kasačný súd preto
sťažnostné body vyhodnotil ako nedôvodné.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
24. Podľa § 461 SSP: Kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie
je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil sťažnostné body ako nedôvodné, rozhodol podľa
predmetného ustanovenia.
25. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku
podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi
voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal
žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa
pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia
možno priznať len výnimočne.
26. Kasačný súd žalobcovi, pretože bol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania priznal.
Kasačný súd žalovanému, pretože v konaní nebol úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal.
27. Tento rozsudok prijal kasačný súd jednomyseľne.
Právne úkony vyhodnocované na úseku daňového práva môžu trpieť vadami spojenými s chybami v
písaní a počítaní. V týchto prípadoch je dôležitý samotný obsah právneho úkonu. Daňové doklady a ich
prípadné chyby je potrebné vyhodnocovať vo vzťahu ku všetkým ostatným skutočnostiam, za ktorých
mal obchod prebiehať. Nesplnenie formálnych požiadaviek daňovým subjektom nesmie byť vnímané
izolovane ako dôvod pre odopretie práva na odpočet DPH, ak materiálne podmienky boli v čase plnenia
splnené aj bez formálne perfektných právnych úkonov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.