Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. október 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/77/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200218
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200218.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaĽudevítaFafaľákaačlenov

senátu JUDr. Zuzany Berežnej a Mgr. Slavomíra Podhorského, v právnej veci žalobcu: JUDr. Marek
Radačovský, správca konkurznej podstaty úpadcu RB, Veľké Kapušany s.r.o. v konkurze, so sídlom
Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35 553 961, právne zastúpeného ŽOLDOŠ & PARTNERS s.r.o., so
sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 53 540 964, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100475362/2020 zo dňa 20.02.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Daňový úrad Košice (ďalej aj „správca dane“ alebo „správny orgán prvého stupňa“) vykonal
v spoločnosti RB, Veľké Kapušany s.r.o. (ďalej aj „žalobca“ alebo „daňový subjekt“) daňovú kontrolu
(začatú dňa 11.11.2014) na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia roku 2011 január 2011,

február 2011, marec 2011, apríl 2011, máj 2011, júl 2011, august 2011, november 2011, december 2011.

2. Daňová kontrola bola opakovane prerušená a to podľa preskúmavaného rozhodnutia v čase:
- od 04.03.2015 do 12.06.2016 (ďalej aj „prvé prerušenie“),
- od 30.08.2016 do 22.03.2018 (ďalej aj „druhé prerušenie“),
- od 20.04.2018 do 26.04.2018 (ďalej aj „tretie prerušenie“),
- od 10.05.2018 do 01.07.2018 (ďalej aj „štvrté prerušenie“),

3. Protokol z daňovej kontroly č. 102102712/2018 zo dňa 23.10.2018 (ďalej aj „protokol z daňovej
kontroly“) bol daňovému subjektu doručený dňa 24.10.2018.

4. Správca dane rozhodnutím č. 102186665/2019 zo dňa 18.09.2019 vyrubil žalobcovi rozdiel na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2011 v sume 35.329,83 Eur. Správca dane nepriznal
žalobcovi nadmerný odpočet v sume 1.165,82 Eur a vyrubil daň v sume 34.164,01 Eur.

5. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia boli závery správcu o neoprávnenom uplatnení
práva na oslobodenie od dane v zmysle ustanovení § 43 ods. 1 zákona o DPH, pretože zdaniteľné
obchody sa uskutočnili v reťazci dodávateľov a odberateľov, o ktorom žalobca vedel alebo moholvedieť, že je poznačené podvodným konaním vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty. Išlo o dodanie
betonárskej ocele preodberateľov v iných členských štátoch, a to:
City-Star Point Kft., Szugló u. 82, 1141 Budapešť, Maďarsko, IČ DPH HU14962002 (spoločnosť

zanikla dňa 22.03.2014), v sume 161.289,33 Eur (neuznané oslobodenie od dane v sume 26.881,56
Eur) podľa faktúr:
- č. FV110027, zo dňa 31.01.2011. v sume 12.337,10 Eur
- č. FV110026, zo dňa 28.01.2011, v sume 12.802,55 Eur
- č. FVl10017, zo dňa 14.0 1.2011, v sume 23.621,88 Eur

- č. FV110025, zo dňa 27.01.2011, v sume 38.161,55 Eur
- č. FVl10022, zo dňa 25.01.201l , v sume 12.820,00 Eur
- č. FV110021, zo dňa 20.01.2011, v sume 24.589,50 Eur
- č. FV110018, zo dňa 18.01.2011, v sume 11.791,75 Eur
- č. FV110016, zo dňa l1.01.2011, v sume 25.165,00 Eur
JP Femker Kft., Varrógépgyar u 6, 1211 Budapešť, Maďarsko, IČ DPH HU1550437, v sume 37.309,29

Eur (neuznané oslobodenie od dane v sume 6.218,22 Eur) podľa faktúr
- č. FV110010, zo dňa 12.01.2011, v sume 12 013,95 Eur
- č. FV110011, zo dňa 13.01.2011, v sume 25 295,34 Eur
FerroTranszKft.,SzeatJ.u.l,Dabas,Maďarsko,IČDPH HU11760681,vsume13.380,35Eur(neuznané
oslobodenie od dane v sume 2.230,06 Eur) podľa faktúry č. FV110024, zo dňa 26.01.2011, v sume

13.380,35 Eur.

6. Správca dane v zdaňovacom období január 2011 nepriznal daňovému subjektu právo na oslobodenie
oddanepridodanítovaruztuzemskadoMaďarskejrepubliky(§43asúv.zákonač.222/2004Z.z.odani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“), a to z dôvodu účasti žalobcu

na daňovom podvode v štyroch obchodných reťazcoch v rámci, ktorých dochádzalo k obchodovaniu:
1/ - s betonárskou oceľou rumunského pôvodu, a to v obchodnom reťazci: MECHEL SA oceliareň
(Rumunsko) › ? › MECHEL Service Hungary Kft. (Maďarsko) › žalobca (Slovensko) › City - Star Point
Kft. (Maďarsko) › DUTRADE Zrt. (ďalej tiež „reťazec 1/“);
2/ - s betonárskou oceľou rumunského pôvodu, a to v obchodnom reťazci: MECHEL SA oceliareň

(Rumunsko) › ? › MECHEL Service Hungary Kft. (Maďarsko) › žalobca (Slovensko) › JP Fémker Kft.
(Maďarsko) › DUTRADE Zrt. (ďalej tiež „reťazec 2/“);
3/-sbetonárskouoceľoumaďarskéhopôvoduatovobchodnomreťazci:WSKStahlhandelsgesellschart
GmBH › žalobca (Slovensko) › Zrt. › City - Star Point Kft. (Maďarsko) (ďalej tiež „reťazec 3/“);
4/ - s betonárskou oceľou rumunského pôvodu, a to v obchodnom reťazci: MECHEL SA oceliareň

(Rumunsko) › ? › MECHEL Service Hungary Kft. (Maďarsko) › žalobca (Slovensko) › Ferrotransz
(Maďarsko) (ďalej tiež „reťazec 4/“);

7. Žalobca podal dňa 18.10.2019 proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolanie
(ďalej aj „odvolanie“), pričom odvolacie námietky zodpovedajú žalobným bodom, ktoré žalobca uviedol

v správnej žalobe.

8. Finančné riaditeľstvo SR (ďalej aj „žalovaný“) rozhodnutím č. 100475362/2020 zo dňa 20.02.2020
(ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie žalovaného“), rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4
Daňového poriadku potvrdil.

9. Žalovaný konštatoval, že z dôkazov zabezpečených správcom dane má za zrejmé, že žalobca bol
zapojený do reťazových transakcií medzí spoločnosťami obchodujúcimi s betonárskou oceľou a s
plechmi, ktorých účastníkmi boli obchodné spoločnosti z rôznych členských štátov Európskej únie
(predovšetkým Maďarsko, Slovensko, ale aj Poľsko a Rakúsko), resp. dodávatelia plechov z tretích

krajín. Odberateľmi žalobcu boli výlučne maďarské spoločnosti, ktoré tento tovar následne dodali ďalším
maďarským odberateľom. Z dodania tovaru do Maďarska si daňový subjekt uplatnil oslobodenie od
dane v zmysle § 43 zákona o DPH v znení neskorších predpisov. Správca dane mal pochybnosti o
deklarovaných dodávkach tovaru, preto preveroval nielen samotný daňový subjekt a jeho priamych
obchodných partnerov, ale aj ďalšie spoločnosti zapojené do reťazového obchodovania a vykonal

dokazovanie v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Správca dane je v prípade pochybností
oprávnený preverovať celý zistený obchodný reťazec spoločnosti. Zo zistení správcu dane podľa
žalovaného vyplynulo,že v danom prípade pri dodaní tovaru v rámci reťazových obchodov išlo o predajtoho istého tovaru medzi viacerými obchodnými spoločnosťami z rôznych členských štátov Európskej
únie.

10. Žalovaný uviedol, že správca dane vykonanou daňovou kontrolou u žalobcu v kontrolovaných
zdaňovacích obdobiach roku 2011 zistil obchodné reťazce, v ktorých medzi jednotlivými článkami
prebiehal pohyb tovaru (betonárska oceľ a plechové tabule) nakúpeného z Maďarska, resp. z Poľska a
tretích krajín, pričom žalobca tento tovar fakturoval odberateľom do Maďarska. Uvedené obchodovanie
prebiehalo v rámci dvoch obchodných schém: I. zahraničná spoločnosť (prevažne z Maďarska)

fakturovala tovar žalobcovi a žalobca následne tento tovar fakturoval maďarskému obchodníkovi na
pozícii zmiznutého obchodníka (,,missing trader“), ktorý však nebol skutočným príjemcom tovaru, tovar
bol následne prefakturovaný na ďalšiu maďarskú spoločnosť. Časť dodávok bola v ten istý deň naložená
v Maďarsku, prepravená cez Slovensko späť do Maďarska a v ten istý deň aj vyložená v Maďarsku
priamo u druhého alebo tretieho odberateľa. Druhá časť dodávok tovaru bola prechodne uskladnená u
žalobcuvoVeľkýchKapušanochaoniekoľko dní alebo mesiacovexpedovaná doMaďarskafakturačne

cez zmiznutého obchodníka; II. žalobca tovar, ktorý nakúpil z tretích krajín, Poľska aj zo Slovenska,
expedoval maďarskému odberateľovi na pozícii Missing trader.

11. Zo zistení správcu dane podľa žalovaného vyplynulo, že doklady žalobcu boli vyhotovované formálne
a neodrážali reálny skutkový stav. Správca dane dôkladne analyzoval činnosť jednotlivých spoločností

zapojených do zistených fakturačných reťazcov v jednotlivých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach
roku 2011, pričom konštatoval, že žalobca svojím zapojením do zistených obchodných reťazcov umožnil
získať daňovú výhodu spoločnostiam na inom stupni reťazca.

12. V zistených reťazcoch na pozícii „missing trader“ v jednotlivých kontrolovaných zdaňovacích

obdobiach roka 2011 vystupovali maďarské spoločnosti City- Star Point Kft., INKURENC1A Kft.,
Acélker Kft. Uvedení prví odberatelia na pozícii zmiznutých obchodníkov neboli skutočnými príjemcami
tovaru, tovar fakturovali ďalším maďarským spoločnostiam, pričom dochádzalo k znižovaniu cien
tovaru. Spoločnosti DUTRADE Kft., JP Fémker Kft., A-Híd EPITO Kft, ArcellorMittal Distribution Hungary
Kft. ako druhí, resp. tretí odberatelia realizovali úhrady za prvých odberateľov, a to na základe zmlúv o

postúpení pohľadávok, pričom v niektorých prípadoch došlo k realizácii úhrady druhým odberateľom
na účet žalobcu skôr, ako boli vystavené faktúry od prvého odberateľa (žalobca prijal dňa 04.02.2011
zálohovú platbu od druhého odberateľa DUTRADE Zrl., ale až od 08.02.2011 začal žalobca vystavovať
faktúrypreprvéhoodberateľaINKURENCIAKft.).Žalobcamalkdispozíciifaktúrymedziprvýmadruhým
odberateľom z dôvodu postúpenia pohľadávok, preto musel podľa žalovaného o znižovaní cien tovarov

v reťazci vedieť. Zároveň podľa informácií od maďarskej daňovej správy spoločnosti Acélker Kft. a
ArcellorMittal Distribution Hungary Kft. boli zapojené do karuselových obchodov.

13. Žalovaný bol toho názoru, že v súvislosti so spôsobom úhrad od odberateľov žalobcu, ktoré boli
realizované oneskorene, prípadne neboli realizované vôbec a žalobca uzatvoril zmluvy o postúpení

pohľadávok voči svojim odberateľom s inými spoločnosťami (druhými, tretími odberateľmi) správca
dane opodstatnene poukázal na skutočnosť, že žalobca za oneskorené úhrady maďarským
odberateľom nefakturoval úroky za omeškané platby, aj keď to bolo zmluvné dohodnuté a naďalej
pokračoval v spolupráci s týmito nespoľahlivými subjektmi. Na druhej strane však žalobca napríklad
slovenskému odberateľovi SIMOP SK a.s. v roku 2011 fakturoval úroky za omeškané platby. Upozornil

aj na zistenie správcu dane, že v hlavnej účtovnej knihe, ktorú žalobca predložil správcovi dane dňa
20.09.2018, už bol výnosový účet, na ktorý sa účtujú úroky z omeškania, odstránený, čo podľa jeho
názoru potvrdzuje, že žalobca upravoval svoje účtovné záznamy.

14. Žalovaný ďalej poukázal na tú skutočnosť, že na pozícii „broker“ v zistených reťazcoch vystupoval

maďarský dodávateľ MECHEL Service Hungary Kft. (január 2011, február 2011, marec 2011, máj
2011), ktorý si pri nákupe tovaru uplatnil právo na odpočítanie dane a tovar ďalej fakturoval
žalobcovi s oslobodením od dane, a tiež druhí odberatelia DUTRADE Kft. (február 2011, marec 2011,
apríl 2011), ArcellorMittal Distribution Hungary Kft. (júl 2011, august 2011, november 2011, december
2011), ktorí sa mohli vyhnúť povinnosti zaplatiť daň pri nadobudnutí tovaru z Slovenska a uplatniť

si právo na odpočítanie dane z maďarských tuzemských dodávok vďaka tomu, že žalobca vyhotovil
faktúry s oslobodením na inú maďarskú spoločnosť, než na reálneho maďarského príjemcu. Na pozícii
„buffer“ v zistených reťazcoch vystupoval žalobca, ktorý umožnil získať daňové zvýhodnenie svojim
dodávateľom (MECHEL Service Hungary Kft., ArcellorMittal Distribulion Hungary Kft. a druhým, resp.tretím odberateľom (DUTRADE Zrt., A-Híd Épíló Zrt., JP Fémker Kft., ArcellorMittal Distribution Hungary
Kft.), prípadne svojím zapojením do obchodných reťazcov umožnil, aby dodávateľ neodviedol daň z
pridanej hodnoty v štáte, v ktorom bol vyrobený tovar (od maďarskej a poľskej oceliarne), a ktorý bol

cez naplánované reťazce zväčša vrátený späť do tej krajiny, kde bol aj vyrobený, a to cez zmiznutých
obchodníkov, ktorí neodviedli daň.

15. Z dokazovania správcu dane mal žalovaný za zrejmé, že o postavení jednotlivých spoločností a ich
úlohách v zistených reťazcoch žalobca nesporne vedel, resp. pri zachovaní náležitej miery obozretnosti

mohol vedieť, a to vzhľadom na to, že:
- dodávky prebiehali v rozpore s dohodnutými podmienkami, pri odberateľoch City-Star Point Kft. a
INKURENCIA Kft. žalobca nevystavoval zálohové faktúry, tovar expedoval bez zaplatenia,
- zatovarneplatiliodberatelia,aleinéspoločnostibezobchodnéhovzťahusožalobcom,atodruhí,resp.
tretí odberatelia. Druhí, resp. tretí odberatelia potvrdili prevzatie tovaru na prepravných dokladoch CMR
a ložných listoch, na prepravných listoch sa nachádzala pečiatka prvého odberateľa, ale na totožných

prepravných dokladoch získaných od maďarskej finančnej správy, na rovnakom doklade CMR bola
pečiatka inej maďarskej spoločnosti;
- žalobca odberateľom nevystavoval faktúry za úroky z omeškania, hoci včas neplatili, ale naďalej
pokračoval v obchodnej spolupráci;
- žalobca sám objednal prepravu s nakládkou v Maďarsku, aby bol tovar prepravený v ten istý deň cez

Slovensko k druhému odberateľovi do Maďarska (t. j. mal o organizácii prepravy vedomosť). Žalobca
objednal a hradil prepravu tovaru v rámci skladov v Maďarsku, hoci súvisiace prepravné doklady
CMR nepravdivo deklarujú (s pečiatkou príjemcu RB, Veľké Kapušany s.r.o.), že tovar bol uvedenými
autami prevezený na Slovensko. Žalobca má za január 2011 dvojnásobne viac potvrdených prepravných
dokladov CMR o tom, že doviezol betonársku oceľ z Maďarska na Slovensko, pričom dodávky neboli

zaúčtované do skladovej evidencie;
- prepravné doklady za január 2011 až marec 2011 neobsahovali žiadne pečiatky a podpis príjemcu
tovaru, teda nebolo preukázané, že k dodaniu tovaru pre odberateľa City-Star Point Kft. došlo tak, ako
je na faktúrach uvedené
- žalobca účelovým spôsobom viedol svoje účtovníctvo;

- v súvislosti s odberateľmi tovaru v inom členskom štáte žalobca intenzívne uplatňoval inštitút
postupovania pohľadávok;

16.Považovalzaneopodstatnenúnámietkužalobcu,žesprávcadanepripísalnajehoťarchunemožnosť
preveriť uskutočnenie zdaniteľných obchodov u dodávateľov a dodávateľových dodávateľov

a odberateľov a odberateľových odberateľov. Zo spisového materiálu vyplýva, že správca dane
nespochybnil existenciu tovaru a jeho prepravy, ale spochybnil účel vytvorených fakturačných reťazcov,
pričom uviedol dôvody, pre ktoré tieto reťazce vyhodnotil ako poznačené podvodným konaním.
Nepripísal teda na ťarchu žalobcu dôkaznú núdzu v spoločnostiach, ktoré sa zúčastnili reťazových
obchodov, ale na základe výsledkov rozsiahleho dokazovania preukázal, že žalobca sa zúčastnil

obchodov v takom dodávateľsko-odberateľskom reťazci, ktorý bol vytvorený za účelom získania
daňového zvýhodnenia na inom stupni reťazca a žalobca o tom podľa žalovaného preukázateľne mohol
vedieť.

17. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že správca dane nepreukázal, že žalobca musel vedieť o jeho

zapojení v umelom reťazci spoločností poukázal na skutočnosť, že žalobca neuviedol, ako si overil
postavenie svojich obchodných partnerov, nevysvetlil, prečo uzatváral zmluvy o postúpení pohľadávok
skôr, ako samotné pohľadávky existovali, prečo prijímal úhrady od iných spoločností k pohľadávkam
voči svojim odberateľom skôr, ako uzatvoril zmluvy o postúpení pohľadávok, nevysvetlil, z akého
dôvodu bol tovar prepravený v ten istý deň z Maďarska na Slovensko a obratom späť do Maďarska,

hoci o tom musel mať vedomosť, keďže objednával prepravu tovaru, vierohodne nevysvetlil rozpory
v účtovných dokladoch. Konštatoval, že žalobca nepreukázal, že prijal všetky rozumné opatrenia
a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho
hospodárskej činnosti.

18. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj zo spisového materiálu podľa
žalovaného vyplýva, že pri preverovaní sa správca dane neobmedzil len na doklady a skutočnosti
predkladanéadeklarovanéžalobcom,aleajžiadosťami omedzinárodnú výmenu informácií,vypočutím
svedkov, spoluprácou s orgánmi činnými v trestnom konaní zisťoval aj súvisiace skutočnosti, ktorézároveň uviedol v odôvodnení rozhodnutia. Preto považoval za neopodstatnenú námietku žalobcu, že
správca dane nedostatočne zistil skutkový stav. Naopak, bol toho názoru, že správca dane dôsledne
preveril a v odôvodnení rozhodnutia podrobne uviedol, ktorými dokladmi sa zaoberal a ako ich

vyhodnotil.

19. K námietke žalobcu, že správca dane vzhľadom na zistenia z MVI v súvislosti so zdaňovacími
obdobiami jún, september a október 2011 (za ktoré nebol zistený rozdiel dane), už nemal formou MVI
zisťovať skutočnosti, ktoré mu boli známe uviedol, že v daňových kontrolách za zdaňovacie obdobia

január - máj 2011, júl - august 2011, november - december 2011 správca dane formou MVI nezisťoval
totožné skutočnosti, ako boli zisťované v predchádzajúcich daňových kontrolách za jún, september a
október 2011.

20. K námietke žalobcu, že správca dane vlastnou chybou nezabezpečil dôkazy, pretože žiadosť o
výsluch svedka v rámci MVI bola zaslaná na nesprávnom formulári a uplynutím času sa už nepodarilo

úkon vykonať, uvedené pochybenie preto nemôže byť vyhodnotené v neprospech žalobcu, žalovaný
zo spisového materiálu zistil, že dňa 15.03.2017 bola správcovi dane doručená odpoveď na MVI, že
jeho žiadosť č. 1464734/2016, ktorou požadoval vykonať výsluch svedka pána A. B., nebola vybavená,
pretože nebola zaslaná na správnom tlačive. V čase doručenie tejto odpovede bola predmetná daňová
kontrolaprerušenározhodnutímč.103794453/2016,správcadanepretonemoholpokračovaťvovýkone

kontroly. Dňa 23.03.2018 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Novú žiadosť o
MVI správca dane zaslal dňa 16.04 .2018. Maďarská daňová správa v odpovedi č. 100834405/2018
zo dňa 26.04.2018 uviedla, že podľa maďarskej; legislatívy už v roku 2018 nemožno vykonať výsluch
svedka k zdaňovaciemu obdobiu roku 20l1. Poukázal však na to, že výsluch svedka bol len jedným
z doplňujúcich dôkazov. Napriek tomu, že sa tento výsluch nezrealizoval, správca mal dostatok

rozhodujúcich dôkazov - listinné dôkazy, odpovede z MVI, výsluchy ostatných svedkov), ktoré dôsledne
vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, a z ktorých podľa žalovaného vyplynuli závery uvedené
v rozhodnutí, preto námietku považoval za neopodstatnenú.

21. K námietkam žalobcu o nedodržaní lehoty na výkon daňovej kontroly v dôsledku nedodržania

lehôt pri medzinárodnej výmene informácií žalovaný uviedol, že Protokol z daňovej kontroly č.
102102712/2018 bol žalobcovi doručený dňa 25.10.2018, a týmto dňom bola podľa § 46 ods. 8
Daňového poriadku daňová kontrola ukončená. Zákonná jednoročná lehota na výkon daňovej
kontroly by uplynula až dňa 08.11.2018, a teda správca dane ukončil daňovú kontrolu v zákonnej
lehote určenej na jej výkon a protokol z nej nadobudol povahu zákonne získaného dôkazu.

22. K námietke žalobcu týkajúcej sa dĺžky prerušenia daňovej kontroly z dôvodu podania žiadostí
o MVI, s poukazom na zákon č. 442 /2012 Z. z. a článok 7 smernice Rady 2011/16/EÚ a
článok 10 nariadenia Rady č. 904/2010 žalovaný uviedol, že správca dane ďalej nevie ovplyvniť lehotu,
v ktorej zahraničné daňové správy konajú a vzhľadom na potrebu preverenia všetkých skutočností

pre správne určenie dane čakal na tieto odpovede a nemohol pokračovať v daňovej kontrole pred
ich doručením. Odpovede na otázky, ktoré boli predmetom žiadosti o MVI, boli podľa žalovaného
rozhodujúce pre preverenie skutočností týkajúcich sa preverovaných obchodov, preto správca dane
v záujme objektívneho vyhodnotenia okolností zdaniteľných obchodov až do doručenia príslušných
informáciínemoholpokračovať vovýkonedaňovejkontroly,a daňovúkontroluztýchtodôvodovprerušil.

23. K námietke žalobcu, že daňové kontroly boli prerušené ešte skôr, ako sa začalo konanie o získanie
informácii podľa osobitného predpisu, teda kedy bola žiadosť o zaslanie žiadosti o MVI zaslaná na
žalovanému, a kedy žalovaný zaslal žiadosť o MVI v súlade so zákonom č. 442/2012 Z. z., uviedol,
že z predloženého spisového materiálu považuje za zrejmé, že aj tieto námietky žalobcu sú

neopodstatnené. Keďže žalobca deklaroval nadobudnutie tovaru z iného členského štátu (maďarským
a rakúskym dodávateľom), ako aj dodania tovaru do iného členského štátu (českým, maďarským a
rakúskym odberateľom) ako dodania oslobodené od dane, bolo potrebné overiť okolnosti dodania
tovaru a reálnosť dodávok aj u deklarovaných dodávateľov a odberateľov v inom členskom štáte, a
to práve zaslaním žiadosti o MVI, na základe čoho správca dane vydal rozhodnutia o prerušení

daňovej kontroly. Bez informácií ískaných z odpovedí maďarskej, českej a rakúskej finančnej
správy, by skutočnosti týkajúceho sa dodania tovarov neboli zistené dostatočne a správca dane
by nemal dostatočné podklady a informácie na vydanie rozhodnutia. Považoval preto za zrejmé, že
získanie odpovedí v rámci MVI bolo rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia správcu dane a správca danepostupoval v súlade s § 24 ods. 2 Daňového poriadku, pretože konal tak, aby skutočnosti nevyhnutné na
účely správy dani boli zistené čo najúplnejšie. Tvrdenia žalobcu o neúčelnosti a neprimeranom prerušení
daňovej kontroly považoval preto neopodstatnené. Konštatoval, že prerušenie daňovej kontroly bolo

odôvodnené, v súlade s platnými právnymi predpismi, počas prerušenia lehoty neplynuli, lehota na
vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. l0 Daňového poriadku bola dodržaná, a preto nedošlo ani
k porušeniu zásady primeranosti a zákonnosti.

24.Knámietkežalobcuozánikuprávavyrubiťdaň,žalovanýpoukázalnaustanovenia §69ods.1,2,

3 a 5 Daňového poriadku a konštatoval, že ak v priebehu päťročnej lehoty na vyrubenie dane, správca
dane vykoná úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (čo v tomto prípade bolo doručenie
protokolu z daňovej kontroly), plynie päťročná lehota znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt
o tomto úkone vyrozumený. Z predloženého spisového materiálu považoval za zrejmé, že lehota podľa
v § 69 ods. 1 Daňového poriadku by správcovi dane uplynula dňa 01.01.2017, ale v tomto prípade bola
daňová kontrola rozhodnutiami správcu dane prerušená, a to štyrikrát (od 04.03.2015 do 12.06.2016,

od 30.08.2016 do 22.03.2018, od 20.04.2018 do 26.04.2018 a od 10.05.2018 do 01.07.2018). Počas
prerušenia daňovej kontroly lehota na zánik práva vyrubiť daň neplynula, a teda správca dane vykonal
úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, t. j. doručil žalobcovi protokol z daňovej kontroly
dňa25.10.2018,vzákonomstanovenejpäťročnejlehote.Zuvedenéhodôvoduanitútonámietkužalobcu
nepovažoval za opodstatnenú.

II.
Správna žaloba

25. Správnou žalobou, elektronicky doručenou 23.03.2020, pôvodne Krajskému súdu v Košiciach
(ďalej len „krajský súd“), sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj
prvostupňového rozhodnutia pre ich nezákonnosť, vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie a
priznania nároku na náhradu trov konania.

26. V žalobe sú vymedzené nasledovné žalobné body (námietky) žalobcu:
nebola dodržaná zákonná dĺžka daňovej kontroly, ktorá začala dňa 11.11.2014 a ukončená bola dňa
25.10.2018, pričom správca dane umelo prerušoval daňovú kontrolu, hoci vedel, že maďarská daňová
správa už neposkytne žiadne informácie k roku 2011, opakovane žiadal o poskytnutie rovnakých
informácií, ktoré mu už boli poskytnuté pri daňových kontrolách za iné zdaňovacie obdobia roku 2013.

Išlo o nadbytočný a neefektívny postup, na takéto prerušenie daňovej kontroly nemožno prihliadať,
v dôsledku nevykonania daňovej kontroly v súlade so zákonom protokol z daňovej kontroly nadobudol
povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku,
daňová kontrola sa v zmysle § 44 ods. 1 druhá veta Daňového poriadku vykonáva vždy len v rozsahu,
ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Postup správcu dane z pohľadu účelnosti

a dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly nezodpovedá zásadám zákonnosti a primeranosti, právny
inštitút prerušenia daňovej kontroly nemôže slúžiť ako nástroj správcu dane na umelé a neúčelné
predlžovanie zákonnej dĺžky trvania daňovej kontroly, čo potvrdzuje aj judikatúra Najvyššieho súdu SR
(rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/3/2018, 4Sžfk/53/2018, uznesenie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 5Sžf/15/2016),

správca dane pri prerušení daňovej kontroly nepostupoval správne ohľadom určenia momentu začiatku
a ukončenia prerušenia daňovej kontroly. Z vyššie uvedenej judikatúry vyplýva, že pri procese
medzinárodnej výmeny informácií by mal správca dane prerušiť daňovú kontrolu dňom odoslania
žiadosti o poskytnutie informácií príslušnému orgánu cudzieho štátu a pokračovať dňom doručenia
odpovede,

správca dane neprerušil daňovú kontrolu dňom odoslania žiadosti o poskytnutie informácií príslušnému
orgánu cudzieho štátu a nepokračoval v nej ihneď dňom doručenia odpovede, čím dobu jej prerušenia
umelo predĺžil, a jednako z dôvodu, že dĺžka prerušenia je v rozpore s čl. 10 nariadenia Rady (EU) č.
904/2010),
nemožno súhlasiť so žalovaným, že nedošlo k zániku práva vyrubiť daň, pretože žalovaný si zamieňa

inštitút daňovej kontroly s daňovým konaním. Výsledkom daňovej kontroly je protokol, nie rozhodnutie,
daňová kontrola je proces kontrolný, nie rozhodovací. Ustanovenie o prerušení daňového konania (§ 61
Daňového poriadku) je všeobecným ustanovením vzťahujúcim sa na všetky druhy daňového konania,
ale nie je možné toto ustanovenie použiť na činnosti správcu dane mimo daňového konania (napríkladdaňovú kontrolu). Ak by sa malo ustanovenie § 61 Daňového poriadku vzťahovať na daňovú kontrolu,
muselo by to byť v predmetnom ustanovení výslovne uvedené, ako je to napríklad v ustanovení § 60
ods. 8 Daňového poriadku,

protokol z daňovej kontroly mu bol doručený po uplynutí prekluzívnej lehoty ustanovenej v § 69 ods. 1
Daňového poriadku, a teda došlo k zániku práva vyrubiť daň;
zo strany správcu dane došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu rozloženia dôkazného bremena,
keďže sa od žalobcu vyžadovalo preukázanie takých skutočností, ktoré sa týkali jeho dodávateľov a
presahovali rámec možností na strane žalobcu,

zo strany žalovaného nedošlo k preukázaniu účasti žalobcu na daňovom podvode, zo skutočnosti, že si
žalobca neuplatňoval zmluvné sankcie nemožno vyvodiť účasť žalobcu na daňovom podvode,
rozhodnutím správcu dane a žalovaného bola porušená zásada neutrality dane, pretože na žalobcu bola
neoprávnene prenesená ťarcha DPH zaplatená v cene tovaru,
žalobca dostatočne vysvetlil účtovné nezrovnalosti, ktoré mu boli vytýkané,
následná nekontaktnosť dodávateľa žalobcu neznamená, že došlo k účasti na daňovom podvode

žalobcu,
formálne nedostatky nemôžu predstavovať dôvod na odmietnutie práva na oslobodenie od dane,
žalovaný nevykonal dôkazy v prospech daňového subjektu,
žalovaný postupoval vo veci nesprávne a v rozpore s právnou istotou žalobcu, keďže predchádzajúce
daňové kontroly týkajúce sa tej istej komodity, a tých istých subjektov dospeli k rozdielnym záverom.

III.
Vyjadrenie žalovaného

27. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v
preskúmavanom rozhodnutí (bod 9. - 24. odôvodnenia tohto rozsudku) a navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

28. Nesúhlasil so žalobcom, že správca dane neopodstatnene a umelo prerušil daňovú

kontrolu, pretože zisťoval skutočnosti, ktoré mal k dispozícii z iného konania a navyše informácie zisťoval
čiastkovo. Správca dane bol podľa žalovaného oprávnený požiadať o MVI za účelom získania informácií
za konkrétne zdaňovacie obdobie, a to bez ohľadu na to, či v inom konaní bola zasielaná žiadosť o
MVI, týkajúca sa zdaniteľných obchodov daňového subjektu v ďalších zdaňovacích obdobiach roka
2011. V prípadoch, ak správca dane požaduje preveriť totožné skutočnosti, zahraničná daňová

správca žiadosť správcu dane zamietne, čo sa v tomto prípade nestalo. Správca dane prostredníctvom
MVI preveroval zahraničné obchodné spoločnosti s cieľom úplne a dostatočne zistiť skutkový stav za
kontrolované zdaňovacie obdobia. Tento postup správcu dane, ktorý je povinný dbať, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, bol plne v súlade s ustanovením § 24
ods. 2 Daňového poriadku.

29. Otázkou dodržania lehôt pri zasielaní MVI od žiadaného orgánu v zmysle smerníc Rady Európskej
únie č. 2011/16/EÚ a č. 904/2010 sa žalovaný takisto zaoberal v žalobou napadnutom rozhodnutí.
Správca dane po obdŕžaní poslednej odpovede na žiadosť o MVI oznámil žalobcovi, že dôvody, pre
ktoré bola daňová kontrola prerušená, pominuli (oznámenie č. 100446946/2019 zo dňa 13.02.2019).

Žalovaný zotrval na svojom stanovisku, že správca dane nemá možnosť ovplyvniť lehotu, v ktorej
zahraničné daňové správy konajú a vzhľadom na potrebu preverenia všetkých skutočností pre
správne určenie dane správca dane čakal na odpovede z MVI a nemohol pokračovať v daňovej kontrole
pred ich doručením. Žalovaný zároveň uvádza, že správca urgoval vybavenie žiadosti o MVI, a to
pri prvom prerušení daňovej kontroly v pravidelných trojmesačných intervaloch v dňoch 08.07.2015,

03.11.2015, 19.01.2016 a 06.05.2016 a pri druhom prerušení daňovej kontroly v pravidelných
trojmesačných intervaloch v dňoch 30.11.2016, 28.02.2017, 01.06.2017, 22.08.2017, 27.11.2017 a
20.2.2018. Týmto postupom správcu dane neboli podľa žalovaného porušené žiadne ustanovenia
zákona.

30. Žalovaný uviedol, že judikatúra Súdneho dvora Európskej únie predpokladá, že daňový
subjekt vykoná opatrenia, aby zamedzil svojej účasti na prípadnom podvodnom konaní iných subjektov,
vrátane preverenia obchodných partnerov. V prípade, ak tak neurobí, nemôže tvrdiť, že nemohol vedieť
o ich konaní. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 4Sžf/1/2016a 5Sžf/97/2009. Zdôraznil, že uskutočňovanie zdaniteľných obchodov je ekonomická činnosť plne pod
kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť obstarať
si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia

správcovi dane.

31. Žalovaný z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že žalobné
dôvody uvedené v podanej žalobe nie sú opodstatnené. Postup správcu dane, ako aj žalovaného
vyhodnotil ako taký, ktorý nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva

žalobcu.

IV.
Replika žalobcu

32. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa ďalej vyjadril žalobca (presnejšie správca konkurznej podstaty
žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu, ktorý zároveň oznámil správnemu súdu prevzatie
právneho zastupovania).

33. Žalobca v celom rozsahu poprel tvrdenia žalovaného uvedené na strane číslo 2, bod I. vyjadrenia, a

to ohľadom tvrdenia žalovaného o vedomosti alebo možnosti nadobudnutia vedomosti žalobcu o tom, že
zdaniteľné obchody s dodávateľmi betonárskej ocele a plechovými tabuľami sú údajne poznačené
podvodným konaním vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, keďže tieto tvrdenia žalovaného sú len jeho
domnienkami bez akejkoľvek opory v dokazovaní vykonanom pred správcom dane.

34. Samotná skutočnosť, že daňová kontrola bola správcom dane prerušená celkovo štyrikrát
predstavuje podľa jeho názoru zásadný zásah do práva žalobcu na vybavenie vecí, ktoré sú predmetom
správydaní,bezodkladneabezzbytočnýchprieťahov.Konštatoval,žesprávcadanejepovinnýzaoberať
sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní , vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov
a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

35. Považoval za zrejmé, že správca dane a žalovaný vo veci daňovej kontroly a následného daňového
konaniavykonávanýchužalobcusprávcomdanenepoužilivžiadnomprípadenajvhodnejšieprostriedky,
ktoré by viedli k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Mal za to, že prostriedky zvolené správcom
dane spôsobili tak zásadné prieťahy v daňovej kontrole vykonávanej u žalobcu, že daňová kontrola

bola správcom dane umelo predlžená o takmer tri roky, pričom celkovo trvala takmer 4 roky. Lehoty
stanovené Daňovým poriadkom sú do značnej miery zákonnou garanciou právnej istoty daňového
subjektu. Stav nastolený žalovaným a správcom dane podľa žalobcu v žiadnom prípade nemožno
považovať za stav právny a nemožno mu priznať súdnu ochranu, keďže konanie žalovaného a
správcu dane predstavuje nič iné ako popretie zákonom garantovaných záruk daňového subjektu.

36. Poukázal na tú skutočnosť, že tento stav sa mu javí tak absurdný, že správca dane ani žalovaný
si neuvedomujú, že ich snaha o vybavenie vec bezodkladne a bez zbytočných prieťahov trvala „len“
6 rokov. Zároveň táto „snaha“ správcu dane a žalovaného ako orgánov finančnej správy dospela do
štádia, kedy z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu, uspokojenie záujmov štátu bude značne

ovplyvnené hodnotou speňaženého majetku žalobcu ako úpadcu.

37. Považoval za v celom rozsahu nesprávne tvrdenia žalovaného o tom, že opakované a nedôvodné
žiadosti správcu dane o vykonanie medzinárodnej výmeny informácii reflektujú ustanovenie § 3
odsek 2 Daňového poriadku. Lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa ustanovenia § 46 odsek

10 Daňového poriadku bola podľa žalobcu jednoznačne správcom dane prekročená. Správca dane
navyše akceptoval nedodržanie lehôt v rámci medzinárodnej výmeny informácii. Daňová kontrola mala
pokračovať okamžite po uplynutí maximálnej dĺžky lehôt pre poskytnutie informácii. Mal za to, že s
uvedeným tvrdením žalobcu sa stotožňujú aj súdy v rámci správneho súdnictva, a to podľa judikatúry
prezentovanej žalobcom v žalobe.

38. Konštatoval, že žalovaný a správca dane na jednej strane tvrdia, že daňové orgány môžu voči
žalobcovi využívať všetky zákonné prostriedky pre „správne“ určenie dane, avšak samotné daňové
orgány zákonné lehoty nedodržujú a navyše ustanovenia Daňového poriadku, ktoré majú byť primerane,t. j. nie úplne, použité na prerušenie daňovej kontroly zneužívajú, a to na ťarchu žalobcu. Takýto postup
žalovaného a správcu dane podľa žalobcu nemôže obstáť a nemôže požívať právnu ochranu správnym
súdom.

39. Skutočnosť, že proces v rámci ktorého správca dane požiada o vykonanie medzinárodnej výmeny
informácii je časovo a administratívne náročný, si podľa žalobcu musí správca dane zhodnotiť pred
zvolením uvedeného postupu a v prípade nedodržania zákonných lehôt, musí správca dane niesť
aj následky svojho nezákonného postupu. Žalovaný sa však nezákonný postup správcu dane

potvrdzujúcim rozhodnutím pokúsil zhojiť, a to bez vysvetlenia a bez akejkoľvek argumentácie k
nedodržaniu lehôt v rámci MVI, v zmysle citovanej smernice a zákona číslo 442/2012 Z. z. o
medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní.

40. Mal za to, že všetky informácie, ktoré správca dane vyžadoval v rámci MVI už mal správca dane k
dispozícii, no napriek uvedenému v rozpore s ustanovením § 24 odsek 2 Daňového poriadku vykonával

identické úkony, čím neprimerane zaťažil žalobcu neprípustne dlhým trvaním daňovej kontroly. Úkony
správcu dane teda boli nadbytočné a v konečnom dôsledku spôsobili prieťahy v daňovej kontrole,
ktorá trvala v podstate 4 roky.

V.
Relevantná právna úprava

41. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Daňový poriadok“), pri správe daní sa

postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa
pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

42. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.

43. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

44. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

45. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

46. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane

podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

47. Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu
dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,

miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo
kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak
z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámenío daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.

48. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia
protokolu podľa odseku 8.

49. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok

odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.

50. Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane daňové konanie
a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je
potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

51. Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku, konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o
prerušení konania; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

52. Podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku, konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o

prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na
poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia
zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto
rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

53. Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku, správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného
podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie
prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane
písomne oznámi účastníkom konania.

54. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.

55. Podľa § 69 ods. 1 veta prvá Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje
inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov

po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v
ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom
daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

56. Podľa § 69 ods. 2 veta prvá Daňového poriadku , ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon

smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných
predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone
vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov
možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie
alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v

ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

57. Podľa § 69 ods. 3 Daňového poriadku, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane
alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie a) protokolu z
daňovej kontroly, b) protokolu o určení dane podľa pomôcok.

58. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom
v príslušnom zdaňovacom období (ďalej len ,,zákon o DPH“), predmetom dane je dodanie tovaru za
protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

59. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

60. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby

na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

61. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou
osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak

a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte,
alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a
b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje
identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

62. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

63. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods.
2 až 4, 7 a 9 až 12,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

64. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

65. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

66.Podľa§19vetaprváSSPsprávnesúdykonajúarozhodujúvsenátoch,aktentozákonneustanovuje,
že rozhoduje sudca alebo predseda senátu.

67. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

VI.
Konanie pred správnym súdom

68. Dňa 24.08.2020 bol vtedajším právnym zástupcom žalobcu RB, Veľké Kapušany s.r.o., v tom čase
ešte krajskému súdu oznámený vstup označenej spoločnosti (žalobcu) do konkurzného konania.

69. Podľa zistenia krajského súdu z Obchodného vestníka č. 129/2020 zo 07.07.2020, bol uznesením
Okresného súdu Košice I. sp. zn. 32K 3/2020 z 23.06.2020 vyhlásený na majetok spoločnosti RB,

Veľké Kapušany s.r.o. (žalobca alebo aj „úpadca“) konkurz a za správcu konkurznej podstaty úpadcu
bol ustanovený JUDr. Marek Radačovský (konajúci v mene žalobcu).70. Správca konkurznej podstaty žalobcu, v súlade s § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii, predložil 24.08.2020 krajskému súdu súhlas na pokračovanie v súdnom konaní.
Preto krajský súd a následne aj Správny súd v Košiciach pokračovali v konaní so správcom konkurznej

podstaty žalobcu.

71. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského

súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 01.06.2023 príslušný Správny
súd v Košiciach.

72. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 177 ods. 1 SSP v
medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou

osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní vyhlásil
vo veci rozsudok (§ 137 ods. 4 SSP) po tom, čo dospel k záveru, že správnu žalobu žalobcu je potrebné
zamietnuť s poukazom na ustanovenie § 190 SSP pre jej nedôvodnosť.

73. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 15.10.2025, ktorého sa zúčastnil len

právny zástupca žalobcu. Zástupca žalovaného podaním doručeným súdu dňa 10.10.2025 ospravedlnil
svoju neprítomnosť na pojednávaní a zároveň súhlasil s rozhodnutím vo veci bez jeho prítomnosti.

74. Na pojednávaní prítomný právny zástupca žalobcu v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe;
konštatoval, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a

nedostatočne odôvodnené, pretože správca dane nerozlišoval medzi hmotnoprávnymi podmienkami a
daňovým podvodom ako rôznymi dôvodmi, pre ktoré môže nepriznať žalobcovi ako daňovému subjektu
oslobodenie od DPH; v zmysle judikatúry vyšších súdnych autorít je správca dane povinný pri indikovaní
daňového podvodu vykonávať Axel Kittel test, o ktorom sa správca dane vo svojom rozhodnutí nezmienil
a v rámci tohto testu ani na jedinom mieste svojho rozhodnutia správca dane ani žalovaný nezmienili, v

akej výške a na akom stupni reťazca vznikol daňový únik a taktiež nezdôvodnili a nepreukázali zapojenie
sažalobcudotýchtodaňovýchpodvodov;poukázal,ževinýchveciachžalobcuužsprávnysúdrozhodol,
avšak, keďže v danej veci ide o inú vec, ako tomu bolo v zmienených iných veciach rozhodnutých
správnym súdom, apeloval na správny súd, že túto vec nemožno rozhodnúť iba skráteným poukazom
na rozsudok v inej veci. Mal za to, že žaloba je dôvodná, preto navrhol, aby mu bolo vyhovené a ním

napadnuté rozhodnutie správcu dane, ako aj žalovaného, aby boli zrušené a vec vrátená správcovi dane
nové konanie a žalobcovi, aby bol priznaný plný nárok na náhradu trov konania.

VII.

Právny názor správneho súdu

75. Predmetom preskúmania správneho súdu v predmetnej veci je rozhodnutie žalovaného č.
100475362/2020 zo dňa 20.02.2020, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie potvrdil
Daňového úradu Košice č. 102186665/2019 zo dňa 18.09.2019. Správca dane svojim rozhodnutím

vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2011 v sume
35.329,83 Eur, pričom nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume 1.165,82 Eur a vyrubil žalobcovi
daň v sume 34.164,01 Eur.

76. Vychádzajúc z obsahu žaloby žalobca okrem iného namietal, že nebola dodržaná zákonná dĺžka

daňovej kontroly, že nedošlo k zániku práva vyrubiť daň, došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu
rozloženia dôkazného bremena, nedošlo k preukázaniu účasti žalobcu na daňovom podvode.

77. Uvedené námietky žalobca vyabstrahoval do štyroch žalobných bodov a to,
1./ že správca dane prekročil zákonom povolenú jednoročnú dobu trvania daňovej kontroly vykonávanej

u žalobcu a to v príčinnej súvislosti s podľa žalobcu neúčelnými a neefektívnymi štyrmi jej prerušeniami
kvôli získaniu informácií prostredníctvom ich medzinárodnej výmeny (MVI), keďže podľa žalobcu
správca dane už týmito informáciami mal disponovať zo skoršej daňovej kontroly vykonanej u žalobcu;informácie teda žiadal opakovane a po častiach; pri ich vyžiadaní nedodržal procesné postupy a v stave
prerušenia daňovej kontroly zotrval aj napriek uplynutiu maximálnej zákonnej doby jej prerušenia;
2./ že správca dane vyrubil žalobcovi daň aj napriek uplynutiu zákonnej lehoty na jej vyrubenie podľa cit.

§ 69 Daňového poriadku, ktorá lehota podľa žalobcu počas jej prerušenia kvôli MVI nemohla spočívať
(neplynúť) v zmysle cit. § 46 ods. 10 Daňového poriadku v spojení s cit. § 61 Daňového poriadku, pretože
neplynutie lehôt sa môže týkať len daňového konania, a nie daňovej kontroly, ktorá nie je konaním a
„primeranosť“ aplikácie ustanovení o spočívaní, teda neplynutí lehôt v daňovom konaní v podmienkach
daňovej kontroly je treba chápať iba v rozsahu posudzovania existencie dôvodov na prerušenie daňovej

kontroly a nie aj v rozsahu neplynutia lehôt;
3./ že správcom dane nebolo preukázané, že by sa žalobca podieľal na podvodnom obchodnom reťazci
a
4./ že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav veci, keďže jednako nezohľadnil doklady
žalobcu nachádzajúce sa na NAKA; jednako svoje rozhodnutie založil na nekontaktnosti žalobcových
obchodných partnerov, ktorá nemôže byť pričítaná na ťarchu žalobcu a jednako správca dane podľa

žalobcu nezohľadnil, že pri skoršej daňovej kontrole vykonanej u žalobcu, táto skončila v prospech
žalobcu, t. j. neboli zistené žiadne pochybenia na strane žalobcu.

78. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd

poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

79. Správny súd v Košiciach ako príslušný správny súd už prejednal v inom konaní totožnú vec, týkajúcu
sa toho istého žalobcu, totožného predmetu konania, a to v konaní vedenom pod sp. zn. KE-8S/46/2020,
v ktorom išlo o vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie február

2011 v sume 114.009,29 Eur, pričom pri výkone daňovej kontroly u žalobcu tak za mesiac január 2011,
ako aj za mesiac február 2011 sa vychádzalo z tých istých dôkazov získaných a vykonaných správcom
dane, ktoré sú uvedené a ktorých závery sú zhrnuté v oboch prípadoch v Protokole o vykonaní daňovej
kontroly č. 102102712/2018 z 23.10.2018.

80. Žalobné body žalobcu uvedené v bode 8 odôvodnenia rozsudku č. k. KE-8S/46/2020-118 zo
dňa 29.01.2025 v plnom rozsahu korešpondujú so žalobnými bodmi uvedenými v predmetnej správnej
žalobe, na základe ktorej začalo toto súdne konanie. Predmetom oboch súdnych konaní je posúdenie
zákonnosti vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobia (január 2011
a február 2011).

81. Vzhľadom na to, že ide o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, u ktorého sa pri výkone daňovej
kontroly za mesiac február 2011 vychádzalo z rovnakých dôkazov a podkladov ako v prípade daňovej
kontroly za mesiac január 2011 (daňová kontrola prebiehala za obdobie január až máj, júl, august,
november a december 2011) správny súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z dôvodov uvádzaných

v rozsudku správneho súdu č. k. KE-8S/46/2020-118 zo dňa 29.01.2025, pričom rozdiel spočíva len v
tom, že v tomto prípade išlo o iné zdaňovacie obdobie a to o mesiac január 2011, za ktorý bol žalobcovi
vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 35.329,83 Eur.

82. Žalobné body a ich formulácia v oboch súdnych konania nevykazujú vzájomnú odlišnosť. Z hľadiska

posudzovania žalobných bodov platí, že procesný postup pri správe daní týkajúci sa zdaňovacieho
obdobia február 2011 bol zhodný s procesným postupom ako pri zdaňovacom období január 2011.
Totožnosť predmetu označených súdnych konaní vyplýva taktiež z tej skutočnosti, že zhodne ide o daň
z pridanej hodnoty, a teda zákonné predpoklady pre vznik vlastnej daňovej povinnosti sú v oboch
prípadoch rovnaké.

83. Správny súd poukazuje na rozsudok č. k. KE-8S/46/2020-118 zo dňa 29.01.2025 správneho súdu, z
ktorého odôvodnením sa s poukazom na totožné žalobné body žalobcu v tomto konaní v celom rozsahu
stotožnil a zakladá ho do súdneho spisu.

84. Správny súd zároveň poukazuje a zvýrazňuje tú skutočnosť, že rozsudok č.k. KE-8S/46/2020-118
zo dňa 29.01.2025, ktorý sa týka obdobnej veci, a z ktorej zároveň vychádza aj správny súd
v preskúmavanej právnej veci, už bol predmetom preskúmania kasačného súdu a to v rámci rozsudku
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/38/2025 zo dňa 25.09.2025, ktorým bola kasačná sťažnosťžalobcu zamietnutá a bolo rozhodnuté, že žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
V rozsudku kasačného súdu bola zároveň konštatovaná vecná správnosť uvedeného rozsudku.

85. Len na doplnenie správny súd uvádza, že žalobca v rámci prvého žalobného bodu namietal
nedodržanie zákonnej dĺžky daňovej kontroly a jej vplyv na zákonnosť konania. Správny súd v reakcii
na túto námietku uvádza, že žalobca v správnej žalobe neuviedol, ktoré konkrétne správcom dane v
rámci MVI požadované informácie nemali súvis s daňovou kontrolou, a teda boli žiadané neúčelne;
nekonkretizoval, ktoré informácie a ohľadne ktorého z obchodných partnerov žalobcu už mal mať

správca dane k dispozícii, a preto mali byť správcom dane takto duplicitne (opakovane), a teda
neefektívnepožadované.Vtejsúvislostisprávnysúddávadopozornosti,žebezkonkretizácienámietok,
nie je možné posúdiť, či tvrdenia žalobcu, napr. o neúčelnosti prerušení daňovej kontroly sú alebo nie
sú opodstatnené, pretože nie je úlohou správneho súdu namiesto žalobcu vyhľadávať možné porušenia
zákona zo strany žalovaného a správny súd je oprávnený preskúmať rozhodnutie žalovaného len v
rozsahu žalobných bodov. Pritom vo vzťahu k v administratívnom spise sa nachádzajúcim podkladom

pre rozhodnutie správcu dane, žalobcovi nič nebránilo, aby svoje námietky konkretizoval (napr. aby
konkretizoval, ktoré konkrétne informácie správca dane mal mať už k dispozícii pred MVI, a teda ktoré
žiadal duplicitne a pod.) Vzhľadom na uvedené sa správny súd bližšie touto námietkou ani žalobcom v
tejto súvislosti uvádzanou judikatúrou nezaoberal.

86. Dĺžku daňovej kontroly žalobca spochybnil aj námietkou o neprimeranej celkovej dĺžke prerušenia
kvôli MVI a to jednako z dôvodu, že správca dane neprerušil daňovú kontrolu dňom odoslania žiadosti o
poskytnutie informácií príslušnému orgánu cudzieho štátu a nepokračoval v nej ihneď dňom doručenia
odpovede, čím dobu jej prerušenia umelo predĺžil, a jednako z dôvodu, že dĺžka prerušenia je v rozpore
s čl. 10 nariadenia Rady (EU) č. 904/2010.

87. Proces podávania žiadostí o MVI prebieha prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR, ktoré
žiadosť správcu dane spracuje pred jej postúpením zahraničnému finančnému orgánu do jemu
zrozumiteľnej podoby, a ktorý proces si tak nepochybne vyžaduje časový priestor, z ktorého dôvodu
správca dane predkladá tieto žiadosti s časovým predstihom najprv Finančnému riaditeľstvu SR a

časovo až následne datovaným rozhodnutím dochádza k prerušeniu daňovej kontroly, a to tak, aby
v ňom uvedený počiatočný deň prerušenia daňovej kontroly bol určený v súlade s cit. § 61 ods. 3
Daňového poriadku, t. j. aby nebol cit. „... skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú
prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami...“, t. j. prvý deň prerušenia daňovej kontroly
nie je automaticky zhodným s dátumom rozhodnutia, ale zhoduje sa buď s dátumom odoslania tohto

rozhodnutia o prerušení (ktorý môže, ale nemusí byť súčasne aj dátumom jeho vydania) alebo je
neskorší ako deň jeho odoslania, čo je pochopiteľným, keďže rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly
by sa malo dostať do dispozičnej sféry kontrolovaného daňového subjektu, aby sa o tomto prerušení
aj on logicky včas dozvedel. Z uvedeného je zrejmé, že uvedený správcom dane zvolený postup má
svoje zákonné opodstatnenie, a nie je svojvoľným postupom s cieľom umelého predlžovania daňovej

kontroly, ako sa mylne domnieva žalobca.

88. Zároveň správny súd poukazuje na ustálený názor opakovane vyjadrený v rozsudkoch Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky, že prekročenie lehoty na poskytnutie informácií v rámci MVI, ktorá
je stanovená v Nariadení Rady č. 904/2010, nemá priame účinky na prerušenie daňovej kontroly v

zmysle § 61 Daňového poriadku a nespôsobuje ďalšie plynutie lehoty na jej vykonanie (pozri napr. sp.
zn. 8Sžfk/38/2019 z 28.06.2022, sp. zn. 10Sžfk/69/2019 z 28.07.2022).

89. Vzhľadom na uvedené žalobné námietky žalobcu o prekročení zákonnej jednoročnej dĺžky daňovej
kontroly v príčinnej súvislosti s ním tvrdeným neúčelným, neefektívnym a časovo neprimeraným

opakovaným prerušovaním vyhodnotil ako nedôvodné.

90. Z uvedených dôvodov mal správny súd za to, že žalobcovi bola žalobou napadnutým rozhodnutím
správcu dane vyrubená daň včas, a teda v súlade s § 69 Daňového poriadku, preto aj túto žalobnú
námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

91. Pokiaľ ide o tretí žalobný bod – nepreukázanie účasti žalobcu na daňovom podvode, správny súd
uvádza, že odlišnosť v prejednávanej veci oproti veci vedenej pod sp. zn. KE-8S/46/2020, ktorá bola
následne rozhodnutá rozsudkom zo dňa 29.01.2025 je len v tom, že zdaniteľné obchody sa v rámci túprejednávanej veci uskutočnili v čiastočne inom reťazci dodávateľov a odberateľov (podrobne popísaný
v bode č. 6 odôvodnenia tohto rozsudku – pozn. správneho súdu), o ktorom žalobca vedel alebo mohol
vedieť, že je poznačené podvodným konaním vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty a že vo všetkých

prípadoch išlo o dodanie betonárskej ocele. Keďže však žalobca v žalobe namietal iba nesprávnosť
záveru správcu dane o svojej vedomosti o daňovom podvodnom konaní, avšak nenamietal nesprávnosť
záverov správcu dane o existencii daňového podvodného konania ako takého v zistených obchodných
reťazcoch, tento záver (rozumej o existencii daňového podvodu) tak správny súd, súc viazaný žalobnými
bodmi, nebol povinný ani preskúmavať.

92. V ostatnom správny súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie rozsudku č.k.
KE-8S/46/2020-118 zo dňa 29.01.2025.

93. Správny súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.
rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci C. D. proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van

de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp.
zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná
odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení
rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku.

94. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú
zamietol.

95. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal
právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu

trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo
možné od žalobcu spravodlivo požadovať, preto mu neboli priznané.

96. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej

sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že
sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.