Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 27Sas/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100724
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.,

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100724.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD., LL.M.,

v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C. XXX, zast.: Advokátska kancelária
JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom Kollárova 73, 036 01 Martin, proti žalovanému: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 765 121 8498 0
zo dňa 26. 06. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žalobkyni bol Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej
správy“) č. 76 51 21 8498 zo dňa 16. 10. 1997 priznaný vdovský a sirotský dôchodok od 08. 08. 1997 v
sume 3.728,-Sk. Výplata dôchodku v zmysle rozhodnutia bola realizovaná vždy k 6. dňu v mesiaci.

2. Dňa 03. 02. 2016 stredná odborná škola vydala potvrdenie o ukončení štúdia syna žalobkyne ku dňu

31. 01. 2016.

3. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol dňa 01. 03. 2016 o odňatí sirotského dôchodku a
zastavení jeho výplaty od 06. 04. 2016. Dôvod vydania rozhodnutia spočíval v tom, že syn žalobkyne
prestal spĺňať podmienku nezaopatreného dieťaťa podľa § 49 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 100/1988 Zb.“) z dôvodu ukončenia
štúdia na strednej odbornej škole dňa 31. 01. 2016.

4. Orgán verejnej správy prvého stupňa Rozhodnutím č. 765 121 8498 0 - II. zo dňa 23. 05. 2016 podľa §
236ods.1písm.a)zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenívzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen
„Zákon o sociálnom poistení“) uložil žalobkyni povinnosť vrátiť neprávom vyplatený sirotský dôchodok
v celkovej sume 281,20 eur, ktorý sa vyplácal v dobe od 06. 02. 2016 do 05. 04. 2016, a to do 30 dní
od doručenia tohto rozhodnutia. Dôvod vydania rozhodnutia bol, že si žalobkyňa nesplnila oznamovaciu
povinnosť plynúcu z § 227 ods. 3 veta druhá Zákona o sociálnom poistení.

5. Žalovaná odvolanie žalobkyne Rozhodnutím č. 765 121 8498 0 zo dňa 31. 01. 2022 vydaným
prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zamietla v celom rozsahu a potvrdila
Rozhodnutie č. 765 121 8498 0 - II. zo dňa 23. 05. 2016.6. Proti Rozhodnutiu žalovanej č. 765 121 8498 0 zo dňa 31. 01. 2022 žalobkyňa podala správnu žalobu
na Krajský súd v Žiline, ktorý Rozsudkom zo dňa 23. 11. 2022, č.k. 14Sa/20/2022-96 zamietol správnu

žalobu žalobkyne.

7. Proti Rozsudku Krajského súdu v Žiline žalobkyňa podala kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky Rozsudkom sp. zn. 6Ssk/68/2023 zo dňa 20. 12. 2023,
ktorým zmenil Rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 14Sa/20/2022-96 zo dňa 23. 11. 2022 tak,

že druhostupňové rozhodnutie žalovanej vydané prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne č. 765 121 8498 0 zo dňa 31. 01. 2022 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

8. Žalovaná na základe Rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Ssk/68/2023 zo dňa 20. 12. 2023 Rozhodnutím č. 765 121 8498 0 zo dňa 08. 03. 2024 vydaným
prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zrušila Rozhodnutie Sociálnej poisťovne,

ústredie č. XXX XXX XXXX - II zo dňa 23. 05. 2016 o uložení povinnosti žalobkyni vrátiť neprávom
vyplatený sirotský dôchodok.

9. Žalovaná v ďalšom konaní Rozhodnutím č. 765 121 8498 0 zo dňa 03. 04. 2024 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 236 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení uložila žalobkyni

povinnosť vrátiť neprávom vyplatený sirotský dôchodok v celkovej sume 281,20 eur, ktorý sa vyplácal v
dobe od 06. 02. 2016 do 05. 04. 2016, a to do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia. Dôvod rozhodnutia
bol, že žalobkyňa prijímala sirotský dôchodok, hoci vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa
jej vyplatil neprávom, ako patril. Syn žalobkyne prestal spĺňať podmienku nezaopatreného dieťaťa podľa
§ 49 Zákona č. 100/1988 Zb. z dôvodu ukončenia štúdia na strednej odbornej škole dňa 31. 01. 2016.

Status nezaopatreného dieťaťa je obligatórnou podmienkou poberania sirotského dôchodku. Žalobkyňa
bola poučená o obsahu pojmu nezaopatrené dieťa a bola vyzvaná na predloženie potvrdenia o štúdiu
jej syna, čím mala preukázať, že sa syn sústavne pripravuje na povolanie, teda je nezaopatreným
dieťaťom. Žalobkyňa na výzvu predložila potvrdenie o štúdiu. Z toho je zrejmé, že bola poučená a vedela
o skutočnosti, že podmienkou nároku na výplatu sirotského dôchodku je nezaopatrenosť dieťaťa.

Žalobkyňa vedela, že ukončením štúdia postavenie nezaopatreného dieťaťa zanikne, a tým nebude
syn žalobkyne spĺňať podmienky pre vyplácanie sirotského dôchodku. O skutočnosti, že podmienkou
nároku na výplatu sirotského dôchodku je nezaopatrenosť dieťaťa, bola žalobkyňa poučená na tlačive
na preukázanie štúdia zo dňa 16. 08. 2012 a zo dňa 26. 10. 2015. Sirotský dôchodok vyplatený po zániku
nároku na výplatu sirotského dôchodku bol žalobkyni poskytnutý neprávom, pričom uvedenú skutočnosť

musela žalobkyňa za daných okolností predpokladať.

10. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovanej podala žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného
právneho zástupcu odvolanie zo dňa 29. 04. 2024, o ktorom rozhodla žalovaná Rozhodnutím č. 765 121
8498 0 zo dňa 26. 06. 2024 vydaným prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a to

tak, že podľa § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu
a potvrdila prvostupňové rozhodnutie (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

11. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná zotrvala na záveroch prvostupňového orgánu
verejnej správy uvedených v prvostupňovom rozhodnutí. Uviedla, že v Rozhodnutí č. 765 121 8498 0

zo dňa 01. 03. 2016 o odňatí sirotského dôchodku a zastavení jeho výplaty bolo uvedené, že sumu
sirotského dôchodku vyplatenú po zániku nároku na výplatu dôchodku do zastavenia výplaty Sociálna
poisťovňa oznámi dodatočne osobitným rozhodnutím. Nakoľko syn žalobkyne dňa 31. 01. 2016 ukončil
štúdium na Strednej odbornej škole poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Žiline, prestal spĺňať
podmienku nezaopatrenosti dieťaťa, a preto od 06. 02. 2016 zanikol nárok na výplatu sirotského

dôchodku. Počas štúdia syna žalobkyne na strednej škole bola žalobkyňa poučená o obsahu pojmu
nezaopatrené dieťa a bola vyzvaná na predloženie potvrdenia o jeho štúdiu, čím mala preukázať, že sa
sústavne pripravuje na povolanie, a teda je nezaopatreným dieťaťom. Na výzvu žalovanej žalobkyňa
predložilapotvrdeniaoštúdiu.Ztohtojeipodľaodvolaciehoorgánuverejnejsprávyzrejmé,žežalobkyňa
bola poučená a vedela o skutočnosti, že podmienkou nároku na výplatu sirotského dôchodku je

nezaopatrenosťdieťaťaažeukončenímštúdiapostavenienezaopatrenéhodieťaťazanikne,čímnebude
syn žalobkyne spĺňať podmienky pre vyplácanie sirotského dôchodku. Vedomosť žalobkyne o zániku
nároku na výplatu sirotského dôchodku od 06. 02. 2016 žalobkyňa potvrdila v správnej žalobe zo dňa 25.
08.2020,vktorej uviedla,žemalazato,žezdôvoduukončeniaštúdiasynazanikájehonároknasirotskýdôchodok, nie však nárok žalobkyne na vdovský dôchodok, o ktorom žalobkyňa mala presvedčenie,
že jej nárok nezanikol. Nakoľko žalobkyňa naplnila skutkovú podstatu podľa § 236 ods. 1 písm. b)
Zákona o sociálnom poistení tým, že prijímala dôchodkovú dávku, hoci vedela a musela z okolností

predpokladať, že jej nepatrí a že jej výplata bola zastavená, bola jej uložená povinnosť vrátiť neprávom
vyplatenúsumunasirotskomdôchodkusynazaobdobieod06.02.2016do05.04.2016vcelkovejsume
281,20 eur. Odvolacia námietka spočívajúca v neuvedení mena a priezviska účastníka konania a mena
a priezviska syna žalobkyne vo výroku prvostupňového rozhodnutia bola vyhodnotená ako nedôvodná,
nakoľko nespôsobuje nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie bolo doručené

splnomocnenému právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 12. 07. 2024.

Správna žaloba

12. Proti rozhodnutiu žalovanej vydanému prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne
podala žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu včas správnu žalobu (06. 09.

2024). Navrhla, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok z dôvodu hrozby núteného
výkonu rozhodnutia a tým majetkovej ujmy na strane žalobkyne. Návrh odôvodnila i ohrozením
výživy žalobkyne a jej rodiny. Žalobkyňa podaním zo dňa 08. 10. 2024 doplnila správnu žalobu
v časti odôvodnenia návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Uviedla, že žalovaná jej
oznámeniami zo dňa 26. 08. 2024 a zo dňa 03. 09. 2024 oznámila výkon zrážok z dôchodku za účelom

úhrady pohľadávky žalovanej na naviac vyplatenej sume na sirotskom dôchodku vo výške 124,20 eur
mesačne od výplatného termínu v mesiaci október 2024 do januára 2025.

13. Žalobkyňa namietala v správnej žalobe, že napadnutým rozhodnutím jej bola spôsobená ujma
na jej práva, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, zmätočnosti a nepreskúmateľnosti

napadnutého rozhodnutia, čo má za následok jeho nezákonnosť. V podstatnom namietala aplikáciu
§ 236 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení na jej prípad. Nebolo doposiaľ preukázané vedomé
konaniežalobkyne,ktorýmmalaspôsobiť,žejedávkabolavyplatenáneprávom.Napadnutérozhodnutie
žalovanej je preto nezákonné, nevychádza zo správneho právneho posúdenia. Žalovaná začala prípad
žalobkyne posudzovať podľa § 236 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení až po Rozsudku

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/68/2023 zo dňa 20. 12. 2023. Dovtedy
prípad posudzovala podľa § 236 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom poistení. Žalovaná nezhojila svoj
nesprávny postup ani aplikáciou iného ustanovenia Zákona o sociálnom poistení, nakoľko opomenula
a nevysporiadala sa s celkovým názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky uvedenom
v citovanom rozsudku.

14. Vedomosť žalobkyne o tom, že jej bol sirotský dôchodok vyplatený neprávom nepreukazuje
ani poukaz žalovanej v napadnutom rozhodnutí na definíciu pojmu nezaopatrené dieťa a ani poukaz
na tlačivá na preukázanie štúdia. V Rozhodnutí žalovanej č. 76 51 21 8498 zo dňa 16. 10. 1997,
ktorým bol žalobkyni priznaný vdovský dôchodok a sirotský dôchodok od 08. 08. 1997 nebola poučená

o tom, kedy a za akých podmienok nárok na sirotský dôchodok zaniká. Ani zo samotnej definície pojmu
nezaopatrené dieťa podľa § 9 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení nevyplýva okamih, kedy zaniká
nárok na dávku. Žalobkyňa vychádzajúc z Rozhodnutia žalovanej č. 765 121 8498 0 zo dňa 01.
03. 2016 o odňatí sirotského dôchodku, v ktorom sa uvádza, že výplata sirotského dôchodku jej
bude zastavená od 06. 04. 2016, mala za to, že je dobromyseľná v tom, že je jej sirotský dôchodok

vyplácaný do 06. 04. 2016 po práve. Vedomosť žalobkyne nepreukazujú ani tlačivá vystavené školským
zariadením preukazujúce v akej dobe bol jej syn študentom. Žalobkyňa tlačivami nedisponuje, nakoľko
boli odovzdané Sociálnej poisťovni.

15. Žalobkyňa ďalej uviedla, že zo správnej žaloby zo dňa 25. 08. 2020, ktorá nie je súčasťou spisu,

nevyplýva, že by potvrdila, že si bola v čase doručenia oznámenia o skončení štúdia jej syna na strednej
škole vedomá, že akákoľvek ďalšia vyplatená dávka sirotského dôchodku jej bude vyplatená neprávom.
Poukázala i na správne súdne konanie vedené pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 24Sa/25/2020
(týkajúce sa síce iného typu dávky – vdovského dôchodku), v ktorom žalovaná nepreukázala vedomosť
žalobkyne o tom, že jej boli dávky vyplácané neprávom. Na základe Rozsudku Krajského súdu v Žiline

sp. zn. 24Sa/25/2020 žalovaná následne vydala Rozhodnutie č. 765 121 8498 0 zo dňa 19. 04. 2022,
ktorým zrušila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X- I. zo dňa 23. 05. 2016,
ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok. V zrušujúcom
rozhodnutí žalovaná skonštatovala, že nebolo možné jednoznačne preukázať, že žalobkyňa vedela,resp. vzhľadom na okolnosti mohla vedieť, že po oznámení o ukončení štúdia syna D. B. dňom 31.
01. 2016 nespĺňa jednu z podmienok trvania nároku na výplatu vdovského dôchodku podľa § 46
ods. 2 Zákona č. 100/1988 Zb., a teda, že jej vyplácaná dávka na vdovskom dôchodku už nepatrí.

Žalovaná pri sirotskom dôchodku, hoci ide o obdobnú situáciu ako v prípade vdovského dôchodku (na
čo poukázal i Najvyšší správny súd Slovenskej republiky – bod 28. Rozsudku sp. zn. 6Ssk/68/2023
zo dňa 20. 12. 2023), má preukázanú vedomosť žalobkyne o tom, že nespĺňa podmienky na výplatu
sirotského dôchodku, hoci nie je zrejmé na základe akých skutočností. Ani v prípade uloženia povinnosti
vrátiť sirotský dôchodok, tak ako v prípade uloženia povinnosti vrátiť vdovský dôchodok, nie sú podľa

žalobkyne naplnené podmienky aplikácie § 236 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení. Postup
žalovanej je špekulatívny a predstavuje odklon od už raz rozhodnutého totožného prípadu. Žalovaná
disponovala informáciou o ukončení štúdia syna žalobkyne od 10. 02. 2016, a preto mohla výplatu
sirotského dôchodku zastaviť skôr, a to už v najbližšom výplatnom termíne, ktorým bol deň 06. 03. 2016.
Žalobkyňa poukázala na bod 29. Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sk/8/2018
zo dňa 11. 12. 2019, ako i na bod 27. Rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 6Ssk/68/2023 zo dňa 20. 12. 2023. Žalovaná nemôže presúvať dôkazné bremeno na žalobkyňu,
pričom pri výklade použitom žalovanou by nemala ochrana dobromyseľného poberateľa dávky žiadne
opodstatnenie.

16. Žalobkyňa tiež namietala, že sa žalovaná dostatočne nevysporiadala so všetkými relevantnými

skutočnosťami a neobstarala si dostatok skutkových poznatkov preukazujúcich, že žalobkyňa
ako príjemkyňa dávky poberala dávku, ktorá jej v zmysle právnej úpravy nepatrila. Súčasne označila
prvostupňové rozhodnutie za zmätočné. Vo výrokovej časti, ktorá je jadrom rozhodnutia, absentuje
označenie účastníka konania, ktorému je povinnosť vrátenia sirotského dôchodku uložená. S odvolacou
námietkou týkajúcou sa neurčitosti výroku prvostupňového rozhodnutia sa odvolací orgán dostatočne

nevysporiadal.

17. Žalovaná porušila i doktrínu legitímneho očakávania tým, že postupovala v prípade vrátenia
sirotského dôchodku inak, než v obdobnom, resp. totožnom prípade týkajúcom sa vrátenia vdovského
dôchodku. Žalobkyňa poukázala na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

2MCdo/1/2015, ako i na princíp právnej istoty zakotvený v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Napadnuté rozhodnutie označila za nesúladné so zákonom, súdnymi rozhodnutiami, porušujúce právnu
istotu, nepreskúmateľné, nezrozumiteľné, nedostatočne podložené, nepresvedčivé, vychádzajúce
z nesprávneho vyhodnotenia skutkového a právneho stavu. Navrhla správnemu súdu, aby napadnuté
rozhodnutie žalovanej, ako i prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uplatnila si i

nárok na náhradu trov konania v prípade úspechu. Nariadenie pojednávania vo veci nežiadala.

Vyjadrenie žalovanej

18. Žalovaná sa k správnej žalobe žalobcu vyjadrila podaním zo dňa 07. 11. 2024. Pridŕžala sa

právneho posúdenia veci, ktoré bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí. Vo formulári „Potvrdenie
o štúdiu“ zo dňa 16. 08. 2012 a zo dňa 26. 10. 2015 bola žalobkyňa poučená o podmienkach
trvania nezaopatrenosti dieťaťa a o sústavnej príprave dieťaťa na povolanie. Potvrdením Strednej
odbornej školy poľnohospodárstva a služieb na vidieku zo dňa 03. 02. 2016, ktoré bolo Sociálnej
poisťovni, pobočka Žilina doručené dňa 10. 02. 2016, žalobkyňa preukázala, že jej syn od 31.

01. 2016 už nie je študentom strednej školy. Syn žalobkyne prestal spĺňať status nezaopatreného
dieťaťa ukončením štúdia na strednej škole. Žalobkyňa bola počas štúdia syna na strednej škole
poučená o obsahu pojmu nezaopatrené dieťa a bola vyzvaná na predloženie potvrdenia o štúdiu
syna, čím preukázala, že sa sústavne pripravuje na povolanie, a teda je nezaopatreným dieťaťom.
Na výzvu žalovanej žalobkyňa predložila potvrdenia o štúdiu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa

bola poučená a vedela o skutočnosti, že podmienkou nároku na výplatu sirotského dôchodku je
nezaopatrenosť dieťaťa. V Rozhodnutí žalovanej č. 765 121 8498 0 zo dňa 01. 03. 2016 o odňatí
sirotského dôchodku a zastavení jeho výplaty bolo uvedené, že žalovaná sumu sirotského dôchodku
vyplatenú po zániku nároku na výplatu dôchodku do zastavenia výplaty oznámi dodatočne osobitným
rozhodnutím, a preto sa žalobkyňa nemohla domnievať, že do tohto dátumu jej dávka bude po práve

vyplácaná. Zo znenia § 236 Zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že pri poberaní dôchodkovej dávky
neprávom vyplatenej sa vyžaduje preukázanie úmyslu. Ide o objektívnu zodpovednosť a nie je potrebné
skúmať, či bol príjemca dávky pri jej prijímaní dobromyseľný alebo či vedome spôsobil vznik preplatku.
Objektívna dobrá viera je síce normatívnym pojmom a niekedy sa považuje za najvyššie normy práva,ale obsahuje otvorenú normu, ktorej obsah sa musí určiť konkretizáciou podľa funkcií a skupín typických
prípadov. Konkrétny obsah abstraktnej kategórie dobrej viery určí súd podľa okolností veci. Nakoľko ide
oobjektívnuzodpovednosť,niejepotrebnéskúmať,čižalobkyňabolaakopríjemcadávkyprijejprijímaní

dobromyseľná alebo či vedome spôsobila vznik preplatku. To, že žalovaná sa dozvedela o dôvode
na zastavenie výplaty a poukazovala platby sirotského dôchodku ešte aj po 06. 03. 2016, nezbavuje
žalobkyňu povinnosti vrátiť neprávom vyplatený sirotský dôchodok. Žalovaná sa nestotožnila s tvrdením
žalobkyne, že v prípade vrátenia sirotského dôchodku ide o totožný prípad, ako v prípade vrátenia
vdovského dôchodku. V prípade týkajúcom sa vdovského dôchodku nebolo preukázané, že žalobkyňa

vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa jej vdovský dôchodok vyplatil neprávom. Žalovaná
sa v rámci odvolacieho konania vysporiadala právne korektným a zrozumiteľným spôsobom so všetkými
skutkovýmiaprávnymiokolnosťami,ktoréboliprerozhodnutiepodstatnéaprávnevýznamné.Vovzťahu
k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedla, že musí byť dostatočne identifikovaný
dôvod pre priznanie odkladného účinku. Ťažiskom inštitútu odkladného účinku správnej žaloby je hrozba
závažnej ujmy, od preukázania ktorého závisí, či správny súd prizná správnej žalobe odkladný účinok.

Žalovaná poukázala na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej Republiky III. ÚS 364/2017 - 16 zo dňa
30. 05. 2017 a Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. 05.
2018. Návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v súlade so zákonnými
kritériami podľa § 185 písm. a) SSP a nie je presvedčivo odôvodnený, ani preukázaný (výplatnými
páskami, potvrdeniami o príjme). Žalovaná navrhla, aby správny súd návrh zamietol. Rovnako navrhla,

aby správny súd zamietol správnu žalobu ako nedôvodnú a nepriznal žalobkyni náhradu trov konania.
Nariadenie pojednávania vo veci nežiadala.

19. K podaniu žalobkyne zo dňa 08. 10. 2024 sa žalovaná vyjadrila podaním zo dňa 18. 03. 2025, pričom
sa stotožnila s právnym posúdením návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

uvedeným v Uznesení správneho súdu č.k. 27Sas/13/2024-101 zo dňa 04. 12. 2024, ktorým správny
súd návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Uznesenie správneho
súdu č.k. 27Sas/13/2024-101 zo dňa 04. 12. 2024 nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 12. 2024.

20. Žalovaná uviedla, že naviac zrazená suma dôchodku za obdobie od 06. 10. 2024 do 05. 11. 2024

vo výške 124,20 eur bola žalobkyni poukázaná na účet, a to na základe Uznesenia Mestského súdu
Bratislava IV č.k. 51C/81/2024 - 55 zo dňa 02. 10. 2024, ktorým bola žalovaná povinná zdržať sa
úkonov smerujúcich k zrážkam z dôchodku žalobkyne od výplatného termínu v mesiaci október 2024
po 124 eur mesačne až do splatenia dlhu titulom naviac vyplatenej sumy na sirotskom dôchodku
na základe Rozhodnutia žalovanej č. 765 121 8498 0 zo dňa 03. 04. 2024, a to do právoplatnosti

rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe v predmetnom konaní.
Zrážky z dôchodku žalovaná nerealizovala, nakoľko dávkový spis sa nachádza na správnom súde.
Žalobkyni by nebolo zrazené z dôchodku viac, ako bola uložená povinnosť vrátiť sumu naviac vyplatenú
na sirotskom dôchodku.

Replika žalobkyne

21. Žalobkyňa v replike zo dňa 11. 02. 2025 uviedla, že „Potvrdenia o štúdiu“ zo dňa 16. 08. 2012 a zo
dňa 26. 10. 2015 a v nich uvedený odkaz na ustanovenie vykonávajúce pojem nezaopatrené dieťa,
či sústavná príprava na povolanie nepreukazuje, že žalobkyňa bola riadne poučená. Odkazy v tlačive

Sociálnej poisťovne sú uvedené malými písmenami bez toho, aby bolo zrejmé, že sa jedná o poučenie
alebo že s tým bola žalobkyňa vopred oboznámená a zobrala uvedené skutočnosti na vedomie.
Žalobkyňa nebola poučená o tom, kedy a za akých podmienok zaniká nárok na sirotský dôchodok
ani v rozhodnutí žalovanej o priznaní vdovského a sirotského dôchodku. Poučenie o rozhodných
skutočnostiach v spomenutom rozhodnutí nie je obsiahnuté a ani z neho nevyplýva poučenie

o obsahu pojmu nezaopatrené dieťa, ako i o tom, čo je podmienkou nároku na sirotský dôchodok.
Ani zo zákonnej definície pojmu nezaopatrené dieťa nevyplýva okamih, kedy zaniká nárok na dávku.
Žalobkyňa bola dobromyseľná v tom, že jej boli dávky do apríla 2016 vyplatené po práve. Nie je
povinnosťou žalobkyne, aby vykladala a spájala jednotlivé ustanovenia právnych predpisov a z nich
dedukovala to, či jej dávka bola vyplatená po práve alebo nie. Doposiaľ nebola preukázaná vedomosť

žalobkyne o pojme nezaopatrené dieťa, o pojme sústavná príprava na povolanie, ani o podmienkach
výplaty sirotského dôchodku. Nebolo preukázané, že by žalobkyňa vlastným konaním zapríčinila,
že jej bola dávka vyplatená neprávom. Dôkazné bremeno je na strane žalovanej. Žalobkyňa
nespôsobila, že by jej dávky sirotského dôchodku boli vyplácané neprávom a tak nemohla maťani vedomosť, že sú jej neprávom vyplácané, najmä keď sama žalovaná dávky zastavila až dňom 06.
04. 2016. Medzi porušením povinnosti a následným uložením povinnosti vrátiť neprávom vyplatený
sirotský dôchodok neexistuje jasná, zrozumiteľná, vzájomná a výlučná korelácia. Ak žalovaná tvrdí,

že preukázanie úmyslu pri poberaní dôchodkovej dávky neprávom vyplatenej nie je potrebné skúmať,
jej rozhodnutie je nepreskúmateľné. Žalovaná nepreukázala naplnenie ustanovenia § 236 Zákona
o sociálnom poistení.

22. V reakcii na podanie žalovanej zo dňa 18. 03. 2025 žalobkyňa v podaní zo dňa 14. 04. 2025 trvala

na tom, že žalovaná mala v úmysle realizovať zrážky z dôchodku počnúc októbrom 2024 až do januára
2025, t.j. za 4 mesiace v sume 496,80 eur, čo je vyššia suma, než napadnutými rozhodnutiami uložená
povinnosť vrátiť sumu vyplatenú na sirotskom dôchodku vo výške 281,20 eur.

23. Žalovaná dupliku nepodala a ani vo vecno-právnej rovine nereagovala na podanie žalobkyne zo dňa
14. 04. 2025.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

24. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný

(§ 10 SSP a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu
predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných
bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je
viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP v spojení s § 6 ods. 2 písm.
c) SSP), a to v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože ústne pojednávanie

žiaden z účastníkov konania nenavrhol a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1
SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke
tunajšieho súdu od dňa 03. 11. 2025. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného
znenia na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 12. 11. 2025 (§ 137 ods. 3 SSP). Správny súd dospel
k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

25. Podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) Zákona č. 100/1988 Zb. v znení platnom a účinnom v čase priznania
dávky (1) Na sirotský dôchodok má nárok nezaopatrené dieťa, ak zomrel rodič (osvojiteľ) dieťaťa alebo
občan, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, pokiaľ bolo dieťa v čase
jehosmrtinaňhoprevažneodkázanévýživou,ktorúzozávažnýchpríčinnemohlizabezpečiťjehorodičia.

(2) Za nezaopatrené dieťa sa na účely tohto zákona považuje dieťa vo veku do skončenia povinnej
školskej dochádzky7f) a po jej skončení najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak a) sa sústavne
pripravuje na budúce povolanie7g).

26. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti (ďalej

len „Zákon o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti“) v znení platnom a účinnom v čase
priznania dávky za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považuje štúdium na stredných
školách a vysokých školách9) s výnimkou kombinovaného štúdia, štúdia popri zamestnaní a štúdia po
dobu výkonu vojenskej základnej (náhradnej) služby alebo ďalšej služby alebo za trvania služobného
pomeru príslušníkov ozbrojených síl a zborov.

27. Podľa § 9 ods. 1 písm. b) bod 1. Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v čase vydania
napadnutého rozhodnutia nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa po skončení povinnej školskej
dochádzky,29) najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak 1. sa sústavne pripravuje na povolanie.

28. Podľa § 10 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutiasústavnáprípravanapovolaniepodľatohtozákonaještúdiumnastrednejškoleposkončení
povinnej školskej dochádzky29) alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania
druhého stupňa.31)

29. Podľa § 236 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v čase vydania
napadnutého rozhodnutia príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu
nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur a prijímal dávku alebo jej časť, hoci
vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.30. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

31. Predmetom prieskumu v konaní pred správnym súdom je rozhodnutie žalovanej vydané
prostredníctvomgenerálnehoriaditeľaSociálnejpoisťovne,ktorýmbolozamietnutéodvolaniežalobkyne
a potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť podľa § 236 ods. 1
písm. b) Zákona o sociálnom poistení vrátiť sirotský dôchodok syna žalobkyne vyplatený po zániku

nároku na jeho výplatu v celkovej sume 281,20 eur.

32. Medzi účastníkmi konania je sporné, či žalobkyňu zaťažuje povinnosť podľa § 236 ods. 1 písm. b)
Zákona o sociálnom poistení vrátiť dávku sirotského dôchodku vyplácaného v dobe od 06. 02. 2016
do 05. 04. 2016 v celkovej sume 281,20 eur.

33. Správny súd uvádza, že pre vznik povinnosti vrátiť dávku alebo jej časť vyžaduje Zákon o sociálnom
poistení splnenie niektorej z podmienok stanovených v citovanom ustanovení § 236 ods. 1 Zákona o
sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o povinnosti vrátiť neprávom poskytnutú dávku
alebo jej časť je povinná skúmať, či na strane príjemcu dávky boli splnené podmienky ustanovené v
§ 236 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, a len na základe vyhodnotenia konkrétnych skutkových

okolností napĺňajúcich niektorú z troch skutkových podstát uvedených v citovanom ustanovení § 236
ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, môže Sociálna poisťovňa dôvodne uložiť povinnosť vrátiť dávku
alebo jej časť vyplatenú neprávom alebo vo vyššej sume ako príjemcovi dávky patrila.

34. V prípade žalobkyne možno konštatovať, že orgány verejnej správy súc viazané právnym názorom

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyjadreným v Rozsudku sp. zn. 6Ssk/68/2023 zo dňa
20. 12. 2023 v ďalšom konaní opreli svoje rozhodnutia vrátiť sirotský dôchodok o ust. § 236 ods. 1 písm.
b) Zákona o sociálnom poistení. Podľa cit. ustanovenia Zákona o sociálnom poistení je príjemca dávky
povinnývrátiťdávkualebojejčasťododňa,odktoréhomunepatrilaalebonepatrilavposkytovanejsume,
ak je vyššia ako 5 eur a prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že

sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. Rozhodnou skutočnosťou pre vznik povinnosti
vrátiť dávku je teda vedomosť príjemcu (skutočná alebo predpokladaná) o tom, že mu dávka bola
vyplatená neprávom.

35. Účelom sirotského dôchodku je zabezpečiť sirote príjem v prípade úmrtia jej rodiča alebo osvojiteľa.

Konanie o priznaní sirotského dôchodku sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si
uplatňuje nárok na sirotský dôchodok a nárok na jeho výplatu. Za D. B., nar. XX. XX. XXXX, uplatnila
nárok na sirotský dôchodok od 08. 08. 1997 písomnou žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni,
pobočka Žilina žalobkyňa (matka) ako jeho zákonná zástupkyňa. Žalobkyni bol Rozhodnutím č. 76 51 21
8498 zo dňa 16. 10. 1997 priznaný vdovský a sirotský dôchodok v právnom režime Zákona č. 100/1988

Zb., podľa ktorého na sirotský dôchodok malo nárok nezaopatrené dieťa, ak zomrel rodič (osvojiteľ)
dieťaťa alebo občan, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, pokiaľ bolo
dieťavčasejehosmrtinaňhoprevažneodkázanévýživou,ktorúzozávažnýchpríčinnemohlizabezpečiť
jeho rodičia (§ 49 ods. 1 Zákona č. 100/1988 Zb.).

36. Sirotský dôchodok sa vypláca dovtedy, kým je dieťa nezaopatrené. Za nezaopatrené dieťa sa v
právnom režime Zákona č. 100/1988 Zb. považovalo dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej
dochádzky a po jej skončení najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na budúce
povolanie (§ 49 ods. 2 Zákona č. 100/1988 Zb.) s tým, že v zmysle § 5 ods. 1 Zákona o prídavkoch na
deti a o príplatku k prídavkom na deti sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie predstavovalo i

štúdium na stredných školách.

37. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej vyplýva, že žalovaná za skutkové
predpoklady vyplývajúce z ust.§ 236 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení svedčiace pre
povinnosť žalobkyne vrátiť neprávom vyplatenú dôchodkovú dávku dôchodkového poistenia pretože ju

prijímala, hoci vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa jej vyplatila neprávom považovala
predovšetkým predkladanie tlačív žalobkyňou o štúdiu jej syna na strednej škole zo dňa 16. 08. 2012
a zo dňa 26. 10. 2015, v obsahu ktorých bolo vtelené i znenie zákonného ustanovenia § 9, § 10 Zákona
o sociálnom poistení v znení platnom v tom čase a tiež poukaz na § 112 ods. 5 cit. zákona. Žalovanávtejtospojitostitiežodkazovalanačasťodôvodneniarozhodnutiažalovanejč.76512184980zodňa01.
03. 2016 o odňatí sirotského dôchodku a zastavení jeho výplaty, v ktorej Sociálna poisťovňa avizovala,
že suma sirotského dôchodku vyplatená po zániku nároku naň do jeho odňatia a zastavenia jeho

výplaty bude Sociálnou poisťovňou oznámená dodatočne osobitným rozhodnutím. Napokon žalovaná
poukazovala i na výňatok z obsahu správnej žaloby žalobkyne zo dňa 25. 08. 2020, ktorou sa domáhala
preskúmaniazákonnostirozhodnutiagenerálnehoriaditeľaSociálnejpoisťovneč.76512184980zodňa
17. 06. 2020 vo veci vrátenia neprávom vyplateného vdovského dôchodku.

38. Správny súd uvádza, že predpokladom zákonnosti rozhodnutia je aj zistenie skutkového stavu v
rozsahu postačujúcom na riadne posúdenie veci. Podľa správneho súdu žalovaná vydala napadnuté
rozhodnutie na základe skutkového stavu, ktorý bol dostačujúci na riadne posúdenie veci a napadnuté
rozhodnutie je i dostatočne zdôvodnené.

39. Pokiaľ žalovaná vo väzbe na vedomosť žalobkyne tak, ako ju prezumuje ust. § 236 ods. 1 písm. b)

Zákona o sociálnom poistení poukazovala na obsah potvrdení o štúdiu syna žalobkyne zo dňa 16. 08.
2012 a zo dňa 26. 10. 2015 je nutné vo vzťahu k týmto potvrdeniam uviesť a zdôrazniť, že žalobkyňa
nespochybnila,žepredmetnépotvrdeniaoštúdiuSociálnejpoisťovnipredložila,ateda,žetietosadostali
pred ich odovzdaním Sociálnej poisťovni samotnou žalobkyňou do sféry jej dispozície ako adresátky
týchto listín. Odmietnutie ich prevzatia tvrdené nebolo. Správny súd nemal preto pochybnosť o tom, že

sa žalobkyňa s obsahom potvrdení o štúdiu oboznámila.

40. Žalobkyňa vo vzťahu k potvrdeniam o štúdiu syna namietala, že v nich obsiahnuté
odkazy na ustanovenia Zákona o sociálnom poistení vykladajúce pojem „nezaopatrené dieťa“ a
„sústavná príprava na povolanie“ nepreukazujú, že žalobkyňa bola poučená o podmienkach trvania

nezaopatrenosti dieťaťa, či sústavnej prípravy na povolanie, a to v súvislosti s trvaním nároku na sirotský
dôchodok.

41. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že jeho súčasťou sú i originály listín, a to
tlačív žalovanej označených ako „Potvrdenie o štúdiu“ zo dňa 16. 08. 2012 a zo dňa 26. 10. 2015.

Tieto obsahujú v hlavičke okrem dátumu ich vystavenia aj meno a adresu žalobkyne ako adresátky.
V hornej ľavej časti týchto tlačív sa nachádza aj osobný údaj žalobkyne, a to jedinečný osobný
číselný identifikátor. Po označení názvu tlačív „Potvrdenie o štúdiu“ nasleduje text v znení: „Podľa
§ 9 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa za nezaopatrené dieťa na účely tohto zákona
považuje dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky a po jej skončení najdlhšie do dovŕšenia 26

rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie. Sústavnou prípravou na povolanie sa podľa § 10
zákona č. 461/2003 Z. z. rozumie štúdium na strednej škole a štúdium na vysokej škole do získania
vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. Skutočnosť či sa dieťa sústavne pripravuje na povolanie
štúdiom sa preukazuje na tomto potvrdení. Potvrdenie vráťte do 15 dní odo dňa jeho doručenia na dole
uvedenú adresu Sociálnej poisťovne, ústredie. Ak v tejto lehote neosvedčíte požadovanú skutočnosť,

bude vám výplata dôchodku podľa § 112 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. zastavená“. Po tomto
texte nasledujú predvyplnené políčka, do ktorých sa ručne vpisuje meno a priezvisko dieťaťa, dátum
jeho narodenia, školský rok štúdia, trieda/ročník, dĺžka štúdia, dátum kedy bude štúdium ukončené,
deň a dôvod prerušenia štúdia, pokiaľ je prerušené, odtlačok pečiatky školy a podpis zodpovedného
zamestnanca za školu a tiež dátum, kedy k potvrdeniu o štúdiu zo strany školy došlo. V spodnej časti

tlačív sa napokon nachádza kolónka obsahujúca opäť jedinečný osobný číselný identifikátor žalobkyne,
jej meno a priezvisko, číslo pošty, meno jej syna D., dátum jeho narodenia (19. 03. 1996) a kolónky
pre vyplnenie zo strany samotnej žalovanej. Na samotnom spodku tlačiva je uvedená adresa žalovanej.
Súčasťou „Potvrdenia o štúdiu“ zo dňa 16. 08. 2012 je i obálka, v ktorej hornom ľavom rohu je
ako odosielateľ uvedená žalobkyňa, v pravej dolnej časti je uvedená žalovaná ako príjemca. Predmetné

„Potvrdenie o štúdiu“ zo dňa 16. 08. 2012 bolo podané na poštovú prepravu dňa 14. 09. 2012 na pošte
Žilina 1 a bolo doručené žalovanej dňa 18. 09. 2012. Rovnaké náležitosti má i „Potvrdenie o štúdiu“
zo dňa 26. 10. 2015. Jeho súčasťou je i obálka, v ktorej hornom ľavom rohu je opäť ako odosielateľ
uvedenážalobkyňa,vpravejdolnejčastijeuvedenážalovanáakopríjemca,pričom„Potvrdenieoštúdiu“
zo dňa 26. 10. 2015 bolo podané na poštovú prepravu dňa 13. 11. 2015 na pošte Žilina 2 a bolo doručené

žalovanej dňa 16. 11. 2015.

42. Správny súd má na základe vyššie uvedeného za to, že je zrejmé, že tlačivá - „Potvrdenie o štúdiu“
zo dňa 16. 08. 2012 a zo dňa 26. 10. 2015, sú individualizované a sú vystavené žalovanou pre žalobkyňuako ich adresátku za účelom zaobstarania potvrdenia, že syn žalobkyne pokračuje v štúdiu na strednej
škole.Predmetnétlačiváobsahovaliajjasnéazrozumiteľnévysvetlenieotom,ktorédieťajepovažované
za nezaopatrené, ako i o tom, čo sa rozumie pod pojmom sústavná príprava na povolanie, ktorý súvisí

a je previazaný s pojmom nezaopatrené dieťa a že formou sústavnej prípravy na povolanie je i štúdium
na strednej škole, ktoré sa preukazuje práve predložením potvrdenia o štúdiu s tým, že neosvedčenie
štúdia na strednej škole má dopad na výplatu dôchodkovej dávky. Žalobkyňa nespochybňovala,
že v priebehu štúdia jej syna na strednej škole predkladala žalovanej tieto potvrdenia o štúdiu. Namietala
lento,žepotvrdeniamioštúdiunedisponuje,nakoľkoboliodovzdanéSociálnejpoisťovni,čovkonečnom

dôsledku mal správny súd preukázané aj z obsahu obálok pripojených k potvrdeniam o štúdiu, kde ich
odosielateľkou bola práve žalobkyňa. Ďalej tvrdila, že odkaz na legálny výklad pojmu „nezaopatrené
dieťa“, či „sústavná príprava na povolanie“ obsiahnutý v potvrdeniach o štúdiu bol uvádzaný malými
písmenami bez toho, aby bolo pre žalobkyňu zrejmé, že sa jedná o poučenie a že tieto tlačivá vystavené
školským zariadením nepreukazujú vedomosť žalobkyne o prijímaní dôchodkovej dávky neprávom.

43. Správny súd v tejto spojitosti uvádza, že žalobné námietky žalobkyne sú nedôvodné. Potvrdenia
o štúdiu boli vystavené žalovanou pre žalobkyňu, ku ktorej rukám bola realizovaná výplata sirotského
dôchodku, aby si žalobkyňa v prvom kroku vyžiadala od školy potvrdenie, že synovo štúdium v tom
ktorom školskom roku pokračuje a v druhom kroku potvrdenie o štúdiu predložila Sociálnej poisťovni,
a to za účelom preukázania, že nárok žalobkyne na výplatu sirotského dôchodku trvá, keďže v dôsledku

synovej sústavnej prípravy na povolanie štúdiom na strednej škole je stále nezaopatreným dieťaťom.

44. Správny súd ďalej uvádza, že rozsah pomoci poskytovaný orgánmi verejnej správy účastníkom
administratívneho konania nie je absolútny a nemá nahrádzať ani pomoc poskytovanú na zmluvnom
základe advokátom. Rozsah a forma vysvetlenia citovaná v bode 41. rozsudku inkorporovaná do

obsahu pre žalobkyňu Sociálnou poisťovňou adresovaných tlačív (potvrdení o štúdiu), ktoré žalobkyňa
preukázateľne v priebehu synovho štúdia žalovanej predkladala (a teda nimi pred ich predložením
disponovala), bola dostatočná na to, aby žalobkyňa neutrpela ujmu na svojich právach. Zákon
o sociálnom poistení nemá v tomto smere kogentný obsah poučenia. Inkorporovanie bezprostredne
spolu súvisiacich a previazaných legálnych definícií pojmov „nezaopatrené dieťa“ a „sústavná príprava

na povolanie“ v potvrdeniach o štúdiu zo dňa 16. 08. 2012 a zo dňa 26. 10. 2015, vrátane označenia
konkrétneho paragrafu príslušného právneho predpisu, je podľa správneho súdu dostačujúca. Nebolo
spochybnené, že žalobkyňa Sociálnej poisťovni potvrdenia o synovom štúdiu predkladala. Žalobkyňa
teda realizovala svoje právo na pokračovanie výplaty rozhodnutím priznaného sirotského dôchodku k jej
rukám v dôsledku opakovaného preukazovania skutočnosti, že jej syn pokračuje v štúdiu na strednej

škole, a teda, že trvá synov status nezaopatreného dieťaťa, ktorý bol podľa ust. § 49 ods. 1 Zákona
č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 31. 12. 2003 a stále podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o sociálnom
poistení v znení účinnom od 01. 01. 2004 je zákonnou podmienkou, od splnenia ktorej závisí nárok na
sirotský dôchodok a jeho trvanie.

45. Za nedôvodnú správny súd vyhodnotil i žalobnú námietku, v zmysle ktorej z definície pojmu
nezaopatrené dieťa podľa § 9 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení nemá vyplývať okamih, kedy zaniká
nárok na sirotský dôchodok. Správny súd uvádza, že Zákon o sociálnom poistení obsahuje v Prvej časti,
druhý diel vymedzenie základných pojmov, ktoré sa prierezovo používajú v celom právnom predpise
a definícia významu ktorých je dôležitá pre zrozumiteľnosť a jednotnú interpretáciu a aplikáciu Zákona

o sociálnom poistení. Obsah pojmu nezaopatrené dieťa je pozitívne a negatívne vymedzený v ust. § 9
ods. 1 a 3 Zákona o sociálnom poistení. Normatívny obsah definície nezaopatreného dieťaťa v Zákone
o sociálnom poistení a s ním súvisiaceho pojmu sústavná príprava na povolanie, je previazaný so
sirotským dôchodkom zakotveným v ust. § 76 Zákona o sociálnom poistení. Ustanovenie § 76 ods. 1
Zákona o sociálnom poistení upravuje podmienky nároku na sirotský dôchodok. Vymedzuje tiež, kto má

nárok na sirotský dôchodok. Uvádza, že subjektom práva je nezaopatrené dieťa, ktorému zomrel rodič
alebo osvojiteľ dieťaťa. Ak Zákon o sociálnom poistení ustanovuje, že nárok na sirotský dôchodok má
ten, ktorý je nezaopatreným dieťaťom argumentáciou opačného významu (argumentum a contrario)
možno vyvodiť, že ten, kto nie je nezaopatreným dieťaťom, nárok na sirotský dôchodok nemá. Ak
zákon o sociálnom poistení ustanovuje, že nezaopatreným dieťaťom je dieťa po skončení povinnej

školskejdochádzky(prirešpektovanívekovejpodmienkynaúčelynezaopatrenostidieťaťa)vtedy,keďsa
sústavne pripravuje na povolanie - študuje na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky,
tak argumentom a contrario možno vyvodiť tiež to, že nepokračovaním v takomto štúdiu sa dieťa prestalo
sústavne pripravovať na povolanie, a teda nie je u neho zachované kritérium nezaopatrenosti v dôsledkučoho prestáva byť subjektom práv, ktoré sú obsahom právnej normy upravujúcej nárok na sirotský
dôchodok.

46. Správny súd tiež uvádza, že nebolo sporné, že žalobkyňa dňa 10. 02. 2016 oznámila Sociálnej
poisťovni, pobočka Žilina rozhodujúcu skutočnosť, a to ukončenie synovho štúdia na Strednej odbornej
škole poľnohospodárstva a služieb na vidieku dňom 31. 01. 2016. Z obsahu administratívneho
spisu správny súd zistil, že jeho súčasťou je i vyjadrenie žalobkyne zo dňa 14. 11. 2016 označené
ako „Vyjadrenie vo veci rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X – I.“, ktoré

bolo doručené žalovanej dňa 16. 11. 2016. V obsahu tohto vyjadrenia žalobkyňa uviedla, že sa
osobne dostavila na pobočku Sociálnej poisťovne v Žiline z dôvodu, že syn ukončil k 31. 01. 2016
štúdium na Strednej odbornej škole poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Žiline a odovzdala
zamestnankyni Sociálnej poisťovne potvrdenie o ukončení jeho štúdia, a teda oznámila zmenu
v skutočnostiach rozhodujúcich pre trvanie nároku na dávku. Žalobkyňa doposiaľ nijako nerozporovala,
že Sociálna poisťovňa disponuje informáciou o ukončení synovho štúdia na Strednej odbornej škole

poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Žiline ku dňu 31. 01. 2026 práve na základe jej aktívneho
konania, t.j. na základe osobného predloženia potvrdenia o ukončení štúdia. Podľa správneho súdu
by žalobkyňa nemala žiaden logický dôvod na predloženie potvrdenia o ukončení synovho štúdia
na spomínanej strednej škole, pokiaľ by nemala vedomosť umocnenú i predchádzajúcou osobnou
skúsenosťou v preukazovaní trvania synovho štúdia predkladaním potvrdení o jeho štúdiu Sociálnej

poisťovni na účely pokračovania vo výplate sirotského dôchodku, že ukončenie synovho štúdia
na strednej škole je rozhodujúcou skutočnosťou práve vo väzbe na zánik nároku na sirotský dôchodok.

47. Žalobkyňa sa bránila i tým, že vychádzajúc z rozhodnutia žalovanej o odňatí sirotského dôchodku zo
dňa01.03.2016azastaveníjehovýplatyod06.04.2016,nemalavedomosťoneoprávnenomvyplácaný

sirotského dôchodku v dôsledku zániku statusu synovej nezaopatrenosti ako obligatórnej podmienky
pre vyplácanie sirotského dôchodku. Ani táto argumentácia žalobkyne nie je dôvodná. V tomto smere
správny súd poukazuje na bod 26. odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn.
6Ssk/68/2023 zo dňa 20. 12. 2023, v ktorom Najvyšší správny súd Slovenskej republiky poukázal na to,
že z obsahu dávkového spisu nevyplýva, že by bolo rozhodnutie žalovanej o odňatí dávky sirotského

dôchodku a zastavení jeho výplaty od 06. 04. 2016 napadnuté riadnym opravným prostriedkom. Správny
súd navyše uvádza, že žalobkyňa pripojila k správnej žalobe i Rozsudok Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 24Sa/25/2020 zo dňa 27. 10. 2021 vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovanej,
ktorými bola žalobkyni uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok. Z bodu 18.
odôvodneniacitovanéhorozsudkuvyplýva,žežalobkyňavrepliketvrdila,„žekeďjejsynprestalštudovať

na strednej škole v roku 2020, ihneď toto oznámila žalovanej, avšak iba s poukazom na výplatu
sirotského dôchodku.“ Žalobkyňa v správnom súdnom konaní týkajúcom sa súdneho prieskumu
rozhodnutí žalovanej o uložení povinnosti vrátenia neprávom vyplateného vdovského dôchodku svoju
dobromyseľnosť vo vzťahu k poberaniu vdovského dôchodku odvodzovala i z toho, že ukončenie
synovho štúdia na strednej škole oznámila „iba s poukazom na výplatu sirotského dôchodku“, nie však

s poukazom na výplatu vdovského dôchodku. Aj takto formulovaný dôvod uskutočnenia oznamovacej
povinnosti žalobkyňou podporne vedie k tomu, že žalobkyni bol zrejmý vplyv skončenia synovho štúdia
na strednej škole na oprávnenosť ďalšieho poberania sirotského dôchodku žalobkyňou v čase, keď už
syn neštudoval. Podľa správneho súdu tak neboli v posudzovanom prípade dané také okolnosti, ktoré
by boli spôsobilé vzbudiť u žalobkyne presvedčenie, že je jej sirotský dôchodok aj naďalej po skončení

synovho štúdia vyplácaný oprávnene.

48. Žalobkyňa tiež namietala, že z obsahu ňou podanej správnej žaloby zo dňa 25. 08. 2020 nie je
možné vyvodiť jej skutočnú alebo predpokladanú vedomosť o tom, že jej bol sirotský dôchodok vyplatený
neprávom a že táto správna žaloba nie je súčasťou spisu.

49. Správny súd v prvom rade uvádza, že preskúmaním obsahu administratívneho spisu žalovanej
zistil, že jeho súčasťou je i spomínaná správna žaloba žalobkyne zo dňa 25. 08. 2020, ktorou
sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy o uložení
povinnosti vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok. V predmetnej správnej žalobe žalobkyňa

prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu na str. 5 okrem iného uviedla, že: „oznámila
Sociálnej poisťovni ukončenie štúdia syna D. z toho dôvodu, že bol poberateľom sirotského dôchodku
a tým, že ukončil štúdium, prestal byť nezaopatreným dieťaťom. Sirotský dôchodok poberala k svojim
rukám matka - žalobkyňa a mala za to, že z dôvodu ukončenia jeho štúdia zaniká jeho nárok na sirotskýdôchodok, nie však nárok na jej vdovský dôchodok, o ktorom mala presvedčenie, že jej nárok nezanikol,
keďže jej zosnulý manžel zomrel ako policajt v dôsledku služobného úrazu, takže má naďalej nárok
na výplatu vdovského dôchodku, pretože takýto dôvod je taxatívne uvedený v ust. § 46 ods. 2 písm. f)

zák. č. 100/1988 Zb., podľa ktorého sa posudzujú jej nároky.“ Podľa správneho súdu i táto skutočnosť
dotvára obraz, či žalobkyňa bola alebo nebola dobromyseľná pri poberaní sirotského dôchodku. Správny
súd uvádza, že v súlade s § 196 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení je dôkazom všetko, čo môže
prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci. I s prihliadnutím na túto okolnosť nemožno podľa
správneho súdu dospieť potom k záveru o dobromyseľnosti žalobkyne o tom, že jej patrilo právo na

výplatu sirotského dôchodku v čase od 06. 02. 2016 do 05. 04. 2016.

50. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že ani v rozhodnutí žalovanej o priznaní vdovského
a sirotského dôchodku zo dňa 16. 10. 1997 nebola poučená o tom, kedy a za akých podmienok nárok
na sirotský dôchodok zaniká, správny súd predmetnú žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
Žalovaná v rámci skúmania okolností, či žalobkyňa vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa

jej sirotský dôchodok vyplatil neprávom, nepoukazovala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na
rozhodnutie žalovanej o priznaní vdovského a sirotského dôchodku.

51. Žalobkyňa tiež namietala, že žalovaná sa odklonila v prípade uloženia povinnosti vrátiť neprávom
vyplatený sirotský dôchodok od už raz rozhodnutého totožného prípadu vo veci vrátenia vdovského

dôchodku, kedy uzavrela, že nebolo možné jednoznačne preukázať, že žalobkyňa vedela, resp.
vzhľadom na okolnosti mohla vedieť, že po oznámení ukončenia synovho štúdia nespĺňa jednu
z podmienok trvania nároku na výplatu vdovského dôchodku. V tejto spojitosti žalobkyňa poukazovala
i na Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 24Sa/25/2020.

52. Správny súd uvádza, že nerozporuje, že preukázanie neprávom vyplácanej dôchodkovej dávky
alebo jej časti jej príjemcovi, zaťažuje Sociálnu poisťovňu. Nemožno sa však stotožniť s názorom
žalobkyne, že žalovaná mala v prípade uloženia povinnosti vrátiť neprávom vyplatený sirotský dôchodok
postupovať rovnako, ako v prípade uloženia povinnosti vrátiť vdovský dôchodok. Žalovaná pôvodne
povinnosťžalobkynevrátiťneprávomvyplatenývdovskýdôchodokvzmysle§236ods.1písm.b)Zákona

o sociálnom poistení vyvodzovala len zo skutočnosti, že o podmienkach trvania nároku na vdovský
dôchodok bola žalobkyňa riadne poučená v právoplatnom rozhodnutí žalovanej č. 76 51 21 8498 zo
dňa 16. 10. 1997, ktorým bol žalobkyni priznaný vdovský a sirotský dôchodok. Jediným skutkovým
poznatkom, ktorý mal preukazovať, že žalobkyňa ako príjemkyňa bola neoprávnenou poberateľkou
vdovského dôchodku, ktorý jej v zmysle právnej úpravy Zákona o sociálnom poistení nepatril, bolo

právoplatné rozhodnutie žalovanej o priznaní vdovského a sirotského dôchodku zo dňa 16. 10. 1997.
Tento skutkový poznatok žalovaná vo veci uloženia povinnosti vrátiť vdovský dôchodok napokon
nepovažovala v ďalšom konaní po zrušujúcom Rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 24Sa/25/2020
zo dňa 27. 10. 2021 za dostatočný skutkový podklad na preukázanie skutkovej podstaty vyplývajúcej
z ust.§ 236 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení (Rozhodnutie žalovanej č. 765 121 8498 0

zo dňa 19. 04. 2022). V prípade uloženia povinnosti vrátiť neprávom vyplatený sirotský dôchodok sa
však žalovaná v rámci skutkových poznatkov, ktorými preukazuje, že žalobkyňa ako príjemkyňa bola
neoprávnenou poberateľkou sirotského dôchodku, ktorý jej v zmysle právnej úpravy Zákona o sociálnom
poistení nepatril, neopiera o právoplatné rozhodnutie žalovanej o priznaní vdovského a sirotského
dôchodku zo dňa 16. 10. 1997. Skutkové poznatky preukazujúce, že žalobkyňa ako príjemkyňa bola

poberateľkou sirotského dôchodku, ktorý jej v zmysle právnej úpravy Zákona o sociálnom poistení
nepatril sú iné, než boli v prípade uloženia povinnosti vrátiť vdovský dôchodok a tieto podľa správneho
súdu sú v súhrne dostatočným skutkovým podkladom na preukázanie skutkovej podstaty vyplývajúcej
z ust.§ 236 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení a svedčia v prospech uloženia povinnosti
žalobkyni vrátiť neprávom vyplatený sirotský dôchodok.

53. Žalobkyňa s odkazom na postup žalovanej, ktorá napokon nepristúpila pre dôkaznú núdzu k uloženiu
povinnosti žalobkyni vrátiť vdovský dôchodok, vzniesla námietku porušenia jej legitímneho očakávania
a princípu právnej istoty, nakoľko očakávala, že i v prípade uloženia povinnosti žalobkyni vrátiť sirotský
dôchodok bude žalovaná postupovať obdobne, ako vo veci vrátenia vdovského dôchodku a k uloženiu

povinnosti žalovaná napokon nepristúpi. Skúmanie naplnenia znaku vedomosti príjemcu (skutočnej
alebo predpokladanej) o tom, že mu dávka bola vyplatená neprávom v tej ktorej konkrétnej veci je
úlohou žalovanej. Konfrontáciou rozhodovacej činnosti žalovanej vo veci uloženia povinnosti žalobkyni
vrátiť vdovský dôchodok v kontexte aktuálne správnym súdom preskúmavaných rozhodnutí žalovanejvo veci uloženia povinnosti žalobkyni vrátiť neprávom vyplatený sirotský dôchodok dospel správny súd
k záveru, že žalovaná vo svojom postupe nepochybila. Žalovaná v správnou žalobou napadnutých
rozhodnutiach povinnosť žalobkyne vrátiť neprávom vyplatený sirotský dôchodok v zmysle § 236 ods. 1

písm. b) Zákona o sociálnom poistení nevyvodzovala z totožných skutočností, ako tomu bolo v prípade
uloženia povinnosti žalobkyni vrátiť vdovský dôchodok.

54. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2MCdo/1/2015, správny súd uvádza, že v danej veci išlo o spor o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti, pričom žalobkyňa nijako nekonkretizovala k akým právnym záverom s ohľadom
na obdobné skutkové okolnosti tu prejednávaného prípadu a relevantnú právnu úpravu Najvyšší súd
Slovenskej republiky v tam riešenom prípade dospel, a ako následne tieto právne závery dopadajú na tu
preskúmavanú vec. Nepostačuje na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poukázať, ale na
ich účinné použitie bolo potrebné, aby žalobkyňa v prvom rade ozrejmila ich právny a skutkový základ,
ich súvislosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona, relevantné právne závery

(s analýzou ich dopadu na skutkové a právne okolnosti dané predmetom prieskumu pred správnym
súdom - napadnutým rozhodnutím) a konkrétne uviesť dôsledky ich vplyvu na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

55. Žalobkyňa tiež označila prvostupňové rozhodnutie za zmätočné, nakoľko vo výrokovej časti, ktorá

je jadrom rozhodnutia má absentovať označenie účastníka konania, ktorému je povinnosť vrátenia
sirotského dôchodku uložená. Správny súd uvádza, že adresátkou prvostupňového rozhodnutia bola
žalobkyňa, a teda ani predmetná žalobná námietka nie je dôvodná, keďže je zrejmé, že prvostupňové
rozhodnutie ako individuálny správny akt smerovalo ku konkrétnemu, t.j. individualizovanému subjektu
práva, a to k žalobkyni. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia sa uvádza: „Podľa § 236 ods. 1 písm. b)

zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ste povinná vrátiť sirotský
dôchodok vášho syna vyplatený po zániku nároku na jeho výplatu v celkovej sume 281,20 EUR.
Neprávom vyplatenú sumu ste povinná vrátiť do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozhodnutia.“ Z výroku prvostupňového rozhodnutia žalovanej teda vyplýva, podľa ktorého ustanovenia
Zákona o sociálnom poistení bola žalobkyni uložená povinnosť vrátiť dôchodkovú dávku, v akej sume

a tiež i to, o akú dôchodkovú dávku sa jedná a z akého dôvodu ju má žalobkyňa vrátiť (zánik nároku
na jeho výplatu).

56. Žalobkyňa tiež v správnej žalobe uviedla, že sa žalovaná v odvolacom konaní s odvolacou námietkou
týkajúcou sa neurčitosti výroku prvostupňového rozhodnutia dostatočne nevysporiadala. Správny súd

i túto žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Z takto formulovaného textu správnej žaloby
vyplýva len vyjadrenie nesúhlasu žalobkyne s rozsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, resp.
závermi vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu. Správny súd z obsahu odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia zistil, že žalovaná argumentovala vo väzbe na odvolaciu námietku neurčitosti výroku
prvostupňového rozhodnutia tým, že v zmysle konštantnej judikatúry výrok musí byť formulovaný

presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom konania, pričom
z výroku musí byť predovšetkým zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho
predpisu a na základe, ktorého právneho ustanovenia orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodoval.
Poukázala tiež na to, že neuvedenie mena a priezviska účastníka konania a mena a priezviska syna
žalobkyne vo výroku napadnutého rozhodnutia nespôsobuje jeho nezákonnosť, s čím sa správny súd

i s poukazom na to, čo uviedol predchádzajúcom bode tohto rozsudku stotožňuje.

57. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že správnu žalobu je
potrebné postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP ako nedôvodnú zamietnuť.

58. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že žiadnemu z účastníkov konania trovy nepriznal,
a to z dôvodu, že žalobkyňa v konaní nemala úspech, a preto jej nepatrí náhrada trov konania v zmysle
§ 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalovaná bola síce v konaní úspešná, avšak správny súd aplikujúc
ustanovenie § 168 SSP nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať
od žalobkyne, aby žalovanej uhradila vzniknuté trovy v súvislosti s týmto súdnym konaním a žalovaná

si ani náhradu trov konania neuplatnila.Poučenie:

P o u č e n i e: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo

rozhodnuté v jeho neprospech (§ 438 ods. 1 SSP, 439 ods. 1 SSP, § 439 ods. 2 SSP a contr.).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávneauvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym z súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a)
označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Podľa § 449 ods. 2 SSP povinnosti podľa § 449 ods. 1 SSP neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) (správna žaloba v sociálnych veciach) a d)
SSP (správna žaloba vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.