Rozsudok – Život a zdravie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 35T/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124011057
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124011057.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom, v trestnej veci

obžalovaného: A. B., nar. XX.XX.XXXX v Trnave, t. č. ÚVV Leopoldov, pre zločin útoku na verejného
činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a, odsek 2 písmeno c Trestného zákona účinného od 06.08.2024,
s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 a iné, na hlavnom pojednávaní
v Trnave dňa 11.02.2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.
trvalé bydlisko: D. XXX/XXX, XXX XX E.,

t. č. ÚVV Leopoldov

sa uznáva za vinného, že
v bode 1
ako vodič osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia Combi s EČ: F. dňa 26.12.2022 v čase
približneo23:30hod.vmesteHlohovecnauliciPuškinovastálvosvojomjazdnompruhubezdôvodnepo
dlhší čas, minimálne 5 minút, s vozidlom so zapnutým motorom, čím vzniklo dôvodné podozrenie, že sa

dopustil priestupku na úseku cestnej premávky porušením ustanovenia § 4 ods. 2 písm. n) a ustanovenia
§ 25 ods. 1 písm. u) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, ako aj
obava o zdravotný stav vodiča, v dôsledku čoho bol kontrolovaný motorizovanou hliadkou operatívneho
oddeleniaodborukriminálnejpolícieOkresnéhoriaditeľstvaPZTrnavavzloženívodičG.F.ačlenhliadky
D. H., ktorá vykonávala služobnú činnosť na služobnom motorovom vozidle zn. Volkswagen Golf s EČ:
I., a to takým spôsobom, že hliadka odstavila svoje vozidlo približne jeden až dva metre oproti jeho
vozidlu, G. F. spustil na prednej maske služobného vozidla svetelnovýstražné znamenie červeno-modrej
farby a na krátky moment aj zvukovo-výstražné znamenie a D. H. po vystúpení z vozidla pristúpil k

vodičovým dverám obžalovaného s páskou s nápisom POLÍCIA na ruke a natočil služobný preukaz a
odznak kriminálnej polície k vodičovi so slovami Polícia a spýtal sa ho či je v poriadku, pričom obžalovaný
nereagoval a zareagoval až na zvukovovýstražné znamenie, a to prudkým cúvaním k betónovému
stĺpu smerom k ulici D. A. J., kde ho obaja príslušníci dobehli, dávali opakované slovné výzvy „Polícia,
zastavte!“, čo obžaloaný nerešpektoval a keď D. H. obiehal vozidlo obžalovaného z prednej strany,
obžalovaný ako vodič sa úmyselne s vozidlom pohol vpred smerom k nemu, v dôsledku čoho bol D. H.
nútený uskočiť pred zrazením doboku, následne obžalovaný zacúval s vozidlom na miesto, z ktorého

musel pred zrazením uskakovať G. F. a znova sa pohol s vozidlom vpred na D. H., ktorý opätovne
musel uskakovať doboku a následne prudko zacúval na miesto, kam už predtým uskočil G. F., ktorý sa
opätovne musel uhýbať smerom doprava, aby nedošlo k zrážke s vozidlom a následne sa opäť rozbehol
s vozidlom smerom dopredu, kde stál D. H., ktorý ale uskočil a on s vozidlom unikol z miesta činu na ulicu
Zábranie, kde sa hliadke stratil z dohľadu, čím poškodenému G. F. a D. H. nespôsobil žiadne zranenia,
ani majetkovú ujmu,

v bode 2dňa 20.01.2023 v čase asi o 15:17 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. VW Passat,
EČ: K. v obci Madunice po ul. J. Hollého smerom na obec L., pričom pri rodinnom dome č. 95 sa plne
nevenoval vedeniu vozidla, s vozidlom prešiel do ľavého jazdného pruhu, následne vyšiel na chodník,

kde narazil prednou časťou vozidla do stĺpu s verejným osvetlením, obecným rozhlasom, svetelným
výstražným osvetlením priechodu pre chodcov, smetnou nádobou a napájaním obecnej kamery, ktorý
následne spadol na zem, pričom po náraze sa jeho vozidlo vrátilo späť do pravého jazdného pruhu
a zastavilo až pri rodinnom dome č. XXX, pričom pri následnej kontrole hliadkou Okresného dopravného
inšpektorátu Trnava bol na mieste dopravnej nehody podrobený dychovej skúške na zistenie alkoholu v

dychu meračom Alcotest 7510, ktorým mu bola dňa 20.01.2023 v čase o 16:16 h nameraná hodnota 0,00
mg/l alkoholu v dychu, ale z následného odberu biologického materiálu, z dôvodu podozrenia, že vodič
je pod vplyvom návykových látok, bola v jeho krvi následnou toxikologickou analýzou zistená prítomnosť
omamných a psychotropných látok, a to amfetamínu v koncentrácii 361,45 ng/ml a metamfetamínu
v koncentrácii 624,22 ng/ml, čo podľa znaleckého posudku MUDr. Jána Bajaja, znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia, bolo vyhodnotené ako stav vylučujúci byť účastníkom cestnej premávky,

pričom týmto svojím konaním spôsobil škodu obci Madunice vo výške 4542,85 Eur a spol. TMK Solutions
s.r.o. Bratislava škodu vo výške 13.000 Eur,
t e d a
v bode 1
použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a čin spáchal závažnejším

spôsobom konania – so zbraňou,
v bode 2
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku
č í m s p á c h a l

v bode 1
zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a, odsek 2 písmeno c Trestného zákona
účinného od 06.08.2024 s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024;
v bode 2
prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona účinného od

06.08.2024.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného

od 06.08.2024, § 36 písm. l) Trestného zákona účinného od 06.08.2024, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona účinného od 06.08.2024 na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 42 (štyridsaťdva) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 sa obžalovaný na výkon trestu
odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 sa obžalovanému ukladá trest

zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v trvaní 42 (štyridsaťdva) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný uhradiť poškodenej spoločnosti TMK
Solutions, s.r.o., Mandľová 86/77, Bratislava, IČO: 46 012 109, škodu vo výške 13.000 eur.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená spoločnosť TMK Solutions, s.r.o., Mandľová
86/77, Bratislava, IČO: 46 012 109, so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkazuje na

civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

I. Dokazovanie na hlavnom pojednávaní

1. Na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava, súd po jej prednese na hlavnom

pojednávaní dňa 18.07.2024, v neprítomnosti obžalovaného, vykonal dokazovanie: výsluchom svedka
- poškodeného D. H., oboznámením zápisnice o rekonštrukcii a prepisu rekonštrukcie, oboznámením
zápisníc o výsluchu svedkov a poškodených M. G., D. N. a svedkov L. O. a P. I.. Následne súd hlavné
pojednávanie opakovane odročil na nový termín. Súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že
pre neprítomnosť obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 18.07.2024 sa nečítala zápisnica o jeho

výsluchu z prípravného konania, keďže v prípravnom konaní obžalovaný využil právo nevypovedať vovzťahu k obom skutkom. Na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 23.01.2025 obžalovaný požiadal
o možnosť urobiť vyhlásenie o vine vo vzťahu k obom skutkom.

II. Vyhlásenie obžalovaného a prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine

2. Na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 23.01.2025 obžalovaný požiadal o možnosť vykonať
vyhlásenie o vine. Súd umožnil urobiť obžalovanému vyhlásenie o vine. Súd bol toho názoru, že za
situácie ktorá vznikla na hlavnom pojednávaní dňa 23.01.2025, keď obžalovaný uskutočnil vyhlásenie

o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku až po vykonaní časti dokazovania v otázke viny,
je možné takéto vyhlásenie prijať a rozhodnúť, že dokazovanie sa vo vzťahu k otázke viny ďalej nebude
vykonávať.SúdtentoprocesnýpostupodôvodnilajpoukazomnauznesenieKrajskéhosúduvBratislave
sp. zn. 4To/10/2017 zo dňa 16. februára 2017, podľa ktorého (okrem iného) „Pokiaľ ide o vyhlásenie o
vine v zmysle § 257 Trestného poriadku, tak aplikácia tohto inštitútu prichádza obligatórne do úvahy eš-
te pred začatím dokazovania na hlavnom pojednávaní. Uvedené vyplýva nielen zo systematického za-

radenia tohto inštitútu pred samotné dokazovanie, ale aj z toho, že jeho podstatou je zistenie, či me-
dzi obžalovaným a prokurátorom je v konaní pred súdom spor ohľadne otázky viny. Ak medzi týmito do-
minantnými stranami konania pred súdom žiadny spor ohľadne viny nie je, pretože obžalovaný sa cí-
ti byť vinným zo skutku, či skutkov uvedených v obžalobe, potom nie je nutné ani vykonať dokazova-
nie ohľadne tejto otázky a súd môže zamerať pozornosť na výrok o treste, výrok o ochrannom opatre-

ní, či náhrade škody. Vzhľadom k uvedenému je povinnosťou súdu umožniť urobiť obžalovanému vy-
hlásenie ihneď potom ako prokurátor prednesie obžalobu, t. j. ešte pred začatím dokazovania na hlav-
nom pojednávaní. Vyhlásenie viny zo strany obžalovaného v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku
nie je vylúčené ani v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní. Táto skutočnosť vyplýva zo zne-
nia ustanovenia § 257 ods. 5 Trestného poriadku („ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že

je vinný zo spáchania skutku...“). Podľa citovaného ustanovenia obžalovaný môže vyhlásiť vinu na hlav-
nom pojednávaní, t. j. počas celého konania hlavného pojednávania, teda aj počas dokazovania. V ta-
komto prípade však už nepôjde o obligatórny postup súdu podľa tohto ustanovenia, nakoľko súd mu-
sí dať možnosť obžalovanému urobiť niektoré z vyhlásení len pred začatím dokazovania po prednese-
ní obžaloby, avšak už nie aj počas vedenia dokazovania. Pokiaľ teda obžalovaný až počas vykonáva-

nia dokazovania na hlavnom pojednávaní vyhlási, že chce zmeniť svoje prvotné vyhlásenie na vyhlá-
senie viny, môže, ale aj nemusí mu to súd umožniť. V zásade však neexistuje relevantný dôvod, ktorý
by súdu mal bránil pristúpiť k takejto zmene vyhlásenia obžalovaného, pretože dôkazné bremeno oh-
ľadne otázky viny ťaží v konaní pred súdom iba prokurátora a pokiaľ obžalovaný počas dokazovania na
hlavnom pojednávaní v podstate uvedie, že chce uznať svoju vinu, dáva tým najavo, že prokurátor to-

to dôkazné bremeno uniesol a nie je nevyhnutné pokračovať vo vykonávaní dokazovania.“ Súd taktiež
poukazuje na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 5To/27/2020 zo dňa 03.09.2020,
kedy odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že uskutočnenie vyhlásenia obžalovaný
môže realizovať aj počas priebehu hlavného pojednávania.

3. Obžalovaný bol poučený, ako aj po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/
alebo c/ Tr. por., a to v rozsahu podľa § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por., obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo
spáchania skutkov uvedených v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 11.04.2024, sp. zn. 2Pv
553/22/2207-33.Následnesúdvykonaldokazovanielenvovzťahukvýrokomotresteaonáhradeškody.

III. Výrok o treste

4. Po vykonaní časti dokazovania a následnom prijatí vyhlásenia obžalovaného bolo na hlavnom
pojednávaní vykonané ďalej dokazovanie k výroku o treste výsluchom obžalovaného a oboznámením
listinných dôkazov - odpis z registra trestov a výpis z priestupkového registra.

5. Z dokazovania k výroku o treste súd zistil nasledovné:

5.1 Obžalovaný k svojím osobným pomerom uviedol, že v súčasnosti je vo výkone väzby za ďalší
obzvlášť závažný zločin drogového charakteru, pre založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej

skupiny a nedovolené ozbrojovanie. Je rozvedený, má 15 ročného syna. Pred vzatím do väzby pracoval
ako manažér v rodinnej firme, ktorá sa zaoberá predajom a prenájmom motorových vozidiel.5.2 Z registra trestov vyplýva, že pred spáchaním skutku bol obžalovaný opakovane uznaný za vinného
z prečinu podvodu, ďalej z ublíženia na zdraví v súbehu s prečinom výtržníctva a z prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia. Uvedené odsúdenia sú zahladené, pričom vo všetkých prípadoch

boli obžalovanému ukladané výlučne tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom. V prípade
odsúdenia za prečin marenia úradného rozhodnutia mu bol uložený aj trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel v trvaní 2 roky a 8 mesiacov s tým, že tento trest bol vykonaný dňa 20. augusta
2019. Okrem toho je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že trestnej činnosti, ktorej sa dopustil v
tomto konaní sa dopustil krátko na to, čo bol neprávoplatne odsúdený za prečin podvodu v konaní

vedenom pred Okresným súdom Trnava, sp. zn. 9T/38/2019. Uvedené rozhodnutie následne nadobudlo
právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/14/2023.

5.3 Z priestupkového registra vyplýva, že obžalovaný sa dopustil 28 priestupkov. Prevažovali priestupky
na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. V jednom prípade bol priestupkovo postihnutý
z dôvodu zavinenia dopravnej nehody. Okrem uvedeného, sa dopustil aj priestupkov v súvislosti s

porušovaním protipandemických opatrení. Z hľadiska závažnosti a výšky uložených sankcií je možné
konštatovať, že v prípade obžalovaného išlo aj o opakované závažné priestupky, za ktoré mu bola
uložená nielen vysoká peňažná pokuta a aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá . Súd ďalej dáva
do pozornosti tú skutočnosť, že obžalovaný, vzhľadom na početnosť, frekvenciu a veľmi krátky časový
odstup medzi spáchaním jednotlivých priestupkov prejavil celkom benevolentný prístup, dokonca až

absenciu rešpektu k právnym normám, čo ilustrujú, napríklad priestupky spáchané dňa 17.11.2020 a
19.11.2020 kedy bol opakovane postihnutý za prekročenie rýchlosti, následný postih za priestupky na
úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané dňa 26.11.2020, 30. 11. 2020. Uvedené
podľasúdunasvedčujetomu,žeobžalovanýmásklonyporušovaťprávnenormyaaniopakovanémierne
sankcie nemali v minulosti na neho žiadny výchovný vplyv.

6. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k
tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má taktiež postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

7. Účel trestu podľa § 34 ods. 1 TZ tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a jednotlivcom pred útokmi páchateľov trestných
činov. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby
viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych

páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. V súlade so zásadou prísnej individualizácie trestu platí, že záujem prevencie pri
trestaní páchateľov nemôže prevyšovať záujem individuálnej prevencie a skutočne nevyhnutné potreby
individuálnej prevýchovy každého jednotlivého páchateľa. Rovnako platí, že pri ukladaní trestu nemožno
zvýrazňovať individuálnu prevenciu na úkor generálnej prevencie a ďalších zásad, ktoré sú ustanovené

v § 34 a nasl. TZ.

8. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, po tom čo súd začal vykonávať dokazovanie a časti
dokazovanie vykonal, vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov, prejavil ľútosť nad svojim konaním
a vyslovil presvedčenie, že v budúcnosti sa bude vyhýbať trestnej činnosti. Súd uvedenú skutočnosť

zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť. Zároveň sa ospravedlnil jednému z poškodených trestným činom
útoku na verejného činiteľa.

9.Nadruhejstranepriťažujeobžalovanémujehotrestnáminulosť.Súdnatresnúminulosťobžalovaného
v zmysle priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona neprihliadal, keďže doterajšie

odsúdenia sú zahladené. Na druhej strane nebolo možné túto skutočnosť pri posúdení toho, aký
druh trestu je potrebné obžalovanému uložiť, celkom prehliadať. Platí totiž, že právna fikcia, že sa
na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, znamená v podstate právny zánik skutočnosti odsúdenia,
ale neznamená to i zánik skutočnosti, že páchateľ v minulosti spáchal trestný čin. Ide o dve právneskutočnosti s odlišným obsahom, ktoré majú rozdielny význam a dosah (uznesenie Krajského súdu
v Trnave z 10. 3. 2020, sp. zn. 6 To 138/2019).

10. Podľa judikatúry, z odsúdenia, o ktorom platí fikcia, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol
odsúdený, nemožno vyvodzovať nijaké následky pre páchateľa a nemožno ho hodnotiť na ťarchu
páchateľaprivýmeretrestu.Tátofikciavšaknebráni,abysúdprihodnoteníosobypáchateľaprihliadolna
skutočnosť, že páchateľ v minulosti už spáchal trestný čin, a vyvodil z tejto skutočnosti príslušné závery
z hľadiska sklonu páchateľa k trestnej činnosti, jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným

Trestným zákonom, možnosti jeho nápravy a pod. (pozri R 10/1974 (Tpjf 28/73), ďalej aj Najvyšší súd
ČSR rozbor a zhodnotenie praxe súdov ČSR pri ukladaní trestov z 12. 11. 1970, sp. zn. Pls 1/70).

11. Pri ukladaní trestu a jeho výmery súd prihliada na trestnú minulosť odsúdeného z hľadiska toho, či
novo ukladaný trest má potenciál napraviť obžalovaného, hoci jeho doterajšie odsúdenia sú zahladené.
Nejde o situáciu, že by súd prihliadal na trestnú minulosť ako na priťažujúcu okolnosť, ale súd na túto

trestnú minulosť prihliada z hľadiska toho, či druh trestu, ktorý páchateľovi ukladá naplní svojou povahou
a výmerou účel, ktorý sa od tohto trestu očakáva. Inak povedané, či aj vzhľadom na predchádzajúce
správanie obžalovaného je možné očakávať, že trest, ktorý je mu ukladaný je postačujúci, nie je
nevyhnutný prísnejší trest alebo iný druh trestu. Súd v tejto súvislosti upozorňuje, že samotné zahladenie
odsúdenia nemá za následok výmaz objektívnej skutočnosti, že obžalovaný sa v minulosti trestnej

činnosti dopustil.

12.Vprípadeobžalovanéhojemožnékonštatovať,ževminulostisadopúšťalprečinovmenejzávažného
charakteru, za čo mu boli dôvodne zo strany súdov ukladané podmienečné tresty s tým očakávaním,
že takto uložené tresty budú pre jeho nápravu postačujúce a nebude nevyhnutné pôsobiť na osobu

obžalovaného prísnejšími trestami. Vo všetkých prípadoch odsúdení došlo k ich zahladenia, čo sčasti
nasvedčuje tomu, že obžalovaný sa síce v minulosti dočasne polepšil a viedol riadny život (keďže
ide o predpoklad zahladenia odsúdenia). Na druhej strane nedošlo k jeho úplnej náprave vzhľadom
na opakovanú recidívu. Uvedené nasvedčuje tomu, že na správanie odsúdeného pozitívne vplývala
možnosť hrozby nariadenia výkonu podmienečne odloženého trestu odňatia slobody, resp. jeho záujem

dosiahnuť zahladenie odsúdenia. Následne ako pominula hrozba nariadenia trestu alebo bol stav
v registri trestov pre obžalovaného priaznivejší, účinky minulých trestov zanikli, keďže v prípade
obžalovaného došlo k opakovanej recidíve, dokonca v tejto trestnej veci k spáchaniu zločinu a prečinu.

13. Keďže obžalovaný bol v tejto trestnej veci uznaný za vinného zo zločinu a prečinu, ktoré spáchal vo
viacčinnom súbehu, je dôvodné aplikovať v jeho prípade asperačnú zásadu v zmysle ustanovenia § 41
ods. 2 Trestného zákona. Súd preto ukladal obžalovanému trest v rámci trestnej sadzby najprísnejšie
trestného činu, t. j. v zmysle
§ 323 ods. 2 Trestného zákona, za ktorú je možné uložiť trest v rozpätí od 3 rokov do 8 rokov.

Zároveň ale súd aplikoval aj ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný sa vo
viacčinnom súbehu dopustil viacerých trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom. Preto hornú
hranicu trestnej sadzby súd upravil jej zvýšením o jednu tretinu. Na základe uvedeného súd mohol
obžalovanému ukladať trest, po úprave trestnej sadzby, v rozpätí od 3 rokov do 9 rokov 8 mesiacov.

14. V prípade obžalovaného súd mimoriadne neznížil a neukladal trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
po prijatí dodatočného vyhlásenia obžalovaného o vine, a to z nasledovných dôvodov.

15. Súd poukazuje, že pri rozhodovaní o treste neaplikoval ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona,
pretože nevidel žiadny racionálny dôvod na jeho aplikáciu. Súd poukazuje, že pri oboch skutkoch

uvedených v obžalobe vyplývajú skutočnosti, že sám obžalovaný bol usvedčovaný najmä výpoveďou
svedka poškodeného pri skutku 1 a ďalších svedkov pri skutku 2 podanej obžaloby. Zákonodarca dáva
fakultatívnu možnosť súdu uplatniť mimoriadne zníženie trestu v prípade vyhlásenia viny obžalovaným,
avšak súd v danom prípade nevzhliadol žiadnu takú okolnosť, ktorá by vzhľadom na okolnosti prípadu
a osobu obžalovaného z pohľadu súdu zakladali pilier na aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu. Z

daných okolností je preto súd toho názoru, že v prejednávanom prípade na naplnenie účelu trestu v
prípade obžalovaného nepostačí mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby.16. Súd odôvodňuje svoj postup aj s poukazom na rozhodovaciu prax odvolacieho súdu v Trnave (viď
napr. rozhodnutie sp. zn. 5To/27/2020), v ktorom odvolací súd vyjadril právny názor v tom smere, že
„pri rozhodovaní o treste nemusí prvostupňový súd vždy aplikovať ustanovenie o mimoriadnom znížení

trestu podľa ustanovení § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam ak obžalovaný
uskutoční vyhlásenie o vine. Úlohou súd je vždy potrebné každý prípad osobitne prehodnotiť a podľa
vykonaného dokazovania uložiť primeraný, zákonný a spravodlivý trest“.

17. Súd ďalej poukazuje aj na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Trnave (napr. rozsudok Krajského
súdu v Trnave, sp. zn. 5To/140/2023), ktorý k možnosti mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods.
5 Trestného zákona (pôvodne podľa § 39 ods. 2 písm. d) ods. 4 Trestného zákona analogicky) v
prípade dodatočného vyhlásenia obžalovaného o vine uviedol, že „ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d),
ods. 4 Trestného zákona per analogiam by bolo aplikované nesprávne aj z dôvodu, že „dodatočné
priznanie“ súd nemá zohľadniť pri ukladaní trestu v takom rozsahu, že by znížil trest mimoriadne pod

dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací je toho názoru, že aj po
začatí dokazovania možno umožniť obžalovanému urobiť vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm.
b) Trestného zákona, a toto aj prípadne prijať, avšak potom už nemožno aplikovať ustanovenie § 39
ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, a to práve z tých dôvodov, že obžalovaní až
po vyvinutí sa dôkaznej situácie v ich neprospech by sa začali „dožadovať“ urobením vyhlásenia tých

istých „výhod“, aké majú obžalovaní, ktoré takéto vyhlásenie urobia pred začatím dokazovania viny“.

18. Odvolací súd v rozhodnutí uvedenom v bode 17 v tejto súvislosti ďalej poukázal na stanovisko
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj 55/2016, č. 44 Zbierky
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2017, možno použiť ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/, ods.

4 Trestného zákona pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu), nielen pri
páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste, ale aj v prípade uznania viny
podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ
(procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho,
aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

Odvolací súd uviedol, že svoj záver NS SR odvodzuje od myšlienky, že dôvodom použitia analógie
je podmienenosť mimoriadneho zníženia trestu oboma procesnými úpravami na rovnakom princípe,
ktorý umožňuje obvinenému (obžalovanému) vzdať sa dokazovania na hlavnom pojednávaní. Je potom
namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne rovnocenného vyhlásenia
o nepopretí spáchania činu) mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu

zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste.

19. Keďže obžalovaný sa úplne „nevzdal“ dokazovania na hlavnom pojednávaní, ale svoje vyhlásenie
o vine urobil až po vykonaní časti dokazovania, nemožno v jeho prípade mimoriadne znížiť trest pod
dolnú hranicu trestnej sadzby podľa ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona.

20. Obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý nepredstavuje v jeho prípade len obvykle vybočenie z riadneho
spôsobu života. Obžalovaný je recidivista, ktorý sa doposiaľ dopúšťal rôznorodej trestnej činnosti,
za ktorú bol postihnutý miernymi sankciami, ktoré neboli spojené s obmedzením osobnej slobody,
s tým očakávaním, že obžalovaný, spôsobom svojho života preukáže, že takýto trest je v jeho prípade

postačujúci. Vzhľadom na tú skutočnosť, že obžalovaný bol odsúdený za ďalšiu trestnú činnosť, súd
je toho názoru, že trestná recidíva obžalovaného neumožňuje súdu opakovane, po ďalší (piaty) krát
ukladať trest odňatia slobody s podmienečným odkladom.

21. K tomuto záveru súd dospel nielen vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho prístupu k rešpektovaniu

práv a spoločenských noriem, ale aj vzhľadom na povahu trestnej činnosti. Obžalovaný sa dopustil
trestného činu útoku na verejného činiteľa a ďalšieho prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky.
V danom prípade je možné uložiť trest odňatia slobody v rozpätí od troch rokov až do ôsmich rokov.
Túto trestnú sadzbu je možno zaradiť medzi stredne vysoké trestné sadzby až vyššie trestné sadzby.
Uvedené rozpätie trestnej sankcie signalizuje, že samotný zákonodarca považujú takúto trestnú činnosť

za závažnejšiu, keďže z hľadiska výmery trestnej sadzby ju zaraďuje do skupiny zločinov, teda do
skupinyzávažnejšíchtrestnýchčinov.Zákonodarcavýškoutrestnejsadzbysledujegenerálnuprevenciu.
V takom prípade je ukladanie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom skôr výnimkou ako
pravidlom, ktoré sa uplatní najmä v prípade doteraz netrestaných páchateľov.22. Okrem toho je potrebné upriamiť pozornosť na povahu a účel trestu, ktorý v tomto prípade má za
cieľ naplniť účel generálnej, ako aj individuálnej prevencie. Pokiaľ sa obžalovaný po predchádzajúcom

výkone trestu vrátil k protiprávnemu správaniu sa, je potrebné akcentovať potrebu ochrany ostatných
členov spoločnosti, a to v podobe uloženia dlhšieho trestu odňatia slobody a nie toho najmiernejšieho.
Uložením najmiernejšieho trestu by sa vysielal negatívny odkaz vo vzťahu k ostatným členom
spoločnosti, že postihovanie závažnej trestnej činnosti je nedôsledné a nepredstavuje veľkú hrozbu pre
iných potenciálnych páchateľov tohto druhu trestnej činnosti.

23. Vo vzťahu k obžalovanému, má trest dosiahnuť to, aby počas doby výkonu trestu sa nedopúšťal
ďalšej trestnej činnosti, napravil svoje správanie, uvedomil si negatívne dôsledky svojho konania a
nastúpil proces jeho resocializácie, keďže v minulosti uložené podmienečne odložené tresty odňatia
slobody zjavne svoj účel nenaplnili.

24. V prípade generálnej prevencie účel trestu má zabrániť tomu, aby osoby vykonávajúce riadne
svojej právomoci neboli vystavované nedovoleným a nezákonným útokom, ktoré by ich ohrozovali
na živote a zdraví pri výkone ich služobných povinností. Znamená to, že účel generálnej prevencie
má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale
i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti, v tomto konkrétnom

prípade u osôb vykonávajúcich zákonné právomoci. Je neprípustné, aby príslušníci Policajného zboru,
ktorí zabezpečujú dozor a poriadok nad dodržiavaním zákonnosti boli počas výkonu svojich služobných
povinností vystavovaní fyzickým útokom, ktorými by bol ohrozený ich život a zdravie. V prípade, ak by
bol obžalovanému uložený neprimerane mierny trest, dokonca nespojený s odňatím slobody, súd by tak
vyslal signál, že ani najzávažnejšie formy útokov na život a zdravie verejných činiteľov nie sú dôvodom

na prísnejší postih páchateľov takejto trestnej činnosti. Inak povedané, súd by uložením mierneho trestu,
dokonca nespojeného s odňatím slobody, signalizoval potenciálnym páchateľom, že aj útok na život
a zdravie verejného činiteľa zostane postihnutý najmiernejšie, a to aj v prípade recidivistov. Na druhej
strane by v prípade verejných činiteľov vzbudil neprimerané obavy s tým, že títo by mohli následne
nadobudnúť obavu pri výkone svojich právomocí, vzhľadom na to, že zo strany spoločnosti im nie je

poskytnutá primeraná ochrana. Na základe uvedeného súd je toho názoru, že uložiť obžalovanému
podmienečne odložený trest odňatia slobody nie je možné.

25. Vo vzťahu k samotnej výmere trestu súd už skôr uviedol, že tento mimoriadne neznížil pod dolnú
hranicu trestnej sadzby. Vzhľadom na výmeru trestnej sadzby, ktorú bol oprávnený v tejto veci aplikovať

súd zdôrazňuje , že v prípade obžalovaného mu uložil trest na takmer spodnej hranici trestnej sadzby,
s tým, že prihliadol na dodatočné vyhlásenie obžalovaného o vine, priznanie sa, ospravedlnenie
sa jednému z poškodených, a na tú okolnosť, ktorá bola aj zo strany obhajoby prízvukovaná, teda
že obžalovaný mohol za danej situácie nie celkom správne vyhodnotiť okolnosti zásahu príslušníkov
Policajného zboru.

26. Pri zohľadnení všetkých týchto skutočností vo vzťahu k povahe a závažnosti skutkov a osobe
obžalovaného považuje súd za primeraný a spravodlivý trest takmer pri dolnej hranici trestnej sadzby,
a to vo výmere 3 a pol roka nepodmienečne, čo je podľa názoru súdu trest nielen primeraný, ale aj
spravodlivý, ktorý zohľadňuje všetky skutočnosti významné pre ukladanie trestu v zmysle § 34 Trestného

zákona. Súd sa nestotožnil s návrhom obhajoby a prokurátora na uloženie ešte miernejšieho trestu,
teda trestu mimoriadne zníženého pod dolnú hranicu, keďže takýto trest by neodrážal všetky relevantné
okolnosti, osobitne recidívu obžalovaného, povahu a závažnosť trestnej činnosti a osobu obžalovaného
a takýto trest sa súdu javil neprimerane mierny.

27. Súd obžalovaného zaradil na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, keďže pred
spáchaním skutku nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.

28. Osobu obžalovaného vo vzťahu k trestnej činnosti, ktorej sa dopustil ku skutku v bode 2 vykresľuje
aj jeho priestupková minulosť. V registri priestupkov má obžalovaný 28 záznamov s tým, že išlo takmer

výlučne o priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a dopustil sa aj priestupkov
závažnejšieho charakteru. Len pre ilustráciu súd uvádza, že obžalovaný sa dopustil priestupku –
prekročením maximálnej povolenej rýchlosti opakovane osem krát, pričom v jednom prípade dokonca
porušil dopravné predpisy počas toho, ako mu bol zadržaný vodičský preukaz. O nezodpovednostiobžalovaného ako vodiča dopravného prostriedku svedčí aj tá skutočnosť, že niektorých priestupkov
sa dopustil v krátkom časovom odstupe od predchádzajúceho postihu. Pre ilustráciu o správaní sa
obžalovaného pri vedení motorového vozidla svedčí početnosť priestupkov, kedy počas obdobia

necelého mesiaca bol postihnutý za priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. a
to napríklad dňa 17.11.2020, 19. 11.2020, 26.11.2020, 28.11.2020, 30.11.2020, 07.12.2020. Uvedené
svedčí o nezodpovednom prístupe obžalovaného k rešpektovaniu a dodržiavaniu právnych predpisov a
ohľaduplnosti voči ostatným účastníkom cestnej premávky. Obžalovaný spôsobom vedenia motorového
vozidlavminulostipreukázalzjavnúnespôsobilosťakceptovaťpravidlácestnejpremávkya neohrozovať

iných účastníkov cestnej premávky svojím nezodpovedným správaním. Je zrejmé, že vyústením jeho
nezodpovedného a benevolentného postoja, bolo vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykových
aomamnýchlátok,snásledkomvznikudopravnejnehody.Vminulostimubolvpriestupkovomkonaníav
súdnom konaní ako následok marenia výkonu úradného rozhodnutia už uložený zákaz činnosti vedenia
motorových vozidiel. Vzhľadom na tieto skutočnosti je preto dôvodné a primerané uložiť obžalovanému
trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel pri hornej hranici prvej tretiny zákonom stanovenej

výmery tohto druhu trestu. Takto uložený trest zákazu činnosti je svojou dĺžkou spôsobilý naplniť účel
individuálnej a generálnej prevencie.

29. Súd má za to že spôsob života obžalovaného jeho postoj k rešpektovaniu dopravných pravidiel,
okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu si vyžadujú, aby obžalovanému bol uložený

trest zákazu činnosti v trvaní 42 mesiacov, teda po dlhšiu dobu, ktorá mu znemožní ohrozovať iných
účastníkov cestnej premávky, čím bude naplnený aj generálny účel takejto sankcie .

IV. Výrok o náhrade škody

30. V trestnom konaní si uplatnila nárok na náhradu škody obchodná spoločnosť TMK Solutions, s. r.
o., v celkovej výške 23 000 eur.

31. K uvedenému nároku súd vykonal dokazovanie oboznámením odborného vyjadrenia k hodnote

vozidla po zohľadnení spôsobeného poškodenia.

32. Obžalovaný urobil vyhlásenie o vine vo vzťahu ku skutku pod bodom 2, teda urobil vyhlásenie aj
o tom, že uznáva svoju vinu za škodu spôsobenú vo výške 13.000 eur voči poškodenej spoločnosti.
Súd má za to, že sú v celom rozsahu splnené predpoklady na priznanie nároku na náhradu škody:

protiprávnekonanieobžalovaného,príčinnásúvislosťmedzitýmtokonanímavznikomškodyazavinenie
obžalovaného. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd obžalovaného zaviazal na náhradu škody, ktorú
spôsobil uvedenej poškodenej spoločnosti. Keďže daná spoločnosť si uplatnila nárok vo vyššej sume,
ako jej vyplýval z vykonaného dokazovania, pričom vo vzťahu k tejto časti nároku nepreukázala žiadnym
spôsobom to, že takáto škoda jej skutočne aj vznikla, so zvyškom uplatneného nároku poškodeného

súd odkázal na civilné konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením

je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,
ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za
zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech
jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.