Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. jún 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Svk/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5024200061
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:5024200061.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej
veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti
odporcovi: Okresný úrad Čadca, katastrálny odbor, Ľ. Podjavorinskej 2576, Čadca, za účasti účastníka
konania: U. B., O.. XX.XX.XXXX, M. O. M. XXXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.
V 4279/2015 zo dňa 17.12.2015, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Správneho súdu v Banskej
Bystrici, č. k. 31Sa/3/2024-42, zo dňa 13.01.2025, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k.

31Sa/3/2024-42 p o t v r d z u j e.
Účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 31Sa/3/2024-42 zo dňa 13.01.2025 (ďalej aj
„napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 250q ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie odporcu č. V 4279/2015 zo dňa 17.12.2015, ktorým
podľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že návrh na vklad
záložnéhoprávapodľaZmluvyozriadenízáložnéhoprávač.304/2015-PTRuzatvorenejdňa30.10.2015

do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam špecifikovaným v rozhodnutí zamietol.
2. Správny súd napadnuté rozhodnutie odporcu, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu,
preskúmal najmä v intenciách § 31 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., § 22 ods. 2, § 34, § 37 ods.
1, § 39 , § 39a a § 879r Občiansky zákonník, ako aj podľa § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa v režime stanovenom OSP dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť.
3. Správny súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že záložné právo malo vzniknúť na
základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 304/2015-PTR zo dňa 30.10.2015, ktorá bola uzatvorená

medzi navrhovateľom - POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 a
záložcom U. M. (Z. Č. B.), O.. XX.XX.XXXX, Z. V. M. O. M. XXXX, XXX XX M. O. M., v zastúpení
DSS Nestor o.z., Stred 449, 027 05 Zázrivá (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so
sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava) na základe dohody o splnomocnení zo dňa 11.12.2014. V
zmysle článku II. Zmluvy o zriadení záložného práva sa zmluvné strany dohodli na zriadení záložného
práva a bezpodielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I Zmluvy o zriadení
záložného práva v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného

veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 504700766 zo dňa
11.12.2014 uzatvorenej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka,
najmä na zabezpečenie istiny vo výške 1000,- eur spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania,poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných
celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania do zaplatenia.
4. Odporca po preskúmaní zmluvy a spisového materiálu zistil, že záložnú zmluvu podpísalo za záložcu

združenie ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave na základe dohody
o splnomocnení. Odporca preskúmaním návrhu na vklad a jeho príloh zistil nedostatky, ktoré bránili
povoleniu vkladu. Poukázal na ust. § 28 ods. 1, § 30 ods. 5, § 31 ods. 1 a ods. 3 katastrálneho zákona
a na ust. § 22 ods. 1,2, § 39a, § 52 a § 53 Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na Smernicu
Rady č. 93/13/EHS, konkrétne na čl. 3 ods. 1 a ods. 2 smernice. Uzavrel, že dohoda o splnomocnení

uzatvorená medzi záložcom a Občianskym združením ProHelp nebola uzatvorená riadne pre rozpor s
ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a je ako celok absolútne
neplatná. Konštatoval, že dohoda o splnomocnení je predtlačenou - formulárovou zmluvou poskytnutou
na tento účel poskytovateľom úveru POHOTOVOSŤ s.r.o., obsahujúca zmluvnú podmienku, ktorej
obsah dlžník nemohol ovplyvniť, nakoľko mu bola predložená v jednom balíku s úverovou zmluvou, v
ktorej bol vopred určený zástupca záložcu bez možnosti jeho slobodného výberu, čím táto podmienka

spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a je neprijateľnou podmienkou. Nakoľko dohoda o splnomocnení je vpísaná do tzv. formulárovej
dohody, bola obmedzená možnosť, aby si splnomocniteľ zvolil splnomocnenca - zástupcu, ktorý by
za neho uzatvoril záložnú zmluvu, a ktorý by skutočne hájom záujmy splnomocnenca, keďže tento
už bol v dohode o splnomocnení vopred vpísaný. Obsahové rozvrhnutie plnomocenstva v časti

vpisovaniapredmetuzáložnejzmluvypodľaodporcunavodzovalotiežmožnosťnáslednéhodopisovania
ďalších nehnuteľností, pričom neprijateľnou podmienkou bol podľa neho i fakt, že uzatvorenie úverovej
zmluvy bolo podmienené udelením splnomocnenia zástupcovi, ktorého vopred vybral záložný veriteľ,
keďže zmluvu aj splnomocnenie koncipoval výlučne záložný veriteľ, čím došlo k vytvoreniu značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech záložcu-dlžníka, na základe čoho bolo možné

dohodu o splnomocnení považovať za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka. Odporca tiež uviedol, že v zmluve nebola rešpektovaná ani vyváženosť medzi
predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy,
ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia
povinného a z úverovej zmluvy, čím sa výrazne zasiahlo do práv oprávneného bez pomenovaného

právneho dôvodu, čo v konečnom dôsledku ohrozilo dobré mravy.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom poukázal na nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia a uviedol, že správny orgán bol povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci, pričom rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Konštatoval,
že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho

zákonníka o zastúpení a spĺňala všetky náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná
vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca v zmysle riadne uzatvorenej dohody o splnomocnení
sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, preto
udelil ProHelp združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy vo
vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením

predmetnej záložnej zmluvy. Správnemu orgánu vytýkal, že sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzil len
na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenia. Takáto právna úvaha
nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho
poriadku. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej
normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak správny

orgán v odôvodnení rozhodnutia takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v
ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozpor musí reálne existovať, nestačí len potenciálna
možnosť takéhoto rozporu. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretý
medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.

Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do toho právneho úkonu zasahoval, alebo ovplyvňoval
jeho obsah. Dohoda o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa
splnomocnencom, teda podľa názoru navrhovateľa nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a
teda sa na neho nevzťahujú ust. § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ ide o

rozpor s dobrými mravmi, nevedno, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru,
alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania. Podotkol, že obsahom spisu správneho orgánu nie je
zmluva o úvere bez toho, aby sa podrobne oboznámil s jej obsahom, nemohol v tomto spoľahlivo
zistiť skutkový stav veci. Správny orgán teda nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil spredkladaným návrhom a znením jednotlivých príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav veci a
vydal nezákonné rozhodnutie. Z tohto dôvodu žiadal rozhodnutie správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie.

6. Správny súd po vykonanom dokazovaní ustálil predmet súdneho prieskumu, ktorým bolo preskúmať
záver odporcu, či sú splnené podmienky vkladu z hľadiska ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona. Dospel k záveru, že odporca vydal správne rozhodnutie, ak zamietol návrh na vklad podľa
predloženej Zmluvy o zriadení záložného práva, a to pre neplatnosť dohody o splnomocnení, ktorá
spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola v mene záložcu (dlžníka) uzavretá

neplatne splnomocneným zástupcom. Takýto právny úkon potom nemôže vyvolať účinky na vecné práva
k nehnuteľnostiam zastúpeného. V posudzovanom prípade bol predmetom katastrálneho konania návrh
na vklad záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 304/2015-PTR zo dňa
30.10.2015, ktorou mali byť zabezpečené pohľadávky, ktoré vznikli zo Zmluvy o úvere č. 504700766 zo
dňa 11.12.2014, uzatvorenej medzi dlžníčkou Máriou Kučákovou a veriteľom POHOTOVOSŤ s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598. Dlžník v rovnaký deň, ako podpísal Zmluvu o

úvere - 11.12.2014, podpísal aj dohodu o splnomocnení, ktorou splnomocnil DSS, Nestor o.z. (predtým
ProHelp-združenieobčianskoprávnejpomoci,sosídlomPovraznícka18,81105Bratislava,IČO:42180
139). Ako zástupca splnomocnenca DSS Nestor o.z. bol uvedený odtlačkom pečiatky Peter Mamojka,
predseda občianskeho združenia ProHelp. Zmluvu o zriadení záložného práva č. 304/2015-PTR zo dňa
30.10.2015 za záložcu uzavrel Peter Mamojka, ako predseda splnomocneného zástupcu - občianskeho

združenia DSS Nestor, o.z. Zázrivá (po zmene názvu).
7. Správny súd vec po právnej stránke posúdil § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka podľa právneho
názoruuvedenéhovrozhodnutíNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,sp.zn.1Sžr/150/2012,zktorého
vyplýva, že ak splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu
splnomocnenca a ak osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti,

ktorá poskytla úver, táto skutočnosť sama o sebe musí nutne vyvolávať pochybnosti u konajúceho
katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností splnomocnenca pri uzavretí záložnej zmluvy je
skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka. Ak preskúmavané rozhodnutia
správneho orgánu súvisia s otázkou práv spotrebiteľa, správny súd pri rozhodovaní o opravnom
prostriedku podľa tretej hlavy piatej časti OSP vždy preverí, či týmto právam bola poskytnutá náležitá

ochrana podľa úniového i vnútroštátneho práva, a to aj vtedy, keď táto skutočnosť nebola výslovne
namietaná účastníkom súdneho konania.
8. Proti rozsudku správneho súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal
nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav veci.
9. V podanom odvolaní citoval ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že sloboda

a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vychádza z podmienok uzatvorenia vôle konajúceho
subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle, neobmedzujú
konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že vôľa je
slobodná.Nasloboduvôlesamôžepôsobiťfyzickýmdonútenímalebopsychickýmdonútením.Fyzickým
násilím sa pritom rozumie skôr priame fyzické násilie manifestované útokom voči konajúcemu, než

hrozba fyzickým násilím. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a vyvoláva
neplatnosť právneho úkonu, len keď je protiprávne. Dôvodná obava vyžaduje intenzívne pôsobenie
okolností použitých ako bezprávne vyhrážanie sa. Pri posudzovaní dôvodnosti obavy preto nemožno
v celom rozsahu zohľadniť subjektívny postoj, povahu adresáta bezprávnej vyhrážky, ale treba
optimalizovať vzťah medzi okolnosťami vyvolávajúcimi dôvodnú obavu a subjektom, ktorý je pod ich

tlakom. I vzťahom na vyššie uvedené sa navrhovateľ domnieva, že v predmetnej veci v žiadnom
prípade nemožno hovoriť o nedostatku slobody prejavu vôle splnomocniteľa pri podpise Dohody o
splnomocnení. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je navrhovateľovi ani zrejmé, na základe
akých skutočností a dôkazov prvostupňový súd dospel k tomuto záveru. Podľa názoru navrhovateľa
zo samotného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplývajú konkrétne skutočnosti, ktoré

mali mať v danom prípade vplyv na nedostatok slobody prejavu vôle splnomocniteľa. Nebolo ani
preukázané, ako mali splnomocnenec, či samotný navrhovateľ vplývať na tieto zložky prejavu vôle
dlžníka/splnomocniteľa.
10. Rovnako neboli preukázané žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by umožňovali súdu dospieť k
záveru, že sú záujmy splnomocniteľa a splnomocnenca v danom prípade vo vzájomnom rozpore. K

otázke údajného rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec
v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej
dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a
záložcu a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedenýcha o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že
splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere
vrátane skutočností, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch

musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu.
11. Čo sa týka samotného údajného rozporu záujmov medzi splnomocniteľom a splnomocnencom v
zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý má spôsobovať neplatnosť Dohody o splnomocnení,
k tomuto opätovne uviedol, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu,

ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej
dohody o splnomocnení vo vlastníctve rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z
predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy
k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo
splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva

a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Zásadne nemôže súhlasiť s tvrdeniami, podľa
ktorých navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť
sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. V danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady
správneho orgánu, ako aj prvostupňového súdu, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového
stavu. Navrhovateľovi nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych dôkazov správny orgán a súd mohli

dospieťktakýmtozáverom,keďtútoskutočnosťnepotvrdilanisamotnýsplnomocniteľ,ktorýanisamotnú
Dohodu o splnomocnení neodvolal. Rozhodnutie správneho orgánu, ako aj prvostupňového súdu
vychádzajú z ničím nepodložených predpokladov, čo dokazuje aj samotné odôvodnenie ich rozhodnutí.
12. Uzavrel, že v prípade Dohody o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny
úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to

všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z
jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho
orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu
zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že to bolo udelené za účelom
naplneniaahájeniazáujmovsplnomocniteľaanajehožiadosť,ažezastupovaniejebezplatné.Zástupca

splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v
ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa s nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol
zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu.
Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej
zmluvy. Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým

medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je nezávislý od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny
orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.
13. V odvolaní v neposlednom rade zdôraznil, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v
dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu
je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného

veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán
z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu
pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu.
Pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia
§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí

existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to,
že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Samotné uzavretie zmluvy
medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci,
ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver správneho orgánu, s
ktorým sa stotožnil i prvostupňový súd, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy

veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že
dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a
zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy.
14. Navrhol, aby súd zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie správneho
orgánu a vec mu vráti na ďalšie konanie.

15. Rovnopis odvolania bol doručený na vedomie odporcovi a U. B., zhodne dňa 29.04.2025.
16. Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) upravujúci v zmysle §
1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve,
a písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť od 1.8.2021 (§ 101e ods.

1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel
z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky od 1.8.2021 vo
všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá veta
OSP,§492ods.1SSP)preskúmalnapadnutýrozsudok,akoajkonanie,ktorémupredchádzaloadospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Rozhodol rozsudkom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá veta v spojení s § 250l ods. 2 OSP a § 214 ods. 2 OSP v spojení s
§ 246c ods. 1 vety prvej OSP). Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na
úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods.

1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP).
19. Predmetom konania v danej veci je rozsudok správneho súdu, ktorým súd potvrdil rozhodnutie
odporcu č. V 4279/2015 zo dňa 17.12.2015, ktorým bol zamietnutý návrh na vklad záložného práva
podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 304/2015-PTR uzatvorenej dňa 30.10.2015, a to podľa §
31 ods. 3 katastrálneho zákona.

20. Podľa § 31 ods. 1,2,3 zákona č. 162/1995 Z.z. katastrálny zákon okresný úrad preskúma zmluvu
z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je
prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné,
či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje
zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada

okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak ide o
zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná
advokátom, okresný úrad posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či
sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad
vklad povolí; inak návrh zamietne.

21. Najvyšší správny súd v súvislosti s predmetom odvolacieho konania uvádza, že Súdny dvor
Európskej únie zaraďuje právne vzťahy, vyplývajúce z úverových zmlúv uzavretých nebankovými
spoločnosťami, pod režim smernice 93/13/EHS; v súvislosti s touto smernicou a jej aplikáciou na
oblasť krátkodobých finančných obchodov riešil už viacero predbežných otázok (napr. vo veci C-76/10
POHOTOVOSŤ s.r.o. v. C. M. zo dňa 16.11.2010, vo veci C-453/10 L. P., X. P. v. S.O.S. financ, spol.

s r.o. zo dňa 15.3.2012).
22. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
23. Systém ochrany spotrebiteľa zavedený Smernicou 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že „spotrebiteľ

sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah“ (rozsudok
vo veci C-168/05 Mostaza Claro zo dňa 26.10.2006, bod 25).
24. Ochrana spotrebiteľa v rámci Európskej únie vychádza z koncepcie zachovania zásady rovnosti v

súkromnoprávnych vzťahoch medzi spotrebiteľom a subjektom konajúcim v rámci svojej podnikateľskej
alebo profesijnej činnosti, pričom u spotrebiteľa sa očakáva menej skúseností a vedomostí a nižšiu
mieru informovanosti o situácii na trhu, čo môže zvádzať podnikateľské subjekty k rôznym nekalým
praktikám, pred ktorými je potrebné spotrebiteľa ochrániť. Preto sa stala ochrana spotrebiteľa jednou z
politík vnútorného trhu Európskej únie a čl. 38 Charty základných práv Európskej únie zaradil ochranu

spotrebiteľa k základným ľudským právam.
25. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, v ktorom orgán katastra posudzuje
komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, resp. na
rozhodovanie o návrhu na vklad. V tomto konaní orgán katastra skúma, či sú splnené procesné, ako aj
hmotnoprávne podmienky na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, t.j. či sú splnené procesné,

ako aj hmotnoprávne podmienky na vykonanie zápisu vzniku, zmeny alebo zániku vecného práva k
nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, ktoré sa do katastra nehnuteľností zapisuje formou vkladu.
26. Najvyšší správny súd ako súd odvolací mal z obsahu pripojeného administratívneho (vkladového)
spisu preukázané, že správny orgán - katastrálny úrad bol podaný návrh na vklad záložného práva dokatastra nehnuteľností, ktorý bol podpísaný záložným veriteľom ako navrhovateľom. Prílohu k návrhu
na vklad tvorila pripojená zmluva o zriadení záložného práva č. 304/2015-PTR z 30.10.2015, ktorá
bola uzatvorená medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a U. M. (Z. Č. B.) ako záložcom

zastúpenou na základe dohody o splnomocnení: DSS Nestor o.z., Stred 449, 027 05 Zázrivá (predtým
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, P.O.BOX 261, 811 05
Bratislava) na základe dohody o splnomocnení zo dňa 11.12.2014. Predmetom záložnej zmluvy bolo
zriadenie záložného práva k bezpodielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v
článku I. Zmluvy o zriadení záložného práva v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých

pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č.
504700766 zo dňa 11.12.2014 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na
strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 1000,- eur spolu s jej príslušenstvom, úrokov
z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere,
ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania do
zaplatenia.

27.Vadministratívnomspiseboladoloženáajdohodaosplnomocneníuzavretámedzisplnomocniteľkou
U. M. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, zastúpeným Petrom
Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp, z ktorej vyplývalo, že táto dohoda bola
vyhotovená vo forme predtlače (formulára), kde splnomocnenec v rámci predtlače bol už dopredu
vpísaný. Z dohody o splnomocnení mal odvolací súd za preukázané, že táto bola uzatvorená v spojitosti

so zmluvou o úvere č. 504700766 zo dňa 11.12.2014.
28. Súčasťou súdneho prieskumu je aj skúmanie, či vkladová zmluva neodporuje zákonu. Pokiaľ
pritom vkladovú zmluvu uzatvoril za niektorú zmluvnú stranu splnomocnenec na základe dohody o
splnomocnení, je orgán katastra oprávnený a povinný podrobiť totožnému prieskumu aj túto dohodu, a
to z dôvodu, že len na základe platného splnomocnenia možno uzatvoriť platnú vkladovú zmluvu.

29. V súvislosti s dohodou o splnomocnení tak vyslovil správny súd správny právny názor v bode 25,
keď sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne. Už samotná skutočnosť, že v dohode o splnomocnení ako predtlači na
štandardnom zmluvnom formulári je uvedené meno splnomocnenca - združenie DSS Nestor o.z. je
dôkazom toho, že dlžníkovi bola vopred určená osoba, ktorá bude oprávnená za neho konať, a teda

dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach, t.j.
chýba základná zložka právneho úkonu, slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Skutočnosť, že
dohoda o splnomocnení je datovaná v ten istý deň ako úverová zmluva, nasvedčuje tomu, že uzavretie
úverovej zmluvy bolo podmienené podpísaním dohody o splnomocnení. Správny súd za nepresvedčivé
považoval aj tvrdenie navrhovateľa, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá na žiadosť dlžníka z

dôvodu, že formulár dohody mal zástupca navrhovateľa vopred pripravený, vrátane určeného zástupcu
pre dlžníka.
30. Úlohou súdov v danej veci bolo tiež posúdiť, či uzatvorením zmluvy o úvere medzi POHOTOVOSŤ,
s.r.o.aU.M.došlokuzatvoreniuspotrebiteľskejzmluvyvzmysle§52anasl.Občianskehozákonníkaav
nadväznosti na to aj skúmať, či aj dohoda o splnomocnení, nevykazuje znaky neprijateľných podmienok,

uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka z toho dôvodu, že nekalosť príslušného ustanovenia v
zmluve je nevyhnutné posudzovať vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, pričom je potrebné brať
do úvahy aj všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v čase jej uzavretia a aj všetky ostatné
ustanovenia predmetnej zmluvy, resp. iných zmlúv, od ktorých posudzovaná podmienka závisí v čase
uzatvorenia zmluvy. Vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ s.r.o. v. C. M. zo 16.11.2010 Súdny dvor EÚ v bode

59 uviedol, že pokiaľ ide o otázku, či osobitná zmluvná podmienka má, alebo nemá nekalú povahu,
článok 4 smernice 93/13 uvádza, že odpovedať treba so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb,
ktoré sú predmetom zmluvy, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvnej podmienky v
čase uzavretia zmluvy. Je opodstatnené uviesť, že v tomto kontexte treba tiež posúdiť dôsledky, ktoré
táto podmienka môže mať v rámci práva uplatniteľného na zmluvu, čo v sebe zahŕňa preskúmanie

vnútroštátneho právneho systému.
31. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu bolo nepochybné, že existencia dohody o splnomocnení
a následne aj zmluvy o zriadení záložného práva bola vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľky
(konkrétne potrebou zabezpečenia zmluvy o úvere) a ich vzťah k zmluve o úvere bolo možné označiť
ako subsidiárny a akcesorický. Dohodu o splnomocnení preto v prejednávanej veci bolo potrebné

subsumovať pod režim ochrany spotrebiteľa. Pokiaľ by totiž nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere ako
spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by ani k uzatvoreniu dohody o splnomocnení.
32. Ochrana spotrebiteľa v rámci Európskej únie vychádza z koncepcie zachovania zásady rovnosti v
súkromnoprávnych vzťahoch medzi spotrebiteľom a subjektom konajúcim v rámci svojej podnikateľskejalebo profesijnej činnosti, pričom u spotrebiteľa sa očakáva menej skúseností a vedomostí a nižšiu
mieru informovanosti o situácii na trhu, čo môže zvádzať podnikateľské subjekty k rôznym nekalým
praktikám, pred ktorými je potrebné spotrebiteľa ochrániť. Preto sa stala ochrana spotrebiteľa jednou z

politík vnútorného trhu Európskej únie a čl. 38 Charty základných práv Európskej únie zaradil ochranu
spotrebiteľa k základným ľudským právam.
33. Nekalá povaha sa posudzuje v zmysle čl. 4 ods. 1 Smernice 93/13/EHS - bez toho, aby boli dotknuté
ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo
služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe

uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
34. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
35. Smernica 93/13/EHS predstavuje iba minimálny štandard ochrany spotrebiteľských práv, pričom

členské štáty môžu prijať vo vnútroštátnej právnej úprave prísnejšie pravidlá ochrany (samozrejme za
predpokladu, že budú v súlade s únijným právom).
36. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka nesmú spotrebiteľské zmluvy obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, pričom za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané.
37. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách neplatné.
38. Súdny dvor EÚ vyžaduje od vnútroštátnych súdov členských štátov, aby prihliadali na nekalý
charakter zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách ex offo (z úradnej povinnosti) s cieľom

vyrovnaťnerovnováhu,ktoráexistujemedzispotrebiteľomapredajcomalebododávateľom.Vspojených
veciach C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial a Salvat Editores SA v. Rocío Murciano Quintero
a Salvat Editores SA v. José M. Sánchez Alcón Prades a ďalší zo dňa 27.06.2000 Súdny dvor EÚ v
bode 26 uviedol, že „článok 6 ods. l smernice Rady 93/13/EHS nemožno dosiahnuť, pokiaľ by sami
spotrebitelia boli povinní namietať proti nekalému charakteru zmluvnej podmienky, a že účinnú ochranu

spotrebiteľa možno zaručiť, len ak je vnútroštátnemu súdu priznaná možnosť posúdiť ex offo takúto
podmienku“ a „Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre
spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho,
že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením“.
39. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom správneho súdu, ktorý po vykonanom dokazovaní

a právnom posúdení ustálil, že dohoda o splnomocnení nebola riadne uzatvorená pre rozpor s §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto dohoda o splnomocnení bola napísaná vo forme predtlače
(formulára), v ktorej bol už splnomocnenec dopredu vpísaný a dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť
obsah takejto dohody, a preto bola jeho možnosť zvoliť si zástupcu, ktorý by hájil jeho záujmy,
obmedzená. Podľa názoru odvolacieho súdu mu bola takáto možnosť voľby nielen obmedzená, ale

úplne odňatá. V zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na predmetnú dohodu o splnomocnení
nevzťahovala ani výnimka, majúca základ v individuálne dojednaných zmluvných podmienkach, keďže
dohodu ponúkla navrhovateľka pri uzatváraní úverovej zmluvy U. M., ktorá nemala možnosť výberu
iného splnomocnenca. K výberu splnomocnenca nedošlo z vôle splnomocniteľa (dlžníka), ale naopak
iba z vôle záložného veriteľa. Uvedenému nasvedčuje aj to, že odvolací súd v rámci svojej rozhodovacej

činnosti zistil, že navrhovateľka opakovane pri uzatváraní zmlúv o úvere dávala klientom podpisovať
takéto dohody o bezplatnom zastupovaní, pričom v predtlači dohody figuruje ako vopred určený
splnomocnenec, čo vyvracia možnosť, že by sa jednalo o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia.
40. Z vyššie uvedených dôvodov považoval odvolací súd dohodu o splnomocnení ako celok za
neprijateľnú (nekalú) podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka. Preto splnomocnenec nemohol následne v mene splnomocniteľa platne uzavrieť záložnú
zmluvu. Účelom uzatvorenia dohody o splnomocnení bolo vytvoriť v prejednávanej veci podmienky pre
uplatnenie riadneho zastupovania splnomocniteľa určeným splnomocnencom na základe udeleného
splnomocnenia. Podľa § 22 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka je zástupcom ten, kto je oprávnený konaťza iného v jeho mene a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať
iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v
rozpore so záujmami zastúpeného. V zmysle uvedených ustanovení sa tak zastupovanie môže označiť

za riadne iba vtedy, ak nedochádza ku kolízii medzi úkonmi splnomocnenca a záujmami splnomocniteľa,
resp. ak nedochádza k ujme na právach splnomocniteľa. Nepochybným základom existencie takéhoto
rozporu je pre odvolací súd skutočnosť, že hoci malo združenie ProHelp svedomito napĺňať a hájiť
záujmy splnomocniteľa (bod 1 dohody o splnomocnení), tak obsahom splnomocnenia bola realizácia
zabezpečenia záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., to znamená

také konanie, ktoré nie je vždy v záujme splnomocniteľa (úverového dlžníka), ale naopak, je v prospech
navrhovateľa.
41. Postup odporcu, ktorý pri rozhodovaní o povolení vkladu záložného práva prednostne skúmal
platnosť splnomocnenia a po zistení jeho neplatnosti skonštatoval následnú neplatnosť záložnej zmluvy
a rozhodnutím č. V 4279/2015 zo dňa 17.12.2015 v súlade s § 31 ods. 3 katastrálneho zákona rozhodol
o zamietnutí návrhu na vklad, tak bol vecne správny a zákonný.

42. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako odvolací súd napadnutý rozsudok správneho súdu
podľa § 492 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá OSP a s ust. § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.
43. O náhrade trov odvolacieho súdneho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení
s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

44. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.