Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. október 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/333/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201964
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201964.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu

Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: A., B., B. B. C. D. XX, XXX XX
E., F. XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Michal Holčík, advokát so sídlom Námestie SNP, 960 01
Zvolen, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstaranie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava,
za účasti: Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky, so sídlom Slovenská ulica 11/A, 940 34 Nové
Zámky, IČO 17 336 112, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.11854-9000/2021 zo dňa
15.11.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému ani ďalšiemu účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania n e p r
i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1.Ďalšíúčastníkkonania,FakultnánemocnicaspoliklinikouNovéZámky(ďalejaj„ĎUK“,„kontrolovaný“,
„verejný obstarávateľ“) vyhlásil dňa 13.11.2018 verejnú súťaž na predmet zákazky „Intenzívna

medicína“. Jednalo sa o nadlimitnú zákazku na dodanie tovaru, ktorá bola rozdelená na šesť častí,
pričom v časti 3 „LC3: Ventilačná technika“, predložili v lehote na predkladanie ponúk ponuku traja
uchádzači, vrátane žalobcu.

2.Vsúvislostispredmetnýmverejnýmobstarávanímbolivedenéviacerékonaniaopreskúmanieúkonov
kontrolovaného na základe námietok žalobcu ako aj iného uchádzača.

3. Dňa 08.03.2021 ĎUK (opätovne) pristúpil k zrušeniu časti 3 verejného obstarávania podľa § 57
ods. 2 zák. č. 343/2015 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2018 (ďalej len „ZVO“), pričom v oznámení o
zrušení časti verejného obstarávania zo dňa 17.05.2021 ako dôvod zrušenia predmetnej časti verejného
obstarávania označil „zmenu okolností, za ktorých sa verejné obstarávanie vyhlásilo“.

4. V oznámení o zrušení časti verejného obstarávania zo dňa 17. 05. 2021 ako odôvodnenie zrušenia
časti verejného obstarávania ĎUK okrem iného uviedol, že: z námietkových konaní, ktoré nasledovali

po vyhodnotení ponúk ako aj po opätovnom vyhodnotení ponúk, v ktorého dôsledku došlo k zmene
víťazného uchádzača vyplynulo, že záujemcovia/uchádzači chápali zadanie uvedeného parametra
odlišne a to jedným z nasledovných spôsobov:i. Ponúkaný prístroj musí spĺňať požiadavku „ventilátor musí umožňovať automaticko-dynamické
riadenie v plne uzatvorenej slučke s kontrolou a alarmom“ alebo požiadavku „plne riadením minútovej
ventilácie, PEEP a FiO2“,

alebo
ii. Ponúkaný prístroj musí spĺňať požiadavku ako celok: „ventilátor musí umožňovať automaticko-
dynamické riadenie v plne uzatvorenej slučke s kontrolou a alarmom, resp. plne riadením minútovej
ventilácie, PEEP a FiO2“, pretože časť vety za spojkou „resp.“ iba upresňuje prvú časť vety.
Uchádzač XXX predložil verejnému obstarávateľovi znalecký posudok znalca z odboru Strojárstvo,

odvetvie Odhad hodnoty strojových zariadení, z ktorého jednoznačne vyplýva, že ním ponúkaný prístroj
„Servoventilátor od výrobcu ZZZ spĺňa technický parameter: automaticko – dynamického riadenia v plne
uzatvorenej slučke s kontrolou a alarmom.
Uchádzač YYY predložil verejnému obstarávateľovi znalecký posudok znalca pre základný odbor
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie anestéziológia a intenzívna medicína, z ktorého vyplýva, že
„prístroj na umelú pľúcnu ventiláciu XXX neumožňuje v žiadnej kombinácii automaticko-dynamické

riadenie v plne uzatvorenej slučke s kontrolou a alarmom, resp. plne riadením minútovej ventilácie,
PEEP a FIO2, a teda jeho funkcionalita nespĺňa kritérium, definované citovanou vetou zadávateľa. V
predloženom posudku znalec uviedol: „Vychádzajúc z vysvetlenia slova „respektíve“ tak, ako sa uvádza
v slovníku (G.) význam „lepšie povedané, pokiaľ sa týka“ jasne znamená v kontexte súvetia bližšie
vysvetlenie (upresnenie, špecifikáciu) prvej vety vetou druhou.“ Z doterajšieho priebehu námietkových

konaní je dostatočne zrejmé, že predmet zákazky nebol vypracovaný v súlade s § 42 ods. 1
ZVO, tzn. predmet zákazky nebol opísaný „jednoznačne“, čo následne spôsobilo rozdielnosť výkladu
zo strany záujemcov/ uchádzačov. Uvedený postup verejného obstarávateľa bol teda v rozpore s
princípom transparentnosti, pričom pod princípom transparentnosti sa rozumie predovšetkým to, že
bude prebiehať jasné a sledovateľné konanie, že budú použité predvídateľné kritériá, ako i to, že

rozhodnutia v rámci verejného obstarávania musia byť preskúmateľné a záujemcovia a uchádzači
musia mať dostatočné informácie. K porušeniu zásady transparentnosti verejného obstarávania môže
dôjsť aj vtedy, ak by v postupe verejného obstarávateľa boli spozorované také prvky, ktoré by
verejné obstarávanie robili nekontrolovateľným, horšie kontrolovateľným alebo neprehľadným, prípadne
ktoré by vzbudzovali pochybnosti o pravých dôvodoch jednotlivých jeho krokov. Porušenie princípu

transparentnosti nastáva nezávisle na tom, či sa podarí preukázať konkrétne porušenie niektorej
zákonnej povinnosti. Povinnosť kontrolovaného postupovať v súlade s princípom transparentnosti,
znamená aj tú skutočnosť, že konanie kontrolovaného v procese verejného obstarávania musí byť
riadne zdokumentované a prehľadné, a to najmä za tým účelom, aby bolo možné v každej fáze,
a teda aj po ukončení procesu verejného obstarávania, riadne preskúmať, či jeho konanie bolo v

súlade so ZVO. Netransparentný a neprehľadný postup kontrolovaného nevypovedá o jednotlivých
úkonoch kontrolovaného a vnáša závažné pochybnosti do postupu zadávania zákazky, čím sa
znemožňuje aj následný výkon kontroly postupu verejného obstarávania. Skutočnosť, že verejný
obstarávateľ v rámci predmetného verejného obstarávania zmenil vyhodnotenie ponúk, tzn. zmenil
spôsob hodnotenia sporného parametra, jednoznačne naznačuje, že došlo k zmene okolností, za

ktorých sa verejné obstarávanie vyhlásilo. Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností
verejný obstarávateľ dospel k záveru, že za takýchto okolností nemôže pokračovať vo verejnom
obstarávaní a z uvedeného dôvodu rozhodol o zrušení časti 3 predmetu zákazky „Ventilačná technika“.
Nejednoznačnosť vypracovania súťažných podkladov, rozpor s princípom transparentnosti, zmena
spôsobu vyhodnocovania parametra v priebehu verejného obstarávania a financovanie predmetu

zákazky zo zdrojov Európskej únie sú z pohľadu verejného obstarávateľa relevantné a dostatočné
dôvody pre zrušenie verejného obstarávania, resp. jeho časti, a to v nadväznosti na ustanovenie § 57
ods. 2 ZVO. Verejné obstarávanie pre časť 3 predmetu zákazky „Ventilačná technika“ bude predmetom
opätovného vyhlásenia postupom zadávania nadlimitnej zákazky (verejná súťaž). Verejný obstarávateľ
upraví zadanie takým spôsobom, aby nedochádzalo k dvojznačnému výkladu požiadaviek uvedených

v súťažných podkladoch.

5. Proti zrušeniu súťaže žalobca podal námietky zo dňa 25.05.2021, o ktorých žalovaný rozhodol
rozhodnutím č. 7154-6000/2021-OD zo dňa 09.07.2021 (ďalej len „rozhodnutie o nariadení odstránenia
protiprávneho stavu“) výrokom podľa § 175 ods. 2 ZVO tak, že ďalšiemu účastníkovi nariadil

preklasifikovať dôvod zrušenia verejnej súťaže podľa § 57 ods. 2 ZVO z dôvodu „zmenili sa okolnosti,
za ktorých sa verejné obstarávanie vyhlásilo“ na „dôvod hodný osobitného zreteľa“.6. V dôvodoch rozhodnutia o nariadení odstránenia protiprávneho stavu žalovaný uviedol, že § 57
ods. 2 ZVO ustanovuje ako dôvod zrušenia verejného obstarávania okrem zmeny okolností, za ktorých
sa vyhlásilo verejné obstarávanie aj „ak sa vyskytli dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré

nemožno od verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa požadovať, aby vo verejnom obstarávaní
pokračovali“. Dôvody identifikované kontrolovaným v oznámení o zrušení verejného obstarávania
síce nespadajú pod zmenu okolností, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie, ale nesú prvky
dôvodov hodných osobitného zreteľa, a to z toho dôvodu, že sporný technický parameter, resp.
sporný výklad tohto technického parametra bol súčasťou súťažných podkladov už v čase vyhlásenia

verejného obstarávania. Kontrolovaný zároveň nemohol až do procesu otvárania ponúk predpokladať
nejednoznačné pochopenie častice „respektíve“ zo strany uchádzačov, čo naznačuje aj skutočnosť,
že predmetná časť opisu predmetu zákazky nebola predmetom vysvetľovania súťažných podkladov,
t. j. žiaden z uchádzačov nepoukázal na jej nejednoznačnosť. Vzhľadom na to, že identifikácia
nejednoznačného výkladu nastala až po otváraní ponúk, kontrolovaný nemal možnosť pristúpiť k oprave
súťažných podkladov. Nejednoznačný výklad vyvolal predloženie ponúk, resp. predmetov plnenia

natoľko rozdielnych, že znemožňujú uskutočniť proces vyhodnocovania ponúk v súlade s princípmi
verejného obstarávania, obzvlášť s princípom transparentnosti a rovnakého zaobchádzania. Žalovaný
tiež uviedol, že definovanie predmetu zákazky je plne v kompetencii verejného obstarávateľa, pričom
verejný obstarávateľ vymedzuje predmet zákazky na základe jeho podrobného opisu tak, aby podľa
možností čo najviac zamedzil vzniku nejasností pri vypracovaní ponúk a ich následnom vyhodnocovaní,

čo však v prípade kontrolovaného nebolo splnené, a tak mu bola zo strany navrhovateľa predložená
ponuka, ktorá nejednoznačným stanovením technickej požiadavky v prílohe súťažných podkladov
spôsobila, že sa jedná o plnenie, ktoré kontrolovaný nepotrebuje. Kontrolovaným odôvodnené zrušenie
použitého postupu zákazky nie je zmenou okolností, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie,
kontrolovaný však pri zrušení verejného obstarávania svoje konanie náležite odôvodnil. Z predmetného

odôvodnenia žalovaný dospel k záveru, že sa jedná o dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
nemožno od kontrolovaného požadovať, aby vo verejnom obstarávaní pokračoval, najmä vzhľadom na
to, že kontrolovaný identifikoval také porušenie ZVO (nejednoznačnosť súťažných podkladov), ktoré má
alebo by mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. Pochybenie kontrolovaného
spočívajúce v nesprávne uvedenom dôvode zrušenia verejného obstarávania, vedúcom kontrolovaného

k zrušeniu verejného obstarávania, predstavuje v tomto konkrétnom prípade porušenie ZVO, ktoré
nemohlo ovplyvniť výsledok tohto verejného obstarávania, pretože vzhľadom na osobitý prípad a
skutkový stav, ktorý nastal, žalovaný považuje dôvody zrušenia 3. časti predmetného verejného
obstarávania za zákonné.

7. Následne zaslal ĎUK uchádzačom nové oznámenie o zrušení časti 3 predmetného verejného
obstarávania zo dňa 09.08.2021, v ktorom oznámil, že na základe rozhodnutia o nariadení odstránenia
protiprávneho stavu pristúpil k preklasifikovaniu zrušenia časti 3 predmetu zákazky ,Ventilačná technika‘
z dôvodu „zmenili sa okolnosti, za ktorých sa verejné obstarávanie vyhlásilo“ na „dôvod hodný
osobitného zreteľa“. ĎUK zrušil časť 3 predmetu zákazky „Ventilačná technika“ v súlade s § 57 ods.

2 ZVO z dôvodu, že sa v priebehu postupu verejného obstarávania vyskytli dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré nemožno od verejného obstarávateľa požadovať, aby vo verejnom obstarávaní
pokračoval.

8. Proti tomuto úkonu ĎUK účastníka podal žalobca námietky, o ktorých žalovaný rozhodol rozhodnutím

č. XXXXX-XXXX/XXXX-XX zo dňa 22.09.2021 tak, že námietky žalobcu zamietol (ďalej len ako
„prvostupňové rozhodnutie“).

9. Žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí poukázal, že už dňa 09. 07. 2021 vydal rozhodnutie o nariadení
odstránenia protiprávneho stavu, ktoré bolo výsledkom konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného

nazákladenámietokžalobcu,pričomvovýrokurozhodnutiaonariadeníodstráneniaprotiprávnehostavu
nariadil ĎUK preklasifikovať dôvod zrušenia verejnej súťaže podľa § 57 ods. 2 ZVO z dôvodu „zmenili
sa okolnosti, za ktorých sa verejné obstarávanie vyhlásilo“ na „dôvod hodný osobitného zreteľa“, a to
do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie o nariadení odstránenia
protiprávneho stavu nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 07. 2021 po tom, čo účastníkom konania

a všetkým známym uchádzačom márne uplynula lehota na podanie odvolania podľa ustanovenia
§ 177 ods. 1 ZVO. ĎUK následne odoslal uchádzačom dňa 09. 08. 2021 oznámenie o zrušení
verejného obstarávania, v ktorom odkázal na vyššie uvedený výrok rozhodnutia o nariadení odstránenia
protiprávneho stavu, na základe ktorého pristúpil k zmene dôvodu zrušenia predmetného verejnéhoobstarávania zo „zmenili sa okolnosti, za ktorých sa verejné obstarávanie vyhlásilo“ na „dôvod hodný
osobitného zreteľa“.

10. K návrhu ĎUK na zastavenie konania podľa § 174 ods. 1 písm. g) ZVO, t. j. že v tej istej
veci boli podané námietky proti tej istej skutočnosti uvedenej v § 170 ods. 3 písm. a), b) alebo
písm. g) a úrad o týchto námietkach rozhodol podľa § 175, t. j. predmetné ustanovenie ustanovuje
prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) žalovaný uviedol, že pôvodné oznámenie o výsledku verejného
obstarávania a aktuálne oznámenie o výsledku verejného obstarávania sú výsledkom dvoch odlišných

úkonov kontrolovaného (odlišný predmet) a o námietkach smerujúcich proti aktuálnemu oznámeniu
o výsledku verejného obstarávania úrad ešte právoplatne nerozhodol. Uvedené ustanovenie by bolo
aplikovateľnévprípade,akbyžalobcanamietalpôvodnéoznámenieovýsledkuverejnéhoobstarávania,
o ktorom už úrad právoplatne rozhodol. Nenastali tak skutočnosti brániace meritórnemu rozhodnutiu vo
veci.

11. K námietkam žalobcu, že ĎUK si výrok rozhodnutia o nariadení odstránenia protiprávneho
stavu vyložil nesprávne, keď preklasifikovanie pochopil ako zámenu dôvodov zrušenia s ponechaním
pôvodného odôvodnenia zrušenia zákazky, pričom zrušenie 3. časti predmetu zákazky nebolo
dostatočne a transparentne odôvodnené a dôvod zrušenia nebol preukázaný zdôrazňujúc, že dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré od verejného obstarávateľa nemožno požadovať, aby pokračoval

vo verejnom obstarávaní, musia vychádzať z objektívnych príčin nezavinených kontrolovaným ako
verejným obstarávateľom, žalovaný uviedol, že ĎUK si výrok rozhodnutia o nariadení odstránenia
protiprávneho stavu vyložil (a vykonal) správne, keď zamenil dôvod zrušenia verejného obstarávania
zo „zmenili sa okolnosti, za ktorých sa verejné obstarávanie vyhlásilo“ na „dôvod hodný osobitného
zreteľa“. Ak by totiž úrad považoval odôvodnenie zrušenia verejného obstarávania za rozporné so ZVO,

nepostupoval by podľa ustanovenia § 175 ods. 2 ZVO, ktoré sa aplikuje v prípade, ak identifikoval
porušenieZVO,avšaktotoporušenienemávplyvnavýsledokverejnéhoobstarávania.Úradvrozhodnutí
o nariadení odstránenia protiprávneho stavu, v časti „Právne posúdenie“ skonštatoval, že zrušenie
verejného obstarávania tak, ako ho ĎUK opísal v odôvodnení nespadá pod zmenu okolností, za ktorých
sa vyhlásilo verejné obstarávanie, ale pod dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý od verejného

obstarávateľa nemožno požadovať, aby pokračoval vo verejnom obstarávaní. ĎUK správne vykonal
výrok rozhodnutia o nariadení odstránenia protiprávneho stavu, keď v odôvodnení rozhodnutia o
zrušení verejného obstarávania nahradil dôvod „zmenili sa okolnosti, za ktorých sa verejné obstarávanie
vyhlásilo“ dôvodom „dôvod hodný osobitného zreteľa“ a ponechal odôvodnenie (vysvetlenie dôvodu
zrušenia verejného obstarávania) totožné, ako tomu bolo v pôvodnom oznámení o výsledku verejného

obstarávania. Pri zrušení verejného obstarávania postupoval ĎUK v súlade s § 57 ods. 2 ZVO a dbal
na dodržanie princípov verejného obstarávania zakotvených v § 10 ods. 2 ZVO.

12. Vo vzťahu k žalobcom namietaným ďalším skutočnostiam odkázal žalovaný na časť „Právne
posúdenie“ rozhodnutia o nariadení odstránenia protiprávneho stavu, v ktorom sa k všetkým

skutočnostiam týkajúcim sa odôvodnenia rozhodnutia o zrušení verejného obstarávania vyjadril a
skonštatoval ich súlad s ustanoveniami ZVO, a preto sa k nim v prvostupňovom rozhodnutí opätovne
nevyjadroval.

13. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č.

11854-9000/2021 zo dňa 15.11.2021 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“) zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.

14. Žalovaný v odôvodnení zdôraznil, že bezprostredne súvisiacim rozhodnutím s napadnutým
rozhodnutím je rozhodnutie o nariadení odstránenia protiprávneho stavu, proti ktorému nebolo podané

odvolanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.07.2021. Pokiaľ žalobca namietal, že v
prvostupňovom rozhodnutí sa úrad nezaoberal jeho námietkami a argumentáciou, ale len odkázal na
rozhodnutie o nariadení odstránenia protiprávneho stavu, žalovaný mal za to, že odkazom na právne
posúdenie námietok v rozhodnutí o nariadení odstránenia protiprávneho stavu zahrnul predmetné
právne posúdenie aj do prvostupňového rozhodnutia, pričom namiesto prekopírovania celého textu z

jedného rozhodnutia do druhého, zvolil jednoduchý odkaz na vybrané body právneho posúdenia už
právoplatného rozhodnutia o nariadení odstránenia protiprávneho stavu. Porovnaním námietok žalobcu
doručených úradu 25.05.2021 a dňa 18.08.2021 žalovaný dospel k záveru, že ich obsah je takmer
totožný.Vnámietkachdoručenýchdňa18.08.2021žalobcanaviacpoukázal,žedôvodhodnýosobitnéhozreteľa a následne zrušenie procesu verejného obstarávania nemôže slúžiť ako sanácia pre chybné
konanie ĎUK a súčasne ĎUK si chybne vyložil výrok rozhodnutia o nariadení odstránenia protiprávneho
stavu, keďže „preklasifikovať dôvod“ neznamená iba zmeniť pomenovanie dôvodu zrušenia súťaže,

ale je potrebné tento dôvod náležite odôvodniť, pričom ĎUK použil text pôvodného oznámenia o
zrušení súťaže zo dňa 17.05.2021 (body 85 a 88 tohto rozhodnutia). Aj s touto argumentáciou sa úrad
v prvostupňovom rozhodnutí vysporiadal.

15. Pokiaľ ide o samotné zrušenie časti 3 verejného obstarávania kontrolovaným a námietky žalobcu,

že keď dochádza zo strany kontrolovaného k pochybeniu pri príprave súťažných podkladov, a to najmä
ak kontrolovaný spôsobil to, že ním zadefinovaná požiadavka pripúšťa rôzny výklad, táto skutočnosť
nemôže ísť na ťarchu uchádzačom, ale na ťarchu kontrolovaného, žalovaný uviedol, že táto skutočnosť
nemôže ísť na ťarchu uchádzačom v situácii, kedy verejný obstarávateľ vylúči ponuku uchádzača
v prípade, že existuje interpretačná neistota súťažných podkladov (t. j. nejasne zadefinovaná podmienka
účasti, požiadavka na predmet zákazky a pod., ktorá pripúšťa viaceré výklady). Zodpovednosť a

následky za nejednoznačnosť súťažných podkladov, ktoré sú na ťarchu verejnému obstarávateľovi, je
potrebné chápať v tom zmysle, že verejný obstarávateľ nesie zodpovednosť za výsledok verejného
obstarávania. Uvedené v sebe zahŕňa aj taký výsledok, kedy je v dôsledku nejednoznačnosti súťažných
podkladov proces zadávania zákazky zrušený, a teda verejný obstarávateľ neobstaral predmet zákazky,
tzn. neuspokojil svoje potreby, ktorých naplnenie predmetným verejným obstarávaním sledoval. V

prípade pochybností pri výklade požiadavky na predmet zákazky táto skutočnosť nesmie ísť na ťarchu
žiadnehozuchádzačov,tzn.žiadnyuchádzačnesmiebyťnatomtozákladevylúčený,čovšaknevylučuje
právo verejného obstarávateľa postupovať podľa § 57 ods. 2 ZVO.

16. Žalovaný zdôraznil, že v konaní kontrolovaného identifikoval porušenie ZVO, a to nesprávne

označenie dôvodu na zrušenie súťaže podľa § 57 ods. 2 ZVO, pričom mal ale za to, že dôvody
ním uvedené pre zrušenie verejného obstarávania spadajú pod iný dôvod podľa § 57 ods. 2 ZVO, a
teda ako také boli zákonné. Pokiaľ by úrad nariadil kontrolovanému zrušiť použitý postup zadávania
zákazky, kontrolovaný by bol povinný zrušiť verejnú súťaž podľa § 57 ods. 1 písm. d) ZVO, k čomu však
nedošlo. Kontrolovaný totiž zrušil verejné obstarávanie podľa § 57 ods. 2 ZVO, ktorý upravuje dôvody, na

základe ktorých verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže (nemusí) pristúpiť k zrušeniu verejného
obstarávania, t. j. je v jeho diskrečnej právomoci rozhodnúť, či k takémuto kroku pristúpi. V prípade
zrušenia verejného obstarávania na základe niektorého z dôvodov uvedených v § 57 ods. 2 ZVO, je
verejný obstarávateľ povinný preukázať, že dôvod, na ktorý sa odvoláva, skutočne nastal. Skutočnosť,
že úrad v danom verejnom obstarávaní už rozhodoval o viacerých námietkach, pričom nikdy nenariadil

súťaž zrušiť, neznamená, že by v danom verejnom obstarávaní nenastal dôvod hodný osobitného
zreteľa, pre ktorý nemožno od kontrolovaného požadovať, aby vo verejnom obstarávaní pokračoval,
keďže ZVO zveruje kontrolovanému posúdiť, či takýto dôvod nastal a jeho existenciu preukázať. Z §
57 ods. 2 ZVO je zrejmé, že existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre zrušenie verejného
obstarávania, zahŕňa aj situácie, ktoré sú spôsobené samotným verejným obstarávateľom. Samotný

ZVO v dovetku uvádza ako príklad „najmä ak sa zistilo porušenie tohto zákona, ktoré má alebo by
mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania“. Skutočnosť, že zrušenie verejného
obstarávania môže byť spôsobené aj pochybením na strane verejného obstarávateľa, potvrdzuje aj
rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-244/02 zo dňa 16. 10. 2003, z ktorého vyplýva, že
obstarávateľ môže nepokračovať v obstarávaní bez uzatvorenia zmluvy, ak po posúdení a vyhodnotení

ponúkzistí,žezdôvoduvlastnýchpochybenívpredbežnomposúdeníobsahvýzvynaúčasťvoverejnom
obstarávaní robí akceptáciu ekonomicky najvýhodnejšej ponuky nemožnou za predpokladu, že pri
prijímaní takéhoto rozhodnutia obstarávateľ koná v súlade so základnými pravidlami komunitárneho
práva pre oblasť verejného obstarávania, ako napríklad princíp rovnakého zaobchádzania.

17. Kontrolovaný v oznámení o zrušení verejného obstarávania uviedol ako dôvody pre zvolený postup
uviedol nejednoznačnosť súťažných podkladov, rozpor s princípom transparentnosti, zmenu spôsobu
vyhodnocovania parametra v priebehu verejného obstarávania, financovanie predmetu zákazky zo
zdrojov Európskej únie. Z kontrolovaným opisovaných skutkových okolností v oznámení o zrušení časti
verejného obstarávania zo dňa 09.08.2021 dospel žalovaný k záveru, že boli naplnené zákonné dôvody

na fakultatívne zrušenie časti 3 verejného obstarávania podľa § 57 ods. 2 ZVO, a teda kontrolovaný
postupoval v súlade s týmto ustanovením. V konaní kontrolovaného pri aplikácii postupu podľa § 57 ods.
2 ZVO neidentifikovala navrhovateľom namietané porušenie zákona.II.
Žaloba a podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

18. Všeobecnou správnou žalobou podanou včas na Krajskom súde v Bratislave sa žalobca domáhal
zrušenia napadnutého rozhodnutia pre: nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nedostatočné zistenie skutkového stavu a jeho rozpor
s administratívnymi spismi, pričom v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré

mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

19. Žalobca nenamietal, že žalovaný by pri odôvodnení nemohol poukázať na predchádzajúce
rozhodnutia, avšak musí uviesť v akom kontexte poukazuje na dané tvrdenia, čím vlastne uvedie dané
dôvody a argumenty v rozhodnutí. V danej verejnej súťaži rozhodoval žalovaný o viacerých námietkach,
pričom vždy vydal rozhodnutie, v ktorom uviedol argumenty k všetkým podstatným namietaným

skutočnostiam, okrem prvostupňového rozhodnutia, v ktorom odkázal na právne posúdenie uvedené
v rozhodnutí o nariadení odstránenia protiprávneho stavu. Žalobca tak mal za to, že prvostupňové
rozhodnutie nie je presvedčivé a je nepreskúmateľné, pretože absentuje časť odôvodnenia vzťahujúca
sa k podaným námietkam, ktoré mali rozhodujúci význam pre spôsob akým bolo rozhodnuté. Takýmto
konaním žalovaného sa žalobcovi odňala možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti

prvostupňovému rozhodnutiu.

20. Vo vzťahu k rozhodovacej praxi žalovaného pri interpretačnej neistote súťažných podkladov žalobca
poukázal, že uplatňovanie princípov verejného obstarávania nie je vhodné a účelné len v niektorej
fáze verejného obstarávania, a teda len pri vylúčení uchádzača. Ak žalovaný tvrdil, že ak by ĎUK

nezrušil verejné obstarávanie, bol by porušený princíp rovnakého zaobchádzania, potom dochádza
k porušeniu tohto princípu, ale aj k princípu proporcionality, ktorý má predstavovať požiadavku na
primerané aplikovanie inštitútov ZVO. Žalovaný nemôže konanie s princípmi a výklad princípov vykladať
reštriktívne, a teda zužovať výklad použitia princípov vo verejnom obstarávaní len na jednu, resp.
jednotlivú fázu verejného obstarávania. Žalovaný sa mal náležite zaoberať všetkými skutočnosťami a

dopadmi prejednávanej veci, avšak obmedzil sa len na všeobecné konštatovania a na vyjadrenie, že
prípad žalobcu nespadá pod už posudzované prípady, pretože tie pojednávali o možnosti dvojakého
výkladu súťažných podkladov vo väzbe na nemožnosť vylúčenia uchádzača napriek tomu, že z
materiálneho hľadiska šlo o tú istú skutočnosť vyskytujúcu sa v procese verejného obstarávania, a
to verejným obstarávateľom prezentovanú nejednoznačnosť výkladu súťažných podkladov v závere

procesu obstarávania. Zároveň bolo potrebné analogicky použiť princíp ,,možnosť dvojakého výkladu
nemôžeísťnaujmuuchádzača“ajnafázuzrušeniaverejnéhoobstarávania.Žalovanývpodstatevyjadril
názor, že o takýchto prípadoch ešte nebolo pojednávané a odkázal na ustálenú rozhodovaciu prax
týkajúcu sa inej fázy verejného obstarávania. Bolo namieste, aby sa žalovaný hlbšie zaoberal tým,
že v prejednávanej veci šlo o nejednoznačný výklad súťažných podkladov, ktorý nemôže ísť na vrub

uchádzača a starostlivo sa mal zaoberať skutočnosťou, že nie je spravodlivé, ak v jednej fáze – pri
vylúčení uchádzača, to nemôže ísť na margo uchádzača, a potom v následnej fáze - pred podpisom
zmluvy a pri nedôvodnom zrušení verejného obstarávania to už má byť pričítané uchádzačovi Žalovaný
sa obmedzil na reštriktívny výklad a nazeranie na rozhodovaciu prax vzťahujúcu sa na jednu fázu vo
verejnom obstarávaní.

21. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že vylúčenie uchádzača, ktoré nie je v súlade
s princípmi verejného obstarávania, má byť bez vylúčenia akýchkoľvek pochybností zhojené, žalobca
namietal, že niet racionálneho dôvodu rovnako spravodlivo zhojiť zrušenie súťaže, ktoré odporuje ZVO,
najmä s dôrazom na okolnosti, ktoré mu predchádzali, t.j. žalobca bol dvakrát vyhodnotený ako víťazný

uchádzač v predmetnej súťaži, ĎUK najskôr nenamietal takýto výsledok súťaže a až následne začal
vykonávať úkony smerujúce k zrušeniu časti 3 verejnej súťaže, pričom si zobral za svoje znalecké
posúdenie predložené uchádzačom druhým v poradí. Žalobca sa nemôže spravodlivo stotožniť s tým, že
pre určitú fázu neurčitý výklad, ktorý je chybou zadávateľa prirodzene a logicky ide na vrub zadávateľa
a v ďalšej fáze za tých istých skutkových okolností na vrub zadávateľa nelogicky a najmä nespravodlivo

nejde.

22. Žalobca namietal, že neboli naplnené dôvody pre zrušenie súťaže podľa § 57 ods. 2 ZVO, ktoré
upravujefakultatívnedôvodyzrušeniasúťaže,apretomalĎUKprihliadaťjednaknafázu,vktorejsadanýproces verejného obstarávania nachádzal, a jednak na princípy verejného obstarávania, a to konkrétne
princíp transparentnosti, nediskriminácie a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Odborná literatúra síce
uvádza ako dôvod zrušenia súťaže takú zmenu okolností, ak bolo počas vysvetľovania súťažných

podkladov podaných toľko otázok, resp. žiadostí o ich nápravu, resp. nápravu aj iných dokumentov
potrebných na prípravu ponuky, že je zrejmá potreba zmeny opisu predmetu zákazky. Nikde však nie
je uvedené, že v prípade, ak žiaden uchádzač nepodal žiadosť o vysvetlenie, t.j. všetkým uchádzačom
bolo zrejmé čo sa obstaráva, čo je predmetom zákazky a zároveň ĎUK vyhodnocoval súťaž tak, ako
zadal a až po vyhodnotení súťaže na základe odborného stanoviska neúspešného uchádzača sa začalo

spochybňovanie jednoznačnosti súťažných podkladov, túto situáciu možno považovať za dôvod hodný
osobitného zreteľa vedúci k zrušeniu súťaže. Pokiaľ dochádza k zrušeniu súťaže z dôvodov hodných
osobitného zreteľa, pre ktoré nemožno pokračovať vo verejnom obstarávaní, tieto dôvody musia byť
objektívne a musia závisieť vždy od konkrétnej situácie, do ktorej sa ĎUK dostal pri zadávaní zákazky,
pričom tieto dôvody majú alebo by mohli mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania.
Žalovaný sa skúmaním týchto dôvodov vôbec nezaoberal a v napadnutom rozhodnutí iba opísal dôvody

uvedené ĎUK v oznámení o zrušení súťaže.

23. Rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-244/02 zo dňa 16. 10. 2003, žalobca
nepovažoval za aplikovateľný na prejednávanú vec, keďže ĎUK po vyhodnotení ponúk určil víťaznú
ponuku, až na základe špekulatívnych úkonov neúspešného uchádzača spočívajúcich v predložení

znaleckého posudku a odborného posúdenia, ako aj po mnohých pochybeniach v konaní žalovaného,
dospel k záveru, že súťaž pre časť 3 zruší. Žalobca mal za to, že nebol naplnený ani jednej z dôvodov
na zrušenie časti 3 verejnej súťaže.

24. Žalobca zdôraznil, že až do vyhodnotenia víťazného uchádzača v časti 3 súťaže žiaden z ďalších

uchádzačov nespochybňoval opis predmetu zákazky, ani sám obstarávateľ nemal pri vytváraní opisu
predmetu zákazky pochybnosti, či uchádzači „pochopia“ zadanie tak ako bolo zamýšľané a dokonca
pri vyhodnotení ponúk sám v zápisnici konštatoval, že slovo „resp.“ je vo význame „alebo“. ĎÚK mal v
priebehu konania k dispozícii dva znalecké posudky a dve odborné stanoviská, ktoré sa zaoberali jednak
technickými parametrami predložených ponúk a zároveň gramatickým výkladom technickej požiadavky

formulovanej na predmet zákazky pre časť 3 verejného obstarávania. ĎUK bol povinný počas celého
verejného obstarávania postupovať v súlade s princípmi verejného obstarávania a posudzovať odborné
závery a závery zo znaleckých posudkov s ohľadom na ich logickú konzistentnosť a vierohodnosť, a to
jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti a najmä v nadväznosti na sledovaný cieľ súťaže. ĎUK presne
vedel, čo chce obstarať časťou 3 predmetnej súťaže a teda čo sleduje súťažou pre časť 3 verejného

obstarávania a tak aj koncipoval opis predmetu zákazky.

25. Zmenu spôsobu vyhodnocovania parametra v priebehu verejného obstarávania žalobca
nepovažoval za dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého môže dôjsť k zrušeniu
súťaže. V priebehu celého procesu verejného obstarávania žiaden uchádzač nepredkladal žiadosti o

vysvetlenie, nežiadal nápravu súťažných podkladov. Každému uchádzačovi bolo úplne zrejmé zadanie
predmetu daného verejného obstarávania. Až po vyhodnotení predložených ponúk, resp. po oznámení
neúspešnému uchádzačovi č. 2, že jeho ponuka nebola víťazná, na základe čoho tento predložil
znalecký posudok (rozporný s iným znaleckým posudkom), začal ĎUK konštruovať potrebu zmeny
spôsobu hodnotenia inkriminovaného parametra, čo vytvára dôvodnú pochybnosť o zákonnosti jeho

konania.

26. Financovanie predmetu zákazky zo zdrojov Európskej únie nepovažoval žalobca za dôvod na
zrušenie súťaže, ale tento dôvod slúži najmä na vykonávanie vyššej miery kontroly pri použití týchto
finančných prostriedkov a nie na možnosť verejného obstarávateľa ako súťaž zrušiť. Skutočnosti,

ktoré žalovaný akceptoval ako dôvody zrušenia súťaže takýmito skutočnosťami nie sú, pretože nebola
preukázaná ich opodstatnenosť a zákonnosť. V konaní ĎUK nebol dodržaný princíp nediskriminácie,
princíp proporcionality, hospodárnosti a efektívnosti.

27. Žalovaný nesprávne, nedostatočne posúdil a vyhodnotil predložené znalecké posudky a odborné

stanoviská. Zo samotného poradia predkladania znaleckých posudkov a odborných stanovísk, je zrejmé
pochybenie v konaní žalovaného. V prejednávanej veci je preukázateľná zložitosť posudzovaných
odborných otázok, a preto nie je pre ich posúdenie postačujúce odborné stanovisko. Na posúdenie
technickej stránky veci, ale aj výkladu gramatickej formulácie technickej požiadavky sú potrebnéodborné znalosti a žalovaný si mal po predložení znaleckých posudkov jednoznačne dať vyhotoviť
znalecký posudok. Právna sila odborných stanovísk nemôže dosiahnuť relevanciu znaleckého posudku.
Vyjadrenia gramatického výkladu v odbornom stanovisku predloženom neúspešným uchádzačom

nemôžu rozumne rezultovať do situácie, že verejný obstarávateľ zruší obstarávanie a taktiež ,,prevážiť“
technickú stránku, účel tovaru, funkcionality ponúkaného tovaru, ktoré plnia účel verejného obstarávania
a potreby verejného obstarávateľa. Ustanovením znalca by boli vyriešené výkladové rozpory, ktoré sa
vyskytli v priebehu tohto verejného obstarávania, ale najmä by bol správne nastolený postup pre konanie
ĎUK.

III. Vyjadrenie žalovaného

28. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe považoval napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie za zákonné
a navrhol žalobu zamietnuť.

29. Zdôraznil, že rada úradu sa v napadnutom rozhodnutí zaoberala aj preskúmateľnosťou
prvostupňového rozhodnutia, pričom porovnala námietky doručené úradu dňa 25.05.2021 a námietky
doručené dňa 18.08.2021. S námietkami zo dňa 25.05.2021 žalobcu sa úrad patrične vysporiadal
v rozhodnutí o nariadení odstránenia protiprávneho stavu, pričom nepovažoval za nevyhnutné duplicitne
v ďalšom rozhodnutí vydanom na základe totožných skutočností konštatovať totožné závery. Daná

skutočnosť nespôsobuje nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia aj s ohľadom na to, že
ide vždy o konania, ktorých účastníkom bol práve žalobca. Žalobca poznal právny názor úradu
vyjadrený v rozhodnutí o nariadení odstránenia protiprávneho stavu, ktorý žalovaný nepovažoval za
potrebné meniť, s ohľadom na nezmenený skutkový a právny stav. V napadnutom rozhodnutí žalovaný
posudzoval odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, pričom zistil, že úrad sa riadne vysporiadal

aj s tou časťou námietok zo dňa 18. 08. 2021, ktorá nebola totožná s obsahom námietok zo dňa
25.05.2021. Napadnuté ako i prvostupňové rozhodnutie obsahovalo jasné a zrozumiteľné odôvodnenie,
ktoré bez pochybností umožňovalo žalobcovi zorientovať sa v skutkovom i právnom základe, na základe
ktorého bolo vydané napadnuté rozhodnutie. Skutočnosť, že v časti odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia žalovaný poukázal na právne posúdenie danej (totožnej) veci v rozhodnutí o nariadení

odstránenia protiprávneho stavu nemožno vnímať ako nedostatok prvostupňového rozhodnutia. Z
hľadiska jasnosti a zrozumiteľnosti neboli žalobcovi dané žiadne prekážky znemožňujúce mu dedukovať
závery žalovaného, ani to, akým spôsobom k nim dospel.

30. Žalovaný tiež poukázal, že už v skoršom rozhodnutí č. 14011-9000/2020 zo dňa 09. 11. 2020,

konštatoval, že interpretačná neistota, spôsobená verejným obstarávateľom, nesmie ísť na ťarchu
uchádzača, ktorý bol v dôsledku inej interpretácie vylúčený. Na základe uvedeného verejný obstarávateľ
zrušil oznámenie práve o vylúčení žalobcu. Napokon ĎUK pristúpil až k zrušeniu tretej časti zákazky,
pričom toto vlastné zrušenie úrad považoval v rozhodnutí o nariadení odstránenia protiprávneho stavu
fakticky za zákonné.

31. Aplikácia princípov verejného obstarávania vo všetkých jeho fázach neznamená, že niektorý z
princípov je dôvodné opomenúť či uprednostniť a zhojiť tým porušenie iného. Súčasne je nevyhnutné
upozorniť, že nie len § 10 ods. 2 ZVO je smerodajné pri posudzovaní postupu verejného obstarávateľa,
ale je potrebné zohľadniť aj ostatné ustanovenia ZVO. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva selekcia

princípov výlučne na niektoré štádia verejného obstarávania. Žalobca nesprávne konštatoval, že
zrušením verejného obstarávania dochádza k jeho diskriminácii a porušeniu princípu proporcionality.
Z procesu verejného obstarávania k zákazke je zrejmé, že v časti 3 už došlo k vyhodnoteniu ponúk
uchádzačov, z čoho možno dedukovať, že v danom štádiu nebolo možné napraviť súťažné podklady.
ZVO v takom prípade nezakazuje verejnému obstarávateľovi verejné obstarávanie zrušiť podľa § 57

ods. 2 ZVO.

32.Žalovanýpoukázal,žeargumentáciažalovanéhotýkajúcasarozhodovacejčinnostiprinejasnostiach
súťažných podkladov obsiahnutá v napadnutom rozhodnutí vychádza práve z obsahu odvolania
žalobcu, v ktorom tvrdil, že na jeho prípad bol použitý diametrálne odlišný postup a iný prístup, než

ako vyplýva z rozhodovacej praxe úradu a údajného odklonu od rozhodovacej praxe úradu. Predmetnej
otázke bola v napadnutom rozhodnutí venovaná patričná pozornosť, bola riadne odôvodnená aj
s poukazom na rozhodovaciu prax súdov, so záverom, že nedošlo k žiadnemu odklonu od zaužívanejrozhodovacej praxe, pretože v danej veci sa nejedná o vylúčenie žalobcu z predmetného verejného
obstarávania, ale o zrušenie verejného obstarávania.

33.PokiaľžalovanýnepristúpilkposudzovaniuúčelnostiavhodnostizvolenéhopostupuĎUKsohľadom
na fázu verejného obstarávania, keďže podľa názoru žalobcu bolo všetkým uchádzačom zrejmé, čo
sa obstaráva a je predmetom zákazky a spochybňovanie začalo až na základe odborného stanoviska
neúspešného uchádzača, žalovaný zdôraznil, že taká povinnosť mu zo ZVO nevyplýva. V zmysle §
42 ods. 1 ZVO sa vyžaduje, aby predmet zákazky bol opísaný jednoznačne. Z námietkových konaní,

ktoré nasledovali po vyhodnotení ponúk ako aj po opätovnom vyhodnotení ponúk, v ktorého dôsledku
došlo k zmene víťazného uchádzača vyplynulo, že záujemcovia/uchádzači chápali zadanie uvedeného
parametra odlišne. Žalovaný dal do pozornosti, že uvedené závery úradu v skoršom rozhodnutí,
ktorým bolo nariadené kontrolovanému zrušiť oznámenie o vylúčení žalobcu, žalobca nepovažoval
za nesprávne, práve naopak, tieto mal za správne a plne ich akceptoval. Totožné závery úradu tak
žalobca de facto namieta, pokiaľ z konečného, napadnutého rozhodnutia, nevyplýva záver vyhovujúci

jeho subjektívnym potrebám

34. Žalovaný považoval žalobu za abstraktnú a účelovú, obsahujúcu rad domnienok a subjektívnych
presvedčení žalobcu. Možno síce predpokladať, že ĎUK vedel, čo obstaráva, avšak práve z postupu
verejnéhoobstarávania,akoajzáverovodbornýchposudkovvyplývaexistenciaprotichodnostivchápaní

definovania predmetu zákazky uchádzačmi. Takáto nejasnosť je však podľa ZVO vylúčená, pričom na
uvedenom nič nemení ani tá skutočnosť, že uchádzači nepožiadali o vysvetlenie súťažných podmienok
skôr.

35. K namietanému posúdeniu znaleckých posudkov a odborných stanovísk žalovaný uviedol, že

pri posudzovaní relevantných otázok vychádzal z odborných stanovísk a znaleckých posudkov,
ktoré pre objasnenie skutkového stavu dal sám vypracovať. Nemožno tak považovať za legitímne
očakávanie žalobcu, že žalovaný bude opakovane požadovať ďalšie posudky od ďalších znalcov,
pokiaľ úrad ako správny orgán sám je spôsobilý zistené závery vyhodnotiť. Nemožno za pravdivé
označiť ani konštatovanie žalobcu, podľa ktorého ĎUK po predložení odborného stanoviska H. I. J.

prijal filozofiu uchádzača druhého v poradí. Chyba v súťažných podkladoch spôsobujúca nejasnosti
v interpretácii požiadaviek verejného obstarávateľa zo strany záujemcov a uchádzačov nepotvrdzuje
záver žalobcu, že ĎUK napokon nechcel obstarať tretiu časť zákazky. Žalovaný z jednotlivých
dokumentov mohol vyčítať len ten záver, že zrušenie verejného obstarávania v danej časti malo
smerovať k odstráneniu nezákonného stavu a vytvoreniu takých podmienok verejného obstarávania,

ktoré by transparentne umožňovali subjektom na hospodárskom trhu predložiť svoje ponuky bez
akéhokoľvek rizika diskriminácie.

III.
Ďalšie písomné podania účastníkov konania

36. ĎUK vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.01.202 uviedol, že s napadnutým rozhodnutím sa stotožňuje
a považuje ho za zákonné. Navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a priznal
mu plnú náhradu trov konania.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

37. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného

zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy
začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná

právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola náhodným spôsobom pridelená senátu 4S a je
vedená pod sp. zn.: BA-6S/333/2021. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu
v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka
senátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš.38. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali

z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom na § 190 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) ju zamietol.

39. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden
z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dni pred jeho
vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 08.10.2025 (§137 ods. 4 SSP).

40. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023,
konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

41. Podľa § 10 ods. 2 ZVO, verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého
zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp
proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

42. Podľa § 42 ods. 1 ZVO, súťažné podklady sú písomné, grafické alebo iné podklady obsahujúce
podrobné vymedzenie predmetu zákazky. V súťažných podkladoch verejný obstarávateľ a obstarávateľ
uvedú všetky okolnosti, ktoré budú dôležité na plnenie zmluvy a na vypracovanie ponuky. Opis predmetu
zákazky môže odkazovať aj na osobitný postup alebo metódu výroby alebo poskytovania požadovaných
tovarov, stavebných prác alebo služieb, ako aj na osobitný postup inej fázy ich životného cyklu, a to aj

vtedy, ak tieto faktory netvoria súčasť ich hmotnej podstaty, musia však súvisieť s predmetom zákazky a
byť primerané jej hodnote a cieľom. Predmet zákazky musí verejný obstarávateľ a obstarávateľ opísať
jednoznačne, úplne a nestranne na základe technických požiadaviek podľa prílohy č. 3. Technické
požiadavky.

43. Podľa § 57 ods. 2 ZVO, verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu zrušiť verejné obstarávanie
alebo jeho časť aj vtedy, ak sa zmenili okolnosti, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie, ak sa v
priebehu postupu verejného obstarávania vyskytli dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemožno
od verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa požadovať, aby vo verejnom obstarávaní pokračovali,
najmä ak sa zistilo porušenie tohto zákona, ktoré má alebo by mohlo mať zásadný vplyv na výsledok

verejného obstarávania, ak nebolo predložených viac ako dve ponuky alebo ak navrhované ceny v
predložených ponukách sú vyššie ako predpokladaná hodnota. Ak bola predložená len jedna ponuka
a verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nezrušil verejné obstarávanie alebo jeho časť, je povinný
zverejniť v profile odôvodnenie, prečo verejné obstarávanie nezrušil.

44. Podľa § 175 ods. 2 ZVO, ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe
námietok zistí porušenie tohto zákona, ktoré nemohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania, úrad
môže rozhodnutím nariadiť odstránenie protiprávneho stavu.

45. Podľa § 187e ods. 1 ZVO v znení účinnom od 01. 01. 2019, postup zadávania zákazky a postup

zadávaniakoncesie,priktorýchbolooznámenieovyhláseníverejnéhoobstarávania,oznámeniepoužité
ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk odoslané na uverejnenie do 31. decembra
2018, sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018; to neplatí, ak ide o uplatňovanie
odkladných lehôt pre uzavretie zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy podľa § 56 a pre
povinnosť podať podnet podľa § 169 ods. 2.

46. Podľa § 187e ods. 6 ZVO v znení účinnom od 01. 01. 2019, v konaní začatom po 31. decembri
2018, ktoré sa vzťahuje na verejné obstarávanie podľa odsekov 1 až 3, sa postupuje podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2018; to neplatí pre konanie na základe podnetu podľa § 169 ods. 2, pre
zníženie pokuty podľa § 173 ods. 14, § 175 ods. 4 tretej vety a pre vydanie rozhodnutia podľa § 175

ods. 4 druhej vety.

47. Vzhľadom na § 187e ods. 1, 6 ZVO pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny
súd postupoval podľa ZVO v znení účinnom do 31. 12. 2018.48. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie
žalobcu a potvrdené rozhodnutie o zamietnutí námietok žalobcu proti úkonu kontrolovaného - zrušení

časti verejného obstarávania, pričom kontrolovaný pristúpil k zrušeniu časti 3 predmetu zákazky v súlade
s § 57 ods. 2 ZVO, z dôvodu, že sa v priebehu postupu verejného obstarávania vyskytli dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré nemožno od neho požadovať, aby vo verejnom obstarávaní pokračoval

49. Správny súd prvotne poukazuje na to, že žalobné námietky boli vyjadrené prevažne bez konkrétnej

špecifikácie, akým spôsobom boli naplnené jednotlivé žalobcom namietané dôvody nezákonnosti.
Žalobca veľkú časť žaloby formuloval všeobecne, uvádzajúc teoretické a všeobecné východiská, avšak
bez prepojenia na konkrétne skutkové a právne dôvody, z ktorých vyvodzuje nezákonnosť spôsobilú
vyústiť do zrušenia napadnutého rozhodnutia. Nie je úlohou správneho súdu, aby za žalobcu vyhľadával,
konkretizoval prípadne domýšľal dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia Žalobcovi svedčí
v správnom súdnom konaní povinnosť tvrdiť, pričom pre vymedzenie dôvodov súdneho prieskumu

zákonnosti nepostačuje jednoduché spochybnenie postupu žalovaného a jeho subjektívne vnímanie
žalobcom ako nespravodlivého, s tým, že žalovaný (resp. rada úradu) by nemal prípad žalobcu
bagatelizovať a mal by spravodlivo konvalidovať rigidné názory úradu. Správny súd tak napadnuté
rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a konanie ich vydaniu bezprostredne predchádzajúce
preskúmal výlučne z dôvodov a v rozsahu vymedzenom v žalobe, pričom nevzhliadol dôvod, pre ktorý

by bolo možné konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

50. Žalovaný sa už skôr v rozhodnutí o nariadení odstránenia protiprávneho stavu zaoberal námietkami
žalobcu smerujúcimi proti úkonu kontrolovaného – skoršiemu zrušeniu časti verejného obstarávania
z dôvodu zmeny okolností, za ktorých sa verejné obstarávanie vyhlásilo, pričom žalovaný síce nariadil

odstrániť protiprávny stav, ale tento protiprávny stav mal byť odstránený výlučne preklasifikovaním
dôvodu zrušenia verejnej súťaže podľa § 57 ods. 2 ZVO z dôvodu „zmenili sa okolnosti, za ktorých
sa verejné obstarávanie vyhlásilo“ na „dôvod hodný osobitného zreteľa“. Ako vyplýva z odôvodnenia
tohto rozhodnutia, pochybenie kontrolovaného spočívajúce v nesprávne uvedenom dôvode zrušenia
verejného obstarávania, vedúcom kontrolovaného k zrušeniu verejného obstarávania, považoval

žalovaný za porušenie ZVO, ktoré nemohlo ovplyvniť výsledok tohto verejného obstarávania, pretože
vzhľadom na osobitý prípad a skutkový stav, ktorý nastal, žalovaný vyhodnotil skutkové dôvody
zrušenia 3. časti predmetného verejného obstarávania uvádzané kontrolovaným ako zákonné. Proti
uvedenému rozhodnutiu nebolo žalobcom ani iným subjektom podané odvolanie, a teda nadobudlo
právoplatnosť. Právoplatnosť rozhodnutia predstavuje vyjadrenie právnej istoty a stability právnych

vzťahov a znamená, že rozhodnutie nemožno v rámci ďalšieho konania bez využitia mimoriadneho
opravného prostriedku zmeniť. Materiálna právoplatnosť sa vzťahuje na obsah rozhodnutia, pričom
v zásade vylučuje prejednanie tej istej veci znova. Riadiac sa týmto skorším rozhodnutím o nariadení
odstráneniaprotiprávnehostavuverejnýobstarávateľvsúladespokynomžalovanéholenpreklasifikoval
dôvod zrušenia verejného obstarávania. Hoci žalovaný pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia

dospel k záveru, že vo veci nejde o prekážku veci rozhodnutej (vo vzťahu k rozhodnutiu o nariadení
odstránenia nedostatkov), pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného konajúci
súdvychádzalzoskutkovéhoaprávnehostavu,ktorýboldanývčasevydanianapadnutéhorozhodnutia,
teda aj zo záverov tam uvedených.

51. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia správny súd poukazuje,
že žalobca namietal, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými jeho námietkami. Žalobca bližšie
neuviedol, ktoré konkrétne námietky žalovaný nepreskúmal, dôvody, pre ktoré by tieto námietky mali
mať relevanciu pre rozhodnutie vo veci samej a pod. Ako vyplýva z bodov 12, 14, 15 tohto rozsudku,
žalovaný ako aj prvostupňový orgán sa s námietkami žalobcu uplatnenými dňa 18.08.2021 (obsahovo

zhodnými s námietkami zo dňa 25.05.2021) žalobcu vysporiadali buď odkazom na obsah odôvodnenia
rozhodnutia o nariadení odstránenia protiprávneho stavu (ktorý postup sám osebe žalobca nenamietal)
alebo uvedením ich vlastného posúdenia. Na základe uvedeného správny súd námietku týkajúcu sa
nepreskúmateľnosti vyhodnotil ako nedôvodnú.

52. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa rozhodovacej praxe žalovaného pri interpretačnej neistote
súťažných podkladov, nie je pravdou, že by žalovaný len uviedol, že vo veciach obdobných ako vec
žalobcu nebolo rozhodované. Žalovaným uvádzané argumenty boli priamou reakciou a hodnotením
žalobcom odkazovaných rozhodnutí ako nevychádzajúcich z rovnakého skutkového základu, a teda vosvetležalobcomnamietanejustálenejrozhodovacejpraxenepriliehajúcenaprejednávanúvec.Žalovaný
súčasne vyjadril vlastný právny názor, že zodpovednosť za výsledok verejného obstarávania zahŕňa aj
taký výsledok, kedy je v dôsledku nejednoznačnosti súťažných podkladov proces zadávania zákazky

zrušený, a teda verejný obstarávateľ neobstaral predmet zákazky, tzn. neuspokojil svoje potreby, ktorých
naplnenie predmetným verejným obstarávaním sledoval. V prípade pochybností pri výklade požiadavky
na predmet zákazky táto skutočnosť nesmie ísť na ťarchu žiadneho z uchádzačov, tzn. žiadny uchádzač
nesmie byť na tomto základe vylúčený, čo však nevylučuje právo verejného obstarávateľa postupovať
podľa § 57 ods. 2 ZVO. Žalovaný uzavrel, že zrušenie verejného obstarávania môže byť spôsobené aj

pochybením na strane verejného obstarávateľa, aj s odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-244/02.

53. Pokiaľ sa žalobca domáhal toho, aby sa žalovaný hlbšie zaoberal tým, že šlo o nejednoznačný výklad
súťažných podkladov, ktorý nemôže ísť na vrub uchádzača a starostlivo sa mal zaoberať skutočnosťou,
že nie je spravodlivé, ak v jednej fáze – pri vylúčení uchádzača, to nemôže ísť na margo uchádzača, a

potom v následnej fáze - pred podpisom zmluvy a pri nedôvodnom zrušení verejného obstarávania to
už má byť pričítané uchádzačovi, uvedený postup nemá oporu v ZVO.

54. Z § 10 ods. 2 ZVO vyplývajú princípy rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie
hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a

efektívnosti. Transparentnosť procesu verejného obstarávania je nielen podmienkou existencie účinnej
konkurencie medzi dodávateľmi, ale aj predpokladom účelného vynakladania verejných prostriedkov.
V rozpore s týmto základným princípom verejného obstarávania je konanie verejného obstarávateľa,
ktoré by robilo proces zadávania zákazky nečitateľným, nekontrolovateľným, prípadne menej
kontrolovateľným. Cieľom princípu transparentnosti, ktorý dopĺňa princíp rovnakého zaobchádzania, je

zabrániť riziku uprednostňovania určitých hospodárskych subjektov a svojvoľného prístupu verejného
obstarávateľa. Základnou povinnosťou obstarávateľa je postupovať pri zadávaní zákaziek v súlade s
princípom rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie, transparentnosti, hospodárnosti a efektívnosti.
Pri zásade rovnakého zaobchádzania vychádza právna úprava verejného obstarávania z požiadavky na
vylúčenie svojvôle verejného obstarávateľa a uprednostňovania určitých subjektov. Zásada rovnakého

zaobchádzania implikuje princíp transparentnosti, aby mohlo byť overené, či je táto zásada dodržiavaná.
Transparentnosť predstavuje záruku, že všetky podmienky a pravidlá zvoleného postupu sú jasne,
presne a jednoznačne stanovené vo vyhlásení verejnej súťaže alebo v súťažných podkladoch a má
predstavovať spravodlivosť a rovnosť podmienok (možností/príležitostí) pre všetky subjekty, ktoré majú
alebo mohli mať záujem o účasť na verejnom obstarávaní.

55. Postupom, ktorého sa domáhal žalobca by došlo práve k porušeniu vyššie uvedených
princípov. Pokračovaním vo verejnom obstarávaní, pri aj správnym súdom vnímanej nejednoznačnosti
súťažných podkladov, by bol jeden z uchádzačov nepochybne uprednostnený (ku ktorého
„výkladu“ spornej podmienky by sa verejný obstarávateľ priklonil), a teda bol by porušený princíp

transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Správny súd sa nestotožnil s námietkou,
že nejednoznačný výklad súťažných podkladov, bol pričítaný výlučne žalobcovi ako úspešnému
uchádzačovi. Správny súd nespochybňuje, že žalobca ako uchádzač, ktorého ponuka bola prv
vyhodnotená ako víťazná subjektívne vníma postup ĎUK spočívajúci v zrušení verejného obstarávania
ako nespravodlivý, uvedené však nie je možné naprávať porušovaním princípov transparentnosti,

nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k všetkým ostatným uchádzačom/záujemcom vo
verejnom obstarávaní. Zrušenie verejného obstarávania v konečnom dôsledku ide na ťarchu verejného
obstarávateľa, keďže verejný obstarávateľ neobstaral predmet zákazky; dôsledky zrušenia verejného
obstarávania sa prejavili rovnako vo vzťahu k všetkým uchádzačom. V prejednávanej veci žiaden
z uchádzačov nebol diskriminovaný či zvýhodnený, keďže pre nepochybnú existenciu pochybností pri

výklade požiadavky na predmet zákazky, rozpor s požiadavkou § 42 ods. 1 ZVO a s tým súvisiacu zmenu
spôsobu vyhodnocovania parametra v priebehu verejného obstarávania verejný obstarávateľ zvolil
postup zrušenia verejného obstarávania. Skutočnosť, že žiaden uchádzač nesmie byť pre nejasnosť
súťažných podkladov vylúčený nevylučuje oprávnenie verejného obstarávateľa postupovať podľa §
57 ods. 2 ZVO. Žalovaný sa náležite zaoberal existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa pre

zrušenie verejného obstarávania, rovnako ako sa nimi zaoberal v rozhodnutí o nariadení odstránenia
protiprávneho stavu; skutočnosť, že závery žalovaného neboli v súlade s očakávaním žalobcu, nie je
dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.56. Vo vzťahu k namietanej použiteľnosti rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-244/02
zo dňa 16. 10. 2003, ktorého závery sú uvedené v bode 16 tohto rozsudku, správny súd uvádza,
že skutočnosť, že verejné obstarávanie bolo už vo fáze po vyhodnotení ponúk a následne bolo vo

veci vedených niekoľko námietkových konaní, nebráni jeho aplikácii na prejednávanú vec. Z tohto
rozhodnutia okrem iného vyplýva, že súdny dvor poukázal aj na potrebu dbať na ciele sledované
smernicou Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb
(zrušená a nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004
o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru

a verejných zákaziek na služby a následne smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ
z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES), ktorými sú záujem
na riadnom priebehu hospodárskej súťaže a transparentnosť, a to práve v súvislosti s požiadavkami
na náležité uvedenie dôvodov pre ukončenie verejného obstarávania verejným obstarávateľom, čo
v prejednávanej veci dodržané bolo. Žalobcom vnímané „špekulatívne“ úkony iného uchádzača
predstavovali využitie zákonných postupov podľa ZVO, ktoré napokon využíval aj samotný žalobca.

57. Správny súd sa bližšie nezaoberal namietaným postupom pri hodnotení znaleckých posudkov
a odborných vyjadrení, keďže to nepovažoval vzhľadom na predmet súdneho prieskumu za nevyhnutné.
Práve zabezpečenie týchto dôkazných prostriedkov a rozpor z nich vyplývajúci (bez ohľadu na to, ku
ktorému z prezentovaných výkladov a z akých dôvodov sa žalovaný či verejný obstarávateľ priklonil)

preukazuje, že vo verejnom obstarávaní nepochybne existovali pochybnosti o predmete zákazky, čo
znamená, že predmet zákazky nebol definovaný dostatočne jasne v súlade s § 42 ods. 1 ZVO.
Skutočnosť, že tieto nejasnosti vyvstali až v priebehu verejného obstarávania po hodnotení ponúk
nie je podstatná, pretože § 53 ods. 2 ZVO umožňuje verejnému obstarávateľovi zrušenie verejného
obstarávania kedykoľvek v priebehu postupu verejného obstarávania, ak sa vyskytli dôvody hodné

osobitného zreteľa, pre ktoré nemožno od verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa požadovať,
aby vo verejnom obstarávaní pokračovali, najmä ak sa zistilo porušenie tohto zákona, ktoré má alebo
by mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. Kontrolovaný zároveň nemohol až
do procesu otvárania ponúk predpokladať nejednoznačné pochopenie častice „respektíve“ zo strany
uchádzačov, keďže žiaden z uchádzačov nepoukázal na nejednoznačnosť ponuky. Až po otváraní

ponúk bolo zistené, že jednotliví uchádzači vnímali podmienky pre parametre obstarávaného tovaru
odlišne (samotná relevancia tohto porozumenia t.j. že skutočne možno uvedený parameter chápať
v odlišných významoch, nebola nijako spochybnená), kontrolovaný však už nemal možnosť pristúpiť
k oprave súťažných podkladov. Nejednoznačný výklad vyvolal predloženie ponúk, resp. predmetov
plnenia natoľko rozdielnych, že znemožňujú uskutočniť proces vyhodnocovania ponúk v súlade s

princípmi verejného obstarávania, obzvlášť s princípom transparentnosti a rovnakého zaobchádzania.
Zo skutkových okolností danej veci správny súd vychádzajúc aj z rozhodnutia o nariadení odstránenia
protiprávneho stavu zhodne so žalovaným dospel k záveru, že dôvody pre zrušenie verejného
obstarávania boli zákonné, dostatočne skutkovo a právne odôvodnené, pričom sa jednalo o dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemožno od verejného obstarávateľa požadovať, aby vo verejnom

obstarávaní pokračoval.

58. Záverom správny súd dáva do pozornosti, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Správny súd sa tak bližšie nezaoberal nepodloženými tvrdeniami

žalobcu smerujúcimi k motivácii ĎUK zrušiť verejné obstarávanie za účelom uzavretia zmluvy s iným
uchádzačom, ani polemikou ohľadne neistoty žalovaného vo vzťahu k existencii dôvodov pre nariadenie
zrušenia verejného obstarávania podľa § 57 ods. 1 ZVO.

59. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby,

a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.

60. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od
žalobcov požadovať, aby žalovanému nahradili trovy konania.

61. O trovách ĎUK rozhodol správny súd podľa § 169 SSP, keď mu v konaní zo strany správneho súdu
nebola uložená výslovná povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu trovy vznikli. ĎUK bol krajským
súdom výzvou zo dňa 20.12.2021 vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobe, s tým, že pokiaľ sa nevyjadrí,súd môže konať ďalej. V súvislosti s touto výzvou mu bola daná výlučne možnosť realizovať svoje
procesné práva, prípadnou nečinnosťou či nevyjadrením sa nehrozil ĎUK žiaden následok či sankcia
za nesplnenie povinnosti. Správny súd súčasne nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by

bolo možné ĎUK právo na náhradu trov konania v danom prípade priznať.

62. Toto rozhodnutie senát prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia /§ 493e SSP

v spojení s § 443 ods. 2 SSP a § 145 ods. 2 písm. b)/, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy.

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok /§ 446 ods. 2 písm. b) SSP/.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.