Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. október 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/84/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200464
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200464.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov

senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: CEVA
Contract Logistics Slovakia, s. r. o., so sídlom Logistický areál LOG Center R7, Hala 02 485, 930 03
Kostolné Kračany, IČO: 35 879 157, právne zastúpený: Deloitte Legal, s. r. o., so sídlom Pribinova 34,
811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 868 019, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100129163/2020 zo dňa 13.01.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet správneho súdneho prieskumu

1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky (ďalej len „žalovaný“) č. 100129163/2020 zo dňa 13.01.2020 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“), ktorým žalovaný na základe odvolania podaného CEVA Contract Logistics Slovakia, s. r.
o. (v čase podania odvolania Ingram Micro Slovakia, s. r. o.) (ďalej len „daňový subjekt“ alebo „žalobca“)

podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „DP“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej len „správca dane“),
102293593/2019/9106408/UhlJ zo dňa 04.10.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

II. Priebeh administratívneho konania

2. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím podľa § 68 ods. 5 a 6 DP určil daňovému subjektu rozdiel

v sume 327.533,00 eur na dani z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie júl 2017, keď nepriznal
žalobcovi nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017 v sume 303.899,52 eur a vyrubil
mu daň v sume 23.633,48 eur.

3. Správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017,
o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 101954453/2019/9106408/UhlJ zo dňa 15.08.2019, ku ktorému
boli doručené pripomienky daňového subjektu a ktoré boli prerokované na ústnom pojednávaní dňa

03.10.2019 a z ktorého bola spísaná zápisnica č. 102283728/2019/9106408/UhlJ.4. Daňový subjekt podal za zdaňovacie obdobie dňa 24.08.2017 riadne daňové priznanie k DPH a dňa
16.10.2017 dodatočné daňové priznanie k DPH. V kontrolovanom zdaňovacom období deklaroval, že
podľa § 43 zákona o DPH dodal tovar z tuzemska do iných členských štátov oslobodený od dane.

5. Oznámenie o daňovej kontrole bolo daňovému subjektu doručené dňa 11.12.2017 a dňa 12.01.2018
sasozástupkyňoudaňovéhosubjektup.A.B.uskutočniloústnepojednávanie.Vzdaňovacomobdobíjúl
2017 bola prevažujúcou činnosťou správcu dane nákup a predaj tovaru - mobilné telefóny, elektronické
zariadenia a príslušenstvo. Daňový subjekt na podnikanie využíva iba priestory na adrese svojho sídla

v Lozorne. V kontrolovanom zdaňovacom období si od dodávateľa EAST WEST TRADE, s. r. o.,
Panónska cesta 17, 851 04 Bratislava, IČO 46 761 900 (od 14.11.2017 zánik v dôsledku zlúčenia s
právnym nástupcom MALSTAV, s. r. o.) (ďalej len „EAST WEST TRADE“) uplatnil šesť faktúr [faktúra č.
2017001761 (variabilný symbol 170093), faktúra č. 2017001821 (variabilný symbol 170097), faktúra č.
2017001824 (variabilný symbol 170099), faktúra č. 2017001836 (variabilný symbol 170100), faktúra č.
2017001887 (variabilný symbol 170101), faktúra č. 2017001888 (variabilný symbol 170102)].

6.C.B.uviedla,žeodEASTWESTTRADEnakupovalištyriskupinyproduktov,atopamäťovézariadenia
(harddisky a SD karty), príslušenstvo k mobilným telefónom (obaly, káble, ochranné fólie), m-roboty a
smartbandy na základe uzatvorenej zmluvy, ktorú podpísal za daňový subjekt konateľ pán D. E. F. a za
EAST WEST TRADE konateľ G. H.. Nákup mal na starosti p. I. D. a v EAST WEST TRADE predajca

J. K.. Tovar bol daňovému subjektu dovezený z logistického centra v Senci vozidlami spoločnosti
Schenker, s. r. o., dopravu zabezpečovala EAST WEST TRADE. Daňový subjekt následne na to tovar
dodal spoločnostiam: NOVEON EUROPE & INTERNATIONAL Kft. (K.) so sídlom v Maďarsku, Modern
Eletronics OÜ (F.) so sídlom v Estónsku a Rhino Global GmbH (L.) so sídlom v Nemecku.

7. Dňa 14.09.2018 sa k správcovi dane dostavili konatelia daňového subjektu p. F. a p. J. I.. K spísaniu
dohody o dodávke produktov, ktorá za EAST WEST TRADE bola podpísaná 08.08.2017 a za daňový
subjekt dňa 15.08.2017, uviedli, že ide o štandardný formát zmluvy, ktorý používa daňový subjekt
a ktorého spísanie aj inicioval. Na EAST WEST TRADES sa nakontaktovali cez p. H., s ktorého
spoločnosťou DOBRÉ MOBILY, s. r. o., obchodovali. V kontakte s EAST WEST TRADE boli zamestnanci

daňového subjektu A. M. a I. D., ktorí navrhli spoluprácu s EAST WEST TRADE, no nerozhodli o
nej; to odsúhlasilo vedenie. Spolupráca sa začala v apríli 2017 s tým, že do podpísania dohody sa
spolupráca riadila podmienkami dohodnutými v zmluve, ktorá mala spätný účinok od 03.04.2017. V
tomto období prebiehali obchodné rokovania ohľadom podmienok medzi p. D. a K.. Išlo o bežný postup.
C. H. navštívil daňový subjekt septembri 2017 z dôvodu prediskutovania vzájomnej spolupráce. Daňový

subjekt videl dôvod na obchodovania s EAST WEST TRADE v tom, že oni obchodujú s elektronikou a
táto spoločnosť im túto elektroniku predávala. Spolupráca bola ukončená, pretože im prestala ponúkať
tovar. Dôveryhodnosť spoločnosti si preverili platnosťou IČ DPH, výpisom z obchodného registra a
skutočnosťou, že neboli dlžníkom verejného sektora. Nemali indikáciu súdnych sporov a ani exekúcií,
no p. H. sa na to nepýtali.

8. Tovar bol zabalený v kartónoch a uložený na paletách, ktorý videli zamestnanci oddelenia príjmu,
skladovania a distribúcie. Nebol rozbalený, no paleta s tovarom bola rozbalená, odstránila sa fólia,
skontrolovala neporušenosť zásielky a počet kusov tovaru v jednotlivých kartónoch oproti dodaciemu
listu a následne na to bola zásielka opäť obalená fóliou. Išlo o bežný postup pri veľkoobchode.

Kontrolované bolo všetko, čo je bežné pre veľkoobchod. V apríli 2017 nemali zabezpečený odbyt
pre tento tovar, avšak konatelia mali dlhoročné skúsenosti s nákupom a predajom elektroniky a
rozsiahlu databázu zákazníkov. Odberateľov si vyhľadali sami na rôznych portáloch a oslovili ich mailom.
Zabezpečil ich p. D.. Daňový subjekt nie je distribútorom pre slovenský trh, pre Slovensko dodáva
len nepatrné množstvo tovaru. Vo vzťahu k pôvodu tovaru uviedli, že krajina pôvodu bola uvedená na

každom produkte. Vo vzťahu k zisteniu zdrojov, odkiaľ mal EAST WEST TRADE tovar, poukázali na
to, že dodávateľa si preverili tak, ako už bolo uvedené. Po ukončení spolupráce s EAST WEST TRADE
spolupráca s odberateľmi ukončená nebola, iba sa im nedodával tovar od tejto EAST WEST TRADE.

9. Pán D. bol vypočutý dňa 18.10.2018, z ktorého vyplynulo, že v júli 2017 pracoval na pozícii nákupcu.

Kontakt na EAST WEST TRADE nezískal on a ani si nespomína, kto ho získal. Obchodovali so
spoločnosťou DOBRÉ MOBILY. Mal na starosti kontakt s p. K., ktorý mailom posielal ponuky tovaru,
ktorý chcel predať a daňový subjekt ich ponúkol odberateľom s cenou navýšenou o maržu. O tom, že
sa bude obchodovať s EAST WEST TRADE rozhodol p. I., pričom rozhodnutiu predchádzalo stretnutiena sídle spoločnosti asi v marci 2017. Spolupráca bola ukončená v novembri 2017, keď táto spoločnosť
zanikla alebo sa pretransformovala. Vo vzťahu k tovaru išlo o zariadenie od spoločnosti Mark elektronics
(mobilnépríslušenstvo,SDkarty,inteligentnéroboty)aobčasSSDkartyodspoločnostiSamsung.Pôvod

tovaru mu nebol známy, p. K. na to neodpovedal s tým, že tovar bol vyrobený v Číne alebo v Taiwane.
S SSD kartami od Samsungu občas obchodovali, s tovarom od spoločnosti Mark elektronics pred tým
nie. Nemal vedomosť od koho nakupovala EAST WEST TRADE tovar. Od svojho zamestnávateľa nebol
inštruovaný preveriť pôvod tovaru a ani to, kto ho priváža na územie Slovenskej republiky. Opatrenia
neurobil žiadne ohľadom tejto spoločnosti a ani nežiadal žiadne záruky. Pán I. od neho žiadal informácie

o predaji jednotlivých produktov, ktoré vyžiadal od dodávateľa a išlo o fotografie a webové odkazy na
predajcov týchto produktov vo svete. Vo vzťahu k svojim odberateľom uviedol, že ich mali v databáze, tak
ich oslovili, a o zvyšných nevedel, ako sa k nim dostali. Daňový subjekt sa vypočutia svedka zúčastnil,
ale nevyužil právo klásť otázky.

10. Na základe medzinárodnej výmeny informácií správca dane zistil, že odberatelia tovaru (Rhino

Global GmbH so sídlom v Nemecku, NOVEON EUROPE & INTERNATIONAL Kft. so sídlom v Maďarsku
a Modern Eletronics OÜ so sídlom v Estónsku) potvrdili prijatie tovaru deklarovaného daňovým
subjektom a aj jeho následné dodanie.

11. Výpoveď svedka p. K. prebehla dňa 19.03.2018. Svedok bol zamestnancom EAST WEST TRADE

a koordinoval spoluprácu s daňovým subjektom pri predaji elektroniky. Z výpovede vyplynulo, že v
zdaňovacom období júl 2017 dodávateľmi spoločnosti EAST WEST TRADE boli TERPÁK, s. r. o.,
GAZFIN, s. r. o., a MP1, s. r. o. Tieto spoločnosti poslali svedkovi mailom alebo cez Skype ponuku,
ktorú následne ponúkol svojim obchodným partnerom a ten, ktorý v najkratšom čase prejavil o ponuku
záujem s najlepšou cenou, tomu tovar predali. Objednávky boli zaslané mailom, kde bol uvedený dátum

dodania, miesto dodania a spôsob platby.

12. Výpoveď svedka p. H. (konateľ EAST WEST TRADE) sa uskutočnila dňa 24.09.2018. Jeho úloha
pri spolupráci s daňovým subjektom nebola žiadna, všetko zabezpečoval p. K.. Raz alebo dvakrát sa
stretol s p. D., jednou obchodníčkou a riaditeľom, ktorých mená zabudol. S týmito osobami už predtým

komunikoval p. K.. Nevedel uviesť prečo a odkedy sa rozhodli obchodovať s daňovým subjektom a ani
odkiaľ sa na daňový subjekt nakontaktovali, zrejme ich našiel p. K.. V priebehu spolupráce sa nestretol
s p. F., ktorý podpísal dohodu o dodávkach produktov za daňový subjekt. Tovar bol určite vyrobený
v Číne, avšak nevedel od akých dodávateľov bol tovar dodávaný daňovému subjektu. Zabezpečovanie
a riadenie nákupu tovaru od dodávateľov pre daňový subjekt zabezpečoval p. K.. Keďže nerobil obchody

s dodávateľmi (TERPÁK, GAZFIN a MP1), nevedel ani popísať spoluprácu s týmito dodávateľmi a ani
či už s nimi mali predchádzajúce obchodné skúsenosti. Ich dôveryhodnosť mal preveriť p. K..

13. Správca dane následne preveroval skladovanie tovaru v spoločnosti Schenker, tak aj v spoločnosti
ZETRO, IČO: 35 952 491 a prepravu tovaru medzi nimi. Preveroval nákup tovaru EAST WEST TRADE

od spoločnosti GAZFIN, IČO: 40 409 784, ďalej nákup od SANDRONA, IČO: 50 396 854 pre spoločnosť
GAZFIN, od spoločnosti ZoDa EUROPE, IČO 44 619 758, pre spoločnosť SANDRONA. Následne aj
nákup tovaru spoločnosťou EAST WEST TRADE od spoločnosti TERPÁK, IČO: 36 508 373, nákup
tovaru spoločnosťou EAST WEST TRADE od spoločnosti MP 1, IČO: 30 440 468, nákup tovaru od
spoločnosti EUROWELD, IČO: 36 835 471 pre spoločnosť MP 1, nákup tovaru od spoločnosti MINOR

Slovakia, IČO: 50 230 373 pre spoločnosti MP 1 a TERPÁK. Správca dane preveroval aj bankové účty
spoločností deklarujúcich obchodovanie s tovarom, ktorý dodala spoločnosť EAST WEST TRADE pre
daňový subjekt.

14. Správca dane zistil, že spoločnosti MINOR Slovakia a EUROWELD nadobudli tovar od bulharských

spoločností VINTRO TREjD – EOOD a EDISON 1027 – EOOD, pričom na základe odpovede na žiadosť
o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcu sa spoločnosti NOVEON EUROPE & INTERNATIONAL Kft.
bolo zistené, že táto spoločnosť tovar predala do Bulharska tým istým spoločnostiam. Z medzinárodnej
výmeny informácií bolo zistené, že bulharský daňový subjekt nebol v priebehu kontroly nájdený na
deklarovaných adresách, nebola získaná žiadna evidencia, nebol zistený predmet činnosti, konateľom

je pán N. O. P. O., daňový subjekt bol registrovaný ako platiteľ DPH do 18.04.2018.

15. Správca dane tak dospel k záveru, keď nespochybnil existenciu tovaru prijatého od EAST WEST
TRADE a ani jeho následné dodanie do iných členských štátov. Tovary mali byť dovezené z inéhočlenskéhoštátu(zBulharska),pričomvkaždomreťazcispoločnostisavyskytovalidaňovésubjekty,ktoré
neodvádzalidaň,pričomtovarkončilnaúzemíSlovenskapráveudaňovéhosubjektu.Konaniedaňových
subjektov sa javí ako účelové a podvodné, ktorého cieľom je získať neoprávnenú daňovú výhodu. K

tomuto záveru dospel správca dane vzhľadom na neštandardné dodávateľsko-odberateľské vzťahy
všetkých zapojených spoločností, keď konatelia spoločností sa navzájom nikdy nevideli a nestretli počas
celej doby trvania obchodov (s výnimkou spoločností EAST WEST TRADE a daňového subjektu, ktorých
konatelia sa stretli po niekoľko mesačnej spolupráci), všetka komunikácia prebiehala e-mailom, kto vie
s kým, dokumenty boli podpísané v mene spoločnosti TERPÁK neznámou osobou, skladovanie tovaru

rôznych spoločností bolo na jednom mieste bez pohybu tovaru. Nepochopiteľné bolo aj skladovanie
tovaru v Bratislave u neznámej spoločnosti v oblasti skladovania o zamestnancovi, skladníkovi a
konateľovi v jednej osobe a prevoz tovarov z tohto skladu do skladov v Senci spoločnosťou uznávanou
a známou na slovenskom trhu v oblasti skladovania a ktorá má väčšie množstvo zamestnancov,
materiálne a technické vybavenie skladu.

16. Nejasný pôvod tovaru pred jeho dovezením na územie Slovenska sa cez systém viacerých
spoločností na konci tohto reťazca sprehľadnil, spoločnosti na začiatku reťazcov sú nekontaktné,
daň nepriznali a neodviedli, zastupujú ich zahraniční konatelia, ktorí sa k správcovi dane nedostavili,
absentuje u nich reálna existencia výkonu podnikateľskej činnosti a ich postavenie ako zdaniteľných
osôb.

17. Daňový subjekt je povinný pri výkone svojho podnikania postupovať so všetkou odbornou
starostlivosťou, pričom pri venovaní pozornosti interným kontrolným mechanizmom by v prípade
odhalenia podvodného konania nevznikli pochybnosti či o podvode vedel, resp. či so zreteľom ku
všetkým okolnostiam vedieť mohol. Správca dane preveroval dodržanie náležitej starostlivosti, pričom

skonštatoval, že ak podnikateľ nadobúda tovar od iného subjektu ako prvotný dodávateľ tovaru, mala
by byť takáto transakcia reálne ekonomicky odôvodnená, pretože inak hrozí riziko, že dodanie tovaru,
prípadne súvisiaca účtovná transakcia, môžu byť spochybňované.

18. Daňový subjekt konal maximálne neopatrne, keď pred začiatkom obchodnej spolupráce sa

nestretli štatutári spoločností a neboli spoločne prejednané podmienky obchodovania pred začiatkom
spolupráce. Daňový subjekt sa nezaujímal či EAST WEST TRADE ako možný budúci dodávateľ tovaru
má s obchodovaním predmetného tovaru skúsenosti, či neobchoduje s problematickými dodávateľmi,
nepreveril si, o aký tovar pôjde z hľadiska jeho pôvodu, nepýtal sa svojho obchodného partnera na jeho
dodávateľov, ich predchádzajúcu spoluprácu, či napríklad u neho neprebiehajú daňové kontroly ohľadne

obchodovania s takýmto tovarom a podobne. Napriek tomu začal veľký nákup tovaru bez zmluvy, bez
akýchkoľvek dodacích podmienok, pričom nebolo vysvetlené, prečo začali práve tieto spoločnosti spolu
obchodovať. Daňový subjekt si tak spoľahlivo a dôkladne nepreveril, nevedel hodnoverne vysvetliť
obchodný vzťah s dodávateľom.

19. Daňový subjekt konal neobozretne, pričom možno konštatovať, že pokiaľ začína obchodovať s
iným sortimentom tovaru ako dovtedy obchodoval, obchodovať so spoločnosťou, s ktorou dovtedy
neobchodoval a ide o taký veľký objem tovaru, je nutné od neho rozumne očakávať, že si preverí
svojho nového obchodného partnera, jeho podnikateľskú minulosť, aktuálne zázemie a zaujíma sa
o jeho subdodávateľov, prípadne o pôvod a vlastnosti tovaru. Daňový subjekt nekonal s odbornou

starostlivosťou a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať. Správca dane
nepovažuje za bežné, že spoluprácu v tak veľkom rozsahu s dovtedy neznámou spoločnosťou a
neznámou značkou obchodovaného tovaru navrhnú zamestnanci, pričom konatelia spoločností sa pred
začiatkom spolupráce nikdy nevideli, nestretli sa ani pri podpise zmluvy, ale až po piatich mesiacoch
spolupráce, pričom samotná zmluva bola spísaná až po štyroch mesiacoch obchodovania. Dohody

takéhoto typu sa uzatvárajú pred začatím spolupráce, čo sa však nestalo. Správca dane zdôraznil, že
daňový subjekt s takýmto mesačným objemom tovaru pred spoluprácou so spoločnosťou EAST WEST
TRADE neobchodoval. Išlo tam o produkty s viac ako 80% od spoločnosti MARK elektronics, s ktorými
spoločnosť EAST WEST TRADE neobchodovala ani predtým, ani potom a ani nikto na Slovensku.

20. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zdôraznil, že na dodávkach tovarov sa zúčastnili spoločnosti,
ktoré mali dodávať a realizovať dodávky tovarov, pričom tovary mali byť prepravované z Bulharska a
následne predávané na území Slovenskej republiky v reťazci viacerých spoločností. Daňový subjekt
mal následne dodať nakúpené tovary spoločnostiam so sídlom v iných členských štátoch, pričompodľa odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií tovar mal byť prepravený aj do
Českej republiky Rakúska. Dodanie tovaru od bulharskej spoločnosti sa navyše nepotvrdilo, pretože
nebolo preukázané, že spoločnosť EDISON EOOD, ktorá mala tovar na Slovensko dodávať, tovar

nadobudla a dodala na území Slovenskej republiky. Z odpovede bulharskej finančnej správy vyplynulo,
že žiadne intrakomunitárne dodávky na Slovensko slovenským daňovým subjektom táto spoločnosť
nedeklarovala.Odregistrácienadaňzpridanejhodnotydodňajejzrušeniaspoločnosťpredávalanulové
daňové priznania. Žalovaný tak v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že prvostupňové rozhodnutie
bolo vecne správne a vydané v súlade so zákonom a tak sa stotožnil s jeho skutkovým a právnym

hodnotením.

II. Správna žaloba

21. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 23.03.2020 domáha preskúmania zákonnosti
napadnutéhorozhodnutiavspojenísprvostupňovýmrozhodnutímazrušeniaobochrozhodnutí.Žalobca

označuje obe rozhodnutia orgánov verejnej správy za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c),
d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

22. Žalobca napáda postup žalovaného a prvostupňového orgánu, ktorí vyhodnotili postup žalobcu pri
uzatváraní dohody o dodávke tovaru s EAST WEST TRADE za neštandardný. Žalobca uznáva, že táto

zmluva bola podpísaná obomi stranami neskôr, keďže istý čas trvá, kým sa zmluvné strany dohodnú na
finálnom znení zmluvy, no ku každému tovaru, ktorý žalobca objednal od tejto spoločnosti, boli v systéme
vopred vystavené objednávky. Navyše potvrdením objednávky dochádza k uzatvoreniu kúpnej zmluvy
podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže strany sa dohodli na podstatných náležitostiach
kúpnej zmluvy. Neobstojí preto argument, že by žalobca začal nakupovať tovar bez toho, aby boli

dotknuté akékoľvek dodacie podmienky. Toto je v rozpore so skutočnosťou, ako aj s informáciami, ktoré
boliprvostupňovémuorgánuvpriebehudaňovejkontrolyposkytnuté.Konkrétneboladohodnutádodacia
podmienka FCA Lozorno - sklad žalobcu. V momente odovzdania tovaru prešli riziká a úžitky spojené
s tovarom zo spoločnosti EAST WEST TRADE na žalobcu. Vykládku tovaru zabezpečoval samotný
žalobca. Prvostupňový orgán tak nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, keď účelovo neprihliadal

na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

23. Žalovaný namieta, že v kontakte s EAST WEST TRADE boli len zamestnanci žalobcu a nie jeho
štatutárny orgán. Takéto konanie nie je v nesúlade s Obchodným zákonníkom, resp. žalovaný neuviedol,
v čom konkrétne by malo byť takéto konanie v nesúlade s týmto zákonom. V obchodnej praxi je

bežné, že zmluvy dohadujú tí, ktorí na to majú oprávnenie a ktorí to majú v popise práce, pričom
zo svedeckých výpovedí vyplýva, že štatutári spoločností sa stretli pred začiatkom spolupráce, čo je
dôkazom o štandardnom priebehu uzatvorenia obchodného vzťahu.

24. Žalobca mal dostatočné vedomosti o svojom dodávateľovi (EAST WEST TRADE), keďže žalobca

začal obchodovať s touto spoločnosťou na základe predchádzajúcej spolupráce so spoločnosťou
DOBRÉ MOBILY, s. r. o., ktorej konateľom bol G. H. a obchodným zástupcom J. K.. Spolupráca tak
nadväzovala na predchádzajúce obchodné vzťahy, čo je potvrdené svedeckými výpoveďami. Žalobca
tak postupoval v súlade s bežnou obchodnou praxou a zachovával primeranú opatrnosť. Pred začatím
spolupráce si overil dodávateľa prostredníctvom výpisu z obchodného registra, verifikoval predmet jeho

činnostiaplatnosťregistráciepreDPH,preverilajzoznamdlžníkovfinančnejsprávy,Sociálnejpoisťovne
či zdravotných poisťovní a nemal ani indikáciu akýchkoľvek súdnych sporov, či exekučných konaní a tiež
finančné ukazovatele spoločnosti ukazovali, že tento subjekt má výnosy a daňový subjekt nie je jeho
jediným zákazníkom. Mal aj sofistikovanú a podrobnú web stránku, kde boli uvedené informácie o histórii
spoločnosti, jej produktoch a fotografie z rozličných podujatí. Žalovaný uviedol, že neakceptuje tieto

tvrdenia žalobcu o podrobnom preverení dodávateľa s odôvodnením, že takéto rozsiahle preverovanie
žalobca počas daňovej kontroly neuvádzal. Takéto konanie žalovaného je v rozpore s § 3 ods. 2 a 3 DP
a je nezákonné. Jeho závery sú nepreskúmateľné. Žalobca konal v dobrej viere.

25. K ukončeniu spolupráce pre ďalšie obdobia, ktorá nebola dostatočne vysvetlená, žalobca uviedol,

že ide tu o voľnosť podnikania, ktorá patrí do výlučnej právomoci jednotlivých strán ako podnikateľov
rozhodnúť sa, s kým, kedy a na akú dobu budú obchodovať.26. Žalobca nesúhlasí s domnienkou, že konanie daňového subjektu pri schémach predaja tovaru sa
javí ako účelové a podvodné. Žalobca zdôrazňuje, že nebol zapojený v podvode, nevedel a ani nemohol
vedieť,žebypredmetnéplnenievrámcidodávateľskéhoreťazcamohlobyťsúčasťoupodvoduvovzťahu

k DPH. Nákupy tovaru od spoločnosti EAST WEST TRADE boli predmetom daňovej kontroly aj za
obdobie apríl 2017 a august 2017 (ukončené v apríli, resp. máji 2018), pričom obe tieto kontroly skončili
bez nálezu. Žalobca tak nemohol mať dôvodné podozrenie, že by sa zúčastňoval na podvodnom konaní.

27. Žalovaný a prvostupňový orgán sú si vedomí, kde dochádzalo k podvodnému konaniu, no aj napriek

tomu účelovo vykladajú tieto skutočnosti tak, aby boli na ťarchu žalobcu. Neuvádzajú súvis činností
subjektov,ktorékonalineoprávneneazámerneneodvádzaliDPH,spostupomžalobcu.Konaniežalobcu
je tak zásadne odlišné od konania nekontaktných subjektov a nemôže byť spájaný s podvodom.

28. Žalobca odmieta aplikáciu viacerých rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdneho
dvora EÚ“), a to s poukazom na to, že žalovaný nepreukázal, že by skutkový stav daňovej transakcie

žalobcu mal prvky daných rozsudkov. Na strane druhej však žalobca uvádza, že žalovaný účelovo
nezohľadnil všetky skutočnosti vyplývajúce z týchto rozsudkov Súdneho dvora EÚ, pričom špecificky
spomína rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-439/04 Kittel a ďalšie, kde sa konštatuje, že v
prípade, ak dodávka uskutočnená platiteľom, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie
bolo súčasťou podvodu spáchaného predávajúcim, vnútroštátna právna úprava nemôže zabrániť právo

odpočítaťdaňzaplatenúplatiteľomdane,atoanivprípade,akbysamotnákúpnazmluvabolavdôsledku
tohto podvodu považovaná za absolútne neplatnú.

29. Orgány finančnej správy mali jednoznačné informácie, ktoré potvrdzovali existenciu tovaru, jeho
skutočné dodanie žalobcovi spoločnosťou EAST WEST TRADE, ako aj štandardné obchodné vzťahy s

týmto dodávateľom. Žalobca konal obozretne.

30. Podľa žalobcu on ako daňový subjekt nesmie niesť bremeno zodpovednosti štátu za zlyhanie
mechanizmu výberu dane. Rovnako tak na žalobcu nemožno preniesť dôkazné bremeno týkajúce sa
právnych vzťahov jeho dodávateľov. Nemôže totižto znášať takúto dôkaznú núdzu. Poukazuje preto aj

na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-409/04 Teleos, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“ alebo „NS SR“) sp. zn. 5Sžf/108/2009 a dochádza k záveru, že
tu došlo k neprimeranému rozšíreniu dôkazného bremena na daňový subjekt.

31. Žalovaný bez náležitého odôvodnenia konštruuje len všeobecné pochybnosti o postupe žalobcu.

Hodnotením dokazovania však nie je, ak správca dane jeden dôkaz iba prijal a protichodný dôkaz
iba ako nevierohodný odmietol. S odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/137/2013,
ako aj viaceré rozhodnutia Súdneho dvora EÚ konštatuje, že odpočet DPH môže byť zamietnutý v
prípade, ak zdaniteľná osoba, ktorá si uplatňuje odpočet, vedela alebo mala vedieť, že predmetné
plnenie zakladajúce nárok na odpočet je súčasťou daňového podvodu. Dôkazné bremeno však nesú

daňové orgány a od zdaniteľnej osoby, ktorá si uplatňuje odpočet DPH, môže byť požadovaná iba
obozretnosť primeraná okolnostiam. Vo vzťahu k dodávateľskému reťazcu má správca dane povinnosť
predložiť dostatočne objektívne dôkazy na základe, ktorých by bolo možné dospieť k záveru o daňovom
podvode.

III. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania žalovaného

32. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 03.08.2020 (ďalej len „vyjadrenie“), kde navrhol žalobu
zamietnuť.

33. Žalovaný v prvej časti vyjadrenia rekapituluje skutkový stav, pričom osobitne poukazuje na tok
tovarov a reťazce subjektov, ktoré sa mali na jednotlivých transakciách zúčastňovať, výpovede svedkov
a závery plynúce z medzinárodnej výmeny informácií. Konštatuje, že pokiaľ sa preverovaním zistí, že
v rámci reťazca dodávateľov sa nachádza subjekt, u ktorého sa dodanie tovaru nepotvrdilo a svoje
daňové povinnosti si nesplnil, správca dane nemôže konanie subjektov transakcie a právo odpočítať

DPH vyhodnotiť inak, ako v rozpore so zákonom o DPH.

34. K uzatvoreniu dohody o dodávke tovaru so spoločnosťou EAST WEST TRADE uviedol, že aj
keby podmienky zmluvy dohadovali na to kompetentní zamestnanci, v každom prípade by tieto úkonymali vykonávať na základe pokynu konateľov spoločnosti a konatelia týchto spoločností by mali mať
vedomosť o nich. Nie je v obchodnej praxi bežné, aby štatutárny zástupca nemal vedomosť o obchodnej
činnosti spoločnosti. Poukázal preto na výpoveď bývalého konateľa spoločnosti EAST WEST TRADE

G. H., ktorý k spolupráci so žalobcom nevedel podať žiadne relevantné informácie. Stretol sa s p. D.
a na stretnutí bola ešte jedna obchodníčka a riaditeľ, ktorých mená zabudol. Tam sa s týmito osobami
zoznámil, predtým ich nepoznal. Ako sa na žalobcu nakontaktovali, uviesť nevedel. Rovnako tak ani
to, prečo došlo k zrušeniu obchodnej spolupráce. Nevedel vyjadriť, aký tovar spoločnosť žalobcovi
dodávala. Tovar mal byť uskladnený v skladoch spoločnosti Schenker, ale nevedel uviesť či v Bratislave

alebo v Senci. Myslí si, že tovar videl pán K. a pracovníci spoločnosti Schenker, ale to či bol tovar
rozbaľovaný, nevedel povedať. Účtovné a iné doklady odovzdal u notára v Bratislave. Proces predaja
tovaru, jeho uskladnenie či prepravu nevedel popísať. Žalovaný podotkol, že v obchodnej praxi je
nezvyčajné, keď o dodávkach tovarov v takých objemoch a finančných čiastkach konateľ dodávateľa
nevie podať žiadne relevantné informácie.

35. Z výpovede p. D., ktorý bol zamestnancom žalobcu na pozícii nákupcu, zdôraznil, že nevedel
odpovedať, kto získal kontakt na spoločnosť EAST WEST TRADE. Žalobcu oslovil p. K. - zamestnanec
spoločnosti EAST WEST TRADE. Obchodnej spolupráci predchádzalo stretnutie v sídle žalobcu zrejme
v marci 2017 a spolupráca bola ukončená v novembri 2017, keď spoločnosť EAST WEST TRADE
zanikla. S p. K. jednal telefonicky, mailom, cez WhatsApp. Spoločnosť EAST WEST TRADE dodávala

zariadenia od spoločnosti Mark elektronics a občas od SAMSUNG, pričom pôvod tovaru nebol známy
a p. K., keď sa ho na to opýtal, uviedol, že ho vyrobili v Číne alebo v Taiwane. S tovarom od spoločnosti
Marek elektronics žalobca pred začatím spolupráce so spoločnosťou EAST WEST TRADE a ani po jej
skončeníneobchodoval.Zjehovýpovedevyplynulo,žežalobcamalvopredzabezpečenýodbytpretento
tovar, pričom žalovaný poznamenal, že konatelia žalobcu sa pri ústnom pojednávaní vyjadrili opačne.

C. D. nemal vedomosť a nepreveroval ani pôvod tovaru, nežiadal žiadne záruky, nemal inštrukcie na
to, aby zistil či tovar pochádza z legálnych zdrojov. Pri preberaní tovaru nebol prítomný, boli na to
určení zamestnanci a skladníci. Zo spoločností TERPÁK, MP 1, GAZFIN, MILTONS, MINOR Slovakia,
EUROWELD, J&K sportu, SANDRONA a RADERO mu bol známy len názov TERPÁK. Žalovaný k tomu
uviedol, že takýto postup bez účasti alebo pokynov konateľov spoločnosti nepovažuje za štandardný.

36. Dodacia podmienka FCA Lozorno nebola uvedená ani v dohode o dodávke produktov a nebola
spomenutá pri vypočutí konateľov spoločnosti a ani ich zamestnancov. Splnomocnená zástupkyňa
žalobcu uviedla, že tovar mal byť dovezený z logistického centra v Senci vozidlami spoločnosti Schenker
a prepravu mala zabezpečovať EAST WEST TRADE. Prepravu do skladov Schenker potvrdil aj p.

Pospíšil konateľ spoločnosti ZETRO, v ktorej skladoch sa mal tovar nakúpený pre EAST WEST TRADE
skladovať pred prepravou do skladov Schenker. Žiaden dôkaz, že dodacia podmienka FCA Lozorno
bola vopred dohodnutá a akceptovaná, žalobca nepredložil. Na predloženie takéhoto dôkazu správca
dane vyzýval.

37. Dňa 14.09.2018 sa k správcovi dane dostavili p. D. E. F. a J. I. - konatelia žalobcu - na výsluch
svedkov. Predložili dohodu o dodávke produktov uzatvorenú s EAST WEST TRADE podpísanú dňa
08.08.2017 konateľom spoločnosti EAST WEST TRADE G. H. a dňa 15.08.2017 konateľom žalobcu p.
F.. Konatelia uviedli, že na túto spoločnosť sa nakontaktovali cez p. H., s ktorého spoločnosťou DOBRÉ
MOBILY obchodovali. V kontakte so spoločnosťou boli p. M. a p. D.. Spolupráca sa začala v apríli 2017,

dodávka produktov v období pred podpisom zmluvy sa riadila podmienkami dohodnutými v zmluve,
ktorá mala spätný účinok od 03.04.2017. Medzi účinnosťou a podpisom zmluvy prebiehali obchodné
rokovania,ktorébolimedzip.K.aD..Obchodovaniezačalopreto,lebožalobcaobchodujeselektronikou
a EAST WEST TRADE elektroniku predávala. Spolupráca bola ukončená, keďže spoločnosť EAST
WEST TRADE prestala ponúkať žalobcovi tovar. K preverovaniu nakúpeného tovaru uviedli, že tovar

bol zabalený v kartónoch a uložený na paletách, tovar nebol rozbalený, paleta s tovarom nebola
rozbalená, odstránila sa fólia, skontrolovala neporušenosť zásielky a počet kusov tovaru v jednotlivých
kartónoch oproti ich dodaciemu listu a následne bola zásielka zase obalená fóliou. Vyhlásenie o záruke
k produktom neboli priložené, lebo v apríli 2017 nemal žalobca zabezpečený odbyt pre nakúpený tovar,
tovar pochádzal vo väčšine prípadov z Ázie. Vo vzťahu k preverovaniu dodávateľa uviedli, že si preverili

spoločnosť cez IČ DPH, výpis z obchodného registra a že spoločnosť nebola dlžníkom verejného
sektora.38. Podľa žalovaného zo spisového materiálu vyplýva, že štatutárni zástupcovia spoločnosti EAST
WEST TRADE a žalobcu sa nikdy nestretli, hoci žalobca tvrdí, že to vyplýva zo svedeckých výpovedí,
čo však, ale výpovede p. H. a D. nepotvrdili. Žalobca v odvolaní tvrdil, že stretnutie konateľa žalobcu,

zamestnancov žalobcu a obchodného zástupcu spoločnosti sa uskutočnilo v marci 2017, avšak podľa
žalovaného o tomto stretnutí nepredložila ani jedna zo zúčastnených strán žiaden dôkaz a nebolo to
uvedené ani na ústnom pojednávaní konateľmi spoločnosti, či splnomocnenou zástupkyňou žalobcu.
C. H. mal navštíviť žalobcu podľa vyjadrenia konateľov žalobcu až v septembri 2017, pričom tento pán
nevedel uviesť kedy sa stretnutie v tomto roku uskutočnilo a okrem osoby p. D. nevedel uviesť meno

ani jednej zúčastnenej osoby.

39. Ku všetkým zisteným informáciám žalovaný uviedol, že správca dane nespochybnil existenciu
tovaru, pretože nejaký tovar bol žalobcovi dodaný, ale rozsiahlym preverovaním sa zistilo, že pri
týchto transakciách išlo o podvodné konanie, ktorého súčasťou sa stal aj žalobca. Správca dane v
rozhodnutí podrobne popísal obchodné vzťahy medzi EAST WEST TRADE, jej dodávateľmi a ďalšími

spoločnosťami. V prehľade tovarových tokov je uvedené, kde v reťazcoch spoločnosti došlo k daňovým
únikom, čo je jedna z mnohých indícií, ktoré podporujú záver správcu dane o účasti žalobcu na
obchodovaní nesúcom znaky podvodného konania. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že spoločnosť
EAST WEST TRADE ako ani jej právny nástupca MALSTAV, s. r. o., nepodali daňové priznanie k dani
z príjmov právnických osôb za rok 2017, čím sami spochybnili svoju spoľahlivosť a serióznosť.

40. Žalobca si svojho obchodného partnera dostatočne nepreveril. Neoveril si napríklad pôvod tovaru,
jeho parametre a pod. Žalobca síce obchodoval s elektronikou, ale nemal skúsenosti s predajom tovarov
v podstate neznámej značky, ktoré mu dodala EAST WEST TRADE a o pôvode ktorých nemal žiadne
vedomosti. Žalobca začal obchodovať s inou značkou tovaru ako dovtedy obchodoval, so spoločnosťou,

s ktorou dovtedy neobchodoval a s veľkým objemom tovaru, pričom bolo preto od neho rozumné
očakávať, že si preverí tohto svojho nového obchodného partnera, ako aj pôvod tovarov. O tom, že
by si preveroval svojho obchodného partnera, žalobca nepredložil dôkazy. Odvolávanie sa žalobcu na
to, že o konaní EAST WEST TRADE nevedel a nemohol vedieť je v tomto v kontexte nepodstatné,
pretožekonateliaobidvochspoločnostíspolunekomunikovali,včaseuzatváraniaobchodnýchkontaktov

sa nestretli, obchodné podmienky spolu nepreberali, zmluvy podpisovali nezávisle od seba, o pôvode
tovaru je jeho parametroch nemali žiadne vedomosti.

41. K ukončeniu spolupráce žalovaný poukazuje na rozporné a nejednoznačné výpovede konateľov a na
neštandardnosť ukončenia spolupráce. Konatelia uviedli, že spolupráca bola ukončená, lebo spoločnosť

prestalaponúkaťžalobcovitovar,alep.D.,ktorýakozamestnanecžalobcuzabezpečovalnákupapredaj
tovaru, uviedol, že po ukončení spolupráce ho kontaktovali spoločnosti, ktoré s tovarom, ktorého časť
bola totožná s tovarom od EAST WEST TRADE, obchodovali, ale na pokyn p. I. (konateľa žalobcu)
tovar od nich nenakúpili, lebo obchodovanie s taký produktami skončili. Žalovaný trvá na tom, že v
bežnej obchodnej praxi je nezvyčajné, ak obchodní partneri, ktorí tak úspešne obchodujú s tovarmi v

tak obrovskom objeme, ktorý im bezpochyby prináša zisky, obchodnú spoluprácu ukončia.

42.KrozhodnutiamSúdnehodvoraEurópskejúniežalovanýuvádza,ženapĺňajúvšetkyindícieadôkazy
zistené správcom dane pri daňovej kontrole na podvodné konanie, ktorého súčasťou sa stala spoločnosť
EAST WEST TRADE, ako aj žalobca. Žalovaný poukázal na to, že žalobca na jednej strane tvrdí, že

si dostatočne preveril svojho dodávateľa a mal vedomosti o ňom a o jeho činnostiach, no na strane
druhej tvrdí, že nemohol vedieť a ani nevedel, že dotknuté plnenia boli súčasťou podvodu. Žalobca
nepreukázal, že prijal všetky opatrenia, aby zabránil tomu, že dodanie tovaru deklarovaného dodávateľa
nebude spochybnené správcom dane aj žalovaným. Preverovanie dodávateľa len cez obchodný register
a register správcu dane považuje žalovaný za nedostatočné.

43. Znaky podvodného konania tak v tomto prípade boli potvrdené.

44. Napokon žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-332/15 Guiseppe
Astone, podľa ktorého právo Únie nebráni členským štátom, aby nesplnenia povinností (nepodanie

daňového priznania k DPH, opomenutie viesť účtovníctvo, ktoré by umožnilo uplatnenie DPH a jeho
kontrolu z daňového úradu, ani existencia evidencie vystavených a zaplatených faktúr) považovali za
daňový podvod a v takom prípade zamietli právo na odpočítanie dane.45.Žalobcasakvyjadreniužalovanéhovyjadrilpodanímzodňa09.09.2020(ďalejlen„replika“),vktorom
zotrval na dôvodoch podania svojej žaloby. Zdôraznil, že orgány finančnej správy majú k dispozícii
odpovede na medzinárodnú výmenu informácií, z ktorých vyplýva, že tovar bol dodaný odberateľom.

Počas daňovej kontroly k tomu boli predložené objednávky a faktúry, ktoré boli aj uhradené. K
nepreverovaniu dodávateľa uvádza, že k tomuto záveru správca dane aj žalovaný dospeli účelovo a
bez akéhokoľvek dôkazu. Postup pri preverovaní dodávateľa žalobca podrobne uviedol už v odvolaní,
avšak žalovaný sa týmito skutočnosťami nezaoberal.

46. Pokiaľ žalovaný uvádza, že ak sa preverovaním správcu dane zistilo, že v rámci reťazca dodávateľov
sa nachádza subjekt, u ktorého sa dodanie tovaru nepotvrdilo, a svoje daňové povinnosti si nesplnil a
tak správca dane nemôže konanie subjektov, transakcie a právo odpočítať DPH vyhodnotiť inak ako v
rozpore so zákonom o DPH, tak žalobca zastáva názor, že podľa rozhodnutí Optigen a Kittel nemôže
byť zamietnuté právo platiteľa dane na odpočet dane, ktorý uskutočnenie plnenia, ktoré samo o sebe
nie je poznačené podvodom a spĺňa objektívne kritériá zdaniteľných plnení v zmysle Šiestej smernice.

Nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa
nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho,
aby to platiteľ vedel alebo mohol vedieť poznačené podvodom vo vzťahu k DPH.

47. Štatutárny orgán žalobcu mal vedomosť o činnosti žalobcu v dostatočnej miere a podpísal zmluvu s

EAST WEST TRADE. Zo svedeckých výpovedí vyplýva, že konatelia sa stretli pred podpisom zmluvy v
marci 2017 a tiež po podpise zmluvy. V rámci voľnosti podnikania patrí do výlučnej právomoci strán ako
podnikateľov rozhodnúť sa o tom, s kým, kedy a na akú dobu budú obchodovať. Žalobca si splnil všetky
daňové povinnosti riadne a včas a pokiaľ došlo k neodvedeniu dane, tak výlučne u iných subjektov, s
ktorými neobchodoval.

48. Vo zvyšku odkázal na správnu žalobu.

49. Žalovaný k replike žalobcu vyjadril podaním zo dňa 14.11.2023 (ďalej len „duplika“), v ktorej zotrval
na svojich predchádzajúcich podaniach a poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie bolo preskúmané

Ministerstvom financií Slovenskej republiky v rámci podnetu na prieskum rozhodnutia mimo odvolacieho
konania. Ministerstvo dospelo k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnymi predpismi
(oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/010587/2023-731 zo dňa 09.05.2023).

IV. Relevantná právna úprava

50. Podľa § 68 ods. 6 DP správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v
sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok
podľa osobitných predpisov.

51. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

52. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia

od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo

odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,

prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,

dokladom o platbe za prepravu tovaru.

53. Podľa § 3 ods. 1 DP pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,
chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a iných osôb.

54. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom
a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví
tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní,
vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k
správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

55. Podľa § 3 ods. 3 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

56. Podľa § 63 ods. 2 DP rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí

obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento
zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

57. Podľa § 63 ods. 5 DP rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V
odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a

námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov,
podľa ktorých sa rozhodovalo.

V. Verejné vyhlásenie rozsudku

58. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal
svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje
inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých
veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,

Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna
vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/84/2020, bola na základe uvedenej
zmeny právnej úpravy a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení
Dodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu
v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-6S/84/2020.

59. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu
žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)
a dospel k záveru, že žaloba podľa § 190 SSP nie je dôvodná.

60. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom, keďže boli splnené
podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej
päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 17.10.2025 (§137 ods. 4 SSP).

VI. Právne posúdenie veci správnym súdom

61. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, resp.
správcu dane, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie

obdobie júl 2017. Správca dane ani žalovaný nespochybnili v tomto prípade skutočné dodanie tovaru
dodávateľom EAST WEST TRADE. Právo na odpočítanie dane neuznali z dôvodu, že plnenie (tovar),
ktorébolopredmetomvystavenýchfaktúr,bolosúčasťoupodvodnéhoreťazcanainýchstupňoch,pričom
sa žalobca neopatrným konaním do takéhoto reťazca hoci aj z nedbanlivosti zapojil.62. Z rozsiahlej judikatúry Súdneho dvora EÚ, na ktorú poukazujú žalobca aj žalovaný, vyplýva, že
právo na odpočítanie DPH možno uprieť v prípade, ak daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa

zapája do podvodného reťazca. V danom prípade preto zostala sporná otázka, či žalobca pri vynaložení
obvyklej miery opatrnosti mohol vedieť, že dodaný tovar, ktorý nadobudol od dodávateľa EAST WEST
TRADE, bol predmetom podvodu na DPH na inom stupni obchodného reťazca.

63. Správny súd z úradnej činnosti zistil, že obdobná právna vec (vychádzajúca z rovnakej právnej

argumentácie) medzi rovnakým žalobcom a žalovaným, avšak za zdaňovacie obdobie jún 2017, bola
predmetomposúdeniaKrajskýmsúdomvTrenčínevkonanísp.zn.11S/77/2021zodňa03.05.2022,kde
tento súd žalobu zamietol. Žalobca voči uvedenému rozsudku podal kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky zamietol v konaní sp. zn. 5Sfk/93/2022 zo dňa 25.09.2024. Správny
súd podľa § 140 SSP preto poukazuje na uvedené rozhodnutia a stručne opakuje tam ich dôvody
vychádzajúce zo skutkového stavu v prejednávanom prípade.

64. Správny súd na úvod konštatuje, že zmyslom zákona o DPH je, pri zachovaní neutrality a
proporcionality tejto dane, prinášať prostriedky do štátneho rozpočtu. Akýkoľvek úkon alebo súhrn na
seba nadväzujúcich úkonov, zneužívajúci princíp neutrality DPH, vykonávaných na účely dosiahnutia
opačného efektu, teda výsledného faktického deficitu štátneho rozpočtu prostredníctvom odčerpania

jeho finančných zdrojov, je popretím samotnej podstaty predmetného zákona. Pritom taktiež základnou
zásadou spoločného systému DPH je zásada neutrality, ktorej výklad vyplýva aj z judikatúry Súdneho
dvora EÚ, napr. v spojených veciach Optigen Ltd. (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd. (C-355/03).
Boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadnému zneužitiu systému DPH je cieľom uznaným a
podporovaným právom EÚ. Prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na

odpočítanie DPH, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje
podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (pozri rozsudok SD EÚ vo veci Bonik, C-285/2011). Právo
na odpočítanie DPH tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe
objektívnychskutočnostípreukáže,žezdaniteľnáosoba,ktorejboldodanýtovaraleboposkytnutáslužba
zakladajúca právo na odpočítanie DPH, vedela alebo mala vedieť, že sa takýmto nadobudnutím tovaru

alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo
strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje
do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (rozsudok Súdneho dvora EÚ Bonik, C-285/11, bod 40).
SD EÚ taktiež vo svojom rozsudku zo dňa 21.06.2012 v spojených veciach C-80/2011 (Mahagében
Kft) a C-142/2011 (Pétér Dávid) jednoznačne vyslovil právny názor, že správca dane je oprávnený

zamietnuť zdaniteľnej osobe, v tomto prípade žalobcovi, právo odpočítať DPH za poskytnutý tovar z
dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tento tovar alebo jeden z jej poskytovateľov,
sa dopustila nezákonnosti, ale len vtedy, ak správca dane objektívne preukáže, že samotná dotknutá
zdaniteľná osoba, v tomto prípade žalobca, vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce
nárok na odpočet DPH, je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného

predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Uvedený rozsudok tak vedomosti žalobcu o tom,
že sa stáva súčasťou daňového podvodu, priznal atribút nutnej a nevyhnutnej podmienky, bez splnenia
ktorej nesmie byť zo strany správcu dane odopretý žalobcovi ako daňovému subjektu nárok na priznanie
odpočtu DPH.

65. Správny súd ďalej uvádza, že pokiaľ ide o samotný pojem „podvod na DPH“ tak ten je súdnou
praxou používaný v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ týkajúcej sa zneužitia práva či kolotočových
podvodov na DPH (rozsudok zo dňa 12.01.2006 v spojených veciach Optigen Ltd., Fulcrum Electronics
Ltd. /v likvidácii/ a Bond House Systems Ltd. proti Commissioners of Customs & Excese, C-354/03,
C355/03 a C-484/03, rozsudok zo dňa 06.07.2009 v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel

proti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL a rozsudok Súdneho dvora EÚ zo
dňa 21.06.2012 v spojených veciach Mahageben kft a Péter Dávid, C-80/11 a C-142/11). Judikatúra
Súdneho dvora EÚ týmto pojmom označuje situáciu, kedy jeden z účastníkov neodvedie štátu daň a
ďalší si ju odpočíta, a to na účely získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom Smernice Rady
2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pretože zrealizované

úkony nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Predmetné podvody môžu mať rôzne podoby,
avšak vo všetkých prípadoch ide v podstate o to, že nie je do štátneho rozpočtu odvedená určitá čiastka
získaná ako DPH.66. Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného vo vyššie uvedených rozhodnutiach Súdneho dvora
EÚ, z ktorých majú pri svojej rozhodovacej činnosti vychádzať aj daňové orgány, je na správcovi
dane, aby zisťoval, či sa dodávateľ služby alebo tovaru dopustil podvodu alebo nie a či žalobca o

tomto podvode, vzhľadom na všetky zistené skutočnosti, vedel, resp. mohol vedieť. Skutočnosť, že
žalobca mal, resp. mohol mať takúto vedomosť, je dôkazným bremenom správcu dane. Je preto úlohou
žalovaného, aby uvedené overil podľa vnútroštátnych procesných pravidiel obsiahnutých v DP. Okruh
kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel, resp. vedomosť daňového subjektu, ustanovuje a dokazuje správca
dane. Svoje závery je potom povinný riadne odôvodniť aj v kontexte judikatúry Súdneho dvora EÚ.

Súčasne je možné poukázať na skutočnosť, že aj Najvyšší súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti už
uzavrel a daňové orgány zaviazal zaoberať sa v zmysle európskej judikatúry aj otázkou podvodného,
resp. zneužívajúceho konania a súvisiacej otázky vedomosti kontrolovaného daňového subjektu o
takomtokonaní(porovnajnapr.rozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.4Sžf/73/2015zodňa01.12.2016).

67. Správny súd konštatuje, že splnenie podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2

písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH nie je viazané výlučne na ich formálne preukázanie,
ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný základ. Nárok
na odpočet je viazaný na bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok uvedených v citovaných
právnych normách, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani
pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho

zdaniteľné plnenie. Vo vzťahu k namietanému prenosu dôkazného bremena na žalobcu je potrebné
uviesť, že zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na
odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať,
že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené (§ 9 zákona o DPH) konkrétnym subjektom uvedeným

na faktúre. Na splnenie zákonných podmienok na vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba
predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; na vznik nároku na odpočet DPH musí daňový
subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu.

68. Podľa správneho súdu, za situácie, kedy žalobca splnil zákonné podmienky na priznanie odpočtu

dane podľa zákona o DPH, čo nebolo žalovaným spochybnené, mohol byť nárok na odpočet odmietnutý
iba a len vtedy, pokiaľ boli preukázané skutočnosti, s ktorými judikatúra Súdneho dvora EÚ zánik nároku
spája (pozri rozsudok Optigen, rozsudok Axel Kittel a rozsudok zo dňa 21.06.2012 v spojených veciach
Mahagében Kft. a Péter Dávid, C-80/11 a C-142/11). Súdny dvor EÚ opakovane vyslovil, že nárok na
odpočet DPH nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazi dodávok existuje iná (predchádzajúca

alebo následná) transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom daňový subjekt nevie alebo ani
nemôže vedieť, teda podvodné konanie sa uskutočnilo na inom stupni obchodného reťazca bez
vedomosti daňového subjektu. Vzhľadom na to, že odmietnutie nároku na odpočet je výnimkou zo
základnej zásady, ktorú predmetný nárok predstavuje, je povinnosťou správcu dane, aby dostatočne
preukázal objektívne okolnosti umožňujúce učiniť záver, že osoba povinná k dani vedela alebo musela

vedieť, že plnenie uplatňované na odôvodnenie nároku na odpočet bolo súčasťou podvodu spáchaného
dodávateľom alebo iným subjektom v dodávateľskom reťazci na vstupe (rozsudok Mahagében, bod
49.). Rovnako je potrebné realizovať tzv. „Axel Kittel test“ tvorený štyrmi otázkami, na ktoré je nutné
odpovedať pozitívne, v prípade ak má byť daňový subjekt zodpovedný za účasť na daňovom podvode,
pričom ide o nasledovné otázky:

a) Existuje daňová strata?
b) Pokiaľ áno, je táto daňová strata dôsledkom daňového podvodu?
c) Pokiaľ došlo k daňovému podvodu, boli obchodné transakcie daňového subjektu spojené s týmto
podvodom?
d) Pokiaľ boli obchodné transakcie daňového subjektu spojené s podvodom, vedel alebo musel o tom

vedieť tento daňový subjekt?

69. Správny súd je toho názoru, že správca dane riadne a jednoznačne preukázal, že žalobca sa
zúčastnil na daňovom podvode, o ktorom mohol, resp. mal vedieť a ktorého cieľom bolo získanie
neoprávneného daňového zvýhodnenia. Správny súd sa stotožňuje so správcom dane, ako aj so

žalovaným, že boli naplnené všetky znaky daňového podvodu, a preto nebolo možné priznať nárok
na odpočítanie DPH. Daňový únik vznikol v reťazci slovenských spoločností MINOR SLOVAKIA -
TERPÁK - EAST WEST TRADE – žalobca (celý reťazec: EDISON 2017 EOOD - MINOR SLOVAKIA
- TERPÁK - EAST WEST TRADE – žalobca), kde sa nachádzajú daňové subjekty MINOR SLOVAKIAa TERPÁK, ktoré neodviedli daň z deklarovaného dodania do štátneho rozpočtu, pričom tovar končil
na území Slovenska práve u žalobcu, ktorý predmetný tovar dodal ako oslobodený do iných členských
štátov a vykázal voči štátnemu rozpočtu nadmerný odpočet, t. j. daň, ktorú si spoločnosť EAST WEST

TRADE uplatnila a odpočítala od vlastnej daňovej povinnosti z faktúr vystavených v mene spoločnosti
TERPÁK a nebola odvedená do štátneho rozpočtu práve spoločnosťou TERPÁK. Rovnako tak v ďalších
reťazcoch boli spoločnosti, ktoré nedovádzali daň z deklarovaného plnenie, či išlo o spoločnosti, ktoré
boli nekontaktné/neumožnili vykonať daňovú kontrolu. Ide o reťazce: a) EDISON 2017 EOOD/VINTO
TRADE EOOD – EUROWELD – MP1 - EAST WEST TRADE – žalobca, kde nekontaktnými/neumožnili

vykonať daňovú kontrolu boli spoločnosti EUROWELD a MP1, b) EDISON 2017 EOOD/VINTO TRADE
EOOD – MINOR SLOVAKIA - MP1 - EAST WEST TRADE – žalobca, kde MINOR SLOVAKIA nepodala
daňové priznanie a MP1 neumožnila vykonať daňovú kontrolu) a c) ZODA EUROPE – SANDRONA
– GAZFIN - EAST WEST TRADE – žalobca, kde ZODA EUROPE nepodala daňové priznanie. Na
základe faktúr od spoločnosti TERPÁK si mohla spoločnosť EAST WEST TRADE neoprávnene znížiť
daňovú povinnosť na takú čiastku, ktorá by bez účelovo vystavených faktúr od spoločnosti TERPÁK

bola niekoľkonásobne vyššia. Žalobca umožnil popísaný daňový únik, pretože bez jeho spolupráce so
spoločnosťou EAST WEST TRADE by k takejto situácii neprišlo. Ak by žalobca neprejavil záujem o
tovar spoločnosti EAST WEST TRADE, nemohla by uvedená spoločnosť pre žalobcu vystaviť faktúry,
nemala by potrebu prijať účelové faktúry od spoločnosti TERPÁK a nemusela by optimalizovať tak svoju
daňovú povinnosť.

70. Podľa správneho súdu z informácií získaných medzinárodnými dožiadaniami a vykonávanými
daňovými kontrolami bolo preukázané, že preverovaný tovar, ktorého pôvod nebol zistený a objasnený,
smeroval od nekontaktných bulharských spoločností EDISON 2017 EOOD a Vintro Trade Eood do
tuzemska opäť nekontaktným spoločnostiam EUROWELD a MINOR Slovakia, pričom sa cez reťazec

spoločností v jednotlivých štátoch EÚ znova vracal do Bulharska do nekontaktných spoločností EDISON
2017 EOOD a Vintro Trade Eood. V celom reťazci taktiež absentuje konečný užívateľ predmetného
tovaru, čo značí ide o karuselový podvod, ktorého súčasťou bol aj žalobca. Konanie daňových subjektov
je možné považovať za účelové a podvodné, ktorého cieľom bolo získanie neoprávnenej daňovej
výhody. K tomu záveru prispieva aj skutočnosť ohľadne neštandardných dodávateľsko-odberateľských

vzťahov u všetkých zapojených spoločností, kedy sa konatelia spoločností navzájom nikdy nevideli a
nestretli počas celej doby trvania obchodov (s výnimkou žalobcu a spoločnosti EAST WEST TRADE,
ktorých konatelia sa stretli po niekoľko mesačnej spolupráci), všetka komunikácia prebiehala e-mailom.
Nepochopiteľné je aj skladovanie tovaru v Bratislave u neznámej spoločnosti v oblasti skladovania, v
ktorej je zamestnanec skladník a konateľ v jednej osobe (spoločnosť ZETRO) a prevoz tovarov z tohto

skladu do skladov v Senci, spoločnosti známej na slovenskom trhu v oblasti skladovania, ktorá má
väčšie množstvo zamestnancov, materiálne a technické vybavenie skladu (spoločnosť SCHENKER) a
napokon do Lozorna ku žalobcovi, ktorý ho zase dopravil do blízkeho skladu v Rakúsku. Nejasný je
pôvod tovaru (absentujú certifikáty, výrobca a pod.) pred jeho dovezením na územie Slovenska, ďalej
spoločnosti na začiatku reťazcov (MINOR Slovakia, EUROWELD a ZODA EUROPE) sú nekontaktné,

daň nebola priznaná a odvedená, zastupuje ich zahraničný konateľ, absentuje reálne existencia výkonu
podnikateľskej činnosti a ich postavenie ako zdaniteľnej osoby. Spoločnosť EAST WEST TRADE ako
bezprostredný dodávateľ žalobcu síce daň z faktúr za dodanie tovaru uviedla v daňovom priznaní DPH,
avšak si zároveň uplatnila nárok na odpočítanie DPH zo vstupných faktúr od spoločnosti TERPÁK, ktorá
z nich daň do štátneho rozpočtu neodviedla. Na základe uvedeného možno konštatovať nedôvodnosť

námietok žalobcu ohľadne jeho účasti na podvodnom reťazci spoločností, spojenom s únikom na DPH.

71. Správny súd prijal záver, že žalobca sa výberom spoločnosti EAST WEST TRADE za svojho
dodávateľa zapojil do obchodného reťazca ako koncový odberateľ tovaru na území Slovenska. Pri
výkone svojho podnikania je každý subjekt povinný postupovať so všetkou odbornou starostlivosť.

Daňový subjekt má povinnosť venovať zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby
v prípade odhalenia podvodného konania nevznikli pochybnosti, či o podvode vedel, resp. či so
zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohol. Je totiž vecou podnikateľského subjektu, aby v záujme
minimalizácie podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a
pri dojednávaní obchodných kontraktov sa v rámci možnosti snažil dbať na bezproblémovosť svojich

obchodných partnerov. Daňový subjekt musí mať všetky potrebné vedomosti o okolnostiach transakcií,
ktorých sa zúčastňuje a o daňových subjektoch, ktoré sa na transakciách podieľajú, aby sa vyhol účasti
na transakciách poznačených zneužívajúcim konaním alebo podvodom s DPH.72. Správny súd považuje za potrebné dodať, že v uvedenej súvislosti nie je možné prehliadnuť
to, že Súdny dvor EÚ ustanovil, že nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt
prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré

uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napríklad C-409/04 Teleos a i., ďalej sp.
zn. C-499/10 Vlaamse Oliemaatschappij, tiež už citované rozsudky sp. zn. C-439/04, C-440/04 Axel
Kittel a RecoltaRecycling). Pokiaľ sa žalobcovi ako daňovému subjektu nepreukáže podvodný úmysel,
je hodnotenie skutkovej otázky, či mohol a mal vedieť, že sa prijatím určitého plnenia zúčastnil reťazca
spoločností poznačeného daňovým podvodom, spojené so zisťovaním preventívnych a kontrolných

opatrení, ktoré v rámci zachovania obozretnosti daňový subjekt prijal alebo mal prijať, aby zabránil svojej
hoc aj nevedomej účasti na daňovom podvode. Tieto opatrenia však nie sú všeobecne definované a
posudzujú sa individuálne s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Zo skutkových zistení správcu
dane vyplýva, že niekoľko spoločností sa zúčastnilo reťazca zdaniteľných obchodov, ktorých predmetom
bolo dodanie vo forme prevodu vlastníckeho práva k tovaru (elektroniky), pričom tieto zdaniteľné
obchody sa uskutočnili nielen na území Slovenskej republiky, ale aj formou intrakomunitárneho dodania.

Žalobca bol označený správcom dane za jedného z článkov koordinovaného reťazca spoločností, v
ktorom malo dochádzať k nedovolenému úniku na DPH, k neoprávnenému odpočítaniu dane, resp.
k znižovaniu daňovej povinnosti, čím došlo k daňovému podvodu. Pojem daňový podvod judikatúra
Súdneho dvora EÚ v danej súvislosti stabilne používa na označenie situácie, keď jeden z účastníkov
zdaniteľného obchodu, resp. s nimi vytvoreného reťazca si nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie

vybranú daň a ďalší si ju naopak odpočíta, a to na účely získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s
účelom daňového práva Európskej únie, pretože takto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným
obchodným podmienkam a riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti.

73. Podľa správneho súdu je dôležité pripomenúť, že žalobcovi nebolo v daňovom konaní preukázané,

že sa úmyselne zapojil do podvodného reťazca spoločností obchodujúcich s elektronikou. Ako už bolo
uvedené, samotné zníženie vlastnej daňovej povinnosti pri odpočítaní dane na vstupe a uplatnení
oslobodenia od dane pri dodávke tovaru do iného členského štátu samo osebe protiprávne nie je.
Daňové orgány sa sústredili na preukázanie, že žalobca musel, resp. mal vedieť, že sa prijatými
plneniami zapája do podvodného reťazca spojeného s daňovým únikom. Posúdenie tejto otázky

súvisí najmä s vyhodnotením opatrení, ktoré daňový subjekt prijal, resp. mal prijať v rámci obvyklej
obozretnosti, aby zabránil svojej i nevedomej účasti na daňovom podvode.

74. Správny súd konštatuje, že na základe správcom dane zistených dôkazov možno prijať záver
o neobozretnom konaní žalobcu, keď za zistených okolností vstúpil do predmetných obchodných

transakcií. Pokiaľ podnikateľ začína obchodovať s iným sortimentom tovaru ako dovtedy obchodoval
alebo začína obchodovať so spoločnosťou, s ktorou dovtedy neobchodoval, pričom ide o tak veľký
objem tovaru ako v prípade žalobcu, je nutné od neho rozumne očakávať, že si preverí svojho
nového obchodného partnera, jeho podnikateľskú minulosť, aktuálne zázemie, zaujíma sa o jeho
subdodávateľov, prípadne aj o pôvod a vlastnosti tovaru. Žalobca však žiadne podobné opatrenia

nevykonal. Ak by si žalobca uvedené záležitosti ohľadne podnikania jeho dodávateľa, spoločnosti
EAST WEST TRADE preveroval, nemohol by ako dobrý a poctivý obchodník do takého obchodného
vzťahu vstúpiť. Ak by na otázky ohľadne svojho podnikania spoločnosť EAST WEST TRADE nechcela
pri vzájomných stretnutiach odpovedať, dalo by sa to pri dávke opatrnosti vyhodnotiť ako rizikové
správanie. Keďže sa pred začiatkom obchodnej transakcie žiadne takéto stretnutia neuskutočnili,

rozhovory sa nekonali, konatelia sa nestretli ani pri podpise dohody, je toto správanie žalobcu v rozpore s
obozretným konaním pri vstupovaní do obchodného vzťahu s iným podnikateľským subjektom. Zároveň
týmto konaním žalobcu došlo k porušeniu zásady poctivého obchodného styku, keď štatutárny orgán
obchodnej spoločnosti nemá potrebné vedomosti u subjektoch, s ktorými podniká. Správny súd v danom
prípade nepokladá za dostatočné opatrenia, na ktoré poukazoval žalobca, ako napr. preverenie si

dodávateľa v obchodnom registri, platnosť registrácie DPH, preverenie si zoznamu dlžníkov finančnej
správy či Sociálnej poisťovne.

75. Správny súd poukazuje na vyjadrenia konateľov spoločnosti o dôvodoch obchodovania práve
so spoločnosťou EAST WEST TRADE, podľa ktorých bolo viac-menej celé dojednanie predmetného

obchodu na jedinom zamestnancovi žalobcu, obchodovanie s veľkým objemom tovaru bez zmluvy, ktorá
sa spísala až po štyroch mesiacoch vzájomného obchodovania, kedy sa zmluvné strany nestretli ani
pri podpise zmluvy, ale až mesiac po jej podpísaní teda päť mesiacov od začatia spolupráce, je možné
považovať za skutočnosti, na základe ktorých možno prijať záver, že žalobca síce nevedel, že sa zapájado podozrivej obchodnej transakcie, avšak konal natoľko neobozretne, že vlastnou nedbanlivosťou sa
zapojil do podvodného reťazca. Pokiaľ sa žalobca zapojil do takéhoto obchodovania, prevzal na seba
riziko účasti na konaní spojenom s nedovoleným daňovým únikom, ktorého následkom je nepriznanie

odpočítania DPH z týchto transakcií. Žalobca neprijal dostatočné kontrolné opatrenia v rámci obvyklej
obchodnejopatrnosti,abysanezapojildopodvodnéhoreťazcaspoločnostíspojenéhosúnikomnaDPH.
Na základe uvedeného možno konštatovať, že námietky žalobcu ohľadne toho, že konal obozretne a v
súlade so zásadou poctivosti, sú neopodstatnené.

76. Pokiaľ ide o mieru obozretnosti daňových subjektov pri vstupovaní do obchodných vzťahov s
inými podnikateľskými subjektmi, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Sžfk/4/2019 zo dňa 03.12.2019, ktorý po konštatácii splnenia formálnej stránky ako nutnej podmienky
na uznanie práva na odpočítanie DPH, nie však absolútnej, zdôrazňuje, že „každý subjekt, ktorý sa
rozhodne vstúpiť do tzv. daňového systému, si musí byť vedomý, že s aplikáciou dane sa spájajú tak
práva, ako aj povinnosti. V prípade, že si daňový subjekt uplatňuje právo (napr. právo na odpočet DPH),

musí už od počiatku premýšľať nad tým, ako toto právo obháji v prípadnom spore a v nadväznosti na
to by mal, z dôvodu objektívnej i požadovanej obozretnosti, daný obchod patrične zdokumentovať.“
V inom rozsudku sp. zn. 3Sžf/105/2014 zo dňa 28.01.2015 zdôraznil NS SR, že „uskutočňovanie
zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to
daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia

preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly
preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane.“ Uvedenú líniu v rozhodovacej činnosti potvrdzuje
NS SR aj v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/2/2019 zo dňa 08.07.2020, v ktorom zdôrazňuje, že „povinnosťou
daňového subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet DPH z faktúr, z konkrétnej obchodnej transakcie, je
zabezpečiť si všetky dostupné a relevantné podklady preukazujúce existenciu obchodného vzťahu,

jeho reálnosť a doklady potrebné k preukázaniu všetkých zákonných podmienok na uplatnenie odpočtu
DPH z obchodnej transakcie, a to, podľa názoru kasačného súdu, najlepšie pred uplatnením nároku
na odpočet DPH, práve vzhľadom na ‚prísnosť‘ právnej úpravy nároku na odpočet DPH, ktorá je
každému daňovému subjektu zrejmá pred realizáciou obchodného prípadu, z ktorého v budúcnosti
bude uplatňovať alebo môže uplatňovať nárok na odpočet DPH. Vzhľadom na striktnú zákonnú úpravu

odpočtu DPH je v záujme každého daňového subjektu preveriť si, pred vznikom a reálnym uskutočnením
obchodnej transakcie, všetky ,signály‘, indície, ktoré sa dostanú do sféry jeho pôsobnosti, a ktoré
môžu v danom časovom období naznačovať, určité, i keď neoverené, nepodložené fakty, signalizujúce
alebo nevylučujúce možnú budúcu problematickosť pripravovanej, uzatváranej, realizovanej obchodnej
transakcie, z pohľadu budúceho uplatnenia odpočtu DPH daňovým subjektom, a to bez ohľadu na

to, či takto zistené skutočnosti v čase obchodnej transakcie, v čase jej prípravy, spochybnili alebo
majú dôkaznú silu v danom čase spochybniť obchodnú transakciu daňového subjektu. Kasačný súd
poukazuje na potrebu daňového subjektu postupovať s príslušnou odbornou starostlivosťou pri príprave,
realizácii a vykonaní obchodnej transakcie, ktorá môže byť posudzovaná, z hľadiska nárokov daňového
subjektunaodpočetDPH.Zodpovednýdaňovýsubjektskutočnostitýkajúcesaobchodu,zisťujeahlavne

preverujepredavčaseobchodnéhovzťahu,relevantnosť,obchodnýchpartnerov,prípadneobchodného
reťazca partnerov, a to nielen pri každom negatívnom signáli obchodnej transakcie, ktorá sa v momente
získania tejto indície, signálu ‚nejaví‘ ako rozhodujúca, určujúca a relevantná a nie až v čase uplatnenia
odpočtu DPH voči štátu.“

77. K námietke žalobcu týkajúcej sa postupu pri uzatvorení dohody o dodávke tovaru, pričom podľa
žalobcu sa pri každej faktúre nachádza podrobný súpis dodaného tovaru správny súd zhodne s názorom
žalovaného uvádza, že predmetné skutočnosti neboli v konaní spochybňované. Za neštandardné
možno však považovať, že zmluva medzi dodávateľom a žalobcom bola podpísaná až po štyroch
mesiacoch od prvej dodávky tovaru, pričom o spätnej účinnosti v nej nie je zmienky (príloha 11d

administratívneho spisu správcu dane). Predmet dohody je uvedený ako „isté produkty informačných a
komunikačných technológii“, t. j. všeobecne, pritom predmetom dodávok bol každý mesiac ten istý druh
elektronických zariadení. C. H. bývalý konateľ spoločnosti EAST WEST TRADE, nevedel k spolupráci so
žalobcom podať žiadne relevantné informácie. Žalobca nežiadal žiadne záruky na tovar. Správca dane
nespochybňoval dodávky tovaru. Správca dane a žalovaný odôvodnili nepriznanie odpočítania dane na

základe účasti žalobcu na daňovom podvode, o ktorom mohol, resp. mal vedieť, ak by konal s odbornou
starostlivosťou a prijal by všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať. Na základe
uvedeného možno konštatovať nedôvodnosť námietky žalobcu.78. K námietke žalobcu, že dodávateľa si preveril na základe dobrej spolupráce so spoločnosťou
DOBRE MOBILY správny súd poukazuje na skutočnosť, že uvedené tvrdenie je v rozpore s tým, čo
uviedol p. H. ako svedok, že s osobami, ktoré vystupovali za žalobcu, sa zoznámil až na stretnutí v

Lozorne niekedy v roku 2017, pričom predtým ich nepoznal. Z verejne prístupných zdrojov je dostupná
informácia (podľa údajov v obchodnom registri), že p. H. už v čase začatia spolupráce so žalobcom bol
konateľom a spoločníkom spoločností, ktoré zanikli zlúčením, resp. došlo v nich k prevodu obchodného
podielu. C. H. sa stal konateľom spoločnosti EAST WEST TRADE krátko predtým ako spoločnosť
zmenila obchodné meno a sídlo, takže spoločnosť pod novým obchodným menom nemala žiadnu

históriu. Spoločnosť nevystupovala ako výhradný dovozca O. F., a teda o pôvode tovaru mohol mať
žalobca pochybnosti. Pokiaľ si žalobca overoval dodávateľa tak, že si preveril platnosť IČ DPH, výpis
z obchodného registra a skutočnosť, že spoločnosť nebola dlžníkom verejného sektora, nemal indíciu
súdnych sporov ani exekúcií uvedeným spôsobom, nemožno takýto postup hodnotiť vzhľadom na
závažnosť popísaných skutočností (nový dodávateľ, tovar novej značky, objem dodávok a ďalšie) ako
dostatočný,resp.preukazujúcisplneniepodmienkyprijatiarozumnýchopatrenínaúčelyvylúčeniaúčasti

na podvodnom reťazci. Žalobca si nepreveril, aké má dodávateľ skúsenosti s predmetným tovarom,
nepreveril si, či dodávateľ neobchoduje s problematickými spoločnosťami, nepreveril si, o aký tovar
ide, nepýtal sa svojho dodávateľa na jeho obchodných partnerov atď. Žalovaný, ako aj správca dane
sa so skutočnosťami uvedenými žalobcom pri preverovaní dodávateľa zaoberali a vysporiadali s nimi
v napadnutom, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí, a preto možno uvedenú námietku hodnotiť ako

nedôvodnú.

79. Správny súd navyše uvádza, že žalobca si nepreveril ani odberateľov, tovar predával spoločnostiam,
ktoré „vyhľadali sme si ich sami na rôznych portáloch a oslovili ich mailom“ (Modern Electronics
OU, NOVEON EUROPE, Rhino Global GmbH) (príloha 81 administratívneho spisu správcu dane).

Zabezpečenie odberateľov mal na starosť jeden zamestnanec – p. D.. Pokiaľ sa žalobca spoľahol pri
výbere dodávateľa a odberateľov na svojho zamestnanca, nekonal s odbornou starostlivosťou. Poctivý
obchodný styk je základným predpokladom na riadne fungovanie spoločnosti a prejavuje sa tým, že
štatutárnyorgánspoločnostimávedomosťnielenoobsahuarozsahučinnosti,ktorýmipodnikateľnapĺňa
jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak

činí. Za stavu, keď daňový subjekt podstúpi riziko a začne s nedôveryhodným subjektom obchodovať,
musí si byť vedomý následkov nezodpovedného konania.

80. Ohľadne námietok žalobcu, v ktorých sa odvoláva na judikatúru Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho
súdu SR sa správny súd stotožňuje s názorom žalovaného, že nie je zrejmé, ako závery z predmetných

rozhodnutí aplikuje žalobca na svoj prípad. Ide len o všeobecný poukaz na judikatúru a nie je jasné,
aký súvis majú jednotlivé rozhodnutia s prípadom žalobcu, resp. čo presne žalovaný, v zmysle týchto
rozsudkov, nedodržal alebo inak právne zhodnotil.

81. Na základe uvedeného správny súd konštatuje, že záver, ktorý správca dane zo zistených

skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho
uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH a judikatúrou Súdneho dvora
EÚ. Správca dane ako aj žalovaný vykonaním dokazovaním preukázali, že v prípade žalobcu došlo k
podvodnému konaniu u spoločností MINOR Slovakia a TERPÁK, ktorá bola dodávateľom spoločnosti
EAST WEST TRADE, ktorá dodala predmetný tovar žalobcovi. Zároveň bolo objektívnymi dôkazmi

preukázané, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho
bolo možné požadovať, aby sa uistil, že plnenia, ktoré prijal od svojho dodávateľa, nebudú viesť k jeho
účasti na daňovom podvode v oblasti DPH. Na základe správcom dane zistených skutočností žalobca
mohol, resp. mal vedieť, že sa zúčastňuje na podvodnom reťazci spoločností, spojenom s únikom DPH.
Z uvedeného dôvodu nebolo žalobcovi uznané odpočítanie dane. Zároveň správny súd konštatuje, že

ani v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené porušenia daňového poriadku.
Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti,
ktoré vyšli v daňovom konaní najavo a správne orgány riadne aplikovali nielen judikatúru slovenských
súdov, ale aj judikatúru Súdneho dvora EÚ, pričom sa náležite vysporiadali s námietkami žalobcu. Z
uvedenýchdôvodovsprávnysúddospelkzáveru,ženámietkyuvedenévžalobeneodôvodňujúzrušenie

napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane.82. Keďže po vykonanom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, správny súd nezistil žiadny zo žalobcom tvrdených dôvodov nezákonnosti,
dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

83. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by
bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.

84. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443
ods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP
zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak

má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide
o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej
pomoci (písm. c/).