Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100257
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Prof. JUDr. Peter Potásch

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0823100257.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyvsenátezloženomzpredsedusenátuprof.JUDr.PhDr.Petra

Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M. - v
právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Company point, s. r. o., Račianska 88B, 831 02 Bratislava, IČO: 46
619 291 (do 25.11.2024 Aron company, s.r.o., so sídlom Fatranská 1951/9A, 038 52 Sučany), právne
zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101307815/2023 zo dňa 18. mája
2023, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Banskej

Bystrici č. k. 2Sf/9/2023 - 99 zo dňa 18. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a správneho súdneho konania
1. Daňový úrad Žilina (ďalej len „správca dane") rozhodnutím číslo: 100201993/2023 zo dňa 17.01.2023
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie") podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok") vyrubil žalobcovi
rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH") v sume 4 300,00 Eur za zdaňovacie obdobie

august 2020.

2.Správcadaneneuznalžalobcoviprávonaodpočítaniedanezpridanejhodnotyzdodávateľskejfaktúry
č. 20200145 zo dňa 31.08.2020 v celkovej sume 25 800,00 Eur, z toho 20% DPH v sume 4 300,00 Eur
od spoločnosti REPRE GROUP s.r.o. - za reklamné služby v období od 01.02.2020 do 31.07.2020 -
tvorba marketingového plánu, návrh kampane, tvorba grafických návrhov, reklamné služby v mesiacoch
február až august 2020.

3. Správca dane neuznanie práva na odpočítanie DPH vo vzťahu k dodaniu tovaru a služby uvedenou
spoločnosťou odôvodnil nasledovne:
- dodávateľ bol nekontaktný a jeho ekonomická aktivita nebola preukázaná,
- podľa správy gréckeho daňového úradu, osoba uvedená ako konateľ spoločnosti REPRE GROUP
s.r.o. neexistovala,
- žalobca pochybnosti správcu dane o materiálnej existencii plnenia deklarovaného predmetnou
dodávateľskou faktúrou nevyvrátil, keď na základe výzvy správcu dane ku konkretizácii plnenia sa

vyjadril len všeobecne, nešpecifikoval činnosti, ktoré mala pre neho spoločnosť REPRE GROUP s.r.o.
vykonať. Žalobca uviedol, že služby boli poskytnuté na základe ústnej dohody, nebola uzatvorená
[písomná] zmluva. Služby mali byť dodané v tlačenej forme, objednávka aj zmluva mali byť uzavreté
len v ústnej forme. Neuviedol a ani nepreukázal, akou formou odovzdal spoločnosti REPRE GROUPs.r.o. podklady a informácie, napr. čo majú letáky, bilboardy, reklamné tabule presne obsahovať a pod.
Žalobca nešpecifikoval, aké služby, resp. tovary mu mala spoločnosť REPRE GROUP s.r.o. presne
dodať, v akých množstvách a pod., presnú špecifikáciu služieb a tovaru, resp. ich množstvá neobsahuje

ani predmetná faktúra č. 20200145;
- žalobca síce predložil faktúru, marketingové plány, letáky a iné doklady, nepreukázal však dostatočne
spojitosť medzi týmito dokumentmi a reálnym dodaním služieb od REPRE GROUP s.r.o.
Správca dane zistené skutočnosti vyhodnotil tak, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď
nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázal materiálnu existenciu plnenia od

deklarovaného dodávateľa REPRE GROUP s.r.o.
4. Žalovaný rozhodnutím číslo: 101307815/2023 zo dňa 18. mája 2023 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie") prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
5. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd") rozsudkom č. k. 2Sf/9/2023 - 99 zo dňa
18. decembra 2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok") podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015
Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal

preskúmania napadnutého rozhodnutia.
6. Správny súd dospel k záveru, že pokiaľ správca dane a žalovaný argumentovali, že žalobca
nepreukázal, že mu služby boli dodané od deklarovaného dodávateľa spoločnosti REPRE GROUP
s.r.o. (resp. dodanie od deklarovaného dodávateľa bolo spochybnené), spochybnili práve splnenie
materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva na odpočet - dodanie tovaru alebo služieb osobou so

statusom zdaniteľnej osoby, teda so statusom platiteľa dane podľa zákona o DPH.
7. Žalobca v priebehu daňovej kontroly, resp. počas vyrubovacieho konania podal vyjadrenia ohľadom
spoluprácesdeklarovanýmdodávateľom,avšaktietovyjadrenianebolipodľasprávnehosúdupotvrdené
relevantnými dôkazmi. Žalobca predložil marketingové plány, letáky, fotografie bilboardov a ďalšie
dokumenty,ktorýmichcelpreukázaťposkytnutiereklamnýchslužieb.Tietodokumentyvšaknepreukázali

spojitosť s plneniami deklarovanými na faktúre od spoločnosti REPRE GROUP s.r.o. Správca dane
viackrát vyzval žalobcu, aby poskytol konkrétne dôkazy o realizácii plnení, napríklad zmluvy, objednávky,
odovzdávacieprotokoly,kčomunedošlo.Predloženédôkazypovažovalajsprávnysúdzanedostatočné,
všeobecné, keďže z nich nebolo jasné, aké konkrétne činnosti a v akom rozsahu spoločnosť REPRE
GROUP vykonala. Žalobcom predkladané dôkazy a vyjadrenia sa týkali v zásade realizácie služieb vo

vzťahu k jeho odberateľom ako koncovým spotrebiteľom služieb. Správca dane potvrdil, že žalobca
poskytol reklamné služby svojim odberateľom (spoločnosti VIDA estetické štúdio s.r.o., DAFE s.r.o., KA-
style s. r. o.), avšak nepreukázal, že tieto služby zabezpečil spoločnosťou REPRE GROUP s.r.o..
8. Podľa názoru správneho súdu, žalobca predloženými dôkazmi nerozptýlil pochybnosti správcu
dane o poskytnutí služieb inou zdaniteľnou osobou, k výzvam sa vyjadroval všeobecne, nepredložil

presné informácie o charaktere plnení od dodávateľa, množstvách, veľkostiach a ďalších relevantných
aspektoch. Na strane druhej, tie dokumenty, ktoré predložil, nepreukázali, že tieto služby skutočne
dodala spoločnosť REPRE GROUP s.r.o. Žalobca tiež iného (možného) dodávateľa netvrdil ani
nepreukazoval, preto správny súd nepoužil na vec závery rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo
veci Kemwater ProChemie.

9. Správny súd poukázal na zistenia k dodávateľovi - spoločnosti REPRE GROUP s.r.o., ktorá
za zdaňovacie obdobie august 2020 nepodala daňové priznanie na DPH, nemá u správcu dane
zaevidovaného splnomocneného zástupcu, nie je registrovaná na daň zo závislej činnosti (nemá
zamestnancov), posledné daňové priznanie na dani z príjmu právnických osôb podala za rok 2018, z
dôvodu neumožnenia vykonať daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie december 2019 mu určil

správca dane daň podľa pomôcok; miestnym zisťovaním bolo zistené, že spoločnosť REPRE GROUP
s.r.o. nemá na adrese sídla žiadne priestory, má len priečinok s poštou, ktorú však od decembra 2020
nikto zo spoločnosti REPRE GROUP s.r.o. nepreberá. Miestne príslušný grécky daňový úrad nepotvrdil
existenciu osoby jej konateľa, rovnako ako ani grécke policajné riaditeľstvo. Podľa správneho súdu síce
uvedené okolnosti na strane dodávateľa nemožno vyhodnotiť priamo na ťarchu žalobcu, ale nepochybne

mu nepomáhajú pri preukazovaní hmotnoprávnych podmienok, konkrétne dodanie služieb od osoby,
ktorá má status platiteľa dane. Na základe dôkaznej situácie vyhodnotil ako prijateľný záver žalovaného
o nepreukázaní reálnosti deklarovaného obchodu.
10. Správny súd považoval závery žalovaného o nekontaktnosti dodávateľa a nedostatkoch v jeho
registráciizapodpornédôkazy,keďakohlavnýdôvodzamietnutiaodpočítaniadaneakceptovalabsenciu

dôkazov o reálnom poskytnutí plnení spoločnosťou REPRE GROUP s.r.o. Tieto závery orgánov verejnej
správy považoval za správne a zodpovedajúce výsledkom vykonaného dokazovania.
11. Správny súd neprisvedčil žalobnej námietke o nevykonaní navrhnutých dôkazov, a to primárne
z dôvodu, že žalobca v žalobe nešpecifikoval, aké úkony a dôkazy, ktoré navrhol, neboli daňovýmiorgánmi vykonané. Pokiaľ žalobca namietal, že nebolo doplnené dokazovanie, ktoré navrhol vo
vyjadrení k protokolu v tom smere, že žiadal, aby správca dane vyhodnotil všetky získané dôkazy vo
vzájomnej súvislosti a tieto posúdil v súlade s rozhodovacou praxou súdov, správny súd skonštatoval,

že rozhodujúci orgán hodnotí dôkazy na základe svojej úvahy, pričom žalobca by mohol spochybniť len
správnosť úvahy, čo ale nenamietal. Správny súd tiež poukázal na závery Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplývajúce z uznesenia sp. zn. III. ÚS 453/2024-46 zo dňa 21.11.2024, že žalobca má uviesť,
akýkonkrétnypodstatnýzáverbyzdokazovaniavyplynul(vtamposudzovanejveci,akýzáverbyuviedol
svedok) a ako by sa zmenila situácia vykonaním dokazovania (v tam posudzovanej veci pri možnosti

klásť svedkovi otázky) a ktorá skutočnosť by sa objasnila, prípadne sa zmenila v prospech žalobcu.
Uviedol, že takéto tvrdenie v žalobe absentuje.
12. K námietke žalobcu, že správca dane vyžadoval od žalobcu dôkazy o aktivitách dodávateľa REPRE
GROUP s.r.o., ktoré žalobca nemal možnosť zabezpečiť, správny súd uviedol, že dôkazné bremeno,
ktorým bol žalobca zaťažený v daňovom konaní, nepovažuje za neprimerané. Vznesené dôvodné
pochybnosti sa totiž týkali len vzťahov a okolností medzi žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom.

Išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére žalobcu.
13. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj žalobnú námietku, že žalovaný nevyhodnotil zistenia z
kontrolných výkazov, pretože dodávateľská spoločnosť REPRE GROUP s.r.o. za zdaňovacie obdobie
august 2020 kontrolný výkaz DPH nepodala a ani žiadny iný daňový subjekt neuviedol vo svojich
kontrolných výkazoch DPH spoločnosť REPRE GROUP s.r.o. ako svojho odberateľa.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
14. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ") v zákonnej lehote kasačnú
sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, eventuálne aby zmenil napadnutý rozsudok tak,

že zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.
15. Sťažovateľ argumentoval tým, že bol v rámci daňovej kontroly súčinný a predložil správcovi
dane dostatočné množstvo dôkazov a dokladov preukazujúcich uskutočnenie fakturovaných plnení.
K námietke správneho súdu, že tieto dôkazy nešpecifikoval, sťažovateľ poukázal na svoju žalobnú
námietku, že trval na tom, aby správca dane vyhodnotil všetky získané dôkazy vo vzájomnej súvislosti a

v súlade s judikatúrou. Ďalej uviedol, že namietal, aby boli do dokazovania zahrnuté aj platby za plnenie
a kontrolné výkazy a tiež o preverenie, či bol jeho dodávateľ v čase uskutočnenia obchodu vedený v
zozname daňových dlžníkov, pričom namietal, že správca dane neuviedol, prečo takéto dokazovanie
odmietol vykonať.
16. Podľa sťažovateľa, z vykonaného dokazovania bola jednoznačne preukázaná existencia

materiálneho plnenia a aj jeho použitie na účely vlastného zdaniteľného plnenia. Zopakoval, že konal
s Pandelisom Kaklamanakisom, konateľom spoločnosti REPRE GROUP s.r.o., s ktorým mal mať
dlhoročný priateľský vzťah, úhrada bola uskutočnená v hotovosti, faktúra mala byť doručená mailom,
služby boli osobne odovzdané v tlačenej forme. Ďalej poukazoval na zistenia a preverovania plnení -
reklamných služieb - u jeho odberateľov. Namietal, že sa správny súd stotožnil so závermi správcu dane,

ale neprihliadol na všetky potrebné informácie a dôkazy svedčiace v jeho prospech.
17. Sťažovateľ poukázal na rozsudok Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022,
v zmysle ktorého na prenos dôkazného bremena nepostačuje akákoľvek pochybnosť správcu dane.
Tiež argumentoval uznesením Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo. Tiež tvrdil,
že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ktorú hmotnoprávnu podmienku nepreukázal. Namietal, že

nepostačuje nekontaktnosť jeho dodávateľa, ak boli služby preukázané u jeho odberateľa. Podľa názoru
sťažovateľanepostačujenaodmietnutieodpočtuDPHskutočnosť,žeplnenieneboloskutočnevykonané
dodávateľom, prípadne subdodávateľom. Tiež poukázal na to, že nenesie zodpovednosť za neskorší
podnikateľský „osud" svojich obchodných partnerov a že žiaden predpis nevyžaduje ako podmienku pre
uznanie práva potvrdenie obchodného partnera o uskutočnení dodávky. Namietal, že nie je prípustné

prenášať na neho zodpovednosť za okolnosti, ktoré sú celkom mimo sféry jeho vplyvu.
18. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti odkázal na svoju predošlú argumentáciu a kasačnú
sťažnosť navrhol zamietnuť ako nedôvodnú.

III. Konanie na kasačnom súde

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd"
alebo „Najvyšší správny súd") preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej
sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP.20. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

21. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná
sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas.
22. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového
materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

IV. Vybrané zákonné ustanovenia súvisiace s vecou
23. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o DPH"), právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri
tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
24.Podľa§49ods.1písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
25. Kasačný súd na úvod poukazuje na to, že kvalita kasačnej sťažnosti do značnej miery predurčuje

obsah rozhodnutia kasačného súdu. Strohá a všeobecná kasačná (žalobná) argumentácia vedie k
vybaveniu kasačnej sťažnosti (žaloby) iba v zodpovedajúcej - nízkej - miere detailov (k tomu porovnaj
napr. aj nasledovné rozhodnutia kasačného súdu - sp. zn. 1Svk/18/2022 zo dňa 28. marca 2024, sp. zn.
4Sfk/44/2022 zo dňa 27. júla 2023 a i., príp. analogicky rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej
republiky č. k. 1 AS 132/2021- 30 zo dňa 15.07.2021, č. k 1 Afs 163/2021-52 zo dňa 12.10.2021 a č.

k. 3 Afs 284/2022-99 zo dňa 14.04.2023), k čomu musel kasačný súd pristúpiť vo vzťahu k niektorým
sťažnostnýmnámietkamajvtejtoveci.SúčasneNajvyššísprávnysúdpripomína,ževkonaníokasačnej
sťažnosti vystupuje ako inštancia kasačná. Jeho úlohou teda nie je primárne preskúmať skutkové
zisteniasprávnychorgánov,alepodrobiťhodnoteniuichprávneposúdenieveci,atovspojenísprávnymi
názormi správneho súdu.

26. Kasačná sťažnosť bola odôvodnená podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP. Kasačný súd
konštatuje, že v texte kasačnej sťažnosti sa jednotlivé dôvody sťažnosti značne prelínajú, pretože
sťažovateľ formálne nezaradil dôvody pod konkrétne zákonné ustanovenia, resp. kasačný dôvod.
Zároveň, obdobne ako to vo vzťahu k podanej žalobe skonštatoval správny súd, aj v rámci kasačnej
argumentácie, pri ktorej sťažovateľ tvrdil, že preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, absentuje

poukázanie na konkrétny dôkaz (okrem dodania služieb jeho odberateľom), z ktorého podľa neho
vyplýva,žepreukázaldodaniedeklarovanýchplneníosobousostatusomzdaniteľnejosoby,nepostačuje
všeobecná požiadavka na prihliadnutie dôkazov vo vzájomnej súvislosti.
27. Podstatnou otázkou v predmetnej veci bolo to, či v súdenom prípade ide o prípad nesplnenia
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane (ako vec posúdil žalovaný) a či zistenia správcu dane

preniesli dôkazné bremeno na žalobcu.
28. Kasačný súd poukazuje na svoju predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť (napr. rozhodnutie sp. zn.
3Sžfk/15/2020 z 30. júna 2022), kde uviedol, že nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia
(sťažovateľovi) za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie
dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a/ smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom

systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) (ďalej „Smernica 2006/112/ES")
a jej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky. Hmotnoprávnymi podmienkami na
odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status
osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie
(t. j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v

rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane
nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje
(sťažovateľovi), právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.
29. V rozhodnutí vo veci sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. júna 2022 kasačný súd zároveň uviedol, že vyššie
uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona o DPH. Platiteľ dane

(sťažovateľ) si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:
1. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
2. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 zákona o DPH),3. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z
tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH),
4. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1

písm. a/ zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.
30. Preskúmaním veci dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Daňové
orgány založili svoju argumentáciu v preskúmavaných rozhodnutiach primárne na spochybnení identity
dodávateľa (REPRE GROUP s.r.o.) vo vzťahu k plneniam - tvorba marketingového plánu, návrh
kampane, tvorba grafických návrhov, reklamné služby sťažovateľovi.

31. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že za účelom preverenia skutočností uvedených vo
faktúre predloženej sťažovateľom vykonal správca dane rôzne šetrenia najskôr na úrovni priameho
deklarovaného dodávateľa sťažovateľa - REPRE GROUP s.r.o. Keďže správcovi dane sa od
deklarovaného dodávateľa sťažovateľa nepodarilo počas daňovej kontroly získať žiadne informácie
ohľadne preverovaných zdaniteľných plnení, pristúpil k získavaniu potrebných informácií z jemu
dostupných evidencií a súčasne aj priamo od sťažovateľa. Z vyjadrení sťažovateľa sa však správca dane

nedozvedel žiadne informácie s potenciálom upotrebiteľnosti v procese verifikácie tvrdení sťažovateľa
k deklarovanému plneniu (tvorba marketingového plánu, návrh kampane, tvorba grafických návrhov,
reklamné služby) od osoby so statusom zdaniteľnej osoby (ktorou mala byť spoločnosť REPRE
GROUP s.r.o.). Sťažovateľ poskytol všeobecné informácie, ktoré nepodložil konkrétnymi dôkazmi.
V podstate okrem faktúry nepredložil žiadne doklady preukazujúce prijatie plnení od deklarovaného

dodávateľa. Sťažovateľ počas daňovej kontroly aj v kasačnej sťažnosti poukazoval na to, že konal
s Pandelisom Kaklamanakisom, konateľom spoločnosti REPRE GROUP s.r.o., s ktorým mal mať
dlhoročný priateľský vzťah, s touto osobou mal uzavrieť ústnu objednávku a od tejto osoby mal osobne
prevziať aj deklarované plnenia. Podľa správy gréckeho daňového úradu však osoba uvedená ako
konateľ spoločnosti REPRE GROUP s.r.o. neexistovala/neexistuje.

32. Ak na základe vyššie uvedených zistení správca dane nadobudol relevantné pochybnosti o
identite dodávateľa tovarov a služieb z preverovanej faktúry a zotrval na pozícii ich neodstránenia
sťažovateľom, je potrebné takýto postup vyhodnotiť ako procesne korektný a logicky vyplývajúci z
výsledkovdokazovania,ktorýpodľanázorukasačnéhosúduzodpovedákritériámnastavenýmaktuálnou
rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu SR (napr. IV. ÚS 86/2022, I. ÚS 259/2022, I. ÚS 247/2023).

Rovnako, ak závery správcu dane v napadnutom rozsudku správny súd aproboval, nie je možné
ho označiť za taký, ktorý je postihnutý vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu
k rozhodujúcej kasačnej námietke možno preto uzavrieť, že zistenia správcu dane, ktoré postupne
nadobúdal v priebehu daňovej kontroly, spochybňujú hodnovernosť listinných dôkazov predkladaných
sťažovateľom a procesne korektným spôsobom viedli k prenosu dôkazného bremena (v záujme

obnovenia hodnovernosti listinných dôkazov) opätovne na sťažovateľa (napr. IV. ÚS 380/2021, rozsudok
Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Sžfk/10/2022 zo dňa 24.02.2022, publikovaný v Zbierke stanovísk
a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 18/2022). Sťažovateľ dôvodné
pochybnosti správcu dane nevyvrátil a ním predkladané dôkazy o tom, že on sám poskytoval svojim
odberateľomreklamnéslužby,nebolirelevantnédôkazynaichvyvrátenieoidentitedodávateľatovarova

služieb z preverovanej faktúry, keď ani odberatelia sťažovateľa nepotvrdili, že služby žalobcovi poskytla
spoločnosť REPRE GROUP s.r.o.
33. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti opakovane brojil proti tomu, že správca dane spochybnil, že
mu plnenia boli dodané práve ním deklarovaným dodávateľom (REPRE GROUP s.r.o.), ak predkladal
množstvo dôkazov smerujúcich k potvrdeniu poskytnutia reklamných služieb svojim odberateľom

(spoločnosti VIDA estetické štúdio s.r.o., DAFE s.r.o., KA-style s. r. o.). Tu je potom potrebné doplniť, že
akbyajexistujúcafakturáciaslužiebmedzižalobcomajehoodberateľmimalapreukazovať,žepríslušné
služby žalobcovi poskytnuté boli a že ich dodanie žalobcovi teda nie je sporné (keďže ich tento vedel
fakturovať ďalej), toto ešte stále nie je dôkazom toho, že ich žalobcovi poskytla spoločnosť REPRE
GROUP s.r.o. ako deklarovaný dodávateľ - platiteľ DPH, resp. iný platiteľ dane.

34. Pre úplnosť kasačný súd konštatuje, že dôkazné bremeno, ktorým bol sťažovateľ v predmetnom
daňovom konaní zaťažený, nepovažuje za neprimerané. Vznesené dôvodné pochybnosti sa týkali
len vzťahov a okolností medzi sťažovateľom a jeho deklarovaným dodávateľom, prípadne účtovných
dokladov nimi vystavených. Išlo teda o okolnosti a skutočnosti v dispozičnej sfére sťažovateľa.
Pochybnosti sa teda netýkali subdodávateľa alebo nezrovnalostí v predchádzajúcich transakciách

a stupňoch reťazca, ale vzťahu sťažovateľa s jeho priamym dodávateľom, preto sťažovateľova
argumentácia rozhodnutím SD EÚ C-60/19 (Vikingo) nezodpovedá skutkovým a právnym okolnostiam
súdenej veci. Kasačný súd zastáva názor, že od sťažovateľa možno spravodlivo požadovať, aby vedelvysvetliť, preukázať (či už predložením alebo aspoň označením konkrétnych dôkazov) podstatu ním
realizovaného obchodného vzťahu a mechanizmus dodania tovaru či služieb.
35. Pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že správca dane neuviedol, prečo odmietol

vykonanie dokazovania kontrolnými výkazmi, platbami za plnenie a tiež vo vzťahu k zisteniu, či bol jeho
dodávateľvčasedeklarovanéhoplneniavedenývzoznamedaňovýchdlžníkov,tietonámietkyvyhodnotil
kasačný súd ako nedôvodné. Z napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
vyplýva, že k úhrade za deklarované plnenie malo dôjsť v hotovosti (o čom mal svedčiť výdavkový
pokladničný doklad) a orgány verejnej správy zaujali stanovisko, že len formálne doloženie uskutočnenia

obchodného prípadu faktúrou, dokladom o úhrade a pod. je bez preukázania skutočného dodania služby
predaňovéúčelynepostačujúce.Khodnoteniukontrolnýchvýkazovsadostatočnevyjadrilsprávnysúdv
napadnutom rozsudku (k tomu pozri bod 13 tohto rozsudku), na ktoré poukazuje aj kasačný súd, pričom
sťažovateľ tieto právne závery v kasačnej sťažnosti nijako nespochybnil. Skutočnosť, či bol deklarovaný
dodávateľ vedený v zozname daňových dlžníkov, je pre právne posúdenie predmetnej veci marginálna,
a to s ohľadom na to, že táto okolnosť nebola zásadná pre vznesené pochybnosti zo strany správcu

dane k deklarovaným plneniam.
36. Kasačný súd v predmetnej veci konštatuje, že pri dodávateľovi REPRE GROUP s.r.o. boli
spochybnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie DPH. Sťažovateľom predložené dôkazy, t. j.
vykonané dokazovanie totiž nepreukazuje, že ku zdaniteľným obchodom, ktoré sú predmetom faktúry za
zdaňovacie obdobie august 2020 skutočne došlo tak, ako to sťažovateľ deklaroval. Kasačný súd dospel

rovnako ako správny súd k záveru, že sťažovateľ nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov
(reklamné služby) tak, ako boli fakturované deklarovaným dodávateľom, pričom nebolo preukázané ani
ich vykonanie iným platiteľom dane a s tým spojené právo sťažovateľa na odpočítanie dane (pozn.:
pre priznanie práva na odpočet DPH nepostačuje len samotná existencia tovaru/služby, ale musí byť
preukázané aj ich dodanie iným platiteľom dane/inou zdaniteľnou osobou).

37. Kasačný súd pripomína, že pri posudzovaní ne/splnenia podmienok vzniku nároku na odpočet DPH
pre prípad nepreukázania identity dodávateľa môže byť relevantná tiež otázka, či vzhľadom na skutkové
okolnosti daného prípadu nie sú k dispozícii údaje potrebné k overeniu toho, či mal skutočný dodávateľ
(tedaniedodávateľuvedenýnafaktúre)postavenieplatcuDPH,pričomvtomtosmeredôkaznébremeno
zaťažuje sťažovateľa. K uvedenému poukazuje kasačný súd na rozsudok SD EÚ z 9. decembra 2021

vo veci C-154/20, Kemwater ProChemie, bod 43: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie práva na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať bez toho, aby daňový
úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo že vedela, alebo mala
vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie dane, bolo súčasťou takéhoto

daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb nebol
identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal
postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým
touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ
mal toto postavenie.". V danom prípade sťažovateľ konštantne tvrdil, že tovary a služby mu boli dodané

práve ním deklarovaným dodávateľom (REPRE GROUP s.r.o.). Existencia iných zdaniteľných osôb v
pozícii skutočných dodávateľov nevyplynula ani z vykonaného dokazovania, a preto skutkové okolnosti
daného prípadu nesmerovali k tomu, že zdaniteľné plnenie uvedené na spornej faktúre dodal za
deklarovaného dodávateľa iný dodávateľ, ktorý mal postavenie platcu DPH.
38. Kasačný súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.

I. ÚS 57/2025-21 zo dňa 30. januára 2025, v zmysle ktorého nemožno hovoriť o neúmernom zaťažení
dôkazným bremenom, ak na obdobné vznesené pochybnosti na strane dodávateľa daňový subjekt
reaguje nekonkrétne, pretože je primerané očakávať, že okolnosti týkajúce sa deklarovaných obchodov,
ktoré sa týkajú priamo daňového subjektu, je tento schopný daňovým orgánom objasniť, špecifikovať
a preukázať.

39. Kasačný súd zdôrazňuje, že k dodaniu plnení (tvorba marketingového plánu, návrh kampane, tvorba
grafických návrhov, reklamné služby v mesiacoch február až august 2020) od spoločnosti REPRE
GROUP s.r.o. sťažovateľ neprodukoval okrem predloženej faktúry žiaden dôkaz, ktorým by preukázal
reálnosť týchto plnení a reálnosť spolupráce s týmto subjektom.
40. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, Najvyšší správny súd vo veci rozhodol tak, že kasačnú

sťažnosť žalobcu zamietol.
41.OtrováchkasačnéhokonaniarozhodolNajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikypodľa§167ods.1
SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada
trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnenízákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré okolnosti podľa obsahu súdnych
spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom kasačného súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139

ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.