Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/178/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201278
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Machová, Ph.D.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201278.2

Uznesenie

7 BA-5S/178/2020

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom D. XX, XXX
XX E., zastúpeného: MST PARTNERS, s. r. o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava - mestská

časť Staré Mesto, IČO: 36861545, proti žalovaným 1/ mestská časť Bratislava – Ružinov, Mierová 21,
827 08 Bratislava, zastúpenému Advokátska kancelária ŠROBÁR, s. r. o., so sídlom Laurinská 12/212,
811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, 2/ Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu
Bratislava, Tomášikova 12735/64, 831 04 Bratislava (pôvodne žalovaný Okresný úrad Bratislava,
Tomášikova 3349/46/ 831 03 Bratislava), o uložení povinnosti doručiť rozhodnutie žalovaného 1/ č.
SU/CS 1270/2018/10/JAV-58 zo dňa 30. 04. 2018 a rozhodnutie pôvodného žalovaného 2/ č. OU-BA-

OVBP2-2018/84925/ZAV zo dňa 11.09.2018, takto

r o z h o d o l :

7 BA-5S/178/2020

I. Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava je povinný doručiť

žalobcovi rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, č. OU-BA-
OVBP2-2018/84925/ZAV zo dňa 11.09.2018.

II. Správny súd zvyšnú časť žaloby, ktorou žalobca navrhoval uložiť povinnosť žalovanému 1/ doručiť
rozhodnutie č. SU/CS 1270/2018/10/JAV-58 zo dňa 30. 04. 2018, odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

6 BA-5S/178/2020

1. Žalobou pôvodne doručenou na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) dňa
09. 09. 2020 sa žalobca domáhal doručenia rozhodnutia žalovaného 1/ č. SU/CS 1270/2018/10/JAV-58

zo dňa 30. 04. 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaný 1/ vydal stavebníkovi SDM
DominoBratislavas.r.o.,sosídlomOkružná13,82104Bratislava,IČO:31957404,stavebnépovolenie
na stavbu Futbalové ihrisko Bratislava – Trnávka, v členení na stavebné objekty SO01 Futbalové
ihrisko, SO02 Oplotenie, SO03 Prípojka NN (ďalej len „stavba“), a súčasne sa domáhal doručenia
rozhodnutia žalovaného 2/ č. OU-BA-OVBP2-2018/84925/ZAV zo dňa 11.09.2018 (ďalej len „odvolacie
rozhodnutie“), ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené.2. Žalobca vyjadril v žalobe presvedčenie, že sa s ním malo konať ako s účastníkom stavebného
konania, a že prvostupňové rozhodnutie a odvolacie rozhodnutie mu mali byť doručené. Žalovaní
mu podľa jeho názoru v rámci administratívneho konania neumožnili uplatniť jeho práva. Svoju účasť

v predmetnom administratívnom konaní odôvodnil tým, že je vlastníkom viacerých nehnuteľností -
rodinného domu a pozemkov na príslušných parcelách (ďalej aj ako „nehnuteľnosti žalobcu“), ktoré
od miesta stavby oddeľuje len verejná komunikácia, teda križovatka ulíc D. F. G.. S odvolaním sa
na Mapového klienta ZBGIS žalobca uviedol, že jeho rodinný dom je umiestnený vo vzdialenosti 19
metrov od parcely, na ktorej je stavba postavená. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenia § 59 ods.

1 písm. b) a § 139 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v relevantnom znení (ďalej len „stavebný zákon“). Žalobca svoje účastníctvo
tiež odôvodňoval nielen vzdialenosťou stavby od jeho nehnuteľností, ale uviedol, že aj reálny zásah
stavby do práv žalobcu na pokojné užívanie jeho majetku, odôvodňuje jeho účastníctvo v stavebnom
konaní. Žalovaní podľa žalobcu buď zámerne alebo nedostatočne preskúmali skutočnosť, že stavbou
boli dotknuté jeho práva a právom chránené záujmy. Napadnuté rozhodnutia podľa žalobcu neobsahujú

žiadnu informáciu o určenom okruhu účastníkov a informáciu o tom, prečo účastníkmi konania neboli
aj ďalšie subjekty. Zámerom žalovaného 1/ bolo podľa žalobcu vyhnúť sa predpokladaným vplyvom
stavby, vrátane činnosti a aktivít s ňou spojených na životné prostredie, v súvislosti s ktorým žalovaný
v 1/ nevykonal dokazovanie. Žalobca ďalej uviedol tvrdenia, že stavebná činnosť na území aktuálne
zastavanom stavbou, ktorá rozmermi predmetných plôch prevyšuje hranicu 10 000 m2, podlieha

minimálne zisťovaciemu konaniu, v ktorom mali byť vyhodnotené dopady na zdravie obyvateľstva,
pohodu života ako aj ďalšie dopady. Navrhovanou stavbou podľa žalobcu došlo k zmene vonkajšieho
pôdorysného ohraničenia a výškového usporiadania priestoru. Žalobca zároveň prezentoval názor,
že stavebník sa prostredníctvom danej stavby usiloval zakryť a zároveň zlegalizovať stavbu, ktorej
povoľovací proces vyžaduje dôslednejšie preskúmanie uvádzaných vplyvov. Stavba podľa žalobcu nie

je v súlade s Územným plánom zóny Trnávka (ďalej len „územný plán“), pretože predmetné územie
bolo určené prevažne na šport, telovýchovu a voľný čas (amatérske športové aktivity) a územie, kde sa
nachádzajú nehnuteľnosti žalobcu má byť určené prevažne na bývanie, oddych a rekreáciu.

3. K žalobe sa podaním doručeným na krajský súd dňa 13. 11. 2020 vyjadril Okresný úrad Bratislava,

v tom čase ako žalovaný 2/ (ďalej len „pôvodný žalovaný 2/“). Uviedol, že žalobca sa už domáhal
preskúmaniadruhostupňovéhorozhodnutiavmimoodvolacomkonaníMinisterstvomdopravyavýstavby
Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), v ktorom bolo konštatované, že nedošlo k porušeniu
zákona. Poukázal tiež na skutočnosť, že na stavbu už prebehlo kolaudačné konanie a bolo vydané
kolaudačné rozhodnutie č. SÚ/CS 178/2020/14/MUH-56 zo dňa 03.04.2020. Žalobu považoval za

nejasnú a v niektorých častiach, kde žalobca uvádza, že stavebné povolenie bolo vydané na stavbu,
ktoré bude neskôr slúžiť ako ubytovacie zariadenie, aj za zmätočnú, keďže sa jedná o futbalové ihrisko.
Pôvodný žalovaný 2/ ďalej uviedol, že sa v odvolacom konaní riadne vysporiadal s podanými námietkami
účastníkov konania a sám žalobca neuvádza konkrétne dôvody, na základe ktorých by bolo možné
konštatovať, že bol postupom alebo rozhodnutiami správnych orgánov ukrátený na svojich právach

a právom chránených záujmoch. Predmetné futbalové ihrisko sa realizovalo na mieste existujúceho
športového ihriska v rámci oploteného školského areálu, ktorý sa nevyužíval na svoj účel z dôvodu,
že existujúca budova v areáli už neslúži ako škola. Keďže podľa pôvodného účastníka konania v 2/
nedošlo k zmene funkčného využitia pozemku, tak nevidel dôvod, aby stanovený okruh účastníkov
konania rozširoval, čo potvrdilo aj ministerstvo. Ďalej sa pôvodný žalovaný v 2/ odvolal na projektanta,

ktorý podľa neho zodpovedá za plnenie požiadaviek verejných záujmov voči stavebnému úradu a iným
štátnym orgánom a požiadaviek na odborný výkon činnosti voči verejnoprávnym profesijným komorám.
K predloženej dokumentácii sa vyjadrili dotknuté orgány, ktorých stanoviská boli zahrnuté do rozhodnutia
stavebného úradu. Podľa pôvodného žalovaného 2/ bol v odvolacom konaní riadne vyhodnotený súlad
s územným plánom. Žalobca podľa pôvodného žalovaného 2/ nijakým spôsobom nepodložil svoje

tvrdenia týkajúce sa nesúladu s územným plánom. V závere pôvodný žalovaný 2/ dodal, že v konaní
postupoval v súlade so zákonom a preto navrhol, aby súd žalobu zamietol.

4. Prvostupňový orgán sa k žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 04.11.2020, nevyjadril.

5. K vyjadreniu pôvodného žalovaného 2/ sa vyjadril žalobca (replika). Uviedol, že ministerstvo posúdilo
odvolacie rozhodnutie vo forme oznámenia bez bližšieho a podrobnejšieho odôvodnenia, v ktorom bolo
uvedené, že sa nemôže zaoberať námietkami smerujúcimi k realizácii a kolaudácii stavby. V súvislosti
s vedeným kolaudačným konaním, ktoré prebieha pred rovnakým orgánom uviedol, že toto nie jezárukou, že stavba je v súlade so všetkými aplikovateľnými právnymi predpismi a s územným plánom.
Zároveň dodal, že kolaudačnému rozhodnutiu pre účel územného konania, od ktorého bolo upustené,
nemožno priznať právnu relevanciu. Žalobca podľa svojich tvrdení nemal zákonnú možnosť brániť svoje

práva v územnom konaní, od ktorého prvostupňový orgán upustil bez bližšieho zdôvodnenia, pričom
ho neprizval ako účastníka do stavebného konania a zároveň nebol ani účastníkom kolaudačného
konania. V danej veci sa nejedná o stavbu obyčajného ihriska, ale o športové zariadenie určené na
intenzívny tréning viac ako 500 futbalistov najväčšieho slovenského futbalového klubu s početnými
futbalovými zápasmi. Rovnako podľa žalobcu sa nejedná ani o rekonštrukciu pôvodného ihriska, pretože

podľa prvostupňového rozhodnutia je stavba zadefinovaná ako novostavba a bola postavená na ploche
odstráneného pôvodného školského ihriska a navyše úroveň stavby bola s poukazom na vybudovanie
stožiarového osvetlenia zdvihnutá. V závere žalobca zotrval na argumentácii ohľadne nesúladu stavby
s územným plánom a žiadal rozhodnúť v súlade so žalobným návrhom.

6. K replike, ktorá bola doručená pôvodnému žalovanému 2/ dňa 18.12.2020, sa pôvodný žalovaný 2/

ďalej nevyjadril.

7. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

8. Podľa § 179 ods. 1 SSP ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom
administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť
tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako
tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný

doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

9. Podľa § 179 ods. 3 SSP doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy
sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti
rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom

verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade
je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok
ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom
prostriedku konať a rozhodnúť.

10.Podľa§179ods.7SSPods.7SSPaksasprávnysúdnestotožnístvrdenímopomenutéhoúčastníka,
vo veci ďalej koná.

11. Podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník,
b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich

pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť
stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného
predpisu, d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa
týka projektu stavby.

12. Podľa § 139 ods. 2 stavebného zákona ak sa v tomto zákone používa pojem a) „stavba“, rozumie
sa tým aj jej časť, b) „vlastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci aj správca majetku štátu, c) „susedné
pozemkyastavbynanich“,rozumejúsatýmpozemky,ktorémajúspoločnúhranicuspozemkom,ktorýje
predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch, d) „susedná stavba“,
rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v

konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.

13. Správny súd najskôr konštatuje splnenie prvej podmienky na prejednanie žaloby opomenutého
účastníka, ktorú považoval za podanú v lehote 3 rokov (09. 09. 2020) od vydania napadnutého
rozhodnutia (11. 09. 2018).

14. Z pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že prvostupňový orgán vydal dňa
30.01.2018 oznámenie o začatí stavebného konania (ďalej len „oznámenie“), a to na podklade
predchádzajúcej žiadosti stavebníka doručenej mu dňa 26.10.2017. Z oznámenia nie je možné vyvodiť,akým spôsobom došlo k ustáleniu účastníkov stavebného konania, nakoľko z neho vyplýva len
všeobecný výrok o oznámení začatia stavebného konania všetkým známym účastníkom konania
a dotknutým orgánom. Oznámenie vo svojej záverečnej časti obsahovalo zoznam účastníkov konania

a dotknutých orgánov, ktorým sa oznámenie doručovalo. Oznámenie nebolo žalobcovi doručované
a žalobca ani nebol uvedený v zozname účastníkov konania.

15. Správny súd ďalej preskúmal prvostupňové a odvolacie rozhodnutie, z ktorých obdobne ako pri
oznámení nie je možné vyvodiť, akým spôsobom došlo k ustáleniu účastníkov stavebného konania.

Z obidvoch rozhodnutí rovnako vyplýva, že ani žalovaný 1/ ako prvostupňový orgán a ani pôvodný
žalovaný 2/ ako odvolací orgán nekonali so žalobcom ako s účastníkom konania. Z administratívneho
spisu správny súd tiež zistil, že ani prvostupňové a ani odvolacie rozhodnutie neboli žalobcovi doručené.

16. Z vyjadrenia pôvodného žalovaného 2/ vyplýva, že so žalobcom sa nekonalo ako s účastníkom
konania z dôvodu, že v danej veci išlo len o rekonštrukciu pôvodného školského ihriska a jeho

zachovanie, kedy sa nemenilo funkčné využitie pozemku.

17. Správny súd po preskúmaní na vec sa vzťahujúceho administratívneho spisu uvádza, že zo žiadosti
stavebníka o stavebné povolenie a jej príloh, z oznámenia a tiež z prvostupňového a odvolacieho
rozhodnutia vyplýva, že predmetom stavebného povolenia bola vždy výstavba futbalového ihriska ako

novostavby vo výmere 6157 m2, spolu s úpravou (dostavbou – rozšírením a navýšením) oplotenia,
vybudovaním osvetlenia a dobudovaním prípojky nízkeho napätia (tzv. „prípojka NN“) pre osvetlenie
hracej plochy. Z priloženej projektovej dokumentácie (súhrnnej technickej správy) vyplýva, že pôvodné
územie bolo vedené ako zastavané plochy – zdevastované objekty v procese sanácie a z časti
ako ostatné plochy začlenené do intravilánu mesta v zastavanej časti. Podľa sprievodnej správy

vypracovanej autorizovaným architektom bola výška stavebných nákladov na stavbu v danom čase
odhadovaná v sume 215 495 Eur. Nie je preto pravdivé tvrdenie pôvodného žalovaného 2/, že v danej
veci išlo len o rekonštrukciu pôvodného ihriska, keďže je úplne zrejmé, že išlo o úplne novú stavbu a nie
o zmenu (rekonštrukciu) stavby.

18. Z pripojeného projektového náhľadu – mapového vyobrazenia (situácia širšie vzťahy), je zrejmé, že
nehnuteľnosti žalobcu (najmä stavba - rodinný dom), ktoré je možné považovať za protiľahlé, oddeľuje
od stavby len križovatka G. F. D. ulice, ktorá je umiestnená v ich bezprostrednej blízkosti. V súvislosti so
stavbou došlo k vypracovaniu svetlotechnického posudku ako aj akustickej štúdie. Správny súd sa pre
účely posudzovaného prípadu nezaoberal vecnou stránkou týchto dokumentov, ktoré nie sú pre aktuálny

stav konania relevantné. Z ich obsahu ale vyplývajú viaceré zistenia a stanoviská, z ktorých je možné
vyvodiť eventuálne dopady stavby na nehnuteľnosti žalobcu, a to najmä rodinného domu, voči ktorým
mal žalobca právo uplatňovať všetky dostupné procesné prostriedky.

19. Na základe zisteného skutkového stavu preto správny súd konštatuje, že v rámci uskutočneného

stavebného konania boli riešené viaceré stavebnotechnické otázky, ktoré mohli mať vplyv, resp. mohli
zasahovať do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Žalobca ako vlastník stavby, ktorá nemá síce
spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v stavebnom konaní išlo, ale jej užívanie môže byť navrhovanou
stavbou dotknuté, svedčalo postavenie účastníka konania podľa § 59 ods. 1 písm. b) stavebného
zákona. Z uvedeného preto plynie, záver, že žalobca bol žalovaným 1/ a pôvodným žalovaným 2/

opomenutý a malo sa s ním konať ako s účastníkom konania.

20. V priebehu konania došlo k nadobudnutiu účinnosti zákona č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon), kedy podľa ustanovení § 84 ods. 8, ods. 9 tohto
zákona došlo k prechodu rozhodovacej pôsobnosti z pôvodného žalovaného 2/ na Regionálny

úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, s ktorým správny súd ďalej konal ako so žalovaným
podľa § 180 ods. 3 SSP.

21. Správny súd na základe splnenia zákonných podmienok podľa § 179 ods. 1 SSP uložil žalovanému
2/ povinnosť doručiť žalobcovi len odvolacie rozhodnutie. Tento záver prijal správny súd na základe

rozhodovacej činnosti Najvyššieho a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (sp. zn.
10Sžk/45/2018 zo dňa 10.12.2018 a sp. zn. 2Svk/4/2021 zo dňa 27. 4. 2022), ktorá uvádza, že
prvoinštančné a odvolacie administratívne konanie tvoria jeden celok, pričom z povahy veci je zrejmé,
že z neho nemožno prvoinštančné rozhodnutie „vytrhnúť“ a to bez ohľadu na to, či bolo alebo nebolopotvrdené v inštančnom postupe, resp. po podaní riadneho právneho prostriedku. Opak tohto výkladu
by v podstate viedol k absurdnej situácii, keď v prípade vyhovenia žalobe a uloženia povinnosti
žalovanému doručiť prvostupňové rozhodnutie opomenutému účastníkovi, by tento bol oprávnený na

podanie riadneho opravného prostriedku, o ktorom však už bolo na základe odvolania iného účastníka
alebo iných účastníkov príslušného administratívneho konania rozhodnuté. Nemožno tiež opomenúť, že
účastník administratívneho konania môže byť dotknutý na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch až rozhodnutím odvolacieho orgánu (najmä ak ten zmení prvostupňové rozhodnutie na
základe podaného odvolania), pokiaľ vo veci bolo vydané rozhodnutie odvolacieho orgánu (obdobne aj

uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/14/2021 zo dňa 26. 3. 2024). Taktiež uvedené
závisí aj od toho, v ktorom štádiu konania sa účastník o daných rozhodnutiach dozvie a domáha sa
tzv. „vstupu“ do konania, v tomto prípade to je až v štádiu po vydaní druhostupňového meritórneho
rozhodnutia, preto toto druhostupňové napadnuté rozhodnutie je tým rozhodnutím, ktorým mohli byť
dotknuté jeho práva, právom chránené záujmy.

22. V nadväznosti na uvedené závery správny súd považoval za potrebné v závere dodať, že
prvostupňové rozhodnutie nemôže tvoriť spôsobilý predmet prieskumu v rámci podanej žaloby
opomenutého účastníka. Z tohto dôvodu preto zostávajúcu časť žaloby, ktorou sa žalobca domáhal
uloženia povinnosti žalovanému 1/ doručiť žalobcovi aj prvostupňové rozhodnutie, bolo potrebné
odmietnuť ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 179 ods. 7 SSP.

23. Správny súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

24. Toto uznesenie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

2 BA-5S/178/2020

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442
SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty

nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa

podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.