Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sfk/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200077
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:6021200077.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa
spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): MRO, s.r.o., so sídlom
Námestie M. R. Štefánika 25, 977 01 Brezno, IČO: 36 046 779, právne zastúpeného: Advokátska
kancelária NOVÁK s.r.o., so sídlom Ladislava Hudeca 15326/2A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 556
798 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101910242/2020, č. 101910570/2020,
č. 101911280/2020, č. 101911145/2020, č. 101910775/2020, č. 101910683/2020, č. 101910104/2020

a č. 101910380/2020, všetky zo dňa 4. decembra 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti
rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-72S/8/2021 - 117 zo dňa 26. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-72S/8/2021 - 117 zo dňa 26. októbra 2023 sa
mení tak, že rozhodnutia žalovaného č. 101910242/2020, č. 101910570/2020, č. 101911280/2020, č.
101911145/2020, č. 101910775/2020, č. 101910683/2020, č. 101910104/2020 a č. 101910380/2020,
všetky zo dňa 4. decembra 2020, sa zrušujú a veci sa vracajú žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov
konania pred správnym súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú
kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie január
až júl a september až december 2016.
2. Na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane nepriznal žalobcovi

nadmerný odpočet a vyrubil žalobcovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobia apríl až júl a september
až december 2016 a to samostatnými rozhodnutiami, proti ktorým sa žalobca odvolal. O odvolaniach
žalobcu rozhodol žalovaný opätovne po tom, ako mu boli jeho skoršie rozhodnutia o odvolaní (všetky
z 11.03.2019) pre zmätočnosť a nedostatok dôvodov krajským súdom zrušené a veci mu boli vrátené
na ďalšie konanie. Žalovaný po vrátení veci na ďalšie konanie rozhodol o odvolaniach žalobcu podľa §
74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej aj „Daňový poriadok“) tak, že:

- rozhodnutím č. 101910380/2020 zo 04.12.2020 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane č.
102498946/2018 zo 06.12.2018, ktorým správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume 3 033,09 EUR na
DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2016, nadmerný odpočet nepriznal v sume 2 936,07 EUR a žalobcovi
vyrubil daň v sume 97,02 EUR;- rozhodnutím č. 101910242/2020 zo 04.12.2020 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane č.
102499200/2018 zo 06.12.2018, ktorým správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume 3 084,84 EUR na
DPH za zdaňovacie obdobie máj 2016, nadmerný odpočet nepriznal v sume 2 663,71 EUR a žalobcovi

vyrubil daň v sume 421,13 EUR;
- rozhodnutím č. 101910104/2020 zo 04.12.2020 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane č.
102499418/2018 zo 06.12.2018, ktorým správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume 2 489,11 EUR na
DPH za zdaňovacie obdobie jún 2016, nadmerný odpočet nepriznal v sume 2 360,20 EUR a žalobcovi
vyrubil daň v sume 128,91 EUR;

- rozhodnutím č. 101910775/2019 zo 04.12.2020 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane č.
102499609/2018 zo 06.12.2018, ktorým správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného
odpočtu DPH vo výške 1 275,09 EUR za zdaňovacie obdobie júl 2016, keď ním uplatnený nadmerný
odpočet DPH znížil zo sumy 1 407,44 EUR na sumu 132,35 EUR;
- rozhodnutím č. 101910683/2020 zo 04.12.2020 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane č.
102499838/2018 zo 06.12.2018, ktorým správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného

odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie september 2016, vo výške 3 089,57 EUR keď ním uplatnený
nadmerný odpočet znížil zo sumy 7 405,12 EUR na sumu 4 315,55 EUR;
- rozhodnutím č. 101911280/2020 zo 04.12.2020 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane č.
102500318/2018 zo 06.12.2020, ktorým správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného
odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie október 2016 vo výške 2 885,60 EUR, keď ním uplatnený

nadmerný odpočet znížil zo sumy 6 614,- EUR na sumu 3 728,40 EUR;
- rozhodnutím č. 101910570/2020 zo 04.12.2020 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane č.
102500622/2018 zo 06.12.2018, ktorým správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného
odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie november 2016 vo výške 2 592,50 EUR, keď ním uplatnený
nadmerný odpočet znížil zo sumy 4 814,69 EUR na sumu 2 222,19 EUR;

- rozhodnutím č. 101911145/2020 zo 04.12.2020 potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane č.
102500907/2018 zo 06.12.2018, ktorým správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného
odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie december 2016 vo výške 2 947,34 EUR, keď ním uplatnený
nadmerný odpočet znížil zo sumy 12 492,36 EUR na sumu 9 545,02 EUR
(ďalej všetky spolu aj „preskúmavané rozhodnutia“ alebo „rozhodnutia žalovaného“).

3. Správca dane a žalovaný (ďalej aj „daňové orgány“) zistili, že žalobca si v dotknutých zdaňovacích
obdobiach uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr s predmetom dodania - sprostredkovanie
dodaniatovaru(ďalejaj„spornéfaktúry“)vystavenýchdodávateľskouspoločnosťouLEGATRADE,s.r.o.
(ďalej aj „sprostredkovateľ“). Sprostredkovateľ mal žalobcovi sprostredkovať dodanie kovového šrotu
rôznych kategórií od spoločnosti ALFAFIN, s.r.o. (ďalej aj „dodávateľ šrotu“), ktorého producentom bola

TATRAVAGÓNKA a.s.
4.Podľadaňovýchorgánovžalobcanepreukázalreálnedodanieslužiebanepreukázalprávonaodpočet
dane zo sporných faktúr. Daňové orgány pri svojich záveroch vychádzali z nasledovných zistení:
- podľa obsahu Rámcovej kúpnej zmluvy z 31.03.2016 uzavretej medzi žalobcom a dodávateľom šrotu -
spoločnosťou ALFAFIN, s.r.o. (ďalej aj „Rámcová kúpna zmluva“) sa dodávateľ šrotu zaviazal žalobcovi

dodať celý rozsah výskytu kovového šrotu (kategórie D52, D95, D27). Výška kúpnej ceny za predmetnú
kategóriu kovového šrotu bola určená vo výške o 20 % nižšej, ako je aktuálna priemerná trhová cena.
Dodávateľ sa tiež zaviazal dodať 50 % z celého rozsahu výskytu kovového šrotu (kategórie D16, D12),
pričomvýškakúpnejcenyboladohodnutávovýškeo40%nižšej,akojeaktuálnapriemernátrhovácena;
- v Rámcovej kúpnej zmluve absentovala podmienka, že tovar bude dodaný len prostredníctvom

sprostredkovateľa a tiež podmienka, že ak by bola sprostredkovateľská činnosť ukončená, došlo by aj
k ukončeniu spolupráce medzi žalobcom a dodávateľom šrotu;
- podľa obsahu Zmluvy o sprostredkovaní z 31.03.2016 uzavretej medzi žalobcom a sprostredkovateľom
LEGA TRADE, s.r.o. (ďalej aj „Zmluva o sprostredkovaní“) sa sprostredkovateľ zaviazal vyvíjať činnosť
smerujúcuktomu,abymalžalobcapríležitosťuzatvoriťstreťouosobou(ALFAFIN,s.r.o.)rámcovúkúpnu

zmluvu na výkup kovového šrotu. Žalobca sa zaviazal zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu, províziu vo
výške 20 % z priemernej trhovej hodnoty obchodu za kovový šrot kategórie D52, D95, D27 a 40 % z
priemernej trhovej hodnoty obchodu za kovový šrot kategórie D16, D12;
- Zmluva o sprostredkovaní a Rámcová kúpna zmluva boli uzavreté v rovnaký deň. Správca dane
uvedené konanie vyhodnotil ako účelové, pretože sprostredkovateľ nemohol začať plniť predmet zmluvy

(„vyvíjať činnosť k ...“) a Rámcová kúpna zmluva musela byť vopred pripravená;
- správca dane spochybnil ekonomický prínos a existenciu sprostredkovania obchodu. Poukázal pritom
na zmluvne dohodnutú cenu za kovový šrot a dohodnutú províziu za sprostredkovanie obchodu, kedy pozaplatení hodnoty kovového šrotu dodávateľovi šrotu a provízie sprostredkovateľovi dosiahne žalobca
aktuálnu priemernú trhovú cenu;
- správca dane poukázal aj na vyjadrenie konateľa sprostredkovateľa, Jána Kána, podľa ktorého

suma na faktúre mala byť ekonomickým prínosom činnosti sprostredkovania. Zároveň uviedol, že
kovový odpad odoberal pre žalobcu už pred uzatvorením zmlúv, pritom chcel obchod zjednodušiť
cez sprostredkovateľskú činnosť, čo odporuje záväzku zo samotnej Zmluvy o sprostredkovaní. Týmto
vyjadrením Ján Kán spochybnil, že reálne došlo k dodaniu služby sprostredkovania;
- správca dane zistil, že konatelia všetkých dotknutých spoločností sa dlhodobo poznajú zo vzájomných

obchodných vzťahov, ktoré medzi sebou realizovali. Poukázal na predchádzajúcu spoluprácu medzi
P. Medveďom (konateľom žalobcu a predtým ako fyzickou osobu podnikateľom Pavol Medveď -
MEDMETAL) s dodávateľom šrotu, preto nebolo preukázané, že žalobca by bez sprostredkovania
nerealizoval obchody;
- daňové orgány mali pochybnosti aj na základe rozporných vyjadrení konateľa žalobcu a splnomocnenej
osoby za dodávateľa šrotu (p. Q.) ohľadom toho, či sa konateľ žalobcu (P. Medveď) a konateľ dodávateľa

šrotu (A. Beljajev) stretávajú, resp. priamo rokujú;
- sprostredkovateľ nedisponuje žiadnymi písomnými záznamami o rokovaniach medzi ním a konateľom
dodávateľa šrotu;
-vdôkazoch,ktorýmižalobcapreukazovalopodstatnenosťsprostredkovateľskejprovízie(dodacielístky,
sumárne listiny odobratého tovaru) sa údaje o sprostredkovateľskej činnosti nenachádzajú. Iné doklady

preukazujúce objem dodaného tovaru na základe sprostredkovateľskej činnosti neboli predložené;
- nebolo preukázané, že žalobca by obchody s tretími osobami nezrealizoval priamo, keby nebolo
sprostredkovateľskej činnosti. Reálne dodanie služby sprostredkovania nebolo preukázané ani
potvrdeniami o obchodnej spolupráci medzi sprostredkovateľom a žalobcom a tiež sprostredkovateľom
a dodávateľom šrotu (obe z 11.05.2017), ktoré daňové orgány nepovažovali za dôkaz na preukázanie

reálneho poskytnutia sprostredkovateľskej činnosti.
5. Daňové orgány tak dospeli k záveru, že sporné faktúry ani Zmluva o sprostredkovaní nepreukazujú,
že skutočne došlo k sprostredkovaniu dodania kovového šrotu spoločnosťou LEGA TRADE, s.r.o.
pre žalobcu. Žalobca nepredložil iné dôkazy preukazujúce či už objem dodaného tovaru na základe
deklarovanej sprostredkovateľskej činnosti alebo skutočnosť, že bez sprostredkovateľskej činnosti by

žalobca nezrealizoval s tretími osobami obchody priamo (obzvlášť v prípade, keď sa konatelia všetkých
dotknutých spoločností dlhodobo poznajú). Daňové orgány tak uzavreli, že žalobca porušil § 49 ods. 1
a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
II. Konanie pred správnym súdom
6. Proti rozhodnutiam žalovaného podal žalobca samostatné správne žaloby na toho času vecne a

miestne príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici. Domáhal sa zrušenia rozhodnutí žalovaného, vrátane
im predchádzajúcich prvostupňových rozhodnutí a vrátenia vecí správcovi dane na ďalšie konanie, a to
z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“). Konania začaté na podklade samostatných žalôb spojil
Krajský súd v Banskej Bystrici na spoločné konanie ďalej vedené pod sp. zn. 72S/8/2021.

7. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel výkon súdnictva podľa § 3
ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, o správnych žalobách žalobcu rozhodol rozsudkom sp. zn. BB- 72S/8/2021 zo dňa 26.10.2023
(ďalej aj „napadnutý rozsudok“) tak, že správne žaloby zamietol podľa 190 SPP a žalobcovi právo na
náhradu trov konania nepriznal.

8. Podľa správneho súdu žalobcom namietaná skutočnosť, že Rámcová kúpna zmluva bola s
dodávateľom šrotu uzavretá v dôsledku sprostredkovania spoločnosťou LEGA TRADE, s.r.o. nemá
význam pre posúdenie nároku na odpočet DPH. Toto tvrdenie žalobcu nepreukazuje reálnosť obchodnej
transakcie, pretože uzatvorenie oboch zmlúv (Rámcovej kúpnej zmluvy a Zmluvy o sprostredkovaní)
v rovnaký deň vylučuje tvrdenie, že bez sprostredkovania by k uzatvoreniu Rámcovej kúpnej zmluvy

nedošlo. Správny súd poukázal aj na to, že za sprostredkovanie Rámcovej kúpnej zmluvy si
sprostredkovateľ nenárokoval žiadnu províziu a tiež na to, že spoločnosť ALFAFIN, s. r. o., nebola a
nie je priamym producentom kovového odpadu, ale odoberá ho od spoločnosti TATRAVAGÓNKA, a.s.,
Poprad, preto sa žalobca na základe tvrdeného sprostredkovania nedostal k priamemu producentovi
kovového šrotu.

9. Správny súd poukázal aj na obsah Rámcovej kúpnej zmluvy, z ktorej vyplýva, že predávajúci a
kupujúci majú záujem uzatvoriť bližšie neurčený počet kúpnych zmlúv na kovový šrot (s predmetom
kúpy definovanom v bode 2.1 tejto zmluvy) a za kúpnu cenu určenú podľa bodu 3.1 zmluvy (bližšie
uvedenú v bode 4 tohto rozsudku). V tejto zmluve podľa správneho súdu absentuje podmienka,podľa ktorej kupujúcemu (žalobcovi) bude tovar dodaný, len ak bude tovar dodaný prostredníctvom
sprostredkovateľa a taktiež podmienka, že ak by bolo ukončené sprostredkovanie prostredníctvom
dodávateľskej spoločnosti LEGA TRADE, s.r.o., došlo by k ukončeniu spolupráce so žalobcom.

10. Správny súd upriamil pozornosť aj na záväzok žalobcu zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu,
províziu vo výške určenej dohodou zmluvných strán v prípade obchodov, jednotlivých kúpnych zmlúv,
uzatvorených na základe Rámcovej kúpnej zmluvy (viď bod 4 tohto rozsudku). Vzhľadom na dohodnutú
províziu (medzi žalobcom a sprostredkovateľom) a na cenu dohodnutú za odber kovového šrotu (medzi
žalobcom a dodávateľom šrotu), dosiahne žalobca aktuálnu priemernú trhovú cenu kovového šrotu,

čo nemá žiaden ekonomický prínos. Správny súd ešte uviedol, že žalobca nič konkrétne v tomto
smere neuviedol, teda prečo by nebolo možné odoberať kovový šrot priamo za trhové ceny. Aj podľa
správneho súdu nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že by sprostredkovanie bolo potrebné za účelom
dojednania lepších cenových podmienok, ani to, že bez sprostredkovania by žalobca nemohol byť
odberateľom spoločnosti ALFAFIN, s.r.o., zvlášť v situácii, keď konateľ žalobcu Pavol Medveď bol v
minulostiobchodnýmpartneromspoločnostiALFAFIN,s.r.o.,atopodobchodnýmmenomPavolMedveď

- MEDMETAL (fyzická osoba). Skutočnosť, že kúpna cena kovového šrotu bola určená dodávateľskou
spoločnosťou ALFAFIN, s.r.o. rozdielne pre rozdielnych odberateľov podľa súdu žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal.
11. Vo vzťahu k námietke nesprávneho vyhodnotenia zásadných vyjadrení splnomocneného zástupcu
dodávateľa šrotu, Y. Q. (ktorý je splnomocnený pri správe daní od 07.08.2017), správny súd uviedol,

že ten nemohol mať relevantné informácie o činnosti dodávateľa šrotu v predmetných zdaňovacích
obdobiach roku 2016. Na základe toho správny súd konštatoval, že správca dane a aj žalovaný správne
považovali jeho vyjadrenia za irelevantné vo vzťahu ku konaniu spoločnosti ALFAFIN, s.r.o. v roku 2016.
12. Námietka žalobcu o nesprávnom vyhodnotení výpovede Ľ. Q. správcom dane podľa správneho
súdu nezodpovedala obsahu prvostupňových rozhodnutí. Uviedol, že správca dane preskúmal všetky

vyjadrenia Ľ. Q. a vyhodnotil ich vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi a zistenými skutočnosťami
a zistil, že jeho vyjadrenia nie sú relevantné vo vzťahu ku konaniu dodávateľa v preverovaných
zdaňovacích obdobiach.
13. Podľa správneho súdu je možné preukázať realizáciu sprostredkovateľskej činnosti a to aj
napriek argumentácie žalobcu, že nie o všetkom je v prípade sprostredkovateľskej činnosti spisovaná

písomná dokumentácia, keďže často ide aj o rôzne ústne alebo telefonické rokovania, a to minimálne
zhodnými výsledkami konfrontácie výpovedí osôb, ktoré sa mali rokovaní zúčastňovať (či už ohľadom
miesta, obdobia a spôsobu rokovaní). Správny súd poukázal na vyjadrenie konateľa sprostredkovateľa
(z 01.06.2018), podľa ktorého o. i. mal konateľ žalobcu odoberať a voziť kovový odpad svojím
vozidlom; celá spolupráca vznikla, aby sa tento obchod zjednodušil, aby konateľ žalobcu obchodoval

s dodávateľom šrotu priamo a on následne vystavil zmluvu o sprostredkovaní; jeho úlohou bolo
niekoľkokrát v mesiaci komunikovať s konateľom dodávateľa šrotu a žalobcu a tiež šéfom šrotoviska (v
tom čase pánom T.); podklady na fakturáciu získaval od šéfa šrotoviska. Podľa správneho súdu sám
konateľ sprostredkovateľa tým potvrdil, že žiadne sprostredkovanie medzi ich spoločnosťou a žalobcom
neprebehlo, akurát spoločnosť žalobcu nahradila odberateľa spoločnosti ALFAFIN, s.r.o., konkrétne

spoločnosť LEGA TRADE, s.r.o.
14. Namietaný dôvod nezákonnosti rozhodnutí podľa § 190 ods. 1 písm. g) SPP z dôvodu neuznania
ústneho vyjadrenia konateľa sprostredkovateľa (Jána Kána) ako dôkazu nemôže podľa správneho súdu
obstáť. Správca dane k vyjadreniu konateľa sprostredkovateľa uviedol, že nie je dôkazom o vecnej
realizácii preverovaných zdaniteľných plnení. Nepovažoval ho za preukazný dôkaz, pretože vyjadrenie

Jána Kána je len tvrdením o určitých skutočnostiach, ktoré nie je podložené takými dôkazmi o vecnej
realizácii sprostredkovania, ktorých obsah je možné overiť aj s odstupom času, teda napr. listinnými
dôkazmi. Správny súd konštatoval, že správca dane postupoval v súlade s § 3 ods. 3 Daňového
poriadku, keď sa zaoberal týmto dôkazom a zaujal stanovisko k jeho dôkaznej hodnote.
15. V napadnutom rozhodnutí správny súd zdôraznil, že dôkazná povinnosť na preukázanie skutočností,

ktoré majú vplyv na správne určenie dane, je na daňovom subjekte. Povinnosťou správcu dane v
prejednávanom prípade nebolo vyvracať tvrdenia daňového subjektu - žalobcu. Povinnosťou správcu
dane bolo preveriť tvrdenia daňového subjektu a to, či bola skutočne realizovaná sprostredkovateľská
činnosť žalobcom deklarovaný spôsobom. Podľa správneho súdu, správca dane nezaťažoval žalobcu
povinnosťou predkladať dôkazy, ktorými nemôže disponovať, ale vyzýval ho len na predloženie takých

dôkazov, ktorými by preukázal oprávnenosť uplatneného nadmerného odpočtu DPH.
16. Vo vzťahu k namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutí správny súd poukázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03, sp. zn. IV. ÚS 20/05 a judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva, podľa ktorých súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkomkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia. Uvedené závery a východiská súdov sú primerane použiteľné aj na správne
konanie vedené orgánom verejnej (moci) správy, teda aj pre posúdenie preskúmateľnosti rozhodnutí

žalovaného a správcu dane, ktoré zrozumiteľne a dostatočne reagovali na všetky relevantné otázky,
ktoré v konaní vyvstali. K ďalším námietkam (ohľadom vykonaného dokazovania a preverovania tvrdení
žalobcu) sa správny súd nevyjadril a to vzhľadom na ich všeobecný charakter, bez konkretizácie dopadu
týchto námietok na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.
III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní

17. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť
z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1
písm. g/ SSP) a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). Sťažnostným
návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby zrušil preskúmavané rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia
správcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

18. V rámci vymedzených sťažnostných dôvodov uviedol sťažovateľ najmä tieto sťažnostné body:
I. K materiálnej stránke dodania služby
- správny súd nesprávne právne posúdil materiálnu stránku dodania služby na základe toho, že zmluvy
boli uzatvorené v rovnaký deň, sprostredkovateľ si nenárokoval žiadnu províziu, sťažovateľ sa na
základe sprostredkovania nedostal k priamemu producentovi kovového šrotu, a na základe absencie

ekonomického významu sprostredkovateľskej činnosti a absencie podmienok ohľadom dodania tovaru
výlučne cez sprostredkovateľa;
- správny súd sa nevysporiadal s tvrdením, že sprostredkovateľská zmluva (podľa § 642 Obchodného
zákonníka) nemusí mať písomnú formu. Písomné vyhotovenie a podpísanie Zmluvy o sprostredkovaní
dňa 31.03.2016 neznamená, že až týmto okamihom bolo možné začať so sprostredkovateľskou

činnosťou. Existencia dodania služby bola preukázaná samotným uzatvorením Rámcovej kúpnej
zmluvy, potvrdeniami o obchodnej spolupráci s dodávateľom šrotu a so sprostredkovateľom (z
11.05.2017), výpoveďami Pavla Medveďa a Y. Q., či svedeckou výpoveďou Jána Kána;
- vyjadrenie konateľa sprostredkovateľa Jána Kána (bližšie uvedené v bode 13 tohto rozsudku) správny
súd nesprávne vyhodnotil, pretože uvedené práve naopak preukazuje materiálnu existenciu plnenia.

Správny súd v bode 41 napadnutého rozsudku (zhrnutého v bode 13 tohto rozsudku) naznačuje,
akým spôsobom by mohlo dôjsť k preukázaniu skutočného vykonávania sprostredkovateľskej činnosti
(zhodnými výpoveďami osôb zúčastnených na rokovaniach) a na strane druhej opomína dôkazy, ktoré
za týmto účelom sťažovateľ predkladá a žiadnym spôsobom ich do svojho hodnotenia nezahŕňa;
- posúdenie správneho súdu, že sprostredkovateľ za sprostredkovanie uzatvorenia Rámcovej kúpnej

zmluvy nedostal províziu, je nesprávne a v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Správny súd
opomenul, že ust. § 646 Obchodného zákonníka umožňuje, aby nárok na províziu vznikol až samotným
splnením záväzku tretej osoby zo sprostredkovateľskej zmluvy;
- správny súd nesprávne vyvodil to, že sťažovateľ sa na základe sprostredkovania nedostal k priamemu
producentovi kovového šrotu. Uvedené je irelevantné vzhľadom na predmet Zmluvy o sprostredkovaní,

ktorá mala smerovať k uzatvoreniu zmluvy s ALFAFIN, s.r.o. Rovnako ani absencia podmienok ohľadom
dodania tovaru výlučne cez sprostredkovateľa nevylučuje sprostredkovanie služby v zmysle sporných
faktúr;
- pre dohodnutú sprostredkovateľskú činnosť je irelevantné posúdenie správneho súdu uvedené v bode
37 napadnutého rozsudku (zhrnutého v bode 10 tohto rozsudku), pretože pojednáva o ekonomickom

prínoselenzhľadiskavýškykúpnejceny.Správnysúdopomenulhospodárskyvýznamsprostredkovania
(uzavretie Rámcovej kúpnej zmluvy, ku ktorému by bez sprostredkovania nedošlo). Sprostredkovateľ sa
vzdal obchodnej pozície voči spoločnosti ALFAFIN, s.r.o. a prepustil obchod žalobcovi, za čo vyžaduje
platenie provízie. Ak by nedošlo k zániku zmluvy medzi sprostredkovateľom a dodávateľom šrotu,
nedošlo by k uzatvoreniu Rámcovej kúpnej zmluvy medzi sťažovateľom a dodávateľom šrotu;

- spoločnosť ALFAFIN, s.r.o. je jediná schopná hodnoverne potvrdiť, či by bola ochotná uzatvoriť
Rámcovú kúpnu zmluvu so žalobcom bez sprostredkovania, ktorá túto skutočnosť potvrdzuje.
Sťažovateľ v tejto súvislosti poskytoval vysvetlenie, ako funguje obchod s kovovým šrotom a aká
náročná je konkurencia v rámci tejto obchodnej činnosti. Správny súd tieto skutočnosti označil ako
nepreukázané a bez právneho významu k prejednávanej veci (bod 38 napadnutého rozsudku) a tento

záver neodôvodnil;
- správca dane spochybňuje jednotlivé predložené dôkazy avšak bez náležitého vysvetlenia, a už vôbec
nie uvedením dôkazu o opaku, resp. aspoň označením relevantných skutočností, ktoré by to vyvracali.II. K nesprávnemu posúdeniu vyjadrenia splnomocneného zástupcu dodávateľa šrotu a výpovede
konateľa sprostredkovateľa
- správny súd v bodoch 39 a 40 napadnutého rozsudku (zhrnutých v bodoch 11 a 12 tohto rozsudku)

účelovo vylúčil výpoveď p. Q.Ž., splnomocneného zástupcu dodávateľa šrotu. Pritom ten bol počas
miestneho zisťovania (vzhľadom na samotné otázky týkajúce sa nadviazania spolupráce medzi
dodávateľom šrotu a sťažovateľom) vypočutý ako svedok bez dodržania procesných ustanovení
Daňového poriadku. B.. Q. v písomnej odpovedi správcovi dane výslovne potvrdil rokovania na úrovni
p. Beljajeva a p. Kána, teda že sa konateľ žalobcu p. Medveď s p. Beljajevom bližšie nepozná a ani

sa nestretávajú;
- výpoveď svedka možno považovať za nedôveryhodnú, pokiaľ je v rozpore s inými dôkazmi (listinnými)
a nie z dôvodu, že iné dôkazy ju nepodporujú. Správny súd nesprávne poukázal na to, že správca
dane hodnotil výpoveď Jána Kána ako dôkaz, ktorý nepreukazuje výkon sprostredkovateľskej činnosti,
pretože nie je podložený inými dôkazmi. Správny súd, ako aj žalovaný nevysvetlili, prečo nie je jeho
výpoveď preukazná. Výpoveď svedka má rovnakú dôkaznú silu ako ktorýkoľvek iný dôkaz, ak nie je

náležite spochybnená (čo sa nestalo). Výpoveď Jána Kána pritom bola podložená aj ostatnými dôkazmi
o vecnej realizácii sprostredkovania, ktorými je aj uzatvorenie Rámcovej kúpnej zmluvy, k čomu by bez
tejto činnosti vôbec nedošlo a zhodli sa na tom všetky zúčastnené osoby.
III. K neuneseniu dôkazného bremena sťažovateľom
- je neprípustné, aby správca dane na dôkazy predkladané sťažovateľom odmietal prihliadať, resp. ich

vyhodnotil ako nepreukázané, čo žiadnym spôsobom nešpecifikuje, resp. špecifikuje, ale v rozpore so
zákonom. Sťažovateľ bol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom, pritom poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf/49/2010 a sp. zn. 8Szfk/1/2018;
- správny súd nemal prihliadať na pochybnosti, ktoré vyjadril správca dane, avšak nepodložil dôkazmi,
ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, resp. v tomto prípade k nim neposkytol ani

žiadne vysvetlenie. Hoci je dôkazné bremeno na strane sťažovateľa, správny súd je taktiež povinný
vyargumentovať svoje pochybnosti a náležite ich podložiť. Správny súd nemá vysvetľovať sťažovateľovi,
ako to žalovaný a správca dane v napadnutom rozhodnutí skutočne mysleli;
- správny súd žiadnym spôsobom neposúdil spochybnenie listinných dôkazov - potvrdenie spoločnosti
ALFAFIN,s.r.o.podpísanékonateľomAlexejomBeljajevomapotvrdeniespoločnostiLEGATRADEs.r.o.

Správcadaneichspochybnillennazákladerovnakejštruktúryaobsahuaobmedzilsanakonštatovanie,
že nevykazujú znaky dôkazu.

IV. Nepreskúmateľnosť rozhodnutí žalovaného

- rozhodnutia žalovaného nemali oporu v administratívnom spise, pričom sťažovateľ poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sfž/20/2016. Rozhodnutia žalovaného ako ani napadnutý
rozsudoksariadnenevysporiadalisposúdenímdôkazovpredloženýchzostranysťažovateľaazistenými
skutočnosťami. Z tých vyplývalo, že rokovania o uzavretí Rámcovej kúpnej zmluvy viedol konateľ
sprostredkovateľa, čo potvrdzujú aj doložené potvrdenia od LEGA TRADE s.r.o. a ALFAFIN, s.r.o. a

výpovede Jána Kána a Y. Q.. Sprostredkovateľ viedol rokovania na základe Zmluvy o sprostredkovaní.
Sprostredkovanie Rámcovej kúpnej zmluvy bolo úspešné, čo preukazuje samotná zmluva. Výkon
sprostredkovateľskej činnosti, ako aj jej výsledok (uzatvorenie Rámcovej kúpnej zmluvy) potvrdzuje
samotný dodávateľ šrotu, ktorý nemá z toho žiadny prospech a sám potvrdzuje, že tak urobil len
na základe sprostredkovateľskej činnosti. Konateľ sťažovateľa nikdy nerokoval s pánom Beljajevom,

konateľom dodávateľa šrotu, o uzatvorení Rámcovej kúpnej zmluvy a v čase podpisu Rámcovej kúpnej
zmluvy pána Beljajeva osobne nepoznal - uvedené preukazuje potvrdenie od ALFAFIN, s.r.o.;
- rozhodnutie žalovaného ignorovalo záväzné pokyny Krajského súdu v Banskej Bystrici v zrušujúcom
rozsudku sp. zn. 24S/106/2019-80, keď sa žalovaný nevysporiadal s odvolacími námietkami a návrhmi
sťažovateľa.

19. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí, jeho odôvodnení
a svojom vyjadrení k žalobe a plne sa stotožňuje s právnym posúdením veci správnym súdom. Navrhol,
aby kasačný súd napadnutý rozsudok potvrdil.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
20. Prejednávaná vec bola dňa 18.04.2024 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej

republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými
prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie
senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/16/2024.21. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal
napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP],
pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.

1, § 443 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo
veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel
k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR
www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

22. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu,
kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
23. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“
24. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH: „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,

daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“
25. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku: „Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.“
VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
26. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci boli rozhodnutia žalovaného,

ktorými boli potvrdené prvostupňové rozhodnutia, ktorými správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume
nadmerného odpočtu na DPH z dôvodu, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky pre vznik práva
na odpočítanie dane, pretože nepreukázal existenciu materiálneho plnenia - služby spočívajúcej v
sprostredkovaní nákupu kovového šrotu. Správny súd napadnutým rozsudkom správnu žalobu voči
rozhodnutiam daňových orgánov zamietol. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo

kasačnémusúduposúdiťnamietanénesprávneprávneposúdeniezáverovonesplneníhmotnoprávnych
podmienok odpočítania dane. Toto nesprávne právne posúdenie videl sťažovateľ v podstate v tom, že
správcadaneažalovanýspochybniliexistenciuslužbynazákladenepodloženýchtvrdeníaneprimerane
na neho preniesli dôkazné bremeno, pričom na ním predložené dôkazy bez dostatočného vysvetlenia
neprihliadali.

27. Úvodom kasačný súd pripomína, že v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ktorý je výsledkom
implementácie smernice Rady 2006/112/ES z ?28.?novembra 2006 o?spoločnom systéme dane z
pridanej hodnoty, nárok na odpočítanie DPH vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho
splnenia hmotnoprávnych a formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH. Hmotnoprávne
podmienky sú nasledovné: (1) že poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status

osoby dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna
existencia plnenia) a (3) že prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ
vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, právo na odpočítanie
DPH môže byť odopreté.
28.ZdôvoduľahkejzneužiteľnostiprávanaodpočítanieDPHzaťažilzákonodarcadôkaznýmbremenom

na?preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane prioritne daňový subjekt,
ktorý si?toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03.02.2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa ?27.09.2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018
zo dňa 30.04.2019). Dôkazné bremeno daňového subjektu však nie je neobmedzené a týka sa len
tých skutočností, na ktoré má sám vplyv. V tejto súvislosti konštatoval Ústavný súd SR, že: „Daňový

subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať DPH len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho
sféry, ako je nekontaktnosť jeho dodávateľov či odberateľov, nesplnenie si rôznych povinností na ich
strane či neodvedenie sumy dane do štátneho rozpočtu týmito inými osobami. Finančná správa nemusí
mať predstavu o úplne exaktnom priebehu jednotlivých transakcií ani nemusí v zásade nadobudnúť
presvedčenie, že zvolený obchodný model daňového subjektu je optimálny alebo odôvodnený, pričom

existenciu rôznych pochybností nemôže automaticky prenášať, ak nepreukáže účasť na daňovom
podvode alebo vedomosť o ňom, na daňový subjekt“ (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS
86/2022 zo dňa 15.02.2022).29. V zmysle konštantnej judikatúry tiež platí, že „Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach
daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež
doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane

musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené
daňovým subjektom.“ (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 07.02.2023).
30.Vprejednávanejvecibolodôvodompreneuznanieodpočítaniadanesťažovateľovinesplneniedruhej
hmotnoprávnej podmienky pre odpočítanie dane, konkrétne existencie materiálneho plnenia - služby
spočívajúcej v sprostredkovaní dodávky kovového šrotu.

31. V administratívnom konaní bolo zistené, že deklarovaným predmetom fakturácie v reťazci
spoločností TATRAVAGÓNKA a.s. - ALFAFIN, s.r.o. - sťažovateľ bol kovový šrot a predmetom
fakturácie v obchodnom vzťahu LEGA TRADE, s.r.o. - sťažovateľ bola služba sprostredkovania nákupu
kovového šrotu. Existenciu služby spočívajúcej v sprostredkovaní nákupu kovového šrotu preukazoval
sťažovateľ najmä Zmluvou o sprostredkovaní, Potvrdeniami o spolupráci podpísanými štatutárom
konateľa sprostredkovateľa Jána Kána i štatutára dodávateľa šrotu A. Beljajeva, svedeckou výpoveďou

konateľa sprostredkovateľa Jána Kána a napokon aj Rámcovou kúpnou zmluvou podpísanou
medzi sťažovateľom a dodávateľom šrotu. Daňové orgány pritom nespochybnili, že sťažovateľ
v dotknutých zdaňovacích obdobiach na základe Rámcovej kúpnej zmluvy aj vskutku odoberal
kovový šrot od dodávateľa šrotu, spoločnosti ALFAFIN, s.r.o. Sťažovateľovi však odpočítanie DPH z
faktúr za sprostredkovateľskú províziu neuznali, pretože spochybnili, že tento odber bol výsledkom

sprostredkovania spoločnosťou LEGA TRADE, s.r.o. K uvedenému záveru dospeli najmä na základe
nasledovných pochybností, ku ktorým sa kasačný súd v rámci nastolených sťažnostných bodov
individuálne vyjadrí nižšie.
32. Rovnaký dátum uzavretia Zmluvy o sprostredkovaní a Rámcovej kúpnej zmluvy. Kasačný súd
podotýka,žepodľasamotnejZmluvyosprostredkovanímalobyťpredmetomsprostredkovaniauzavretie

rámcovej kúpnej zmluvy s konkrétne označeným dodávateľom - spoločnosťou ALFAFIN, s.r.o. (na
rozdiel od hľadania nových obchodných partnerov). Zo skutkových zistení tiež vyplynulo, že spoločnosť
LEGA TRADE, s.r.o. sprostredkovávala nákup kovového šrotu od ALFAFIN, s.r.o. už aj pred uzavretím
Zmluvy o sprostredkovaní, a to pre konateľa sťažovateľa - P. Medveďa ako živnostníka, pričom
následne „sa malo prejsť na obchodovanie cez sročky“. Podpísanie Zmluvy o sprostredkovaní v

písomnej forme tak malo byť v zmysle vyjadrení strán sporných obchodov zavŕšením predchádzajúcich
kontaktov štatutárov sprostredkovateľa (J. Kána) a dodávateľa šrotu (A. Beljajeva), pričom zmluva
o sprostredkovaní pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu (§ 642 Obchodného zákonníka).
Zhodný dátum uzavretia písomných zmlúv podľa kasačného súdu preto za daných skutkových okolností
automatickynevylučujeexistenciusprostredkovania,akouzavrelsprávnysúd,keďžeksprostredkovaniu

mali viesť už predchádzajúce kontakty a rokovania. Pre vznik práva na odpočítanie dane je pritom
rozhodujúca práve ekonomická realita, fakticita obchodných vzťahov.
33. Absencia podmienky v Rámcovej kúpnej zmluve, že tovar bude dodaný len prostredníctvom
sprostredkovateľa a tiež podmienka, že ak by bola sprostredkovateľská činnosť ukončená, došlo by
aj k ukončeniu spolupráce medzi žalobcom a dodávateľom šrotu. Kasačný súd pripúšťa, že ide o istú

neštandardnosť zmluvného nastavenia obchodov, ktorá však sama o sebe ani v spojení s nateraz
identifikovanými pochybnosťami správcu dane nestačí pre záver o neexistencii služby sprostredkovania
v posudzovaných zdaniteľných obdobiach, keďže k samotnému odberu kovového šrotu v týchto
obdobiach došlo (resp. správca dane ho nespochybnil).
34. Absencia ekonomického prínosu sprostredkovania. V konaní nebolo sporné, že sťažovateľovi z

tvrdeného sprostredkovania nevyplynula nižšia cena, ktorú celkovo zaplatil, keďže cena za nákup šrotu
spolu so sprostredkovateľskou províziou bola na úrovni priemernej trhovej ceny šrotu. Daňové orgány sa
však nevysporiadali s tvrdením, resp. nevyvrátili ho, že ekonomický prínos pre sťažovateľa nespočíval v
celkovej cene kovového šrotu, ale v prístupe sťažovateľa k zmluvne definovaným množstvám kovového
šrotu od dodávateľa šrotu (t. j. k celému rozsahu výskytu kovového šrotu dodávateľa šrotu kategórie

D52, D95, D27 a 50 % z celého rozsahu výskytu kovového šrotu dodávateľa šrotu kategórie D16, D12).
35. Skutočnosť, že za sprostredkovanie Rámcovej kúpnej zmluvy si sprostredkovateľ nenárokoval
žiadnu províziu . Táto pochybnosť podľa kasačného súdu neobstojí, keď provízia bola v predmetnom
prípade dohodnutá ako percento z hodnoty uskutočnených odberov kovového šrotu anticipovaných v
Rámcovej kúpnej zmluve a Zmluve o sprostredkovaní, čo potvrdil aj konateľ sprostredkovateľa Ján Kán

v jeho svedeckej výpovedi.
36. Skutočnosť, že spoločnosť ALFAFIN, s. r. o., nebola priamym producentom kovového odpadu, ale
odoberala ho od spoločnosti TATRAVAGÓNKA, a.s., Poprad., preto sa sťažovateľ na základe tvrdeného
sprostredkovania nedostal k priamemu producentovi kovového šrotu. Uvedenú pochybnosť považujekasačný súd za irelevantnú, keď predmetom Zmluvy o sprostredkovaní bolo sprostredkovanie obchodov
s ALFAFIN, s.r.o. a nie priamym producentom šrotu. Navyše ALFAFIN, s.r.o. mala byť predajnou
spoločnosťou producenta šrotu - spoločnosti TATRAVAGÓNKA, a.s., pričom pozornosti kasačného súdu

neušlo, že štatutárom oboch spoločností bola v dotknutých zdaňovacích obdobiach rovnaká fyzická
osoba - A. Beljajev.
37. Vyjadrenie konateľa sprostredkovateľa, Jána Kána, podľa ktorého kovový odpad odoberal pre
sťažovateľa už pred uzatvorením zmlúv a obchod chcel zjednodušiť cez sprostredkovateľskú činnosť,
ako odporujúce záväzku zo Zmluvy o sprostredkovaní a spochybňujúce reálne dodanie služby

sprostredkovania. Kasačnému súdu nie je z napadnutých rozhodnutí zrejmé, ako sa uvedené vyjadrenie
Jána Kána logicky vylučuje s existenciou sprostredkovania. V súlade s pravidlami logiky možno toto
vyjadrenie vykladať aj tak, že kým v minulosti sprostredkovateľ nakupoval šrot vo vlastnom mene (od
ALFAFIN, s.r.o. resp. TATRAVAGÓNKA, a.s.) a tento následne predával sťažovateľovi (resp. konateľovi
sťažovateľa ako živnostníkovi), na základe nového usporiadania vzťahov už tento šrot nenakupoval a
nepredával vo svojom mene, ale tento predaj sprostredkoval, fakturoval si províziu z predaja a staral sa

len o celkové nakúpené množstvá a sumu provízie za daný mesiac, čím sa z pohľadu svedka mohlo
takýmto spôsobom pre neho obchodovanie „zjednodušiť“. Vyhodnotenie svedeckej výpovede Jána
Kána ako odporujúcej Zmluve o sprostredkovaní a spochybňujúce existenciu sprostredkovania preto
podľa kasačného súdu logicky neobstojí. Ak správca dane bude uvedenú výpoveď spochybňovať, bude
povinný uviesť konkrétne nezrovnalosti s ostatnými vykonanými dôkazmi, prípadne inak spochybniť

vierohodnosť výpovede svedka.
38. Skutočnosť, že P. Medveď (konateľ žalobcu) už predtým ako fyzická osoba podnikateľ Pavol Medveď
- MEDMETAL odoberal v minulosti šrot od ALFAFIN, s.r.o. Podľa kasačného súdu môže byť táto
skutočnosť istou pochybnosťou, či obchody medzi sťažovateľom a ALFAFIN, s.r.o. boli výsledkom
sprostredkovania spoločnosťou LEGA TRADE s.r.o., avšak k tomuto záveru nemôže viesť automaticky.

Jednak sťažovateľ mal na základe Zmluvy o sprostredkovaní a Rámcovej kúpnej zmluvy získať
odber celého, resp. 50 % rozsahu výskytu kovového šrotu dodávateľa šrotu a jednak sťažovateľ
predložil potvrdenia podpísané štatutármi LEGA TRADE, s.r.o. ako aj ALFAFIN, s.r.o. o tom, že bez
sprostredkovania by k obchodom so šrotom medzi sťažovateľom a dodávateľom šrotu, spoločnosťou
ALFAFIN, s.r.o. nedošlo. Pokiaľ daňové orgány tvrdia, že nebolo preukázané, že sťažovateľ by bez

sprostredkovania nerealizoval obchody, kasačný súd podotýka, že jednak nie je možné požadovať od
sťažovateľa preukázanie neexistencie určitej skutočnosti a jednak ide o domnienku daňových orgánov
nepodloženú konkrétnymi dôkazmi, obzvlášť ak potvrdenia podpísané štatutármi LEGA TRADE, s.r.o. a
ALFAFIN, s.r.o. svedčia o opaku. Pokiaľ mienili daňové orgány spochybňovať skutočnosť, že ALFAFIN,
s.r.o. neuzavrela Rámcovú kúpnu zmluvu so sťažovateľom na základe sprostredkovania a tým aj

spochybňovať vierohodnosť potvrdenia s notársky osvedčeným podpisom jeho štatutára, A. Beljajeva,
mali túto osobu vyslúchnuť ako svedka a túto vyhodnotiť. Absenciu ekonomického prínosu možno vidieť
práve u spoločnosti ALFAFIN, s.r.o. (ktorej sťažovateľ uhrádzal cenu zníženú o sprostredkovateľskú
províziu) napriek tvrdenému záujmu o komoditu kovového šrotu, pričom v tomto smere daňové orgány
neviedli dostatočné dokazovanie.

39. Pochybnosti na základe vyjadrení splnomocneného zástupcu dodávateľa šrotu p. Q. ohľadom
existencie priamych kontaktov medzi P. Medveďom a A. Beljajevom - kasačný súd prisvedčil námietke
sťažovateľa, že pokiaľ správca dane pri miestnom zisťovaní kládol splnomocnenému zástupcovi
dodávateľa šrotu otázky týkajúce sa nadviazania obchodnej spolupráce so sťažovateľom (na rozdiel
od všeobecných informácií o obchodnej činnosti dodávateľa šrotu), porušil ustanovenia Daňového

poriadku, ak k uvedenému nepristúpil ako k výsluchu svedka a neumožnil sťažovateľovi účasť na
takomto výsluchu. Následne je neprípustné, aby v rozhodnutí poukazoval na rozpory medzi ústnym
vyjadrením p. Q. získaným pri miestnom zisťovaní a týkajúcim sa spolupráce so sťažovateľom a jeho
následným písomným vyjadrením ohľadne existencie či neexistencie kontaktov medzi P. Medveďom a
A. Beljajevom.

40. V súhrne tak kasačný súd uvádza, že spochybnenie existencie plnenia zo strany finančných
orgánov nebolo v konaní nateraz dostatočné. Jednotlivé pochybnosti neboli náležite zdôvodnené, resp.
neboli podložené konkrétnymi skutkovými zisteniami a dôkazmi a stáli na subjektívnych domnienkach
finančných orgánov. Opätovne dáva kasačný súd do pozornosti stabilnú judikatúru, podľa ktorej finančná
správa nemusí v zásade nadobudnúť presvedčenie, že zvolený obchodný model daňového subjektu

je optimálny alebo odôvodnený (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa
15.02.2022) a ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy
nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňovéhosubjektujednoznačnevyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednú
schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom.
41. O existencii sprostredkovania v prípade sťažovateľa svedčali súhlasné vyjadrenia všetkých strán

obchodu - sťažovateľa, sprostredkovateľa ako aj dodávateľa šrotu, i samotná realizácia nákupu
šrotu, ktorý mal byť výsledkom tvrdeného sprostredkovania. Finančné orgány však neprodukovali také
konkrétne dôkazy, ktoré by tvrdenia sťažovateľa a existenciu sprostredkovania dostatočne vyvracali.
Nepoukázali na zásadné rozpory vo výpovediach ohľadne realizácie sprostredkovania (osobitne J.
Kána a sťažovateľa). Neviedli dokazovanie ani smerom k zisteniu okolností ohľadne predchádzajúcej

priamej spolupráce medzi dodávateľom šrotu a sprostredkovateľom a tvrdenom „postúpení“ odberu
šrotu zo sprostredkovateľa na sťažovateľa, a teda nevyvrátili ani výpoveď J. Kána ohľadne existencie
sprostredkovania. Neviedli ani dokazovanie smerom k výsluchu predstaviteľov dodávateľa šrotu
(A. Beljajeva), aby prípadne spochybnili obsah ním úradne podpísaného potvrdenia o realizácii
sprostredkovania. Nezaoberali sa a nevyvrátili ani tvrdenie sťažovateľa, že hospodársky význam
sprostredkovania pre neho spočíval v získaní zmluvne garantovaných objemov kovového šrotu, a teda

nedostatočne spochybnili aj absenciu ekonomického prínosu deklarovaných obchodov pre sťažovateľa.
42. V ďalšom konaní finančné orgány v prípade nepriznania práva na odpočítanie dane buď relevantne
spochybnia splnenie hmotnoprávnych podmienok (za prípadného doplnenia dokazovania, napríklad
výsluchompredstaviteľovdodávateľašrotukokolnostiamuzavretiaarealizácieRámcovejkúpnejzmluvy
so sťažovateľom) alebo inak môžu odpočítanie dane neuznať len, ak preukážu sťažovateľovi zneužitie

práva alebo zavinenú účasť na daňovom podvode.
43. Záverom kasačný súd podotýka, že žalovaný po vrátení vecí krajským súdom odstránil vytýkané
nedostatky (založené na tom, že žalovaný v pôvodných rozhodnutiach vyslovil záver o nepreukázaní
dodávky šrotu a nie sprostredkovateľskej služby), čo je zrejmé z obsahu preskúmavaných rozhodnutí.
Tento sťažnostný bod je preto nedôvodný.

VII. Záver
44. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.
Napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods.
1 písm. g) SSP), nezákonnosťou podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného (§ 191
ods. 1 písm. c), e) a g) SSP). Keďže správny súd žalobu zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462

ods. 2 v spojení s § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak,
že zrušil rozhodnutie žalovaného a veci vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude
žalovaný postupovať spôsobom načrtnutým kasačným súdom vyššie, pričom je viazaný vyjadreným
právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).
45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.

1 SSP tak, že plne úspešnému sťažovateľovi priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania,
ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
46. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463

SSP v spojení s § 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.