Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sfk/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200068
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:6021200068.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny
Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Ľ. Š., narodený XX.XX.XXXX, bytom
Y. XXXX/X, XXX XX Z., právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o.,
so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101884963/2020 zo dňa 02. decembra 2020, č. 101885094/2020
zo dňa 02. decembra 2020, č. 101885269/2020 zo dňa 02. decembra 2020, č. 101885471/2020 zo dňa

02. decembra 2020 a č. 101885597/2020 zo dňa 02. decembra 2020 v konaní o kasačnej sťažnosti
žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-75S/14/2021 zo dňa 23. augusta
2023, ECLI:SK:SpSBB:2023:6021200068.2, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi finančnej správy

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej ako „správca dane“ alebo „prvostupňový správny orgán“) vykonal
u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) za zdaňovacie obdobia august
2016 až december 2016 (ďalej ako „daňová kontrola“). Správca dane vyhotovil o výsledku daňovej
kontroly protokol č. 100880000/2020 zo dňa 12.05.2020 (ďalej ako „protokol“), ktorý bol spolu s výzvou
navyjadreniesakzisteniamuvedenýmvprotokoledoručenýžalobcovidňa18.05.2020.Daňovákontrola
bola ukončená dňa 18.05.2020.
2. Na základe výsledkov daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správca dane

(i) rozhodnutím č. 101415421/2020 zo dňa 09.09.2020 vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie august
2016 rozdiel dane v sume 6 587,42 eur na DPH. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č.
101884963/2020 zo dňa 02.12.2020 rozhodnutie správcu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

(ii) rozhodnutím č. 101415733/2020 zo dňa 09.09.2020 vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie
september 2016 rozdiel dane v sume 7 253,04 eur na DPH. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím

č. 101885094/2020 zo dňa 02.12.2020 rozhodnutie správcu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.(iii)rozhodnutímč.101415952/2020zodňa09.09.2020vyrubilžalobcovizazdaňovacieobdobieoktóber
2016 rozdiel dane v sume 10 306,54 eur na DPH. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č.
101885269/2020 zo dňa 02.12.2020 rozhodnutie správcu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

(iv) rozhodnutím č. 101416182/2020 zo dňa 09.09.2020 vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie
november 2016 rozdiel dane v sume 10 366,16 eur na DPH. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím
č. 101885471/2020 zo dňa 02.12.2020 rozhodnutie správcu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

(v) rozhodnutím č. 101416434/2020 zo dňa 09.09.2020 vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie
december 2016 rozdiel dane v sume 9 720,97 eur na DPH. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím
č. 101885597/2020 zo dňa 02.12.2020 rozhodnutie správcu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

3. Správca dane v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach august 2016 až december 2016 preveroval
žalobcom deklarované zdaniteľné plnenia z dodávateľských faktúr za dodanie tovaru - odevov a obuvi od

spoločností (i) RISCHL trade s.r.o. (v období od 05.07.2016 do 04.01.2018 VoVi s. r. o.), (ii) Eurotransfer,
spol. s r.o. (ako právny nástupca spoločnosti DANO s.r.o., ktorá je právnym nástupcom spoločnosti
MIRAGE TEX s.r.o.) a (iii) CAFARD s.r.o. (v období od 24.05.2016 do 07.08.201 AXE CAPITAL s.r.o.)
(ďalej spolu ako „deklarovaní dodávatelia“).
4. Správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od deklarovaných

dodávateľov z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dodanie tovaru od
deklarovaných dodávateľov a splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane ustanovených
v § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „zákon o DPH“).
5. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutiami uvedenými v záhlaví a v bode 2. tohto rozsudku (ďalej

ako „rozhodnutia žalovaného“) potvrdil všetky prvostupňové rozhodnutia správcu dane a odvolania
žalobcu zamietol. Žalovaný vo svojich rozhodnutiach zhodne uviedol, že prvostupňové rozhodnutia
správcu dane uvedené v bode 2. tohto rozsudku boli vydané na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu a správca dane postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
pričom dbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Samotným

žalobcomvšaknebolipredloženétakédôkazy,ktorébypreukázali,žedošlokuskutočneniuzdaniteľných
plnení deklarovanými dodávateľmi. Samotné tvrdenia žalobcu nepreukázali uskutočnenie zdaniteľných
plnení, pričom dôkazy, ktorými žalobca preukazoval že k zdaniteľným plneniam došlo sa vo svetle
zistených skutočností stali nedôveryhodnými a nepreukaznými. Žalovaný vyhodnotil námietky žalobcu
akoneopodstatnenéauzavrel,žežalobcanepreukázaluskutočneniezdaniteľnýchplnenídeklarovanými

dodávateľmi, neuniesol svoje dôkazné bremeno, nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre
odpočítanie DPH a preto mu nevzniklo právo na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od
deklarovaných dodávateľov.

II. Konanie pred krajským súdom

6. Proti rozhodnutiam žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote na Krajský súd v Banskej
Bystrici (ďalej ako „krajský súd“) samostatné správne žaloby, ktorými sa domáhal zrušenia rozhodnutí
žalovaného ako aj prvostupňových rozhodnutí správcu dane.
7. Na základe § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej ako „správny súd“) svoju
činnosť dňa 1. júna 2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Banskej Bystrici,
Trenčíne a Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023
daná právomoc správnych súdov. Vec bola na základe zmeny právnej úpravy náhodným výberom
pridelená senátu Správneho súdu v Banskej Bystrici.

8. Správny súd uznesením č. k. BB-75S/14/2021-91 zo dňa 13. júla 2023 rozhodol, že konania o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného spája na spoločné konanie veci vedené Správnym
súdom v Banskej Bystrici pod. sp. zn. BB-75S/14/2021, sp. zn. BB-75S/15/2021, sp. zn.
BB-75S/16/2021, sp. zn. BB-76S/13/2021, sp. zn. 74S/6/2021 s tým, že sa budú ďalej viesť pod sp. zn.
BB-75S/14/2021.

9. Správny súd rozsudkom č. k. BB-75S/14/2021 zo dňa 23. augusta 2023 (ďalej ako „napadnutý
rozsudok“) správne žaloby zamietol a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.
10. Správny súd úvodom poukázal na to, že je povinnosťou žalobcu podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP
uviesť žalobné body v správnej žalobe tak, aby z nich bolo zrejmé, z akých konkrétnych skutkových aprávnych dôvodov považuje napadnuté rozhodnutia za nezákonné. V súvislosti s prenosom dôkazného
bremena poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho
správneho súdu SR a dodal, že správca dane dodržal judikatúrou stanovený postup, na základe čoho

došlo k prenosu dôkazného bremena na žalobcu.
11. Správny súd dospel k záveru, že správca dane splnil formálnu podmienku prenesenia dôkazného
bremena na žalobcu tým, že na ústnom pojednávaní týkajúcom sa kontrolovaných zdaňovacích
období správca dane oznámil žalobcovi podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku pochybnosti o
správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom a

o pravdivosti údajov v nich uvedených, ohľadom dodávateľských faktúr vystavených dodávateľmi
žalobcu a uviedol, že deklarovaní dodávatelia s daňovým úradom nekomunikujú, aktuálni konatelia sa
ku správcovi dane na predvolanie nedostavili a nepredložili účtovníctvo. Bývalý konateľ spoločnosti
CAFARD s.r.o. Ján Šípoš sa dostavil, pravosť faktúr síce potvrdil, avšak na žalobcu si nespomenul
a reálne dodanie tovaru ústne nepotvrdil. Za spoločnosť RISCHL trade s.r.o. sa nikto nedostavil a
za spoločnosť Eurotransfer, spol. s r.o. sa správca konkurznej podstaty telefonicky ospravedlnil, a

oznámil, že nedisponuje účtovníctvom spoločnosti MIRAGE TEX s.r.o. Nakoľko žalobca nepredložil
žiadne nové dôkazy a vyjadrenia, správca dane ho oboznámil so zistenými skutočnosťami a ich
vyhodnotením a zároveň ho poučil o práve vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Správca dane teda na
základe ním vykonaných zistení u priamych deklarovaných dodávateľov spochybnil tvrdenie žalobcu,
že tovar mu dodali dodávatelia uvedení na faktúrach, v dôsledku čoho došlo k prenosu dôkazného

bremena na žalobcu. V odôvodnení prvostupňových rozhodnutí správca dane na základe vykonaného
dokazovania v rámci miestneho zisťovania zistil, že daňový subjekt RISCHL trade s.r.o. so správcom
dane nespolupracuje, nekomunikuje, písomnosti si nepreberá a na sídle sa nenachádza. Z dôvodu
opakovaného nepodania daňového priznania na dani z pridanej hodnoty v roku 2017 (júl 2017, august
2017, september 2017) nastali dôvody na zrušenie platiteľa na dani z pridanej hodnoty z úradnej moci

ku dňu 31. 12. 2017. Ako vyplynulo z opakovaného miestneho zisťovania spoločnosť Eurotransfer, spol.
s r.o. sa na sídle nenachádza. Na predvolanie JUDr. Juraj Puskailer, správca konkurznej podstaty
spoločnosti MIRAGE TEX s.r.o., oznámil správcovi dane že uznesením Okresného súdu Bratislava I
zo dňa 13. 08. 2019 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a zároveň bol ustanovený správca
konkurznej podstaty dlžníka Eurotransfer, spol. s r.o. Štatutárnym orgánom úpadcu je zahraničná osoba,

ktorá ani raz neposkytla požadovanú súčinnosť. Do spoločnosti úpadcu Eurotransfer, spol. s r.o. bolo
zlúčených 701 spoločností a správca úpadcu nedisponuje žiadnou účtovnou dokumentáciou úpadcu ani
zlúčených spoločností z obdobia pred vyhlásením konkurzu.
12. V napadnutom rozsudku správny súd ďalej uviedol, že z administratívnych spisov vyplynulo, že
v rámci ústneho pojednávania Ľ. Š. na otázky správcu dane uviedol, že v preverovanom období

jeho činnosťou bol predaj odevov, obuvi, domácich potrieb a hračiek. Väčšinu tovaru nakupoval vo
veľkoskladoch,kdesitovarvyberal,následnezaplatilvhotovosti,nazákladečohomumalibyťvystavené
na konci mesiaca súhrnné faktúry. Väčšina skladov bola v Bratislave a najčastejšie navštevoval sklad na
StarejVajnorskej17a37.DodávateľovsimalpreveriťnaFINSTATE.Osobnedodávateľovnevyhľadával,
vedel o týchto skladoch a túto činnosť mal vykonávať už 15 rokov. Tovar mal byť prepravený vlastným

dodávkovým vozidlom Citroën Jumper. Tovar nakupoval na základe informácií predavačiek. Tovar si mal
daňový subjekt nakladať sám, alebo mu niekto pomohol v skladoch. Tovar mal následne daňový subjekt
skladovať v predajni, alebo doma v garáži. Faktúry za tovar mal uhrádzať v hotovosti. Ďalej správca dane
oboznámil žalobcu so zisteniami u deklarovaných dodávateľov a umožnil daňovému subjektu vyjadriť
sa k zdaniteľným plneniam, ktoré mali byť uskutočnené týmito spoločnosťami. V prípade spoločnosti

VoVi s.r.o. daňový subjekt uviedol, že si nepamätá, kto túto spoločnosť zastupoval, názov spoločnosti
mu niečo hovoril a v skladoch mali byť väčšinou Číňania a Vietnamci a len pár Slovákov. V prípade
spoločnosti MIRAGE TEX s.r.o. si konkrétneho človeka nepamätal s odstupom času, názov spoločnosti
mu niečo hovoril.
13. Podľa názoru správneho súdu správca dane spochybnil tvrdenia žalobcu, že mu bol tovar

dodaný deklarovanými dodávateľmi a dôkazné bremeno preto prešlo na žalobcu. Ekonomická činnosť
deklarovaných dodávateľov žalobcu bola správcom dane spochybnená a žalobca nepreukázal ani
relevantným spôsobom nerozptýlil pochybnosti správcu dane o reálnosti dodania tovaru týmito
dodávateľmi. Námietku žalobcu, že daňové orgány neuniesli dôkazné bremeno správny súd vyhodnotil
ako nedôvodnú. Daňové orgány svoje rozhodnutia založili na konkrétnych zisteniach, pričom žalobca

žiadnym spôsobom nespochybnil samotné dokazovanie a jeho vyhodnotenie. Žalobca neuviedol v čom
má spočívať nesprávne vyhodnotenie dokazovania.
14. V súvislosti s námietkou, že žalobca reálnu existenciu tovaru dostatočným spôsobom preukázal
tzv. výstupnými faktúrami o predaji tovaru správny súd zhodne so žalovaným uviedol, že doklady zelektronickej registračnej pokladnice nepreukazovali skutočnosti, že ide práve o tovar označeného
dodávateľa na deklarovaných faktúrach. Správny súd preto vyhodnotil, že daňové orgány zrozumiteľným
spôsobom vysvetlili, prečo žalobcom predložené dôkazy nepreukazujú reálnu existenciu tovaru,

ktorý mal byť dodaný deklarovanými dodávateľmi. Ďalej považoval za nevyhnutné zdôrazniť, že ani
správnemusúduniejezrejméakúskutočnosťsažalobcasnažilsprávcovidaneažalovanémupreukázať
predmetnými dôkazmi (faktúra č. 2017549 od spoločnosti NV Company, s.r.o. a pokladničný doklad
elektronickej registračnej pokladnice 133/524 zo dňa 24. 06. 2017 na sumu 26,20 eur), keďže ide o
doklady týkajúce sa spoločnosti NV Company, s.r.o., ktorá nebola deklarovaným dodávateľom žalobcu v

kontrolovaných zdaňovacích obdobiach (od augusta do decembra 2016) a ako správne uviedol správca
dane predložené doklady sa kontrolovaného obdobia netýkajú. Žalobcom predložené dôkazy teda nie
sú žiadnym spôsobom schopné spochybniť záver správcu dane, ktorý je podľa správneho súdu logický
a poukazuje na to, že bez ďalšej individualizácie tovaru nemožno dospieť k tomu, že tovar uvedený
na faktúre je tovarom uvedeným na pokladničnom doklade. V tejto súvislosti správny súd poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/14/2021 zo dňa 26. apríla

2023 a dodal, že podľa jeho názoru v predmetnej veci nenastal stav individualizácie tovaru. Len samotná
existencia tovaru - bez ďalšieho - nemusí byť postačujúca pre záver, že sa jedná práve o tovar, ktorý
mal byť predmetom deklarovaných dodávok. Správny súd preto uvedenú žalobnú námietku žalobcu o
nesprávnom vyhodnotení dokazovania považoval za nedôvodnú.
15. K námietke žalobcu ohľadom vykonania miestneho zisťovania správny súd uviedol, že z obsahu

administratívnych spisov vyplynulo, že v prevádzke žalobcu v Kľúčovci bolo dňa 02. 09.2019 vykonané
miestne zisťovanie, o čom bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní z obsahu ktorej vyplynulo, že na
preverovanej adrese sa nachádza budova s prevádzkou predajne textilu a prevádzkou bufetu a miestne
zisťovanie bolo vykonané aj za osobnej účasti žalobcu, ktorý sa k spôsobu vykonania miestneho
zisťovaniaakjehosamotnéhopriebehunevyjadril,aninemalpripomienky,pričomsvojsúhlassobsahom

zápisnice a samotným priebehom miestneho zisťovania vyjadril svojím podpisom. Z vyjadrenia žalobcu
na ústnom prerokovaní pripomienok k protokolu dňa 16. 07. 2020 vyplynulo, že žalobca skladovú
evidenciu nevedie, vykonáva raz ročne kusovú a finančnú inventúru kvôli stavu zásob. Na základe
uvedeného možno dospieť k odôvodnenému záveru, že vykonanie obhliadky tovaru nachádzajúceho sa
v prevádzke žalobcu počas miestneho zisťovania by bez ďalšieho neviedlo k prevereniu skutočnosti, že

tovar nachádzajúci sa na prevádzke je tovarom, ktorý mal byť dodaný žalobcovi zo strany deklarovaných
dodávateľov,keďžežalobcaneviedolžiadnuskladovúevidenciu.Pretosprávnysúd vyhodnotilnámietku
žalobcu k spôsobu vykonania miestneho zisťovania ako účelovú a nedôvodnú. Správca dane postupoval
pri vykonaní miestneho zisťovania v súlade s ustanoveniami daňového poriadku, pričom žiadnym
spôsobom neporušil práva daňového subjektu.

16. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, podľa ktorej správca dane ani žalovaný
nepredložili žiadny dôkaz, ktorý by bol spôsobilý vyvrátiť tvrdenia žalobcu, že tovar v zmysle faktúr
bol dodaný. Z preskúmavaných rozhodnutí nevyplynulo, že by daňové orgány vyhodnocovali dôkazy
jednostranne alebo účelovo. Z postupu a rozhodnutí žalovaného a správcu dane nie je zrejmé, že by
hodnotili dôkazy vykonané v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní v neprospech žalobcu, a že by

účelovo postupovali v jeho neprospech. Vyjadrenie nesúhlasu účastníka konania s hodnotením dôkazov
správcom dane bez toho, aby boli vytýkané nedostatky a chyby v hodnotení dôkazov, nepostačuje
na privodenie nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Z rozhodnutí žalovaného a správcu dane
nevyplýva, že by dôkazy znejúce podľa žalobcu v jeho prospech, nezobrali daňové orgány do úvahy.
Ako už bolo uvedené, všetky dôkazy boli hodnotené jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a daňové

orgány uviedli preskúmateľnú úvahu vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov, a to konkrétne aj vo vzťahu k
tomu, akú hodnovernosť a dôkaznú silu priznali konkrétnemu dôkazu, akú schopnosť priznali dôkazu vo
vzťahu k tomu, či je tento spôsobilý zvrátiť závery vyplývajúce z iných realizovaných dôkazov.
17. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správca dane mal k dispozícii celé účtovníctvo žalobcu a v
prípade, ak správca dane spochybňuje žalobcom deklarovaných dodávateľov bolo povinnosťou správcu

dane uviesť, kto bol skutočným dodávateľom tovaru, správny súd opätovne poukázal na primárnu
povinnosťdaňovéhosubjektupreukázať,žesúsplnenémateriálneajformálnepodmienkypreuplatnenie
práva, resp. nároku na odpočítanie dane. Dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým daňový subjekt,
ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane. Dokazovanie vykonávané zo strany daňových orgánov
slúžilennanáslednúverifikáciutoho,čitvrdeniaprednesenédaňovýmsubjektomvrámcipreukazovania

splnenia formálnych aj materiálnych podmienok pre nárok na odpočet DPH sú pravdivé. Povinnosťou
daňových orgánov tak nie je zisťovať, ako sa tvrdené obchodné transakcie stali. Daňové orgány len
preverujú, či sa stali žalobcom tvrdeným spôsobom. Ak správca dane spochybní vykonanými dôkazmi
tvrdeniadaňovéhosubjektu,dôkaznébremenosaopäťpresúvanadaňovýsubjekt.Pochybnostisprávcudane je povinný hodnoverným spôsobom rozptýliť žalobca, k čomu v prejednávanom prípade nedošlo.
Daňová správa nemusí za každých okolností preukazovať, že každé jedno tvrdenie, ktoré deklaruje
daňový subjekt, je nepravdivé. Na to, aby daňové bremeno opäť zaťažilo daňový subjekt, postačí

relevantné spochybnenie jeho tvrdení a predložených listín. Taktiež nebolo povinnosťou daňových
orgánov žalobcovi osobitne vysvetľovať, aké ďalšie dôkazy mal navrhovať alebo predkladať.
18. Správny súd s poukazom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/31/2021 zo
dňa 28. júna 2023 poznamenal, že ani z administratívneho spisu, ani z podaní žalobcu nespozoroval
náznak, že by boli z daňového konania známi iní (skutoční) dodávatelia tovaru, ktorí by mohli byť

platiteľmi dane, aby tak vznikla potreba doplniť dokazovanie vo svetle novšej judikatúry Súdneho
dvora EÚ, predovšetkým vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie, kde konštatoval, že uvedenie osoby
deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie
dane, avšak status osoby deklarovaného dodávateľa hmotnoprávnou podmienkou je a dôkazné
bremeno ohľadom statusu dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane.
19. Záverom správny súd skonštatoval, že na základe tejto dôkaznej situácie je prijateľný záver

žalovaného o nepreukázaní reálnosti deklarovaných obchodov. Pri existencii dôkazne podložených
zistení podstatne spochybňujúcich činnosť dodávateľov je potom v okolnostiach veci, pri nedostatku
dôkazov o priebehu dodania, možné dospieť k záveru, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky na
odpočítanie dane medzi dodávateľmi a žalobcom. Z uvedených dôvodov dospel správny súd k záveru
o nedôvodnosti správnych žalôb, a preto ich podľa § 190 SSP zamietol.

III. Kasačná sťažnosť, stanoviská účastníkov konania

20. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) včas kasačnú
sťažnosť, ktorú odôvodnil tak, že napadnutý rozsudok je zaťažený vadami konania tým, že správny súd

rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) a nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP) . Sťažnostným návrhom
sa sťažovateľ domáhal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo
aj ako „Najvyšší správny súd SR“) napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Zároveň požadoval priznanie nároku na náhradu trov konania.
21. Sťažovateľ v 1. a v 2. bode kasačnej sťažnosti zhrnul priebeh administratívneho a súdneho konania.
Následne v 3. bode kasačnej sťažnosti uvádza, že sa nestotožňuje s názorom správneho súdu o splnení
formálnej podmienky prenesenia dôkazného bremena na žalobcu. Podľa sťažovateľa nie je pravdou
tvrdenie, že deklarovaní dodávatelia boli nekontaktní.

22. V prípade spoločnosti RISCHL trade s.r.o. sa konateľ tejto spoločnosti na predvolanie bez
ospravedlnenia nedostavil, pričom sťažovateľ poukázal na to, že predvolaný konateľ p. Tibor Rischl bol
konateľom spoločnosti až od 27.11.2017, a preto by sa nevedel vyjadriť k obchodom. Správca dane mal
preto predvolať konateľa, ktorý bol konateľom v čase kontrolovaného obdobia.
23. V prípade spoločnosti CAFARD s.r.o. (v rozhodnom období AXE CAPITAL s.r.o.) správca dane

predvolal konateľa Michala Smolíka, ktorý sa bez ospravedlnenia nedostavil, a teda to neznamená,
že je nekontaktný. Podľa sťažovateľa mal správca dane toho svedka dať predviesť, ale bez ohľadu
na uvedené, má sťažovateľ za to, že keďže nebol konateľom v kontrolovanom období, nevedel by sa
relevantne vyjadriť. V súvislosti s predvolaním bývalej konateľky Sylvie Kováčovej sťažovateľ uviedol,
že táto sa taktiež ospravedlnila a vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že konateľkou bola od

28.01.2014 do 23.05.2016, pričom preverované obdobie už nepatrilo do jej právomoci, s daňovým
subjektom nevykonávala žiadnu obchodnú činnosť a nie je jej známy. Sťažovateľ má za to, že správca
dane schválne predvolával na výsluch ako svedkov konateľov, ktorí v kontrolovanom období ešte neboli
alebo už neboli konateľmi deklarovaných dodávateľov. V súvislosti s predvolaním Jána Šípoša, ktorý
bol konateľom spoločnosti v kontrolovanom období, a ktorý sa aj zúčastnil výsluchu svedka poukázal na

vyjadrenie tohto svedka. Ján Šípoš uviedol, že všetko riešil sám, len na komunikáciu s daňovým úradom
mal pána Š.. Ďalej uviedol, že dodávateľmi mali byť slovenské spoločnosti, ktorých názvy si nepamätal,
nepamätal si ani spoločnosť AXE CAPITAL s.r.o., či mala skladové priestory, nepamätal si ani na
sťažovateľa, hoci k faktúram, ktoré mu boli predložené správcom dane a vystavené v mene spoločnosti
AXE CAPITAL s.r.o. pre sťažovateľa uviedol, že sú ním podpísané a vystavené. Z uvedeného preto

podľa sťažovateľa vyplýva, že jednoznačne potvrdil pravosť vystavených faktúr. Sťažovateľ nechápe
akým iným spôsobom mal tento konateľ potvrdiť obchody a to že si tento konateľ nepamätá sťažovateľa,
vzhľadom na to že ubehlo dosť rokov, neznamená, že obchody medzi nimi neboli vykonané.24. Ohľadom spoločnosti Eurotransfer, spol. s r.o. sťažovateľ uvádza, že správca dane predvolal bývalú
konateľku p. Jasmine Zaric, ktorá sa na ústne pojednávanie nedostavila. Správca dane ju opätovne
nepredvolal a nevyužil možnosť jej predvedenia a nepredvolal ani iných konateľov, ktorí boli v čase

preverovaných zdaniteľných obchodov konateľmi tejto spoločnosti. Za daného skutkového stavu preto
podľa sťažovateľa nemožno dospieť k záveru, že tento dodávateľ je nekontaktný. Sťažovateľ uvádza,
že správca dane nevyužil svoje oprávnenie predviesť daných svedkov, resp. predvolať iných konateľov
a zistiť tak náležite skutkový stav.
25. Sťažovateľ ďalej uvádza, že už vo vyjadrení k protokolu jednoznačne uviedol, že správca dane

nesprávne zistil skutočnosť, že tovar nebol kúpený od deklarovaných dodávateľov, nakoľko za týmto
účelom nevykonal žiadne relevantné dôkazy. Nie je známe že by správca dane vykonal miestne
zisťovanie, ktorým by preveril či sa predmetný tovar nachádza v skladových priestoroch sťažovateľa,
resp. či bol tovar následne predaný. Má za to, že pokiaľ správca dane zaslal tej ktorej spoločnosti
výzvu na predloženie dôkazov, tak predmetnú výzvu spravil len formálne, pričom pokiaľ sa výzva vrátila
správcovi dane ako neprevzatá, mal ju správca dane zaslať opätovne.

26. V súvislosti so spoločnosťou RISCHL trade s.r.o. sťažovateľ uvádza, že tento dodávateľ bol v roku
2016registrovanýnaDPHaDPHzakontrolovanéobdobieriadneodviedol,čímreálnepotvrdilexistenciu
zdaniteľných plnení, pričom uvedené platí aj pri ostatných dodávateľoch.
27. Sťažovateľ nesúhlasí s bodom 42. napadnutého rozsudku, že sťažovateľ síce predložil správcovi
dane ako dôkaz o predaji tovaru CD nosič s evidenciou pokladničných dokladov a roky 2016 a 2017,

avšak správca dane zhotovil analýzu evidovania hotovosti a zistil vysoký počet zaevidovaných príjmov
a krátky interval medzi jednotlivými operáciami. Sťažovateľ má za to, že je to len názor správcu dane
pričom uvedené nepreukazuje nereálnosť príjmov sťažovateľa a správca dane nepreukázal o aké príjmy
a za ktorý deň sa v danom prípade jedná.
28. Následne sťažovateľ uvádza, že v priebehu konania mal správca dane k dispozícii celé účtovníctvo,

preto ak bol správca dane toho názoru, že tovar s označením „DAM.RIFLE“ nie je tovar s označením
„rifle“, tak správca dane neuviedol, od ktorého dodávateľa sťažovateľ nadobudol tovar s označením
„DAM.RIFLE“. Len tak by mohol správca dane spochybniť predložený dôkaz, čo však vykonané nebolo.
29. V súvislosti s vyjadrením správneho súdu, že ani jemu nie je zrejmé akú skutočnosť sa sťažovateľ
týmto dôkazom snažil preukázať, keďže ide o doklady spoločnosti NV company, s.r.o., ktorá nebola

dodávateľom sťažovateľa v kontrolovanom období a tieto doklady ani nesúvisia s kontrolovanými
zdaňovacími obdobiami sťažovateľ uvádza, že predložil jednu z predmetných faktúr spolu s bločkom
ako vzor na preukázanie dodania tovaru a následného predaja. Sťažovateľ pritom zdôrazňuje, že išlo
o vzor a všetky faktúry spolu s bločkami boli predložené správcovi dane, ktoré si potom správca dane
podľa tohto vzoru vedel porovnať.

30. Sťažovateľ nesúhlasí so správnym súdom, konkrétne bodom 44 napadnutého rozsudku a má za
to, že preverením tovaru nachádzajúceho sa na prevádzke by správca dane zistil, že tovar ktorý sa
tam nachádza je súhlasný s tovarom, ktorý mal byť sťažovateľovi dodaný deklarovanými dodávateľmi.
Správca dane však len formálne prezrel objekt obchodu, pričom len zistil že obchod existuje, že
sťažovateľ má šiestich zamestnancov. Správca dane však vôbec nezisťoval, či má žalobca predmetný

tovar k dispozícii.
31. Sťažovateľ následne bez bližšej konkretizácie namieta nepredvolanie ďalších svedkov a
nevykonanie iných dôkazov. Je toho názoru, že nebolo jeho povinnosťou uvádzať správcovi konkrétne
aké dôkazy má zabezpečiť na to, aby riadne zistil skutočnosti pre neho potrebné. Podľa názoru
sťažovateľa on dostatočne preukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov, t. j. nadobudnutie tovaru od

deklarovaných dodávateľov a jeho následný predaj.
32.Správcadanebolpodľasťažovateľapovinnýprihliadaťnielennavstupnéaleajnavýstupnéfaktúry,z
ktorých bola odvedená DPH. Namieta, že pokiaľ mu správca dane neuznal zdaniteľné plnenie za nákup
tovaru, tak mu nemôže následne uznať ani predaj tohto tovaru.
33. Sťažovateľ je toho názoru, že správny súd, správca dane a ani žalovaný neuniesli svoje dôkazné

bremeno. Závery ku ktorým dospel správny súd nie sú dostatočne podporené náležitými argumentmi,
pričom správny súd sa obmedzil len na konštatovanie záverov bez toho aby bolo zrejmé na základe
akej úvahy a dôkazov k nim dospel. Podľa sťažovateľa preto nebola splnená požiadavka na náležité
odôvodnenie napadnutého rozsudku a je ho nutné ako celok hodnotiť ako nejasné a nezrozumiteľné.
Správny súd podľa sťažovateľa nesplnil svoju nevyhnutnú povinnosť vyrovnať sa s argumentmi

sťažovateľa, a to nie všetkými ale predovšetkým tými podstatnými, ktoré by odôvodňovali jeho záver
premietnutý do výrokovej časti rozhodnutia.
34. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaný uviedol, že z vyjadrení sťažovateľa predložených
správcovi dane vyplynulo, že v prípade spoločnosti VoVi, s.r.o. (RISCHL trade s.r.o.) si nepamätal ktotúto spoločnosť zastupoval, názov spoločnosti mu len niečo hovoril, u spoločnosti AXE CAPITAL s.r.o.
si nepamätal meno osoby ani skladové priestory a v prípade spoločnosti MIRAGE TEX s.r.o. si taktiež
nepamätal meno konkrétnej osoby, len názov spoločnosti mu niečo hovoril. Sťažovateľ všeobecne

uvádzal, že v skladoch mali byť väčšinou Číňania a Vietnamci a len pár Slovákov, neuviedol žiadne
osoby, s ktorými mal konať, od ktorých mal tovar nakúpiť, neuviedol žiadne osoby, ktorým mal za
tovar uhrádzať v hotovosti, pričom tieto skutočnosti neobsahovali ani samotné doklady. Sťažovateľ
nepreukázal a neuviedol ani osoby, ktoré mu mali tovar nakladať u dodávateľov a nepreukázal
nakoniec ani samotnú prepravu tovaru do vlastnej prevádzky predajne. Žalovaný zotrval na tom, že

dodávateľské spoločnosti v danom čase nevykonávali reálnu ekonomickú činnosť, sú nekontaktné a
nebolo preukázané dodanie tovaru sťažovateľovi. Skutočnosť, či podali daňové priznania nepotvrdzujú
reálnu existenciu zdaniteľných plnení.
35. K dokladom z elektronickej registračnej pokladnice, ktoré mali podľa sťažovateľa preukazovať
predaj tovaru nadobudnutého od deklarovaných dodávateľov žalovaný uviedol, že tieto doklady žiadnym
spôsobom nepreukazovali a neobsahovali údaje, že sa má jednať práve o tovar od deklarovaných

dodávateľov. Sťažovateľ neviedol ani skladovú evidenciu, na základe ktorej by bolo možné tovar
identifikovať. Žalovaný tiež poukázal na to, že nie je povinnosťou správcu dane zisťovať, ako sa
jednotlivé transakcie uskutočnili. Pochybnosti správcu dane je povinný hodnoverným spôsobom rozptýliť
žalobca, k čomu v predmetnom prípade nedošlo. Taktiež nebolo povinnosťou správcu dane žalobcovi
osobitne vysvetľovať, aké ďalšie dôkazy mal navrhovať alebo predkladať. Vo vzťahu k vykonanému

miestnemu zisťovaniu žalovaný poukázal na to, že nebolo možné zistiť, ktorý tovar pochádzal od
jednotlivých dodávateľov. Sťažovateľ zároveň sám tvrdil, že nevedie skladovú evidenciu. Žalovaný
zastáva názor, že správny súd sa s posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové
aj právne závery, ktoré náležite odôvodnil. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby kasačný
súd kasačnú sťažnosť zamietol.

IV. Konanie na kasačnom súde

36. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „Najvyšší správny súd SR“) konajúci ako
kasačný súd (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach

sťažnostných bodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v
zákonnej lehote a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, vo veci v zmysle
§ 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že
kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5
dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk

podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.
37. Sťažovateľ hneď v kasačnej sťažnosti namieta, že napadnutý rozsudok správneho súdu je nejasný
a nezrozumiteľný, pričom správny súd sa v napadnutom rozsudku obmedzil len na konštatovanie
záverov bez toho, aby bolo zrejmé na základe akej úvahy a akých dôkazov k nim dospel. Najvyšší
správny súd SR sa preto v prvom rade zaoberal namietanou arbitrárnosťou napadnutého rozsudku

bez jeho náležitého odôvodnenia, ktorú sťažovateľ videl v tom, že správny súd sa nevysporiadal s jeho
podstatnými argumentmi a tvrdeniami.
38. Kasačný súd uvádza, že si je plne vedomý toho, že integrálnou súčasťou základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo
dňa 03.07.2003, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/04 zo dňa 19.05.2004).
Súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia
postačujenazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivý
proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004).
39. Zákonným limitom doktríny nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho súdu sú také vady
odôvodnenia rozhodnutia, kedy rozhodnutie neobsahuje žiadne odôvodnenie, alebo existencia takých

zásadných procesných vád, pre ktoré je preskúmanie napadnutého rozhodnutia nevyhnutné (rozsudok
Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Abdullayev proti Rusku). Správny súd však v zmysle
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nemusí dať detailné odpovede na všetky účastníkom
konania predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, prípadnedostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija v. Španielsko).
40. Správny súd v intenciách citovaných záverov postupoval. Správny súd sa vecne vysporiadal s

podstatou žalobnej argumentácie a posúdil tak nesplnenie hmotnoprávnych podmienok vo vzťahu
k odpočítaniu dane z faktúr od deklarovaných dodávateľov. Napadnutý rozsudok preto vadou
nepreskúmateľnosti netrpí a nemožno ho považovať za arbitrárny či svojvoľný.
41. V tomto kontexte preto podľa názoru kasačného súdu neobstojí tvrdenie sťažovateľa, že v
napadnutom rozsudku absentuje jeho riadne zdôvodnenie, a že napadnutý rozsudok je nejasný

a nezrozumiteľný, keďže z jeho obsahu je zjavné, že ním bolo reflektované na všetky podstatné
skutočnosti. Správny súd zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré zamietol žalobu sťažovateľa, a
jeho rozhodnutie preto nemožno považovať za svojvoľné či arbitrárne. Odôvodnenie napadnutého
rozsudku správneho súdu obsahuje zhrnutie podstatných argumentov sťažovateľa a žalovaného,
prehľad dotknutých právnych noriem, ako aj posúdenie skutkových a právnych záverov správnym
súdom. Kasačný súd má v tejto súvislosti za to, že správny súd sa posudzovanou vecou dôsledne

zaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľa a vyvodil správne skutkové aj právne
závery, ktoré odôvodnil, pričom dospel k správnym záverom o zákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane.
42. Po vyriešení tejto otázky kasačný súd pristúpil k vecnému prieskumu a skúmal, či zistený
skutkový stav je dostatočný pre závery daňových orgánov a správneho súdu o nesplnení

hmotnoprávnych podmienok v prípade odpočítania dane podľa § 49 zákona o DPH zákona o DPH
z dodávateľských faktúr od deklarovaných dodávateľov. Kasačný súd poukazuje na to, že správny
súd, stotožňujúc sa so zisteniami daňových orgánov, sťažovateľovi vytkol to, že nepreukázal splnenie
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH a neuniesol svoje dôkazné bremeno. Nesplnenie
hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH videl správny súd predovšetkým v tom, že sťažovateľ

nepreukázal reálnosť zdaniteľných obchodov medzi ním a ním deklarovanými dodávateľmi, pričom z
administratívneho spisu a z podaní sťažovateľa ani nespozoroval náznak, že by boli z daňového konania
známi iní (skutoční) dodávatelia tovaru, ktorí by mohli byť platiteľmi dane, aby tak vznikla potreba doplniť
dokazovanie.
43. Pokiaľ ide o sťažnostný bod, ktorým sťažovateľ namietal otázku posúdenia prenosu dôkazného

bremena kasačný súd dáva do pozornosti, že „daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné
povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti
realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom
spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť
(dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť

dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne
spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom
možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len
na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho
pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom

konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje
praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej“ (rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21;
obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru
či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť

o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších
dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia
identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017).
44. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že

prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na
odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku;
rozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Sžf/10/2015zodňa3.februára2016,sp.zn.
6Sžfk/7/2016zodňa27.septembra2018,sp.zn.5Sžfk/15/2018zodňa30.apríla2019ainé).Obchodné
transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou),

predloženédokladymusiabyťodrazomreálnehoplnenia,ktorévprípadevznikupochybnostípreukazuje
daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo
nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovískNajvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa
11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).

45. Vychádzajúc z rozhodnutí daňových orgánov možno konštatovať, že deklarovaným dôvodom pre
nepriznanieprávanaodpočítaniedanezospornýchobchodovsťažovateľasdeklarovanýmidodávateľmi
bolo neunesenie dôkazného bremena sťažovateľa vo vzťahu k preukázaniu, že zdaniteľné obchody sa
uskutočniliprávetýmitospoločnosťami,tedaosobamiuvedenýminaspornýchfaktúrachadeklarovaným
spôsobom.

46. Podľa ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu SR (viď napríklad rozsudok sp.
zn. 6Sžfk/26/2020 zo dňa 31. januára 2024) hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na
odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii)
tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté
inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne
použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a) Smernice, § 49 ods. 1 a 2 zákona

o DPH, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15.
septembra 2016, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod
43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24).
47. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom
dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie uplatňuje (sťažovateľovi), právo na

odpočítanie dane môže byť odopreté.
48. K?otázke dôkazného bremena existuje aj početná a?v?zásade stabilná rozhodovacia prax
kasačného súdu, vyjadrená napríklad v?rozsudkoch sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03.02.2016, sp. zn.
6Sžfk/7/2016 zo dňa 27.09.2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30.04.2019 a?iné. Z?ustanovenia §
24 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že z?dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet dane je

dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok prioritne zaťažený práve
daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len
po formálnej stránke (vystavenou faktúrou a zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho
plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom
leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane

(resp. na oslobodenie od dane) uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020 a sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019).
49. Kasačný súd uvádza, že v prejednávanom prípade je spornou otázka osôb deklarovaných
dodávateľov, k čomu poukazuje na to, že právo na odpočet DPH možno odoprieť vtedy, ak
porušenie formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že

hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper
Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.
novembra 2021, bod 36; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021,
bod 31) a splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom dane
(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021,

body 34, 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 38). Tu
treba uviesť, že v danej veci bolo zo strany správcu dane vykonané dokazovanie, výsledkom ktorého
bol záver, že nebolo preukázané dodanie zdaniteľných plnení práve osobami uvedenými na faktúrach,
teda deklarovanými dodávateľmi RISCHL trade s.r.o. (v období od 05.07.2016 do 04.01.2018 VoVi s. r.
o.), Eurotransfer, spol. s r.o. (ako právny nástupca spoločnosti DANO s.r.o., ktorá je právnym nástupcom

spoločnosti MIRAGE TEX s.r.o.) a CAFARD s.r.o. (v období od 24.05.2016 do 07.08.201 AXE CAPITAL
s.r.o.).
50. V súlade s vyššie uvedeným kasačný súd konštatuje, že pokiaľ správca dane a žalovaný v
daňovomkonanívznieslipochybnostiosplnenípodmienokuplatnenéhoprávanaodpočítaniedane,bolo
dôkazným bremenom sťažovateľa tieto dôkazy vyvrátiť buď priamo predložením relevantných dôkazov

alebo návrhom vykonania ďalších dôkazov.
51. Správne správny súd poukázal na to, že sťažovateľ okrem dodávateľských faktúr nepredložil
žiadne iné doklady a dôkazy o dodaní tovaru, pričom dodanie tovaru nebolo preukázané ani zo strany
deklarovaných dodávateľov. Správca dane teda spochybnil tvrdenie sťažovateľa, že tovar mu dodali
dodávateliauvedenínafaktúrach,vdôsledkučohodošlokprenosudôkaznéhobremenanasťažovateľa.

Sťažovateľ relevantným spôsobom nerozptýlil pochybnosti správcu dane o reálnosti dodania tovaru
týmito dodávateľmi, pričom sťažovateľ neuviedol žiadne mená osôb, s ktorými mal obchodné transakcie
dojednávať,animenáosôb,ktorézadeklarovanýchdodávateľovvystupovali,nepredložilžiadnedoklady
o prebratí tovaru.52. Kasačný súd v zhode so správnym súdom konštatuje, že nebola preukázaná vierohodnosť
dokladov znejúcich na deklarovaných dodávateľov a samotné tvrdenia o uskutočnení zdaniteľných
obchodov nemohli postačovať ako dôkaz, že tovary na faktúrach boli skutočne sťažovateľovi dodané

deklarovanými dodávateľmi. Nebola preto splnená základná podmienka na odpočítanie dane, keďže
sťažovateľ nepreukázal, že deklarovaným dodávateľom vznikla daňová povinnosť z titulu dodania
tovarov.
53. Kasačný súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku Súdneho dvora EU C-154/20 Kemwater
ProChemie, ktorý je možné zhrnúť nasledovne: a) uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa na

daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, avšak status osoby
dodávateľa (t. j. poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH) hmotnoprávnou
podmienkou je, a b) dôkazné bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá
si uplatňuje odpočítanie dane. Pokiaľ však existujú osobitné skutkové okolnosti, tak táto podmienka
sa môže považovať za splnenú i bez jej preukázania zo strany osoby, ktorá si uplatňuje odpočítanie
dane. V takom prípade nie je potrebné preukazovať podvodné konanie. V danom prípade osobitné

skutkové okolnosti ohľadne statusu iných dodávateľov zistené neboli. Keďže splnenie hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane preukazuje osoba, ktorá si odpočítanie dane uplatňuje (žalobca),
bol sťažovateľ následne povinný pochybnosti správcu dane vyvrátiť a preukázať, že hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane splnil. Z týchto záverov vyplýva, že daňové orgány neboli povinné
zisťovať, či sa deklarované zdaniteľné obchody medzi sťažovateľom a deklarovanými dodávateľmi

uskutočnili prostredníctvom iných osôb.
54. K posúdeniu nekontaktnosti dodávateľov a k námietke, že správca dane náležite nezistil skutkový
stav,keďnepredvolal,resp.nepredviedoltýchkonateľov,ktoríbolikonateľmideklarovanýchdodávateľov
v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov kasačný súd uvádza, že sťažovateľ túto námietku uplatnil
až v kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ v rámci správny žalôb len tvrdil, že „správca dane sa len odvoláva

na emailovú komunikáciu bývalých konateľov vyššie spomínaných spoločností“, stručne zrekapituloval
vyjadrenia svedka p. Šípoša a p. Sylvie Kováčovej ako konateľov spoločnosti CAFARD s.r.o. a
konštatoval, že konatelia spoločnosti RISCHL trade s.r.o. a Eurotransfer spol. s r.o. sa k veci nevyjadrili.
Sťažovateľ svoju argumentáciu ďalej v tomto smere nerozvíjal. Samotný nesúhlas sťažovateľa s
vyhodnotením dôkazu nie je postačujúci pre to, aby ho mohol správny súd adekvátne posúdiť. Pokiaľ

teda chcel sťažovateľ smerovať svoju argumentáciu k vykonaniu dokazovania výsluchmi konateľov
spoločností, mal uvedené v rámci svojej žalobnej argumentácie rozviesť, a to v lehote na podanie
správnej žaloby. K uvedenému kasačný súd dodáva, že sťažovateľ nenamietal spôsob vykonávania
dokazovania vo vzťahu k predvolávaniu, resp. predvedeniu konateľov dodávateľských spoločností ani
v daňovom konaní.

55. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uvádza, že správcovi dane predložil ako dôkaz o predaji tovaru
CD nosič s evidenciou pokladničných dokladov za roky 2016 a 2017 a jednu zo sporných faktúr
spolu s bločkom na preukázanie dodania tovaru a následného predaja tohto tovaru. Správny súd túto
námietkuvyhodnotiltak,žeanisprávnemusúduniejezrejméakúskutočnosťsažalobcasnažildaňovým
orgánom preukázať predmetnými dôkazmi, keďže išlo o doklady spoločnosti NV company, s.r.o., ktorá v

kontrolovaných zdaňovacích obdobiach nebola deklarovaným dodávateľom sťažovateľa a ako uviedol
správne správca dane, predložené doklady sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobia ani netýkajú. V
tejto súvislosti sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že predložil jednu z predmetných faktúr spolu
s bločkom ako vzor na preukázanie dodania tovaru a následného predaja tohto tovaru, nakoľko bolo
kontrolované aj obdobie za mesiace roku 2017. Podľa daného vzoru si preto správca dane za predmetné

kontrolované obdobie takto vedel porovnať všetky sťažovateľom predložené faktúry spolu s bločkami.
56. Kasačný súd sa však opäť stotožňuje s názorom správneho súdu, že tieto predložené doklady
bez ďalšej individualizácie nepreukazujú, že tovar uvedený na dodávateľských faktúrach je tovarom
uvedeným na pokladničných dokladov, a preto nie sú žiadnym spôsobom schopné spochybniť prijaté
závery daňových orgánov. Správne tiež správny súd vyhodnotil, že aj keby správca dane bral do úvahy

tieto doklady ako vzor nákupu a predaja tovaru, tovar fakturovaný na faktúre označený ako „rifle“ sa
nezhoduje názvom ani označením na pokladničnom doklade z elektronickej registračnej pokladnice, kde
je uvedené „DAM.RIFLE“. Kasačný súd len dodáva, že z označenia „rifle“ a označenia „DAM.RIFLE“
nevyplýva, že by išlo o jedny a tie isté rifle a už vôbec nie to, ktorý z týchto tovarov mal byť nakúpený
od ktorého konkrétneho dodávateľa sťažovateľa. Z takýchto vzorových dokladov preto nie je možné

identifikovať, že tovar uvedený na dodávateľskej faktúre je aj tovarom uvedeným na pokladničnom
doklade.
57.Knamietanémunevykonaniu,resp.vykonaniumiestnehozisťovania,kdesťažovateľnamieta,žetoto
bolo vykonané len formálne a bez toho či sa tovar uvedený na sporných faktúrach nachádzal v obchodesprávny súd uviedol, že z obsahu administratívnych spisov vyplynulo vykonané miestne zisťovanie, a to
dňa 02.09.2019, o čom bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní č. 102050416/2019. Ako vyplýva
z obsahu tejto zápisnice, miestne zisťovanie bolo vykonané za účasti sťažovateľa, ktorý sa k spôsobu

vykonania a priebehu miestneho zisťovania nevyjadril a nemal ani žiadne pripomienky. Správny súd
tiež poukázal na to, že z vyjadrení sťažovateľa vyplynulo že si nevedie skladovú evidenciu a raz ročne
vykonáva kusovú a finančnú inventúru. Z týchto dôvodov preto podľa správneho súdu nemožno dospieť
k záveru, že vykonanie obhliadky tovaru nachádzajúceho sa v prevádzke sťažovateľa počas miestneho
zisťovania by preukázalo, že tovar nachádzajúci sa na prevádzke je tovarom, ktorý mal byť dodaný

sťažovateľovi od deklarovaných dodávateľov. Kasačný súd sa so správnym súdom stotožňuje.
58. Neušlo tiež pozornosti kasačného súdu, že sťažovateľ na jednej strane argumentuje tým, že dňa
02.09.2019, kedy bolo vykonané miestne zisťovanie, mal na sklade tovar nakúpený v zdaňovacích
obdobiach august 2016 až december 2016. Na strane druhej však poukazuje na dôkazy o predaji tovaru
v roku 2016 a 2017 (CD nosič s evidenciou pokladničných dokladov za roky 2016 a 2017). Z uvedeného
teda vyplýva, že sťažovateľ preukazoval predaj sporného tovaru v roku 2016 a 2017 a zároveň tiež tvrdí,

že sporný tovar (ktorý podľa predložených dokladov predal v roku 2016 a 2017) mal stále v roku 2019
na sklade.
59. V tejto súvislosti je tiež nutné poukázať na zistenia správcu dane, a to (i) že z evidencie predložených
pokladničných dokladov za roky 2016 a 2017 nebolo možné stotožniť tovar uvedený na dodávateľských
faktúrachstovaromnapokladničnýchdokladochaže(ii)správcadanezistilvysokýpočetzaevidovaných

príjmov a krátky interval medzi jednotlivými operáciami, pričom napr. dňa 07.12.2016 v čase od 09:00
do 19:20 bolo do elektronickej registračnej pokladnice zaevidovaných 131 príjmov v hotovosti, pričom
časový interval medzi jednotlivými evidenciami je v priemere 10 minút.
60. So zreteľom na všetky uvedené skutočnosti kasačný súd vyhodnotil podané námietky ako
nedôvodné.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

61. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že sa s opakovanými právnymi
námietkami sťažovateľa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,

riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil
najvyšší správny súd ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
62. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p.

a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v
súlade s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 SSP.
63. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.