Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. november 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 14Sas/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100666
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominik Čipka, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100666.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom, PhD., v právnej

veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. X. XXXX XXX/XX, XXX XX D., E. E.: F. B.,
G. XX.XX.XXXX, H. I.: C. X. XXXX XXX/XX, XXX XX D. (J. K.), E.. Advokátska kancelária MATUŠOV
s.r.o., so sídlom: Ul. 1. mája 1455, 020 01 Púchov, IČO: 54 286 611 proti žalovanému: Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom: Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. UPS/US7/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/7118 zo dňa 07.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov
na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností č. UPS/US7/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/7118 zo dňa

07.06.2024arozhodnutieÚradupráce,sociálnychvecíarodinyPovažskáBystricač.PB2/APPKŤZPPČ/
SOC/2024/36112-3 zo dňa 13.02.2024 r u š í a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na
ďalšie konanie.

II. Žalovaný je p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a
zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“)
rozhodnutím č. PB1/APPKŤZPPČ/SOC/2024/36112-3 zo dňa 13.02.2024 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) nepriznal žalobcovi peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich
so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Prvostupňový orgán verejnej správy svoje
rozhodnutie zdôvodnil tým, že podľa komplexného posudku zo dňa 07.02.2024 sa žalobca považuje
za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60%, ale peňažný
príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného

motorového vozidla sa v rámci komplexného posudku zo dňa 07.02.2024 nenavrhol, pretože žalobca
nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Posudkový lekár na základe
predloženej zdravotnej dokumentácie a po posúdení zdravotného stavu konštatoval, že žalobca nemá
ťažkú poruchu mobility, duševné postihnutie s ťažkou poruchou sociálnych interakcií so závažnými
poruchamisprávaniaaorientácieaniťažkúporuchuzvieračovazároveňniejefyzickouosobousťažkým
zdravotným postihnutím zaradenou do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného
programu, neposkytuje sa akútna onkologická liečba.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie prostredníctvom zástupcu povereného
zákonným zástupcom (matkou), úvodom ktorého zhrnul konanie pred prvostupňovým orgánom verejnej
správy a poukázal na posudok prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 12.09.2023, v ktoromje konštatované, že žalobca mal diagnostikované ochorenie F84.0 detský autizmus a F90.0. ADHD.
Posudok má platnosť od 28.09.2023 do 07.03.2025, čo znamená, že pre posudzovanie zdravotného
stavužalobcubolaktuálny.Vodvolaníboloďalejpoukázanénarozhodnutieprvostupňovýorgánverejnej

správy č. PB2/APPkŤZPPČ/SOC/2023/39024-3, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy priznal
žalobcovi nárok na parkovací preukaz pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. V odvolaní
bolo ďalej poukázané na lekársku správu detskej psychiatričky zo dňa 05.10.2023, ktorá v objektívnom
náleze konštatuje, že žalobca je hypersenzitívny na senzorické podnety a má labilnou emotivitou a
efektivitu, z čoho je možné vyvodiť, že pre neho nie je vhodná preprava hromadnými prostriedkami.

Ďalej bolo konštatované, že žalobca spĺňa zákonné podmienky na priznanie príspevku na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, keď
práve detský autizmus je typickým prejavom agresivity, neovládateľným a nepredvídateľný správaniu
v cudzom a stresovom prostredí, ktorej práve prostredie hromadnej prepravy. Záverom odvolania bolo
konštatované, že prvostupňový orgán verejnej správy sa nezaoberal všetkými skutkovými tvrdeniami
a nedostatočne odôvodnil prvostupňové rozhodnutie, na základe ktorého ho možno považovať za

nepreskúmateľné.

3. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US7/SSVRODPPKPC1/
SOC/2024/7118 zo dňa 07.06.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že posudkový

lekár žalovaného vydal dňa 24.04.2024 lekársky posudok, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy
žalobcu 60% zmysle prílohy č. 3, časti IV., bod 1 písmena c) k zákonu č. 447/2008 Z.z. o peňažných
príspevkochnakompenzáciuťažkéhozdravotnéhopostihnutiaaozmeneadoplneníniektorýchzákonov
(ďalej len „Zákon o kompenzačných príspevkoch“), a preto ho možno považovať za fyzickú osobu s
ťažkým zdravotným postihnutím. Posudkový lekár sa vysporiadal so všetkými priloženými listinnými

dôkazmi medicínskeho charakteru, ktoré boli predložené. Keďže žalobca, respektíve jeho zákonný
zástupca a poverený zástupca nepožiadali o osobné posúdenie zdravotného stavu žalobcu, posudkový
lekár ich neprizval na posúdenie zdravotného stavu. Žalovaný dodal, že úlohou posudkového lekára
nie je vyšetrovať fyzické osoby, ale hodnotiť ich zdravotný stav na základe predložených lekárskych
nálezov a vyšetrení. Posudkový lekár žalovaného svoj záver k odkázanosti fyzickej osoby odôvodnil

tak, že ide o 5 ročného chlapčeka v dispenzárnej starostlivosti viacerých odborných ambulancií, s
pervazívnou vývinovou poruchou - detský autizmus. Žalobca podľa doložených nálezov navštevuje
bežnúmaterskúškolu,máasistenta,bezväčšíchproblémovzvládanávratdomaterskejškoly,napreduje
sociálnych zručnostiach medzi deťmi, doma sa ochotne zapája do hier so svojimi súrodencami. Ťažšie
sa prispôsobuje náhlej zmene, máva zlobivé afekty. V bežnom kontakte prítomných niekoľko funkčných

slov, so slabším porozumením, emotivita a efektivita je labilná, prítomné behaviorálne rozklady kratšieho
trvania. Bez poruchy spánku. Osobnosť decká sa pervazívnymi kvalitami, vo vývoji. Bez nutnosti
psychiatrickej liečby. Posudkový lekár konštatoval, že na základe doložených nálezov nie je odkázaný
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nemá poruchu mobility, nemá často sa
opakujúce stavy agresivity - popisované zlobivé afekty, rozklady kratšieho trvania, ktoré nevyžadujú ani

psychiatrickú liečbu a taktiež nemá odbornými nálezmi potvrdenú ťažkú poruchu zvieračov. Posudkový
lekár tak vyhodnotil, že žalobca je schopný na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami
a pri rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti prepravovať sa prostriedkami verejnej hromadnej
dopravy osôb. Na základe záverov uvedených v lekárskom posudku zo dňa 24.04.2024 vydal žalovaný
dňa 30.05.2024 komplexný posudok, v ktorom žalobcovi nebola navrhnutá kompenzácia zvýšených

výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Žalovaný ďalej
uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy priznal žalobcovi peňažný príspevok na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou na základe konštatovania, že maloletý trpí inkontinenciou
moču III. stupňa. Takýto záver posudkový lekár odvodil od odborných nálezov, v ktorých sa uvádza,
že maloletý zatiaľ nemá osvojené hygienické návyky a preto musí byť plienkovaný. Žalovaný zároveň

uviedol, že žalobca nemá medicínsky potvrdenú inkontinenciu, jeho stav je možné v súčasnosti
hodnotiť ako decku enurézu a enkoprézu. Z neurologického hľadiska nie je dokumentované žiadne
neurotopické poškodenie, ktoré by preukazovalo poruchu zvieračov. Ťažká porucha zvieračov musí
byť medicínsky verifikovaná príslušníkmi odborníkmi - urológ, gastroenterológ, neurológ, chirurg.
Žalobca nemá relevantne preukaznú ťažkú poruchu sfinkterov, na základe, ktorej by bolo možné

konštatovať odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. K definícii diagnózy -
detského autizmu, žalovaný uviedol, že pri posudzovaní odkázanosti na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom posudkový lekár vždy posudzuje účastníka individuálne, pričom u žalobcu nebolo
dokumentované často sa opakujúce agresívne správanie, neovládateľného alebo nepredvídateľnéhocharakteru. U žalobcu sú popisované zlobivé afekty a rozklady kratšieho trvania, ktoré z psychiatrického
hľadiska nevyžadujú medikačnú intervenciu. Žalovaný ďalej vo vzťahu k skutočnosti, že žalobcovi
bol vyhotovený parkovací preukaz uviedol, že nezistil rozpor v konaní prvostupňového orgánu

verejnej správy. Podmienky pre vyhotovenie parkovacieho preukazu sú upravené v § 17 Zákona
o kompenzačných príspevkoch, pričom parkovací preukaz môže byť vyhotovený fyzickej osobe s
ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré podľa komplexného posudku odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom alebo, ak z právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze vyplýva,
že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe číslo

18. Zákonné podmienky odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a zákonné
podmienky nároku na vyhotovenie parkovacieho preukazu nie sú totožné. Vo vzťahu k parkovacieho
preukazu zákonodarca sa definoval zdravotné postihnutia, ktorých prejavy nemusia byť závažnej
intenzity, ako je to v prípade splnenia podmienok odkázanosť na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom. K vyjadreniu detskej psychiatričky, podľa ktorého nie je pre žalobcu vhodná
preprava hromadnými dopravnými prostriedkami, ale práve preprava osobným motorovým vozidlom,

žalovaný uviedol, že posudzovanie zdravotného stavu na účely kompenzácií je vo výlučnej kompetencii
posudkových lekárov. Preskúmaním spisovej dokumentácie tak žalovaný nedospel k záveru, ktorý by
ho oprávňoval spochybniť závery lekárskeho a komplexného posudku prvostupňového orgánu verejnej
správy vo vzťahu k posúdeniu odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom
žalobcu.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

4. Žalobca sa prostredníctvom svojho zákonného zástupcu včas podanou správnou žalobou domáhal,
aby správny súd napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému

orgánu verejnej správy na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Úvodom správnej žaloby žalobca zhrnul priebeh administratívneho konania. Následne bolo v žalobe
poukázané na posudok o nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa, ktoré vydal prvostupňový orgán
verejnej správy dňa 12.09.2023, v ktorom je konštatované je žalobca má diagnostikované ochorenie

F 84.0 detský autizmus a F90.0 ADHD. Ďalej bolo uvedené, že prvostupňový orgán verejnej správy
priznal rozhodnutím zo dňa 23.06.2023 nárok na parkovací preukaz pre fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím. Žalobca tak poukazuje na rozpor prvostupňového rozhodnutia s rozhodnutím
o parkovacom preukaze zo dňa 23.06.2023, keď prvostupňový orgán verejnej správy na jednej strane
tvrdí, že žalobca nie je závislý na individuálnu prepravu a na druhej strane rozhodnutím o parkovacom

preukaze zo dňa 23.06.2023 priznal žalobcovi nárok na parkovací preukaz fyzickej osobe s ťažkým
zdravotným postihnutím. Žalobca na dôvažok uviedol, že nepriznaním nároku na peňažný príspevok
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla prvostupňový orgán znemožňuje uplatňovanie si nároku na užívanie parkovacieho preukazu pre
fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa žalobcu prvostupňový orgán verejnej správy

pri vydaní prvostupňového rozhodnutia postupoval striktne formalisticky, keďže sa výlučne opieral o
komplexný posudok zo dňa 07.02.2024. S týmto sa stotožnil aj žalovaný, keď konštatoval, že žalobca
nespĺňa zákonné podmienky na priznanie príspevku podľa Zákona a kompenzačných príspevkoch.
Podľa žalobcu tak orgán verejnej správy nehodnotil komplexne nárok žalobcu v kontexte rozhodnutia
o parkovacom preukaze a zdravotných ochorení, ktorými žalobca trpí, ale len výlučne na podklade

komplexného posudku zo dňa 07.02.2024, čím podľa žalobcu konal striktne formalisticky. Žalovaný pri
vydaní napadnutého rozhodnutia si ako podklad vypracoval komplexný posudok zo dňa 30.05.2024,
ktorý bol vypracovaný na podklade dokumentov, ktoré tvorili spisový materiál bez vyšetrenia, resp.
doplnenia o lekárske správy žalobcu. Na základe uvedeného žalobca dospel k záveru, že žalovaný
nemal dostatočne zistený skutkový stav, na podklade, ktorého vydal napadnuté rozhodnutie. Žalobca

ďalej uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy a ani žalovaný neumožnili žalobcovi sa vyjadriť k
nim vydaným komplexným posudkom, ktoré tvorili podklad jednak napadnutého, ale aj prvostupňového
rozhodnutia. Žalobca ďalej uviedol, že v komplexnom posudku zo dňa 30.05.2024 vypracovaným
žalovaným nie je uvedené, z akých lekárskych správ žalovaný vychádzal pri vypracovaní komplexného
posudku zo dňa 30.05.2024, čím je podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalobca

ďalejnamietal,ženapadnutérozhodnutievychádzavýlučnezkomplexnéhoposudkuzodňa30.05.2024,
pričom ako komplexný posudok zo dňa 30.05.2024 tak aj napadnuté rozhodnutie vydala tá istá
osoba. Podľa žalobcu sú tu pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti komplexného posudku zo dňa30.05.2024. Žalobca rovnako namietal, že boli porušené jeho práva, ktoré sú garantované chartou
základných práv Európskej únie.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu zamietol.

7. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že posudková lekárka žalovaného vyhodnotila, že žalobca

je schopný na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jeho prirodzenej
dôstojnosti prepravovať sa prostriedkami verejnej hromadnej dopravy osôb, pričom v súčasnosti na
základe lekárskych nálezov nemá dokumentovanú ťažkú poruchu mobility, nemá dokumentované
duševné poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného
správania ani ťažké poruchy zvieračov. Vo vzťahu k duševným ochoreniam, ktorými žalobca trpí,
posudkový lekár vyhodnotil, že v prípade žalobcu sa nejedná o duševné ochorenia s často sa

opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania. Vo vyjadrení k
námietkam žalobcu žalovaný zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Námietku
žalobcu ohľadom nesprávneho a nekomplexného zhodnotenia zdravotného stavu žalobcu posudkovým
lekáromžalovanéhopovažuježalovanýzaneopodstatnenú,pretožeposudkovýlekárvykonalposúdenie
z aktuálneho zdravotného stavu žalobcu vyhodnotil všetky predložené lekárske nálezy. Uvedené

lekárske správy posudkový lekár zhodnotil komplexne, jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti.
Žalovaný zdôraznil, že v prípade žalobcu nie je možné oprieť odkázanosť na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom o ťažkú porúch mobility, zároveň žalobca nemal ťažkú poruchu zvieračov
a taktiež nie je možné oprieť odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom o
stav vyplývajúci z duševného ochorenia, hoci žalobca trpí duševným zdravotným postihnutím, toto

svojimi prejavmi, respektíve intenzitou nemá závažný vplyv na zdravotný stav žalobcu, ktorý by
vylučoval možnosť využívania prostriedkov verejnej hromadnej dopravy osôb. Lekárska správa zo
dňa 28.03.2024, ktorú žalobca pripojil k žalobe, nebola predložená v pôvodnom administratívnom
konaní, teda nebola predmetom posudzovania ani v rámci prvostupňového ani v rámci druhostupňového
konania. Žalovaný dodal, že je na rozhodnutí účastníka administratívneho konania, ktoré lekárske

vyšetrenia orgánu verejnej moci predloží. K námietke žalobcu, že žalovaný nevyzval žalobcu, aby
sa vyjadril k podkladom prvostupňového a napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že nie je
povinnosťou žalovaného, či prvostupňového orgánu verejnej správy, aby vyzývali žalobcu, aby sa pred
vydanímrozhodnutiavyjadrovalkjehopodkladom.Žalovanýzároveňdodal,žeZákonokompenzačných
príspevkoch ukladá správnemu orgánu viaceré povinnosti, ako napríklad povinnosť posudkového lekára

pozvať fyzickú osobu na osobné posúdenie, ak o to ustanoveným spôsobom dotknutá fyzická osoba
požiada. Žalobca, respektíve jeho zákonný zástupca, má teda možnosť požiadať o osobnú účasť
pri posudzovaní jeho zdravotného stavu. Žalovaný ďalej uviedol, že v rámci sociálnej posudkovej
činnosti má fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy
na riešenie svojej sociálnej situácie, pričom výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový

záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach
kompenzácie. Žalovaný zároveň dodal, že správny orgán je na základe žiadosti podanej zákonným
spôsobom povinný pred vypracovaním komplexného posudku prerokovať s fyzickou osobou sociálne
dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, pričom v prípade žalobcu takéto právo uplatnené nebolo.
V kontexte uvedeného žalovaný dodal, že prvostupňový orgán verejnej správy dňa 06.02.2024 vykoná

sociálnu posudkovú činnosť so žalobcom za prítomnosti jeho zákonného zástupcu (matky), ktorého
výsledkom je posudkový záver zo dňa 06.02.2024. K námietke žalobcu, že žalovaný nevykonal
riadne dokazovanie v predmetnej veci žalovaný uviedol, že v rámci odvolacieho konania žalobca
opakovane doložil pedopsychiatrické vyšetrenie zo dňa 05.10.2023, ktoré však už bolo obsahom
administratívneho spisu prvostupňového orgánu verejnej správy. Žalovaný opätovne uvádza, že je

len na rozhodnutí účastníka administratívneho konania, ktoré lekárske vyšetrenie v správnom konaní
predloží. Žalovaný tak považuje uvedenú námietku za neopodstatnenú. Žalovaný ďalej uviedol, že
vyhotoveniekomplexnéhoposudku,akoajnadväzujúcehorozhodnutia(napadnutérozhodnutie)patrído
kompetenciežalovaného,ktorépodpisujevedúcioddelenia,naktoréhobolototooprávneniedelegované
internými predpismi žalovaného. K námietke porušenia práv garantovaných chartou základných práv

Európskej únii žalovaný uviedol, že súčasťou napadnutého rozhodnutie je odôvodnenie, v ktorom
je uvedený skutkový stav, z ktorého sa vychádzalo, sú uvedené právne predpisy, podľa ktorých sa
postupovalo, ako aj vyhodnotenia záverov, ku ktorým žalovaný správny orgán dospel.Replika žalobcu

8. Žalobca v podanej replike uviedol, že k argumentu žalovaného, že v rámci odvolacieho konania

lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár žalovaného na základe všetkých doložených
lekárskychnálezovžalobcanespochybňuje,avšakžalobcanamietal,žeposudkovýlekárvykonal výklad
skutočností striktne formalisticky. Žalobca ďalej namietol, že žalovaný vo vyjadrení poukázal na lekársky
posudok zo dňa 24.04.2024, pričom s uvedeným lekárskym posudkom žalobca nedisponuje, pričom
má len vedomosť o komplexnom posudku zo dňa 30.05.2024. Žalobca ďalej namietol, že žalovaný vo

vyjadreníkžalobenastrane16ods.1uviedolnovéskutočnostivovzťahukposúdeniuzdravotnéhostavu
žalobcu, pričom tieto skutočnosti netvorili obsah napadnutého rozhodnutia. K argumentu žalovaného,
že žalobca mal možnosť sa vyjadriť ako aj uviesť svoje námietky v rámci lekárskej posudkovej činnosti
žalobca uviedol, že žalobca nemal možnosť sa k lekárskej posudkovej činnosti vyjadriť, nakoľko nebol
oboznámený s tým, že takáto činnosť prebieha. Žalobca je názoru, že bolo povinnosťou žalovaného
vyzvať žalobcu, aby sa vyjadril k podkladom. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný sa má zaoberať každou

vecou svedomite a zodpovedne a vyzvať účastníkov konania bez zbytočných prieťahov, pričom je
rovnako povinný ex lege náležite zistiť skutkový stav veci.

9. Ďalšie vyjadrenie žalovaného (duplika) nebolo podané.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

10. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného,
ako aj konania žalovaného, ktoré predchádzalo vydanému rozhodnutiu. Správny súd preskúmal žalobou

napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych
veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP
a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

11. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 24.11.2025, ktoré súd nariadil na návrh žalobcu
podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Právny zástupca žalobcu sa vyjadril k predmetu súdneho prieskumu,
pričom neuviedol žiadne nové skutočnosti a vo svojej argumentácii zotrval na skorších vyjadreniach.
Žalovaný sa rovnako vyjadril k predmetu súdneho prieskumu, pričom neuviedol žiadne nové skutočnosti
a zotrval na svojich vyjadreniach. Správny súd posúdil vec aj nad rámec v žalobe uvedených dôvodov

(§ 134 ods. 2 písm. c)) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie
a prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 4. Rozsudok bol dňa
24.11.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený ústne na pojednávaní za prítomnosti účastníkov
konania.

12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“): v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 2 ods. 2 SSP : každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa § 6 ods. 1 SSP: správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP: správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.16. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP: sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

17. Podľa § 199 ods. 3 SSP: ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

18. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP : správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť

alebo nedostatok dôvodov.

19. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP : ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

20. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o kompenzačnom príspevku: tento zákon upravuje právne vzťahy
pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného
postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len
„preukaz“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací

preukaz“) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa
osobitného predpisu.

21. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o kompenzačnom príspevku: cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených
v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do

spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach
ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o kompenzačnom príspevku: kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého
zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku

ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto
zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely
tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o kompenzačnom príspevku: sociálny dôsledok ťažkého zdravotného

postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v
porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých
podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

24. Podľa § 2 ods. 3 Zákona o kompenzačnom príspevku : ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné

postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

25. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) Zákona o kompenzačnom príspevku: posudková činnosť na účely
kompenzácie je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť.

26. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) až g) Zákona o kompenzačnom príspevku: lekárska posudková činnosť
na účely tohto zákona je
- hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné
postihnutie fyzickej osoby,
- určovanie miery funkčnej poruchy,

- posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia,
- posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
- posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie,
- posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným

postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6,
- posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.27. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o kompenzačnom príspevku: lekársku posudkovú činnosť vykonáva
posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti
spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s

lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú
starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore
a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.

28. Podľa § 12 ods. 1 Zákona o kompenzačnom príspevku : na účely kompenzácie, preukazu a

parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa
druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3.

29. Podľa prílohy č. 3 k Zákonu o kompenzačnom príspevku: časť IV. – Duševné poruchy a poruchy
správania, bod. 1 - poruchy psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania atď.),
pervazívne vývinové poruchy (napr. autizmus) c) – ťažká porucha, s mierov funkčnej poruchy 60-80 %..

30. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) až e) Zákona o kompenzačnom príspevku: sociálna posudková činnosť
na účely tohto zákona je
- posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
- posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,

- posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
do spoločnosti,
- posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa
§ 14 a
- navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach.

31. Podľa § 13 ods. 2 Zákona o kompenzačnom príspevku : sociálna posudková činnosť sa vykonáva,
ak je fyzická osoba posúdená ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím.

32. Podľa § 13 ods. 3 Zákona o kompenzačnom príspevku : sociálnu posudkovú činnosť vykonáva

sociálny pracovník príslušného orgánu.

33. Podľa § 13 ods. 5 Zákona o kompenzačnom príspevku : sociálna posudková činnosť sa vykonáva
za účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a
návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie. Sociálna posudková činnosť sa môže vykonávať aj za účasti

fyzickej osoby, ktorú fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím určí a aj v prostredí, v ktorom sa
fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím obvykle zdržiava. Sociálna posudková činnosť sa môže
vykonať aj bez účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ak by ju nebolo možné z dôvodu
jej hospitalizácie alebo z iného vážneho dôvodu vykonať v zákonnej lehote

34. Podľa § 13 ods. 9 Zákona o kompenzačnom príspevku : výsledkom sociálnej posudkovej činnosti
je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo
všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia
v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej
oblastiach.

35. Podľa § 14 ods. 6 písm. a) až c) Zákona o kompenzačnom príspevku : fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie
je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej
dôstojnosti z dôvodu

-ťažkejporuchymobilitypremiestniťsakvozidluverejnejhromadnejdopravyosôbaspäť,nastupovaťdo
vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej
hromadnej dopravy osôb
- duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo
nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo

- ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.36. Podľa § 15 ods. 1 písm. a) až g) Zákona o kompenzačnom príspevku : na základe lekárskeho
posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán
vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje

- mieru funkčnej poruchy,
- vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
- sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie,
- návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu,
- vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,

- vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom,
- termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár,
- odôvodnenie komplexného posudku.

37. Podľa § 19 ods. 1 písm. m) Zákona o kompenzačnom príspevku : peňažné príspevky na

kompenzáciu sú peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov.

38. Podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2. Zákona o kompenzačnom príspevku: fyzickej osobe s
ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15
ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na

zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla.

39. Podľa § 38 ods. 9 písm. a) a b) Zákona o kompenzačnom príspevku : zvýšené výdavky súvisiace
so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na

pohonné látky, ktoré slúžia na prevádzku osobného motorového vozidla, ktoré využíva fyzická osoba s
ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom na
pracovnéaktivity,vzdelávacieaktivity,rodinnéaktivityalebonaobčianskeaktivity;podmienkavyužívania
osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v mieste

svojho trvalého pobytu, a podmienka využívania osobného motorového vozidla na vzdelávacie aktivity
je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má určený individuálny študijný
plán, alebo fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zaradená do chronického dialyzačného
programu alebo do transplantačného programu alebo ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba a
pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba.

40. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Zákona o kompenzačnom príspevku: fyzická osoba, ktorá je účastníkom
právnych vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, je povinná preukázať
skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo
výplatu.

41. Podľa § 53 ods. 1 Zákona o kompenzačnom príspevku : na konanie vo veciach kompenzácie, na
konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

42. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Správny poriadok“): správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi
konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby
mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia

správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.

43. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku: správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania.

44. Peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia
vo všeobecnosti slúži na zmiernenie dôsledkov alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkéhozdravotného postihnutia fyzickej osoby. Jedným z takýchto peňažných príspevkov je aj peňažný
príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla. Účelom tohto príspevku je zabezpečiť časť nákladov, ktoré sú potrebné na

zabezpečenie mobility fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím prostredníctvom osobného
motorového vozidla.

45. Pre priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla je potrebné, aby dotknutá fyzická osoba podala

žiadosť o priznanie uvedeného peňažného príspevku a splnila ďalšie zákonné podmienky, a teda aby
išlo o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku odkázaná
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo je zaradená do chronického dialyzačného
programu alebo do transplantačného programu alebo sa jej poskytuje akútna onkologická liečba a
pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba. Podmienky na priznanie príspevku musia byť
splnené kumulatívne.

46. U žalobcu nebolo sporné, že ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, keďže podľa lekárskeho
posudku vypracovaného posudkovým lekárom žalovaného, ale aj podľa komplexného posudku
prvostupňového orgánu verejnej správy, má zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy 60 %.
Posúdením administratívneho spisu, správnej žaloby, ako aj ostatných vyjadrení žalobcu a žalovaného,

dospel správny súd k záveru, že sporným medzi žalobcom a žalovaným bolo určenie, či žalobca spĺňa
podmienku odkázanosti na individuálnu prepravu podľa § 14 ods. 6 Zákona o kompenzačnom príspevku.

47. Podľa lekárskeho posudku zo dňa 24.04.2024, ktorý bol ako súčasť komplexného posudku
zo dňa 30.05.2024 podkladom napadnutého rozhodnutia a ktorého závery žalovaný do napadnutého

rozhodnutia prevzal, je žalobca maloletou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, s diagnózou
detský autizmus, ADHD s určenou mierou funkčnej poruchy 60 %. Posudkový lekár žalovaného
konštatoval, že žalobca má pervazívnu vývinovú poruchu – detský autizmus, navštevuje bežnú materskú
školu, má asistenta, napreduje v sociálnych zručnostiach medzi deťmi, doma sa zapája do hier so
súrodencami. Ďalej z lekárskeho posudku zo dňa 24.04.2024 vyplýva, že žalobca sa ťažšie prispôsobuje

náhlej zmene, máva zlobivé afekty, vo verbálnom kontakte má prítomných niekoľko funkčných slov,
emotivitu a afektivitu má labilnú, prítomné behaviorálne rozklady kratšieho trvania. Nemá neuropatické
poškodenie, ani stanovenú psychiatrickú liečbu. Stav inkontinencie sa nedá zhodnotiť, lebo neboli
doložené aktuálne odborné nálezy. Posudkový lekár stanovil na základe uvedeného, že žalobca nie
je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, keďže žalobca nemá poruchu

mobility, opakujúce sa stavy agresivity a taktiež nemá odbornými nálezmi potvrdené ťažké poruchy
zvieračov. Uvedené závery žalovaný prevzal do komplexného posudku zo dňa 30.05.2024

48. Samotné posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiacej miery funkčnej
poruchy je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré správny súd nemá potrebné odborné

znalosti. Vo veciach peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného
postihnutia zdravotný stav posudzuje žalovaný vo forme lekárskej posudkovej činnosti v zmysle § 11
Zákona o kompenzačných príspevkoch s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár
žalovaného, resp. prvostupňového orgánu verejnej správy (§ 11 ods. 2). Závery posudkového lekára
sú zachytené v lekárskom posudku, na základe ktorého (v spojení s posudkom o sociálnom zisťovaní)

sa následne vypracuje komplexný posudok, ktorý tvorí podklad napadnutého rozhodnutia. Komplexný
posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými
odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú
oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.2015). Práve

preto, že komplexný posudok zo dňa 30.05.2024, v ktorom sú zahrnuté závery lekárskeho posudku zo
dňa 24.04.2024, je podkladom rozhodnutia žalovaného, tak bolo potrebné, aby posudok bol dostatočne
určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v
ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými v čase posudzovania rozhodnými a pre danú
vec relevantnými skutočnosťami, lekárskymi správami, ktoré objektivizujú zdravotný stav posudzovanej

osoby, prihliadne pritom k ťažkostiam uvádzaným účastníkom konania a svoje posudkové závery
náležite odôvodní.49. V zmysle vyššie uvedeného konštatovania správny súd posúdil lekársky posudok, resp. komplexný
posudok zo dňa 30.05.2024 a dospel k záveru, že tento nespĺňa základnú požiadavku presvedčivosti
a logickosti. V lekárskom posudku sa uvádza, že posudkový lekár vychádzal pri posúdení zdravotného

stavu z viacerých lekárskych správ – psychiatrické vyšetrenie zo dňa 05.10.2023 – ťažšie sa
prispôsobuje náhlej zmene, zlobivé afekty, emotivita a afektivita labilná, behaviorálne rozklady kratšieho
trvania; psychologické vyšetrenie zo dňa 20.06.2022 – porucha autistického spektra; neurologické
vyšetrenie zo dňa 08.12.2022. Z uvedených lekárskych záverov je zrejmé, že žalobca trpí duševnou
chorobou, pričom psychiatrom je stav žalobcu opísaný tak, že sa ťažko prispôsobuje zmenám, má

zlobivé afekty, emotivita a afektivita je labilná. Nelogickosť lekárskeho záveru teda spočíva v závere,
že žalobca netrpí takým postihnutím, ktoré by odôvodňovalo odkázanosť na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 Zákona o kompenzačnom príspevku, pričom podľa
§ 14 ods. 6 písm. b) Zákona o kompenzačnom príspevku je fyzická osoba odkázaná na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými
osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu duševnej poruchy s často sa opakujúcimi

prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom
verejnej hromadnej dopravy osôb. Žalovaným uvedený argument, že žalovaný nie je odkázaný na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom neobstojí, nakoľko prejavy agresívneho správania
sú len jedným z dôvodov odkázanosti na individuálnu prepravu podľa § 14 ods. 6 písm. b). Žalovaný,
resp. posudkový lekár sa nevysporiadal s otázkou neovládateľnosti či nepredvídateľnosti správania

žalobcu pri preprave vozidlom hromadnej dopravy. Vzhľadom na diagnózy žalobcu a popis ich prejavu,
keď sa žalobca ťažšie prispôsobuje náhlym zmenám, ktoré sú typické pre verejnú hromadnú prepravy
osôb, ďalej keď má zlobivé afekty a jeho emotivita a afektivita je labilná, je obzvlášť zásadné
lekárske posúdenie a vyhodnotenie diagnózy žalobcu a jej prejavu vo vzťahu k neovládateľnosti či
nepredvídateľnosti správania žalobcu. Zákonná podmienka odkázanosti na individuálnu prepravu tak

nie je postavená len na prejavoch agresívneho správania, ale na celkovom správaní dotknutej fyzickej
osoby, ktorá trpí duševnou poruchou. Z psychiatrom popísaného stavu žalobcu, ktorý je zachytený
v lekárskej správe zo dňa 05.10.2023, nemožno konštatovať, že od žalobcu možno jednoznačne
očakávať schopnosť prepravovať sa prostriedkami verejnej hromadnej prepravy osôb, preto bolo
potrebné, aby sa posudkový lekár náležite s týmito prejavmi vysporiadal. Závery posudkového lekára,

týkajúce sa nesplnenia podmienky podľa § 14 ods. 6 písm. b) Zákona o kompenzačných príspevkoch,
ktoré si žalovaný osvojil v rámci napadnutého rozhodnutia, sú nedostatočne odôvodnené, čím možno
dôjsť k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. Zároveň, ak posudkový lekár dospel
k iným záverom, než tým, ktoré vyplývali z predložených lekárskych správ v administratívnom konaní,
bolo jeho povinnosťou svoje závery náležite odôvodniť, pričom posudkový lekár tak neučinil. Uvedené

odôvodnenie rovnako absentuje aj v prvostupňovom rozhodnutí, resp. komplexnom posudku zo dňa
07.02.2024.

50. Správny súd sa ďalej zaoberal námietkami, ktoré boli vznesené v podanej žalobe. Žalobca
správnu žalobu dôvodil nesprávnym právnym posúdením veci, nedostatočne zisteným skutkovým

stavom a nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia. Správny súd uvádza, že námietka
nepreskúmateľnosti rozhodnutia a súčasne uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia veci
popri sebe neobstoja, keďže arbitrárne rozhodnutie už zo svojej podstaty vylučuje posúdenie jeho
zákonnosti pre nesprávne právne posúdenie veci. Bez náležitého odôvodnenia stanovísk v predmetnej
veci správny súd nemôže posúdiť, či žalovaný vec správne právne posúdil.

51. Žalobca namietal, že žalovaný a ani prvostupňový orgán verejnej moci nedali žalobcovi možnosť
vyjadriť sa k podkladom, z ktorých vychádzali vo svojich rozhodnutiach. Správny súd uvádza, že
komplexný posudok je výsledkom, alebo istou formou fúzie lekárskeho posudku a posudkového záveru,
v ktorom sú zhrnuté zistenia vyplývajúce z lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti.

Lekárskaposudkováčinnosťasociálnaposudkováčinnosťsúzameranénanáležitézistenieskutkového
stavu – zdravotného stavu a sociálnej situácie žalobcu, na základe ktorého sa následne posudzuje
odôvodnenosť uplatneného nároku. Žalobca tak priamo môže ovplyvniť lekársku posudkovú činnosť
tým, že predloží v rámci administratívneho konania všetky relevantné lekárske správy, a sociálnu
posudkovú činnosť tým, že sociálnemu pracovníkovi poskytne všetky podstatné informácie o svojej

sociálnejsituáciiadopadoch,ktorémánajehoživotakotaký.Keďžekomplexnýposudokpredstavujelen
istú formu zhrnutia záverov, ktoré vyplývajú z vyššie uvedených činností, súd sa nestotožnil s námietkou
žalobcu,žežalovanýaprvostupňovýorgánverejnejsprávyneumožniližalobcovivyjadriťsakpodkladom
napadnutého a prvostupňového rozhodnutia.52. Žalobca ďalej v správnej žalobe poukázal na rozpor medzi prvostupňovým rozhodnutím
a rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy č. PB2/APPkŤZPPČ/SOC/2023/39024-3 zo dňa

23.06.2023 (ďalej len ako „Rozhodnutie o parkovacom preukaze“). Žalobca za rozporné považuje
určenie toho, či žalobca trpí duševným postihnutím s ťažkou poruchou sociálnych interakcií so
závažnými poruchami správania. S uvedenou námietkou sa správny súd nestotožnil. Z prvostupňového
rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že žalobca sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 %. Uvedenú námietku tak správny súd vyhodnotil ako

nedôvodnú.

53. V spojitosti medzi prvostupňovým rozhodnutím a Rozhodnutím o parkovacom preukaze žalobca
ďalej namietal, že tieto rozhodnutia nepovažuje za konzistentné, keď z prvostupňového rozhodnutia
vyplýva, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a na
druhej strane Rozhodnutím o parkovacom preukaze prizná žalobcovi nárok na parkovací preukaz

fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobca sa ďalej nazdáva, že nepriznaním príspevku
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla mu žalovaný znemožňuje uplatňovať si nárok na používanie parkovacieho preukazu pre fyzickú
osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Správny súd uvádza, že parkovací preukaz a príspevok na
kompenzáciu sú dva odlišné nároky, ktoré možno v zmysle Zákona o kompenzačných príspevkoch

priznať fyzickej osobe za splnenia zákonných podmienok. Účelom parkovacieho preukazu podľa §
17 Zákona o kompenzačných príspevkoch je legitimovať osobu s ťažkým zdravotným pristihnutím
v prípadoch, kedy jej z nepriaznivej zdravotnej situácie plynú určité výhody (využívať vyhradené
parkovacie miesta, osobitné pravidlá cestnej premávky). Pre vydanie parkovacieho preukazu Zákon
o kompenzačných príspevkoch vyžaduje, aby fyzická osoba mala zdravotné postihnutie upravené

v prílohe č. 18 k Zákonu o kompenzačných príspevkoch, alebo bolo fyzickej osobe s ťažkým zdravotným
postihnutím určené komplexným posudkom v rámci konania o peňažnom príspevku na kompenzáciu,
že je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Zákon o kompenzačných
príspevkoch tak rozlišuje dve situácie, za ktorých môže účastníkovi konania priznať nárok na parkovací
preukaz. Z Rozhodnutia o parkovacom preukaze vyplýva, že žalobca má diagnostikované zdravotné

postihnutie – detský autizmus, ktoré je uvedené v prílohe 18 ako postihnutie na účely parkovacieho
preukazu. V konaní o parkovacom preukaze a ani samotnom Rozhodnutí o parkovacom nebolo
konštatované, že žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Zároveň súd dodáva, že podľa dikcie § 17
ods. 1 psím. b) Zákona o kompenzačných príspevkoch Rozhodnutie o vydaní parkovacieho preukazu

nemá vplyv a ani dosah na rozhodnutie o uplatnenom nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu,
ale naopak, za predpokladu, že by v konaní o nároku peňažný príspevok bolo komplexným posudkom
určené, že fyzická osoba je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, tak
by týmto rozhodnutím bol daný zákonný predpoklad na vydanie parkovacieho preukazu. Správny
súd nevidí súvis medzi využívaním parkovacieho preukazu a priznaním príspevku na kompenzáciu

zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Na
základe uvedeného preto správny súd vyhodnotil uvedenú námietku žalovaného ako nedôvodnú.

54. Ďalšou námietkou žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci, keď sa žalovaný
v napadnutom rozhodnutí opieral výlučne o komplexný posudok, ktorý bol vypracovaný bez vyšetrenia

žalobcu a bez doplnenia lekárskych správ žalobcu. V rámci lekárskej posudkovej činnosti posudkový
lekár nemá povinnosť predvolať účastníka konania, okrem prípadu, že by to účastník konania sám
žiadal (§ 11 ods. 10 Zákona o kompenzačných príspevkoch). Takáto žiadosť žalobcu (jeho zákonného
zástupcu) však z administratívneho spisu nevyplýva. Posudkový lekár môže účastníka predvolať
v prípade, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého

lekárskeho nálezu, odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom
odbore alebo z elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke fyzickej osoby
alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru, v ostatných prípadoch
posúdi zdravotný stav účastníka konania bez jeho prítomnosti na základe predložených lekárskych
správ a ostatnej zdravotnej dokumentácie (§ 11 ods. 9 Zákona o kompenzačných príspevkoch).

Zároveň je povinnosťou účastníka konania preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného
príspevku na kompenzáciu, teda sám musí predložiť všetky relevantné lekárske správy. Správny súd
tak nepovažuje uvedenú námietku žalobcu za dôvodnú, pretože z administratívneho spisu vyplýva,
že žalovaný ako aj prvostupňový orgán verejnej správy vychádzali z predložených lekárskych správa samotný žalobca nepožiadal o osobné vyšetrenie. Správy súd dodáva, že úlohou lekárskej posudkovej
činnosti podľa Zákona o kompenzačných príspevkoch nie je vyšetrovať zdravotný stav dotknutej fyzickej
osoby, ale posúdiť je zdravotný stav na základe predložených lekárskych správ. Ďalej je potrebné

uviesť, že hoci lekár – špecialista v lekárskej správe stanovil, že je potrebné priznať ten ktorý nárok
v zmysle Zákona o kompenzačných príspevkoch, takéto stanovisko lekára – špecialistu nie je záväzné
pre posudkového lekára, nakoľko len posudkový lekár má kompetenciu posúdiť jednotlivé podmienky
z hľadiska lekárskej posudkovej činnosti na priznanie nároku.

55. Správny súd záverom dodáva, že prístup k posudzovaniu odkázanosti na individuálnu prepravu
musí byť individuálny a musí zohľadňovať konkrétne okolnosti a obmedzenia posudzovanej ťažko
zdravotne postihnutej osoby, jej aktivitu smerom k začleneniu do spoločnosti, ako aj pomoc, ktorú jej
poskytuje rodinné zázemie, majúc na zreteli, aby bol v čo najväčšej miere naplnený účel zákona, ktorým
je predovšetkým potrebám postihnutej osoby primeraná forma kompenzácie sociálnych dôsledkov jej
ťažkého zdravotného postihnutia, teda zmiernenie znevýhodnenia, ktoré má fyzická osoba z dôvodu

jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia
rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého
zdravotného postihnutia prekonať sama, pričom je nutné mať na zreteli zachovanie ľudskej dôstojnosti
ťažko zdravotne postihnutej osoby. Nemožno opomenúť, že z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky i Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že na individuálnu

prepravu osobným motorovým vozidlom nemusí byť odkázaná ani taká ťažko zdravotne postihnutá
osoba, ktorá prepravu v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy zvláda za pomoci inej fyzickej osoby,
nakoľko takáto pomoc nemusí nevyhnutne znižovať dôstojnosť ťažko zdravotne postihnutej osoby alebo
inak narúšať „rovnaký základ“ takejto prepravy s ostatnými fyzickými osobami. K takémuto záveru však
možno dospieť len po starostlivom zvážení okolností každého prípadu a musí ísť o záver náležite

odôvodnený v rozhodnutí orgánu verejnej správy. V predmetnej veci bude úlohou orgánov verejnej
správy dôsledne sa zaoberať všetkými konkrétnosťami danej veci zistenými vo vzťahu k žalobcovi, s
ohľadom na jeho diagnózy, ako detský autizmus, ADHD či zatiaľ nekvalifikovanú inkontinenciu moču.
Za účelom zhodnotenia zdravotného stavu žalobca bude povinný predložiť všetky, aj aktuálne, lekárske
správy, z ktorých bude vyplývať zdravotný stav žalobcu, pričom posudkový lekár a následne orgán

verejnej správy náležite odôvodní splnenie či nesplnenie zákonných podmienok pre priznanie nároku
na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla.

56. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná

žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd
priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa
§ 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.

3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom
súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník

konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v
tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol
na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej
sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.