Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-4S/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200555
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Dorič, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200555.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Doriča, PhD. a z členov

senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Tomáša Kuruca, v právnej veci žalobcu: Pozemkové spoločenstvo
Krížová Ves, 059 01 Krížová Ves č. 256, IČO: 31 942 318, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., Dostojevského 3313/12, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Okresný úrad
Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom: Námestie mieru 3, 080 01 Prešov, za účasti: A.
B., trvale bytom: C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová,
advokátka, so sídlom: Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 50 672 720, ako ďalšieho účastníka
konania, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 22/2022/DUF zo dňa

31.08.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov číslo: Xo
22/2022/DUF zo dňa 31.08.2022 a vec v r a c i a žalovanému na nové konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
III. Ďalšiemu účastníkovi konania, A. B., p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu iba tých trov
konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Dňa 02.03.2022 bol Okresnému úradu Kežmarok, katastrálny odbor (ďalej len „prvostupňový orgán“)
doručenýnávrhnazačatiekonaniaoopravechybyvkatastrálnomoperátezodňa02.03.2022účastníčky
konania A. B., v ktorom žiadala odstrániť z listov vlastníctva (ďalej len „LV") č. 303 a 751 v katastrálnom
území (ďalej len „k. ú.") Krížová Ves iný údaj v znení: „NEDELITEĽNÁ NEHNUTEĽNOSŤ podľa zák.
č. 97/2013 Z. z., Žiadosť Pozemkového spoločenstva Krížová Ves o vyznačenie poznámky spoločnej
nehnuteľnosti podľa zák. č. 181/1995 Z. z. - Z 1601/11 - 137/11, 23/20" a údaj „Spoločná nehnuteľnosť

podľa zákona č. 97/2013 Z. z. s odstránením kódu spoločnej nehnuteľnosti „2".

2. V návrhu uviedla, že dotknuté nehnuteľnosti nepatria do spoločnej nehnuteľnosti, nakoľko
navrhovateľka A. B. je výlučnou vlastníčkou týchto pozemkov, čím sa na tento prípad nemôže aplikovať
zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „ZoPS"). Takisto sa v návrhu
uvádza, že dotknuté nehnuteľnosti boli riadne zaevidované v pozemkovoknižnej vložke (ďalej len
„PKV") č. 158, v ktorej tieto neboli označené ako pozemky patriace do spoločnej nehnuteľnosti a že

zápisom vlastníctva k týmto pozemkom do PKV došlo k právnemu oddeleniu predmetných pozemkov
od urbárskeho (komposesorátneho) majetku. Záverom poukázala na rozhodnutie Úradu geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len „ÚGKK") č. LP0/2020/001267-5/Pop, ktorým v
skutkovo totožnom prípade ÚGKK vyhovel odvolaniu prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskejrepubliky proti rozhodnutiu Okresného úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra
nehnuteľností č. Upo 2/2020/DRM zo dňa 20.06.2020 o nevyhovení protestu prokurátora Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky, ktorým vymazal kód spoločnej nehnuteľnosti „2".

3. Listom č. OU-KK-KO-X19/2022-1/Kr zo dňa 31.03.2022 prvostupňový orgán oznámil začatie konania
vo veci opravy chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona a takisto vyzval na
vyjadrenie sa k prejednávanej veci. Prvostupňový orgán v závere umožnil účastníkom konania podľa
ustanovenia § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku vyjadriť sa k oprave chyby v katastrálnom operáte,

oznámiť skutočnosti, ktoré môžu mať význam pre konanie a rozhodnutie vo veci, navrhnúť dôkazy
na podporu ich tvrdení a oboznámiť sa s obsahom administratívneho spisu. Prvostupňový orgán v
predmetnom liste informoval účastníkov konania o tom, že vykoná opravu chyby v katastrálnom operáte
v zmysle doručeného návrhu na opravu chyby.

4. Prvostupňový orgán vydal dňa 25.04.2022 rozhodnutie pod č. OU-KK-KO-X19/2022-3/Kr, ktorým

podľa ustanovenia § 59 ods. 1 a ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona na základe návrhu účastníčky
konania A. B., právne zastúpenej JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou, advokátkou, opravil údaje
katastra v katastrálnom území D. E. tak, že zrušil zápis iného údaja na LV č. XXX F. XXX v znení:
„NEDELITEĽNÁ NEHNUTEĽNOSŤ podľa zák. č. 97/2013 Z. z., Žiadosť Pozemkového spoločenstva
Krížová Ves o vyznačenie poznámky spoločnej nehnuteľnosti podľa zák. č. 181/1995 Z. z. - Z 1601/11

- 137/11, 23/20" a zároveň zrušil údaj „Spoločná nehnuteľnosť podľa zákona č. 97/2013 Z. z. s
odstránením kódu spoločnej nehnuteľnosti „2".

5. Svoje rozhodnutie prvostupňový orgán odôvodnil tým, že pristúpil k oprave údajov katastra z
dôvodu, že dotknuté nehnuteľnosti predtým evidované v PKV č. XXX, k. ú. D. E. neboli nikdy v

tejto vložke označené ako urbársky majetok, pričom uvedené bolo povinnosťou vyznačiť v zmysle §
49 zákonného článku XIX/1898 o štátnom spravovaní obecných a niektorých iných lesov, ktoré sú
nedielnym vlastníctvom komposerátov a bývalých urbarialistov. Zároveň uviedol, že zápisom vlastníctva
dotknutých nehnuteľností do PKV č. XXX došlo k právnemu oddeleniu týchto pozemkov od urbárskeho
majetku, pričom tento zápis nebol spochybnený žiadnym orgánom a preto je potrebné tento právny

stav rešpektovať. A uviedol, že pri zápise kódu spoločnej nehnuteľnosti na základe záznamovej listiny
č. Z-1601/11, ktorá bola zapísaná pod PVZ č. 137/11 mal príslušný okresný úrad, katastrálny odbor
povinnosť skúmať, či dané pozemky historicky patrili do spoločnej nehnuteľnosti a keď túto skutočnosť
nezistil, nemal vykonať zápis v rozpore s údajmi uvedenými v pozemkovej knihe.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom okrem iného uviedol, že napadnuté
rozhodnutie považuje za nezákonné preto, že: „Správny orgán sa nijako nevysporiadal s námietkou,
že poznámka na liste vlastníctva - kód „2" - Spoločná nehnuteľnosť, bola zapísaná na list vlastníctva
na základe rozhodnutia o vrátení pôdy pôvodne vlastnenej štátom a danej do správy vojenských
lesov ich pôvodnému vlastníkovi - komposesorátu Krížová Ves, teda na základe individuálneho

právnehoaktuštátnehoorgánu,...".Zároveňžalobcapoukázalnahistorickývýkladprávnehopostavenia
komposesorátu ako zoskupenia šľachtických pozemkov. Svoje tvrdenia opieral aj o publikáciu s názvom
Nástin súkromného práva. Zároveň uviedol, že poznámka, ktorá má byť podľa napadnutého rozhodnutia
vymazaná, je na LV zapísaná viac ako 10 rokov, a dotknuté nehnuteľnosti boli žalobcom užívané
a spravované dobromyseľne a z tohto dôvodu tvrdí, že Pozemkové spoločenstvo Krížová Ves dané

pozemky dobromyseľne vydržalo.

7. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný ako odvolací správny orgán rozhodnutím zo dňa 31.08.2022,
č. k. Xo 22/2022/DUF, ktorým žalovaný odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu potvrdil.

8. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že sa plne stotožňuje s právnym názorom,
ktorý v skutkovo totožnej veci uviedla Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „GP
SR") v proteste prokurátora č. VI/2 16/20/1000-5 zo dňa 23.03.2020 (ďalej len „protestprokurátora")
proti rozhodnutiu Okresného úradu Kežmarok, katastrálneho odboru č. OU-KK-KO-X 15/2017/Bu zo

dňa 06.12.2017, ktorý tvorí prílohu administratívneho spisu. Uvedený protest prokurátora reagoval na
skutkovo totožný prípad, ktorý sa rozoberal v rozhodnutí Okresného úradu Kežmarok, katastrálneho
odboru č. OU-KK-KO-X 15/2017/Bu zo dňa 06.12.2017, kde rovnako ako v tomto prípade, išlo o
výmaz zápisu „nedeliteľná nehnuteľnosť podľa zák. č. 97/2013" a súčasne zápis kódu spoločnejnehnuteľnosti „2", a to na návrh G. C. a H. C., pričom išlo o pozemky registra E KN parc. číslo
1803/13 a EKN parc. č. 1803/14. Uvedené bolo v danom prípade na LV č. XXX zapísané/vymazané
na základe totožných dokladov ako to je v tomto prípade, a to na základe záznamovej listiny č. Z

1601/11, evidovanej pod totožnou PVZ č. 137/11, ktorej prílohu tvorili, rovnako ako v tomto prípade,
Zoznam nehnuteľného majetku Pozemkového spoločenstva Krížová Ves, Dohoda o fyzickom odovzdaní
a prebratí lesného majetku Združenia bývalých urbarialistov a komposesorátu obce Krížová Ves zo
dňa 15.05.1992 a Dohoda o vydaní nehnuteľností zo dňa 01.01.2006. Prvý zápis pozemnoknižných
dotknutých nehnuteľností bol do PKV č. XXX vykonaný dňa 23.05.1924, a to tým, že dotknuté

nehnuteľnosti boli predmetom kúpy a následne na základe opravy a titulom dedenia zo dňa 13.08.1934,
kedy zápisom vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam do PKV č. XXX došlo k právnemu oddeleniu
týchto pozemkov od urbárskeho majetku. Uvedený zápis nebol nikdy spochybnený súdom a ani žiadnym
iným kompetentným orgánom a dotknuté nehnuteľnosti neboli nikdy v PKV č. XXX vedené ako urbársky
majetok. Odvolací orgán sa preto plne stotožnil s právnou argumentáciou GP SR v proteste prokurátora,
kdeuviedol,že„orgánomštátnejsprávykatastranehnuteľnostípretoneprináležíoprávnenieposudzovať

správnosť či zákonnosť vykonaných zápisov v pozemkovej knihe."

II.
Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka konania

9. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 31.08.2022, č. k. Xo 22/2022/DUF, správnu žalobu
podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“)
na Krajskom súde v Prešove, toho času konajúcom ako správny súd.

10. V žalobe žalobca okrem iného uviedol, že žalovaný sa nijakým spôsobom nevysporiadal s jeho
námietkou,žerozhodnutieovráteniepôdydovojenskýchlesovdokomposesorátujeindividuálnyprávny
akt štátneho orgánu a nie súkromnou dohodou medzi dvoma subjektami súkromného práva, a že v
takomto prípade podľa žalobcu teda platí prezumpcia správnosti a okresný úrad, katastrálny odbor nie je
oprávnený na zrušenie alebo zmenu takéhoto rozhodnutia alebo na zmenu údajov, ktoré boli na základe

takýchto údajov zapísané bez toho, aby bola vydaná listina príslušného štátneho orgánu s opravenými
údajmi.

11. Podľa žalobcu poznámka, ktorá má byť podľa rozhodnutia Okresného úradu Kežmarok, katastrálny
odbor odstránená, je zapísaná na liste vlastníctva viac ako 10 rokov. Predmetné pozemky sa užívali

a spravovali dobromyseľne ako súčasť komposesorátu, a teda skutočný stav zodpovedal zapísanej
poznámke, a preto má žalobca za to, že aj keby pozemky predtým nepatrili do komposesorátu,
PozemkovéspoločenstvoKrížováVesprávakdanýmpozemkomužívaťtietoakosúčasťkomposesorátu
resp. pozemkov obhospodarovaných pozemkovým spoločenstvom prinajmenšom dobromyseľne
vydržala. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou, že vlastníctvo sporných parciel

ako nedeliteľné spoluvlastníctvo patriace do pozemkového spoločenstva bolo zapísané na základe
záznamovej listiny, kde zmena tohto zápisu je možná výlučne na základe rozhodnutia orgánu o zmene
údajov zapísaných v záznamovej listine, ktorá bola pôvodným podkladom pre zápis predmetných
parciel do katastra nehnuteľností, a teda oprava tejto chyby je možná iba na základe vydanej opravnej
záznamovej listiny. Keďže takáto listina neexistuje, Okresný úrad, katastrálny odbor nebol oprávnený

vykonať takúto zmenu v katastri nehnuteľnosti. Podľa žalobcu sa s týmto tvrdením žalovaný vo svojom
rozhodnutí nevysporiadal a opiera sa výlučne o údajne historické údaje, pričom ignoruje skutočnosť, že
komposesorátnepozemkyboliasúnedeliteľné,atedavroku1934nemohlodôjsťkvyňatiutýchtoparciel
z komposesorátu ako tvrdí katastrálny odbor, keďže takéto vyňatie bolo právne nemožné a neexistuje
právna úprava, ktorá by v tomto období umožňovala, že by bolo možné odpísať komposesorátne

pozemky na nových vlastníkov, avšak bez zániku komposesorátu.

12. V závere žaloby žalobca uviedol, že žalovaný rozhodoval bez znalosti komposesorátneho práva a
zároveň prekročil svoje kompetencie, keď bez toho, aby vykonal zmenu v zápise vlastníckych práv v
katastri nehnuteľností, ktoré boli zapísané na základe záznamovej listiny bez toho, aby mal k dispozícii

opravenú alebo zmenenú záznamovú listinu od orgánu, ktorý vydal pôvodnú listinu na základe ktorej
boli v roku 1992 opätovne zapísané pozemky tvoriace pôvodne komposesorát Krížová Ves v prospech
Pozemkového spoločenstva Krížová Ves - žalobcu, ktorá by mu takúto zmenu údajov umožňovala.
Ak teda katastrálny odbor vykonal zmenu iba na základe údajných historických skutočností, tieto nimitvrdené historické skutočnosti nemajú oporu vo vtedy platnom právnom poriadku, ktorý neumožňoval
vyliatie pozemkov z komposesorátu a zároveň vykonal zápis údajov, ktoré sú pre katastrálny odbor
záväzné, keďže sú uvedené v záznamovej listine - rozhodnutí z roku 1992 o vrátení nehnuteľnosti

žalobcovi, nešlo teda zo stranu žalovaného o opravu zrejmej nesprávnosti a túto zmenu vykonal proti
vôli a bez súhlasu žalobcu. A žiada, aby správny súd rozhodol v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP a
zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátil na ďalšie konanie.

13. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 01.12.2022 navrhol, aby súd správnu žalobu zamietol. Žalovaný

uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného a rovnako v rozhodnutí prvostupňového
správneho orgánu, dokazovaním na základe predložených listín mali oba správne orgány za
preukázané, že na strane prvostupňového správneho orgánu neboli v čase zápisu navrhovateľkou
napádaných údajov na listoch vlastníctva č. XXX F. I. XXX, k. ú. D. E., splnené podmienky pre
vykonanieichzápisu.Podľažalovanéhoakmážalobcazato,žeprvostupňovýsprávnyorgánpostupoval
nezákonne, keď rozhodol o zrušení zápisu údajov bez právne zápisu schopnej listiny, žalovaný uviedol,

že o oprave chyby v katastrálnom operáte, spočívajúcej v zrušení zápisu údajov nerozhodol arbitrárne,
na základe chýbajúcej záznamovej listiny, ale za striktného posúdenia a naplnenia zákonného ust. §
59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona. V závere žalovaný uviedol, že predmetné správne konanie
bolo vedené ako návrhové konanie, v dôsledku čoho bol prvostupňový správny orgán viazaný podaným
návrhom na vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte. Petit každého návrhu na začatie konania

predstavuje jadro budúceho výroku správneho rozhodnutia a predovšetkým rozsah predmetu skúmania
v správnom konaní. Je dôležité zdôrazniť, že správny orgán je týmto návrhom viazaný, čo do rozsahu
predmetu skúmania a ustálenia hmotnoprávnej podmienky vedenia správneho konania. Vzhľadom na
uvedené, akékoľvek námietky žalobcu týkajúce sa spochybnenia zápisov údajov (konkrétne vyňatie
parciel z komposerátu k roku 1934), na podklade iných listín, dátumovo predchádzajúcich vykonanie

návrhovateľkou spochybneného zápisu ňou uvádzaných údajov, považuje žalovaný pre vedenie tohto
katastrálneho konania za irelevantné.

14. V replike zo dňa 16.01.2023 žalobca uviedol, že vyjadrenie žalovaného, ktorého jediným
argumentom je označenie našej argumentácie za irelevantnú nie je možné považovať za riadne

vysporiadanie sa s ňou, jedná sa sporov prejavom neznalosti práva a neschopnosti sa riadne
vysporiadať s jemu predloženou argumentáciou. Dôraz kladieme na skutočnosť, že ohľadom nášho
tvrdenia, že predmetné pozemky spoločenstvo minimálne vydržalo, keďže ich dobromyseľne a nerušene
obhospodarovalo ako súčasť komposesorátu vyše 10 rokov, sa žalovaný ani len nevyjadril, nijako ju
nepoprel ani nespochybnil.

15. Ďalší účastník konania A. B. vo svojom vyjadrení zo dňa 05.06.2024 uviedol, že súhlasí s tvrdeniami
žalovaného uvedenými vo vyjadrení zo dňa 01.12.2022 a má za to, že rozhodnutie žalovaného, ktoré
je predmetom tohto konania, je vydané v súlade so zákonom. S poukazom na ustanovenie § 8 ods.
1 zákona o pozemkových spoločenstvách vyplýva, že spoločnou nehnuteľnosťou môžu byt' len tie

pozemky, na ktoré sa vzťahovali príslušné predpisy uhorského práva a táto skutočnosť musí byt' v
záznamovom konaní preukázaná. Označenie, že sa jedná o urbársky majetok alebo komposesorát,
resp. spoločne užívané pozemky bolo povinnosťou vyznačiť v pozemkovej knihe v zmysle § 49
zákonného článku XIX/1898 o štátnom spravovaní obecných a niektorých iných lesov a hôr, ako
aj o úprave hospodárskej správy spoločne užívaných lesov a hôr, ktoré sú nedielnym vlastníctvom

komposerátov a bývalých urbarialistov. Podľa ďalšieho účastníka pozemková kniha je dôkazom, ktorý
potvrdzuje alebo vyvracia príslušnosť určitej parcely k urbárskemu majetku, resp. komposesorátu,
pričom rozhodnutie Odboru poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva v Kežmarku zo dňa 7/12,
21/6 a 17/7 1958 číslo J./XXXX a Zápisnice zo dňa 27.06.1958 takúto povahu nemá, príslušnosť k
urbárskemu majetku, resp. komposesorátu neriešia, keďže vymedzenie pozemkov v nich slúžilo len na

identifikáciu týchto pozemkov, ktorých obhospodarovanie si mocensky prisvojil štát. Tvrdenie žalobcu vo
vzťahu k dobromyseľnému užívaniu a spravovaniu predmetných nehnuteľnosti a na to nadväzujúcemu
vydržaniu, ďalší účastník uvádza, že pri vydržaní nehnuteľnosti musí žalobca predložiť listiny, z ktorých
jeho dobromyseľnosť vyplýva. Nakoľko z výpisu z príslušnej pozemkovej knihy nevyplýva, že tieto
nehnuteľnosti boli súčasťou komposesorátu, žalobca nemá právny titul, z ktorého by mohlo svoju

dobromyseľnosť preukázať, a preto by tieto pozemky ani nemohol vydržať.

16. Ďalší účastník konania, A. B., ďalej poukázal na skutočnosti uvedené v návrhu na opravu
chyby doručenému správnemu orgánu zo strany ďalšieho účastníka dňa 04.03.2022, v ktorom saďalší účastník odvoláva na vyjadrenie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č.
LPO-12148/2016-953/Le zo dňa 28.12.2016 a odôvodnenie rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie a
katastra Slovenskej republiky č. LPQ/2020/001267-5/Pop zo dňa 22.10.2020, v ktorom išlo o obdobný

prípad v k.ú. D. E.. Je potrebné poukázať na fakt, že voči tomuto rozhodnutiu žalobca nepodal správnu
žalobu, čím žalobca akceptoval toto rozhodnutie. Podľa ďalšieho účastníka konania, A. B. precedenčná
zásada obsiahnutá v § 3 ods. 5 - druhá veta Správneho poriadku je v plnom rozsahu pre správny orgán
záväzná, a túto zásadu označovanú aj ako zásada materiálnej rovnosti účastníkov konania, zásada
legitímnych očakávaní, nebola zo strany správneho orgánu a ani žalovaného porušená, keď rozhodli

v rovnakej veci rovnakým spôsobom, čím nedošlo k porušeniu základného práva ďalšieho účastníka
vyjadreného v zásade rovnosti občanov pred zákonom v čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Na
základe vyššie uvedených skutočností má ďalší účastník za to, že žaloba je nedôvodná, žiada žalobu
zamietnuť a priznať ďalšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania.

17. Na uvedené vyjadrenie ďalšieho účastníka konania reagoval žalobca vo vyjadrení zo dňa

19.06.2024, kde uviedol, že opakovane poukazujeme na rozhodnutie Odboru poľnohospodárskeho a
lesného hospodárstva v Kežmarku zo dňa 7/12, 21/6 a 17/7 1958 č. J./XXXX a zápisnice zo dňa
27.06.1958. Z historického hľadiska sa jedná o novšiu skutočnosť, ktorá upravuje práva k nehnuteľnosti.
Je jednoznačné, že pri spracovaní tohto rozhodnutia musel Štátny orgán vychádzať z nejakých
podkladov, na základe ktorých uviedol parcely č. 1803/18 a 1803/19 ako súčasť komposesorátneho

majetku. K vyjadreniu ďalšieho účastníka k otázke možnosti vydržania žalobca uviedol, že práve Dohoda
o fyzickom odovzdaní a prebratí lesného majetku Združenia bývalých urbarialistov a komposesorátu
obce D. E., napísaná na o.z. Kežmarok dňa 15.5.1992, predstavuje úradné rozhodnutie, na základe
ktorého sa začalo dobromyseľné užívanie a držba, pričom vyše dvadsať rokov neboli spochybnené.
Poukázal na to, že sa jedná o úradné rozhodnutie vydané na základe žiadosti v zmysle zákona č..

229/91 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. V zmysle
reštitučných zákonov bolo nevyhnutné, aby oprávnený požiadal o navrátenie majetku, ktorý mu bol v
určenom období štátom zoštátnený, ak tak neurobil v stanovej lehote, jeho právo sa prekludovalo a
majetok ostal vo vlastníctve štátu, resp. v prípade pozemku v správe SPF. V prípade, ak pozemky
patrili do komposesorátu alebo urbariátu, mohol tento podať žiadosť za všetkých svojich podielnikov ako

tomu bolo aj v tomto prípade. Preto, ak ďalší účastník tvrdí, že parcely č. 1803/18 a 1803/19 nepatria
do komposesorátu Krížová Ves navrhujeme, aby A. B. predložila doklady o tom, že podala žiadosť
o navrátení pozemkov v rámci reštitúcie. Poukázal na to, že ak ďalší účastník uvedené nepreukáže,
a preukáže sa. že parcely Č, 1803/18 a 1803/19 nie sú súčasťou komposesorátu, tie parcely sú
vlastníctvom štátu, pretože nedošlo k ich riadnemu vráteniu v rámci reštitučného konania, keďže je

nesporné, že tieto parcely boli v rozhodnom období vyvlastnené v prospech štátu.

18. Žalobca vo svojom doplnení dôkazov zo dňa 10.10.2024 uviedol, že komposesorát v Krížovej
Vsi hospodári iba na tých pozemkoch, ktoré mu patrili aj pred rokom 1958, a teda tvrdenie o tom,
že akékoľvek parcely nie sú súčasťou komposesorátu, sú nepravdivé a účelové, pretože v takom

prípade by výmera komposesorátu nezodpovedala historickým dokladu rozsahu odňatých a vrátených
pozemkov opätovne zdôrazňujeme, že síce jednotlivé pozemky tvoriace komposesorát boli vzájomne
prevoditeľné ako aj dediteľné, avšak aj po prevode, respektíve zmene vlastníka dedením ostávali
súčasťou komposesorátu, a teda samotné výpisy pozemnoknižných vložiek nezachytávajú vyňatie
týchto pozemkov s komposesorátu, ale prevod vlastníctva v rámci komposesorátu.

19. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 03.01.2025 k uvedeným doplneným podkladom žalobcu
uviedol, že po oboznámení sa s týmito podkladmi má žalovaný za to, že k týmto podkladom sa v priebehu
správneho konania vyjadril prvostupňový orgán - Okresný úrad Kežmarok, katastrálny odbor, ako aj
žalovaný,čonáležiteodôvodnilivosvojichrozhodnutiach(napr.viďstr.11-12rozhodnutiač.Xo22/2022/

DUF zo dňa 31.08.2022).

20. Ďalší účastník konania, A. B., vo svojom vyjadrení zo dňa 12.02.2025 k replike žalobcu uviedol, že
súhlasí s tvrdeniami žalovaného uvedenými vo vyjadrení zo dňa 03.01.2025 a má za to, že rozhodnutie
žalovaného, ktoré je predmetom tohto konania je vydané v súlade so zákonom.

21. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 17.02.2025 doplnil ďalšie dôkazy a uviedol, že uvedené
dokumenty jasne dokazujú, že aj po kúpe a dedení uvedených v pozemnoknižných dokumentoch
predmetné parcely boli súčasťou komposesorátneho majetku a neboli z neho nijakým spôsobom vyňatéibasazmeniliosoby,ktorébolioprávnenépožívaťvýnosyzhospodáreniazuvedenýchparciel.Doložené
listiny taktiež potvrdzujú, že komposesorát nebol vyznačovaný na jednotlivých pozemnoknižných
dokumentoch,aleexistovalsamostatnýdokument,kdebolivypísanéparcelypatriacedokomposesorátu

Krížová Ves, a teda preto na predmetnom pozemnoknižnom dokumente predloženom protistranou
absentuje vyznačenie komposesorátu a to napriek tomu, že tieto parcely sú jeho súčasťou. Zároveň
vo svojom vyjadrení zo dňa 02.04.2025 žalobca uviedol, že ak mal žalovaný pochybnosť o vlastníctve
dotknutých parciel má odkázať ďalšiu účastníčku konania na podanie civilnej žaloby o určenie
vlastníckeho práva, nakoľko žalovaný nie je oprávnený rozhodovať o vlastníckom práve dotknutých

subjektov.

III.
Relevantná právna úprava

22. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 6 ods.1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

25. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

26. V zmysle § 59 ods. 1 katastrálneho zákona Konanie o oprave chyby je konanie, v ktorom Okresný
úrad opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných
štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu. Oprava
chyby sa vykoná zápisom do katastra na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave

chyby.

27. V zmysle § 59 ods. 2 katastrálneho zákona Okresný úrad opraví a) údaje katastra uvedené v § 7, ak
sú v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu, verejnou listinou alebo s inou listinou, na základe ktorej
bol vykonaný zápis do katastra; to neplatí, ak boli údaje zapísané podľa § 42 ods. 6, b) chybne zobrazené

hranice pozemkov v katastrálnej mape alebo v mape určeného operátu, ak nie sú v súlade s hranicami
vyznačenými v teréne a vyznačenie hraníc v teréne od vykonania originálneho merania nebolo polohovo
zmenené, c) údaj o viacnásobnom vlastníctve, ak s tým súhlasia všetky osoby zapísané v katastri ako
vlastníci a iné osoby, ktorým svedčí vlastnícke právo k tej istej nehnuteľnosti podľa verejnej listiny alebo
podľa inej listiny a nie sú zapísaní v katastri ako vlastníci tejto nehnuteľnosti, a nejde o opravu uvedenú

v písmene a), d) údaje zapísané do katastra v rozpore s § 36 ods. 2, § 39 alebo § 42, ak nedošlo
od zápisu do katastra záznamom k zmene vlastníckeho práva, e) údaje katastra zapísané na základe
rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov, ak ich nie je možné opraviť v lehote
podľa osobitného predpisu,17), f) výmeru parcely registra "C" zapísanú v liste vlastníctva, ak nevyhovuje
kritériu na posudzovanie rozdielov medzi výmerou parcely vypočítanou zo súradníc lomových bodov

obvodu parcely a výmerou vedenou v súbore popisných informácií, g) výmeru parcely registra "E".

28. V zmysle § 59 ods. 3 katastrálneho zákona Ak ide o opravu chyby podľa odseku 2 písm. c) pravosť
podpisu osôb, ktorých sa oprava týka, musí byť na žiadosti úradne osvedčená.10a) Ak je účastníkom
konania o oprave chyby Slovenská republika, štátny orgán, Slovenský pozemkový fond, obec, vyšší

územný celok alebo Železnice Slovenskej republiky, pravosť podpisu osôb oprávnených konať v ich
mene nemusí byť úradne osvedčená.29. V zmysle § 59 ods. 4 katastrálneho zákona Konanie o oprave chyby začne okresný úrad na návrh
toho, koho práva sú údajmi katastra dotknuté, z vlastného podnetu na základe prešetrovania zmien
údajov katastra podľa § 57 alebo na základe zistenia okresného úradu v rámci svojej činnosti.

30. V zmysle § 59 ods. 5 katastrálneho zákona Na konanie o oprave chyby sa nevzťahuje správny
poriadok, ak ide o opravu a) údajov katastra, ktoré nie sú zapísané v liste vlastníctva, b) údajov katastra,
ktoré sú zapísané v liste vlastníctva, a to titulu, mena, priezviska, rodného priezviska, dátumu narodenia,
rodného čísla a ak ide o cudzinca iného identifikátora, miesta trvalého pobytu, názvu alebo obchodného

mena právnickej osoby, sídla právnickej osoby, identifikačného čísla organizácie, titulu nadobudnutia
práva k nehnuteľnosti, bližších identifikačných údajov o nehnuteľnostiach ustanovených všeobecne
záväzným právnym predpisom, c) znenia poznámky, ak bolo zapísané v rozpore s predloženou verejnou
listinou alebo s inou listinou, d) výmery a chybne zobrazenej hranice parcely registra "E", e) chybne
zobrazenej hranice parcely registra "C", ak nejde o opravu podľa odseku 2 písm. f).

31. V zmysle § 59 ods. 6 katastrálneho zákona Opravu chyby podľa odseku 5 písm. d) môže vykonať
okresný úrad aj v inom katastrálnom konaní na základe zápisu geometrického plánu.

32. V zmysle § 59 ods. 7 katastrálneho zákona Účastníkom konania o oprave chyby podľa odseku 5 je
vlastník alebo iná oprávnená osoba.

33. V zmysle § 59 ods. 8 katastrálneho zákona O oprave chyby podľa ods. 5 okresný úrad vyhotoví
protokol o oprave chyby. Ak ide o opravu chyby podľa odseku 5 písm. d) na základe zápisu
geometrického plánu, protokol o oprave chyby sa nevyhotovuje.

IV.
Právny názor správneho súdu a posúdenie veci súdom

34. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 177 ods. 1 SSP

v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a po zistení, že žaloba bola podaná
oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), bez nariadenia
pojednávania dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, bolo potrebné zrušiť z
dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

35. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti súčastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s

hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

36. Správna úvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania
správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná
za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Správny orgán má však
povinnosť náležite túto svoju správnu úvahu vysvetliť, a to dostatočne jasným, zrozumiteľným a logickým

spôsobom tak, aby predovšetkým samotnému účastníkovi konania ozrejmil, prečo, z akých konkrétnych
dôvodov a vzhľadom na ktoré okolnosti v jeho právnej veci dospel k záveru uvedenému vo
výroku svojho rozhodnutia.

37. Správny súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť žalobcu na to, že s poukazom na ustanovenie

§ 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku bude zákonnosť napadnutého rozhodnutia posudzovať
výlučne vo vzťahu k skutkovým a právnym dôvodom existujúcim v čase právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia. Inak povedané, nemôže prihliadnuť na skutočnosti, ktoré nastali po tomto rozhodnomokamihu, čo znamená, že nemôže zohľadniť tvrdenia žalobcu uvedené v neskorších podaniach alebo
uvedené na pojednávaní.

38. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcov, v prípade ktorých
preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum
je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom
napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého
súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny

súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v
správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy
jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem
iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania,
prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 47 ods. 3 správneho

poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou
náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi.
Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z
odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto

náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo
vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie
nejasné alebo protirečivé.

39. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť sa považuje také rozhodnutie alebo opatrenie orgánu

verejnej správy, ktoré je alebo nezrozumiteľné, teda nejasné, alebo protirečivé. Nezrozumiteľnosť
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy znamená aj nezrozumiteľnosť
jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy
vykonal, a pod. Naproti tomu za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie alebo opatrenie,
ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri

právnom posudzovaní veci. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia,
ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu.
Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových,
nienačiastkovýchnedostatkochodôvodneniarozhodnutíčiopatrenia.Musípritomísťovadyskutkových
zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. (BARICOVÁ, Jana. § 191 [Zrušenie rozhodnutia alebo

opatrenia].In:BARICOVÁ,Jana,FEČÍK,Marián,ŠTEVČEK,Marek,FILOVÁ,Anitaakol.Správnysúdny
poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 944.)

40. Po oboznámení sa s rozhodnutím žalovaného súd dospel k záveru, že je možné prijať stanovisko
o jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov

môže znamenať buď chýbajúce odôvodnenie, alebo keď v odôvodnení rozhodnutia nie sú uvedené
skutočnosti, ktoré správny orgán viedli k rozhodnutiu. Teda, keď chýbajú dôvody skutkové a právne.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nespôsobujú čiastkové chyby odôvodnenia. Skutkové dôvody chýbajú
vtedy, keď rozhodnutie je založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované alebo na
dôkazoch, ktoré boli získané v rozpore so zákonom.

41. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 31.08.2022, č. k. Xo 22/2022/
DUF, ktorým podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa – Okresného úradu Kežmarok, katastrálny odbor zo dňa
25.04.2022, č. OU-KK-KO-X19/2022- 3/Kr ktorým podľa ustanovenia § 59 ods. 1 a ods. 2 písm. d)

katastrálneho zákona na základe návrhu účastníčky konania A. B., právne zastúpenej JUDr. Ing.
Marcelou Martinkovičovou, advokátkou, opravil údaje katastra v katastrálnom území D. E. tak, že zrušil
zápisinéhoúdajanaLVč.XXXF.XXXvznení:„NEDELITEĽNÁNEHNUTEĽNOSŤpodľazák.č.97/2013
Z. z., Žiadosť Pozemkového spoločenstva D. E. o vyznačenie poznámky spoločnej nehnuteľnosti podľa
zák. č. 181/1995 Z. z. - Z 1601/11 - 137/11, 23/20" a zároveň zrušil údaj „Spoločná nehnuteľnosť podľa

zákona č. 97/2013 Z. z. s odstránením kódu spoločnej nehnuteľnosti „2".

42. Žalobca vo svojej žalobe primárne namietal, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s
námietkou, že vlastníctvo sporných parciel ako nedeliteľné spoluvlastníctvo patriace do pozemkovéhospoločenstva bolo zapísané na základe záznamovej listiny, kde zmena tohto zápisu je možná výlučne
na základe rozhodnutia orgánu o zmene údajov zapísaných v záznamovej listine, ktorá bola pôvodným
podkladom pre zápis predmetných parciel do katastra nehnuteľností, a teda oprava tejto chyby je možná

iba na základe vydanej opravnej záznamovej listiny. Keďže takáto listina neexistuje, podľa žalobcu
Okresný úrad, katastrálny odbor nebol oprávnený vykonať takúto zmenu v katastri nehnuteľnosti. Podľa
žalobcu sa s týmto tvrdením žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysporiadal a opiera sa výlučne o
údajne historické údaje, pričom ignoruje skutočnosť, že komposesorátne pozemky boli a sú nedeliteľné,
a teda v roku 1934 nemohlo dôjsť k vyňatiu týchto parciel z komposesorátu ako tvrdí katastrálny

odbor, keďže takéto vyňatie bolo právne nemožné a neexistuje právna úprava, ktorá by v tomto
období umožňovala, že by bolo možné odpísať komposesorátne pozemky na nových vlastníkov, avšak
bez zániku komposesorátu. V závere žaloby žalobca uviedol, že žalovaný rozhodoval bez znalosti
komposesorátneho práva a zároveň prekročil svoje kompetencie, keď bez toho, aby vykonal zmenu v
zápise vlastníckych práv v katastri nehnuteľností, ktoré boli zapísané na základe záznamovej listiny bez
toho, aby mal k dispozícii opravenú alebo zmenenú záznamovú listinu od orgánu, ktorý vydal pôvodnú

listinu na základe ktorej boli v roku 1992 opätovne zapísané pozemky tvoriace pôvodne komposesorát
Krížová Ves v prospech Pozemkového spoločenstva Krížová Ves - žalobcu, ktorá by mu takúto zmenu
údajov umožňovala. Ak teda katastrálny odbor vykonal zmenu iba na základe údajných historických
skutočností, tieto nimi tvrdené historické skutočnosti nemajú oporu vo vtedy platnom právnom poriadku,
ktorý neumožňoval vyliatie pozemkov z komposesorátu a zároveň vykonal zápis údajov, ktoré sú pre

katastrálny odbor záväzné, keďže sú uvedené v záznamovej listine - rozhodnutí z roku 1992 o vrátení
nehnuteľnosti žalobcovi, nešlo teda zo stranu žalovaného o opravu zrejmej nesprávnosti a túto zmenu
vykonal proti vôli a bez súhlasu žalobcu. A žiada, aby správny súd rozhodol v zmysle § 191 ods. 1 písm.
c) SSP a zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátil na ďalšie konanie.

43. Správny súd poukazuje na to, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia primárne poukázal na
to, že sa plne stotožňuje s právnym názorom, ktorý v skutkovo totožnej veci uviedla Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „GP SR") v proteste prokurátora č. VI/2 16/20/1000-5
zo dňa 23.03.2020 proti rozhodnutiu Okresného úradu Kežmarok, katastrálneho odboru č. OU-KK-
KO-X 15/2017/Bu zo dňa 06.12.2017, ktorý tvorí prílohu administratívneho spisu. Uvedený protest

prokurátora reagoval na skutkovo totožný prípad, ktorý sa rozoberal v rozhodnutí Okresného úradu
Kežmarok, katastrálneho odboru č. OU-KK-KO-X 15/2017/Bu zo dňa 06.12.2017, kde rovnako ako v
tomto prípade, išlo o výmaz zápisu „nedeliteľná nehnuteľnosť podľa zák. č. 97/2013" a súčasne zápis
kódu spoločnej nehnuteľnosti „2" a to na návrh G. C. a H. C., pričom išlo o pozemky registra E KN
parc. číslo 1803/13 a EKN parc. č. 1803/14. Uvedené bolo v danom prípade na LV č. XXX zapísané/

vymazané na základe totožných dokladov ako to je v tomto prípade, a to na základe záznamovej
listiny č. Z 1601/11, evidovanej pod totožnou PVZ č. 137/11, ktorej prílohu tvorili, rovnako ako v
tomto prípade, Zoznam nehnuteľného majetku Pozemkového spoločenstva Krížová Ves, Dohoda o
fyzickom odovzdaní a prebratí lesného majetku Združenia bývalých urbarialistov a komposesorátu obce
Krížová Ves zo dňa 15.05.1992 a Dohoda o vydaní nehnuteľností zo dňa 01.01.2006. Prvý zápis

pozemnoknižných dotknutých nehnuteľností bol do PKV č. XXX vykonaný dňa 23.05.1924 a to tým, že
dotknuté nehnuteľnosti boli predmetom kúpy a následne na základe opravy a titulom dedenia zo dňa
13.08.1934, kedy zápisom vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam do PKV č. XXX došlo k právnemu
oddeleniu týchto pozemkov od urbárskeho majetku. Uvedený zápis nebol nikdy spochybnený súdom
a ani žiadnym iným kompetentným orgánom a dotknuté nehnuteľnosti neboli nikdy v PKV č. XXX

vedené ako urbársky majetok. Žalovaný sa preto plne stotožnil s právnou argumentáciou GP SR v
proteste prokurátora, kde uviedol, že „orgánom štátnej správy katastra nehnuteľností preto neprináleží
oprávnenie posudzovať správnosť či zákonnosť vykonaných zápisov v pozemkovej knihe." Následne
rozhodnutím Okresného národného výboru - odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v
Kežmarku zo dňa 7/12, 21/6 a 17/7 1958 č. J./XXXX sa do PKV č. XXX poznamenalo obhospodarovanie

pre Československý štát - Ministerstvo národnej obrany v správe Vojenské lesy a majetky, podnikové
riaditeľstvo Kežmarok podľa zákona č. 2/1958 Zb. SNR. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je možné
považovať dotknuté nehnuteľnosti za súčasť spoločnej nehnuteľnosti len preto, že boli v rozhodnutí
Okresného národného výboru - odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v Kežmarku zo dňa
7/12, 21/6 a 17/7 1958 č. J./XXXX chybne označené ako pozemky tvoriace spoločnú nehnuteľnosť,

ale okresný úrad si mal túto skutočnosť overiť a skúmať, či ide alebo nejde o spoločné nehnuteľnosti,
a teda nemal vykonať pôvodný zápis v rozpore s údajmi v pozemkovej knihe a zároveň bez vedomia
a súhlasu ostatných spoluvlastníkov. Žalovaný uviedol, že hlavným dôkazom, ktorý potvrdzuje alebo
vyvracia príslušnosť určitej parcely k urbárskemu majetku je v tomto prípade pozemková kniha aúdaje v nej uvedené, ktoré sú právne záväzné. Zároveň žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že sa stotožňuje sa s názorom GP SR v proteste prokurátora, že nie je možné, aby dotknuté
nehnuteľnosti nadobudli spätnými právnymi účinkami (ex tunc) postavenie urbárskych pozemkov, a to

vydaním rozhodnutia Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v Kežmarku zo dňa 7/12, 21/6
a 17/7 1958 č. J./XXXX, keď toto postavenie stratili v dôsledku zápisu vlastníctva do PKV č. XXX.

44. Správny súd poukazuje na to, že pre objasnenie problematiky vzniku, účelu a podstaty urbárskych
spoločenstiev je nevyhnutné stručne poukázať a zohľadniť aj historické aspekty tohto inštitútu. V

minulosti sa šľachtická pôda rozdeľovala na dva druhy, a to na pôdu pánsku (dominikál), ktorú
obhospodaroval vo vlastnej réžii sám zemepán, a na pôdu urbársku (rustikál), ktorá síce patrila
zemepánovi, ale bola prenechaná do užívania poddaným označovaným ako urbárnici, pretože
povinnosti poddaných voči zemepánovi boli upravené v Urbáre. V roku 1767 bolo vydané nariadenie
Márie Terézie s názvom "Milostivý urbár", ktorým boli určené povinnosti poddaného voči zemepánovi v
súvislosti s pôdou, ktorú poddaný užíval. Urbár bola kniha, v ktorej boli zapísaní poddaní pracujúci na

poliach a lesoch zemepánov.

45. Zásadná zmena v urbárskych pomeroch nastala v roku 1848, keď v dôsledku zrušenia poddanstva
bolizrušenévšetkypovinnostibývalýchpoddanýchvočizemepánovizaloženénaUrbáre,takžepoddaný
sa z urbárskeho poddaného stal voči pozemkom v jeho užívaní ich faktickým vlastníkom, pričom potom,

akocisárFrantišekJozefI.vydal2.marca1853tzv.Urbárskypatent,ktorýmbolúplnezrušenýdovtedajší
urbársky pomer voči zemepánovi, sa niekdajší urbárnici stali aj právnymi vlastníkmi poddanskej
pôdy. Vlastníci bývalého urbárskeho majetku tento "spravovali" ako spoločný majetok [napr. v záujme
zachovania jednotného hospodárenia a spravovania lesov bol vydaný zákonný článok XXXI/1879 (lesný
zákon), pričom napr. už podľa zákonného článku LIII z roku 1871 lesy bývalých urbarialistov mali byť

"spravované" (nie vlastnené) ako spoločné lesy a hospodárenie s nimi sa malo vykonávať pod dozorom
administratívnych vrchností]. Problematiku spravovania spoločných lesov upravoval zákonný článok
XIX/1898oštátnomspravovaníobecnýchaniektorýchinýchlesovaholín,ďalejoupraveníhospodárskej
správy spoločne užívaných lesov a holín, ktoré sú nedielnym vlastníctvom komposesorátov a bývalých
urbarialistov (ďalej len "zákonný článok XIX/1898"), a problematika spravovania spoločných pasienkov

bola upravená zákonným článkom X/1913 o nedielnych spoločných pasienkoch (ďalej len "zákonný
článok X/1913"). Na základe uvedeného vznikali združovaním vlastníkov niekdajších urbárskych
pozemkov urbárske spoločenstvá (lesné, pasienkové), ktorých základnými znakmi bolo nedielne
spoluvlastníctvo, t.j. nemožnosť vyčlenenia reálnej parcely zo spoločne "spravovaného" majetku,
rozhodovanie v zhromaždení spoluvlastníkov tohto spoločného majetku, a to hlasovaním podľa princípu

väčšiny hlasov vlastníkov počítanej podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov.

46. Urbárske spoločenstvá "spravujúce" spoločné lesné pozemky boli zrušené zákonom č. 2/1958
Sb.n. SNR, pričom tieto spoločné lesné pozemky boli odovzdané do obhospodarovania krajským
správam lesov, alebo ak ich výmera nepresahovala 50 ha, mohli byť odovzdané do obhospodarovania

aj družstvám. V prípade, že súčasťou lesa boli aj pasienky, tieto boli odovzdané do obhospodarovania
družstva, alebo ak toto nebolo v obci zriadené, tak boli odovzdané do obhospodarovania užívateľom
spoločných pasienkov (§ 3 ods. 1 zákona č. 2/1958 Zb.). Subjekt, ktorému bol takto do
obhospodarovania odovzdaný les alebo pasienok, ktorý bol súčasťou lesa, zákonodarca označoval
pojmom "obhospodarovateľ", nie vlastník. Vlastnícke právo k obhospodarovateľom obhospodarovaným

pozemkom ostalo zachované individuálnym vlastníkom, t.j. pôvodným členom urbárskych lesných
spoločenstiev. Podľa § 9 zákona č. 2/1958 Zb. odovzdanie spoločných lesov do obhospodarovania
sa nedotýka doterajších vlastníckych pomerov spoločných lesov. Členovia zrušených útvarov ostávajú
spoluvlastníkmi spoločných lesov v pomere podľa svojich podielov. Pokiaľ spoločné lesy vlastnil zrušený
útvar, prechádza vlastníctvo na členov zrušeného útvaru podľa zásad vyslovených v predchádzajúcom

odseku. Ak sa veľkosť podielov jednotlivých členov nedá zistiť, platí, že sú spoluvlastníkmi každý
rovnakým dielom.

47. Existencia pozemkových spoločenstiev bola obnovená zákonom č. 181/1995 Z. z. (účinným aj
v súčasnosti), pričom pozemkovým spoločenstvom podľa tohto sa rozumelo aj lesné a pasienkové

spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy o
úprave právnych pomerov majetku bývalých urbarialistov (urbárnikov), a jeho členmi sa mohli a môžu
staťlentiefyzickéosobyaprávnickéosoby,ktorésúvlastníkmipodielunaspoločnejnehnuteľnosti,takžeza členov pozemkového spoločenstva sú považovaní všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti,
ktorých podielové spoluvlastníctvo k spoločnej nehnuteľnosti bolo a je nedeliteľné.

48. Kód spoločnej nehnuteľnosti je jedným z údajov o charakteristike nehnuteľnosti, t. j. jednak o
pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ a zároveň o pozemku evidovanom ako parcela registra
„E“. Kód spoločnej nehnuteľnosti sa zapisuje do katastra nehnuteľností (ďalej aj len „KN“) k pozemku v
súlade s prílohou č. 6 vyhlášky ÚGKK SR č. 461/2009 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k

nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 461/2009 Z.
z.“), t.j. zapisuje sa kód č. 1 – „Pozemok nie je spoločnou nehnuteľnosťou“ a kód č. 2 – „Pozemok je
spoločnou nehnuteľnosťou“. Vyhláška č. 461/2009 Z. z. v rámci evidovania kódu spoločnej nehnuteľnosti
nadviazala na predošlú právnu úpravu, t. j. na vyhlášku ÚGKK SR č. 79/1996 Z. z. ktorou sa vykonáva
zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktorá s činnosťou od 01.01.2005, t. j. od účinnosti novely

vyhláškou č. 647/2004 Z. z., zaviedla túto osobitnú charakteristiku pozemku. Z uvedeného je zrejmé,
že kód spoločnej nehnuteľnosti sa v katastri nehnuteľností eviduje od 01.01.2005, a to aj napriek tomu,
že evidovanie kódu spoločnej nehnuteľnosti vychádzalo z vtedy platného zákona č. 181/1995 Z. z. o
pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 181/1995 Z. z.“), ktorý
nadobudol účinnosť už dňa 01.09.1995 a prvýkrát použil pojem spoločná nehnuteľnosť, aj keď tento

pojem osobitne nedefinoval. Kód spoločnej nehnuteľnosti je preto jednoznačne spätý so zákonom č.
181/1995 Z. z. a v súčasnosti so zákonom č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 97/2013 Z. z.“), ktorý nanovo upravil postavenie pozemkových
spoločenstiev, zadefinoval pojem spoločná nehnuteľnosť a zrušil zákon č. 181/1995 Z. z.

49. Keďže kód spoločnej nehnuteľnosti na účely evidovania v katastri nehnuteľností nadväzoval na
zákon č. 181/1995 Z. z., mal byť vyznačený k tým nehnuteľnostiam, ktoré zákon č. 181/1995 Z. z.
považoval za spoločnú nehnuteľnosť. Zákon č. 181/1995 Z. z. používal pojem spoločná nehnuteľnosť,
ale v žiadnom ustanovení nezakotvil vysvetlenie, resp. definovanie tohto pojmu. Pojem spoločná
nehnuteľnosť sa tak dal len odvodiť z definície pozemkového spoločenstva obsiahnutej v § 2 ods.

1 zákona č. 181/1995 Z. z., ktorý stanovil, že pozemkovým spoločenstvom sa rozumie: a) lesné a
pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali právne
predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbarialistov (urbárnikov), komposesorátov a
podobných právnych útvarov, ktoré sa vydali podľa osobitných právnych predpisov a boli obnovené
ku dňu účinnosti tohto zákona, b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové

spoločenstvo založené podľa osobitných predpisov, c) pozemkové spoločenstvo založené podľa tohto
zákona. V § 2 ods. 2 zákona č. 181/1995 Z. z. bolo ďalej uvedené, že členom spoločenstva podľa odseku
1 sú všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti.

50. Podľa § 1 zákona č. 2/1958 Sb. SNR Slovenskej národnej rady z 11. marca 1958 o úprave

pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a
podobných útvarov, aby sa zabezpečilo lepšie hospodárenie v lesoch, rozvoj lesnej výroby a plnenie
zvýšených úloh nášho hospodárstva jednotným a plánovitým využitím pokrokových metód, techniky a
ekonomiky v lesnom hospodárení, a) zrušujú sa útvary bývalých urbarialistov, komposesoráty a podobné
spoločenstevné útvary, ktoré spoločne užívajú lesy, ďalej spoločenstevné útvary vytvorené získaním

lesa podľa zákonov o pozemkových reformách, b) lesy spoločne užívané (ďalej len "spoločné lesy")
zrušenými útvarmi sa odovzdajú do obhospodarovania krajským správam lesov, prípadne jednotným
roľníckym družstvám (ďalej len "obhospodarovateľ").

51. Podľa § 4 ods. 1 predmetného zákona obhospodarovateľ je oprávnený spoločný les užívať ako

vlastník, najmä má právo na výnos obhospodarovanej nehnuteľnosti, môže meniť jej podstatu a
uskutočňovať na nej stavby; nemôže však nehnuteľnosť zaťažiť ani scudziť.

52. Podľa § 9 ods. 1 predmetného zákona odovzdanie spoločných lesov do obhospodarovania
nedotýka sa doterajších vlastníckych pomerov spoločných lesov. Členovia zrušených útvarov ostávajú

spoluvlastníkmi spoločných lesov v pomere podľa svojich podielov.53. Podľa § 12 predmetného zákona súd na návrh obhospodarovateľa poznamená obhospodarovanie
podľa tohto zákona v pozemkových knihách a vymaže prípadnú poznámku zapísanú podľa § 49 zák.
čl. XIX/1898.

54.Podľa§37zákonač.330/1991Zb.opozemkovýchúpravách,usporiadanípozemkovéhovlastníctva,
pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (1) Spoluvlastníckymi
podielmi, ktoré sa majú vydať podľa osobitného predpisu (§ 6 ods. 1 písm. d) zák. č. 229/1991 Zb.)
alebo ku ktorým zaniká užívacie právo (§ 22 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb.), sa rozumejú aj užívacie

podiely alebo iné práva na spoločných nehnuteľnostiach, na ktoré sa vzťahovali predpisy o úprave
právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych
útvarov (zákon SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých
urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. Ak nemožno výšku pôvodných podielov
určiť, považujú sa ich podiely za rovnaké. Nie je prekážkou vydania pozemku, ak je zastavaný stavbou
vo vlastníctve oprávnenej osoby; v týchto prípadoch na poskytnutie náhrady platia všeobecné predpisy.

(2) Na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľnosti a nárokov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva
v pozemkových úpravách určia oprávnené osoby (spoluvlastníci) spoločného zástupcu (spoločných
zástupcov) a spôsob jeho konania; na to je potrebný súhlas majiteľov väčšiny podielov. (3) Pozemky zo
spoločných lesných nehnuteľností, ktoré prešli do obhospodarovania podľa osobitného predpisu (zákon
č. 2/1958 Sb.) a ktoré sa majú vydať (§ 6 ods. 1 písm. e) zákona č. 229/1991 Zb.), vrátane pasienkov

zo spoločného lesa, sa vydávajú postupom podľa predpisov o zániku niektorých užívacích práv (§ 22
a § 22a zákona č. 229/1991 Zb.).

55. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že v pozemnoknižnej vložke č. XXX kat. úz. D. E., v časti
„B. Vlastníctvo“ je uvedené, že postupom podľa zákona č. 2/1958 Sb. došlo k odovzdaniu (nie k odňatiu)

pozemkov parc. č. 1803/18 a par.č. 1803/19, a to tak že sa poznamenalo na uvedenej pozemnoknižnej
vložke č. XXX kat. úz. D. E. obhospodarovanie pre Československý štát – Ministerstvo národnej obrany
v správe vojenské lesy a majetky, podnikové riaditeľstvo D., a to podľa rozhodnutí Okresného národného
výboru – odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v Kežmarku zo dňa 7/12, 21/6 a 17/7 1958
číslo J./XXXX a zápisnice zo dňa 27.júna 1958. Vzhľadom na uvedené súd poukazuje na znenie zákona

č. 2/1958 Sb., ktorý sledoval predovšetkým cieľ, aby sa lepšie zabezpečilo hospodárenie v lesoch, rozvoj
lesnej výroby a plnenie zvýšených úloh hospodárstva v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona, t.
j. v roku 1958. Ustanovením § 1 sa zrušili útvary bývalých urbarialistov, komposesoráty a podobné
spoločenstvá a útvary a spoločné lesy sa odovzdali do obhospodarovania krajskej správe lesov (§ 2
tohto zákona).

56. Ustanovením § 9 ods. 1 tohto zákona sa však zachovalo vlastnícke právo členov zrušených útvarov,
pričom výslovne toto ustanovenie uvádza, že „členovia zrušených útvarov ostávajú spoluvlastníkmi
spoločných lesov v pomere podľa svojich podielov“. Podľa tohto zákona bol obhospodarovateľ
oprávnený spoločný les užívať ako vlastník, no nemohol ho zaťažiť ani scudziť. Teda vlastníctvo pri

lesoch neprešlo na lesnú štátnu správu, ani na lesné štátne organizácie, lesy ostali v rukách vo
vlastníctve pôvodných vlastníkov, urbarialistov, na rozdiel od pasienkov. Týmto zákonom nezaniklo
vlastnícke právo, nebolo treba reštituovania, urbarialisti nemuseli žiadať o obnovu vlastníctva, iba o
vydanie lesa (Pozemkové právo, H. K., str. 135, vydavateľstvo H. L., 1997).

57. Správny súd po preštudovaní administratívneho spisu konštatuje, že žalovaný v odôvodnení svojho
rozhodnutia napadnutého žalobou žalobcu, podrobil rozhodnutia Okresného národného výboru - odboru
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v Kežmarku zo dňa 7/12, 21/6 a 17/7 1958 č. J./XXXX istej
analýze, po ktorej prijal závery: „....nie je možné považovať dotknuté nehnuteľnosti za súčasť spoločnej
nehnuteľnosti len preto, že boli v rozhodnutí Okresného národného výboru - odboru poľnohospodárstva

a lesného hospodárstva v Kežmarku zo dňa 7/12, 21/6 a 17/7 1958 č. J./XXXX chybne označené
ako pozemky tvoriace spoločnú nehnuteľnosť....,“ a to napriek skutočnosti, že označené rozhodnutia
sa nenachádzajú v administratívnom spise žalovaného, ani v administratívnom spise prvostupňového
správneho orgánu. Pokiaľ teda žalovaný posudzoval chybovosť týchto rozhodnutí a dospel k názoru,
že v týchto rozhodnutiach boli chybne označené predmetné parcely E KN č. 1803/18 a 1803/19

kat. úz. D. E. ako pozemky tvoriace spoločnú nehnuteľnosť mal svoj postup odôvodniť vo vzťahu
k týmto rozhodnutiam, nie iba poukázaním na ich chybovosť, a s odkazom na rozhodnutie ÚGKK SR
č. LPO/2020/001267-5/Pop zo dňa 22.10.2020 vychádzajúce z právneho posúdenia veci v proteste
prokurátora Generálnej prokuratúry SR zo dňa 23.03.2020, podľa žalovaného v skutkovo totožnej veci.58. Zmyslom a účelom odôvodnenia rozhodnutia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú
podkladom pre jeho výrok, a preto je potrebné uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré správny orgán

vykonal, ale aj reagovať na vyjadrenia a návrhy účastníkov, ktoré pri svojom rozhodovaní nebral do
úvahy. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ktoré námietky účastníka považuje za nesprávne a z akého
dôvodu a ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a aké úvahy ho viedli k danému záveru. Aj odvolací
správny orgán by mal náležite odôvodniť svoj názor na prejednávanú vec a nemôže len odkazovať na to,
že napadnuté rozhodnutie bolo preskúmané a dôvody prvostupňového rozhodnutia uznané za správne.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové okolnosti odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval
v rozpore s ustanoveniami § 3, § 46 a § 47 správneho poriadku a pochybil, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia sa s uvedenou skutočnosťou dostatočne nevysporiadal.

59. Súd nie je povinný a ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov, pričom vecne
preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia je možné len za predpokladu náležitého odôvodnenia

administratívneho rozhodnutia, v ktorom správny orgán vyhodnotí a bude reagovať na všetky námietky
žalobcu, ktoré prezentoval počas celého konania. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie
skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri
použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Odôvodnenie musí nadväzovať na výrokovú
časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť

všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t.j. opísať predmet konania, poukázať
na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal
s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s ich námietkami k vykonaným dôkazom. V odôvodnení
rozhodnutiasprávnyorgánuvedieajzáverotom,zakéhodôvoduaplikovalnapredmetkonaniapredpisy
citované vo výroku rozhodnutia.

60. Podľa názoru správneho súdu žalovaný nedostatočne vyhodnotil na základe čoho dospel k tomu,
že dotknuté nehnuteľnosti sú chybne označené ako spoločné nehnuteľnosti, a to vzhľadom na
zápis predmetných rozhodnutí Okresného národného výboru - odboru poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva v Kežmarku zo dňa 7/12, 21/6 a 17/7 1958 č. J./XXXX a zápisnice zo dňa 27.06.1958, a to

v zmysle zákona č. 2/1958 Zb., v pzkn. vl. č. XXX kat. úz. D. E., ako aj vzhľadom na skutočnosť že vtedy
platný zákon č. 2/1958 Sb. n. SNR sa zaoberal výlučne úpravou pomerov a obhospodarovaní spoločne
užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov, s ktorou skutočnosťou
sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Takáto neurčitá formulácia žalovaného
zakladá pre súd nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nedostatok dôvodov, čo má za následok

zrušenie rozhodnutia žalovaného z dôvodu uvedeného v ustanovení § 191 ods. 1 písmeno d) SSP.

61. Správny súd v tejto súvislosti poznamenáva, že viazanosť dôvodmi a rozsahom správnej žaloby
zahŕňa výlučne viazanosť žalobnými bodmi z hľadiska obsahu námietok tvoriacich žalobné body.
Táto viazanosť dopadá na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobných bodoch, ktoré vymedzujú rozpor

rozhodnutia žalovaného so zákonom a nie na prípadné žalobcom učinené právne posúdenie tohto
rozporu podľa § 191 ods. 1 SSP ako konkrétneho dôvodu zrušenia rozhodnutia. Absentujúce úvahy a
argumenty žalovaného nemôže svojou rozhodovacou činnosťou nahrádzať správny súd, keďže nemá
právomoc vstupovať do autonómie správnych orgánov pri hodnotení predložených dôkazov alebo
podkladov, na základe ktorých bolo opatrenie vydané.

62. Správny súd zároveň považuje za potrebné priblížiť účel konania o oprave chyby v katastrálnom
operáte, pretože s týmto nepochybne súvisí otázka, čo má byť predmetom rozhodnutia v takomto
konaní. Účelom konania o oprave chyby v katastrálnom operáte je zdokonalenie bázy údajov katastra
nehnuteľností, čiže oprava takých údajov v katastri nehnuteľností, ktoré napĺňajú znaky chyby v

katastrálnom operáte. Konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte však v katastrálnom zákone
nie je koncipované a vzhľadom na povahu orgánu spravujúceho kataster nehnuteľností ani nemôže
byť koncipované ako univerzálny nástroj na opravu všetkých údajov v katastri nehnuteľností, ktoré sú
v rozpore s dokumentačnými materiálmi predloženými okresnému úradu, katastrálnemu odboru alebo
vyhotovenými týmto správnym orgánom, alebo s niektorými objektívnymi reáliami určitej nehnuteľnosti,

alebo ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom, ale ako nástroj na opravu právnymi predpismi
vymedzenej množiny údajov v katastri nehnuteľností. Priamym účelom konania o oprave chyby v
katastrálnom operáte teda nie je zosúlaďovanie právneho stavu evidovaného v katastri nehnuteľností
so skutočným stavom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Sžo/126/2008 z 18.02.2009). Dôvodyopravy chyby v katastrálnom operáte vymedzené v § 59 ods. 2 katastrálneho zákona je potrebné
vykladať skôr extenzívne ako reštriktívne v prospech možnosti opravy údaja v katastri nehnuteľností,
ktorý napĺňa znaky chyby v katastrálnom operáte, avšak pri zachovaní nesporového charakteru

konania o oprave chyby v katastrálnom operáte a prezumpcie správnosti správneho aktu. (bližšie pozri
JAKUBÁČ, R., LENICKÁ, Z. Oprava chyby v katastrálnom operáte. 1. vydanie. Bratislava: Wolters
Kluwer SR s.r.o., 2021, s.42 a 43)

63. Správny súd poukazuje aj na prijatý názor uvedený v rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR,

pod sp.zn. 4 Sžrk 4/2021, zo dňa 26.08.2022, ktorý uvádza: „Oprava chyby v katastrálnom operáte
predstavuje v praxi orgánov katastra často používaný nástroj na sanáciu tých zápisov do katastra
nehnuteľností, ktoré boli vykonané v rozpore s listinami, ktoré boli podkladom na ich vykonanie. Kasačný
súd v komentovanom rozhodnutí ponúka podrobný výklad uvedeného katastrálneho inštitútu spolu
s mantinelmi, ktoré vykonanie opravy chyby limitujú. Jedným z takýchto mantinelov, resp. prípadov,
ktorý nemôže byť predmetom opravy chyby v katastrálnom operáte, je aj riešenie vlastníckych sporov

týkajúcich sa nehnuteľností, na rozhodovanie ktorých sú príslušné výlučne súdy v civilnom sporovom
konaní. Účastníci právnych vzťahov sa však snažia uvedené obísť tým, že existenciu vlastníckeho
sporu "zastierajú" technickou alebo geodetickou opravou. Kasačný súd túto snahu demaskuje a judikuje,
že aj v tomto prípade ide o vlastnícky spor. Kasačný súd zároveň dodáva, že v rámci konania o
oprave chyby v katastrálnom operáte sa musia zohľadniť aj ďalšie právne zmeny zapísané alebo

zakreslené v katastrálnom operáte, týkajúce sa namietaného zápisu alebo zákresu. Pokiaľ by aj
namietaný zápis alebo zákres bol chybný, po zápise alebo zákrese ďalšej právnej zmeny sa zo strany
orgánu katastra preskúmava len súlad novo zapísaného či zakresleného stavu s listinou, ktorá bola
preň podkladom. Predchádzajúce zápisy alebo zákresy sa potom už logicky neskúmajú, pretože v tomto
rozsahu by išlo o vlastnícky spor. Čo sa rozumie pod "ďalšou právnou zmenou" treba vyhodnocovať

individuálne s prihliadnutím na okolnosti každého jednotlivého prípadu. V zásade však pôjde najmä o
zápis vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra nehnuteľností.“

64. Práve nesporová povaha je pre pochopenie inštitútu opravy chyby v katastrálnom operáte zásadnou.
Má dopad nielen na právomoc orgánov katastra, ale i na spôsob dokazovania. I keď orgány katastra

majú tendenciu chronologicky skúmať správnosť zápisov v katastri nehnuteľností od najstarších po
najnovšie a takto identifikovať prípadne vzniknuté nesprávnosti, v zásade platí, že skúmanie platnosti,
resp. zákonnosti prevodu a prechodu vlastníctva, resp. vzniku vecných práv od najstarších po najnovšie
je typické pre civilné sporové konanie, keďže sa odvíja od zásady, že nikto nemôže previesť na iného
viac práv než sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet), resp. z nepráva

nemôže vzniknúť právo (ex iniuria ius non oritur).

65. Konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte je koncipované ako konanie nesporovej povahy.
V praxi to znamená, že orgán katastra nemôže v rámci tohto konania rozhodovať spor o vlastnícke
právo k nehnuteľnosti. Takú právomoc má iba civilný súd. Samotné nepodložené namietanie spornosti

určitéhoprávaknehnuteľnostizostranyjednéhoaleboviacerýchzdotknutýchsubjektovvrámcikonania
o oprave chyby v katastrálnom operáte však nevylučuje právomoc orgánu katastra meritórne rozhodnúť
vo veci opravy chyby tak, že sa údaje katastra opravia. Otázku existencie sporu o vlastnícke práva
k nehnuteľnosti musí orgán katastra vždy posúdiť s prihliadnutím na konkrétne skutkové okolnosti
individuálneho prípadu.

66. Správny súd po preskúmaní veci zastáva názor, že opravu chýb v katastrálnom operáte možno
vykonať za predpokladu, že sa jedná o vec nespornú, t. j. dotknutými stranami nespochybňovanú
a pokiaľ nie je dotknutá novou nadväznou do katastra už zapísanou zmenou. Zmyslom vykonania
opravy v katastrálnom operáte je teda dosiahnutie súladu medzi evidovanými a skutočnými údajmi,

bez toho aby táto okolnosť mohla viesť k založeniu, zmene, či pozbaveniu vlastníckeho, či iného
práva k nehnuteľnosti. Konaním o oprave chyby preto zásadne nemožno riešiť spory o zmenu hraníc
pozemkov, o existenciu a obsah vlastníckeho práva, či iného práva k nehnuteľnostiam. Je tomu tak
preto lebo opravou chyby v katastrálnom operáte nemôžu byť zmenené, či novo založené právne
vzťahy k nehnuteľnostiam evidovaným v KN, pretože dochádza iba k nahradeniu chybného údaja, ktorý

nezodpovedá skutočnému stavu, údajom správnym teda údajom, ktorý je v súlade so skutočnosťou.
(rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžrk/10/2017 zo dňa 23.1.2019).67. Oprava chyby v katastrálnom operáte upravená v § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona sa
týka takých údajov, na ktorých zápis do katastra nehnuteľností síce boli splnené podmienky, no pri ich
zápise do katastra nehnuteľností došlo k prepisovej chybe zo strany orgánu katastra. Účelom opravy

chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona je zabezpečiť súlad
údajov katastra nehnuteľností s dokumentáciou katastrálneho operátu. Predmetnú opravu chyby v
katastrálnom operáte si však nemožno zamieňať so skúmaním súladu zápisu v katastri nehnuteľností
so skutočným stavom, pretože takéto oprávnenie prináleží jedine súdu v civilnom sporovom konaní. Aj v
rozsudku NS SR 6Sžrk/16/2018 zo dňa 3.9.2019 súd uviedol, že konanie o oprave chyby v katastrálnom

operáte podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona slúži na opravovanie chýb, ktoré najčastejšie
spočívajú v nesprávnom premietnutí obsahu listín do súboru popisných informácií katastra alebo do
súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Ide najmä o nesprávne údaje na liste vlastníctva
alebo o nesprávne zakreslenie pozemkov do katastrálnej mapy.

68. K námietke žalobcu, podľa ktorého poznámka, ktorá má byť podľa rozhodnutia Okresného

úradu Kežmarok, katastrálny odbor odstránená, je zapísaná na liste vlastníctva viac ako 10 rokov,
a predmetné pozemky sa užívali a spravovali dobromyseľne ako súčasť komposesorátu, a teda
skutočný stav zodpovedal zapísanej poznámke, a preto má žalobca za to, že aj keby pozemky predtým
nepatrili do komposesorátu, Pozemkové spoločenstvo Krížová Ves práva k daným pozemkom užívať
tieto ako súčasť komposesorátu resp. pozemkov obhospodarovaných pozemkovým spoločenstvom

prinajmenšom dobromyseľne vydržala, správny súd uvádza že preskúmanie splnenia podmienok
stanovených zákonom pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam patrí do právomoci
príslušného súdu všeobecného súdnictva a nie do právomoci súdu správneho súdnictva, preto túto
námietku nepovažoval za dôvodnú.

69. S poukazom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že sa stotožnil s podstatou argumentácie
žalobcu a konštatuje, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutie žalovaného je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo správny súd vyhodnotil ako dôvody pre zrušenie
napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP a vrátenie veci žalovanému
na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného predovšetkým pokračovať v konaní a

posúdiť, či podklady, ktoré mu boli zo strany účastníkov administratívneho konania predložené, sú
dostatočné na vyhovenie návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte, a to aj s prihliadnutím na účel
sledovanýkatastrálnymzákonom,apreskúmateľnýmspôsobomvymedziťskutkovézisteniavyplývajúce
z administratívneho spisu, tieto správne právne posúdiť a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť tak,
aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé nielen, z akých podkladov pri svojom

rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ale najmä, z akých
dôvodov, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych
okolností danej veci tak, aby žalobca a ďalší účastník konania získali dostatočnú argumentáciu tak,
ako to súd uviedol vyššie, a to pri viazanosti právnymi závermi správneho súdu formulovanými v tomto
rozsudku v zmysle § 191 ods. 6 SSP.

70. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi
priznal právo na úplnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.

71. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti

splnenímpovinnosti,ktorúmusprávnysúduložil(§169SSP)vočižalovanémuakoúčastníkovi,ktorýbol
v konaní neúspešný, keďže na základe výzvy správneho súdu doručil správnemu súdu svoje písomné
vyjadrenie vo veci.

72. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

73. Tento rozsudok bol prijatý senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom

rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo
konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej

sťažnosti, alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).