Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Greguš M, PhD.
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Pracovné právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok pre zmeškanie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22Cpr/5/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124204636
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124204636.11
Rozsudok pre zmeškanie
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu 1/: A. B., nar.:
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XXX, XXX XX D., a žalobcu 2/: E. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/
XXX, XXX XX D., obaja v zast.: JUDr. Martin Gubka, advokát so sídlom Hrnčírikova 1/B, 958 01
Partizánske, proti žalovanému: NAVIGA, s.r.o., IČO: 43 846 432, so sídlom F. G. XXXX/XX, XXX XX D.,
o zaplatenie mzdy a náhrady mzdy, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ náhradu mzdy vo výške 9.017,74 EUR spolu s úrokom
z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 9.017,74 EUR od 08.04.2025 do zaplatenia, a to do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2/ náhradu mzdy vo výške 9.017,74 EUR spolu s úrokom
z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 9.017,74 EUR od 08.04.2025 do zaplatenia, a to do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.
III.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovi1/mzduvovýške3.643,01EUR,atodo3dníodprávoplatnosti
tohto rozsudku.
IV.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovi2/mzduvovýške2.154,97EUR,atodo3dníodprávoplatnosti
tohto rozsudku.
V. Žalobca 1/ má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.
VI. Žalobca 2/ má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobcovia sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 10.06.2024 domáhali určenia
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a určenia, že pracovný pomer naďalej trvá.
Súčasne sa žalobcovia domáhali zaplatenia náhrady mzdy a doplatku mzdy na obdobie, ktoré je bližšie
špecifikované v žalobe žalobcov.
2. Okresný súd Trnava vydal dňa 07. apríla 2025 čiastočný rozsudok sp. zn.: 22Cpr/5/2024-107,
ktorým rozhodol o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a určil, že pracovný pomer
medzi žalobcami a žalovaným skončil dohodou ku dňu 07.04.2025. Uvedený rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 13.05.2025.
3. Žalobcovia svoj nárok na doplnenie mzdy a zaplatenie náhrady mzdy za dané obdobie odôvodnili
najmä tým, že mesiaci október 2023 žalobca 1/ odpracoval u zamestnávateľa 150 hodín, čo pri
sadzbe 12,- EUR/hod. predstavuje nárok na zaplatenie mzdy v mesiaci november 2023 v sume 1.800,-
EUR. Zamestnávateľ, resp. konateľ zamestnávateľa, však súhrnne v mesiaci november 2023 zaplatiližalobcovi 1/ v prospech jeho bankového účtu sumu 1.719,79 EUR, čo predstavuje rozdiel 80,21 EUR.
Pri tomto spôsobe výpočtu tak žalobca 1/ pri odpracovaných 206 hodinách v mesiaci november 2023
mal v mesiaci december 2023 prijať 2.472,- EUR, prijal však 1.854,79 EUR, čo je rozdiel 617,21 EUR. Pri
odpracovaných 128 hodinách v mesiaci december 2023 mal prijať v mesiaci január 2024 sumu 1.536,-
EUR, prijal však 1.447,91 EUR, čo je rozdiel 88,09 EUR. Pri odpracovaných 142 hodinách v mesiaci
január 2024 mal prijať v mesiaci február 2024 sumu 1704,- EUR, prijal však 1.695,50 EUR, čo je rozdiel
8,50 EUR. Pri odpracovaných 81 hodinách v mesiaci február 2024 mal v mesiaci marec 2024 prijať
sumu 972,- EUR, prijal však 975,50 EUR, čo je rozdiel -3,50 EUR (preplatok). Pri odpracovaných 224
hodinách v mesiaci marec 2024 mal prijať v mesiaci apríl 2024 sumu 2.688,- EUR, prijal však 615,50
EUR, čo je rozdiel 2.072,50 EUR. Pri odpracovaných 65 hodinách v mesiaci apríl 2024 mal v mesiaci máj
2024 prijať sumu 780,- EUR, prijal však 0,- EUR, čo je rozdiel 780,- EUR. Súčet rozdielov za jednotlivé
mesiace predstavuje sumu 3.643,01 EUR, čo je žalobou uplatnený nárok žalobcu 1/ na zaplatenie mzdy.
4. V mesiaci október 2023 žalobca 2/ odpracoval u zamestnávateľa 210 hodín, čo pri sadzbe
11,- EUR/hod. predstavuje nárok na zaplatenie mzdy v mesiaci november 2023 v sume 2.310,-
EUR. Zamestnávateľ, resp. konateľ zamestnávateľa, však súhrnne v mesiaci november 2023 zaplatili
žalobcovi 2/ v prospech jeho bankového účtu sumu 1.963,97 EUR, čo predstavuje rozdiel 346,03 EUR.
Pri tomto spôsobe výpočtu tak žalobca 2/ pri odpracovaných 176 hodinách v mesiaci november 2023 mal
v mesiaci december 2023 prijať sumu 1.936,- EUR, prijal však 1.918,97 EUR, čo je rozdiel 17,03 EUR.
Pri odpracovaných 25 hodinách v mesiaci december 2023 mal prijať v mesiaci január 2024 sumu 275,-
EUR, prijal však 336,92 EUR, čo je rozdiel -61,92 EUR (preplatok). Pri odpracovaných 198 hodinách v
mesiaci január 2024 mal prijať v mesiaci február 2024 sumu 2.178,- EUR, prijal však 2.177,17 EUR, čo
je rozdiel 0,83 EUR. Pri odpracovaných 131 hodinách v mesiaci február 2024 mal prijať v mesiaci marec
2024 sumu 1.441,- EUR, prijal však 1.425,50 EUR, čo je rozdiel 15,50 EUR. Pri odpracovaných 158
hodinách v mesiaci marec 2024 mal prijať v mesiaci apríl 2024 sumu 1.738,- EUR, prijal však 615,50
EUR, čo je rozdiel 1.122,50 EUR. Pri odpracovaných 65 hodinách v mesiaci apríl 2024 mal v mesiaci máj
2024 prijať sumu 715,- EUR, prijal však 0,- EUR, čo je rozdiel 715,- EUR. Súčet rozdielov za jednotlivé
mesiace predstavuje sumu 2.154,97 EUR, čo je zrejmá nepresnosť oproti pôvodnému zneniu žaloby
(2.155,15 EUR) a preto žalobca 2/ čiastočne berie svoj žalobu späť v časti vzniknutého rozdielu 0,18
EUR a žiada, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2/ mzdu v sume 2.154,97 EUR do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.
5. Čo sa týka nároku na náhradu mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru, tak
žalobcovia si ho vyčíslili svojím podaním zo dňa 07.04.2025, a to tak, že za rozhodujúce obdobie od
06/2024 do 04/2025 má každý žalobca nárok na náhradu mzdy vo výške 9.017,74 EUR.
5. Podľa § 275 Civilného sporového poriadku: „odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného
obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.“
6. Podľa § 274 Civilného sporového poriadku: „na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm.
a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný
b) a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti
vydania rozsudku pre zmeškanie a
c) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.“
7. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 341/2024 zo dňa 27. júna 2024 vyplýva,
že: „požiadavka prihliadať pri vydaní rozsudku pre zmeškanie nielen na formálne podmienky podľa § 274
Civilného sporového poriadku, ale aj na procesnú aktivitu procesnej strany, ktorá sa bez ospravedlnenia
nedostavila na pojednávanie, plne zodpovedá právu na spravodlivý proces podľa rozhodovacej praxe
ústavného súdu (III. ÚS 121/2021, III. ÚS 354/2021). K vydaniu rozsudku pre zmeškanie by mal súd
pristupovať uvážlivo a voliť tento inštitút najmä v prípadoch, v ktorých nezáujem na strane žalovaného je
zrejmý, keď je žalovaný skutočne nečinný a odmieta sa aktívne podieľať na súdnom procese či úmyselne
súdne konanie preťahuje.“
8. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 2Obdo/54/2022 zo dňa 20.
decembra 2022, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pod R 2/2023 platí, že: „formálne naplnenie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanienepostačuje. Súd by mali skúmať aj materiálu podmienku, ktorou je neprítomnosť procesnej aktivity
jednej z procesných strán. Súdy by mali zohľadniť aj prípadnú procesnú aktivitu a vydať kontumačný
rozsudok len v prípade, ak je nezáujem strany zrejmý.“
9. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 121/2021 zo dňa 27. júna 2021 vyplýva,
že: „rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie je odklonom od štandardného procesu, pričom tento inštitút
je v našom procesnom práve celkom novou konštrukciou, prostredníctvom ktorej sa vynucuje osobitná,
určite nie nevyhnutná procesná aktivita strany spočívajúca v jej účasti na pojednávaní. Z konštrukcie
rozsudku pre zmeškanie žalobcu vyplýva, že účasť na pojednávaní nie je nevyhnutná a žalobca môže
svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlniť. Rovnako je možný taký postup súdu, že žalobca nebude
poučený o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie a v prípade jeho nedostavenia sa na
pojednávanie, či už neospravedlneného alebo bez žiadosti o odročenie pojednávania, súd vykoná
pojednávanie v jeho neprítomnosti a meritórne rozhodne. Rozsudok pre zmeškanie žalobcu je nový a i
preto určite nie neproblematický inštitút civilného procesu, ktorý vyžaduje iné ako paušálne používanie
prikaždomnariadenompojednávaní.Osobnáúčasťžalobcuniejenevyhnutnýmpredpokladomúspechu
každého jedného civilného sporu v akejkoľvek jeho fáze. Rozsudok pre zmeškanie by nemal byť
využívaný s cieľom čo najrýchlejšieho, o inak bezúčelného ukončenia sporu na úkor základného práva
na súdnu ochranu. Prioritou v súdnom konaní musí zostať materiálna, nie formálna ochrana práv strán
sporu. Pred formalizmom schematických poučení je potrebné uprednostniť zváženie celého priebehu
konania. Podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie sú dané len vtedy, keď je takýto rozsudok
oprávnenou sankciou za skutočnú pasivitu strany, ktorá úmyselne mieri k zmareniu efektivity súdneho
procesu. Preto musia byť tieto podmienky posudzované zdržanlivo s tým, že v hraničných prípadoch
musí byť uprednostnené riadne prejednanie sporu. Rozhodovanie na základe hraničného splnenia
formálnych podmienok bez snahy o materiálne vedenie konania je často na hrane základného práva
strany sporu.“
10. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 354/2021 zo dňa 27. júna 2021,
bodu 12 a 13. vyplýva, že: „rozsudok pre zmeškanie prispieva k urýchleniu či ukončeniu konania v
prípadoch, ak niektorá z procesných strán je v konaní nečinná, no zároveň má voči nečinnej procesnej
strane sankčný charakter, keď v podstatnej miere obmedzuje jej možnosť uplatňovať v konaní jej
práva. S ohľadom na túto skutočnosť súd, ktorý rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie, musí vždy s
ohľadom na okolnosti prípadu uvážlivo posúdiť, či vydanie takéhoto rozhodnutia je na mieste, či jeho
vydaním nedôjde k narušeniu procesnej rovnosti účastníkov konania. Z uvedených dôvodov by súd
mal pristupovať k uplatneniu tohto inštitútu zdržanlivo a v nejednoznačných prípadoch by k vydaniu
rozsudku pre zmeškanie pristúpiť nemal. Súd rozhodujúci rozsudkom pre zmeškanie musí vnímať, že
materiálnou podmienkou jeho vydania je neprítomnosť procesnej aktivity jednej z procesných strán.
Z uvedeného dôvodu by mal súd rozlišovať, či v okolnostiach danej veci je neúčasť na pojednávaní
dôsledkom nezáujmu strany o vývoj a priebeh konania alebo ide len o zmeškanie pojednávania. Súd
by tak vždy mal prihliadnuť na predchádzajúcu procesnú aktivitu procesnej strany v konaní a voliť túto
formu rozhodnutia v prípadoch, keď je zjavné s ohľadom na predchádzajúce správanie procesnej strany,
že táto sa nechce na konaní aktívne podieľať, prípadne konanie len účelovo predlžuje.“
11. Z nálezu Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn.: I. ÚS 2656/2012 zo dňa 07. mája 2012 vyplýva,
že: „pri rozhodovaní o prípadnom vydaní rozsudku pre zmeškanie alebo pri rozhodovaní o návrhu
žalovaného na zrušenie takéhoto rozsudku, by mal súd zobrať do úvahy tiež predchádzajúcu procesnú
aktivitu žalovaného. K vydaniu rozsudku pre zmeškania by mal súd pristupovať uvážlivo a voliť tento
inštitút najmä v prípadoch, v ktorých nezáujem na strane
žalovaného je zrejmý, keď je žalovaný skutočne nečinný a odmieta sa aktívne podieľať na súdnom
procese či úmyselne súdne konanie preťahuje.“
12. V intenciách zákonných ustanovenia § 274 Civilného sporového poriadku v spojení s aktuálnou
vyššie citovanou rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít v Slovenskej republike súd dospel
kprávnemuzáveru,žesúsplnenépodmienkynavydanierozsudkuprezmeškaniepodľa§274Civilného
sporového poriadku.
13. Je tomu tak preto, pretože žalovaný bol na termín pojednávania riadne predvolaný. Predvolanie bolo
žalovanémudoručenédňa15.10.2025o11:11hod.Žalovanýsvojuneúčasťriadneavčasneospravedlnil
žiadnymi okolnosťami. Dňa 05.11.2025 doručil pán D. F. ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní,nakoľko bol odvolaný z výkonu funkcie konateľa. Súd preskúmal odôvodnenosť tohto podania a dospel
k záveru, že takého podanie je právne irelevantné, pretože pán D. F. nebol stranou sporu v tomto
individuálnom pracovnoprávnom spore. Stranou sporu bola právnická osoba a nie fyzická osoba. Je
právne irelevantné, že na termín pojednávania sa nedostavil pán D. F., ktorý bol navyše v tom čase už
bývalým konateľom obchodnej spoločnosti NAVIGA, s.r.o.. Súčasne z jeho podania v žiadnom prípade
nevyplývalo, že by konal a ospravedlnil právnickú osobu z tohto pojednávania. Z uvedeného dôvodu
bolo podanie pána D. F. vyhodnotené ako právne irelevantné.
14. Súčasne súd na pojednávaní konanom dňa 06.11.2025 lustráciou v Obchodnom registri zistil, že
jediný spoločník obchodnej spoločnosti NAVIGA s.r.o. ku dňu 31.10.2025 odvolal jediného konateľa
obchodnej spoločnosti NAVIGA s.r.o. a nevymenoval žiadneho nového konateľa obchodnej spoločnosti.
Súčasne nebola súdu doručená žiadna plná moc pre tretiu fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá by sa
mohla zúčastniť nariadeného termínu pojednávania. Práve naopak, žalovaný doručil pred nariadeným
termínom pojednávania vypovedenie plnej moci svojmu právnemu zástupcovi.
15. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k čiastočnému právnemu záveru, že konanie
žalovaného naplnilo všetky znaky obštrukčného konania, ktorého účelom nebolo zabezpečenie účasti
žalovaného na pojednávaní prostredníctvom nového konateľa alebo splnomocnenej osoby. Súčasne
nebola podaná žiadosť o odročenie pojednávania a súčasne ospravedlnenie neúčasti bývalého konateľa
pána D. F. bolo vyhodnotené ako právne irelevantné. Z uvedeného dôvodu súd dospel k právnemu
záveru, že po dôkladnom a hĺbkovom preskúmaní boli naplnené všetky skutočnosti v zmysle § 274
Civilného sporového poriadku na to, aby súd pristúpil k vydaniu rozsudku pre zmeškanie žalovaného,
pretože žalovaný žiadnym spôsobom neprejavil skutočný záujem sa nariadeného termínu pojednávania
zúčastniť.
16. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že: „ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú
výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak
zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný
pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať,abyzamestnancanaďalejzamestnával.Zamestnávateľjepovinnýzamestnancoviposkytnúť
náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.“
17. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že: „zamestnávateľ je povinný poskytovať
zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.“
18. Podľa § 119 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že: „mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda
podľa osobitného predpisu.“
19. Žalobcami uplatnený nárok v civilnom sporovom konaní vyplýva pri náhrade mzdy z ustanovenia
§ 79 ods. 1 Zákonníka práce a nárok na náhradu mzdy mali žalobcovia od momentu, ako oznámili
žalovanému, že trvajú na ďalšom zamestnávaní. Nárok na náhradu mzdy mali žalobcovia do momentu
skončenia pracovného pomeru dohodou 07.04.2025, pričom tento dátum vyplýva z vyššie uvedeného
čiastočného rozsudku. Žalobcami uplatnený nárok na doplnenie mzdy vyplýva z § 118 ods. 1 v spojení
s § 119 ods. 1 Zákonníka práce.
20.Súdsúčasnepreskúmalzákonnosťuplatnenýchúrokovzomeškaniaadospelkprávnemuzáveru,že
žalobca si zákonné úroky z omeškania uplatnil v správnej výške. Nakoľko sa žalovaný dostal s úhradou
svojho peňažného záväzku do omeškania, žalobca si v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
uplatnil zákonné úroky z omeškania, pričom ich výška ročne bola žalobcom správne určená v súlade
s § 3 Nariadenia vlády.
21. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku platí, že: „lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“
22. Súd v tomto prípade určil žalovanému lehotu na plnenie 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku
v súlade s § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku.23. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k právnemu záveru, že žalobe
žalobcov je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného tak, ako je
uvedené vo výroku I. až IV. tohto rozsudku. Súd sa nezaoberal zmenou žaloby žalobcov, pretože na
pojednávaní konanom dňa 06.11.2025 žalobcovia súdu uviedli, že na tomto návrhu už netrvajú a súd
o tomto návrhu nemusí rozhodovať. Z uvedeného dôvodu súd žalobcom priznal len pôvodne uplatnené
nároky pred týmto návrhom na zmenu žaloby. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na
náhradu trov konania.
24. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“
25. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“
26. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“
27. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
28. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku
v zmysle zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak,
že ich náhradu priznal žalobcovom v rozsahu 100,00 % voči žalovanému, pretože žalobcovia mali
vo veci úspech v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. až IV. tohto rozsudku vyhovel žalobe
žalobcov v plnom rozsahu. V predmetnom spore mali žalobcovia hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech
žalovaného bol 0,00 %, z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcov 100,00 % (100,00
% - 0,00 % = 100,00 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcov voči žalovanému na náhradu
účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku
V. a VI. tohto rozsudku.
29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie okrem prípadu, že neboli splnené podmienky na
vydanie takého rozhodnutia (§ 356 písm. b) Civilného sporového poriadku).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).
Súd poučuje žalovaného v zmysle § 277 Civilného sporového poriadku, že ak z ospravedlniteľných
dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) Civilného sporového poriadku,
môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok
pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäťkonať.Akžalovanýzospravedlniteľnéhodôvoduzmeškalpojednávanievoveci,naktorombolvyhlásený
rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové
pojednávanie. Návrh môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.