Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdené, Zrušené Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-16C/13/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200994
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Sinčáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7012200994.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcov: v 1.rade A. B., nar.

XX.X.XXXX a v 2.rade C. B., nar. XX.X.XXXX, za účasti intervenienta D. B., nar. XX.X.XXXX, všetci
bytom E. X, F., žalobkyňa v 2.rade a intervenient zastúpení žalobcom v 1.rade proti žalovaným: v 1.rade
JUDr. Melánia Košová, notárka, Notársky úrad v Košiciach, Puškinova 8, Košice, v 2.rade G. H. I., nar.
XX.X.XXXX, bytom D. J. K. XX, D. a v 3.rade Okresný úrad Košice, katastrálny odbor, so sídlom A.
L. XX, XXX XX F. o neplatnosť a nezákonnosť notárskej zápisnice a neexistencii záložného práva a
záväzkov z nej

r o z h o d o l :

I. Súd zamieta žalobu v celom rozsahu.

II. Vo vzťahu medzi žalobcami v 1. a 2.rade a žalovanými v 1. a 3.rade žiadnej zo strán sporu súd
náhradu trov konania nepriznáva.

III. Žalobcovia v 1.a 2.rade sú povinní nahradiť žalovanému v 2.rade trovy konania v rozsahu 100% s
tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcoviav1.a2.radesažalobouzodňa23.5.2012,upresnenoupodanímzodňa8.3.2013domáhali
určenia, že notárska zápisnica N 175/98, Nz 175/98 zo dňa 23.10.1998 je neplatná a nezákonná,

že záložné právo z nej vyplývajúce nie je a tiež že záväzky z nej vyplývajúce nie sú voči žalobcom.
Predmetné potvrdili v písomnom podaní zo dňa 13.12.2023.

2. Žalobu odôvodnili žalobcovia tým, že notárka JUDr. Melánia Košová spísala notársku zápisnicu N
175/98, Nz175/98, ktorá bola spísaná s obchodnou spoločnosťou BVS spol. s r.o. Sokoľany, zastúpenou
pánom A. B. ako jediným spoločníkom. Notárka sa jednoznačne a zrozumiteľne vyjadrila, že dlžníkom
a povinnou osobou je obchodná spoločnosť BVS spol. s r.o.. Žalobcovia žalobu podali z dôvodu

naliehavého právneho záujmu úmyselného poškodzovania zákonných práv občanov, úmyselne bol
voči ním spáchaný kolosálny podvod na základe sfalšovaných listín a bola im spôsobená škoda 800
000 eur neoprávnenou a nezákonnou dobrovoľnou dražbou. Žalovaný v 2.rade zneužil niekoľkoročné
súdne spory, ktoré úmyselne manipuloval, nezákonne ovplyvnil a podvodom si vymyslel, že žalobca v
1.rade je dlžníkom z notárskej zápisnice. Žalovaný v 2.rade si vymyslel dlžobu, záložné právo nie je a
neexistujúcu pohľadávku postúpil na D. A. a nezákonným spôsobom podvodom dal zapísať do listov
vlastníctva (ďalej len „LV“) č. 3674 a č.14414 nezákonnú činnosť- zmluva o zriadení záložného práva,

zmluva o pôžičke podľa notárskej zápisnice N 175/98, Nz 175/98 zo dňa 23.10.1998, oznámenie o začatí
výkonu založeného práva v jeho prospech a oznámenie o dobrovoľnej dražbe BVS č. 153/13-2010 zo
dňa 9.1.2013. Nezákonné zápisy boli vykonané Správou katastra Košice. Žalovaný v 2.rade a spol.
presadili, že v rozpore s notárskou zápisnicou N 175/98 žalobca v 1.rade spísal notársku zápisnicuako súkromná osoba a nie ako konateľ a súdy svojvoľne prepisujú v rozpore s dokumentom, ktorý
vydala konajúca notárka. Sudcovia túto skutočnosť ignorovali a pokračovali v zločineckých aktivitách a
vo vydieraní na základe exekúcie Er 60/2001. Exekúcia sa viedla 9 rokov aj voči žalobkyni v 2.rade, ktorá

vôbec nebola účastná notárskej zápisnice. Záložné právo v prospech spoločnosti BVS s.r.o spísané
na základe notárskej zápisnice N 175/98 zo zákona zaniklo v roku 2002. No žalobcovia boli justičným
terorizmom vydieraní 20 rokov. Žalobcovia poukazovali na hrubé porušovanie zákonov SR žalovanými s
cieľom spáchať organizovanú trestnú činnosť so spôsobením škody veľkého rozsahu. Žalovaný v 2.rade
si doteraz neuplatnil dlžobu, ak existuje, ale tá neexistuje voči spoločnosti BVS spol. s.r.o.

3. Žaloba pôvodne smerovala voči notárke JUDr. Melánii Košovej ako žalovanej v 1.rade, H. I. ako
žalovanému v 2.rade, D. A. ako žalovanému v 3.rade, Správe katastra Košice ako žalovanému v 4.rade
a BVS, spoločnosť s r.o. ako žalovanému v 5.rade. V priebehu konania zomrel žalovaný v 3.rade D. A.
a na jeho miesto do konania vstúpili jeho právni nástupcovia E. A., M. A. a E. B. E.. O pokračovanie
v konaní s nimi súd rozhodol uznesením zo dňa 23.6.2023. Predmetným uznesením súd tiež zastavil

konanie voči žalovanému v 5.rade BVS, spoločnosť s r.o., pretože tento zanikol bez právneho nástupcu.

4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 28.2.2024 vzali žalobcovia žalobu späť v celom rozsahu
voči žalovaným E. A., M. A. a E. B. E., O späťvzatí žaloby voči ním súd rozhodol uznesením zo dňa
23.5.2024.

5. Na pojednávaní dňa 21.2.2024, dňa 25.4.2024 aj v písomnom podaní zo dňa 26.4.2024 žalobcovia
navrhli zmenu žaloby, ktorou žiadali potvrdiť, že notársku zápisnicu spísala spoločnosť BVS s.r.o. ako
povinný a žalovaný v 2.rade ako veriteľ. Uzneseniami zo dňa 21.2.2024 a zo dňa 23.5.2024 súd
navrhovanú zmenu žaloby nepripustil.

6. Žalovaná v 1.rade v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.11.2013 poukázala na svoje písomné
vyjadrenie zo dňa 3.6.2010. Uviedla, že v bode VI. notárskej zápisnice je síce uvedený A. B., ktorý bol
fyzicky prítomný pri spisovaní listiny, avšak vyhlásenie uskutočnil resp. konal v mene spoločnosti BVS,
spoločnosť s r.o. ako jej jediný spoločník, čo vyplýva zo záhlavia spomínanej notárskej zápisnice.

7. Žalovaný v 2.rade v písomnom vyjadrení zo dňa 29.11.2013 navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že už
zo samotného označenia dlžníka v notárskej zápisnici je zrejmé, že dlžníkom je A. B. ako fyzická osoba,
nakoľko je pri jeho mene uvedené rodné číslo a bydlisko. Ďalší údaj označujúci A. B. za spoločníka
obchodnej spoločnosti BVS s.r.o. slúži len na podrobnejšiu identifikáciu dlžníka a nemá za následok

nejasnosť a neurčitosť dlžníka. Nie je pravda, že podľa vôle účastníkov zmluvy o pôžičke povinným bola
spoločnosť BVS s.r.o. a nie žalobca ako fyzická osoba. Ide len o vymyslené účelové tvrdenia žalobcu.
Podľa vôle účastníkov zmluvy o pôžičke povinným mal byť jednoznačne žalobca A. B. ako fyzická osoba.
Žalovaný v 2.rade na tom výslovne trval. Pokiaľ by mala byť povinným spoločnosť BVS, spol. s.r.o., bolo
by notárkou jednoznačne zaznamenané, že ako dlžník a povinná osoba by bolo výslovne uvedené BVS,

spol. s r.o., so sídlom Sokoľany 117/A, IČO......., zapísaná v obchodom registri ........, v menej ktorej
koná A. B. konateľ. Pokiaľ by mala byť povinným spoločnosť BVS s.r.o., žalovaný v 2.rade by notársku
zápisnicu nepodpísal, nakoľko peňažné prostriedky požičal žalobcovi ako fyzickej osobe. Poukázal na
viaceré listiny, v ktorých je ako účastník, ako osoba s ktorou koná uvedený žalobca ako fyzická osoba.
Vniesol tiež námietku právoplatne rozhodnutej veci, pretože o totožnej veci medzi tými istými účastníkmi

už konal a rozhodoval Okresný súd Košice II pod sp.zn. 31C/112/2009.

8. Notárskou zápisnicou č. N 175/98, Nz 175/98 zo dňa 23.10.1998 bolo osvedčené uzavretie zmluvy
o pôžičke a vyhlásenie povinnej osoby v zmysle § 41 ods.2 zákona č. 233/1995 Z.z.. Podľa znenia
notárskej zápisnice sa pred konajúcu notárku dostavili žalovaný v 2.rade ako veriteľ a oprávnená

osoba a A. B., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom F., E. X - jediný spoločník obchodnej spoločnosti BVS s.r.o.
Sokoľany 117/A ako dlžník a povinná osoba. Žalovaný v 2.rade vyhlásil, že predmetom zmluvy je pôžička
finančnýchprostriedkov,nazákladektorejveriteľ-oprávnenáosobapožičiavadlžníkovi-povinnejosobe
finančnúčiastkuvovýške1150000,-Skzapodmienokuvedenýchvpredmetnejzmluve.Včl.VIA.B.ako
povinná osoba - dlžník vyhlásil, že súhlasí s tým, aby notárska zápisnica bola podkladom pre exekučné

konanie v zmysle ust.§ 274 ods. OSP a § 41 zákona č. 233/1995 Z.z., ak nebudú dodržané podmienky
uvedené v zmluve. V prípade ak v stanovenom termíne nebude uhradená zapožičaná suma, ručí za
tento záväzok nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX. Ako účastníci sú uvedení G. H. I. a A. B..9. Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 26.10.1998 uzavretou medzi žalovaným v 2.rade ako
veriteľom a BVS s.r.o. ako dlžníkom došlo k zriadeniu záložného práva na zabezpečenie pohľadávky
veriteľa vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke spísanej vo forme notárskej zápisnice č. N 175/98, Nz

175/98 zo dňa 23.10.1998 medzi veriteľom a dlžníkom. Záložné právo v prospech veriteľa sa zriaďuje
na nehnuteľnosti, ktoré sú majetkom dlžníka vedených v KN na LV č. XXXX. Zmluva je podpísaná
žalovaným v 2.rade a BVS s.r.o v zastúpení žalobcom v 1.rade.

10. V písomnom vyjadrení zo dňa 3.6.2010 žalovaná v 1.rade uviedla, že notárska zápisnica sp.zn.

N 175/98 bola dňa 23.10.1998 spísaná s obchodnou spoločnosťou BVS s.r.o., Sokoľany, zastúpenou
pánom A. B. ako jej jediným spoločníkom a v čase spísania tejto notárskej zápisnice nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX, kat. územie F. - A. boli vlastníctvom spoločnosti BVS s.r.o.

11. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. 31C/112/2019 vyplýva, že predmetom
uvedeného konania bol totožný nárok ako v tomto spore, avšak meritórne vo veci nebolo rozhodnuté.

Došlo k zastaveniu konania na základe späťvzatia žaloby žalobcami, ktorí uviedli, že predmetný nárok
si uplatňujú aj v iných konaniach. Neexistuje teda prekážka právoplatne rozhodnutej veci.

12. Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 20C/132/2013 zo dňa 29.9.2021, v spojení s
opravným uznesením zo dňa 30.9.2021 bolo určené, že dražba v zmysle zákona č.527/2002 Z.z. o

dobrovoľných dražbách osvedčená notárskou zápisnicou N 232/2013 zo dňa 19.2.2013, ktorou D. A.
vydražil nehnuteľnosti v kat. území Južné mesto, zapísané na LVč. 14414 a č. 3674 je neplatná. Zo
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 5.5.2010 súd zistil, že postupca G. H. I. postúpil pohľadávku
voči dlžníkovi zo zmluvy o pôžičke spísanej vo forme notárskej zápisnice N 175/98, Nz 175/98 zo dňa
23.10.1998. Súd v konaní dospel k záveru, že dražba bola vykonaná podľa zákona č.527/2002 Z.z.o

dobrovoľnýchdražbách,podľaktoréhoprebiehaťnemala,apretojeneplatná.Súdsanezaoberalďalšími
dôvodmi (ne)platnosti zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva ani premlčaním výkonu
záložného práva. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa
1.2.2023 sp.zn. 11Co 52/2021.

13. Žalovaný v 3.rade Okresný úrad Košice, katastrálny odbor v liste zo dňa 20.3.2024 oznámil, že
dňa 5.3.2024 začal z vlastného podnetu katastrálne konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte
č. X-51/2024-Poš, ktoré sa týka údajov evidovaných v LV č. XXXX M. K. XXXXX v kat. území A. E..
Predmetom uvedeného konania je o.i. opätovný zápis ťarchy v znení „Zmluva o zriadení záložného
práva k zmluve o pôžičke podľa not. zápisnice N. XXX/XX, N. XXX/XX zo dňa 23.10.1998 na parc. č.

2940, 2941/1, 2941/2 v prospech: A. D. O. A. (27.12.1959) bytom K. XX, XXX XX D., C./98 C. XXX/XX
Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 05.05.2010, Z-6972/10 -1730/2010.“ Na oboch uvedených LV
je z toho dôvodu v súčasnosti vyznačená plomba X-51/2024. Podstatou opravy chyby v katastrálnom
operáte je zosúladenie údajov katastra s relevantnými právnymi listinami a inými listinami uloženými v
zbierke listín katastra, ktoré boli podkladom pre zápis do LV.

14. Žalobcovia v písomných podaniach zo dňa 8.4.2024 a 26.4.2024 o.i. uviedli, že žalovaný v 3.rade
zneužíva právomoc verejného činiteľa a chce vykonať zločinecké zápisy, ktoré boli zrušené Okresným
súdom Košice II. Žalovaný v 3.rade ignoruje zákony a Ústavu SR. Poukázali na nález Ústavného súdu
II. ÚS 250/2011. Je daný naliehavý právny záujem žalobcov, lebo úradníci štátnej moci páchajú voči

nim organizovanú zločineckú činnosť. Zdôrazňovali, že záložné právo zo zmluvy o zriadení záložného
práva zo dňa 26.10.1998 zaniklo dňa 31.12.2002.

15. Žalobcovia v konaní pred súdom tvrdili, že existuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení
z dôvodu, že 20 - 25 rokov je spochybňované, kto je účastníkom dohody, ktorá je súčasťou notárskej

zápisnice zo dňa 23.10.1998. Účastníkom tejto notárskej zápisnice bola spoločnosť BVS, s.r.o., žalobca
v 1.rade za ňu konal ako konateľ, avšak aj súdmi bolo mnohokrát konštatované, že účastníkom je
žalobca v 1.rade ako fyzická osoba. Na podklade toho boli vedené rôzne konania, vrátane trestného
stíhania voči nim. Chcú, aby súd potvrdil skutočnosť, že účastníkom tejto notárskej zápisnice bola
spoločnosť BVS s.r.o. Pre uvedené konania chce žalovať Slovenskú republiku na Európskom súde

pre ľudské práva. V uvedenom období bol žalobca v 1.rade jediným konateľom spoločnosti BVS, s.r.o.
a predmetná právnická osoba vlastnila spomínanú nehnuteľnosť. Sudcovia Okresného súdu Košice I
spochybňovali túto zápisnicu, voči žalobcovi v 1.rade bola vedená exekúcia a následne trestné stíhanie.
Žiada, aby súd rozhodol, že táto zápisnica je neplatná alebo aby konštatoval, že účastníkom bolaspoločnosť BVS, spol. s r.o.. Boli porušené jeho ústavné práva, bol štátom, súdmi dlhodobo vydieraný
o 12 miliónov korún, všetko na podklade toho, že predmetná notárska zápisnica bola spochybňovaná
súdmi. Išlo o exekúciu Er 60/2001. On bol exekučne vydieraný 20 rokov a jeho manželka 9 rokov.

Exekúcia bola zastavená až na základe osobného bankrotu žalobcu v 1.rade. Bola taktiež nedôvodne
vedená dražba na nehnuteľnosti, kde majú žalobcovia doživotné právo bývania. Z notárskej zápisnice
sa neoprávnene urobil exekučný titul. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňovali
žalobcovia tiež tým, že ešte pred nejakým časom - v roku 2013 bol žalobca v 1.rade D. A. vyzývaný
na opustenie nehnuteľnosti. Nároky z notárskej zápisnice nemožno vymáhať, pretože zmluva o pôžičke

zanikla uplynutím času v roku 2008, ako aj úhradou a záložné právo nie je možné vykonávať v dôsledku
zmeny zákona v roku 2002, kedy právo si bolo možné uplatniť najneskôr do konca roka 2002. Záložné
právo vzniklo a bolo vykonávané podvodom a došlo aj k neoprávnenému vykonaniu dobrovoľnej dražby.
K postúpeniu pohľadávky zo žalovaného v 2.rade na D. A. došlo takisto podvodne, bez súhlasu súdu.

16. Žalovaná v 1.rade pred súdom uviedla, že žalobca v 1.rade spisoval zápisnicu ako konateľ

spoločnosti BVS, s.r.o. V tom čase spoločnosť BVS, spol. s r.o. bola vlastníkom nehnuteľností
spomínaných v čl.VI notárskej zápisnice. Podľa nej je jasné, že účastníkom dohody bola právnická
osoba, za ktorú konal žalobca v 1.rade. Ona naformulovala označenie účastníka ako „A. B., jediný
spoločník obchodnej spoločnosti BVS, s.r.o.“ Žalobca v 1.rade je spomínaný ako jediný spoločník
obchodnej spoločnosti BVS, s.r.o.. Možno mohlo byť uvedené, že dostavila sa spoločnosť zastúpená

konateľom, avšak spoločnosť sa nedostavila, dostavil sa žalobca v 1.rade ako konateľ.

17. Žalovaný v 3.rade namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore, pretože on nie je účastníkom
civilnoprávneho vzťahu založeného právnym úkonom, o ktorý v tomto konaní ide, ale je orgánom
verejnej moci, ktorý rozhodoval o vklade záložného práva z roku 1998 a ostatných úkonoch súvisiacich

s týmto konaním a plnil svoju evidenčnú právomoc. Notárska zápisnica, obsahom ktorej je zmluva
o pôžičke, nie je uložená v katastri nehnuteľností a ani nepodlieha evidencii katastra. Zmluva o zriadení
záložného práva podliehala konaniu o návrhu na vklad. Správny orgán nemal pochybnosti o tom,
že v postavení záložcu a zároveň dlžníka je spoločnosť BVS, s.r.o., zastúpená konateľom žalobcom
v 1.rade. Je to uvedené v záhlaví zmluvy a aj v článku I. - v predmete zmluvy. Ostatné prejavy vôle boli

dostatočne určité a zrozumiteľné. Na základe osvedčenia o priebehu dobrovoľnej dražby bolo záložné
právo vymazané, pretože malo dôjsť k výkonu záložného práva touto dražbou a bolo zapísané vlastnícke
právo v prospech D. A.. Následne, po doručení rozsudku o určení neplatnosti tejto dobrovoľnej dražby
bolo úlohou správneho orgánu podľa § 36a) ods.2 písm. d) Katastrálneho zákona obnoviť stav pred touto
dobrovoľnou dražbou, čo znamená obnoviť nielen vlastníctvo tomu, voči komu bola neplatná dražba

vykonaná, ale aj záložné právo, lebo toto nemohlo byť vykonané v neplatnej dražbe. Správny orgán
urobil chybu, keď obnovil iba vlastnícke právo v prospech intervenienta a toto je dôvodom pre začatie
konania o oprave chyby v katastrálnom operáte. Aktuálne údaje katastra, kedy ťarcha nie je zapísaná
na LV, sú spochybnené. To potvrdzuje existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, či tu právo
k nehnuteľnosti je alebo nie je a právoplatným rozhodnutím súdu v merite veci môže dôjsť k výmazu

záložného práva, pokiaľ súd rozhodne právoplatne o tom, že tu právo k nehnuteľností nie je.

18. Podľa výpisu z LV č. XXXX M. K. XXXXX pre kat. územie Južné mesto je intervenient výlučným
vlastníkom tam zapísaných nehnuteľností – pozemkov a stavieb. Ako ťarchy sú uvedené: záložná
zmluva V-65/95 v prospech E. G., v.z.235/95 a vecné bremeno: právo doživotného bývania v prospech

žalobcov v 1. a 2.rade. Na LV je vyznačená plomba na základe X-51/2024 (Oprava chýb v katastrálnom
operáte).

19. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú vysloviť neplatnosť a nezákonnosť notárskej zápisnice
N 175/1998 a že záložné právo z nej vyplývajúce nie je a tiež že záväzky z nej vyplývajúce nie sú voči

žalobcom.

20. S účinnosťou od 1.7.2016 sa na konanie sporových strán pred súdom vzťahuje Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“). Súd podľa tohto predpisu postupuje aj v konaniach začatých pred účinnosťou
tohto zákona. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods.1, ods.2 veta prvá CSP).

21. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä oc) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

22. Podľa § 80 písm.c) Občianskeho sporového poriadku (účinného do 30.6.2016) návrhom na začatie
konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem.

23. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§
2 ods. 1 Občianskeho zákonníka), preto ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti. Vzhľadom na
začatie konania dňa 22.8.2012 a s ohľadom na zachovanie právnych účinkov úkonov pred 1.7.2016
súd prípustnosť podanej žaloby a právny záujem na žiadanom určení posudzuje podľa § 80 písm.c)
Občianskeho súdneho poriadku.

24. V zmysle § 46 veta prvá zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)
notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných
právnych úkonoch.

25. Právnym úkonom je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo

povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 Občianskeho zákonníka).

26. V zmysle § 56 ods.1 veta prvá, ods. 3 Notárskeho poriadku na žiadosť účastníka notár osvedčuje
skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené
právne následky. O osvedčení iných skutočností spíše notár notársku zápisnicu.

27. Notárska zápisnica nie je právnym úkonom, ale formou, v akej je určitý právny úkon urobený,
resp. formou, ktorou notári na žiadosť účastníka osvedčujú skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom
pre uplatnenie práv alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Právny úkon môže byť
len obsahom notárskej zápisnice. V sporom konaní sa preto nemožno domáhať určenia neplatnosti /

nezákonnosti notárskej zápisnice, ale neplatnosti právneho úkonu, ktorý je obsiahnutý v notárskej
zápisnici (v danom prípade zmluvy o pôžičke).

28. Uvedené vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku sp. zn. 2 Cdo 11/2007,
ako i v rozsudku sp. zn. 4 MCdo 24/2008, neskôr potvrdzujúc správnosť týchto úvah i v uznesení

sp. zn. 1Cdo/185/2017, uviedol, že „podstatou činnosti notára pri vydávaní osvedčenia, na rozdiel od
spisovania právnych úkonov, je len zaznamenať dej, ktorý sa pred ním odohráva. Pri osvedčovaní
notár nezasahuje do deja, účastníka nepoučuje a ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti
alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom. Rovnako tak ani nezodpovedá za to, či sa
pred ním urobené vyhlásenie, (ne)prieči zákonu. Už samotné vedomie účastníka o tom, že notár na

jeho žiadosť uskutočňuje záznam o ním uvedených skutočnostiach, by ho malo viesť k tomu, aby
ním urobené vyhlásenie zodpovedalo príslušným právnym predpisom. Význam osvedčenia spočíva
v tom, že príslušná notárska zápisnica je dôkazom o tom, že úkon (vyhlásenie) bol urobený, akým
spôsobom a kedy sa tak stalo, pričom pravdivosť toho, čo sa osvedčuje alebo potvrdzuje platí dovtedy,
kým nie je dokázaný opak. Zo samotnej podstaty činnosti notára spočívajúcej v osvedčovaní právne

významných skutočností je zrejmé, že žaloba o neplatnosť takéhoto osvedčenia vydaného notárom, do
úvahy neprichádza.“

29. S poukazom na uvedené závery súd konštatuje, že žalobca sa v sporom konaní nemôže domáhať
určenia neplatnosti alebo nezákonnosti notárskej zápisnice.

30. Ďalšími výrokmi žalobcovia žiadali určiť, že záložné právo vyplývajúce z notárskej zápisnice a tiež
záväzky z nej vyplývajúce neexistujú voči žalobcom.

31. Predmetnou notárskou zápisnicou zo dňa 23.10.1998 bol osvedčené uzavretie zmluvy o pôžičke a

vyhlásenie povinnej osoby v zmysle § 41 ods.2 zákona č. 233/1995 Z.z. medzi žalovaným v 2.rade na
strane jednej a spol. BVS, s.r.o. (resp. žalobcom v 1.rade, keďže táto okolnosť bola sporná) na strane
druhej.32. Ak má byť úspešná žaloba o určenie, či tu právo je alebo nie je, musia byť z procesného hľadiska
splnenédvepodmienky:stranysporumusiamaťvecnúlegitimáciuažalobcamusímaťnapožadovanom
určení naliehavý právny záujem.

33. V podanej žalobe je nesprávne označený okruh žalovaných, čo predstavuje nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie.

34. Pojem vecná legitimácia sa v civilnom procesnom práve používa pre označenie stavu vyplývajúceho

z hmotného práva, kedy je jedna zo strán sporu nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná
legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní
rozhoduje. Aktívna aj pasívna vecná legitimácia je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd
vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta
(napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 205/2009). Nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej
legitimácie bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby.

35. Súdna prax je dlhodobo jednotná v závere, že ak má byť v súdnom konaní vyslovená neplatnosť
zmluvy, musia byť sporovými stranami všetci účastníci danej zmluvy (právneho úkonu), ktorého
neplatnosť sa má vysloviť. Ak týchto účastníkov (ktorí zmluvu uzavreli) niet, majú nimi byť ich právni
nástupcovia. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že účastníci právneho úkonu sú nositeľmi práv a

povinností vyplývajúcich z hmotného práva, a teda majú vecnú legitimáciu (viď napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo/122/2002).

36. Obdobné závery sa vzťahujú na konanie o vyslovenie, že z uzavretej zmluvy príp. iného právneho
úkonu nevyplývajú žiadne práva a povinnosti. Takýto súdom vyslovený výrok by sa vzťahoval na

všetkých účastníkov daného právneho vzťahu (§77 ods.1 CSP), z čoho vyplýva, že sporovými stranami
o takomto návrhu musia byť všetci účastníci právneho úkonu (zmluvy), prípadne ich právni nástupcovia,
lebo účinky rozsúdenej veci sa vzťahujú iba na nich (§ 228 ods. 1 CSP). V opačnom prípade musí byť
žaloba zamietnutá pre nedostatok vecnej legitimácie.

37. V danom prípade je stranou sporu žalovaný v 2.rade, ktorý bol účastníkom dotknutého právneho
úkonu v roku 1998. Tento ale následne, v roku 2010 postúpil pohľadávku z predmetného právneho
úkonu (zmluvy o pôžičke) na D. A., ktorý sa stal novým veriteľom v danom právnom vzťahu.
V dôsledku postúpenia pohľadávky stratil žalovaný v 2.rade svoje hmotnoprávne postavenie vyplývajúce
z uvedeného právneho úkonu a prípadné vyhlásenie o neexistencii záväzkov z uvedeného úkonu sa

ho netýka, a teda nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom. Týmto subjektom sa na základe
postúpenia pohľadávky stal D. A. a po jeho smrti jeho právni nástupcovia - E. A., M. A. a E. B. E.. Títo
ale na základe (jednoznačne opakovane predneseného) návrhu žalobcov nie sú stranami sporu.

38. V priebehu celého konania, ktoré sa začalo v roku 2012 nebolo zo strany žalobcov tvrdené, že

zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 5.5.2010, ktorou došlo k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o
pôžičke spísanej vo forme notárskej zápisnice zo dňa 23.10.1998 zo žalovaného v 2.rade na D. A.
je neplatný právny úkon. Uzavretie platnej zmluvy o postúpení pohľadávky súd preto považoval za
nespornú skutočnosť.

39. Pokiaľ žalobcovia v záverečnej reči, v poslednej vete (prednesenej žalobcom v 1.rade) uviedli, že
k postúpeniu pohľadávky zo žalovaného v 2.rade na D. A. došlo podvodne, bez súhlasu súdu, súd
uvádza, že ide o zmenu resp. doplnenie argumentácie žalobcov v priebehu sporu, a teda i zmenu
žaloby. V zmysle § 140 ods.2 CSP je zmenou žaloby i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe, pričom na uvedenú zmenu žaloby sa vyžaduje procesný úkon žalobcu

vo forme návrhu na zmenu žaloby, ktorý vyžaduje súhlas súdu (§ 142 a § 143 CSP), k čomu v danom
prípade nedošlo. Súd preto na uvedenú zmenu – doplnenie skutkových tvrdení, keďže nedošlo k zmene
žaloby, ale i s poukazom na prednesenie tohto tvrdenia až v úplnom závere záverečnej reči, neprihliadal.

40. Súd zastáva názor, že v danom prípade pasívna vecná legitimácia nesvedčí žalovanej v 1.rade,

pretože ona len osvedčovala uskutočnenie právneho úkonu, nie je jeho účastníkom. Žalovaný v 2.rade
stratil vecnú legitimáciu v konaní postúpením pohľadávky na iný subjekt. Rovnako v spore nesvedčí
pasívna legitimácia žalovanému v 3.rade, pretože ani on nebol účastníkom dotknutého právneho úkonu.41. Keďže v prejednávanom prípade sporovými stranami nie sú všetci účastníci dotknutého právneho
úkonu, resp. ich právni nástupcovia, žaloba musela byť pre nedostatok vecnej legitimácie zamietnutá.

42. Nakoľko otázka vecnej legitimácie je otázkou vyplývajúcou z hmotného práva, povinnosťou súdu nie
je poučovať žalobcu o tom, že na strane žalovaných neoznačil subjekty, resp. všetky subjekty, ktoré sú
nositeľmi hmotnoprávnych povinností a musia byť sporovými stranami. Takýto nedostatok bez ďalšieho
vedie k neúspechu žalobcu v spore a k zamietnutiu žaloby.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcovia v 1. a 2.rade boli v konaní neúspešní,
preto nemajú právo na náhradu trov konania. Plne úspešným žalovaným v 1. až 3.rade vznikol voči

neúspešným žalobcom v 1. a 2.rade nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd preto zaviazal
žalobcov nahradiť žalovanému v 2.rade trovy konania. Žalovaným v 1. a 3.rade podľa obsahu spisu
žiadne preukázateľné trovy nevznikli, súd preto rozhodol, že im náhradu trov konania nepriznáva.

45. Súd nezistil žiadne dôvody pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému v 2.rade z dôvodov

hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Len samotná nepriaznivá finančná situácia žalobcov
nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Žalobu vyvolali oni a žalovaný v 2.rade sa voči nej bránil
(aj pomocou advokáta).

46. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).