Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125010678
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerík

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125010678.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

5 4T/24/2025

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa
11.09.2025 v Prešove takto

r o z h o d o l :

5 4T/24/2025

Obžalovaný

A. B., XX.XX.XXXX v C., bytom D., E.. D., adresa na
doručovanie A. X, D.

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 13.5.2025 v čase o 10:35 hod viedol ako vodič v čase zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových
vozidiel, osobné motorové vozidlo zn. B. F., EČV G. po ceste č. X/XX v smere od Prešova do Kapušian,
kde bol na ul. H. v meste D. zastavený a kontrolovaný hliadkou PMJ OPP KR PZ Prešov z dôvodu, že
počas vedenia vozidla obsluhoval mobilne zariadenie, pričom pri kontrole bolo lustráciou v informačných
systémoch zistené, že má v súčasnosti na základe rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného
inšpektorátu v Prešove, č.p. ORPZ-PO-ODI2-241/2023-P zo dňa 14.06.2023, uložený zákaz činnosti
viesťvšetkydruhymotorovýchvozidielnadobu36mesiacov,pričomrozhodnutieopriestupkunadobudlo
právoplatnosť dňa 14.06.2023,

t e d a

maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje
rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,

č í m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá:

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon uloženého trestu do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel
na dobu 4 (štyroch) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

3 4T/24/2025

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal na Okresný súd Prešov dňa 15.05.2025 obžalobu pod
č. 1Pv 185/25/7707 – 5 na obžalovaného A. B. pre skutok tak, ako je tento uvedený v skutkovej vete
výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý prokurátor v podanej obžalobe právne kvalifikoval ako prečin

marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Popredneseobžalobyprokurátorkounahlavnompojednávaníkonanomdňa11.09.2025,bolobžalovaný
A. B. na tomto hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže
urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobil obžalovaný

vyhláseniepodľa§257ods.1písm.b/Trestnéhoporiadku,ato,žejevinnýzospáchaniaskutku,ktorýsa
mu v obžalobe prokurátora kladie za vinu. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/,
d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle §
257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátorky, ktorá navrhla vyhlásenie obžalovaného
o vine prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného A. B. o vine zo spáchania stíhaného skutku, bez

narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej
obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade dôkazov zabezpečených
v prípravnom konaní a v kontexte priznania obžalovaného v prípravnom konaní súd nemal pochybnosti o
vine obžalovaného. Následne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku súd rozhodol, že sa na hlavnom
pojednávaní vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a na hlavnom pojednávaní súd v rámci

dokazovania prečítal obsah listinných dôkazov a vykonal výsluch obžalovaného.

Preto súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine, bez ďalšieho dokazovania ohľadom jeho viny,
uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe tak, ako je tento skutok
uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom obžalovaný v skutkovej vete opísaným konaním maril

výkonrozhodnutiainéhoorgánuverejnejmoci,ktorýmjeokresnýdopravnýinšpektoráttým,ževykonával
činnosť (vedenie motorového vozidla), na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie tohto štátneho orgánu o zákaze
činnosti, čím naplnil skutkovú podstatu prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.
1 písm. d) Trestného zákona.

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného posúdil ako konanie v priamom úmysle,
pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným
zákonom, ktorým je záujem na rešpektovaní rozhodnutí štátnych orgánov /§ 15 písm. a) Trestného
zákona/.

Z evidenčnej karty vodiča – obžalovaného A. B. vyplýva, že tomu bol dva krát uložený v správnom
konaní zákaz činnosti spočívajúci vo vedení motorového vozidla a to rozhodnutím zo dňa 06.08.2016
na dobu 12 mesiacov za vedenie motorového vozidla bez vodičského oprávnenia, ďalej v konaní, ktoré
je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku a napokon aj v súvislosti s konaním vedeným
na tunajšom súde pod sp. zn. 33T/43/2020 za rovnaký prečin ako v prejednávanej trestnej veci.

Z odpisu Registra trestov SR týkajúceho sa obžalovaného, generovaného elektronicky ku dňu
10.09.2025 vyplynulo, že obžalovaný A. B. bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný a to v konaní vedenom
na tunajšom súde pod sp. zn. 33T/43/2020. Z trestného rozkazu vydaného v tejto trestnej veci, ktorý súd
v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní prečítal vyplýva, že obvinený A. B. bol dňa 30.11.2020

uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)
Trestného zákona, kedy dňa 4.1.2020 v čase 21:15 hod. viedol v zákaze činnosti viesť všetky druhy
motorových vozidiel OMV zn. I. A., EČ: H., po ceste ulice Lesík delostrelcov v meste Prešov, v smere od
ulice Vajanského, kde na križovatke ulíc Lesík delostrelcov – Kuzmányho – Rusinská, spôsobil dopravnú
nehodu, pri ktorej došlo k zrážke jeho vozidla s vozidlom zn. I. D., EČ: D., ktoré v tom čase viedol vodič

H. J., a ktorý následkom nehody utrpel ľahké zranenia s dobou liečenia 6 dní, kde následne počasobjasňovania bolo zistené, že obvinený nie je držiteľom vodičského oprávnenia a uvedeného skutku
sa dopustil napriek tomu, že mu bol rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu vo
Vranove nad Topľou č.p.: ORPZ-VT-ODI2-171/2019-P zo dňa 18.9.2019, právoplatným dňa 18.9.2019

a vykonateľným dňa 22.10.2019 uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 36 mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia, čím obvinený ako vodič svojím konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm.
a/ Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke o z mene a doplnení niektorých zákonov, za čo mu súd
týmto trestným rozkazom uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových

vozidiel na dobu 2 rokov. Zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť poškodenému náhradu škody. Uznesením
sp. zn. 33T/43/2020 zo dňa 29.06.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2022, súd vyslovil,
že odsúdený A. B. sa v skúšobnej dobe uloženej mu vyššie uvedeným trestným rozkazom osvedčil.
Z aktuálnej Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný A. B. bol
dňa 24.03.2023 postihnutý za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22
ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch a to blokovou pokutou vo výške 600,- Eur a zákazom činnosti

spočívajúcom vo vedení motorového vozidla na dobu 36 mesiacov (totožné rozhodnutie s tým, ktoré je
súčasťou skutkovej vety tohto rozsudku).
Vo svojej výpovedi obžalovaný uviedol, že je slobodným, bezdetný, býva sám a jeho mama má vysoký
krvný tlak a astmu. Nevlastní žiaden majetok, v súčasnosti je nezamestnaný, ale v minulosti pracoval.
Nie je držiteľom vodičského oprávnenia.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak
prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov
spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou. Zohľadnil aj primeranosť sankcii podľa § 33a Trestného zákona.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona
prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie

po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu.

U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že obžalovaný sa v priebehu prípravného

konania ako aj na hlavnom pojednávaní ku skutku priznal a svoj skutok aj úprimne oľutoval /§ 36 písm.
l) Trestného zákona/. Na strane druhej súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 Trestného zákona a teda v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona na tento pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností pri rozhodovaní o treste prihliadol.

Na jednej strane súd teda zohľadnil pozitívny postoj obžalovaného k jemu spáchanému trestnému činu
vyjadrený priznaním a ľútosťou, na strane druhej nemôže súd opomenúť ani odsúdenie obžalovaného
v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 33T/43/2020 za rovnaký skutok, pri ktorom navyše
obžalovaný spôsobil dopravnú nehodu so zranením iného účastníka cestnej premávky. Zahladenie tohto
odsúdenia nič nemení na tom, že obžalovaný už bol v minulosti za rovnaký trestný čin odsúdený,

a teda sa v jeho prípade jedná o špeciálneho recidivistu. Obžalovaný bol navyše aj dvakrát postihnutý
v správnom konaní za vedenie motorového vozidla bez vodičského preukazu (ORPZ-HE-ODI3-25/2015-
P zo dňa 06.08.2015 a ORPZ-VT-ODI2-171/2019-P zo dňa 18.9.2019), kde mu bola uložená sankcia
spočívajúca v zákaze vedenia motorové vozidla, ktorú nerešpektoval a napriek tomu, že nie je
držiteľom vodičského oprávnenia, motorové vozidlo opäť viedol. V osobe obžalovaného sa teda jedná

o dlhoročného porušovateľa noriem, ktorý svojim nezodpovedným správaním ohrozuje bezpečnosť
iných účastníkov cestnej premávky a ktorého neodradili ani administratívne uložené tresty zákazu
činnosti a k náprave ho neviedol aj podmienečný trest odňatia slobody uložený mu v už spomenutom
konaní pod sp. zn. 33T/43/2020. Preto súd v prípade tohto porušenia pristúpil k uloženie najprísnejšieho
druhu trestu a tým je trest odňatia slobody v jeho nepodmienečnej forme v trvaní troch mesiacov,

ktorého výkon bude mať pre obžalovaného podľa presvedčenia súdu dostatočne odstrašujúci účinok
a naplní sa tak nielen výchovný účel trestu vo vzťahu k osobe obžalovaného, ale aj úloha generálnej
prevencietrestu,pretožetrestuloženýobžalovanémubudeodkazomajpreinýchpodobnýchpáchateľov
trestných činov, s ktorými sa súd v praxi stretáva, že súd je schopný v prípade dlhodobého, flagrantnéhoa opätovného porušovania zákazov činnosti pristúpiť aj k takému druhu trestu a neuspokojí sa
salternatívnymidruhmitrestu.Okremprimárnehoobjektutohtotrestnéhočinu,ktorýmjezáujemštátuna
dodržiavanírozhodnutíinýchštátnychorgánovozákazečinnosti,jesekundárnymobjektomajzáujemna

ochrane života a zdravia iných účastníkov cestnej premávky, ktorých obžalovaný jazdou bez vodičského
oprávnenia neustále ohrozuje (čo malo v predchádzajúcom súdnom konaní za následok aj ujmu na
zdraví iného). Preto súd uložil tento trest, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu, čím sú
splnení podmienky na zaradenie obžalovaného do tohto stupňa stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a)

Trestného zákona. Okrem toho mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel
na dobu 4 rokov, ktorý považuje spolu s trestom odňatia slobody za dostatočný na to, aby obžalovaného
v budúcnosti odradil od páchania rovnakej trestnej činnosti. U osoby obžalovaného súd nezistil žiadne
skutočnosti rodinného alebo pracovného charakteru, ktoré by robili tento trest neprimeraným z hľadiska
možného neprimeraného zásahu do osobného alebo rodinného života obžalovaného.

Na základe týchto dôkazov a po ich vyhodnotení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

2 4T/24/2025

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného
v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť
výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa
odvolania výslovne vzdať.