Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. august 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22C/66/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125206162
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125206162.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: A. B. C. D., E., nar.: XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX
G., v zast.: AK Neuschlová, s.r.o., IČO: 36 861 359, so sídlom Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava,
proti žalovanému 1/: H. A. D., H., nar.: XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX G., proti žalovanému 2/: G. A.
D., nar.: XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX B., žalovanému 3/: H. D. D., B., nar.: XX.XX.XXXX,
bytom F. XXXX/XX, XXX XX G. a proti žalovanej 4/: H. J. D., nar.: XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX,

XXX XX G., o určenie, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o návrhu
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa v celom rozsahu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 11.08.2025 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami, ktoré sú

bližšie uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä ich scudzenia, zaťaženia
vecným bremenom alebo záložným právom a udelenia súhlasu tretej osobe s ich užívaním, do času
právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

2. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že žalobkyňa a žalovaný sú
manželia. Manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX. Manželstvo žalobkyne a žalobcu trvá od roku XXXX

do dnes, nebolo rozvedené a do dnešného dňa nie je ani vedené konanie o rozvod manželstva.
Uzatvorením manželstva vzniklo medzi žalobkyňou a žalovaným v majetkovoprávnych vzťahoch, teda
vovzťahukuveciamnadobudnutýmpočastrvaniamanželstva,bezpodielovéspoluvlastníctvomanželov.
Ide o kogentný zákonný dôsledok uzavretia manželstva. Vznik bezpodielového spoluvlastníctva
manželov žalobkyne a žalovaného nebol v zmysle § 143a ods. 2 Obč. z. vyhradený ku dňu
zániku manželstva, nikdy medzi manželmi nebol zúžený zákonom určený rozsah bezpodielového

spoluvlastníctva manželov a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo počas trvania manželstva
žalobkyne a žalobcu zrušené.

3. Žalovaný uzatvoril počas trvania manželstva so svojim bratom H. H. D. kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bol predaj spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1-ice k celku na nehnuteľnostiach nachádzajúcich
sa v okrese B., obci B. a katastrálnom území B. zapísaných v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva

č. XXXX ako rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na pozemku parcela registra „C“ č.
XXXX a pozemky parcely registra „E.“ parc.č. XXXX zastavané plochy a nádvorie o výmere XXX m2
a parc.č. XXXX záhrada o výmere XXX m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“) za dohodnutú kúpnu cenu, o
ktorej výške nemá žalobkyňa vedomosť. Na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so svojim bratom bol
žalovaný evidovaný v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník (podiel 1/1) uvedených nehnuteľností,
keď spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1-ice na nehnuteľnostiach získal skôr dedením. V dôsledku

dedenia sa žalovaný stal výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1-ice k celku
na nehnuteľnostiach, ale ďalší spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach vo veľkosti 1-ice k celku,ktorý nadobudol kúpou od svojho brata počas trvania manželstva žalobkyne a žalovaného, patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Potom, čo bol žalovaný v prvom rade zapísaný ako výlučný
vlastník nehnuteľností zbúral rodinný dom a na jeho mieste postavil nový dvojgeneračný rodinný dom

so saunou, vírivkou a 7m bazénom na záhrade. Formálne žalovaný v prvom rade požiadal Mesto B.
ako príslušný stavebný úrad o vydanie staveného povolenia na stavbu: „Zmena dokončenej stavby –
prístavba a stavebné úpravy rodinného domu súpisné č. XXXX/X, K. D.„ na pozemkoch p. č. XXXX a
XXXX v k. ú. B.. Mesto B. vydalo dňa XX.XX.XXXX pod č.j. XXXX/X/XXXX/L. stavebné povolenie, ktorým
povolilo stavbu : „Zmena dokončenej stavby – prístavba a stavebné úpravy rodinného domu súpisné č.

XXXX/X,K.D.,napozemkochp.č.XXXXaXXXXvk.ú.B..Stavebnépovolenienadobudloprávoplatnosť
XX.XX.XXXX. Žalovaný v prvom rade realizoval výstavbu nového rodinného domu a nie prestavbu, resp.
prístavbu existujúceho rodinného domu. Pôvodný rodinný dom stojaci na parcele č. XXXX v k.ú. B.
žalovaný v prvom rade zbúral bez búracieho povolenia, pretože prestavba resp. prístavba pôvodného
rodinného domu do podoby ako si ju predstavoval žalovaný v prvom rade a v akej existuje dnes, teda do
podobydvojgeneračnéhorodinnéhodomusvybavenímsaunou,vírivkounebolamožná.Napreukázanie

tvrdení o realizácii výstavby nového rodinného domu (a nie prístavby existujúceho rodinného domu)
predkladá žalobkyňa fotodokumentáciu, ktorá v čase zachytáva výstavbu základov a základovej dosky
nového rodinného domu. Na pozemku parcela č. XXXX v k. ú. B. realizoval teda žalovaný v prvom
rade počas trvania manželstva výstavbu nového rodinného domu a túto stavbu financoval z prostriedkov
patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. S výstavbou rodinného domu začal žalovaný

v prvom rade počas trvania manželstva a za trvania manželstva bol nový rodinný dom na D. K. v
B. postavený a skolaudovaný. Z uvedeného vyplýva, že celý rodinný dom s.č. XXXX postavený na
pozemku parcela registra „E.“ č. XXXX v k. ú. B., na D. K. je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva
žalobkyne a žalovaného a to bez ohľadu na skutočnosť, že žalovaný v prvom rade bol zapísaný v
evidencii nehnuteľností ako jeho výlučný vlastník.

4. Žalovaný v prvom rade daroval rodinný dom s. č. XXXX postavený na pozemku parcela registra „E.“
č. XXXX v k. ú. B. a pozemky parcely registra „E.“ parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvorie o výmere
XXX m2 a parc. č. XXXX záhrada o výmere XXX m2 v k. ú. B. darovacou zmluvou, ktorej vklad bol
povolený Okresným úradom B., katastrálnym odborom pod č. I./XXXX dňa XX.XX.XXXX, žalovaným v

druhom až štvrtom rade, každému z nich v podiely vo veľkosti X/X-XXX k celku a súčasne uvedenou
zmluvou zriadil vo svoj prospech právo doživotného užívania pozemkov. Rodinný dom a spoluvlastnícky
podiel na zastavanom pozemku a záhrade vo veľkosti 1-ice k celku (ten spoluvlastnícky podiel, ktorý
nadobudol žalovaný v prvom rade kúpou od svojho brata počas trvania manželstva) boli v čase ich
darovania predmetom bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného. Žalovaný v prvom rade

uzatvoril darovaciu zmluvu bez vedomia a bez súhlasu žalobkyne, teda v rozpore s § 145 ods. 1 Obč.z..

5. Žalobkyňa sa ako osoba oprávnená dovolala relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou previedol
žalovaný v prvom rade spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach na žalovaných v druhom až
štvrtom rade. Urobila tak mimosúdne, jednostrannými písomnými právnymi úkonmi zo dňa 21.7.2025

adresovanými žalovanému v prvom rade, žalovanému v druhom rade, žalovanému v treťom rade a
žalovanému v štvrtom rade ako účastníkom darovacej zmluvy. Obsahom písomností zo dňa 21.7.2025 –
dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu - je konkretizácia právneho úkonu, ktorého relatívnej
neplatnosti sa žalobkyňa dovolávala a súčasne samotné dovolanie sa relatívnej neplatnosti darovacej
zmluvy ako prejav vôle, z ktorého vyplýva, že sa obnovuje právny stav pred uzavretím darovacej zmluvy.

Všetky písomnosti adresované žalovaným boli dňa 24.7.2025 podané na poštovú prepravu, doporučene
na doručenie na adresy žalovaných uvedené v žalobe. Momentom doručenia písomností žalovaným
(písomnosti sa dostali do sféry vplyvu adresátov) sa žalobkyňa účinne dovolala relatívnej neplatnosti
kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný v prvom rade daroval spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach
žalovaným v druhom až štvrtom rade.

6. Potom, čo sa žalobkyňa dovolala voči účastníkom darovacej zmluvy (žalovaným v druhom až
štvrtom rade) relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy, nastali právne účinky ako v prípadoch absolútnej
neplatnosti právneho úkonu. K tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra 2010,
sp. zn.4Cdo 136/2009, podľa ktorého dovolaním sa neplatnosti právneho úkonu sa končí relatívna

neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej
neplatnosti. Neplatnosť darovacej zmluvy, ktorou prišlo k scudzeniu spoluvlastníckych podielov na
nehnuteľnostiach nastala spätne, tzv. ex tunc, teda od momentu, keď bol dotknutý právny úkon urobený.
Na darovaciu zmluvu sa teda hľadí akoby nebola urobená, čo v konečnom dôsledku znamená, žežalobkyňa a žalovaný v prvom rade boli a sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu a
spoluvlastníckeho podielu na zastavanom pozemku a záhrade vo veľkosti 1-ice k celku a teda by im
mal svedčať zápis spoluvlastníckeho práva v príslušnej evidencii nehnuteľností. Tento právny stav nebol

do dnešného dňa premietnutý do zápisov bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v
prvom rade k dotknutým nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností.

7. Aktívna vecná legitimácia žalobkyne v tomto spore je daná spoluvlastníctvom nehnuteľností. Pasívna
vecná legitimácia žalovaných v spore je daná skutočnosťou, že sú účastníkmi zmluvy, ktorou žalovaný

v prvom rade ako darca bezodplatne previedol svoje spoluvlastnícke podiely vo veľkosti 1/3-iny k celku
na nehnuteľnostiach na žalovaných v druhom až štvrtom rade ako obdarovaných. V prípade žalobkyňou
požadovaného určenia právnej skutočnosti podľa § 137 písm. c) CSP je nevyhnutnou podmienkou
prípustnosti žaloby existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Žalobkyňa má
za to, že jej právny záujem na požadovanom určení je daný. Žalobkyňa a žalovaný v prvom rade nie
sú do dnešného dňa zapísaní ako bezpodielový spoluvlastníci dotknutých nehnuteľností v evidencii

nehnuteľností, hoci sa žalobkyňa dovolala relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou žalovaný v
prvom rade bez jej súhlasu scudzil spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dovolaním sa relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy je táto
zmluva od počiatku neplatná, teda žalovaní v druhom až štvrtom rade nikdy spoluvlastnícke podiely na
nehnuteľnostiach nenadobudli. Napriek tomu sú do dnešného dňa vedení ako podieloví spoluvlastníci

týchto nehnuteľností namiesto žalobkyne žalovaného v prvom rade. Pre žalobkyňu nie je bez významu,
ktorý subjekt je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník dotknutých nehnuteľností, pretože do času
zosúladenia zápisu v katastri nehnuteľností s existujúcim právnym stavom (po dovolaní sa relatívnej
neplatnosti), tu existuje na strane žalobkyne neistota v právnom postavení účastníkov. Až výsledok
tohto sporu o určenie, že dotknuté nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne

a žalovaného v prvom rade bude viesť k odstráneniu neistoty v právnom postavení žalobkyne ako
spoluvlastníka nehnuteľností a k zamedzeniu prípadným ďalším sporom, ktoré by mohli vzniknúť najmä
s poukazom na materiálnu publicitu katastra nehnuteľností.

8. Vlastník, resp. spoluvlastník nehnuteľností má vždy právny záujem na určení svojho vlastníckeho

práva, ak v evidencii nehnuteľností je ako vlastník resp. spoluvlastník zapísaný iný subjekt, teda ku
dotknutým nehnuteľnostiam si uplatňujú vlastnícke nároky iné osoby. Rozhodnutie o požadovanom
určení znamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného vlastníckeho vzťahu k nehnuteľnostiam (k
tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 112/2004) a je spôsobilé vytvoriť pevný základ
pre právne vzťahy strán sporu a svojimi dôsledkami preventívne predísť ďalším žalobám. Táto určovacia

žaloba žalobkyne má teda preventívny charakter, keď rozhodnutie o nej bude naisto deklarovať, že
bezpodielovými spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností je práve žalobkyňa a žalovaný v prvom rade,
pretože identita subjektov vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je sporná, eliminuje stav neistoty v
spoluvlastníckom právnom vzťahu.

9.Žalobcaksvojmunávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniapripojilnapreukázaniesvojichtvrdení
sobášny list, stavebné povolenie Mesta B. zo dňa XX.XX.XXXX, fotodokumentáciu stavby, dovolanie sa
relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy voči všetkým žalovaným.

10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len: „Civilný sporový poriadok“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,

b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

13. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.“

14. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn..: 5 Cdo/25/2019 zo dňa 25. júna 2019
vyplýva, že: „pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre
vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať
vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel
a podstatu neodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní.“

15. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené
na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu.
Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej
úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá.

Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť
neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí
existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho

nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo
existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i

naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav
v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením
neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd
pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce skutočnosti).

16.Naúvodsúdkonštatuje,ženávrhžalobkynenanariadenieneodkladnéhoopatreniaobsahujeviacero
právnych nedostatkov. Súd žalobkyni uvádza, že podľa jeho právneho názoru žalobkyňa tým, že vo
svojej podstate podala nesprávny typ žaloby, neosvedčila nárok žalobkyne vo veci samej, pretože takto
formulovaný žalobný návrh je právne nesprávny.

17. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená,
opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť

ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu
musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

18. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: I. ÚS 358/2021 zo dňa 06. novembra
2021 vyplýva, že: „v prípade neodkladného opatrenia ide o procesný inštitút, ktorý má osobitný charakter

vyznačujúci sa najmä nevyhnutnosťou jeho vydania. Povinnosťou navrhovateľa je v návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z pojmu ,,osvedčenie dôvodnosti“ vyplýva, že v
danom prípade ide o rozhodovanie súdu bez nutnosti vykonať dokazovanie, ako aj bez povinnostizisťovať všetky konkrétne skutočnosti, ktoré je potrebné verifikovať pri vydávaní rozhodnutia vo veci
samej.“

19. Navrhovateľ musí rozhodujúce skutočnosti opísať tak, aby súd presvedčil o potrebe nariadenia
neodkladného opatrenia (musí hodnoverne osvedčiť samotný nárok, a to jeho dôvodnosť a trvanie,
a potrebu bezodkladne upraviť pomery alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená). Súd nemôže
poskytnúťochranuprostredníctvomnariadenianeodkladnéhoopatrenia,aksanárokjavíbyťnedôvodný.
Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej znamená, že súd musí byť presvedčený o tom, že miera

pravdepodobnosti vyhovenia návrhu je vyššia ako pravdepodobnosť jeho zamietnutia. (Bližšie pozri:
ŠTEVČEK, M. a kol.: Civilné právo procesné. Úvod do civilného procesu a sporové konanie. 1 vydanie.
Praha: C. H. Beck, 2022, str.449, ISBN: 978-80-7400-876-4.)

20. Po podrobnom a hĺbkovom preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia súd
uvádza, že samotný návrh žalobkyne je vnútorne zmätočný a nekonzistentný a ani výkladom podľa

obsahu žaloby s použitím zásady causa petendi konajúci súd nedospel k jednoznačnému záveru, čo je
skutočnýmcieľomžalobyžalobkyne.Podľaprávnehonázorusúduježalobažalobkynevnútornezložená
s dvoch typov žalôb, pričom zvolený typ žaloby so žalobným návrhom vo veci samej predstavuje vo
vzťahu k niektorým častiam žaloby zjavne nedôvodnú žalobu podľa § 139 Civilného sporového poriadku.
V nasledujúcej časti konajúci súd vysvetlí žalobkyni podstatný problém jej žaloby.

21. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže
vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny
úkon neplatný.“

22. Podľa § 40a ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu
podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym

predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.“

23. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto
do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto

mu ju neprávom zadržuje.“

24. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka platí, že: „v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je
všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s
výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej

potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii
majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo
ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.“

25. Podľa právneho názoru súdu žalobkyňa vo svojej podstate podala nesprávnu žalobu. Žalobkyňa

svoju žalobu jasne nazvala ako žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového
spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/. Takto formulovaná žaloba je nepochybne žalobou podľa §
137 písm. c) Civilného sporového poriadku majúci svoj právny základ v § 143 Občianskeho zákonníka
ako v norme občianskeho práva hmotného. V nadväznosti na typ žaloby je formulovaný žalobný návrh
žalobkyne tak, aby súd určil, že: „rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na pozemku parcela

registra „E.“ č. XXXX a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1-ice k celku na pozemkoch parcely registra
„E.“ parc.č. XXXX zastavané plochy a nádvorie o výmere XXX m2 a parc.č. XXXX záhrada o výmere
XXX m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre okres B., obec B. a
katastrálne územie B., patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/.“ Z uvedenej
gramatickej formulácie žalobného návrhu je nepochybné, že sa jedná o žalobu na podklade § 143

Občianskeho zákonníka.

26. Podľa právneho názoru súdu žalobkyňa vo svojej podstate pravdepodobne mala v úmysle podať
žalobu o určenie vlastníckeho práva. Súd uvedené vydedukoval zo skutkového stavu žaloby žalobkyne.Pokiaľ sa žalobkyňa dovolala relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy právneho úkonu v zmysle §
40a Občianskeho zákonníka z dôvodu porušenia ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pravdepodobne má záujem navrátiť právny stav ohľadom vecného práva (vlastníckeho práva)

k nehnuteľnosti. Nasledovné pasáže žaloby žalobkyne uvedené naznačujú: „žalobkyňa a žalovaný v
prvom rade nie sú do dnešného dňa zapísaní ako bezpodielový spoluvlastníci dotknutých nehnuteľností
v evidencii nehnuteľností, hoci sa žalobkyňa dovolala relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy,
ktorou žalovaný v prvom rade bez jej súhlasu scudzil spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach,
ktoré boli predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ alebo „vlastník, resp. spoluvlastník

nehnuteľností má vždy právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, ak v evidencii nehnuteľností
je ako vlastník resp. spoluvlastník zapísaný iný subjekt, teda ku dotknutým nehnuteľnostiam si uplatňujú
vlastnícke nároky iné osoby.“ Konajúci súd týmto pasážam žaloby žalobkyne skutočne nemá čo vytknúť.
Aplikačným problémom je, že podľa právneho názoru súdu uvedený cieľ touto žalobou žalobkyňa
nedosiahne.

27. Žalobkyňa si musí uvedomiť drobné, ale veľmi významné zmeny a rozdiely medzi žalobou o určení
vlastníckeho práva a žalobou o určení, že vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd
z hľadiska teórie práva uvedie len niektoré z nich. Právnym základom žaloby o určenie vlastníckeho
práva je § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právnym základom žaloby o určenie, že vec patrí
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je § 143 Občianskeho zákonníka. Pri žalobe o určenie

vlastníckeho práva je okruh aktívne a pasívne legitimovaných subjektov presne tak, ako ich označila
žalobkyňa vo svojej žalobe. Pri žalobe o určenie, že vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, sú aktívne a pasívne vecne legitimovaní samotní manželia. Predmetom žaloby o určenie
vlastníckeho práva je určenie, ktorému subjektu prináleží vlastnícke právo k hnuteľnej alebo nehnuteľnej
veci. Pri žalobe o určenie, že vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je jej predmetom

právne určenie formy vlastníctva (nie subjektu), či v zmysle § 143 vec patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov napríklad v situácii, keď jeden z manželov tvrdí, že uvedená vec slúži výlučne
na výkon povolania jednému z manželov. Tento typ žaloby nie je žalobou, na základe ktorej by malo
dôjsť k zmene vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti. Pri žalobe o určenie vlastníckeho práva býva
zvyčajne súdny výrok nasledovný: „Súd určuje, že vlastníkom špecifikovanej nehnuteľnosti je osoba YZ“.

Pri žalobe o určenie, že vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov býva zvyčajne súdny
výrok nasledovný: „Súd určuje, že špecifikovaná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.“

28. Súd pre žalobkyňu uvádza, že ani výkladom podľa obsahu žaloby (výklad procesných právnych

úkonov pred súdom) nie je možné jednoznačne určiť, čoho sa žalobkyňa domáha. Pokým skutočný
obsah žaloby svedčí v prospech žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, tak nadpis žaloby
a žalobný petit svedčí v prospech žaloby o určenie, že vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.

29. Ďalej sa súd vyjadrí k judikátu, ktorý žalobkyňa a jej právny zástupca použili vo svojej žalobe.
Žalobkyňavosvojejžalobeuvádzaakoprávnuvetu:„Vlastník,resp.spoluvlastníknehnuteľnostímávždy
právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, ak v evidencii nehnuteľností je ako vlastník resp.
spoluvlastník zapísaný iný subjekt, teda ku dotknutým nehnuteľnostiam si uplatňujú vlastnícke nároky
iné osoby. Na určení, že sporná věc je součástí SJM, může mít účastník naléhavý právní zájem, jestliže

si na spornou věc činí vlastnické nároky osoba třetí nebo v případě neplatnosti převodu takové věci na
jinou osobu jen jedním z manželů bez účasti druhého manžela (rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 31.
3. 2010, sp. zn. 22Cdo 506/2008).“ Konajúci súd si podrobne preštudoval dané súdne rozhodnutie a jeho
použiteľnosť v rámci slovenskej právnej úpravy a uvádza, že podľa právneho názoru súdu uvedené
rozhodnutie nie je právne použiteľné ani na právne vzťahy v Českej republike, tobôž nie na Slovensku

a vôbec sa netýka skutkovej situácie žalobkyne. Jedná sa o mechanicky prevzaté české rozhodnutie bez
možnosti skutkovej a právnej aplikácie na daný prípad. Súd v tomto smere odkazuje na webové stránky
Bulletinu českej advokácie, na publikovaný na webovom portáli tohto Bulletinu zo dňa 13.02.2018, kde
v názve článku: Nejvyšší soud: K naléhavému právnímu zájmu na určení, že věc je předmětem zaniklého
a dosud nevypořádaného SJM je autormi článku JUDr. EVA DOBROVOLNÁ, Ph.D., LL.M., a H. H.

M., Ph.D., uvedené, že: „Nicméně právní názor, uvedený v rozsudku Nejvyššího soudu ze dne 31. 3.
2010, sp. zn. 22 Cdo 506/2008, týkající se naléhavého právního zájmu na určení vlastnictví nemovitosti
v zaniklém, avšak doposud nevypořádaném SJM účastníků, již není pro nemovitosti evidované v
katastru nemovitostí použitelný.“ Uvedené rozhodnutie nie je použiteľné a aplikovateľné na daný prípadz hľadiska rozhodujúcich skutočností a odhliadnuc od vyššie uvedeného aj toto súdneho rozhodnutie
počíta so žalobou na určenie vlastníckeho práva. Uvedené jednoznačne vyplýva zo samotného textu
právnej vety: „Vlastník, resp. spoluvlastník nehnuteľností má vždy právny záujem na určení svojho

vlastníckeho práva.“

30. Podľa právneho názoru súdu, či vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd zisťuje
ako prejudiciálnu predbežnú otázku v konaní o zrušení a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Uvedená skutočnosť vyplýva priamo zo zákona ex lege a vo svojej podstate nie je potrebné

k tomu žiadne súdneho rozhodnutie. Súd síce uvádza, že si vie predstaviť podanú žalobu na určenie, že
vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, avšak v dôsledku iných
rozhodujúcich skutočností, ktoré však nie sú predmetom tejto žaloby.

31. Z uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 23Co/146/2018 zo dňa 03.08.2018 vyplýva, že:
„hodnoverné osvedčenie nároku však musí viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti úspešnosti

strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej
zamietnutia.“

32. Na základe vyššie uvedených právnych skutočností súd konštatuje, že žalobkyňa tým, že podala
nesprávny typ žaloby s nesprávnou právnou formuláciou žalobného petitu vzhľadom na opísanie

rozhodujúcich skutočností, neosvedčila naliehavý právny záujem na požadovanom žalobnom výroku
svojej žaloby a tým pádom pre účely rozhodnutia o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia súd dospel k právnemu záveru, že žalobkyňa súdu neosvedčila svoj procesný nárok, ktorého
sa domáha vo veci samej. Je tomu tak preto, pretože pravdepodobnosť zamietnutia takto koncipovanej
žaloby je väčšia, ako by súd mal takejto žalobe vyhovieť.

33. Na základe právnej analýzy návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel
k právnemu záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť na
základe právnych dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia súd musí chrániť práva nie len toho, kto návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia podal, ale tiež toho, voči komu tento návrh smeruje. V situácii, keď žalobca súdu nepreukázal
ani len hodnovernosť svojho základného nároku, by bolo extrémne nespravodlivé a priamo v rozpore
s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: II. ÚS 712/2017 zo dňa 15. novembra 2017,
pokiaľ by súd za takýchto okolností návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Z uvedeného
dôvodu súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol, o čom

rozhodolvovýrokuč.I.tohtouznesenia.Následnesasúdzameralnarozhodovanieonárokunanáhradu
trov konania.

34. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (2).

35. Nakoľko žalobkyňa okrem návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súčasne podala žalobu vo
veci samej, súd rozhodne o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí plne

v súlade s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

36. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. e) Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).