Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší Správny súd
Rozhodutie vydal sudca prof. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD.
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 31D/7/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9625200210
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Prof. JUDr. Peter Potásch
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200210.2
Rozhodnutie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr.
Petra Potáscha, PhD. a členov senátu - sudcov Mgr. Michala Novotného a JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a
prísediacich sudkýň JUDr. Michaely Kajabovej a JUDr. Lucie Matyšákovej - v disciplinárnej veci vedenej
proti disciplinárne obvinenému: F.. X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., P. X, sudca Okresného súdu
X., [na základe disciplinárneho návrhu predsedu Okresného súdu X. - sp. zn. 1SprO/640/2025 zo dňa
26.06.2025] pre disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch
a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - takto
r o z h o d o l :
Podľa § 34 ods. 1 a § 4 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Disciplinárny súdny poriadok) a § 334
ods. 4 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku schvaľuje dohodu o vine a disciplinárnom opatrení
uzavretú dňa 28. októbra 2025 o 11.15 hod. medzi navrhovateľom - predsedom Okresného súdu X. a
disciplinárne obvineným F.. X. J. a takto ju potvrdzuje:
„F.. X. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom P. X, X.
j e v i n n ý
z disciplinárneho previnenia podľa ust. § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a
prísediacich, ktorý spáchal tak,
že
1. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13C/224/2011, nedodržal
zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa
10.10.2023, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 11.11.2023 doposiaľ, kedy uplynula lehota na
vyhotovenie a odoslanie rozsudku. K dnešnému dňu trvá tento stav už 20 mesiacov a 4 dni.
2. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/24/2023, nedodržal
zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa
12.01.2024, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 13.02.2024, kedy uplynula lehota na vyhotovenie a
odoslanierozsudku.Rozsudokbolexpedovanýdňa16.06.2025,čímvznikolprieťah16mesiacova3dni.
3. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/1/2021, nedodržal
zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa
23.01.2024, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 24.02.2024, kedy uplynula lehota na vyhotovenie a
odoslanie rozsudku. Rozhodnutie bolo expedované dňa 04.06.2025, čím vznikol prieťah 15 mesiacov
a 11 dní.
4. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/116/2022, nedodržal
zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa
13.02.2024, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 14.03.2024, kedy uplynula lehota na vyhotovenie
a odoslanie rozsudku. Rozhodnutie bolo expedované dňa 11.06.2025, čím vznikol prieťah 14 mesiacov
a 28 dní.5. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/128/2023, nedodržal
zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa
27.02.2024, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 28.03.2024, kedy uplynula lehota na vyhotovenie a
odoslanie rozsudku. Rozhodnutie bolo expedované dňa 09.06.2025, čím vznikol prieťah 14 mesiacov
a 12 dní.
6. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/13/2023, nedodržal
zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa
26.04.2024, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 27.05.2024, kedy uplynula lehota na vyhotovenie a
odoslanie rozsudku. Rozhodnutie bolo expedované dňa 05.06.2025, čím vznikol prieťah 12 mesiacov
a 9 dní.
7. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/136/2023, nedodržal
zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa
18.06.2024, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 19.07.2024, kedy uplynula lehota na vyhotovenie
a odoslanie rozsudku. Rozhodnutie bolo expedované dňa 11.06.2025, čím vznikol prieťah 10 mesiacov
a 23 dní.
8. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/21/2017, nedodržal
zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa
27.08.2024, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 28.09.2024, kedy uplynula lehota na vyhotovenie
a odoslanie rozsudku. Rozhodnutie bolo expedované dňa 18.06.2025, čím vznikol prieťah 8 mesiacov
a 21 dní.
9. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/88/2017, nedodržal
zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa
27.08.2024, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 28.09.2024, kedy uplynula lehota na vyhotovenie
a odoslanie rozsudku. Rozhodnutie bolo expedované dňa 16.06.2025, čím vznikol prieťah 8 mesiacov
a 19 dní.
10. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/136/2017, nedodržal
zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa
03.09.2024, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 04.10.2024, kedy uplynula lehota na vyhotovenie
a odoslanie rozsudku. Rozhodnutie bolo expedované dňa 23.06.2025, čím vznikol prieťah 8 mesiacov
a 19 dní.
11. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/93/2018, nedodržal
zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa
06.09.2024, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 07.10.2024, kedy uplynula lehota na vyhotovenie
a odoslanie rozsudku. Rozhodnutie bolo expedované dňa 09.06.2025, čím vznikol prieťah 8 mesiacov
a 2 dni.
12. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/220/2017, nedodržal
zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa
10.09.2024, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 11.10.2024, kedy uplynula lehota na vyhotovenie
a odoslanie rozsudku. Rozhodnutie bolo expedované dňa 16.06.2025, čím vznikol prieťah 8 mesiacov
a 5 dní.
13. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/208/2017, nedodržal
zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa
17.09.2024, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 18.10.2024, kedy uplynula lehota na vyhotovenie
a odoslanie rozsudku. Rozhodnutie bolo expedované dňa 25.06.2025, čím vznikol prieťah 8 mesiacov
a 7 dní.
14. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 19Csp/111/2023, nedodržal
zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa
15.10.2024, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 16.11.2024, kedy uplynula lehota na vyhotovenie
a odoslanie rozsudku. Rozhodnutie bolo expedované dňa 02.04.2025, čím vznikol prieťah 4 mesiace
a 17 dní.
15. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/133/2023, nedodržal
zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa
08.11.2024, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 09.12.2024, kedy uplynula lehota na vyhotovenie
a odoslanie rozsudku. Rozhodnutie bolo expedované dňa 02.04.2025, čím vznikol prieťah 3 mesiace
a 24 dní.
16. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13C/14/2024, nedodržal
zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa
08.11.2024, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 09.12.2024, kedy uplynula lehota na vyhotoveniea odoslanie rozsudku. Rozhodnutie bolo expedované dňa 02.04.2025, čím vznikol prieťah 3 mesiace
a 24 dní.
17. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/1/2023, nedodržal
zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa
12.11.2024, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 13.12.2024, kedy uplynula lehota na vyhotovenie
a odoslanie rozsudku. Rozhodnutie bolo expedované dňa 06.06.2025, čím vznikol prieťah 5 mesiacov
a 24 dní.
18. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/90/2022, nedodržal
zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa
15.11.2024, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 16.12.2024, kedy uplynula lehota na vyhotovenie
a odoslanie rozsudku. Rozhodnutie bolo expedované dňa 27.06.2025, čím vznikol prieťah 6 mesiacov
a 11 dní.
19. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/37/2021, nedodržal
zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa
06.12.2024, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 07.01.2025, kedy uplynula lehota na vyhotovenie a
odoslanie rozsudku. K dnešnému dňu trvá tento stav už 6 mesiacov a 8 dní.
20. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/32/2022, nedodržal
zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa
10.12.2024, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 11.01.2025, kedy uplynula lehota na vyhotovenie
a odoslanie rozsudku. Rozhodnutie bolo expedované dňa 09.06.2025, čím vznikol prieťah 4 mesiace
a 29 dní.
21. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/144/2023, nedodržal
zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa
13.12.2024, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 14.01.2025, kedy uplynula lehota na vyhotovenie a
odoslanie rozsudku. K dnešnému dňu trvá tento stav už 6 mesiacov a 1 deň.
22. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/152/2021, nedodržal
zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa
14.01.2025, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 15.02.2025, kedy uplynula lehota na vyhotovenie
a odoslanie rozsudku. Rozhodnutie bolo expedované dňa 23.06.2025, čím vznikol prieťah 4 mesiace
a 8 dní.
23. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/133/2021, nedodržal
zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa
11.02.2025, čím spôsobil prieťah v čase od 24.05.2025, kedy uplynula už druhýkrát predĺžená lehota,
a to rozhodnutím predsedu okresného súdu pod sp. zn. 1SprO/510/2025 na vyhotovenie a odoslanie
rozsudku. K dnešnému dňu trvá tento stav 1 mesiac a 21 dní.
24. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 14Csp/81/2020, nedodržal
zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa
14.02.2025, čím spôsobil prieťah v čase od 29.05.2025, kedy uplynula už druhýkrát predĺžená lehota
rozhodnutím predsedu okresného súdu pod sp. zn. 1SprO/512/2025 na vyhotovenie a odoslanie
rozsudku. K dnešnému dňu trvá tento stav 1 mesiac a 16 dní.
25. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/33/2022, nedodržal
zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa
04.03.2025, predĺžená lehota na napísanie rozsudku do 03.06.2025. Rozhodnutie bolo expedované dňa
30.06.2025, čím vznikol prieťah 27 dní.
26. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/6/2022, nedodržal
zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa
04.03.2025, čím spôsobil prieťah v čase od 04.06.2025, kedy uplynula lehota predĺžená rozhodnutím
predsedu okresného súdu pod sp. zn. 1SprO/499/2025 na vyhotovenie a odoslanie rozsudku. K
dnešnému dňu trvá tento stav 1 mesiac a 11 dní.
27. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/67/2022, nedodržal
zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa
11.03.2025, čím spôsobil prieťah v čase od 11.06.2025, kedy uplynula lehota predĺžená rozhodnutím
predsedu okresného súdu pod sp. zn. 1SprO/501/2025 na vyhotovenie a odoslanie rozsudku.
Rozhodnutie bolo expedované dňa 30.06.2025, čím vznikol prieťah po predĺžení lehoty 19 dní.
28. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13C/81/2021, nedodržal
zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa
11.03.2025, čím spôsobil prieťah v čase od 12.06.2025, kedy uplynula lehota predĺžená rozhodnutímpredsedu okresného súdu pod sp. zn. 1SprO/502/2025 na vyhotovenie a odoslanie rozsudku. K
dnešnému dňu trvá tento stav 1 mesiac a 3 dni.
29. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/187/2019, nedodržal
zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa
11.03.2025, čím spôsobil prieťah v čase od 11.06.2025, kedy uplynula lehota predĺžená rozhodnutím
predsedu okresného súdu pod sp. zn. 1SprO/503/2025 na vyhotovenie a odoslanie rozsudku.
Rozhodnutie bolo expedované dňa 13.06.2025, čím vznikol prieťah po predĺžení lehoty 2 dni.
30. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/3/2023, nedodržal
zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa
29.04.2025, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 30.05.2025, kedy uplynula lehota na vyhotovenie a
odoslanie rozsudku. Rozhodnutie bolo expedované dňa 27.06.2025, čím vznikol prieťah 29 dní.
31. ako zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde X., pod sp. zn. 13Csp/147/2024, nedodržal
zákonnú lehotu v zmysle § 223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku vyhláseného dňa
29.04.2025, čím spôsobil vo veci prieťah v čase od 30.05.2025 doposiaľ, kedy uplynula lehota na
vyhotovenie a odoslanie rozsudku. K dnešnému dňu trvá tento stav 1 mesiac a 15 dní.
Uvedených skutkov sa F.. J. dopustil v konaniach ako zákonný sudca, tieto skutočnosti vyplývajú z
uvedených spisov.
K bodu II.
Ako zákonný sudca nerozhodol do dnešného dňa o návrhoch o vydanie neodkladného opatrenia v
zákonnej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP, vo veciach vedených na Okresnom súde X.:
1. sp. zn. 13C/73/2021, návrh zo dňa 21.09.2021,
2. sp. zn. 13C/5/2024, návrh zo dňa 05.02.2024,
3. sp. zn. 13C/62/2024, návrh zo dňa 23.10.2024,
4. sp. zn. 13C/67/2024, návrh zo dňa 02.12.2024,
5. sp. zn. 13C/11/2025, návrh zo dňa 28.01.2025, rozhodnuté dňa 04.06.2025, expedované dňa
05.06.2025, čím spôsobil prieťah 4 mesiace.
teda
porušilust.§30ods.4zákonač.385/2000Z.z.osudcochaprísediacich,podľaktoréhojesudcapovinný
vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených veciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov
za to mu
súdukladáúhrnnédisciplinárneopatreniepodľa§117ods.1písm.b)zákonač.385/2000Z.z.osudcoch
a prísediacich, a to zníženie funkčného platu o 20% na obdobie dvoch mesiacov.“
o d ô v o d n e n i e :
I. Disciplinárny návrh
1. Disciplinárnym návrhom zo dňa 26.06.2025 (sp. zn. 1 SprO/640/2025) sa predseda Okresného súdu
X.(ďalejajako„navrhovateľ“)domáhaltoho,abyNajvyššísprávnysúdSlovenskejrepubliky(ďalejajako
„Najvyšší správny súd“ alebo „disciplinárny súd“) uznal disciplinárne obvineného za vinného zo skutkov
uvedených v podanom disciplinárnom návrhu. Samotné skutky kladené disciplinárne obvinenému za
vinu rozdelil navrhovateľ do troch bodov.2. V skutkovom bode I. disciplinárneho návrhu navrhovateľ uviedol v súhrne 31 právnych vecí, v ktorých
mal disciplinárne obvinený - ako zákonný sudca - porušiť povinnosť vyhotoviť vyhlásený rozsudok v
lehote 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia
(t. j. nedodržanie zákonnej lehoty podľa § 223 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
- ďalej aj ako „CSP“). V niektorých čiastkových skutkoch zároveň uviedol dátumy, kedy boli predmetné
rozhodnutia vyexpedované. Pri niektorých z predmetných rozhodnutí totiž mal existovať skutkový
stav, kedy tieto rozhodnutia - v čase podania disciplinárneho návrhu - už boli písomne vyhotovené a
vyexpedované, avšak stalo sa tak až po márnom uplynutí lehoty podľa § 223 ods. 3 CSP. Vzhľadom na
to, že v niektorých veciach bola disciplinárne obvinenému predĺžená lehota na vyhotovenie rozsudkov
(a to aj opakovane), v týchto skutkoch navrhovateľ špecifikoval aj úradné úkony, ktorými k takémuto
predĺženiu lehôt na vyhotovenie rozsudkov došlo.
3. V skutkovom bode II. disciplinárneho návrhu navrhovateľ uviedol 5 právnych vecí (návrhy na
vydanie neodkladných opatrení), v rámci ktorých disciplinárne obvinený nedodržal zákonnú lehotu
na rozhodnutie podľa § 328 ods. 2 CSP. V štyroch z predmetných vecí nebolo v čase podania
disciplinárneho návrhu rozhodnuté vôbec, v jednej veci rozhodnuté bolo (avšak po uplynutí lehoty podľa
§ 328 ods. 2 CSP).
4. V skutkovom bode III. disciplinárneho návrhu navrhovateľ uviedol spisové značky 9 právnych vecí,
v ktorých boli Ústavným súdom Slovenskej republiky na základe ústavných sťažností strán konania
konštatované prieťahy v súdnom konaní (v jednej z vecí dokonca opakovane). Navrhovateľ súvisiace
nálezy priložil k podanému disciplinárnemu návrhu a Najvyšší správny súd v skutkových okolnostiach
jednotlivých vecí odkázal na vlastný text priložených nálezov.
5. Vzhľadom na skutočnosť, že podaný návrh v časti skutkového bodu III. nespĺňal zákonné - formálne
náležitosti podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny
poriadok) - ďalej aj ako „DSP“, predseda disciplinárneho senátu postupom podľa § 19 ods. 3 DSP vyzval
navrhovateľa, aby identifikované vady odstránil.
6. Dňa 15.07.2025 bolo Najvyššiemu správnemu súdu doručené podanie navrhovateľa označené
ako „Výzva na odstránenie vád disciplinárneho návrhu - odpoveď“ zo dňa 15.07.2025 (ďalej aj ako
„doplnenie“), v ktorom tento skutky uvedené v bode III. disciplinárneho návrhu upravil. Ani táto úprava
však nezodpovedala zákonným požiadavkám (a výzve predsedu senátu), a preto disciplinárny senát
rozhodnutím
sp.zn.31D/7/2025zodňa17.septembra2025zastavildisciplinárnekonanievčastiskutkovuvedenýchv
bode III. disciplinárneho návrhu v znení jeho zmien podľa doplnenia. Zastavenie disciplinárneho konania
v uvedenej časti sa stalo právoplatným dňa 17. septembra 2025.
7. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že okrem úprav v rámci skutkového bodu III., navrhovateľ v
doplnení modifikoval aj skutkový bod I. podaného disciplinárneho návrhu, a to tak, že pri jednotlivých
právnych veciach, v ktorých mal byť disciplinárne obvinený v omeškaní s písomným vyhotovením,
resp. vyexpedovaním vyhláseného rozsudku, špecifikoval časový úsek (trvanie) tohto omeškania a
zároveň v niektorých prípadoch uviedol dátumy, kedy boli napokon predmetné rozhodnutia vyhotovené
a vyexpedované (hoci sa tak stalo po uplynutí zákonnej lehoty podľa § 223 ods. 3 CSP, príp. po podaní
disciplinárneho návrhu).
8. Vyššie uvedené skutky navrhovateľ právne kvalifikoval ako disciplinárne previnenie podľa § 116
ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej aj ako „zákon o sudcoch“) a navrhol, aby Najvyšší správny súd - po uznaní disciplinárne
obvineného vinným z predmetných skutkov - mu za tieto uložil disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods.
1 písm. b) zákona o sudcoch, a to zníženie funkčného platu o 30% na obdobie šesť mesiacov.
9. Disciplinárny návrh (bod 1. tohto rozhodnutia), ako aj jeho doplnenie (bod 6. tohto rozhodnutia) boli
disciplinárne obvinenému riadne doručené. Tento dňa 27. októbra 2025 doručil Najvyššiemu správnemu
súdu podanie (zo dňa 24.10.2025) označené ako „Niektoré listiny súvisiace s vecou a jej okolnosťami“ (s
piatimi prílohami), v ktorom prezentoval vybrané okolnosti, ktoré mali viesť ku skutkom uvedeným v
disciplinárnom návrhu.10. V rámci predbežného šetrenia (§ 25 DSP) si disciplinárny súd k veci pripojil súdne spisy
Okresného súdu X., v rámci ktorých mali byť spáchané skutky tvoriace predmet disciplinárneho konania,
ďalej osobný spis disciplinárne obvineného a zároveň si pripojil spisy tunajšieho súdu o skorších
disciplinárnych konaniach vedených proti disciplinárne obvinenému.
II. Ústne pojednávanie, súvisiaca právna úprava, dohoda o vine a disciplinárnom opatrení
11. Predseda senátu nariadil na prejednanie disciplinárneho návrhu ústne pojednávanie (§ 28 DSP), a
to na 28. október 2025.
12. Pred prednesením disciplinárneho návrhu zo strany navrhovateľa, disciplinárny súd na ústnom
pojednávaní - v súlade s § 255 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej aj ako „TP“) v
spojení s § 4 DSP - zisťoval, či účastníci konania majú záujem uzatvoriť dohodu o vine a disciplinárnom
opatrení. Obaja zhodne vyhlásili, že záujem o konanie o dohode o vine a disciplinárnom opatrení majú,
a preto bolo ústne pojednávanie prerušené.
13. Podľa § 4 DSP, ak tento zákon [rozumej: DSP] neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje,
na disciplinárne konanie sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku o základných zásadách
trestného konania, o spoločnom konaní, o vylúčení súdu a iných osôb, o obhajcovi, o úkonoch trestného
konania, o dokazovaní, o rozhodnutiach súdu, o hlavnom pojednávaní, o odvolaní, o dohode o uznaní
viny a prijatí trestu, o obnove konania a o trovách trestného konania.
14. Podľa § 255 ods. 3 TP, po vykonaní úkonov podľa odsekov 1 a 2 predseda senátu zistí, či prokurátor
a obžalovaný nechcú uzavrieť dohodu o vine a treste. Ak sa prokurátor a obžalovaný vyjadria, že chcú
konať o dohode o vine a treste, vráti vec prokurátorovi na postup podľa § 232 a 233 len ak to navrhne
prokurátor. Inak súd hlavné pojednávanie na potrebný čas preruší a umožní prokurátorovi a obvinenému
uzavrieť dohodu o vine a treste [...] Ak dôjde k dohode o vine a treste, súd postupuje primerane podľa
§ 331, 333 a 334; ak mieni prejednať návrh dohody o vine a treste, pokračuje v hlavnom pojednávaní.
15. Podľa § 331 ods. 1 písm. b) TP, návrh dohody o vine a treste na súde preskúma predseda senátu
a podľa jeho obsahu a podľa obsahu spisu b) návrh dohody o vine a treste odmietne, ak zistí závažné
porušenie procesných predpisov, najmä porušenie práva na obhajobu, alebo ak navrhovaná dohoda o
vine a treste je zrejme neprimeraná.
16. Podľa § 333 ods. 2 TP, po otvorení verejného zasadnutia prokurátor prednesie návrh na dohodu
o vine a treste.
17. Podľa § 333 ods. 3 TP, po prednesení návrhu dohody o vine a treste predseda senátu zistí formou
otázok, či obvinený a) rozumie podanému návrhu na dohodu o vine a treste, b) súhlasí, aby sa jeho
trestnávecprejednalatoutoskrátenouformou,čímsavzdávaprávanaverejnýsúdnyproces,c)rozumie,
čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
d) bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, e) rozumel podstate
konania o návrhu na dohodu o vine a treste, f) rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,
g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu,
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v návrhu dohody o vine a treste
kvalifikuje ako určitý trestný čin, i) súhlasí s navrhovaným trestom, trest prijíma a v stanovených lehotách
sa podriadi výkonu trestu a ochrannému opatreniu a nahradí škodu v rozsahu dohody, j) si uvedomuje,
že ak súd prijme návrh na dohodu o vine a treste a vynesie rozsudok, ktorý nadobudne právoplatnosť
vyhlásením, nebude možné proti tomuto rozsudku podať odvolanie.
18. Podľa § 37 ods. 1 DSP, proti disciplinárnemu rozhodnutiu môže podať odvolanie a) disciplinárne
obvinený, ak mu ukladá disciplinárne opatrenie spočívajúce v odvolaní z funkcie, zbavení funkcie,
zbavení výkonu funkcie alebo zbavení úradu, b) navrhovateľ, ak navrhol uloženie disciplinárneho
opatrenia podľa písmena a) a disciplinárny senát toto disciplinárne opatrenie neuložil.19. Podľa § 334 ods. 1 TP, súd môže rozhodovať len o skutku, jeho právnej kvalifikácii, primeranosti
trestu, ochrannom opatrení vo vzťahu k obvinenému, ako aj o výroku na náhradu škody v rozsahu
uvedenom v návrhu na dohodu o vine a treste, ak obvinený odpovedal na všetky otázky „áno“.
20. Podľa § 334 ods. 2 TP, ak súd dohodu o vine a treste, ktorá v navrhnutom znení nie je zrejme
neprimeraná, ale ju nepovažuje za spravodlivú, oznámi svoje výhrady stranám, ktoré môžu navrhnúť
nové znenie dohody o vine a treste. Na ten účel súd preruší verejné zasadnutie na potrebný čas. [...]
21. Podľa § 334 ods. 4 TP, ak súd dohodu o vine a treste schváli, potvrdí to rozsudkom, ktorý verejne
vyhlási. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie [...].
22. Podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch, disciplinárnym previnením je a) zavinené nesplnenie
alebo porušenie povinností sudcu.
23. Podľa § 30 ods. 4 zákona o sudcoch, sudca je povinný vykonávať svoje povinnosti svedomito,
v pridelených veciach konať plynulo bez zbytočných prieťahov; vždy upozorniť predsedu súdu na
neprimeraný počet pridelených vecí, ak zjavne hrozí, že ich nemôže vybaviť bez zbytočných prieťahov.
24. Účastníci konania - počas prerušeného ústneho pojednávania (k tomu pozri bod 12. vyššie) -
uzatvorili „Dohodu o vine a treste“ (ďalej aj ako „návrh dohody“), ktorú predložili súdu v znení uvedenom
vo výroku tohto rozhodnutia na ďalší procesný postup.
25. Súd návrh dohody preskúmal, keď za primeranej aplikácie § 331 ods. 1 TP v spojení
s § 4 DSP (k tomu pozri bod 15. vyššie) nezistil v rámci disciplinárneho konania žiadne závažné
porušenie procesných predpisov - najmä porušenie práva na obhajobu, keď - okrem iných - zistil, že v
upovedomení o začatí disciplinárneho konania (č. l. 58 súdneho spisu) bol disciplinárne obvinený riadne
poučený o jeho práve vyjadriť sa ku skutočnostiam kladeným mu za vinu, resp. k navrhnutým dôkazom,
ďalej o jeho práve navrhnúť dôkazy na svoju obhajobu a v neposlednom rade aj o práve zvoliť si obhajcu.
Osobitne bol poučený o tom, že jeho obhajcom v disciplinárnom konaní môže byť advokát (podľa § 22
ods. 1 DSP),
ale aj sudca podľa § 22 ods. 2 písm. a) DSP). Tiež verifikoval, že disciplinárne obvinenému bol doručený
nielen samotný disciplinárny návrh, ale aj doplnenie disciplinárneho návrhu (odstránenie vád) - č. l. 74
súdneho spisu, že disciplinárne obvinený bol na ústne pojednávanie riadne a včas predvolaný (č. l. 75
súdneho spisu) s dodržaním lehoty na prípravu podľa § 28 ods. 3 DSP. Zároveň súd nezistil, že by
navrhovaná dohoda bola zrejme neprimeraná.
26. Práve z vyššie uvedených dôvodov potom nedošlo k odmietnutiu návrhu dohody o vine a
disciplinárnom opatrení postupom podľa § 331 ods. 3 TP v spojení s § 4 DSP („(3) V uznesení podľa
odseku 1 písm. b) treba uviesť, o ktoré konkrétne zistenia sa rozhodnutie opiera. Proti tomuto uzneseniu
je prípustná sťažnosť.“) a súd pristúpil k vlastnému prejednaniu návrhu dohody.
27. Podľa § 333 ods. 2 TP v spojení s § 4 DSP navrhovateľ predniesol návrh dohody, a to zhodne s jeho
písomným vyhotovením [pozn.: návrh dohody bol doručený o 11:15 hod. účastníkmi konania asistentke
senátu a následne o 11:37 hod. návrh dohody bol daný
aj do podateľne Najvyššieho správneho súdu].
28. Po výzve predsedu senátu - uplatňujúc postup podľa § 333 ods. 3 TP v spojení s § 4 DSP,
disciplinárne obvinený odpovedal na všetky zákonom určené otázky kladne - „áno“ (k tomu pozri aj bod
17. vyššie).
29. Vzhľadom na skutočnosť, že vybrané ustanovenia TP sa na disciplinárne konanie vzťahujú
primerane a ak to povaha veci nevylučuje (§ 4 DSP), disciplinárne obvinenému nebola položená otázka
k jeho vedomosti o tom, že v prípade schválenia dohody o vine a disciplinárnom opatrení nebude môcť
podať proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu odvolanie (§ 333 ods. 3 písm. j) TP), keď nemožnosť
podať odvolanie proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu bola v tejto veci bez ďalšieho ex lege vylúčená,
a to z dôvodu, že podaný disciplinárny návrh nesmeroval k odvolaniu disciplinárne obvineného z funkcie
sudcu. Podľa DSP je možnosť napadnúť rozhodnutie disciplinárneho senátu daná výlučne v prípadoch,
kedy navrhovateľ navrhuje odvolanie disciplinárne obvineného sudcu z funkcie, pričom súdená vectakou vecou nebola (k tomu pozri aj bod 8. tohto rozhodnutia vyššie k navrhovanému disciplinárnemu
opatreniu a bod 18. tohto rozhodnutia vyššie - § 37 ods. 1 DSP). Na rozdiel od trestného konania, kedy
je odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového trestného súdu zásadne (vo všeobecnosti) prípustné, v
disciplinárnom konaní je koncepcia uplatnenia riadnych opravných prostriedkov opačná a odvolanie je
prípustné len v jednom prípade, ktorý zákon výslovne pomenúva (§ 37 ods. 1 DSP), pričom súdená vec
takou vecou nebola.
30. Po zistení, že návrh dohody nebol odmietnutý z dôvodu závažných procesných vád, resp. z dôvodu,
že by táto bola zjavne neprimeraná a po tom, čo návrh dohody bol navrhovateľom riadne prednesený,
keď disciplinárne obvinený na všetky zákonom predpokladané otázky odpovedal kladne (áno), senát
následne skúmal najmä vlastné znenie návrhu dohody a osobitne okolnosti týkajúce sa prípadnej
„zrejmej neprimeranosti“ a „spravodlivosti“ návrhu dohody (§ 334 TP v spojení s § 4 DSP - k tomu pozri
bod 20. vyššie).
31. Senát pri skúmaní uvedených zákonných kritérií dospel k záveru, že návrh dohody
nie je zrejme neprimeraný a zároveň ju vyhodnotil ako spravodlivú. Pre tieto závery disciplinárneho
súdu bolo podstatné - okrem samotnej skutočnosti, že disciplinárne opatrenie, na ktorom sa účastníci
konania dohodli, spadá do zákonného sankčného pásma zodpovedajúcemu právnej kvalifikácii skutkov
- najmä to, že dohoda o vine a disciplinárnom opatrení (ak je schválená) predstavuje určitý odklon
od autoritatívneho rozhodovania disciplinárneho súdu o vine a disciplinárnom opatrení priamo súdom
- s tým súvisiacimi špecifikami (napr. disciplinárne obvinený sa vzdáva práva na verejný súdny
proces s garanciami, ktoré sú s takýmto procesom spájané), ďalej to, že disciplinárne obvinený sa
dohodou fakticky priznal ku všetkým skutkom v nej uvedeným (pozn.: všetky skutky tvoriace predmet
disciplinárneho konania s výnimkou tých, pri ktorých došlo k zastaveniu disciplinárneho konania - k tomu
pozri toto odôvodnenie vyššie), a to bez toho, aby bolo jednoznačne dôkazmi preukázané, že sa tieto
skutky naozaj stali, resp. že tieto sú disciplinárnym previnením a - napokon - pre posúdenie dohody
ako spravodlivej bolo pre rozhodnutie senátu relevantné aj to, že disciplinárne opatrenie, na ktorom
sa účastníci konania dohodli - vyhodnotil disciplinárny senát ako objektívne aj subjektívne primerané,
reflektujúce na osobu páchateľa, na skutky, ku ktorým sa v rámci návrhu dohody priznal, ich povahu a
intenzitu a tiež na skoršie disciplinárne previnenia disciplinárne obvineného, keď zistil, že tieto - v čase
rozhodovania disciplinárneho senátu o návrhu dohody - už boli zahladené.
32. Navrhované disciplinárne opatrenie (podľa znenia dohody) vyhodnotil disciplinárny senát ako
primerané, resp. spravodlivé aj vzhľadom na to, že v samotnom disciplinárnom návrhu navrhovateľ
žiadal za skutky kladené disciplinárne obvinenému za vinu, tomuto uložiť disciplinárne opatrenie -
zníženie funkčného platu o 30% na obdobie 6 mesiacov, pričom tento návrh bol ako úhrnné disciplinárne
opatrenie formulovaný aj vo vzťahu ku skutkom uvedeným pôvodne v bode III. disciplinárneho
návrhu. Disciplinárne konanie za predmetné skutky však bolo právoplatne zastavené ešte pred ústnym
pojednávaním vo veci (k tomu pozri bod 6. tohto rozhodnutia), t. j. zároveň sa zredukoval počet skutkov,
za ktoré mal byť disciplinárne obvinený postihnutý.
33. Disciplinárny senát tiež dospel k záveru, že vymedzenie skutkov v návrhu dohody je jednoznačné a
nezameniteľné, že predmetné skutky vychádzajú z podaného disciplinárneho návrhu a jeho doplnenia, s
ktorými úkonmi navrhovateľa sa mal disciplinárne obvinený možnosť oboznámiť (vrátane dôkazov, ktoré
navrhovateľ navrhol vykonať) a disciplinárny senát sa stotožnil aj s právnou kvalifikáciou protiprávneho
konania disciplinárne obvineného ako disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o
sudcoch, ktoré spočíva v porušení ustanovenia § 30 ods. 4 zákona o sudcoch.
III. Záver
34. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom disciplinárny senát schválil dohodu o vine a
disciplinárnom opatrení v znení, v akom bola disciplinárnemu súdu písomne predložená a následne
prednesená navrhovateľom v rámci ústneho pojednávania, t. j. v znení uvedenom vo výroku tohto
rozhodnutia, keď po kladnej odpovedi disciplinárne obvineného na položené otázky (§ 333 ods. 3 TP v
spojenís§4DSP)dospeldisciplinárnysenátkzáveru,ženavrhovanádohodaniejezrejmeneprimeraná
a zároveň, že navrhovaná dohoda je spravodlivá.
35. Toto rozhodnutie bolo prijaté disciplinárnym senátom pomerom hlasov 3 : 2 (§ 35 ods. 2 DSP).36. K tomuto rozhodnutiu pripája/pripájajú svoje odlišné stanovisko sudcovia Michal Novotný a Peter
Potásch (§ 35 ods. 3 DSP).
ODLIŠNÉ STANOVISKO
1. Podľa § 35 ods. 4 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky (disciplinárny súdny poriadok) pripájame svoje odlišné stanovisko k
disciplinárnemu rozhodnutiu sp. zn. 31 D 7/2025 z 28. októbra 2025, ktorým disciplinárny senát schválil
dohodu o priznaní viny a uložení disciplinárneho opatrenia, pretože sme s ním nemohli súhlasiť.
2. Podľa § 4 D. s. p. platí, že ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, na
disciplinárne konanie sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku (okrem iného) o dohode
o uznaní viny a prijatí trestu. Aj v disciplinárnom konaní sa tak majú použiť ustanovenia § 331 až
334 Tr. por., ktoré upravujú konanie o schválení takejto dohody. Ich použitie je však podľa citovaného
ustanovenia obmedzené jednak tým, že samotný Disciplinárny súdny poriadok neustanovuje inak,
jednak tým, že ich použitie nevylučuje povaha veci. Odlišnú úpravu v Disciplinárnom súdnom poriadku
predstavuje napríklad ustanovenie § 13 ods. 1, podľa ktorého sa disciplinárne konanie začína na návrh,
ktorého náležitosti sú bližšie upravené v ďalších odsekoch. Tým je jasne ustanovené, že disciplinárne
konanie sa môže začať len takto a nie (napríklad) na základe návrhu na schválenie dohody o vine a
treste. Obdobne ustanovenie § 28 ods. 1 D. s. p. predpokladá, že o disciplinárnom návrhu sa rozhoduje
na ústnom pojednávaní, čím je vylúčené použitie § 332 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého sa o dohode o vine
a treste koná na verejnom zasadnutí.
3. V disciplinárnom konaní tak prichádza konanie o dohode o vine a treste do úvahy len postupom,
ktorý predpokladá ustanovenie § 255 ods. 3 Tr. por., teda v zásade na ústnom pojednávaní. Aj v takom
prípade sa však ustanovenia o dohode o vine a treste majú použiť len vtedy, ak to nevylučuje povaha
veci, a aj to len primerane. Primerané použitie týchto ustanovení znamená aplikovať ich s ohľadom na to,
čo je predmetom disciplinárneho konania, a na iné ustanovenia Disciplinárneho súdneho poriadku. To
znamená,žesanebudúpoužívaťustanovenia,ktoréodkazujúnaurčitýdruhtrestov,ktoréneprichádzajú
do úvahy pri disciplinárnej zodpovednosti, že sa primerane upraví znenie otázok uvedených v § 333
ods. 3 Tr. por., že sa pri schvaľovaní dohody nebude rozhodovať o ochrannom opatrení alebo o náhrade
škody (§ 334 ods. 1 Tr. por.), nebude sa pri nej rozhodovať o väzbe a nebude sa dávať poučenie o
prípustnosti dovolania. Ani odkaz na primerané použitie týchto ustanovení však neznamená, že by sa
mohli používať voľne, že by si disciplinárny senát mohol ľubovoľne vyberať, ktoré chce a ktoré nechce
použiť, teda, že by ustanovenia Trestného poriadku mohol používať takpovediac „od buka do buka“.
Podľa nášho názoru - a dokumentuje to napokon aj väčšinové rozhodnutie v ods. 25 a 26, ako aj 30 až
33 odôvodnenia - sú aj v disciplinárnom konaní celkom zreteľne použiteľné, okrem iného, ustanovenia
§ 331 ods. 1 písm. b) a § 334 ods. 1 až 3 Tr. por.
4. Disciplinárny senát tak musí pri rozhodovaní o schválení dohody o vine a treste (presnejšie o
disciplinárnom opatrení) postupovať rovnako, ako má podľa citovaných ustanovení postupovať súd,
ktorý o jej schválení rozhoduje v trestnom konaní. Podľa § 331 ods. 1 písm. b) Tr. por. predseda senátu
(v disciplinárnom konaní však zásadne disciplinárny senát, porov. § 3 D. s. p.) po preskúmaní návrhu
dohody o vine a treste podľa jeho obsahu a obsahu spisu návrh odmietne, ak zistí závažné porušenie
procesných predpisov, najmä porušenie práva na obhajobu, alebo ak navrhovaná dohoda je zrejme
neprimeraná. Ak ju neodmietne, podľa § 334 ods. 1 Tr. por. má rozhodovať okrem iného o skutku, jeho
právnej kvalifikácii a primeranosti trestu v rozsahu uvedenom v návrhu na dohodu o vine a treste. Ak
súd navrhnutú dohodu, ktorá nie je zrejme neprimeraná, nepovažuje za spravodlivú, podľa § 334 ods.
2 Tr. por. oznámi svoje výhrady stranám, ktoré môžu navrhnúť nové znenie dohody. Ustanovenie § 334
ods. 3 Tr. por. potom výslovne predpokladá, že súd môže dohodu v navrhnutom rozsahu neschváliť.
Všetky tieto ustanovenia sú v Trestnom poriadku obsiahnuté v podstate od jeho účinnosti, teda od 1.
januára 2006. Dohoda o vine a treste mala byť podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu (Národná rada
Slovenskej republiky, III. volebné obdobie, tlač 720) úplne novým prvkom, no mala byť striktne viazaná
na súhlas súdu. Jej význam mal spočívať v možnosti vybaviť vec mimo hlavného pojednávania, rovnako
ako tomu mali slúžiť trestný rozkaz, podmienečné zastavenie trestného stíhania a zmier.
5. Napriek tomu, že inštitút dohody o vine a treste je súčasťou nášho Trestného poriadku už dlhodobo,
nepodarilo sa nám nájsť v domácej právnickej spisbe žiadne monografické spracovanie tohto inštitútu,
ktorý by sa komplexne zaoberalo jeho jednotlivými aspektmi. Vo všeobecnosti možno uviesť, žedohodovanie o vine a treste má svoj pôvod v anglosaských právnych kultúrach (kultúrach common
law), najmä v Spojených štátoch amerických (porov. Langer, M. The diffusion of plea bargaining and
the global administration of criminal convictions. In: Kol. Research Handbook on Plea Bargaining
and Crimincal Justice. Cheltenham: Edward Elgar Publishing 2024, s. 14). Pre túto právnu kultúru je
typický silne kontradiktórny proces, kde prokurátor nie je len pánom prípravného konania, ale celého
procesu (master of the instance). V tomto systéme je súd viazaný nielen skutkom vymedzeným v
obžalobe, ale v zásade aj jeho právnou kvalifikáciou. To významne posilňuje možnosti prokurátora pri
formulovaní obsahu prípadnej dohody. Postup predpokladaný napríklad v § 284 ods. 2 Tr. por., ktorý
dovoľuje súdu uznať obžalovaného za vinného aj podľa prísnejšieho ustanovenia zákona než ako ho
posudzovala obžaloba, je pre anglosaského právnika nepredstaviteľný (porov. Hertel, F. „Deal“ gleich
„Bargain“? Verständigungen im deutschen und angelsächsischen Strafverfahren. Zeitschrift für das
Jurastudium, roč. 2010, č. 2, s. 199). Napriek tomu aj v konaniach pred federálnymi súdmi Spojených
štátov amerických súd na základe tzv. Rule 11 (b) (3) Federálnych pravidiel trestného konania musí pred
prijatím vyhlásenia o vine (ktoré je základom dohody) preskúmať, či skutkový stav poskytuje oporu pre
takéto vyhlásenie.
6. Postupne sa rôzne formy dohadovania o rozsudku objavili aj v kontinentálnej Európe (porov. prehľad
u Langer, M. cit. dielo, s. 12 až 14). V začiatkoch išlo prevažne o neformálne praktické postupy, ktoré
nemali výslovný základ v žiadnom pozitívnom práve. Napríklad v Nemecku sa takéto postupy začali
častejšie objavovať najneskôr v osemdesiatych rokoch 20. storočia. Išlo o určité dohodovanie medzi
súdom, prokurátorom a obhajobou spolu s obžalovaným, ktorému súd pre prípad priznania prisľuboval
určitý trest. Spolkový ústavný súd v uznesení z 27. januára 1987 (sp. zn. 2 BvR 1133/86) neodmietol
možnosť takýchto dohôd, zdôraznil však, že nemôžu nijako obmedzovať sudcovskú povinnosť zistiť
skutkový stav a podradiť ho pod právnu normu a musia rešpektovať zásady vymeriavania trestov.
Neskoršia zákonná úprava v § 257c a iných nem. Trestného poriadku sa stala predmetom posudzovania
tohto súdu, ktorý v rozsudku z 19. marca 2013 (sp. zn. 2 BvR 2628/10) potvrdil jej ústavnosť. Zdôraznil
však, že trestné právo musí spočívať na princípe zavinenia (viny), pretože ten je zárukou rešpektovania
dôstojnosti človeka a jeho zodpovednosti samého za seba. Aj zásada nulla poena sine culpa vyjadruje,
že predpokladom trestnej sankcie je nevyhnutne zistenie individuálnej viny na protiprávnom konaní.
Okrem toho je právny štát založený aj na idei materiálnej spravodlivosti a rovnosti pred zákonom, čo v
spojení s princípom zavinenia znamená, že trestnoprávna skutková podstata a právny následok musia
na seba racionálne nadväzovať a trest musí byť primeraný závažnosti činu a zavineniu páchateľa.
Základným účelom trestného procesu tak musí byť zistenie skutočného skutkového stavu; dôsledkom
domnienky neviny totiž je, že skutok a vina sa musia páchateľovi riadne preukázať. Za významné
považoval ústavný súd v tomto smere aj právo obvineného odoprieť výpoveď, o ktorého vzdaní sa musí
rozhodovať celkom slobodne, ako aj spomínanú domnienku neviny. V tomto smere takisto podčiarkol
úlohu nezávislého a nestranného súdu, ktorý musí rozhodovať o vine a treste. Na podobných princípoch
spočívajú aj úpravy dohodovania o vine a treste prijaté vo Švédsku či Fínsku (porov. Günsberg, P. S. The
increasing reach of negotiated justice in Nordic countries. In: Kol. Research hanbook etc., s. 146 až 152).
7. Aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 49 predpokladá, že len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným
činom a aký trest možno uložiť za jeho spáchanie. V nadväznosti na to jej čl. 50 ods. 1 zdôrazňuje, že
len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy. Citované ustanovenie tak svojou formuláciou svedčí o
tom, že rozhodovanie o vine a treste za trestné činy nemôže byť zverené žiadnemu inému orgánu než
súdu. Zároveň z formulácie, že súd o vine a treste rozhoduje, možno vyvodiť, že súd musí disponovať
reálnymoprávnenímposúdiť,čiobžalovanýskutočnejealeboniejevinný,amusímaťmožnosťuložiťmu
práve taký trest, ktorý podľa zákonných kritérií zodpovedá jeho vine v celej jej šírke (vrátane prípadných
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, porov. v tomto smere aj nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. PL. ÚS 106/2011). Práve inštitút dohody o vine a treste môže byť v napätí s týmto
ústavným pravidlom (porov. v tomto smere napr. Svák, J. In: Orosz, L., Svák, J. a kol. Ústava Slovenskej
republiky. Komentár. Zväzok I. Bratislava : Wolters Kluwer SR 2021, s. 680), pretože pri ňom je sporné,
či súd skutočne rozhoduje o vine po riadnom posúdení všetkých okolností, alebo je základom jeho
rozhodnutia len priznanie obvineného. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy však treba všetky zákony vykladať a
používať práve v súlade s ústavou. Preto požiadavka, aby súd o vine páchateľa skutočne rozhodoval,
vyplývajúcazčl.50ods.1ústavy,musíbyťzákladnýminterpretačnýmnávodomprivymedzeníúlohsúdu
podľa už citovaných § 331 ods. 1 písm. b) a § 334 ods. 1 až 3 Tr. por. Druhým interpretačným návodom
potom musí byť aj spomínaná rovnosť všetkých občanov v právach, ako vyplýva z čl. 12 ods. 1 ústavy.
Kvôli tomu sa súdy musia usilovať o to, aby sa tresty ukladané rôznym páchateľom s porovnateľným
stupňom viny (v najširšom zmysle slova) od seba bezdôvodne neprimerane neodlišovali.8. Vychádzajúc z týchto dôvodov možno konštatovať, že aj doktrína a existujúca judikatúra v zásade
zdôrazňujú, že ani pri rozhodovaní o dohode o vine a treste súdy nesmú rezignovať na svoju ústavnú
úlohu „nezávislého arbitra“, ktorý sa musí v čo najväčšej miere snažiť o nachádzania a nastolenie
spravodlivosti. Súd tak musí vždy preskúmať, či výsledky prípravného konania odôvodňujú záver, že
skutok uvedený v dohode je trestným činom, či ho spáchal obvinený, či dôkazy nasvedčujú pravdivosti
jeho priznania (porov. Vráblová, M. In: Záhora, J. Šimovček, I., Polák, P. a kol. Trestný poriadok.
Komentár. Bratislava : Wolters Kluwer 2023). Súd musí garantovať, že aj pri vyjednávanej spravodlivosti
budú zachované kritériá spravodlivosti vo vzťahu k ukladaniu trestov; ani v prospech obojstrannej
výhodnosti nemožno obetovať požiadavku spravodlivosti, účinnosti a úmernosti trestu. Preto musí súd
pri schvaľovaní skúmať, či sú záujmy štátu a páchateľa vyvážené, či trest zabezpečí ochranu spoločnosti
pred páchateľom, vyjadrí dostatočné morálne odsúdenie a vezme do úvahy aj ďalšie okolnosti (porov.
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Tost 33/2017, 2 Tost 11/2017, 2 Tost 19/2015
alebo 6 Tost 1/2016). Ani doktrína teda nemá pochybnosti o tom, že súd nielenže nemusí, ale ani nesmie
schváliť akúkoľvek dohodu, hoci prokurátor aj obvinený s jej obsahom súhlasili.
9. Praktickým výkladovým problémom, na ktorý doktrína v tejto súvislosti poukazuje, je nejasný rozdiel
medzi zjavnou neprimeranosťou podľa § 331 ods. 1 písm. b) a nespravodlivosťou podľa § 334 ods. 2
Tr. por. (porov. Balogh, T. In: Strémy, T., Šamko, P., Kurilovská, L. a kol. Trestný poriadok - praktický
komentár. Bratislava : Wolters Kluwer 2024, s. 895). Podľa jej názoru pod zjavnou neprimeranosťou
sa musí rozumieť taký nedostatok dohody, ktorý nie je možné odstrániť v ďalšom konaní postupom
podľa § 334 ods. 2 Tr. por. S jej názorom sme sa v zásade stotožnili aj v prerokúvanej veci, pretože
aj podľa nášho názoru z citovaného § 334 ods. 2 Tr. por. vyplýva, že riešením výhrad súdu voči
spravodlivosti (teda obsahu) dohody je možnosť jej strán takúto dohodu ihneď upraviť a navrhnúť
jej schválenie v upravenom znení. Musí ísť teda o nedostatky dohody, ktoré sú týmto spôsobom
upraviteľné. Naopak, dôvodom zjavne neprimeranosti musia byť okolnosti, ktoré takto nie je možné
odstrániť, teda ktoré sa netýkajú ani tak samotného obsahu dohody, ale skôr principiálne otázky či v
danej veci vôbec prichádza do úvahy dohoda o vine a treste. Pri tejto našej úvahe vychádzame aj z
toho, že Trestný poriadok ako pravidlo predpokladá schvaľovanie dohody o vine a treste na základe
osobitného návrhu na osobitnom verejnom zasadnutí. Ak by prokurátor namiesto dohody pre ten istý
skutok podal obžalobu, tú by súd ešte pred vecným zaoberaním sa otázkou viny a trestu predbežne
preskúmal, resp. prejednal. Pritom by rozhodoval podľa § 241 alebo § 244 Tr. por. okrem iného o
postúpení veci inému orgánu, zastavení trestného stíhania, jeho prerušení alebo o odmietnutí obžaloby.
Vo všetkých týchto prípadoch ide o rozhodnutie o tom, že skutok vymedzený v obžalobe vôbec nemá byť
predmetom meritórneho prejednávania súdom, pretože na to nie sú splnené podmienky. Domnievame
sa, že niet žiadneho zmysluplného dôvodu, aby súd mal byť zhovievavejší len preto, že podkladom jeho
meritórneho rozhodovania nie je obžaloba, ale návrh na schválenie dohody o vine a treste.
10. Na základe uvedeného správny výklad ustanovenia § 331 ods. 1 písm. b) Tr. por. spočíva v tom,
že odmietnuť návrh dohody o vine a treste ako zjavne neprimeraný môže súd v zásade len vtedy, ak
sú tu také okolnosti, pre ktoré by pri predbežnom prejednaní (preskúmaní) obžaloby bolo odôvodnené
odoprieť meritórne rozhodovanie o nej. Ako už bolo uvedené, môže ísť najmä o prípady, že sú tu
dôvody zastavenia trestného stíhania podľa § 215 (teda je dostatočne odôvodnené, že skutok sa nestal,
nie je trestným činom, nespáchal ho obvinený, trestné stíhanie je neprípustné, obvinený nebol trestne
zodpovedný alebo zanikla trestnosť činu, ako aj fakultatívne dôvody zastavenia podľa odseku 2 alebo 3),
dôvody postúpenia veci podľa § 214 (ak nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom
alebo iným deliktom alebo prejednaný v disciplinárnom konaní), alebo analogické dôvody ako pre
odmietnutie obžaloby (napr. také formálne nedostatky dohody o vine a treste, že o nej nie je možné
konať). To dosvedčuje aj už cit. dôvodová správa, ktorá vyslovene predpokladala, že k odmietnutiu dôjde
celkom výnimočne a prevažná väčšina vecí bude realizovaná na verejnom zasadnutí (osobitná časť,
s. 66). Ako už bolo uvedené, podkladom takého rozhodnutia je podľa § 331 ods. 1 Tr. por. predložený
návrh dohody a obsah spisov. Toto ustanovenie potom primerane platí aj vtedy, ak o dohode o vine a
treste rokujú prokurátor a obžalovaný v prerušení hlavného pojednávania v zmysle § 255 ods. 3 Tr. por.
Pretože, ako už bolo uvedené (porov. cit. § 13 ods. 1 D. s. p.), v disciplinárnom konaní prichádza do
úvahy vždy len tento spôsob uzatvárania dohody o vine a treste, môže disciplinárny senát na základe
primeraného použitia § 331 ods. 1 písm. b) Tr. por. odmietnuť návrh na schválenie uzavretej dohody
o vine a disciplinárnom opatrení spravidla len vtedy, ak podľa obsahu spisov by prichádzalo do úvahy
zastavenie disciplinárneho konania alebo by bolo celkom zrejmé, že skutok, ktorý je predmetom dohody,
sa nestal, nie je disciplinárnym previnením alebo ho nespáchal disciplinárne obvinený.
11. V ostatných prípadoch podľa nás nie je dôvod uvažovať nad odmietnutím návrhu na schválenie
takejto dohody v disciplinárnom konaní ako zjavne neprimeranej podľa § 331 ods. 1 písm. b) Tr.por. To však nič nemení na tom, že podľa už cit. § 334 ods. 2 a 3 Trestného poriadku v spojení
s § 4 D. s. p. musí disciplinárny senát rozhodnúť o tom, či dohodu schvaľuje alebo neschvaľuje.
Vychádzajúc z vyššie podaného rozboru úlohy súdu pri schvaľovaní takejto dohody v trestnom konaní,
ako ju postuluje doktrína a judikatúra a ako plynie z požiadaviek čl. 50 ods. 1, ale aj čl. 12 ods. 1
ústavy, a zo zásadnej použiteľnosti citovaných ustanovení aj v disciplinárnom konaní, to znamená,
že disciplinárny senát môže schváliť len takú dohodu, ktorá je spravodlivá. Spravodlivosť nemožno
stotožňovať s (jednostrannou) výhodnosťou pre disciplinárne obvineného, ako o tom svedčia aj citované
názory judikatúry a doktríny. To znamená, že musí predovšetkým posúdiť, či skutok opísaný v dohode je
správne právne kvalifikovaný ako disciplinárne previnenie príslušnej závažnosti (§ 115 a 116 zákona č.
385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov, ktoré rozoznávajú disciplinárne
previnenia, závažné disciplinárne previnenia a závažné disciplinárne previnenia nezlučiteľné s funkciou
sudcu) a či navrhované disciplinárne opatrenie nielen zodpovedá druhu a výmere predpokladaným pre
disciplinárne previnenie danej závažnosti (§ 117 ods. 1 až 5 cit. zák.), ale aj to, či zodpovedá všetkým
zákonnýmhľadiskámprejehouloženievdanejkonkrétnejveci(§117ods.6cit.zák.).Inakpovedané,nie
je prípustné, aby sa disciplinárny senát len kvôli tomu, že s dohodou súhlasil navrhovateľ a disciplinárne
obvinený, obmedzil len na letmé posúdenie otázky, či uložená sankcia nie je mimo zákonného druhu
a rozmedzia.
12. Verifikácia spravodlivosti (a v rámci toho aj obojstrannej výhodnosti) dohody o vine a treste je tak
podľa nás podstatou rozhodovania o jej (ne)schválení. Disciplinárny senát teda musí na základe obsahu
spisu (porov. predvetie § 331 ods. 1 Tr. por.) preskúmať, či by (aspoň približne) rovnakú sankciu uložil
disciplinárne obvinenému, ak by o jeho vine nerozhodoval na základe dohody o vine a disciplinárnom
opatrení, ale po vykonanom ústnom pojednávaní, prípadne po prijatí jeho vyhlásenia, že je vinný (porov.
§ 257 Tr. por.). Dôvodom uloženia nižšieho disciplinárneho opatrenia nemôže byť okolnosť, že s ním
súhlasil navrhovateľ alebo že disciplinárne obvinený „ušetril prácu“ disciplinárnemu senátu, ktorý tak
nemusel dokazovať jeho jednotlivé previnenia. Uzavretie dohody o vine a treste (podobne ako priznanie
obvineného) možno v disciplinárnom konaní zásadne brať do úvahy len ako jednu z poľahčujúcich
okolností v zmysle cit. § 117 ods. 6 zákona č. 385/2000 Z. z., ktorých výpočet nie je taxatívny. Aj keby na
základe § 150 cit. zák. bolo možné subsidiárne použiť ustanovenie § 39 ods. 4 Trestného zákona (o čom
máme pochybnosti kvôli inej systematike disciplinárnych opatrení v § 117 ods. 1 a 2 cit zák.), vzťahuje
sa toto ustanovenie len na zníženie dolnej hranice sadzby príslušného disciplinárneho opatrenia. Len
mimoriadne rozširujúcim výkladom v prospech disciplinárne obvineného by sa dalo dospieť k záveru, že
dohoda o vine a treste by mala automaticky viesť k disciplinárnemu opatreniu o jednu tretinu nižšiemu,
než keby bolo uložené po vykonanom ústnom pojednávaní.
13. Aj pri zohľadnení týchto výkladových možností sme - na rozdiel od väčšiny senátu - presvedčení,
že dohoda o vine a disciplinárnom opatrení uzavretá v prerokúvanej veci 28. októbra 2025 medzi
navrhovateľom a disciplinárne obvineným nespĺňa kritérium obojstrannej výhodnosti, ktoré - ako sme
už uviedli - je dôležitou súčasťou jej spravodlivosti v zmysle § 334 ods. 2 Tr. por. V prerokúvanej veci
disciplinárneobvinenýuznalsvojuvinukcelkovo31skutkom,ktorýchpodstataspočívalavnevyhotovení
súdneho rozhodnutia včas, a k piatim skutkom, ktorých podstata spočívala v nerozhodnutí o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia včas. Omeškania s vyhotovením súdnych rozhodnutí v jednotlivých
skutkoch predstavovali od dvoch dní až po viac než 20 mesiacov. Pretože zákonná lehota podľa §
223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku je zásadne 30 dní od jeho vyhlásenia, ide až o
dvadsaťnásobné prekročenie tejto lehoty. Ešte podstatnejšie však je, že omeškanie s rozhodnutím o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v jednom zo skutkov trvalo viac než 4 roky (48 mesiacov),
čím v podstate 48násobne prekračovalo zákonnú lehotu ustanovenú na tento úkon v § 328 ods. 2
CSP. Pritom minimálne tohto trváceho (porov. § 122 ods. 12 Tr. zák.) disciplinárneho previnenia sa
disciplinárne obvinený dopúšťal v období od 13. mája 2022 do 13. mája 2023, teda v čase kedy ešte
(celkom nesporne) nebolo zahladené disciplinárne opatrenie - napomenutie uložené mu rozhodnutím
tunajšieho súdu sp. zn. 31 D 20/2021 z 13. mája 2022. U disciplinárne obvineného tak jednoznačne
prichádzalo do úvahy disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 1 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. v
druhej alternatíve, teda zníženie funkčného platu najviac o 30 % na šesť mesiacov. Celková „sadzba“
disciplinárneho opatrenia, ktoré v tomto prípade prichádzalo do úvahy, tak zodpovedala zníženiu
funkčného platu o 0 až 180 %.
14. Disciplinárne opatrenie, ktoré bolo disciplinárne obvinenému uložené na základe tu schválenej
dohody (20 % na dva mesiace), tak vo výsledku predstavuje zníženie funkčného platu o 40 % a
pohybuje sa pri dolnej pätine zákonného rozmedzia. Za vyššie popísaných okolností veci sme takto
uložené disciplinárne opatrenie nemohli považovať za obojstranne výhodné (a tým ani za spravodlivé
na účely § 334 ods. 2 Tr. por.), a to napriek tomu, že sa bolo uložené v rámci zákonom predpokladanejsadzby (porov. ods. 31 väčšinového rozhodnutia). Naopak, takéto opatrenie je neprimerane výhodné
„v prospech“ disciplinárne obvineného a nevýhodné z pohľadu ochrany záujmov, ktoré sa majú
disciplinárnym trestaním chrániť. Ani špecifiká spojené s konaním o dohode o vine a disciplinárnom
opatrení nemohli viesť k až tak podstatnému zníženiu disciplinárneho opatrenia. Ak by sme aj
akceptovali, že nebol dôvod (aspoň niektoré) skutky uvedené v dohode kvalifikovať ako závažné
disciplinárne previnenie, minimálne cez cit. ustanovenie § 117 ods. 6 zákona č. 385/2000 Z. z. malo byť
dôraznejšie prihliadané na rozsah a povahu povinností, ktoré nimi porušil. Tieto okolnosti podľa nás v
prípade, ak by sa rozhodovalo po ústnom pojednávaní, opodstatňovali, aby sa výsledné disciplinárne
opatrenie pohybovalo v hornej polovici zákonného rozmedzia. Disciplinárne opatrenie uložené tu
disciplinárneobvinenémujetaknespravodlivénielenvovzťahukskutkom,ktorébolipredmetomdohody,
ale aj k iným disciplinárne obvineným v iných konaniach (napr. vo veci sp. zn. 31 D 6/2021 - zníženie
funkčného platu o 20 % na tri mesiace za 20 skutkov včas nevypracovaného rozhodnutia; vo veci sp.
zn. 31 D 11/2021 - zníženie o 60 % na sedem mesiacov za osem skutkov včas nevypracovaného
rozhodnutia; vo veci sp. zn. 33 D 16/2021 - zníženie o 30 % na tri mesiace za prieťah 14 mesiacov; vo
veci sp. zn. 32 D 14/2022 - schválená dohoda o znížení o 50 % na dva mesiace za 36 skutkov včas
nevypracovaných rozhodnutí).
15. Disciplinárne opatrenie navrhnuté v prerokúvanej veci v dohode o vine a treste tak nebolo v
primeranej korelácii so skutkami, za ktoré sa ukladalo, s osobou disciplinárne obvineného (najmä
predchádzajúcim disciplinárnym postihom), čím neplní ani funkciu represívnu, ani funkciu preventívnu.
Tým podľa nášho názoru nenapĺňalo kritérium spravodlivosti v zmysle § 334 ods. 2 Tr. por. Zo všetkých
uvedených dôvodov sme presvedčení, že disciplinárnym rozhodnutím, ktorým v prerokúvanej veci
schválil navrhnutú dohodu, disciplinárny senát nenaplnil svoju úlohu, ktorú mu uložil zákonodarca v
ustanovení § 334 ods. 2 Tr. por. v spojení s § 4 D. s. p. Preto sme s ním nemohli súhlasiť a hlasovali
sme proti schváleniu dohody.
ODLIŠNÉ STANOVISKO
1. Podľa § 35 ods. 4 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky (disciplinárny súdny poriadok) pripájame svoje odlišné stanovisko k
disciplinárnemu rozhodnutiu sp. zn. 31 D 7/2025 z 28. októbra 2025, ktorým disciplinárny senát schválil
dohodu o priznaní viny a uložení disciplinárneho opatrenia, pretože sme s ním nemohli súhlasiť.
2. Podľa § 4 D. s. p. platí, že ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, na
disciplinárne konanie sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku (okrem iného) o dohode
o uznaní viny a prijatí trestu. Aj v disciplinárnom konaní sa tak majú použiť ustanovenia § 331 až
334 Tr. por., ktoré upravujú konanie o schválení takejto dohody. Ich použitie je však podľa citovaného
ustanovenia obmedzené jednak tým, že samotný Disciplinárny súdny poriadok neustanovuje inak,
jednak tým, že ich použitie nevylučuje povaha veci. Odlišnú úpravu v Disciplinárnom súdnom poriadku
predstavuje napríklad ustanovenie § 13 ods. 1, podľa ktorého sa disciplinárne konanie začína na návrh,
ktorého náležitosti sú bližšie upravené v ďalších odsekoch. Tým je jasne ustanovené, že disciplinárne
konanie sa môže začať len takto a nie (napríklad) na základe návrhu na schválenie dohody o vine a
treste. Obdobne ustanovenie § 28 ods. 1 D. s. p. predpokladá, že o disciplinárnom návrhu sa rozhoduje
na ústnom pojednávaní, čím je vylúčené použitie § 332 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého sa o dohode o vine
a treste koná na verejnom zasadnutí.
3. V disciplinárnom konaní tak prichádza konanie o dohode o vine a treste do úvahy len postupom,
ktorý predpokladá ustanovenie § 255 ods. 3 Tr. por., teda v zásade na ústnom pojednávaní. Aj v takom
prípade sa však ustanovenia o dohode o vine a treste majú použiť len vtedy, ak to nevylučuje povaha
veci, a aj to len primerane. Primerané použitie týchto ustanovení znamená aplikovať ich s ohľadom na to,
čo je predmetom disciplinárneho konania, a na iné ustanovenia Disciplinárneho súdneho poriadku. To
znamená,žesanebudúpoužívaťustanovenia,ktoréodkazujúnaurčitýdruhtrestov,ktoréneprichádzajú
do úvahy pri disciplinárnej zodpovednosti, že sa primerane upraví znenie otázok uvedených v § 333
ods. 3 Tr. por., že sa pri schvaľovaní dohody nebude rozhodovať o ochrannom opatrení alebo o náhrade
škody (§ 334 ods. 1 Tr. por.), nebude sa pri nej rozhodovať o väzbe a nebude sa dávať poučenie o
prípustnosti dovolania. Ani odkaz na primerané použitie týchto ustanovení však neznamená, že by sa
mohli používať voľne, že by si disciplinárny senát mohol ľubovoľne vyberať, ktoré chce a ktoré nechce
použiť, teda, že by ustanovenia Trestného poriadku mohol používať takpovediac „od buka do buka“.
Podľa nášho názoru - a dokumentuje to napokon aj väčšinové rozhodnutie v ods. 25 a 26, ako aj 30 až
33 odôvodnenia - sú aj v disciplinárnom konaní celkom zreteľne použiteľné, okrem iného, ustanovenia
§ 331 ods. 1 písm. b) a § 334 ods. 1 až 3 Tr. por.4. Disciplinárny senát tak musí pri rozhodovaní o schválení dohody o vine a treste (presnejšie o
disciplinárnom opatrení) postupovať rovnako, ako má podľa citovaných ustanovení postupovať súd,
ktorý o jej schválení rozhoduje v trestnom konaní. Podľa § 331 ods. 1 písm. b) Tr. por. predseda senátu
(v disciplinárnom konaní však zásadne disciplinárny senát, porov. § 3 D. s. p.) po preskúmaní návrhu
dohody o vine a treste podľa jeho obsahu a obsahu spisu návrh odmietne, ak zistí závažné porušenie
procesných predpisov, najmä porušenie práva na obhajobu, alebo ak navrhovaná dohoda je zrejme
neprimeraná. Ak ju neodmietne, podľa § 334 ods. 1 Tr. por. má rozhodovať okrem iného o skutku, jeho
právnej kvalifikácii a primeranosti trestu v rozsahu uvedenom v návrhu na dohodu o vine a treste. Ak
súd navrhnutú dohodu, ktorá nie je zrejme neprimeraná, nepovažuje za spravodlivú, podľa § 334 ods.
2 Tr. por. oznámi svoje výhrady stranám, ktoré môžu navrhnúť nové znenie dohody. Ustanovenie § 334
ods. 3 Tr. por. potom výslovne predpokladá, že súd môže dohodu v navrhnutom rozsahu neschváliť.
Všetky tieto ustanovenia sú v Trestnom poriadku obsiahnuté v podstate od jeho účinnosti, teda od 1.
januára 2006. Dohoda o vine a treste mala byť podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu (Národná rada
Slovenskej republiky, III. volebné obdobie, tlač 720) úplne novým prvkom, no mala byť striktne viazaná
na súhlas súdu. Jej význam mal spočívať v možnosti vybaviť vec mimo hlavného pojednávania, rovnako
ako tomu mali slúžiť trestný rozkaz, podmienečné zastavenie trestného stíhania a zmier.
5. Napriek tomu, že inštitút dohody o vine a treste je súčasťou nášho Trestného poriadku už dlhodobo,
nepodarilo sa nám nájsť v domácej právnickej spisbe žiadne monografické spracovanie tohto inštitútu,
ktorý by sa komplexne zaoberalo jeho jednotlivými aspektmi. Vo všeobecnosti možno uviesť, že
dohodovanie o vine a treste má svoj pôvod v anglosaských právnych kultúrach (kultúrach common
law), najmä v Spojených štátoch amerických (porov. Langer, M. The diffusion of plea bargaining and
the global administration of criminal convictions. In: Kol. Research Handbook on Plea Bargaining
and Crimincal Justice. Cheltenham: Edward Elgar Publishing 2024, s. 14). Pre túto právnu kultúru je
typický silne kontradiktórny proces, kde prokurátor nie je len pánom prípravného konania, ale celého
procesu (master of the instance). V tomto systéme je súd viazaný nielen skutkom vymedzeným v
obžalobe, ale v zásade aj jeho právnou kvalifikáciou. To významne posilňuje možnosti prokurátora pri
formulovaní obsahu prípadnej dohody. Postup predpokladaný napríklad v § 284 ods. 2 Tr. por., ktorý
dovoľuje súdu uznať obžalovaného za vinného aj podľa prísnejšieho ustanovenia zákona než ako ho
posudzovala obžaloba, je pre anglosaského právnika nepredstaviteľný (porov. Hertel, F. „Deal“ gleich
„Bargain“? Verständigungen im deutschen und angelsächsischen Strafverfahren. Zeitschrift für das
Jurastudium, roč. 2010, č. 2, s. 199). Napriek tomu aj v konaniach pred federálnymi súdmi Spojených
štátov amerických súd na základe tzv. Rule 11 (b) (3) Federálnych pravidiel trestného konania musí pred
prijatím vyhlásenia o vine (ktoré je základom dohody) preskúmať, či skutkový stav poskytuje oporu pre
takéto vyhlásenie.
6. Postupne sa rôzne formy dohadovania o rozsudku objavili aj v kontinentálnej Európe (porov. prehľad
u Langer, M. cit. dielo, s. 12 až 14). V začiatkoch išlo prevažne o neformálne praktické postupy, ktoré
nemali výslovný základ v žiadnom pozitívnom práve. Napríklad v Nemecku sa takéto postupy začali
častejšie objavovať najneskôr v osemdesiatych rokoch 20. storočia. Išlo o určité dohodovanie medzi
súdom, prokurátorom a obhajobou spolu s obžalovaným, ktorému súd pre prípad priznania prisľuboval
určitý trest. Spolkový ústavný súd v uznesení z 27. januára 1987 (sp. zn. 2 BvR 1133/86) neodmietol
možnosť takýchto dohôd, zdôraznil však, že nemôžu nijako obmedzovať sudcovskú povinnosť zistiť
skutkový stav a podradiť ho pod právnu normu a musia rešpektovať zásady vymeriavania trestov.
Neskoršia zákonná úprava v § 257c a iných nem. Trestného poriadku sa stala predmetom posudzovania
tohto súdu, ktorý v rozsudku z 19. marca 2013 (sp. zn. 2 BvR 2628/10) potvrdil jej ústavnosť. Zdôraznil
však, že trestné právo musí spočívať na princípe zavinenia (viny), pretože ten je zárukou rešpektovania
dôstojnosti človeka a jeho zodpovednosti samého za seba. Aj zásada nulla poena sine culpa vyjadruje,
že predpokladom trestnej sankcie je nevyhnutne zistenie individuálnej viny na protiprávnom konaní.
Okrem toho je právny štát založený aj na idei materiálnej spravodlivosti a rovnosti pred zákonom, čo v
spojení s princípom zavinenia znamená, že trestnoprávna skutková podstata a právny následok musia
na seba racionálne nadväzovať a trest musí byť primeraný závažnosti činu a zavineniu páchateľa.
Základným účelom trestného procesu tak musí byť zistenie skutočného skutkového stavu; dôsledkom
domnienky neviny totiž je, že skutok a vina sa musia páchateľovi riadne preukázať. Za významné
považoval ústavný súd v tomto smere aj právo obvineného odoprieť výpoveď, o ktorého vzdaní sa musí
rozhodovať celkom slobodne, ako aj spomínanú domnienku neviny. V tomto smere takisto podčiarkol
úlohu nezávislého a nestranného súdu, ktorý musí rozhodovať o vine a treste. Na podobných princípoch
spočívajú aj úpravy dohodovania o vine a treste prijaté vo Švédsku či Fínsku (porov. Günsberg, P. S. The
increasing reach of negotiated justice in Nordic countries. In: Kol. Research hanbook etc., s. 146 až 152).7. Aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 49 predpokladá, že len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným
činom a aký trest možno uložiť za jeho spáchanie. V nadväznosti na to jej čl. 50 ods. 1 zdôrazňuje, že
len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy. Citované ustanovenie tak svojou formuláciou svedčí o
tom, že rozhodovanie o vine a treste za trestné činy nemôže byť zverené žiadnemu inému orgánu než
súdu. Zároveň z formulácie, že súd o vine a treste rozhoduje, možno vyvodiť, že súd musí disponovať
reálnymoprávnenímposúdiť,čiobžalovanýskutočnejealeboniejevinný,amusímaťmožnosťuložiťmu
práve taký trest, ktorý podľa zákonných kritérií zodpovedá jeho vine v celej jej šírke (vrátane prípadných
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, porov. v tomto smere aj nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. PL. ÚS 106/2011). Práve inštitút dohody o vine a treste môže byť v napätí s týmto
ústavným pravidlom (porov. v tomto smere napr. Svák, J. In: Orosz, L., Svák, J. a kol. Ústava Slovenskej
republiky. Komentár. Zväzok I. Bratislava : Wolters Kluwer SR 2021, s. 680), pretože pri ňom je sporné,
či súd skutočne rozhoduje o vine po riadnom posúdení všetkých okolností, alebo je základom jeho
rozhodnutia len priznanie obvineného. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy však treba všetky zákony vykladať a
používať práve v súlade s ústavou. Preto požiadavka, aby súd o vine páchateľa skutočne rozhodoval,
vyplývajúcazčl.50ods.1ústavy,musíbyťzákladnýminterpretačnýmnávodomprivymedzeníúlohsúdu
podľa už citovaných § 331 ods. 1 písm. b) a § 334 ods. 1 až 3 Tr. por. Druhým interpretačným návodom
potom musí byť aj spomínaná rovnosť všetkých občanov v právach, ako vyplýva z čl. 12 ods. 1 ústavy.
Kvôli tomu sa súdy musia usilovať o to, aby sa tresty ukladané rôznym páchateľom s porovnateľným
stupňom viny (v najširšom zmysle slova) od seba bezdôvodne neprimerane neodlišovali.
8. Vychádzajúc z týchto dôvodov možno konštatovať, že aj doktrína a existujúca judikatúra v zásade
zdôrazňujú, že ani pri rozhodovaní o dohode o vine a treste súdy nesmú rezignovať na svoju ústavnú
úlohu „nezávislého arbitra“, ktorý sa musí v čo najväčšej miere snažiť o nachádzania a nastolenie
spravodlivosti. Súd tak musí vždy preskúmať, či výsledky prípravného konania odôvodňujú záver, že
skutok uvedený v dohode je trestným činom, či ho spáchal obvinený, či dôkazy nasvedčujú pravdivosti
jeho priznania (porov. Vráblová, M. In: Záhora, J. Šimovček, I., Polák, P. a kol. Trestný poriadok.
Komentár. Bratislava : Wolters Kluwer 2023). Súd musí garantovať, že aj pri vyjednávanej spravodlivosti
budú zachované kritériá spravodlivosti vo vzťahu k ukladaniu trestov; ani v prospech obojstrannej
výhodnosti nemožno obetovať požiadavku spravodlivosti, účinnosti a úmernosti trestu. Preto musí súd
pri schvaľovaní skúmať, či sú záujmy štátu a páchateľa vyvážené, či trest zabezpečí ochranu spoločnosti
pred páchateľom, vyjadrí dostatočné morálne odsúdenie a vezme do úvahy aj ďalšie okolnosti (porov.
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Tost 33/2017, 2 Tost 11/2017, 2 Tost 19/2015
alebo 6 Tost 1/2016). Ani doktrína teda nemá pochybnosti o tom, že súd nielenže nemusí, ale ani nesmie
schváliť akúkoľvek dohodu, hoci prokurátor aj obvinený s jej obsahom súhlasili.
9. Praktickým výkladovým problémom, na ktorý doktrína v tejto súvislosti poukazuje, je nejasný rozdiel
medzi zjavnou neprimeranosťou podľa § 331 ods. 1 písm. b) a nespravodlivosťou podľa § 334 ods. 2
Tr. por. (porov. Balogh, T. In: Strémy, T., Šamko, P., Kurilovská, L. a kol. Trestný poriadok - praktický
komentár. Bratislava : Wolters Kluwer 2024, s. 895). Podľa jej názoru pod zjavnou neprimeranosťou
sa musí rozumieť taký nedostatok dohody, ktorý nie je možné odstrániť v ďalšom konaní postupom
podľa § 334 ods. 2 Tr. por. S jej názorom sme sa v zásade stotožnili aj v prerokúvanej veci, pretože
aj podľa nášho názoru z citovaného § 334 ods. 2 Tr. por. vyplýva, že riešením výhrad súdu voči
spravodlivosti (teda obsahu) dohody je možnosť jej strán takúto dohodu ihneď upraviť a navrhnúť
jej schválenie v upravenom znení. Musí ísť teda o nedostatky dohody, ktoré sú týmto spôsobom
upraviteľné. Naopak, dôvodom zjavne neprimeranosti musia byť okolnosti, ktoré takto nie je možné
odstrániť, teda ktoré sa netýkajú ani tak samotného obsahu dohody, ale skôr principiálne otázky či v
danej veci vôbec prichádza do úvahy dohoda o vine a treste. Pri tejto našej úvahe vychádzame aj z
toho, že Trestný poriadok ako pravidlo predpokladá schvaľovanie dohody o vine a treste na základe
osobitného návrhu na osobitnom verejnom zasadnutí. Ak by prokurátor namiesto dohody pre ten istý
skutok podal obžalobu, tú by súd ešte pred vecným zaoberaním sa otázkou viny a trestu predbežne
preskúmal, resp. prejednal. Pritom by rozhodoval podľa § 241 alebo § 244 Tr. por. okrem iného o
postúpení veci inému orgánu, zastavení trestného stíhania, jeho prerušení alebo o odmietnutí obžaloby.
Vo všetkých týchto prípadoch ide o rozhodnutie o tom, že skutok vymedzený v obžalobe vôbec nemá byť
predmetom meritórneho prejednávania súdom, pretože na to nie sú splnené podmienky. Domnievame
sa, že niet žiadneho zmysluplného dôvodu, aby súd mal byť zhovievavejší len preto, že podkladom jeho
meritórneho rozhodovania nie je obžaloba, ale návrh na schválenie dohody o vine a treste.
10. Na základe uvedeného správny výklad ustanovenia § 331 ods. 1 písm. b) Tr. por. spočíva v tom,
že odmietnuť návrh dohody o vine a treste ako zjavne neprimeraný môže súd v zásade len vtedy, ak
sú tu také okolnosti, pre ktoré by pri predbežnom prejednaní (preskúmaní) obžaloby bolo odôvodnené
odoprieť meritórne rozhodovanie o nej. Ako už bolo uvedené, môže ísť najmä o prípady, že sú tudôvody zastavenia trestného stíhania podľa § 215 (teda je dostatočne odôvodnené, že skutok sa nestal,
nie je trestným činom, nespáchal ho obvinený, trestné stíhanie je neprípustné, obvinený nebol trestne
zodpovedný alebo zanikla trestnosť činu, ako aj fakultatívne dôvody zastavenia podľa odseku 2 alebo 3),
dôvody postúpenia veci podľa § 214 (ak nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom
alebo iným deliktom alebo prejednaný v disciplinárnom konaní), alebo analogické dôvody ako pre
odmietnutie obžaloby (napr. také formálne nedostatky dohody o vine a treste, že o nej nie je možné
konať). To dosvedčuje aj už cit. dôvodová správa, ktorá vyslovene predpokladala, že k odmietnutiu dôjde
celkom výnimočne a prevažná väčšina vecí bude realizovaná na verejnom zasadnutí (osobitná časť,
s. 66). Ako už bolo uvedené, podkladom takého rozhodnutia je podľa § 331 ods. 1 Tr. por. predložený
návrh dohody a obsah spisov. Toto ustanovenie potom primerane platí aj vtedy, ak o dohode o vine a
treste rokujú prokurátor a obžalovaný v prerušení hlavného pojednávania v zmysle § 255 ods. 3 Tr. por.
Pretože, ako už bolo uvedené (porov. cit. § 13 ods. 1 D. s. p.), v disciplinárnom konaní prichádza do
úvahy vždy len tento spôsob uzatvárania dohody o vine a treste, môže disciplinárny senát na základe
primeraného použitia § 331 ods. 1 písm. b) Tr. por. odmietnuť návrh na schválenie uzavretej dohody
o vine a disciplinárnom opatrení spravidla len vtedy, ak podľa obsahu spisov by prichádzalo do úvahy
zastavenie disciplinárneho konania alebo by bolo celkom zrejmé, že skutok, ktorý je predmetom dohody,
sa nestal, nie je disciplinárnym previnením alebo ho nespáchal disciplinárne obvinený.
11. V ostatných prípadoch podľa nás nie je dôvod uvažovať nad odmietnutím návrhu na schválenie
takejto dohody v disciplinárnom konaní ako zjavne neprimeranej podľa § 331 ods. 1 písm. b) Tr.
por. To však nič nemení na tom, že podľa už cit. § 334 ods. 2 a 3 Trestného poriadku v spojení
s § 4 D. s. p. musí disciplinárny senát rozhodnúť o tom, či dohodu schvaľuje alebo neschvaľuje.
Vychádzajúc z vyššie podaného rozboru úlohy súdu pri schvaľovaní takejto dohody v trestnom konaní,
ako ju postuluje doktrína a judikatúra a ako plynie z požiadaviek čl. 50 ods. 1, ale aj čl. 12 ods. 1
ústavy, a zo zásadnej použiteľnosti citovaných ustanovení aj v disciplinárnom konaní, to znamená,
že disciplinárny senát môže schváliť len takú dohodu, ktorá je spravodlivá. Spravodlivosť nemožno
stotožňovať s (jednostrannou) výhodnosťou pre disciplinárne obvineného, ako o tom svedčia aj citované
názory judikatúry a doktríny. To znamená, že musí predovšetkým posúdiť, či skutok opísaný v dohode je
správne právne kvalifikovaný ako disciplinárne previnenie príslušnej závažnosti (§ 115 a 116 zákona č.
385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov, ktoré rozoznávajú disciplinárne
previnenia, závažné disciplinárne previnenia a závažné disciplinárne previnenia nezlučiteľné s funkciou
sudcu) a či navrhované disciplinárne opatrenie nielen zodpovedá druhu a výmere predpokladaným pre
disciplinárne previnenie danej závažnosti (§ 117 ods. 1 až 5 cit. zák.), ale aj to, či zodpovedá všetkým
zákonnýmhľadiskámprejehouloženievdanejkonkrétnejveci(§117ods.6cit.zák.).Inakpovedané,nie
je prípustné, aby sa disciplinárny senát len kvôli tomu, že s dohodou súhlasil navrhovateľ a disciplinárne
obvinený, obmedzil len na letmé posúdenie otázky, či uložená sankcia nie je mimo zákonného druhu
a rozmedzia.
12. Verifikácia spravodlivosti (a v rámci toho aj obojstrannej výhodnosti) dohody o vine a treste je tak
podľa nás podstatou rozhodovania o jej (ne)schválení. Disciplinárny senát teda musí na základe obsahu
spisu (porov. predvetie § 331 ods. 1 Tr. por.) preskúmať, či by (aspoň približne) rovnakú sankciu uložil
disciplinárne obvinenému, ak by o jeho vine nerozhodoval na základe dohody o vine a disciplinárnom
opatrení, ale po vykonanom ústnom pojednávaní, prípadne po prijatí jeho vyhlásenia, že je vinný (porov.
§ 257 Tr. por.). Dôvodom uloženia nižšieho disciplinárneho opatrenia nemôže byť okolnosť, že s ním
súhlasil navrhovateľ alebo že disciplinárne obvinený „ušetril prácu“ disciplinárnemu senátu, ktorý tak
nemusel dokazovať jeho jednotlivé previnenia. Uzavretie dohody o vine a treste (podobne ako priznanie
obvineného) možno v disciplinárnom konaní zásadne brať do úvahy len ako jednu z poľahčujúcich
okolností v zmysle cit. § 117 ods. 6 zákona č. 385/2000 Z. z., ktorých výpočet nie je taxatívny. Aj keby na
základe § 150 cit. zák. bolo možné subsidiárne použiť ustanovenie § 39 ods. 4 Trestného zákona (o čom
máme pochybnosti kvôli inej systematike disciplinárnych opatrení v § 117 ods. 1 a 2 cit zák.), vzťahuje
sa toto ustanovenie len na zníženie dolnej hranice sadzby príslušného disciplinárneho opatrenia. Len
mimoriadne rozširujúcim výkladom v prospech disciplinárne obvineného by sa dalo dospieť k záveru, že
dohoda o vine a treste by mala automaticky viesť k disciplinárnemu opatreniu o jednu tretinu nižšiemu,
než keby bolo uložené po vykonanom ústnom pojednávaní.
13. Aj pri zohľadnení týchto výkladových možností sme - na rozdiel od väčšiny senátu - presvedčení,
že dohoda o vine a disciplinárnom opatrení uzavretá v prerokúvanej veci 28. októbra 2025 medzi
navrhovateľom a disciplinárne obvineným nespĺňa kritérium obojstrannej výhodnosti, ktoré - ako sme
už uviedli - je dôležitou súčasťou jej spravodlivosti v zmysle § 334 ods. 2 Tr. por. V prerokúvanej veci
disciplinárneobvinenýuznalsvojuvinukcelkovo31skutkom,ktorýchpodstataspočívalavnevyhotovení
súdneho rozhodnutia včas, a k piatim skutkom, ktorých podstata spočívala v nerozhodnutí o návrhu nanariadenie neodkladného opatrenia včas. Omeškania s vyhotovením súdnych rozhodnutí v jednotlivých
skutkoch predstavovali od dvoch dní až po viac než 20 mesiacov. Pretože zákonná lehota podľa §
223 ods. 3 CSP na vyhotovenie a odoslanie rozsudku je zásadne 30 dní od jeho vyhlásenia, ide až o
dvadsaťnásobné prekročenie tejto lehoty. Ešte podstatnejšie však je, že omeškanie s rozhodnutím o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v jednom zo skutkov trvalo viac než 4 roky (48 mesiacov),
čím v podstate 48násobne prekračovalo zákonnú lehotu ustanovenú na tento úkon v § 328 ods. 2
CSP. Pritom minimálne tohto trváceho (porov. § 122 ods. 12 Tr. zák.) disciplinárneho previnenia sa
disciplinárne obvinený dopúšťal v období od 13. mája 2022 do 13. mája 2023, teda v čase kedy ešte
(celkom nesporne) nebolo zahladené disciplinárne opatrenie - napomenutie uložené mu rozhodnutím
tunajšieho súdu sp. zn. 31 D 20/2021 z 13. mája 2022. U disciplinárne obvineného tak jednoznačne
prichádzalo do úvahy disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 1 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. v
druhej alternatíve, teda zníženie funkčného platu najviac o 30 % na šesť mesiacov. Celková „sadzba“
disciplinárneho opatrenia, ktoré v tomto prípade prichádzalo do úvahy, tak zodpovedala zníženiu
funkčného platu o 0 až 180 %.
14. Disciplinárne opatrenie, ktoré bolo disciplinárne obvinenému uložené na základe tu schválenej
dohody (20 % na dva mesiace), tak vo výsledku predstavuje zníženie funkčného platu o 40 % a
pohybuje sa pri dolnej pätine zákonného rozmedzia. Za vyššie popísaných okolností veci sme takto
uložené disciplinárne opatrenie nemohli považovať za obojstranne výhodné (a tým ani za spravodlivé
na účely § 334 ods. 2 Tr. por.), a to napriek tomu, že sa bolo uložené v rámci zákonom predpokladanej
sadzby (porov. ods. 31 väčšinového rozhodnutia). Naopak, takéto opatrenie je neprimerane výhodné
„v prospech“ disciplinárne obvineného a nevýhodné z pohľadu ochrany záujmov, ktoré sa majú
disciplinárnym trestaním chrániť. Ani špecifiká spojené s konaním o dohode o vine a disciplinárnom
opatrení nemohli viesť k až tak podstatnému zníženiu disciplinárneho opatrenia. Ak by sme aj
akceptovali, že nebol dôvod (aspoň niektoré) skutky uvedené v dohode kvalifikovať ako závažné
disciplinárne previnenie, minimálne cez cit. ustanovenie § 117 ods. 6 zákona č. 385/2000 Z. z. malo byť
dôraznejšie prihliadané na rozsah a povahu povinností, ktoré nimi porušil. Tieto okolnosti podľa nás v
prípade, ak by sa rozhodovalo po ústnom pojednávaní, opodstatňovali, aby sa výsledné disciplinárne
opatrenie pohybovalo v hornej polovici zákonného rozmedzia. Disciplinárne opatrenie uložené tu
disciplinárneobvinenémujetaknespravodlivénielenvovzťahukskutkom,ktorébolipredmetomdohody,
ale aj k iným disciplinárne obvineným v iných konaniach (napr. vo veci sp. zn. 31 D 6/2021 - zníženie
funkčného platu o 20 % na tri mesiace za 20 skutkov včas nevypracovaného rozhodnutia; vo veci sp.
zn. 31 D 11/2021 - zníženie o 60 % na sedem mesiacov za osem skutkov včas nevypracovaného
rozhodnutia; vo veci sp. zn. 33 D 16/2021 - zníženie o 30 % na tri mesiace za prieťah 14 mesiacov; vo
veci sp. zn. 32 D 14/2022 - schválená dohoda o znížení o 50 % na dva mesiace za 36 skutkov včas
nevypracovaných rozhodnutí).
15. Disciplinárne opatrenie navrhnuté v prerokúvanej veci v dohode o vine a treste tak nebolo v
primeranej korelácii so skutkami, za ktoré sa ukladalo, s osobou disciplinárne obvineného (najmä
predchádzajúcim disciplinárnym postihom), čím neplní ani funkciu represívnu, ani funkciu preventívnu.
Tým podľa nášho názoru nenapĺňalo kritérium spravodlivosti v zmysle § 334 ods. 2 Tr. por. Zo všetkých
uvedených dôvodov sme presvedčení, že disciplinárnym rozhodnutím, ktorým v prerokúvanej veci
schválil navrhnutú dohodu, disciplinárny senát nenaplnil svoju úlohu, ktorú mu uložil zákonodarca v
ustanovení § 334 ods. 2 Tr. por. v spojení s § 4 D. s. p. Preto sme s ním nemohli súhlasiť a hlasovali
sme proti schváleniu dohody.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.