Uznesenie – Nečinnosti orgánu verejnej správy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Svk/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100306
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0824100306.1

Uznesenie

NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyvovecižalobcu:H.X.,Q..XX.XX.XXXX,trvalebytomK.XXX/
X, XXX XX S. J. - D., proti žalovanému: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Cintorínska 21, 814
99 Bratislava, IČO: 35 776 005, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, o kasačnej
sťažnosti žalobcu voči uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 28Sa/6/2024 - 101 zo dňa
02. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom
1. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 28Sa/6/2024 - 101 zo dňa 02. júla 2024 podľa § 98
ods. 1 písm. g) SSP odmietol žalobu žalobcu, pretože je neprípustná.

2. Zároveň konštatoval, že žalobca v rámci označenia druhu žaloby uviedol, že podáva voči žalovanému
žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, pričom žalovaný je právnická osoba zapísaná v
obchodnom registri so 100 % majetkovou účasťou štátu v zakladateľskej pôsobnosti Ministerstva financií
Slovenskejrepubliky.Jedinýmpredmetompodnikaniažalovanéhojekonsolidáciapohľadávokverejného
sektora podľa zákona č. 374/2014 Z. z. Konsolidáciu pohľadávok štátu vykonáva žalovaný ako poverená
osoba na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu vo vlastnom mene a na vlastný účet s tým, že

na uzavretie zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu sa vzťahujú ustanovenia § 43 až 51 Občianskeho
zákonníka.
3. Správny súd dodal, že žalovaný voči žalobcovi vymáha pohľadávku vo výške 76,- Eur, ktorá vznikla
na základe rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši č. ORPZ-
LM-ODI2-P-17/2021 zo dňa 29.06.2021. Konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, Krajského dopravného inšpektorátu, oddelenia bezpečnostnej

cestnej premávky č. KRPZ-ZA-KDI-SK-33/2021 zo dňa 18.08.2021, ktorým bolo zamietnuté odvolanie
žalobcu proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši č. ORPZ-
LM-ODI2-P-17/2021 zo dňa 29.06.2021 bolo vedené tunajším súdom pod sp. zn. 1S/19/2024 s tým,
že Uznesením č. k. 1S/19/2024-145 zo dňa 23.05.2024, právoplatným dňa 05.06.2024, bola žaloba
odmietnutá ako oneskorene podaná.
4. Záverom súd uviedol, že žalovaný je subjektom súkromného práva, a to obchodnou spoločnosťou,

ktorá vytvára svoj kapitál emisiou akcií a konsolidáciu pohľadávok vykonáva na zmluvnom základe
v režime Občianskeho zákonníka. Žalovanému osobitný predpis, zákon č. 374/2014 Z. z. nezveril
rozhodovanie,vzmyslektoréhobybolžalovanýoprávnenýzaviazaťfyzickúosobu(žalobcu)napeňažné
plnenie. Žalovanému bolo len postúpené právo uplatňovať pohľadávku. Žalovaný nespĺňa definíciu
orgánu verejnej správy podľa § 4 písm. d) SSP. V konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy
nie je žalovaný pasívne vecne legitimovaný, nakoľko pri výkone konsolidácie pohľadávky na základe

občiansko-právnej zmluvy o jej vymáhaní nerealizuje prenesený výkon verejnej správy a nerozhoduje
o právach, právom chránených záujmoch či povinnostiach fyzickej osoby alebo právnickej osobe, tedanerealizuje prenesený výkon štátnej správy formou individuálnych správnych aktov. Keďže podľa §
245 SSP žalovaným v prípade žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy môže byť len orgán
verejnej správy, pričom žalovaný v danom prípade toto postavenie nemá, správny súd žalobu žalobcu

z uvedených dôvodov podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol, pretože je neprístupná.
II. kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného
a) kasačná sťažnosť žalobcu
5. Žalobca v procesnom postavení sťažovateľa napadol predmetné uzneseniu kasačnou sťažnosťou
podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, kde namietal, že:

- Slovenská konsolidačná, a. s. bola založená zakladateľskou listinou dňa 26.10.1999. V súčasnej
dobe je jej jediným akcionárom Slovenská republika zastúpená MF SR. Dňa 01.01.2015 nadobudol
účinnosť zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V
zmysle citovaného zákona sa Slovenská konsolidačná a.s. stala dňom 14.02.2015 poverenou osobou
pre konsolidáciu pohľadávok verejného sektora. To znamená poverená osoba a inštitúcia koná v mene
štátu má povinnosť dodržiavať ústavu a ústavné zákony a medzinárodné dohovory, ktoré jej z povinnosti

štátneho orgánu vyplývajú. Podľa čl.7 štatútu ministerstva financií vyplýva že Slovenská konsolidačná
a.s. je štátna inštitúcia na ktorú spadajú všetky výkonné právomoci, ako orgánu štátnej a verejnej správy
ukotvené v štruktúrach štátnej správy.
- Pokiaľ je polícia stále v štádiu procesu dokazovania nemala právo vymáhať pohľadávku, ešte pred
rozhodnutím súdu, nakoľko stále prebieha odvolacie konanie. Iba súd má tú možnosť' preskúmavať

postupy polície či konala v zmysle nariadení medzinárodných zmlúv a ústavy. Pričom 3 ročná doba od
prešetrenia neprešla súd je orgán, ktorý rozhoduje v súlade o postupoch. Takto polícia konala svojvoľne
a bez toho, aby o tom rozhodol súd. V tomto období bola vyzvaná prokuratúra, aby zaujala stanovisko.
- Z hľadiska § 4 Občianskeho zákonníka môže rozhodnúť len orgán, ktorý má o tom rozhodnúť a nie
inštitúcia. Proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na

to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd. Podľa § 415 Občianskeho
zákonníka. každý je povinný počínať' si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na
prírode a životnom prostredí. Odvolal sa zároveň na ust. § 417 Občianskeho zákonníka.
- Počas celého obdobia poukazoval sťažovateľ/obeť tj.03.06.2020 ku dňu 25.01.2023 čo mu hrozí, a
akú ujmu mu zlé zaobchádzanie inštitúcií pomocou diskriminácii na pracovného trhu a rekvalifikácie

spôsobujú, a aké deštrukčné následky to môže spôsobiť. Obeť /sťažovateľ bol nútený aplikovať jeho
fundamentálne ľudské právo z dôvodu dobrých mravov, morálky a spoločenských vzťahov, čím sa
snažil predísť a upozorniť v tých časoch ešte nevzniknutým škodám. Z dôkazových materiálov je
zrejmé, že orgány a inštitúcie neprejavili záujem pri ochrane základných ľudských práv, ktoré z hľadiska
kompetentnosti a postavenia mali riešiť.

- Obeť/sťažovateľ dôkazovým spôsobom ukazoval listinné dôkazy, ako ho pracovný trh a inštitúcie
vedú do deštruktívneho stavu, nízko zárobkových prác a firiem s nedôveryhodným pozadím bez
možností rekvalifikácie. Ako mu pracovný trh neumožňuje rekvalifikáciu taktiež pri výbere dôstojného
zamestnania, čím jeho fyzická a vnútorná integrita trpí. Polícia a iné orgány nepreukázali svojou
činnosťou a záujmom v tejto veci konať, ktorá im vyplýva zo zákona. Obeť/poškodený sa na policajnej

stanici stretával s lekárskymi nariadeniami, na ktoré Policajné zložky nemali požadovanú odbornosť a
kompetentnosť vykonávať. Ďalej sťažovateľ poukázal nález ústavného súdu PL. US 14/2021-107.
b) vyjadrenie žalovaného
6. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti písomne nevyjadril.
III. Posúdenie veci kasačným súdom

7.NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyakosúdkasačný(§438ods.2SSP),pozistení,žekasačná
sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP)
a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu spolu s konaním,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
8. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
9. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej
správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní,

alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie;
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyniejestav,keďzrozhodnutiaorgánuverejnejsprávyaleboopatrenia
orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a povydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej
zmene okolností.
10. Podľa § 4 SSP, orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej

správy,b)orgányúzemnejsamosprávy,ktorýmisúobce,mestá,avhlavnommesteSlovenskejrepubliky
Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy,
ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým
osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej

osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým
osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej
osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.
11. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
12. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 374/2014 Z. z., konsolidáciu pohľadávok štátu vykonáva poverená
osoba na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu vo vlastnom mene a na vlastný účet.

13. Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 374/2014 Z. z., zmluva o vymáhaní pohľadávky štátu musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Na uzavretie zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu sa vzťahujú ustanovenia §
43 až 51 Občianskeho zákonníka.
14. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu
správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s

prihliadnutím na ustanovenie § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od
logických argumentov a relevantných právnych záverov, ktoré spolu so správnou citáciou dotknutých
právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého uznesenia, vytvárajú dostatočné východiská
pre vyslovenie výroku uznesenia. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.
15. Podľa SSP sa za orgány verejnej správy považujú aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorým

osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej
osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 4 písm. d/ SSP). „Aj keď pojem „verejnej správy“ nie
je možné dostatočne pozitívne vymedziť, možno ho charakterizovať tak, že sa jedná o realizáciu verejnej
moci, ktorá má sledovať určitý verejný cieľ alebo záujem alebo realizáciu zákona, ktorá je vykonaná
osobami, ktoré nie sú osobami nezávislými (od štátu). Možno pod ňou rozumieť správu verejných

záležitostí,realizovanúakoprejavvýkonnejmocivštáte,jesprávouvoverejnomzáujmeasubjekty,ktoré
ju vykonávajú, ju realizujú ako zákonom uloženú povinnosť, a to z titulu svojho postavenia ako verejno-
právnych subjektov. Verejnú správu v zmysle organizačnom predstavujú nielen subjekty ich primárneho
výkonu, t.j. štát prostredníctvom vlastných orgánov, ale tiež prostredníctvom verejnoprávnych subjektov
ako predstaviteľov a nositeľov verejnej moci. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve

preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov
verejnej správy a iných zásahov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej
správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom“ (bližšie rozsudok NSS SR spis. zn.
6Svk/48/2022 zo dňa 27.07.2023).
16. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia s tým, že žalovaný

tak,akoboloznačený,vystupujevpozíciiorgánuverejnejsprávyajepovinnýdodržiavaťprávnyporiadok
- kasačný súd uvádza, že správny súd prijal správny záver o tom, že žalovaný nespĺňa definíciu orgánu
verejnej správy podľa § 4 písm. d) SSP. Tento záver správneho súdu bol pritom jasne zdôvodnený s tým,
že„vkonaníožalobeprotinečinnostiorgánuverejnejsprávynieježalovanýpasívnevecnelegitimovaný,
nakoľko pri výkone konsolidácie pohľadávky na základe občiansko-právnej zmluvy o jej vymáhaní

nerealizuje prenesený výkon verejnej správy a nerozhoduje o právach, právom chránených záujmoch
či povinnostiach fyzickej osoby alebo právnickej osobe, teda nerealizuje prenesený výkon štátnej
správy formou individuálnych správnych aktov.“ Z hľadiska pasívnej legitimácie môže byť žalovaným v
správnomsúdnictveibaorgánverejnejsprávy,ktorémuzákonzverujeprávomocrozhodovaťoprávacha
povinnostiach účastníkov administratívneho konania. Slovenská konsolidačná, a.s. je štátom poverená

inštitúcia, ktorej predmetom činnosti je konsolidácia pohľadávok verejného sektora podľa zákona č.
374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Bola založená za účelom centrálneho uplatňovania splatných pohľadávok štátu, zamedzenia
roztrieštenosti veriteľského postavenia štátu v konkurzných konaniach, reštrukturalizáciách, likvidáciách
a najmä zefektívnenia vymáhania pohľadávok štátu všetkými dostupnými zákonnými prostriedkami.

Vykonáva konsolidáciu pohľadávok štátu v súlade zo zákonom č. 374/2014 Z. z a na základe zmlúv
o vymáhaní pohľadávok štátu, uzatvorených so správcami pohľadávok štátu. Konsolidácia pohľadávok
štátu predstavuje centrálne uplatňovanie splatnej pohľadávky štátu u dlžníka a na príslušných orgánoch,
zabezpečenie exekučného titulu k pohľadávke štátu a vymáhanie pohľadávky štátu prostredníctvomjedinej právnickej osoby. Zákona č. 374/2014 Z. z. nezveruje Slovenskej konsolidačnej, a.s. právomoc
rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb a za týmto účelom vydávať
rozhodnutiavoblastiverejnejsprávy.Aktedadlžníkpohľadávkunezaplatínazáklademimosúdnejvýzvy,

pristúpi k súdnemu vymáhaniu pohľadávky podľa zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok).
17. Kasačný súd uvádza, že obsah kasačnej sťažnosti je na mnohých miestach neurčitý a s
prejednávanou vecou zjavne nesúvisiaci. Kasačný súd sa nemohol zaoberať vágne formulovanými
generálnymi výhradami sťažovateľa, že sa jeho námietkami nezaoberal správny súd. Kasačná sťažnosť
musí byť naformulovaná dostatočne konkrétne, pretože kasačnému súdu nepatrí úloha namiesto

sťažovateľa vyhľadávať možné porušenia zákona zo strany správneho súdu. Zároveň pri posudzovaní
námietok sťažovateľa je nevyhnutné uviesť, že v kasačnej sťažnosti zjavne absentuje vymedzenie
uplatneného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) g) SSP spôsobom, ako to vyžaduje § 440 ods. 2
SSP. Zo zvyšnej časti kasačnej sťažnosti nemožno zistiť aké konkrétne právne posúdenie správneho
súdu považuje sťažovateľ za nesprávne a zároveň, logicky, absentuje aj akákoľvek sťažovateľova
argumentácia ohľadom toho, v čom má spočívať nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Ako je zrejmé

- dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP musí byť v kasačnej sťažnosti riadne
vymedzený. Nestačí, keď sťažovateľ formálne uvedie, že uplatňuje tento dôvod (odkazom na príslušné
zákonné ustanovenie), ale v kasačnej sťažnosti musí jasne vymedziť, ktorú relevantnú právnu otázku
považuje zo strany správneho súdu za nesprávne vyriešenú a v čom konkrétne má nesprávnosť riešenia
spočívať. Kasačná sťažnosť je tak v podstatnej časti neprípustná, nakoľko dôvod podľa § 440 ods. 1

písm. f) a g) SSP nie je v kasačnej sťažnosti vymedzený predpísaným spôsobom.
18. Bolo by v rozpore so zásadou procesnej ekonómie, ak by mal kasačný súd reagovať na každé
jednotlivé tvrdenie sťažovateľa, obzvlášť pokiaľ už podstatu sťažovateľových námietok vysporiadala
predchádzajúca súdna a správna prieskumná inštancia a pokiaľ sťažovateľ nepredkladá argumentáciu
tomuto názoru konkurujúcu. Súčasne kasačný súd pripomína, že v konaní o kasačnej sťažnosti

vystupuje ako inštancia kasačná. Jeho úlohou teda nie je primárne preskúmať skutkové zistenia
správnych orgánov a správnych súdov, ale podrobiť hodnoteniu ich právne posúdenie veci, a to v
spojení s právnymi názormi správneho súdu. Kasačná sťažnosť sťažovateľa je do podstatnej miery
formulovaná vo všeobecnej rovine, pričom značná časť kasačnej sťažnosti nesmerovala adresne voči
napadnutému rozhodnutiu, pričom súvis týchto námietok s predmetnou vecou nebol sťažovateľom

kvalifikovane špecifikovaný.
IV. Záver
19. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných
námietok sťažovateľa. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods.

1 a § 175 ods. 2 SSP s tým, že prihliadol na skutočnosť, že žalovaného žiadne trovy nevznikli.
21. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.