Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/131/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625203303
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5625203303.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu
a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom C. XX, zastúpená advokátom: JUDr. PhDr. Marek Prudovič, so sídlom Vojtecha
Tvrdého 793/21, Žilina, IČO: 51 319 748, proti žalovanému: D. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C.
XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu

Liptovský Mikuláš č. k. 4C/81/2025-20 z 06.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
zamieta.

Žalovanému priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 d) CSP nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi uložil povinnosť umožniť navrhovateľke a jej blízkym osobám
vstup do nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k. ú. C. a za tým účelom jej poskytnúť kľúče od
nehnuteľnosti, a to za účelom užívania bytovej jednotky nachádzajúcej sa na druhom nadzemnom
podlaží nehnuteľnosti (I.). Odporcovi ďalej uložil povinnosť strpieť užívanie nehnuteľností zapísaných na

predmetnom LV, a to za účelom užívania bytovej jednotky navrhovateľkou a jej blízkymi osobami (II.).
Ďalej odporcovi uložil povinnosť zdržať sa všetkého, čím by navrhovateľke a jej blízkym osobám bránil v
užívaní nehnuteľností zapísaných na predmetnom LV, a to za účelom užívania uvedenej bytovej jednotky
(III.). Navrhovateľke ďalej uložil povinnosť, aby v lehote do troch mesiacov od právoplatnosti tohto
uznesenia podala proti odporcovi žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (IV.)
a navrhovateľke voči odporcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (V.). Súčasne uviedol, že o

výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (VI.).
Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou mal osvedčené, že strany sporu sú bezpodieloví
spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k. ú. C., a to rodinného domu súp. č. XX,
postaveného na C-KN parc. č. 219/8, garáže bez súpisného čísla postavenej na C-KN parc. č. 219/9
a pozemkov C-KN parc. č. 219/2 – záhrada o výmere 111 m2, C-KN parc. č. 219/3 – zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 228 m2, C-KN parc. č. 219/8 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
164 m2 a C-KN parc. č. 219/9 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 24 m2. Ich manželstvo
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 20P/133/2024 zo 16.12.2024
a súčasne schválená rodičovská dohoda ohľadne maloletého D. B., pochádzajúceho z manželstva,
ktorý bol zverený do ich striedavej starostlivosti. Ďalej z čestného vyhlásenia E. B., dcéry žalobkyne,
mal osvedčené, že 21.09.2025 okolo 19.00 hod. chceli so žalobkyňou vojsť do rodinného domu,

pričom sa dozvedeli, že žalovaný bez toho, aby žalobkyňu o tom informoval vymenil zámky na jeho
druhom nadzemnom podlaží, ktoré tvorí de facto samostatnú bytovú jednotku, čím jej znemožnil prístupdo „hornej bytovej jednotky“. Nové kľúče jej napriek naliehaniu nevydal. Súčasne mal osvedčené,
že doposiaľ BSM strán sporu nebolo vyporiadané dohodou a nebol podaný ani návrh na jeho
vyporiadanie súdom. Preto žalobkyni svedčí užívací titul daný jej vlastníckym právom, do ktorého

žalovaný neoprávnene zasiahol tým, že vymenil kľúče na predmetnej nehnuteľnosti, čím jej znemožnil
do nej vstúpiť a túto užívať, keďže ani po zániku manželstva na čas do vyporiadania BSM nemôže
žiadny z bývalých manželov nakladať so spoločnými vecami spôsobom, ktorý je v rozpore s ust. § 145
ods. 1 OZ, pričom nezhody medzi bývalými manželmi v užívaní takého majetku sa riešia niektorým zo
spôsobov uvedeným v ust. § ust. 146 ods. 1 OZ. Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že žalobkyňa

dostatočným spôsobom osvedčila, že žalovaný výmenou zámky na vchodových dverách jej bráni v
užívaní nehnuteľnosti a neumožňuje jej vstup do druhého nadzemného podlažia rodinného domu.
Preto boli naplnené všetky podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúce v uložení
povinnosti žalovanému strpieť užívanie predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu žiadanom navrhovateľkou.
Nariadením neodkladné opatrenia nedôjde ani k neprimeranému zásahu do práv žalovaného, keďže
z priloženej fotodokumentácie bolo zistené, že rodinný dom tvoria dve samostatné bytové jednotky,

ktoré majú samostatné vchody, a teda bytová jednotka nachádzajúca sa na prvom nadzemnom podlaží
zostáva v užívaní žalovaného, keď nedotknuteľnosť obydlia a právo na súkromie sú Ústavou chránené
práva každého jednotlivca. Súčasne podľa § 336 ods. 1 CSP uložil žalobkyni povinnosťou podať žalobu
vo veci samej proti žalovanému o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v stanovenej lehote,
pričom ak tak neučiní, uznesenie bude zrušené. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1

CSP vzhľadom na plný úspech žalobkyne.

2. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h) CSP a žiadal ho zmeniť tak, že návrh žalobkyne bude
zamietnutý a priznaný mu voči nej nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %.

Mal za to, že pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky. Žalobkyňa
sa z rodinného domu odsťahovala a opustila spoločnú domácnosť v auguste 2024 s tým, že ho ďalej
nechcela užívať a odvtedy nehnuteľnosti ani neužíva a len sporadicky prišla kvôli maloletému synovi,
ktorý je po rozvode manželstva zverený do ich striedavej starostlivosti. Pristúp do nehnuteľnosti však
mala zabezpečený, čo osvedčuje to, že z nej po odchode po ich dohode odnášala veci. V „samostatnej

bytovej jednotke“ bývala jej plnoletá dcéra z predchádzajúceho vzťahu, ktorá sa odsťahovala v októbri
2024, pričom táto nebola jeho blízkou osobou a súčasne sa s ňou tam nachádzali aj iné cudzie
osoby, ktoré sa správali nie bežným spôsobom, čo bol aj dôvod výmeny zámky (nie zámok) za účelom
ochránenia spoločného majetku. Žalobkyňa si zabezpečila po odchode vlastné bývanie prenajatím bytu,
o nehnuteľnosti sa nestará, neuhrádza výdavky s nimi spojené, ani záväzok zabezpečený záložným

právom na ne. Všetko hradí sám, na osvedčenie čoho predložil doklady. Žalobkyňa neosvedčila jej
právo, ktoré má byť ohrozené ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, riziko škôd ani
jeho bezdôvodné obohatenie. Uznesenie je súčasne nevykonateľné, keďže v ňom blízke osoby nie
sú špecifikované. Žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia len za účelom
vyporiadania BSM podľa jej predstavy, keď návrh na vyporiadenie mu bol doručený až po nariadení

neodkladného opatrenia a nehnuteľnosti podľa návrhu majú pripadnúť jemu.
Žalobkyni pritom následne kľúč pri podpísaní potvrdenia (aj o tom, že je povinná prispievať na platby)
odovzdal, čo predložením potvrdenia aj osvedčil.

3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom

odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil a návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia zrušil, keďže neboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1
CSP) ani na jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 CSP).

4. Krajský súd zdôrazňuje, že o nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje súd prvej inštancie
v relatívne krátkej zákonnej lehote, počas ktorej nemá čas na vlastné dokazovanie, tak ako sa
uskutočňuje pri prejednaní a rozhodovaní vo veci samej. Preto vychádza zo skutočností zistených
z listinných, resp. iných dôkazov, ktoré sú mu známe, z ktorých, tak ako to správne konštatoval súd prvej
inštancie, musia byť minimálne osvedčené skutočnosti, ktoré sú zásadné pre rozhodnutie o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov a dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana vo veci samej (§ 325 ods. 1, § 326 CSP).5. Z ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 144) vyplýva, že veci v BSM užívajú obaja manželia
spoločne, a to aj po rozvode manželstva, až do jeho vyporiadania. Žalobkyňa pritom sama v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia 29.09.2025 uviedla, že z nehnuteľnosti sa odsťahovala ešte pred

rozvodom manželstva 16.12.2024, t. j. býva inde, čo zodpovedá aj tvrdeniu žalovaného v odvolaní,
že po odsťahovaní si zabezpečila vlastné bývanie prenajatím bytu. Žalobkyňa pritom v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia napriek uvedenému ani len netvrdila, že mieni nehnuteľnosť
v uvádzanom rozsahu užívať. V návrhu však uviedla, že na vyporiadaní BSM sa snaží so žalovaným
dohodnúť mimosúdne, keď z listu právneho zástupcu z 30.09.2025, ktorý napísal v jej mene vyplýva, že

v rámci navrhovanej dohody o vyporiadaní BSM žiada nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva
žalovaného s čím, ako vyplýva z ním predloženej odpovede v odvolacom konaní, tento súhlasí.
Z listinných dôkazov predložených žalovaným v rámci odvolacieho konania pritom ďalej vyplýva, že jej
kľúče odovzdal. Pritom žalobkyňa ani len netvrdila nieto osvedčovala, aké riziko škôd na nehnuteľnosti
hrozí a ako sa má žalovaný v rozpore s dobrými mravmi na jej úkor obohacovať, keďže sama v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že bytová jednotka je neobývaná, opomenúc svoju

povinnosť prispievať na platby spojené s užívaním nehnuteľnosti a na dlh, na zabezpečenie ktorého
bolo na nej zriadené záložné právo, na čo ju žalovaný upozornil v listinnom dôkaze ním predloženom, t.
j. potvrdení o odovzdaní kľúča. Žalobkyňa pritom ďalej ani len netvrdila, nieto preukazovala, na základe
čoho by malo byť umožnené užívanie nehnuteľnosti, resp. strpenie jej užívania nejakými jej blízkymi
osobami.

6. Vychádzajúc z uvedených skutočností odvolací súd mal za to, že neboli osvedčené skutočnosti, ktoré
sú zásadné pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a žalovanému ako plne úspešnému v konaní ho priznal proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 (za) :
0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).