Uznesenie – Nečinnosti orgánu verejnej správy ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. december 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 30Sa/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5025200032
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5025200032.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX,
XXX XX D., proti žalovanému: Obec Lokca, so sídlom Trojičné námestie 3/8, 029 51 Lokca, IČO: 00 314
625, právne zastúpený: Mgr. Martin Paškala, advokát, so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava-
Staré Mesto, IČO: 30 792 215, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Vec žalobcu v časti, v ktorej sa domáha sprístupnenia informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z.

o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov v y l u č u j e na samostatné
konanie s tým, že vylúčená vec sa bude viesť pod novou spisovou značkou.

II. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zo dňa 29.03.2025 proti nečinnosti orgánu verejnej správy o d m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 29.05.2025 bola Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj len ,,správny súd“) postúpená
zKrajskéhosúduvŽilinenazákladejehouzneseniač.k.11Cn/4/2025-42zodňa30.04.2025vecžalobcu
a to vo vzťahu k predmetu konania špecifikovanému v bodoch I., II. a IV. petitu žaloby žalobcu zo dňa
29.03.2025. Predmetná žaloba bola podaná Krajskému súdu v Žiline elektronicky, a to dňa 29.03.2025
(č. l. 35 spisu). V bodoch I., II., a IV. petitu predmetnej žaloby žalobca navrhol, aby súd takto rozhodol:

,,1. Súd určuje, že žalovaný orgán verejnej správy – Obec Lokca, stavebný úrad – je v omezovanej veci
nečinný, pretože v zákonom stanovenej lehote nerozhodol o nepovolenej stavbe (garáži a prístrešku
na drevo) nachádzajúcej sa na parcele C-KN č. 2156/6 v k. ú. D., hoci na základe podnetov žalobcu a
zistení štátneho stavebného dohľadu bol povinný vo veci konať a vydať rozhodnutie.
2. Súd prikazuje žalovanému odstrániť uvedenú nečinnosť tým spôsobom, že začne správne konanie
vo veci predmetných nepovolených stavieb a vydá vo veci rozhodnutie v súlade so zákonom. Súd

ukladá žalovanému najmä povinnosť nariadiť odstránenie stavieb podľa § 88 zákona č. 50/1976 Zb.
(stavebného zákona) a vydať o tom riadne rozhodnutie s náležitým odôvodnením. Túto povinnosť je
žalovaný povinný splniť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (prípadne v inej lehote stanovenej
súdom).
4. Súd ukladá žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku. (Žalobca musel na ochranu svojich práv vynaložiť náklady spojené s prípravou

a podaním tejto žaloby, keďže žalovaný svojou nečinnosťou zapríčinil vznik tohto súdneho sporu. Preto
žiada priznať náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP.).“

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení vo veci navrhol, aby správny súd žalobu proti nečinnosti
orgánu verejnej správy v zmysle § 249 Správneho súdneho poriadku zamietol, nakoľko nebola zistená
nečinnosť žalovaného a aby priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.3. Žalovaný uviedol, že na základe žiadosti žalobcu vykonal štátny stavebný dohľad na pozemku C-KN,
parc. č. 2156/6 v katastrálnom území D., na ktorom sa mali podľa žalobcu nachádzať nepovolené stavby.
Nakoľko sa však pri výkone tohto dohľadu zistilo, že sa nejednalo o objekty, ktoré by boli stavbami v

zmysle platnej právnej úpravy, žalovaný ako príslušný správny orgán nemohol začať konanie podľa §
88b zákona č. 50/1976 Zb. o dodatočnom povolení stavby, ani iné konanie podľa zákona č. 50/1976
Zb. a vo veci prebehlo blokové konanie, v ktorom žalovaný uložil pokuty dvom obvineným za priestupok
týkajúci sa znečistenia verejného priestranstva. Žalovaný ďalej uviedol, že za svoju nečinnosť nemôže
považovať stav, kedy podnet žalobcu vybavil síce v zákonnom rozsahu, ale spôsobom, aký si žalobca

neželal. Žalovaný ako príslušný správny orgán je povinný v konaní postupovať v súlade so zákonmi
a dôsledne chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a
dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Nakoľko sa nejednalo o stavby, žalovaný nemohol začať
konanie o dodatočnom povolení stavby ani iné konanie podľa stavebného zákona a z tohto dôvodu
žalovaný ani nemohol po oboznámení sa s podanou žalobou odstrániť svoju nečinnosť.

4. Žalobca v replike zo dňa 10.07.2025 navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní v celom rozsahu
vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. Na záver žalobca ešte navrhol, aby
správny súd vydal toto uznesenie: ,,Správny súd ukladá žalovanému, Obci Lokca, IČO: 00314625, so
sídlom Trojičné námestie 3/8, 029 51 Lokca, aby v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia
sprístupnil žalobcovi, A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., v plnom rozsahu

informácie požadované v jeho žiadosti zo dňa 13.01.2025“ (č. l. 82 až 85 spisu). Ďalej žalobca v replike
zo dňa 10.07.2025 na č.l. 95 až 96 spisu mal zato, že obrana žalovaného je neopodstatnená a jeho
konanie napĺňa všetky znaky kvalifikovanej nečinnosti. Tiež mal zato, že žalovaný sa systematicky a
účelovo vyhýba svojej zákonnej povinnosti začať konanie o odstránení nepovolených stavieb podľa §
88 Stavebného zákona, pričom jeho postup podľa žalobcu nie je len pasivitou, ale aktívnym marením

spravodlivosti a pohŕdaním právami občanov. Žalobca preto v plnom rozsahu zotrval na svojej žalobe a
navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a vydal rozsudok v znení, ako je uvedené v žalobnom
petite, vrátane nariadenia neodkladného opatrenia a priznania nároku na náhradu trov konania.

5. Žalovaný v duplike zo dňa 28.07.2025 poukázal na skutočnosť, že nemuseli byť naplnené podmienky

žalobnej legitimácie spôsobom, akými ich predpokladá ust. § 244 ods. 1 SSP, čím mohla byť
porušená zásada subsidiarity správneho súdnictva k možnostiam odstránenia nezákonnosti v rámci
administratívneho konania. Žalovaný sa žalobou o nečinnosť obracia na správny súd v situácií, kedy
prokurátor, Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ako aj žalovaný pri vybavovaní
sťažnosti či podnetov žalobcu nezistili nečinnosť tak, ako to predpokladá ust. § 244 ods. 1 SSP. Ďalej

žalovaný uviedol, že nerozumie zmene žalobného návrhu v replike oproti tomu v podanej žalobe proti
nečinnosti podľa § 242 a nasl. SSP na nový návrh týkajúci sa sprístupnenia informácie na žiadosť.
Žalovaný považuje túto zmenu žalobného návrhu za zmätočnú, nakoľko z nej nie je jasné, či žalobca
rozširuje svoj pôvodný návrh, alebo ho nahrádza novým. Zmenená žaloba taktiež žalovanému nebola
zatiaľ doručená a preto sa ku nej nevie vyjadriť. Žalovaný tiež zastáva názor, že na zmenu žaloby

mohla uplynúť lehota podľa § 62 SSP. Žalovaný zotrval na tom, aby súd zamietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, zamietol žalobu v zmysle § 249 SSP, nakoľko nebola zistená nečinnosť
žalovaného, prípadne konanie zastavil v zmysle § 99 písm. f) SSP, nakoľko žalobca nevyčerpal pred
podaním žaloby postupy ustanovené v SSP a priznal žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania
(100 %).

6. Žalobca v podaní označenom ako triplika uviedol, že: ,,v prvom rade poukazuje na viaceré závažné
zlyhania žalovaného (obce Lokca ako stavebného úradu) počas riešenia protiprávnej stavby na parcele
C-KN č. 2156/6 v k. ú. D.. Tieto pochybenia svedčia o neplnení zákonných povinností a o nečinnosti
žalovaného v širšom zmysle, aj keď žalovaný formálne vykonal určité úkony. Konkrétne ide o: (a)

nesprávny postup pri vybavovaní žiadosti o informácie žalobcu a vydanie nezákonného rozhodnutia
zo dňa 23.01.2025; (b) nečinnosť v materiálnom výkone právomocí stavebného úradu – žalovaný
nedotiahol do konca zákonom vyžadované konania týkajúce sa predmetnej nelegálnej stavby, v
dôsledku čoho nedisponuje relevantnými informáciami, ktoré by mal mať ako výstup riadneho výkonu
svojich povinností; (c) alibistické presúvanie zodpovednosti – namiesto rozhodného konania podľa

stavebného zákona žalovaný odkazoval žalobcu na súkromnoprávne riešenia (dohoda spoluvlastníkov,
všeobecný súd), čím sa fakticky vyhýbal naplneniu vlastnej kompetencie stavebného úradu. Uvedené
pochybenia spolu vytvárajú obraz správneho orgánu, ktorý nechráni verejný záujem (dodržiavanie
stavebnej disciplíny a územného plánu) a vedome či z nedbanlivosti ignoruje oprávnené podnety občana– žalobcu.“ Na záver žalobca navrhol, aby: ,,súd rozhodol podľa § 250q SSP a uložil žalovanému
povinnosť bezodkladne (resp. v lehote stanovenej súdom) konať a rozhodnúť vo veci protiprávnej
stavby na parcele C-KN 2156/6 v k. ú. D., a to tak, aby bola zákonnosť obnovená (tzn. buď stavbu

dodatočne povolal, alebo nariadil jej odstránenie), a zároveň povinnosť primerane informovať žalobcu
o vykonaných opatreniach (napr. doručiť mu vydané rozhodnutie, resp. vybaviť jeho infožiadosť z
13.01.2025 poskytnutím aktuálnych informácií). Iba tak bude zabezpečené efektívne odstránenie
následkov nečinnosti. Žalobca rovnako žiada, aby súd priznal žalobcovi náhradu trov konania, keďže
nečinnosť žalovaného je preukázaná a žaloba bola nutná na ochranu jeho práv.“

7. Žalovaný sa k triplike žalobcu písomne nevyjadril.

8. Dňa 26.11.2025 bolo správnemu súdu doručené ďalšie podanie žalobcu s názvom ,,DOPLNENIE
ŽALOBY PROTI NEČINNOSTI“, v ktorom žalobca uviedol, že rozširuje svoju žalobu o ďalšie
rozhodujúceskutočnosti.Namietalnečinnosťpovinnejosobyvkonaníoinfožiadosti,stavebnúnečinnosť

žalovaného s poukazom na § 88 a § 89 stavebného zákona, namietal, že Obec Lokca vykonal SSD
a zistila existenciu objektov, no napriek tomu nezahájila konanie o odstránení stavby a nevydala
rozhodnutie, nekonala ex offo a ignorovala zistenie SSD. Tiež uvádzal, že stavba nie je drobná, ale ide
o stavbu podľa § 43 stavebného zákona, namietal blokovanie parkoviska určeného ÚP a zásah do jeho
vlastníckeho práva, ako aj nesprávny postup pri štátnom stavebnom dohľade (SSD), zbytočné prieťahy

v konaní a nezákonnosť odmietnutia informácií podľa infozákona. V závere žalobca navrhol, aby správny
súd takto rozhodol: ,,Výrok I. Súd určuje, že Obec Lokca je nečinná pri vybavovaní žiadosti žalobcu zo
dňa 13.01.2025, čím porušila § 17 ods. 1, § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z. z.. Výrok II. Súd prikazuje
Obci Lokca, aby v lehote 5 dní od právoplatnosti rozsudku sprístupnila informácie alebo vydala zákonné
rozhodnutie. Výrok III. Súd konštatuje, že Obec Lokca je nečinná podľa § 88 stavebného zákona, keď

nezahájila konanie o odstránení nepovolenej stavby na parc. C-KN 2156/6. Výrok IV. Súd prikazuje Obci
Lokca zahájiť konanie podľa § 88 stavebného zákona v lehote 5 dní. Výrok V. Súd ukladá žalovanému
povinnosť nahradiť trovy konania žalobcovi v plnom rozsahu.“

9. Predmetné podanie žalobcu bolo správnym súdom doručené žalovanému.

10. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení relevantnom pre
prejednávanú vec (ďalej len „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

12. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti nečinnosti

orgánu verejnej správy.

13. Podľa § 23 ods. 1 SSP, na správnom súde vo veciach správneho súdnictva konajú a rozhodujú
sudcovia v trojčlenných senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov.

14. Podľa § 23 ods. 2 písm. c) SSP, sudca na správnom súde koná a rozhoduje o žalobách proti
nečinnosti orgánu verejnej správy.

15. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

16. Podľa § 66 SSP, ak smeruje jedna žaloba proti viacerým rozhodnutiam, môže predseda senátu
uznesením vylúčiť každé takéto rozhodnutie na samostatné konanie, ak spoločné konanie nie je možné
alebo vhodné.

17. Žalobca sa podanou správnou žalobou okrem iného domáha i preskúmania postupu žalovaného vo
veci jeho žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 13.01.2025, podanej podľa osobitného predpisu -
zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“) s tým, žežalobca žiada, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť sprístupniť mu v plnom rozsahu informácie
požadované v jeho žiadosti zo dňa 13.01.2025.

18. V predmetnej časti žaloby sa jedná o správnu žalobu vo veciach slobodného prístupu k informáciám
podľa osobitného predpisu, ktorá je všeobecnou správnou žalobou podľa § 6 ods. 2 písm. a) a §
177 a nasl. SSP. Vo veci všeobecnej správnej žaloby je podľa § 23 ods. 1 SSP príslušný konať a
rozhodovať trojčlenný senát správneho súdu zložený z predsedu a dvoch sudcov, a nie samosudca.
Naproti tomu o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy rozhoduje podľa § 23 ods. 2 písm. c) SSP

sudca (samosudca). Spoločné konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy a o všeobecnej
správnej žalobe tak nie je možné. Správny súd z uvedeného dôvodu podľa § 66 SSP vylúčil žalobu
žalobcu v časti, v ktorej sa žalobca domáha sprístupnenia informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. na
samostatné konanie s tým, že vylúčená vec sa bude viesť pod novou spisovou značkou (§ 152 ods. 2
tretia veta vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a
kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy).

19. Podľa § 3 písm. d) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav,
keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď
orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou
orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu

verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene
okolností.

20. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej

správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej
správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku
nečinnosti orgánu verejnej správy.

21. Podľa § 242 ods. 2 SSP, odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení

povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor.

22. Podľa § 244 ods. 1 až 3 SSP: (1) Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako
účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala
sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. (2) Prokurátor môže podať žalobu

podľa § 242, ak orgán verejnej správy zostal nečinný aj po upozornení prokurátora. (3) Zainteresovaná
verejnosť môže podať žalobu, ak orgán verejnej správy je nečinný v administratívnom konaní týkajúcom
sa vecí životného prostredia podľa osobitného predpisu a súčasne neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa
osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.

23. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

24. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne

neoprávnenou osobou.

25. Predtým, ako by správny súd pristúpil k meritórnemu posúdeniu veci, v zmysle § 97 SSP
predovšetkým skúmal splnenie procesných podmienok. Správny súdny poriadok v ustanovení § 98
ods. 1 upravuje dôvody odmietnutia správnej žaloby týkajúce sa predovšetkým procesných podmienok

konania, ktoré je správny súd povinný skúmať už pri podaní žaloby, ako aj počas celého konania.
Splnenie procesných podmienok skúma správny súd z úradnej povinnosti, pričom nie je viazaný
potrebou podania návrhu na postup podľa tohto ustanovenia zo strany účastníkov konania. Jedným z
dôvodov pre odmietnutie žaloby je nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, t. j. že žaloba je podaná
zjavne neoprávnenou osobou (§ 98 ods. 1 písm. e) SSP).

26. V rámci skúmania procesných podmienok teda správny súd skúmal, či žalobca splnil podmienku
vyžadovanú ustanovením § 242 v spojení s § 244 SSP, teda či je aktívne vecne legitimovaný.27. Po oboznámení sa s obsahom žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy, jej príloh a doplnenia
správny súd zistil, že žalobca sa domáha odstránenia nečinnosti v konaní voči stavebnému úradu Obec
Lokca, nakoľko má zato, že tento orgán verejnej správy je nečinný, pretože v zákonom stanovenej lehote

nezahájil konanie a nerozhodol o nepovolenej stavbe (garáži a prístrešku na drevo) nachádzajúcej sa
na parcele C-KN č. 2156/6 v k. ú. D., hoci na základe podnetov žalobcu a zistení štátneho stavebného
dohľadu bol podľa žalobcu povinný vo veci konať a vydať rozhodnutie. Žalobca navrhol, aby súd
prikázal žalovanému odstrániť uvedenú nečinnosť tým spôsobom, že začne správne konanie vo veci
predmetných nepovolených stavieb a vydá vo veci rozhodnutie v súlade so zákonom. Aj vo svojich

neskorších podaniach žalobca opakovane namietal, že Obec Lokca vykonala štátny stavebný dohľad
a zistila existenciu objektov, no napriek tomu nezahájila konanie o odstránení stavby a nevydala
rozhodnutie, nekonala ex offo a navrhoval, aby správny súd prikázal Obci Lokca zahájiť konanie podľa
§ 88 stavebného zákona v lehote 5 dní.

28. Správny súd poukazuje na to, že v zmysle SSP nečinnosťou orgánu verejnej správy je stav,

keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav,
keď orgán verejnej správy protiprávne nezačal administratívne konanie. Z uvedeného vyplýva, že
základným predpokladom nečinnosti je vždy jeho protiprávnosť, ktorá znamená, že pasivita orgánu
verejnej správy je v rozpore s normatívne ustanovenou povinnosťou konať, pričom takáto povinnosť
vyplýva z konkrétneho zákonného ustanovenia, pretože pôsobnosť orgánov verejnej správy vrátane

lehôt, v rámci ktorých sa má táto realizovať, je v zásade upravené v zákonnej forme (Baricová, J., Fečík,
M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s.
1197).

29. Správny súdny poriadok definuje dva druhy nečinnosti, ktorej sa orgán verejnej správy môže

dopustiť. Nečinnosť je založená buď na protiprávnom nepokračovaní v už začatom administratívnom
konaní alebo v nerešpektovaní zákonnej povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti
(ex offo).

30. V danom prípade má správny súd obsahom administratívneho spisu preukázané, že pred žalovaným

orgánom verejnej správy neprebieha žiadne administratívne konanie, v ktorom by bol žalovaný povinný
vydať rozhodnutie, v ktorom by sa žalobca domáhal odstránenia nečinnosti. Takáto skutočnosť napokon
nevyplynula ani z podanej žaloby žalobcu. Žalobca sa svojou žalobou domáha toho, aby správny súd
uložil povinnosť žalovanému začať administratívne konanie (vo veci nepovolených stavieb označených
žalobcom). Správny súd však konštatuje, že žalobcovi na podanie tohto druhu žaloby nesvedčí aktívna

žalobná legitimácia a to s poukazom na § 242 ods. 2 v spojení s § 244 ods. 2 SSP. Aktívna legitimácia
pri tomto druhu nečinnosti svedčí výlučne prokurátorovi. Podľa § 242 ods. 2 SSP sa totiž odstránenia
nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z
úradnej povinnosti môže žalobou domáhať len prokurátor.

31. Keďže súd z obsahu administratívneho spisu, ako aj z vyjadrení účastníkov konania, nezistil,
že by pred žalovaným správnym orgánom prebiehalo administratívne konanie, v rámci ktorého by
sa žalobca domáhal odstránenia nečinnosti, ale žalobca sa domáha toho, aby správny súd uložil
žalovanémupovinnosťzačaťadministratívnekonaniezúradnejpovinnosti,načožalobcavzmysle§242
v spojení s § 244 SSP nedisponuje aktívnou žalobnou legitimáciou, ktorá by ho oprávňovala domáhať

sa začatia administratívneho konania a následne vydania rozhodnutia, súd žalobu ako podanú zjavne
neoprávnenou osobou podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol.

32. Záverom správny súd dopĺňa, že pokiaľ žalobca okrajovo poukazoval na návrh výroku III. petitu
jeho žaloby pôvodne podanej na Krajskom súd v Žiline, týkajúceho sa návrhu žalobcu na nariadenie

neodkladného opatrenia, o tomto správny súd nerozhodoval, nakoľko predmetný návrh nikdy nebol
predmetom tohto konania na správnom súde. V uvedenej časti zostala vec na Krajskom súde v Žiline.
Správnemu súdu bola uznesením č. k. 11Cn/4/2025-42 zo dňa 30.04.2025 postúpená vec žalobcu
výlučne vo vzťahu k predmetu konania špecifikovanému v bodoch I., II. a IV. petitu žaloby žalobcu zo
dňa 29.03.2025.

33. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.34. Podľa § 171 ods. 1 a 2 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo
zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. Ak účastník
konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, správny súd prizná náhradu týchto

trov ostatným účastníkom konania.

35. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov
konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. Správny súd nezistil
podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 171 SSP, pričom správny súd poukazuje na to,

že v zmysle § 168 SSP, aj v prípade úspechu žalovaného v konaní pred správnym súdom, mu možno
náhradu dôvodne vynaložených trov konania priznať iba, ak to možno spravodlivo požadovať a v zmysle
poslednej vety predmetného zákonného ustanovenia, náhradu trov právneho zastúpenia možno orgánu
štátnej správy priznať len výnimočne.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením.

Vo vzťahu k výroku I. tohto uznesenia nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. a) SSP).

Vo vzťahu k výrokom II. a III. tohto uznesenia je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 2, 3 SSP a contr.), ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech.

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, t.j. na
Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia

rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno urobiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 56 ods. 1 SSP). Pri
listinnej podobe ju treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis

s prílohami (§ 56 ods. 3 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 (t. j. ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, pri podaní
urobenom v prebiehajúcom konaní aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,
ods. 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, ods. 2 SSP).