Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 1T/72/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125011205
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Mravec

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5125011205.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina samosudcom JUDr. Michalom Mravcom v trestnej veci obžalovaného A. B., nar.

XX.XX.XXXX, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.11.2025 v Čadci takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXXX/XX, C., t.č. vo väzbe v ÚVTOS
a ÚVV Ilava,

j e v i n n ý , ž e

dňa 09.06.2025 v čase od 05:30 h do 07:19 h v kaviarni F. G., H. I. A. H. XX/X, C., prešiel cez

neuzamknuté dvere technickej miestnosti kaviarne a z neuzamknutej plechovej skrine odcudzil kabelku
červenej farby, neznámej značky s peňaženkou s dokladmi a to občianskym preukazom, preukazom
poistenca VŠZP, dopravnou kartou MHD Žilina a platobnou kartou banky Slovenská sporiteľňa, a. s. č.
4454 12** **** 5339, kľúčmi od domu, bytu J. K. XX, C., od vchodov do bytových domov a to ul. L.,
C., vchody č. XX, XX, XX, I. M., C. číslo vchodov XX N. XX N. I. D., C., K. O. XX, pričom sa následne
presunul na ul. Antona Bemoláka 1 v Žiline, do prevádzky Tabak press, kde v presne nezistenom čase
dňa 09.06.2025 neoprávnene použil odcudzenú platobnú kartu banky Slovenská sporiteľňa, a. s., č.

4454 12 ** **** 5339 a zaplatil ňou za nákup 40,- €, následne v predajni Koruna na ul. P. XXXX/X, C., dňa
09.06.2025 v čase 07:46 h opakovane neoprávnene použil odcudzenú platobnú kartu banky Slovenská
sporiteľňa, a. s. č. 4454 12** **** 5339 a zaplatil za nákup jednej krabičky cigariet neznámej značky 6,- €,
čím týmto konaním spôsobil poškodenej M. Q. škodu krádežou vo výške 98,13 € a škodu neopraveným
obstaraním a použitím platobného prostriedku vo výške 46,- €,

t e d a

- neoprávnene si obstaral platobný prostriedok,

- neoprávnene použil platobný prostriedok,

t ý m s p á c h a l

prečin: neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku podľa § 219 odsek 1, odsek 2

Trestného zákona.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obžalovanému u k l a d á nahradiť škodu poškodenej M. Q., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C., J. XXXX/X, okr. Žilina, v sume 46,- €.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina podal dňa 09.10.2025 obžalobu na obv. A. B. pre skutok právne
kvalifikovaný obžalobou ako prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku
podľa § 219 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku po osobitnom poučení, že
vyhlásenie o vine je neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa §

371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. súd vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku prijal,
nakoľko obžalovaný v prípravnom konaní nepopieral spáchanie skutku.

Nakoľko súd vyhlásenie obžalovaného prijal, dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal
spáchanie skutku, nevykonával a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

V súlade s § 278 ods. 2 Tr. por. súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré
boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa

§ 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Súd dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný A. B. sa dopustil skutku, ktorý mu kladie za

vinu obžaloba. Obžalovaný pred súdom urobil vyhlásenie, že je vinný a súd na základe dôkazov
nachádzajúcich sa v spisovom materiáli nemal pochybnosť o vine obžalovaného. Na základe
uvedeného pri uznaní viny súd vychádzal okrem priznania skutku obžalovaným na hlavnom pojednávaní
a vykonaných listinných dôkazov, aj z dôkazov vykonaných v prípravnom konaní.

Súd postupom podľa § 269 Tr. por. prečítal listinné dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade
škody:

Podľa odpisu z registra trestov GP SR (č.l. 177) obžalovaný bol dvadsaťpäťkrát právoplatne uznaný
vinným zväčša pre majetkovú trestnú činnosť. Naposledy bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa §

212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 2T/57/2016 zo dňa
11.10.2021 a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa výpisu z evidencie priestupkov, obžalovaný bol deväťkrát uznaný vinným z priestupkov, vo väčšine

prípadov proti občianskemu spolunažívaniu.

So súhlasom prokurátora, obhajkyne a obžalovaného súd postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por.
prečítal znalecký posudok znalca A. R. J. č. 94/2025, zo záverov ktorého mal preukázané, že uloženie
ochrannéhoprotitoxikomanickéholiečenia(čiužústavnoualeboambulantnouformou),čiprípadneiného

ochranného opatrenia u obvineného nenavrhuje, nakoľko nie je žiadny predpoklad, že by toto mohlo
splniť svoj účel.
Obžalovaný netrpí duševnou chorobou, ani v čase spáchania skutku netrpel duševnou chorobou.
Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného boli v čase spáchania skutku zachované v plnej
miere.

K výroku o treste

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestnéhočinu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest
je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých
smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu,

voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovy k riadnemu životu – rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom – potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Ako bolo vyššie uvedené, obžalovaný bol doposiaľ dvadsaťpäťkrát súdne trestaný.

Podľa § 219 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.:
(1) Kto neoprávnene prechováva, prepravuje, obstará si alebo inak zadováži alebo poskytne inému

platobný prostriedok, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Kto neoprávnene použije platobný prostriedok, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až
tri roky.

Súd mal v konaní zistené jednu poľahčujúcu okolnosť a to podľa § 36 písm. l) a taktiež jednu priťažujúcu

okolnosť a to podľa § 37 písm. m) Tr. por. (bol už za trestný čin odsúdený).

Súd teda ukladal trest v rozmedzí 6 mesiacov až 3 roky.

Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu,

čím je vyjadrená zásada proporcionálnosti trestu, a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy (prevencia). Oba prvky sa uplatňujú
v zásade súčasne v každom treste.

Účelom trestu v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných
činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovávať ho k tomu, aby viedol
riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Zákonodarca nedefinuje pojem ochrana spoločnosti (§ 34 ods. 1 Tr. zák.), ani pojem účinná ochrana
spoločnosti (§ 47 ods. 1 písm. b) Tr. zák.) a ani rozdiel medzi týmito pojmami. Práve tu je
priestor pre voľné hodnotenie dôkazov jednotlivo i v ich súhrne súdom a pre individuálne úvahy
o účele trestu za spáchaný skutok a o páchateľovi, ktorému má byť trest ukladaný, na jednej
strane a o záujme spoločnosti na ochrane pred trestnými činmi a ich páchateľmi na strane druhej.

Nemožno opomenúť ani ďalšie skutočnosti, ktoré majú význam pre trestné sankcie, a to predovšetkým
zásadu humánnosti a rešpektovania ľudskej dôstojnosti, ako aj pojem proporcionality, ktorý treba spojiť
s pojmom spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a ochranou základných
práv jednotlivca. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov nemožno tiež opomínať ich účel a zmysel,
ktorý nie je možné hľadať len v slovách a vetách toho ktorého predpisu, ale najmä vo všadeprítomných

relevantnýchprávnychprincípochuznávanýchdemokratickýmiprávnymištátmi,medziktorésazaraďuje
aj Slovenská republika.

V prípade vyhlásenia viny obžalovaným na hlavnom pojednávaní je možné, aby súd mimoriadne znížil
trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Záver o tom, či nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť alternatívnym trestom nespojeným
s odňatím slobody je právnou otázkou, ktorej riešenie patrí do výlučnej právomoci súdu.Relevantnými faktormi pri ukladaní trestu sú: spôsob spáchania skutku, postoj k dodržiavaniu
spoločenských noriem a teda aj spôsob vedenia života. Premietnuté na vec obžalovaného A. B., boli
zo strany súdu vyššie naznačené faktory zohľadnené, pričom zvlášť bol kladený dôraz na posúdenie

záznamov v registri trestov a tiež v registri priestupkov, ktoré jednoznačne prispievajú k zhodnoteniu
osoby obvineného a javia sa významnými v nadväznosti na posúdenie správanie a konania obvineného
nielen niekoľko dní pred spáchaním skutku. Teda súd prihliadal najmä na jeho trestnú a priestupkovú
minulosť, keď už v bol (25 x) právoplatne uznaný vinným najmä z majetkovej trestnej činnosti, rovnako
tak bol uznaný z priestupkov proti majetku.

Možno uzavrieť, že u obžalovaného ide o chronického páchateľa majetkovej trestnej činnosti, ktorý
je naviac užívateľom omamných látok a ani predchádzajúce odsúdenia, či už vo forme alternatívnych
trestov nespojených s odňatím slobody ale aj výkon trestu odňatia slobody, neodradili obžalovaného
v pokračovaní v páchaní trestnej činnosti.

Ako je už uvedené, trest je následkom protiprávneho konania. V danom prípade súd pri zhodnotení

všetkých dostupných informácií a dôkazov uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 1 rok,
teda v strednom pásme trestnej sadzby. Súd prihliadal na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti ale taktiež
na skutočnosť, že v prípade obžalovaného ide o osobu, ktorá už bola pre majetkovú trestnú činnosť
odsúdená, pričom vychádzajúc z odpisu z registra trestov a registra z evidencie priestupkov, v prípade
obžalovaného ide o páchateľa, ktorý má sklony k páchaniu majetkovej trestnej činnosti. Obžalovaný

nemal snahu nahradiť škodu spôsobenú trestným činom.
Trest má zabezpečiť jednak generálnu prevenciu (má pôsobiť na potencionálnych páchateľov trestnej
činnosti), ale taktiež individuálnu prevenciu (má zabrániť v páchaní trestnej činnosti a viesť páchateľa
k náprave).
Trest je jedným z prostriedkov štátneho donútenia, ktoré štát používa pri plnení svojich funkcií. Štát

hrozbou trestom, ukladaním a výkonom trestov poskytuje ochranu základným právnym hodnotám.
Trest v užšom, pedagogickom chápaní môžeme definovať ako jednu z foriem negatívneho motivačného
pôsobenia, ako zámerne navodený následok nesplnenej alebo zle splnenej úlohy. V celospoločenskom
(sociálnom) kontexte je používaný ako významný obranný mechanizmus pred správaním a konaním,
ktoré porušuje zavedené sociálne konvencie, pravidlá alebo normy, teda aj delikventným konaním,

pričom systém trestov je vymedzený právom.
Účelom trestu v Slovenskej republike je: a) zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestného
činu (ochranná funkcia trestu)
b) zabrániť odsúdenému v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu) c) vytvoriť
podmienky na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život (individuálna prevencia)

d)odradiť ostatných od páchania trestných činov (generálna prevencia)
e) vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd tak aplikujúc vyššie uvedené zásady pre ukladanie trestov v danom prípade uložil na podklade
zistených skutočností obžalovanému A. B. trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, teda pri dolnej hranici

trestnej sadzby.
Súd tiež pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadal na možnosti nápravy obžalovaného.

Generálna prevencia sa v teórii trestného práva ešte člení na pozitívnu (posilňovanie právneho
povedomia) a negatívnu (zastrašenie alebo odradenie ostatných od páchania trestných činov).

Generálna prevencia sa uskutočňuje prostredníctvom individuálnej prevencie. Pokiaľ sa páchateľovi
uložením spravodlivého trestu zabráni v ďalšom páchaní trestnej činnosti, táto skutočnosť má významný
vplyv na ostatných členov spoločnosti, lebo nerozhodných členov spoločnosti upozorní na neodvratnosť
trestu alebo aspoň na jeho pravdepodobnosť a ostatných upozorní na nebezpečnosť páchania trestných
činov. Tresty sú pre spoločnosť nevyhnutné, lebo predstavujú najúčinnejší prostriedok zastrašenia a

odradenia od páchania trestnej činnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom
spoločnosti najavo, že konanie za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred
páchaním trestných činov a posilňuje pocit právnej istoty a princípy právneho štátu.

Podľa § 48 ods. 2 Tr. zák.:

(2) Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu
a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce
odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Súd obžalovaného A. B. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia podľa vyššie uvedeného ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., pretože v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním súdeného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody za
úmyselný trestný čin.

Takýto trest súd považuje za zákonný a spravodlivý, a to aj vzhľadom na okolnosti spáchania skutku
a následok. Takto uložený plní tak represívnu ako aj preventívnu funkciu trestu. Súd je toho názoru, že
pri zvážení všetkých podstatných okolností tohto prípadu je tento trest trestom dostatočne prísnym a na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného postačujúcim.

Podľa§ 287ods.1Tr.por.aksúdodsudzujeobžalovanéhopretrestnýčin,ktorýmspôsobilinémuškodu,
uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne
a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť
škodu, ak je jej výška súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný
uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným

činom podľa osobitného zákona, pokiaľ škoda nebola dosiaľ uhradená.
Poškodená M. Q. uplatnila škodu v celkovej sume 46,- €.
Nakoľko trestným činom obžalovaného bola poškodenej spôsobená škoda, súd
- neoprávnene si obstaral platobný prostriedok,

- neoprávnene použil platobný prostriedok,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.