Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 18Sas/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100299
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Smajdová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100299.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Renátou Smajdovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. F., právne zastúpený: JUDr. Július Jánošík, advokát, so
sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta
č. 8 – 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.05.2025, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne žalovaného č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 09.05.2025 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Žalobca narodený XX.XX.XXXX, ako bývalý hasič (služobný pomer hasiča) a poberateľ výsluhového
dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. po dosiahnutí dôchodkového veku 63 rokov, žiadosťou zo
dňa 29.01.2025 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od

toho istého dňa.

2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.02.2025 (ďalej len
„prvostupňovérozhodnutie“)zamietlažiadosťžalobcuopriznaniestarobnéhodôchodkusodôvodnením,
že žalobca dosiahol len 12 rokov a 331 dní obdobia dôchodkového poistenia a nesplnil podmienku
potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia (15 rokov) na vznik nároku na starobný
dôchodok s tým, že s poukazom na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom

poistení obdobie výkonu služby mu nie je možné hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia pre
nárok na starobný dôchodok a určenie jeho výšky.

3. Žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie.

4. Rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.05.2025 (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie“) bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie tak, že aj odvolací orgán v

zmeňujúcom výroku zamietol žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 29.01.2025 s tým, že
samotná zmena prvostupňového rozhodnutia spočívala v označení zákonných ustanovení § 65 ods.
1, § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vo výroku rozhodnutia
a zohľadnení ďalších dôb poistenia dosiahnutých žalobcom v civilnom zamestnaní oproti dobámzohľadňovaným prvostupňovým orgánom (konkrétne doby štúdia od 01.09.1976 do 31.08.1977 a
doby poberania peňažného príspevku za opatrovanie od 01.10.2024 do 28.01.2025). Žalovaný aj pri
zohľadnení týchto ďalších dôb konštatoval dosiahnutie obdobia dôchodkového poistenia v civilnom

zamestnaní v rozsahu 14 rokov a 86 dní, a tým nesplnenie podmienky potrebného počtu rokov
obdobia dôchodkového poistenia (15 rokov) na vznik nároku na starobný dôchodok. Pričom obdobne
ako prvostupňový orgán mal za to, že s poukazom na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003
Z. z. obdobie výkonu služby, ktoré bolo žalobcovi zhodnotené vo výsluhovom dôchodku priznanom
Ministerstvom vnútra SR mu nie je možné hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia pre nárok na

starobný dôchodok a určenie jeho výšky. Žalovaný odôvodňuje správnosť záveru o zamietnutí žiadosti
žalobcu aj s poukazom na § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v spojení
podľa žalovaného so všeobecným názorom Najvyššieho súdu SR deklarovaným vo viacerých jeho
rozhodnutiach, v zmysle ktorých podľa žalovaného zohľadnenie doby základnej vojenskej služby a doby
služobného pomeru hasiča pre vznik nároku na starobný dôchodok a určenie jeho výšky prichádza do
úvahy, len ak boli tieto doby dosiahnuté v I. alebo II. kategórií funkcií, pričom žalobca ich dosiahol len

v III. pracovnej kategórii.

II.
Súdne konanie

5. Žalobca sa správnou žalobou doručenou 26.05.2025 Správnemu súdu v Košiciach domáha zrušenia
napadnutého rozhodnutia žalovaného, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania.
V podstatnej časti svojej žalobnej argumentácie namieta nesprávne právne závery žalovaného, keď mu
doba služby, ktorú dosiahol v rozsahu viac ako 26 rokov, nebola zohľadnená ako obdobie dôchodkového
poistenia pre účely splnenia podmienok nároku na starobný dôchodok. Namieta, že nebol rešpektovaný

ustálenýprávnynázorNajvyššiehosúduSR,podľaktoréhoprivýpočtestarobnéhodôchodkupoberateľa
výsluhového dôchodku (resp. obdobnej dávky) je potrebné do celkovej doby poistenia započítať aj doby
poistenia zhodnotené pre účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté zárobky a následne vykonať
teoretickékrátenie.NamietaneaplikovanieDohovoruč.128oinvalidných,starobnýchapozostalostných
dávkach v predmetnej veci. Na podporu svojej argumentácie poukazuje na závery v početnej judikatúre

Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach.

6. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 30.06.2025 zotrval na správnosti a zákonnosti
napadnutého rozhodnutia.

7. Žalobca v replike zo dňa 28.07.2025 zotrval na dôvodnosti podanej žaloby a zdôraznil aj s poukazom
na nespočetné neúspechy žalovaného v súdnych konaniach obdobného predmetu, že žalovaný účelovo
ignoruje ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít.

8. Žalovaný dupliku nepodal.

III.
Posúdenie veci správnym súdom

9. Správny súd v Košiciach po zistení, že ide o žalobu v sociálnej veci podľa § 199 a nasl. zákona č.

162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), žaloba spĺňa náležitosti (§ 202 ods. 1 a
2 SSP), bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods.
1 SSP), meritórne preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zákonnom rozsahu (§ 134 ods. 2,
§ 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Vzhľadom na to,
že účastníci konania nežiadali nariadenie pojednávania, správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia

pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.11.2025 (§ 107 ods. 1 a 2, a § 137 ods. 4 SSP).

10. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného,
ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie o zamietnutí žiadosti
žalobcu o starobný dôchodok tak, že aj zmeňujúcim rozhodnutím bola žiadosť žalobcu zamietnutá v

podstate z obdobných dôvodov ako v prvostupňovom rozhodnutí.

11. Žalobca ako bývalý hasič je poberateľom výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.
z. (na základe rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky), v ktorom mu bola v osobitnomsystéme sociálneho zabezpečenia zhodnotená doba dôchodkového poistenia dosiahnutá počas služby
v trvaní viac ako 26 rokov. Žalobca vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia dosiahol kratšiu
dobu dôchodkového poistenia ako 15 rokov a namietal, že pre vznik nároku na starobný dôchodok mu

žalovaným nebola zohľadnená aj doba služby (zhodnotená vo výsluhovom dôchodku) s aplikáciou čl.
33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach.

12. Podľa § 60 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového

poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového
poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové
poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu
služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v

rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

14. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje

aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

15. Podľa čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach
- 1. Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba súčasne nárok na rôzne invalidné, starobné alebo
pozostalostné dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu; chránená
osoba dostane spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie dávky.

- 2. Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore
a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou
rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok
a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú
dávku.

16. V prípade poistencov, u ktorých obdobie dôchodkového poistenia získané za tzv. civilné zamestnania
bez zohľadnenia doby služby (teda obdobia dôchodkového poistenia dosiahnutého v rozsahu
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.) nedosahuje dĺžku potrebnú
pre vznik nároku na starobný dôchodok (je kratšie ako 15 rokov), je neprípustné nezohľadnenie doby

služby ako obdobia dôchodkového poistenia. V opačnom prípade by sa u takýchto poistencov úplne
vylúčilo zhodnotenie dosiahnutej doby tzv. civilného zamestnania v dávke starobného dôchodku.

17. Zároveň u všetkých poistencov, v prípade ktorých bola časť obdobia dôchodkového poistenia
zhodnotená vo výsluhovom dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z., nezávisle od toho či dosiahli

ďalšie obdobie dôchodkového poistenia v tzv. civilnom zamestnaní za obdobie kratšie alebo dlhšie ako
15 rokov, je namieste, aby pri uplatnení nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z.
im bolo nielen zohľadnené, ale aj zhodnotené celé obdobie dôchodkového poistenia (vrátane obdobia
služby už zhodnoteného vo výsluhovom dôchodku) pri výpočte výšky starobného dôchodku. V opačnom
prípade by boli znevýhodnení oproti poistencom, ktorí dosiahli celú dobu dôchodkového poistenia len

vo všeobecnom systéme.

18. Správny súd uvádza, že výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z., teda dôchodok z
osobitného systému poistenia, má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona č. 461/2003 Z. z.
charakter dávky v starobe v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Osobitný systém poistenia (zákon č.

328/2002 Z. z.) upravuje užší okruh dávok oproti všeobecnému systému poistenia (zákona č. 461/2003
Z. z.) a neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktorá by umožňovala zohľadňovanie a zhodnotenie
všetkých dôb starobného dôchodkového poistenia. Poistenci osobitného systému nie sú vylúčení z
pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. upravujúceho starobné dôchodky. A zámerom zákonodarcu bolozabezpečiť výhodnejšie, alebo aspoň rovnaké starobné zabezpečenie poistencov, ktorí získali dobu
poistenia aj v osobitnom systéme v porovnaní s poistencami, ktorí dosiahli celú dobu dôchodkového
poistenia len vo všeobecnom systéme.

19. Preto pri posudzovaní nárokov na starobný dôchodok zo všeobecného systému (podľa zákona č.
461/2003 Z. z.) v prípade poistencov, ktorí získali aj obdobie dôchodkového poistenia zakladajúceho
nárok na výsluhový dôchodok, je namieste na základe uvedených východísk a pri rešpektovaní úpravy v
čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 vykladať ustanovenia § 60 ods. 2 resp. § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.

z. tak, že sa pre vznik nároku, a určenie výšky a mechanizmu výpočtu starobného dôchodku zohľadnia
všetky obdobia dôchodkového poistenia (vrátane obdobia poistenia zhodnoteného v osobitnom systéme
v dávke výsluhového dôchodku) s následným krátením takto vypočítanej sumy starobného dôchodku,
koeficientom určeným ako podiel doby poistenia získaného v osobitnom systéme a celkovej doby
poistenia (súčet doby poistenia získanej vo všeobecnom aj osobitnom systéme).

20. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí odôvodňuje nezohľadnenie doby služby žalobcu pre
splnenie podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok s poukazom na to, že túto dobu nedosiahol v
I. a II. kategórii funkcií, aj v tejto časti sú dôvody žalovaného zmätočné bez akejkoľvek opory v právnej
úprave. Správny súd zdôrazňuje, že použiteľnosť ustanovenia § 60 ods. 2 resp. § 255 ods. 5 zákona
č. 461/2003 Z. z. a čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 nemá žiadnu súvislosť s posudzovaním charakteru

služby a jej zaraďovaním do kategórie funkcií, či pracovných kategórii a zachovaním nárokov z takéhoto
zaraďovania v zmysle § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.

21. Vyššie uvedené závery, ktoré už boli opakovane judikované Najvyšším súdom Slovenskej
republiky ako aj Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky, žalovaný v napadnutom rozhodnutí

nerešpektoval, čo činí napadnuté rozhodnutie nezákonným. Osobitne správny súd poukazuje napr. na
rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2024
(vec pri dosiahnutí doby 15 rokov vo všeobecnom systéme, týkajúce sa síce predčasného starobného
dôchodku, avšak s aplikovateľnými závermi pre starobný dôchodok) a v týchto rozhodnutiach zhrnuté
závery aj skorších rozhodnutí v obdobných veciach.

22. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c)
SSP, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa
žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (výrok I.).

23. Podľa § 191 ods. 6 prvé veta SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku je orgán verejnej správny v ďalšom konaní viazaný. Preto bude úlohou žalovaného v ďalšom
konanívecopätovneposúdiťaonárokochžalobcurozhodnúťrešpektujúcprávnynázorsprávnehosúdu.

24. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo

čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech. Keďže žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, správny súd o nároku na náhradu
trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú
náhradu trov konania voči žalovanému (výrok II.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia
rozhodnutia správnemu súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1 a 2 SSP).Kasačná sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konania,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti, alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).