Rozsudok – Život a zdravie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Radoslav Harangozo

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoŽivot a zdravie

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 31T/49/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123011288
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Harangozo

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123011288.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Radoslavom Harangozom, na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 14. augusta 2024 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. E., trvale bytom A. F. XXX, okr. C.,

je vinná, že

od dňa 28.09.2022 do dňa 12.10.2022 v čase asi o 08.20 hod. v A., okres C., v unimobunke bez

popisného čísla za domom G. XXX v rómskej osade sa ako biologický rodič nedostatočne starala
o svoje maloleté dieťa H. B., nar. XX.XX.XXXX, nepodávala mu dostatočné množstvo stravy a jeho
zhoršenému zdravotnému stavu nevenovala pozornosť, následkom čoho došlo u neho k podvýžive,
výraznému oslabeniu organizmu a imunitného systému, čo viedlo k hnisavému zápalu pľúc a po požití
alkoholu k jeho smrti, pričom v čase úmrtia mal hmotnosť len 2488 g, s poklesom hmotnosti za 15 dní o
572 g, čo je úbytok o 18,7% a pri pitve bolo zistené, že zomrel na kardiorespiračné zlyhanie pri hnisavom
zápale pľúc a priedušiek, ktoré podľa súdnolekárskeho hľadiska je hodnotené ako závažné, nie smrteľné

avšak, k ťažkej podvýžive, prítomnosť alkoholu v krvi s hladinou 0,24 promile spôsobila akútnu otravu
etylalkoholom, spojenú s poruchami dýchania a vedomia,
teda

- inému z nedbanlivosti spôsobila smrť a čin spáchala závažnejším spôsobom konania na blízkej osobe
– dieťati,
čím spáchala
- prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na ust. § 139 ods. 1

písm. a) Tr. zákona,
za čo jej súd ukladá
Podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, zohľadňujúc jednu priťažujúcu okolnosť podľa §
37 písm. m) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov a 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona (účinného od 06.08.2024) za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm.
a) Tr. zákona jej výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a súčasne u k l a d á

probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona ustanovuje skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 Tr. zákona u k l a d á povinnosť spočívajúcu v príkaze dostavovať sa s jej deťmi
riadne a včas na všetky vyšetrenia, kontroly a hospitalizácie stanovené lekármi.Podľa § 51 ods. 4 písm. h) Tr. zákona u k l a d á povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa
v súčinnosti s probačnýma mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu zameraného na rozvoj a podporu rodičovských zručností,

oproti tomu

Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodzuje obž. I. B., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom A. F.
XXX, okr. C., spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Prešove sp. zn. 3 Pv 632/22/7707-35,

ktorá na neho bola podaná dňa 28.07.2023 pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.
zákona s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že:
od dňa 28.09.2022 do dňa 12.10.2022 v čase asi o 08.20 hod. v Jarovniciach, okres C., v unimobunke
bez popisného čísla za domom G. XXX v rómskej osade sa ako biologický rodič nedostatočne staral
o svoje maloleté dieťa H. B., nar. XX.XX.XXXX, nepodával mu dostatočné množstvo stravy a jeho

zhoršenému zdravotnému stavu nevenoval pozornosť, následkom čoho došlo u neho k podvýžive,
výraznému oslabeniu organizmu a imunitného systému, čo viedlo k hnisavému zápalu pľúc a po požití
alkoholu k jeho smrti, pričom v čase úmrtia mal hmotnosť len 2488 g, s poklesom hmotnosti za 15 dní o
572 g, čo je úbytok o 18,7% a pri pitve bolo zistené, že zomrel na kardiorespiračné zlyhanie pri hnisavom
zápale pľúc a priedušiek, ktoré podľa súdnolekárskeho hľadiska je hodnotené ako závažné, nie smrteľné

avšak, k ťažkej podvýžive, prítomnosť alkoholu v krvi s hladinou 0,24 promile spôsobila akútnu otravu
etylalkoholom, spojenú s poruchami dýchania a vedomia,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.07.2023 bola na obžalovaných A. B. a I. B. podaná obžaloba prokurátorky Okresnej prokuratúry

Prešov pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

od dňa 28.09.2022 do dňa 12.10.2022 v čase asi o 08.20 hod. v A., okres C., v unimobunke bez

popisného čísla za domom G. XXX v rómskej osade sa ako biologickí rodičia nedostatočne starali
o svoje maloleté dieťa H. B., nar. XX.XX.XXXX, nepodávali mu dostatočné množstvo stravy a jeho
zhoršenému zdravotnému stavu nevenovali pozornosť, následkom čoho došlo u neho k podvýžive,
výraznému oslabeniu organizmu a imunitného systému, čo viedlo k hnisavému zápalu pľúc a po požití
alkoholu k jeho smrti, pričom v čase úmrtia mal hmotnosť len 2488 g, s poklesom hmotnosti za 15 dní o

572 g, čo je úbytok o 18,7% a pri pitve bolo zistené, že zomrel na kardiorespiračné zlyhanie pri hnisavom
zápale pľúc a priedušiek, ktoré podľa súdnolekárskeho hľadiska je hodnotené ako závažné, nie smrteľné
avšak, k ťažkej podvýžive, prítomnosť alkoholu v krvi s hladinou 0,24 promile spôsobila akútnu otravu
etylalkoholom, spojenú s poruchami dýchania a vedomia.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej A. B., výsluchom
obžalovaného I. B., ktorý však vypovedať odmietol, preto súd čítal jeho výpoveď z prípravného konania,
výsluchom svedka J. B., prečítaním výpovede svedkyne F. K. G. z prípravného konania, výsluchom
znalca F. F. B. k obsahu jeho znaleckého posudku č. 133 a 134/2022, ďalej oboznámením listinných
dôkazov a to zápisnice o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou, správy o prehliadke mŕtveho

tela, správy o prehliadke tela pred pitvou, súhlasu na pochovanie, rodného listu nebohého, opatrenia,
zbavenia mlčanlivosti a správ, charakteristík a lustrácií vo vzťahu k osobám obžalovaných vrátane
priebežných probačných správ z konania pod sp. zn. 1T/7/2022, výsledky inštitútu predbežného šetrenia
kmožnostiuloženiasociálnehovýcviku,oboznámenímpodstatnéhoobsahupripojenéhotrestnéhospisu
Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/7/2022, výpisu zo zdravotnej dokumentácie nebohého a správy od

MUDr. Halečku, správy z ORL ambulancie, lustrácie a správ Sociálnej poisťovne ohľadom pracovných
pomerov obžalovaného a dospel k nasledovným záverom.

Obžalovaná A. B. pri výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že ešte ráno o pol štvrtej mu dala piť
výživu pre dojčatá prvýkrát 60g a pil. Potom ráno o 06.30 hod. mu dala piť a pil. Potom jej zaspal na

rukách a tak ho dala do kočiara. Muž nebol doma. Balila deti do školy ráno, varila a išla o ôsmej dokočiara a on tak čudne pozeral hore, ona kričala, teta jej prišla k nej a utekala s H. k lekárovi, potom aj
ona šla za ňou k lekárovi. Išli k F. G., pretože F. L. je trošku ďalej. Syn patril k F. L., ale teta v tom strese
išla s ním k MUDr. Čechovej. Okolo 07.40 hod. došla za nimi k MUDr. Čechovej. F. G. volala políciu, ktorá

prišla aj s čiernou sanitkou. Brucho mal ešte teplé. F. G. jej nič nepovedala. Čierna záchranka prišla. On
mal aj C., aj plienky a v ten deň čo zomrel, prišli ku nej sociálne pracovníčky a mala všetko. Aj jedlo im
ukázala, že má, že mu dávala. Deti majú čo jesť, nepije pálenku, všetky peniaze dáva na stravu. Syn pil,
spal, masírovala ho, bol dobré dieťa, neplakal, nekričal. Bola s ním u lekára, aj na váhu s ním chodila.
Lekárka jej povedala, že schudol a zase potom pribral. Dva alebo tri razy s ním bola u lekára. Chlapec

sa podľa nej narodil XX.XX.XXXX, nevedela uviesť s istotou tento dátum, pričom obžalovaná uviedla
aj 08.09.2023, nakoniec sa priklonila k dátumu 09.08.2023. Dávala mu jesť každé tri hodiny, o tretej,
šiestej ráno a dávala mu BeBe1, niekedy 60g, niekedy 90g. V noci spal dobre. Ešte v ten deň aj dobre
pil. C. ešte vtedy otvárala a do večera ho už nemala. Celkovo má osem detí. Predtým, ako zomrel, tak
bola u MUDr. Halečku. Povedal jej, že mu má dávať jesť každé dve, tri hodiny. Má malé deti, najprv má
prvotné mlieko a potom už nemá tak musí im dávať z fľašky. Býva s manželom a deťmi. Nevedela uviesť,

ako je to možné, že pri pitve bola u syna prítomnosť alkoholu, asi mu dala od kašľu kvapky. Zopakovala,
že nepije, dala mu detský Stoptussin asi trikrát po dve kvapky. Asi dva dni mu takto dávala, v lekárni
ich kúpila. Tobias trošku kašľal, raz, dva dni kašľal, ale nie silno, teplotu nemal. Stále mu merala teplotu
s tým teplomerom, čo sa prikladá k čelu. C. mal, kašľal asi dva dni. Dávala mu aj detské kvapky, lebo mu
to odstávalo od nosa, boli to detské kvapky Nasivin. Po kvapkách mu odsávala s odsávačkou z nosa.

Niekedy mu dávala aj morskú vodu. Kúpila to z vlastnej iniciatívy. Má deti, všetko si kúpi, také detské
veci, ktoré treba. To, že zomrel, sa dozvedela tak, že prišla ku kočiaru a videla na ňom, že mal tak hore
oči. Volala tetu a teta išla rýchlo k doktorke. Ona išla k doktorke za nimi a doktorka jej povedala, že už
nežije, tak až vtedy sa dozvedela, že už nežije od doktorky. Nemenil sa jeho stav za tie týždne. On bol
stále rovnaký. Videla, ako švagrinej zomrel syn doma a nevyzeral tak ako Tobias. Syn mal farbu ako

vždy, ale čo si všimla, mal inú farbu ako švagrinin syn, Tobias mal stále rovnakú. Keď zomrel ich prvý
syn C., tak spali s manželom. Potom sa zobudila a videla, že C. mal inú farbu ako syn H. a syn H. mal
stále takú istú farbu, čiže to bolo iné vtedy. C. išla aj krv z nosa a Tobiasovi nešla.

Obžalovaný I. B. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a vypovedať odmietol. Súd teda na hlavnom

pojednávaní na návrh prokurátorky čítal výpovede obžalovaného z prípravného konania. Z prečítaných
výpovedí z prípravného konania vyplynulo, že je ženatý s A. B., narodilo sa im 10 detí. C. a H. zomreli.
V čase smrti H. pracoval v Senici a to 2 alebo 3 týždne naraz a potom boli doma len cez víkend a v nedeľu
opäť išiel do práce a odišiel okolo obeda. Manželka mu dala vedieť, že Tobias zomrel dňa XX.XX.XXXX
a on cestoval domov v nasledujúci deň, čiže vo štvrtok. Domov prišiel asi o 12,30 hod. K okolnostiam

úmrtia sa preto nevedel vyjadriť, nebol doma, ostatné deti majú zdravé. Nevedel povedať, či s ním
manželka bola u lekára v pondelok, v utorok jej volal a vravela, že syn sa má lepšie. O H. sa staral,
vstával k nemu, keď bol doma a robil mu mlieko BEBA1, ktoré niekedy pil, inokedy odmietal. Keď nepil,
tak ho vyzliekol a masíroval ho detským olejom. Doma ostať nemohol, lebo mali v práci bezpečnosť
a nemal ho kto zastúpiť. Z papierov vie, že syn C. zomrel na zápal pľúc.

Svedok J. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poznajú sa dobre, chodí I. s ním do roboty, poznajú
sa od malička, chodia spolu na práce. S obžalovanou sa pozná tak, že vie, že žijú spolu s I., ale hlavne
sa pozná s I., keďže sú bratranci. On je Petrov šéf, zamestnáva ho, stále s ním chodí do roboty. Majú
uzavretú dohodu. Záleží, od toho, kde chodia, keď išli do Sabinova, tak stále chodili domov, ak idú

niekde inde a ďalej, tak prespávajú tam. Aj mimo Sabinova pracujú, aj v Senici robili, v čase keď im
dieťa zomrelo, tak bol s ním v Senici, robili tam na týždňovky. Všelikde robili, aj v Malackách, aj v iných
oblastiach, ale už si presne nepamätal, že kde všade. Ešte nad ním je jeden človek, ktorý im zháňa
robotu, on ju nájde, potom mu ju oznámi a následne hľadá pracovníkov a keď ich zoženie, tak sa tam
ide robiť. Nemá také že evidenciu, mal dochádzku aj dochádzkovú knihu, aj to chcel nájsť, ale nemá

momentálne k dispozícii také papiere o dochádzkach. Ekonóm by ich mal mať, ale on nie je doma, bol
dlho na dovolenke. Mal asi aj popísané koľko robia, aký deň, ale ekonóm teraz nie je k dispozícii, tak
on ju má u seba a teda ju nemohol zohnať. V tomto období 28.09.2022 až 12.10.2022 obžalovaný B.
bol s ním a robili asi v Sabinove. Chodili ráno na šiestu alebo na 05.30 hod., niekedy išli z domu, keď
boli blízko a volali mu, že mu zomrelo dieťa, pričom po tomto tvrdení sa svedok opravil, že vtedy pred

dvoma rokmi robili v Senici, v Senici boli, nepochopil najprv, o aké obdobie ide. Keď mu zomrelo prvé
dieťa ,tak prvú robotu boli v C. a keď mu zomrelo druhé dieťa, tak boli v Senici a potom mu zavolali,
že mu zomrelo dieťa a on odišiel domov, ale tak to si už presne nepamätal, že kedy presné obdobie
robili v C. a kedy presne odkedy dokedy robili v Senici. V Senici možno boli tri, štyri dni, možno týždeň,nepamätal si. Boli tam tak desať, pätnásť dní, potom išli na týždeň domov a tak naspäť išli tam. Chodili
tam opakovane na turnusy, pretože tam to museli dorobiť. Nevedel presne definovať, presne na deň,
že kde bol obžalovaný v tom čase, keď im zomrel Tobias, to by musel mať zapísané písomne. Mohol

byť v buď Sabinove alebo v Senici.

Z prečítanej výpovede svedkyne F. K. G. z prípravného konania vyplynulo, že dňa 12.10.2022 asi o 8,20
hod. prišla k nej do kancelárie žena – Rómka s dieťaťom v náručí, bola vystresovaná, predstavila sa ako
A. B.. Pýtala sa jej ,čo sa stalo, odpovedala, že má dieťa a aj keď nie je jej pacientom, F. L. nerobí, tak

prišla za ňou. Po položení dieťaťa na stôl na základe pokynu hneď zistila, že je mŕtve, bezvládne, nebol
hmatateľný pulz, dieťa nedýchalo, ruky malo chladné, teda muselo zomrieť skôr. Zavolala záchranku
aj ohliadajúceho lekára, aj od nich bola konštatovaná smrť. Napriek tomu stanovila čas úmrtia na
12.10.2022 o 8,20 hod. Dieťa bolo asi jeden mesiac staré o hmotnosti asi 2,5 kg, zjavne schudnuté až
podvýživené. Neskôr kontaktovala F. L., ktorý uviedol, že dieťa bolo u neho na kontrole dňa 20.09.2022
a malo 3 kg, preto aj ona dospela k záveru, že bolo zanedbané v starostlivosti. Ohliadajúci lekár F. M.

nariadil pitvu. Neskôr sa dozvedela, že dieťa zomrelo na zápal pľúc a vraj malo v krvi alkohol. K dieťaťu
sa bližšie nevedela vyjadriť, lebo ho videla len vtedy raz.

Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, F. F. B. ako zodpovedný konateľ
znaleckej organizácie Alfa – znalecká organizácia, s.r.o., ktorej dvaja znalci vykonali súdnu pitvu

a podali znalecký posudok č. 133, resp. 134/2022 na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri vypracovaní
znaleckéhoposudkuvychádzalizpitevnéhonálezu,ktorýboltvorenývonkajšouavnútornouobhliadkou,
z histologického vyšetrenia, z toxikologického vyšetrenia a zo zdravotnej dokumentácie, z ktorej
spracovali údaje o pôrodnej hmotnosti dieťaťa, návštev vykonaných u lekára a hmotnosti dieťaťa
v priebehu jeho života. Pri začatí pitvy dieťaťa H. B., ktorá bola vykonaná na základe nariadenia

F. F. M., popri vonkajšej obhliadke zistili známky ťažkej podvýživy dieťaťa na základe čoho pitvu
prerušili a oznámili OČTK, že majú podozrenie, že ide o zanedbanie starostlivosti o dieťa zo strany
rodičov. Následne bolo vydané uznesenie o nariadení súdnej pitvy, kde pokračovali vo vykonaní pitvy,
ktorej záverom bolo kardiorespiračné zlyhanie, hnisavý zápal pľúc a priedušiek, pri ťažkej podvýžive.
Vyšetrením krvi odobratým pri pitve bola zistená koncentrácia 0,24 g/kg (promile) etanolu, ktorú možno

zo súdnolekárskeho hľadiska hodnotiť ako pozitívnu a ktorá koncentrácia mala vplyv na úmrtie dieťaťa.
Podľa zákona o vykonávaní prehliadok je obhliadajúci lekár povinný pri úmrtí nariadiť vykonanie pitvy,
ak nie je zrejmá príčina smrti, prípadne, ak lekár zistí známky násilia, podvýživy alebo iné okolnosti, kde
nie je možné vylúčiť, že k smrti dieťaťa došlo v súvislosti s trestným činom. Obhliadajúci lekár v správe
o prehliadke mŕtveho tela okrem iného uviedol, že ide o značne podvyživené dieťa a nariadil pitvu

v zmysle zákona. Nevedel spamäti uviesť začiatok pitvy, jej prerušenie a opätovné pokračovanie, je to
v záznamoch vyhľadateľné. To sa dá pohľadať, ale je to prípad, ktorých je pomerne veľa a tento postup je
zachovaný. Priebeh nediktujú do diktafónu, zapisujú si to v podobe poznámok. V pitve bolo pokračované
ešte v daný deň. S dieťaťom nemanipuloval pri prerušení pitvy nikto, len ten kto bol pri pitve. Iný tam
nikto nie je. Podľa lekárskej správy k smrti dieťaťa došlo dňa 12.10.2022, v presne nezistenom čase

medzi 07.30 hod. a 08.20 hod., pričom pitva bola vykonaná následne na ďalší deň a to dňa 13.10.2022.
K alkoholu v tele uviedol, že pri úmrtí dochádza k ustáleniu koncentrácie etanolu v organizme, pričom
koncentrácia sa môže zvýšiť v prípade, ak ide o hnilobu. Hniloba v danom prípade nebola potvrdená.
V prípade hniloby sa robí odber tekutiny z kolenného kĺbu, ktorá nepodlieha hnilobe a výsledok je
objektívny aj pri celkovej hnilobe tela. Odber krvi sa štandardne vykonáva zo srdca do čistých skúmaviek

kde nehrozí infekcia. Podľa metodiky sa to robí tak , že sa to berie zo srdca a čo sa týka dospelých, tak by
to mohlo byť zo žily, ale aj tam sa to robí zo srdca, ale u dieťaťa by to bol problém, aby sa to bralo zo žily.
V danom prípade nie je zrejmé, kedy malo dôjsť k podaniu etanolu alkoholických nápojov dieťaťu, avšak
pri modelovom výpočte mohlo dieťa požiť napríklad 25 ml ovocného vína. Z praxe je znalcovi známe, že
alkoholické nápoje sú podávané deťom vo forme, ktorá nie je koncentrovaná, to znamená že nejde o tzv.

tvrdý alkohol, ale o víno ktoré je sladké, prípadne je nalievaný alkoholický nápoj do mlieka alebo do čaju.
V danom prípade malo dieťa pôrodnú hmotnosť pri narodení dňa XX.XX.XXXX hmotnosť 3.050 g. Dňa
20.09.2022 malo dieťa pri pravidelnom vážení u obvodného lekára hmotnosť 2,950 g, čo predstavuje
fyziologicky pokles hmotnosti u dieťaťa po narodení. Následne bolo dieťa na ošetrení u obvodného
lekára dňa 27.09.2022 kedy malo hmotnosť 3.060 g. Dňa 06.10.2022 bola matka u lekára bez dieťaťa

a následne pri úmrtí dňa XX.XX.XXXX malo dieťa hmotnosť 2,488 g, čo je pokles o 572 g, oproti
poslednému váženiu a predstavuje úbytok hmotnosti o 18,7 %. Vo všeobecnosti platí, že dieťa dospieva
a priberá zhruba 120 g za týždeň, čo znamená, že v prípade prežívania dieťaťa, tak o jeden mesiac by
dieťa mohlo vážiť okolo 3,5 kg. V danom prípade dochádzalo u dieťaťa k nepodávaniu stravy a zároveňu dieťaťa došlo k vzniku zápalu pľúc, čo malo za následok úbytok hmotnosti. Aj keby sme pozreli na
fotky dieťaťa, tak na prvý pohľad bolo to dieťa podvyživené. Už malo známky dehydratácie. Nebolo
u dieťaťa zistené žiadne ochorenie spojené s netolerovaním stravy, pričom v prvých týždňoch dieťaťa bol

u dieťaťa pozorovaný prírastok hmotnosti a z uvedeného dôvodu nebolo dieťa označované ako rizikové,
pri prípadnej poruche vstrebávania potravy. Ani v nemocnici nejavilo známky podvýživy. Najzávažnejšou
zdravotnou komplikáciou bola podvýživa dieťaťa, stav opitosti, pričom samotný hnisavý zápal pľúc
nie je smrteľný pre všeobecnú povahu, avšak môže viesť k úmrtiu dieťaťa, v prípade neposkytnutia
zdravotnej starostlivosti a takisto v prípade podvýživy, ako tomu bolo aj v danom prípade. Konečná

príčina bolo zlyhanie organizmu, zastaví sa mu srdce, kardio-respiračné zlyhanie. K tomu, že sa matka
dňa 06.10.2022 dostavila na vyšetrenie sama bez dieťaťa k lekárovi, sa nevedel presne vyjadriť, možno
potrebovala niečo predpísať. Pri bežnom dávkovaní liekov, ako aj kvapiek, napr. Nasivin, nedochádza
k vzostupu koncentrácie etanolu v takom množstve, aby to bolo detekovateľné vyšetrením krvi. Bavíme
sa o kvantách, v týchto množstvách vôbec nie. Dávka osem kvapiek Stoptusinu obsahuje do 0,07 g
etanolu, poprípade v detských kvapkách by alkohol vôbec nemal byť. Matka navštevovala s dieťaťom

pravidelne obvodného lekára z dôvodu kontroly novorodenca, pričom je možné predpokladať, že pri
objavení sa príznaku ochorenia ako uviedla matka ten sopeľ a kašeľ, mala vyhľadať lekársku pomoc
zdôvoduďalšiehovyšetreniazdravotnéhostavudieťaťa.Najmävtedynastalproblémoddňa06.10.2022
do dňa 12.10.2022. To dieťa už bolo choré na ochorenie horných dýchacích ciest a to už sa potom
zhoršilo. Nedá sa povedať, že sa matka nestarala. Matka chodila s dieťaťom k lekárovi. Pokiaľ by však

chodila s dieťaťom k lekárovi a nie sama, tak by si lekár všimol pokles hmotnosti a určite by nariadil
hospitalizáciudieťaťa.Jemožnépredpokladať,žeťažkostidieťaťazačalijednoduchýmzápalomhorných
dýchacích ciest, čo následne pokračovalo na dolné dýchacie cesty, bol sťažený príjem potravy u dieťaťa,
to znamená, že dieťa pri svojich ťažkostiach s dýchaním a upchatým nosom odmietalo prijímať potravu
a následne došlo k poklesu hmotnosti čo spolu s prítomnosťou etanolu viedlo k smrti dieťaťa. Rodičia

sa teda starali o to dieťa, ale ten záver nezvládli. K úmrtiu na zápal pľúc môže dôjsť aj u dieťaťa pri
dostatočnej výžive, ak je zápal neliečený, nesprávne liečený alebo príznaky ochorenia dýchacích ciest
sú rodičom prehliadané. V prípade, ak zápal trvá dlhší čas a to niekoľko dní dôjde k strate hmotnosti
dieťaťa a k prehĺbeniu následkov zápalu pľúc. V prípade dostatočného stravovania by to malo pozitívny
vplyv, avšak ide to jedno s druhým, čím ďalej je dieťa choré, tak nechce jesť, nechce piť. V dnešnej

dobe je to bežné, že dôjde k zhoršeniu stavu dieťaťa a zavolá sa sanitka. Je to častou praxou, že rodičia
v prípade ochorenia dieťaťa aj na menej závažné ochorenia zavolajú rýchlu zdravotnú pomoc, ktorá deti
v takomto veku automaticky prevezie do nemocnice, kde sú hospitalizovaní. Znalecký posudok podával
s F. N. O. a znalecké posudky boli vyhotovované dva len z ekonomických dôvodov.

Z oboznámeného podstatného obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/7/2022
vyplýva, že obžalovaní boli trestným rozkazom v tejto veci zo dňa 16.02.2022, právoplatným dňa
22.03.2022, uznaní vinnými z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona tiež za nedostatočnú starostlivosť voči svojmu mal. dieťaťu (nar.
XX.XX.XXXX) v období od 25.08.2021 do 03.09.2021, čo z nedbanlivosti viedlo k jeho smrti dňa

03.09.2021, za čo im bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov podmienečne odložený
s probačným dohľadom na skúšobnú dobu na 36 mesiacov a povinnosť dostavovať sa s deťmi riadne
a včas na vyšetrenia, kontroly a hospitalizácie stanovené lekármi Skúšobná doba trvá do 22.03.2025.

Ďalej súd oboznámil listinné dôkazy, ktoré tvoria obsah spisu.

Úrad PSK zbavil dňa 25.05.2023 mlčanlivosti ošetrujúcu lekárku nebohého F. K. G., ktorá bola následne
vypočutá ako svedok.

V zápisnici o obhliadke miesta činu je uvedený podrobný popis priestorov ambulancie pre deti a dorast

v obci Jarovnice, kde sa nachádzalo mŕtve telo mal. nebohého H. B., ktoré bolo odnesené z prvého
prebaľovacieho stola, jeho vzhľad bol popísaný v zápisnici a k tomu bola vyhotovená príslušná
fotodokumentácia.

Príčina smrti ako podvýživa novorodenca bola prvýkrát konštatovaná v správe o prehliadke tela zo

dňa 12.10.2022 MUDr. Michalom Bruňom. Podrobnejšie boli uvedené skutočnosti popísané v správe
o prehliadke tela pred pitvou z toho istého dňa F. B., ktorý z týchto dôvodov a podozrení z nedostatočnej
starostlivosti zo strany rodičov navrhol vykonať súdnu pitvu. Po vykonaní pitvy bolo prokurátorom dňa
13.10.2022 dané povolenie na pochovanie.Zo správy z ORL ambulancie Sabinov, vyžiadanej na návrh obhajcu, vyplýva, že v ich ambulancii na J.
XX, C., neevidujú ošetrenie nebohého H. B., nar. XX.XX.XXXX.

Z rodného listu nebohého mal. H. B. vyplýva, že tento sa narodil dňa XX.XX.XXXX, otcom je I. B., nar.
XX.XX.XXXX a matkou A. B., nar. XX.XX.XXXX.

Zo správy (vrátane aktualizovanej) MUDr. Halečku k probačnému dohľadu v inej veci vyplýva, že rodičia

sa starajú celkovo o 8 maloletých detí, ktoré sú plne očkované, nie je u nich častá chorobnosť, dostavujú
sa na vyšetrenie v sprievode matky alebo starej matky, na výzvu sa matka vždy dostaví na ambulanciu.
V prípade mal. K. B., ktorá je nechodiaca bolo matke odporúčané odborné vyšetrenie, o ktorom však
nedoniesla žiadne potvrdenia.

Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie mal. nebohého H. B., zaslaného ošetrujúcim lekárom MUDr.

Halečkom, vyplýva priebeh liečby u lekára mal. H., pričom mal. Tobias bol dňa 11.09.2022 prepustený z
novorodeneckého oddelenia v Prešove s hmotnosťou 2950. Dňa 20.09.2022 sa matka prvýkrát dostavila
na ambulanciu po výzve, dieťa bolo dojčené a prikrmované Bebou z dôvodu nedostatku materského
mlieka. Matka nevnímala rady lekára, rozptyľovala sa pohľadmi s inou matkou, dieťa nepribralo od
prepustenia, stále malo 2950 g, prítomná plienková dermatitída. Boli kontaktované sociálne pracovníčky

za účelom zvýšeného dozoru a kontrola stanovená o 7 dní. Dňa 27.09.2022 sa uskutočnila kontrola
hmotnosti, ktorá bola 3060 g, matka dojčila a dokrmovala prípravkom Beba 1, kontrola o 7 dní. Dňa
03.10.2022 sa matka na váženie nedostavila, 06.10.2022 sa matka dostavila bez dieťaťa, dožadovala
sa výmenného lístka na ORL, lebo dieťa bolo nekľudné a bolelo ho ľavé ucho, ktorý lístok bol vydaný
a matka bola poučená, že má prísť na váženie a následne už dňa 12.10.2022 bolo oznámené úmrtie

dieťaťa.

Z dohody o pracovnej činnosti u obžalovaného I. B. vyplýva, že od 26.04.2022 do 31.12.2022 bola
uzavretá dohoda na dobu určitú s J. B. na 10 hodín týždenne, pomocné stavebné práce, v období
spáchania skutku tak platila táto dohoda. Potom v roku 2023 mal podpísanú dohodu už s P. O., o čom

svedčí aj lustrácia Sociálnej poisťovne, kde sú evidované aj odvody za uvedené obdobie.

Zo správy ÚPSVaR Prešov k rodinným pomerom obžalovaných vyplýva, že rodina býva v murovanej
chatrči, domácnosť tvorí jedna miestnosť, kde sa nachádza celé vybavenie, vrátane zavedenej vody
a elektriny, hygiena je preto na uspokojivej úrovni. V domácnosti bývajú rodičia a ich 2 detí. Rodičia sú

nezamestnaní a súd evidovaní na úrade práce a ich príjmy tvoria štátne dávky, v hmotnej núdzi 388 eur
mesačne a prídavky v sume 480 eur mesačne. Päť maloletých detí plní školskú dochádzku, zvyšné 3
mladšie sú s matkou doma. Deti si povinnú školskú dochádzku plnia. Rodina spolupracuje s CPDaR
Sabinov, spolupráca je účelná, rodičia sa aktívne zapájajú do spolupráce pri plnení rodičovských
povinností. Výrazný progres nastal pri zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti. Matka absolvovala

odborné vyšetrenia ako aj povinné očkovania u pediatra. V čase zisťovania boli deti riadne oblečené
a čisté, mali dostatok jedla, ošatenia a hygienických potrieb a nejavili známky zanedbávania.

Z priebežnej správy z probácie ohľadom obžalovaného I. vyplýva, že na probačný dohľad sa pravidelne
dostavuje, ak nemôže, riadne sa ospravedlní. Vyjadril ľútosť nad úmrtím prvého syna, následne

informoval probačnú úradníčku, že im zomrel syn H. dňa 12.10.2022, ku skutku sa nevedel vyjadriť,
keďže nebol doma, ale bol v práci v Senici. Z hľadiska plnenia povinnosti uloženej mu súdom v rámci
probačného dohľadu, zo správy F. L. vyplýva, že jeho nepozná, s deťmi chodí len matka a pomáhajú
jej iní rodinní príslušníci. Na probácii uviedol, že on by rád pomáhal viac, ale pracuje, chodí na turnusy
a musí ísť tam, kde ho vyšle zamestnávateľ. Mimo uvedeného má správanie a povesť aj v rámci obce

dobrú a nie sú s ním problémy.

Z priebežnej správy probácie ohľadom obžalovanej A. B. vyplýva, že táto plní podmienky probačného
dohľadu, na dohľad sa pravidelne dostavuje na probáciu, ak nie, snaží sa ospravedlniť. Komunikácia
je obtiažnejšia, mnohým veciam nerozumie. Na vyšetrenia chodí s deťmi ona, snaží sa o nich starať,

občas chodí s nimi aj stará matka. Lieči sa na psychiatrickú diagnózu. Protiprávne konanie u nej počas
trvania dohľadu nebolo zistené, ani v obci nie sú s jej správaním problémy.Zo správy k záverom IPŠ k uloženiu povinnosti absolvovať sociálny výcvik u oboch obžalovaných
vyplýva, že sú splnené základné predpoklady, aby im mohla byť uložená povinnosť podrobiť sa
sociálnemu výcviku alebo inému výchovnému programu zameranému na rozvoj a podporu rodičovských

zručností a to s poukazom aj na doterajšiu pozitívnu spoluprácu s Centrom pre rodiny a deti C..

Z charakteristiky obce Jarovnice vyplýva, že táto je všeobecnejšia, podľa nej I. B. je otcom 8 detí, 5 detí
je školopovinných. V unimobunke majú elektrinu, vodu. Je evidovaný na ÚPSVaR, má probačný dohľad,
správanie je dobré, nemá problémy, poberá dávku v hmotnej núdzi a prídavky. Obdobné závery obec

konštatovala aj vo vzťahu k A. B..

Zo správ FNsP Prešov vyplýva, že obžalovaná nebola vedená ani hospitalizovaná na psychiatrickom
oddelení a obžalovaný bol hospitalizovaný v minulosti dvakrát, v roku 2011 a 2018 pre škodlivé užívanie
alkoholu.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obaja obžalovaní majú evidovaný jeden záznam a to vo veci
Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/7/2022, tiež pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. b/
Tr. zákona, za čo im bol uložený trest odňatia slobody na 2 roky s podmienečným odkladom a skúšobnou
dobou na 3 roky s probačným dohľadom a povinnosťou dostavovať sa s deťmi riadne a včas na
vyšetrenia a kontroly stanovené lekárom.

V evidencii priestupkov nemá A. B. žiadny priestupok, I. B. má evidovaných niekoľko priestupkov
predovšetkým proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v pozícii chodca, posledný priestupok má
v rámci trvajúceho probačného dohľadu zo dňa 03.08.2023 – neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa
s pokutou 15,- eur.

Všetky predmetné skutočnosti potvrdzujú aj správy z OO PZ Jarovnice ako príloha k správam o probácii.
Ďalej bolo zistené, že iné trestné stíhania mimo dvoch prečinov usmrtenia nemajú v lustrácii GP SR
evidované.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti
súd dospel k záveru, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, má znaky žalovaného prečinu a že ho
spáchala obžalovaná A. B., pričom však nebolo preukázané, že ho spáchal aj obžalovaný I. B..

Obžalovaná A. B. vo svojej výpovedi a v rámci svojej obrany nevedela uviesť príčinu zanedbaného stavu

svojho syna, nebohého H., tvrdila, že sa o neho starala, že mu dávala kvapky, chodila aj k lekárovi,
lieky mu dávala také, čo kúpila sama, nevšimla si, aby sa nejak menil jeho stav, ešte pred smrťou jej
jedol, normálne pil, nemal ani zmenenú farbu, až potom si všimla, že má hore oči, zavolala tetu, ktorá ho
odniesla k lekárke, ktorá už konštatovala smrť. Nevedela tiež vysvetliť alkohol v tele jej syna, pripisovala
to kvapkám proti kašľu. Syn pár dní kašľal, ale nemal teplotu a podľa jej slov nebol vo vážnom stave.

Ona nepije a alkohol mu nepodávala. O vine obžalovanej však svedčia aj ďalšie objektívne preukázané
skutočnosti, vyplývajúce zo správy o úmrtí a obhliadky tela, predbežnej správy pred pitvou, ale najmä
zo znaleckého posudku a výsluchu znalca F. B. k obsahu znaleckého posudku.

Aj samotná obžalovaná potvrdzuje, že dňa 12.10.2022 si už ráno všimla, že syn pozerá hore, spanikárila,

zavolala tetu a šli za lekárkou F. G., ktorá zastupovala ich lekára F. L., ktorá zistila, že dieťa je už mŕtve.
Uvedené skutočnosti potvrdila aj F. G. vo svojej výpovedi, ktorá konštatovala smrť, pričom privolala
obhliadajúceho lekára F. M., ktorý predmetné závery uviedol v správe o úmrtí a prehliadke mŕtveho tela.
F. G. tiež uviedla, že dieťa už na jej prvý pohľad bolo zanedbané a podvýživené. Napokon, aj z výpisu
zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že už pri prvom vážení nebolo všetko v poriadku, následne sa

situácia zlepšila, ale matka na tretie váženie neprišla a potom sa dostavila na ambulanciu bez dieťaťa,
pričom, pokiaľ už bolo choré v tom čase, matka mala minimálne prísť k obvodnému lekárovi s dieťaťom
a situáciu riešiť.

Znalec bol vypočutý veľmi dôsledne a podrobne, pričom vo svojej výpovedi okrem iného uviedol, že

záverom znaleckého skúmania bolo kardiorespiračné zlyhanie, hnisavý zápal pľúc a priedušiek, pri
ťažkej podvýžive. Vyšetrením krvi odobratým pri pitve bola zistená koncentrácia 0,24 g/kg (promile)
etanolu, ktorú možno zo súdnolekárskeho hľadiska hodnotiť ako pozitívnu a ktorá koncentrácia mala
vplyv na úmrtie dieťaťa. Vo všeobecnosti platí, že dieťa dospieva a priberá zhruba 120 g za týždeň,čo znamená, že v prípade prežívania dieťaťa, tak o jeden mesiac by dieťa mohlo vážiť okolo 3,5 kg.
V danom prípade dochádzalo u dieťaťa k nepodávaniu stravy a zároveň u dieťaťa došlo k vzniku
zápalu pľúc, čo malo za následok úbytok hmotnosti. Aj keby sme pozreli na fotky dieťaťa, tak na prvý

pohľad bolo to dieťa podvyživené. Už malo známky dehydratácie. Podľa znalca, v reakcii na tvrdenia
matky o alkohole v kvapkách, pri bežnom dávkovaní liekov, ako aj kvapiek, napr. Nasivin, nedochádza
k vzostupu koncentrácie etanolu v takom množstve, aby to bolo detekovateľné vyšetrením krvi. Znalec
ďalej dodal, že pokiaľ by matka chodila s dieťaťom k lekárovi a nie sama, tak by si lekár všimol pokles
hmotnosti a určite by nariadil hospitalizáciu dieťaťa. Je možné predpokladať, že ťažkosti dieťaťa začali

jednoduchým zápalom horných dýchacích ciest, čo následne pokračovalo na dolné dýchacie cesty, bol
sťažený príjem potravy u dieťaťa, to znamená, že dieťa pri svojich ťažkostiach s dýchaním a upchatým
nosom odmietalo prijímať potravu a následne došlo k poklesu hmotnosti čo spolu s prítomnosťou etanolu
viedlo k smrti dieťaťa. Taktiež upozornil na bežnú prax v týchto prípadoch, že sa v prípade zhoršenia
zdravotného stavu k takýmto malým deťom volá RZP.

Práve uvedené závery znalca svedčia o jednoznačnom zanedbaní starostlivosti, nedostatočnej
intervencii matky vo vzťahu k zhoršenému a stále sa zhoršujúcemu zdravotnému stavu, nedostatočnej
výžive, bez relevantnej návštevy lekára a napokon n neprivolaniu RZP, čo znalec označil ako potrebný
a bežný postup. Znalec tiež spochybnil obranu obžalovanej ohľadom podania alkoholu maloletému
H., keď takéto množstvo, zistené pri pitve, nemoholo vzniknúť len z podania kvapiek proti kašľu a to

ani v prípade, ak by obsahovali alkohol. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že u obžalovanej už
v nedávnej minulosti došlo k obdobnému nedbanlivostnému zlyhaniu, ktoré viedlo k úmrtiu jej maloletého
dieťaťa a za ktoré bola – aj s manželom, aj právoplatne odsúdená. Aj z výpovede obžalovanej vyplynulo
chaotické riešenie zdravotných problémov mal. H., nevedela vysvetliť viaceré okolnosti, nevedela
vierohodne zdôvodniť alkohol v tele maloletého, prečo nereagovala na jeho fatálne sa zhoršujúci stav,

podvýživu a stratu telesnej hmotnosti a prečo neprivolala rýchlu zdravotnú pomoc, ktorá podľa znalca,
bola v tomto prípade plne namieste. Ako rodič – matka, ktorá bola s maloletým celý čas počas obdobia
zhoršenia jeho stavu, bola zo zákona zodpovednou osobou za jeho starostlivosť a v dôsledku jej
nedbanlivosti došlo k smrteľnému zhoršeniu zdravotného stavu s následkom úmrtia mal. H..

Obžalovaná tak svojím konaním inému z nedbanlivosti, v dôsledku nedostatočnej starostlivosti o zdravie
svojho syna, ako aj nedostatočnej výživy, nereagovania na jeho zhoršujúci sa zdravotný stav a znižujúcu
sa hmotnosť, neprivolania adekvátnej zdravotníckej pomoci a napokon aj podaním alkoholu alebo látky
obsahujúcej alkohol spôsobila smrť mal. H. B., nar. XX.XX.XXXX a čin spáchala na chránenej osobe,
osobe blízkej a dieťati, čím naplnila skutkovú podstatu trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods.

2písm.b/Tr.zákona.Obžalovanájetrestnezodpovednýsubjektzhľadiskavekuapríčetnosti,zhľadiska
zavinenia konala, resp. aj nekonala z nedbanlivosti, medzi jej konaním, resp. nekonaním a následkom
v podobe smrti dieťaťa existuje príčinná súvislosť a porušila objekt chránený Trestným zákonom, ktorým
je v tomto prípade ochrana života a zdravia jednotlivcov.

Oproti tomu na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru o pochybnostiach o spáchaní
skutku a trestnoprávnej nedbanlivostnej zodpovednosti za smrť maloletého H. v prípade obžalovaného
I. B.. Je nepochybné, že obaja rodičia majú rovnaké a spoločné rodičovské práva a povinnosti,
medzi ktoré patrí aj zabezpečovanie riadnej a dostatočnej všestrannej starostlivosti o zdravie dieťaťa
a jeho riadny vývin a výživu. K tomu, aby mohla byť konkrétnej osobe pričítaná zodpovednosť za

zanedbanie starostlivosti a následne aj za smrť dieťaťa v dôsledku takéhoto zanedbania však musia
byť naplnené isté kvalitatívne atribúty konania, resp. aj nekonania a opomenutia starostlivosti. Skutok,
ktorý sa obžalovaným kládol za vinu, bol definovaný (technicky správne) slovami „nedostatočne sa
starali, nepodávali mu dostatočné množstvo stravy, nevenovali pozornosť jeho zdravotnému stavu...a
po požití alkoholu k jeho smrti...“. Časové obdobie zhoršovania stavu mal. neb. Tobiasa je v skutku

definované, korešpondujúc so závermi znalca, do rozmedzia od 28.09.2022 do 12.10.2022, pričom
znalec osobitne zdôraznil obdobie 06.10.2022 až 12.10.2022. Starať sa, podávať stravu, reagovať na
zhoršovanie zdravotného stavu, privolať pomoc a podať, resp. a contrario nepodať dieťaťu alkohol,
keďže práve podanie alkoholu sa ako jeden z faktorov významným spôsobom podpísalo pod úmrtie,
môže reálne vykonať len osoba, ktorá vykonáva reálnu, faktickú a najmä dlhodobejšiu a nepretržitú

starostlivosť o dieťa v rozhodnom období, nachádza sa v čase skutku (v prevažnej miere) v domácnosti,
v prítomnosti dieťaťa a reálne vykonáva úkony vo vzťahu k dieťaťu a je povinná reagovať na postupné
zmenyzdravotnéhostavuvčase,ktoréakoceloknenastávajúzodňanadeň,zhodinynahodinu,prudkoa náhle, ale v tomto prípade došlo k zhoršeniu zdravotného stavu a podvýžive postupne, v priebehu
doby približne 2 týždňov.

Z výpovede obžalovanej na hlavnom pojednávaní vyplynulo, bez nejakých konkrétností, keď sa
vyjadrovala spontánne ku skutku, že „muž nebol doma“. Obžalovaný v prípravnom konaní vo výpovedi
uviedol, že v predmetnom období nebol doma, bol v Senici 2 až 3 týždne, domov ale prišli na víkend,
kde už v nedeľu 08.10.2022 na obed z domu odišiel, v utorok spolu s manželkou volali, kde mu mala
povedať, že už sa syn má lepšie, vo štvrtok však H. zomrel a on sa následne vrátil domov. Svedok J.

B., hoci následne vo svojej výpovedi zneistel a nevedel už presne uviesť obdobia, odkedy dokedy sa
obžalovaný nachádzal v Senici a kedy v Sabinove, vo výpovedi viackrát zdôraznil, že v čase, keď im
chlapec zomrel, boli v Senici, kde následne sa aj opravil a vysvetlil, že keď im zomrelo prvé dieťa, robili
v Sabinove a keď druhé, boli v Senici, pričom tieto skutočnosti uviedol spontánne a zneistel až v reakcii
na otázky jemu kladené, keď si súd chcel overiť, kde bol obžalovaný v presne časovo vymedzenom
období, keď už nevedel uvedené zaradiť do časového rámca definovaného presným dátumom. Samotný

výkon práce obžalovaného pre J. B. potvrdzuje dohoda o pracovnej činnosti ako aj lustrácia Sociálnej
poisťovne. Je teda z vykonaného dokazovania možné uzavrieť, že obžalovaný v čase smrti syna, ale ani
v období niekoľko dní predtým, doma nebol, resp. nebolo nijakým spôsobom a dôkazom spochybnené
a vyvrátené jeho tvrdenie, že v ten týždeň bol v práci v Senici, čo potvrdila nepriamo aj obžalovaná
a sčasti aj svedok J. B.. Samotný obžalovaný síce vo výpovedi z prípravného konania – a súd opäť

nevzhliadol dôkaz o opaku tohto tvrdenia – pripustil, že v rozhodnom období prišli po asi 2-3 týždňoch
zo Senice domov na víkend. Z kontextu vyplýva, že mohlo ísť jedine o víkend 07-08.10.2022, resp.
podľa kalendára 2022 08-09.10.2022, keďže obžalovaný podľa svojich slov už v nedeľu, 08.10.2022,
musel na obed odísť znova do práce (v tom roku bola nedeľa 09.10.2022, čo si však nemusel presne
pamätať). Z uvedeného teda vyplýva, že obžalovaný, ak aj bol doma, tak za celé rozhodné obdobie,

kedy malo dochádzať k úbytku hmotnosti a postupnému zhoršovaniu zdravotného stavu, od 28.09.2022
do 12.10.2022, to bolo nanajvýš 2 dni, počas predmetného víkendu, kedy v druhý víkendový deň
odchádzal už na obed opäť preč, pričom s najvyššou pravdepodobnosťou bol preč už istý čas aj pred
28.09.2022 – vychádzajúc z výpovede J. B., ako aj obžalovaného – že chodili tak na 2-3 týždne. Aj
keď je pravdepodobné, že obžalovaný v predmetný víkend syna videl, pričom vo výpovedi pripustil,

že bol chorý, trošku kašľal, z vykonaného dokazovania, ako aj zo znenia skutkovej vety vyplýva, že k
zanedbaniu starostlivosti, čo vyústilo až do úmrtia mal. H., došlo v skutku popísaným konaním, resp.
nekonaním počas obdobia 2 týždňov, od 28.09.2022 do 12.10.2022. Obžalovaného tak podľa názoru
súdu by nebolo možné uznať vinným ani za situácie, keď sa doma vyskytol z tohto obdobia cca 2 dni,
pričom v predošlom období, keďže doma nebol, nemal možnosť sledovať stav maloletého, vyhodnotiť

jeho zlepšenie alebo zhoršenie a tiež doma už nebol ani v období, keď došlo k najzásadnejšiemu
zhoršeniu zdravotného stavu (záverečné dni pred smrťou) a nakoniec ani v čase smrti, keď už v týchto
dňoch mala byť, aj podľa vyjadrení znalca, nepochybne volaná RZP. Obžalovaný tiež nebol doma, resp.
mu nebol preukázaný opak, ani v dňoch 03.10.2022 a 06.10.2022, kedy obžalovaná sa nedostavila na
pravidelné váženia, resp. sa dostavila k lekárovi, avšak bez mal. H., pričom ak by prišla s dieťaťom,

lekár by s najväčšou pravdepodobnosťou zistil podvýživu a zhoršený stav, na čo však obžalovaný nemal
žiadny vplyv a nemohol tieto udalosti ovplyvniť. Inak povedané, obžalovanému nebolo preukázané
v konaní, že práve a konkrétne jeho nedostatočná starostlivosť o syna viedla k jeho následnému úmrtiu
– čomu ani z objektívnych príčin zabrániť nemohol. Napokon, obžalovanému nebolo ani spoľahlivo
preukázané, aby práve on podal maloletému alkohol, čo bolo jednou z podstatných príčin úmrtia, keďže

H. zomrel dňa XX.XX.XXXX, kedy obžalovaný nemal byť doma a mal odísť už 3 až 4 dni pred jeho
smrťou, pričom, hoci znalec nevedel presne uviesť alkohol mu musel byť, vychádzajúc z logiky veci
v kontexte vyjadrení znalca, podaný podľa názoru súdu v období kratšom ako 3-4 dni pred smrťou, resp.
pred vykonaním pitvy, ak mal byť alkohol jednou z príčin úmrtia, keď je podľa názoru súdu nezmyselné,
aby smrť spôsobil alkohol podaný napr. týždeň pre úmrtím, pričom podľa názoru súdu, v čase podania

alkoholu už obžalovaný doma nebol.

Za týchto podmienok tak nemal súd preukázané, že obžalovaný mohol reálne v rozhodnom období,
teda od 28.09.2022 do 12.10.2022 zabezpečovať dennodenne a stabilne riadnu starostlivosť o mal.
H., reagovať na viditeľné a ním osobne vnímané zmeny zdravotného stavu, ktoré sa ukázali v čase

a k zhoršovaniu dochádzalo postupne, čiže k adekvátnej starostlivosti bolo potrebné pozorovať dieťa
dlhšiu dobu a reagovať na zmeny v čase počas rozhodného obdobia. Aj keď vo všeobecnej rovine
je stále otcom, ktorý má rodičovské povinnosti a teoreticky mohol za ten krátky čas, čo prišiel domov
zasiahnuť, v danom prípade bolo potrebné skúmať a posudzovať ako celok a komplexne konkrétne,časovo vymedzené a ohraničené obdobie, kedy dochádzalo k zhoršovaniu stavu maloletého, kedy mu
nebola poskytované adekvátna starostlivosť a výživa a kedy mu mal byť podaný alkohol, čo viedlo
k jeho smrti. Súd nemal preukázané, aby v tomto období obžalovaný bol prítomný relevantne dlhú

potrebnú dobu doma, s rodinou, s manželkou a maloletým H. a aby mohol reálne, riadnou starostlivosťou
a svojím pričinením zabrániť jeho podvýžive, zhoršovaniu zdravotného stavu a následnému úmrtiu (keď
už posledné dni pred smrťou, ako aj v čase skutku doma byť nemal, resp. mu to nebolo preukázané).
Je bežnou praxou v slovenských rodinách, obzvlášť u marginalizovaných a sociálne slabých skupín, že
jeden rodič, najčastejšie otec, dočasne v určitých časových obdobiach opúšťa domácnosť za účelom

zarobiť peniaze a uživiť rodinu a to, že v čase zhoršovania zdravotného stavu práve z tohto dôvodu
nebol osobne prítomný doma pri manželke a deťoch, pričom aj po príchode domov musel opäť v nedeľu
odísť do práce, ktorú skutočnosť v prípravnom konaní aj logicky vysvetlil a je len prirodzené, že nechcel
si skomplikovať situáciu v práci, prípadne o prácu prísť, pričom však deti nenechal doma bez opatery,
ale so svojou manželkou, ich matkou. Možno síce uvažovať, či nemohol predsa len spraviť viac, avšak
podľa názoru súdu to nestačí na záver, že spáchal skutok, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu, so

všetkými jeho znakmi a atribútmi, s presne definovaným konaním, resp. nekonaním tak, ako je popísaný
v skutkovej vete zvlášť za situácie, pokiaľ mu manželka mala podľa jeho slov v telefonáte oznámiť, už
po jeho odchode, že sa synovi stav zlepšil. Preto, s poukazom na výpovede obžalovaných, svedka J.
B., obsah probačnej správy, dohodu o pracovnej činnosti a lustráciu, nemal súd preukázané spáchanie
skutku v zmysle obžaloby okrem obžalovanej A. B. aj obžalovaným I. B. a v dôsledku toho obžalovaného

podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku spod obžaloby oslobodil.

Len na margo uvedeného súd osobitne zdôrazňuje, vo vzťahu k preukazovaniu toho, či obžalovaný
bol v rozhodnom období doma, v akom presne období alebo bol od domova ďaleko a či reálne teda
mohol mať vplyv na starostlivosť o maloletého, že obžalovaný túto skutočnosť uviedol už pri svojom

výsluchu v prípravnom konaní a vo vzťahu k tomu, na preverenie tejto skutočnosti, nebol vykonaný zo
strany OČTK žiadny dôkaz. Vypočutie svedka J. B. ako zamestnávateľa alebo prípadné vyžiadanie si
pracovnoprávnych dokumentov (napr. evidencie pracovnej doby a dochádzky) nenavrhovala ani pred
súdom žiadna zo strán. Súd z vlastnej iniciatívy za účelom náležitého zistenia skutkového stavu najprv
žiadal príslušné dokumenty od J. B., ktoré mu neboli predložené a následne aj z vlastnej iniciatívy k týmto

skutočnostiam J. B. vypočul ako svedka a po jeho výsluchu opätovne neboli vznesené iné návrhy na
doplnenie dokazovania. Súd tak, aj keď nie je povinný v kontradiktórnom procese v celom rozsahu
nahrádzať aktivitu strán, vykonal ex offo, nad rámec návrhov dokazovanie, ktoré mu, podľa jeho názoru,
postačovali na spoľahlivé rozhodnutie vo veci samej, pričom osobitne poukazuje na zásadu, v zmysle
ktorej musí byť vina obžalovanému bez dôvodných pochybností preukázaná, čo v tomto prípade nebolo,

pričom stranou trestného konania, ktorá nesie dôkazné bremeno v otázke viny na strane obžaloby, je
prokurátor, ktorý, podľa názoru súdu, v tomto prípade, vo vzťahu k obžalovanému I. B., toto dôkazné
bremeno neuniesol.

Pri otázke ukladania trestu súd veľmi dôsledne zvažoval, aký druh a výmeru trestu obžalovanej A. B.

uloží a najmä v akej podobe. Prihliadal pritom na účel trestu vyjadrený v ust. § 34 ods. 1 Tr zákona,
v zmysle ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Súd tiež poukazuje na zásady ukladania trestov v zmysle ust. § 34 ods. 3, 4 Tr. zákona,

keď trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby. Zároveň, v zmysle predmetných ustanovení, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie
po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku

trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to,
že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu
nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo
odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového

prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri
inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré
boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.U obžalovanej A. B. zistil priťažujúcu okolnosť a to, že bola za trestný čin odsúdená podľa § 37 písm. m/
Tr. zákona a to v konaní Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 1T/7/2022, nezistil u nej žiadnu poľahčujúcu

okolnosť. Od 06.08.2024 už súd neupravuje trestné sadzby v dôsledku prevahy poľahčujúcich, či
priťažujúcich okolností, má však pri ukladaní trestu na ich pomer a počet prihliadnuť v zmysle § 38 ods.
2 Tr. zákona.

U prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona zákon určuje trestnú sadzbu v rozmedzí 2-5

rokov. V tejto trestnej sadzbe súd ukladal trest obžalovanej aj v tomto prípade. Prihliadol pri tom na jej
predošlé odsúdenie, za obdobný trestný čin, spočívajúci v zanedbaní starostlivosti a následnom úmrtí
dieťaťa v období krátko po narodení, pričom k úmrtiu druhého dieťaťa, Tobiasa, došlo v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia a len niečo vyše roka po úmrtí syna C.. Pri zohľadnení jednej
priťažujúcej okolnosti, bez poľahčujúcej okolnosti, s poukazom na druhovo obdobnú opakujúcu sa
trestnú činnosť tak súd ukladal trest odňatia slobody v strede trestnej sadzby, vo výmere 3 roky a 6

mesiacov. Na strane druhej, aj keď došlo k obdobnému zlyhaniu hneď po roku od prvého zlyhania
s fatálnymi dôsledkami, navyše v skúšobnej dobe, nemožno opomenúť skutočnosť, že ide v oboch
prípadoch o nedbanlivostné trestné činy (a z tohto dôvodu súd ani nie je obligatórne povinný ukladať
nepodmienečný trest odňatia slobody). Obžalovanej, ako vyplýva z oboznámených správ na jej osobu,
nemožno uprieť v rámci jej osobnostných schopností snahu o zabezpečenie riadnej starostlivosti o svoje

deti, ktorých má stále 8, o ktoré zabezpečuje starostlivosť prevažne ona, keďže manžel pracuje a často
nie je doma, resp. to platilo minimálne v rokoch 2022 a 2023. Obžalovaná, ako vyplýva aj z jej výsluchov,
ako probačných správ, niekedy nie celkom rozumie zložitosti problému a situácie a je potrebné jej
osobu posudzovať v intenciách jej reálnych osobných schopností. Tento aspekt síce ju nezbavuje
trestnoprávnej zodpovednosti, ale súd na to prihliadal práve pri otázke ukladania trestu. Za situácie,

že manžel – navyše stále spoluobžalovaný – zabezpečuje alebo donedávna zabezpečoval aspoň do
určitej miery rodinu finančne tým, že chodí na základe dohôd na turnusy na stavby a obžalovaná
je doma väčšinou sama s deťmi, ktoré sú prakticky odkázané na jej starostlivosť, by bolo uloženie
nepodmienečného trestu v hornej polovici sadzby – čím by už šlo z pohľadu súdu o dlhoročný trest –
podľa názoru súdu jednoznačne neprimerane prísne, s mimoriadne zásadným zásahom do fungovania

rodiny, ktorá je, v rámci možností a schopností, vychádzajúc zo správ, na relatívne dobrej ceste
a relatívne fungujúca, naviac za relatívne disciplinovaného dodržiavania podmienok dohľadu, ktorý
v konaní sp. zn. 1T/7/2022 evidentne plní svoj účel a smeruje obžalovanú na správnu cestu, čo napokon
vyplýva aj zo správy o rodinných pomeroch ÚPSVaR Prešov, kde je konštatovaná v súčasnosti riadna
starostlivosť o deti a najmä zlepšenie zdravotnej starostlivosti a došlo by k nezvratnému narušeniu

starostlivosti o deti, s ktorými by musel ostávať otec, ktorý by už nemohol rodinu zabezpečovať finančne
a v prípade potreby chodiť pracovať na stavby a takýto zásah, ktorý by postihoval teda nielen páchateľa,
ale v nadmernej miere celú rodinu vrátane maloletých detí, by bol v príkrom rozpore s účelom trestu
a zásadami pre ukladanie trestu, obzvlášť s poukazom na zámer zákonodarcu vo vzťahu k trestaniu
v znení zákona účinného od 06.08.2024. Preto aj súd aj napriek predošlému odsúdeniu aj v tomto

prípade ukladal trest ako podmienečný, avšak s probačným dohľadom, pričom závažnosť situácie, že
došlo k opätovnému spáchaniu takejto trestnej činnosti, súd premietol do výmery trestu (3,5 roka) a do
dĺžky skúšobnej doby, ktorú uložil na 4 roky (blízko už hornej hranice), aplikujúc už nové znenie ust. § 51
ods. 1 Tr. zákona, kedy je možné podmienečne odložiť s probačným dohľadom už aj trest neprevyšujúci
4 roky (pred účinnosťou novely len 3 roky), pričom však práve pre výchovný účel trestu a na dosiahnutie

jeho funkcie súd obžalovanej uložil, s poukazom aj na výsledky IPŠ, v rámci probačného dohľadu aj
naďalej povinnosť spočívajúcu v príkaze dostavovať sa s jej deťmi riadne a včas na všetky vyšetrenia,
kontroly a hospitalizácie stanovené lekármi a najmä povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa
v súčinnosti s probačnýma mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu zameraného na rozvoj a podporu rodičovských zručností, čo súd

považuje za absolútne kľúčové u obžalovanej pri predchádzaní opakovania obdobného konania.

Takto uložený trest, podmienečne odložený na dlhšiu skúšobnú dobu, s probačným dohľadom
a cielenými, na mieru uloženými obmedzeniami a povinnosťami, je podľa názoru súdu trestom nielen
zákonným a primeraným, ale trestom spravodlivým, najlepšie vystihujúcim podstatu a charakter trestnej

činnosti, účinne zabezpečujúcim dosiahnutie účelu trestu, v čo najmenšej miere zasahujúcim osoby
mimo samotnej obžalovanej a trestom, ktorý pri jeho dôslednom výkone (najmä probácia a sociálny
výcvik), v dostatočnej miere predíde do budúcnosti opakovaniu obdobného zlyhania u obžalovaneja bude mať na ňu požadovaný a želaný efekt, ako bude dostatočný na ochranu spoločnosti. Práve takýto
trest podľa súdu najviac odráža účel zákona a funkciu trestu a trestného práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre

nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.