Uznesenie – Zmluvy ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, June 3, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoCsp/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121201576
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6121201576.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti
žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XXX, XXX XX D. E. F., 2/ G. B., nar. X.XX.XXXX,

bytom C. XXX/XXX, XXX XX D. E. F., zastúpeným JUDr. Vlastou Pastorkovou, advokátkou, so sídlom
Strojárska 3998, 069 01 Snina, IČO: 51339820, o zaplatenie 17.133,- eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 12Csp/55/2021-186 zo dňa
24.2.2022, takto

r o z h o d o l :

Ruší rozsudok vo výroku IV. o uložení povinnosti žalovanému v 2. rade plniť žalobcovi a vo výroku VIII.
o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade a v rozsahu zrušenia vracia

vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie takto rozhodol cit.: „I. Súd konanie voči žalovanému v
1. rade nad sumu 2.707,41 eur s príslušenstvom zastavuje. II. Súd žalobu voči žalovanému v 1. rade o
zaplatenie sumy 2.707,41 eur s príslušenstvom zamieta. III. Súd konanie voči žalovanému v 2. rade nad
sumu 14.425,59 eur s príslušenstvom zastavuje. IV. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi

sumu 10.489,35 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 10.489,35 eur od 13.12.2020
do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V. Súd žalobu voči žalovanému v 2.
rade o zaplatenie sumy nad 10.489,35 eur do 14.425,49 eur s príslušenstvom zamieta. VI. Súd zamieta
žalobu voči žalovanému v 2. rade na zaplatenie 5% úroku z omeškania ročne zo sumy 10.489,35 eur
od 24.03.2020 do 13.12.2020. VII. Súd priznáva žalovanému v 1. rade vo vzťahu k žalobcovi náhradu
trov konania v rozsahu 100%, s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením

po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku. VIII. Súd priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v
2.radenáhradutrovkonaniavrozsahu22,4%,stým,žeovýšketrovkonaniasúdrozhodnesamostatným
uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Vychádzal zo zistenia, že z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/XX zo dňa
24.3.2020 a prílohy k tejto zmluve vyplýva, že na základe predmetnej zmluvy postupca Slovenská

sporiteľňa a. s., H., postúpila žalobcovi pohľadávku vo vzťahu, RPMN žalovaným vyplývajúcu zo
úverovej zmluvy zo dňa 23.11.2016. Z obsahu Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 23.11.2016 vyplýva,
že predmetnou zmluvou Slovenská sporiteľňa a. s. poskytla G. B. úver vo výške 14.000,- eur, ktorý
sa dlžníčka zaviazala splácať mesačnými splátkami po 224,45 eur vždy k 22. dňu v mesiaci, pričom
prvá splátka bola splatná dňa 22.1.2017. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 22.12.2024,
RPMN bola dohodnutá vo výške 11,94 %, úrok vo výške 9,90 % ročne. Z obsahu listu pôvodného

veriteľa zo dňa 30.10.2019 vyplýva, že predmetným listom boli žalovaní vyzvaní, aby zaplatili žalobcovi
dlžnú sumu vo výške 4.813,90 eur do 15 dní od doručenia výzvy. Zároveň boli poučení o možnostivyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Žalobca predložil súdu ako dôkaz Výpis z Poštovej knihy o odolaní
tejto výzvy žalovaným. Z obsahu listu pôvodného veriteľa zo dňa 16.12.2019 vyplýva, že predmetným
listom boli žalovaní vyzvaní, aby zaplatili žalobcovi dlžnú sumu vo výške 16.444,06 eur na účet žalobcu.

Zároveň boli poučení o možnosti oprávnenia postúpenia pohľadávky. Listom zo dňa 2.12.2019 pôvodný
veriteľ oznámil žalovaným v 1. a 2. rade vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 1.12.2019
a zároveň ich vyzval na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 16.444,06 eur v lehote 15 dní. Žalovaní v
1. a 2. rade prevzali toto oznámenie dňa 20.12.2019 (doručenky na č.l. 143 a č.l.144 spisu I. XX).
Z obsahu listu pôvodného veriteľa zo dňa 31.3.2020 vyplýva, že predmetným listom pôvodný veriteľ

oznámil žalovaným, že svoju pohľadávku postúpil na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
24.3.2020 spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. Z obsahu uznesenia Okresného súdu Humenné sp.
zn. 10D/461/2017, Dnot 214/2017 zo dňa 21.2.2018 vyplýva, že predmetným uznesením Okresný súd
Humenné prejednal dedičstvo po neb. G. B., J. H., zomrelej dňa XX.X.XXXX, matke žalovaných, s
tým, že všeobecná hodnota majetku poručiteľky bola určená vo výške 13.524,30 eur, dlhy poručiteľky
predstavovali sumu 5.803,34 eur a čistá hodnota dedičstva predstavovala sumu 7.720,96 eur. Z obsahu

uznesenia vyplýva, že žalovaný v 1. rade A. B. nadobudol ako dedič polovicu z aktív, t. j. zo sumy
2.715,93 eur, zo sumy 678,03 eur, zo sumy 880,34 eur, teda spolu sumu 2.137,15 eur (aktíva spolu
predstavovali 4.274,30 eur). Na druhej strane však žalovanému v 1. rade pripadli záväzky vo celkovej
výške 5.803,34 eur (náklady na pohreb, pohľadávka veriteľa Slovenskej sporiteľne). Z obsahu uznesenia
vyplýva, že žalovaný v 2. rade ako dedič nadobudol taktiež polovicu z aktív vo výške 2.137,15 eur a

k tomu nadobudol aj podiel 1-iny k rodinnému domu vo výške 9.250,- eur, čo spolu predstavuje sumu
11.387,15 eur.

3. V predmetnej veci sa žalobca pôvodne domáhal na žalovaných v 1. a 2. rade zaplatenie sumy 17.133,-
eur s príslušenstvom, a to spoločne a nerozdielne. Počas konania žalobca podaním doručeným súdu

dňa 26.11.2021 upresnil svoj žalobný návrh tak, že sa domáhal na žalovanom v 1. rade zaplatenia sumy
2.707,- eur s príslušenstvom a na žalovanom v 2. rade zaplatenia sumy 14.425,59 eur s príslušenstvom.
Zástupkyňa žalovaných na pojednávaní dňa 3.2.2022 súhlasila s čiastočným späťvzatím žaloby. Preto
súd v zmysle § 145 ods. 2 CSP konanie voči žalovanému v 1. rade nad sumu 2.707,- eur zastavil a
zároveň zastavil aj konanie voči žalovanému v 2. rade nad sumu 14.425,99 eur.

4. V prejednávanej veci bolo nespornou skutočnosťou, že dňa 23.11.2016 bola uzavretá zmluva na
základe ktorej Slovenská sporiteľňa a. s. poskytla G. B., t. j. právnej predchodkyni žalovaných, úver
vo výške 14.000,- eur, ktorý sa dlžníčka zaviazala splácať mesačnými splátkami po 224,45 eur vždy
k 22. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 22.1.2017. Konečná splatnosť úveru bola

dohodnutá na deň 22.12.2024, RPMN bola dohodnutá vo výške 11,94 %, úrok vo výške 9,90 % ročne.
Predmetnú zmluvu je potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010
Z.z.azároveňakospotrebiteľskúzmluvu,pretoževeriteľSlovenskásporiteľňaa.s.konalavrámcisvojej
podnikateľskej činnosti a právna predchodkyňa žalovaných bola fyzickou osobou. Počas úverového
vzťahu dlžníčka G. B. zomrela dňa XX.X.XXXX, pričom dedičstvo po nej bolo prejednané uznesením

Okresného súdu Humenné sp. zn. 10D/461/2017, Dnot 214/2017 zo dňa 21.2.2018 s tým, že dedičmi
boli žalovaní v 1. a 2. rade.

5. Žalovaní namietali aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu s poukázaním na skutočnosť, že v danej
veci nebol dodržaný postup v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Zároveň namietali vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti úveru a taktiež vzniesli aj námietku premlčania nároku žalobcu. Žalobca v konaní
predložil list pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne a. s. zo dňa 30.10.2019, ktorým boli žalovaní
vyzvaní, aby zaplatili veriteľovi dlžnú sumu vo výške 4.813,90 eur do 15 dní od doručenia výzvy.
Zároveň boli poučení o možnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Žalobca zároveň predložil súdu
aj dôkaz Výpis z Poštovej knihy o odoslaní tejto výzvy žalovaným. Z dôkazov predložených žalobcom

vyplýva, že právna predchodkyňa žalovaných uhradila poslednú splátku veriteľovi dňa 22.7.2017, z čoho
vyplýva, že ku dňu 30.10.2019, t. j. výzve veriteľa, boli už žalovaní ako právni nástupcovia po pôvodnej
dlžníčke v omeškaní viac než tri mesiace a zároveň boli veriteľom poučení o možnosti vyhlásenia
mimoriadnejsplatnostiúveru.Zuvedenéhotedavyplýva,žebolisplnenépodmienkyuvedenév§53ods.
9 Občianskeho zákonníka pre zosplatnenie úveru. Následne pôvodný veriteľ listom zo dňa 2.12.2019

oznámil žalovaným v 1. a 2. rade vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 1.12.2019 a zároveň
ich vyzval na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 16.444,06 eur v lehote 15 dní. Žalovaní v 1. a 2.
rade prevzali toto oznámenie dňa 20.12.2019. Žalobca v konaní ďalej predložil list pôvodného veriteľa
Slovenskej sporiteľne a. s. zo dňa 16.12.2019, ktorým boli žalovaní vyzvaní, aby zaplatili veriteľovi dlžnúsumu vo výške 16.444,06 eur a zároveň boli poučení o možnosti oprávnenia postúpenia pohľadávky.
V konaní bolo preukázané, že pôvodný veriteľ listom zo dňa 31.3.2020 oznámil žalovaným, že svoju
pohľadávku postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.3.2020 spoločnosti EOS KSI

Slovensko, s.r.o. - žalobcovi. Žalobca v konaní preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, pretože bolo
preukázané, že žalovaní boli v omeškaní so splácaním úveru viac než 90 dní, a to aj napriek výzve
veriteľa, a preto dňa 24.3.2020 došlo k platnému postúpeniu pohľadávky žalobcovi.

6. Súd prvej inštancie však pri rozhodovaní postupoval podľa § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

pretože pôvodná dlžníčka G. B. zomrela dňa XX.X.XXXX. Z obsahu uznesenia Okresného súdu
Humenné sp. zn. 10D/461/2017, Dnot 214/2017 zo dňa 21.2.2018 vyplýva, že predmetným uznesením
Okresný súd Humenné prejednal dedičstvo po neb. G. B., J. H., zomrelej dňa XX.X.XXXX, t. j. matke
žalovaných, s tým, že všeobecná hodnota majetku poručiteľky bola určená vo výške 13.524,30 eur, dlhy
poručiteľky predstavovali sumu 5.803,34 eur a čistá hodnota dedičstva predstavovala sumu 7.720,96
eur. Z obsahu uznesenia vyplýva, že aktíva spolu predstavovali sumu 4.274,30 eur, pričom obaja

žalovaní dedili každý z nich po polovici čo predstavuje sumu 2.137,15 eur. Žalovaný v 1. rade tak
nadobudol podiel v hodnote 2.137,15 eur, avšak na druhej strane žalovanému v 1. rade pripadli záväzky
vo celkovej výške 5.803,34 eur. Podiel, ktorý nadobudol žalovaný v 1. rade je nižší než záväzky, ktoré
nadobudol, teda žalovaný v 1. rade nezodpovedá za dlh poručiteľky vo vzťahu k žalobcovi. Preto súd
žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol. Z obsahu uznesenia Okresného súdu Humenné sp. zn.

10D/461/2017, Dnot 214/2017 zo dňa 21.2.2018 vyplýva, že žalovaný v 2. rade ako dedič nadobudol
taktiež polovicu z aktív vo výške 2.137,15 eur a k tomu nadobudol aj podiel 1 k rodinnému domu vo výške
9.250,- eur, čo spolu predstavuje sumu 11.387,15 eur. Žalovaný v 2. rade však nenadobudol žiadne
záväzky, preto má zodpovedať za dlh poručiteľky do výšky jeho podielu, t. j. sumy 11.387,15 eur.

7. Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že dlžníčka bola povinná splácať úver splátkami mesačne po
224,45 eur k 22. dňu v mesiaci. V predmetnej veci je nesporné, že dlžníčka uhradila poslednú splátku
veriteľovi dňa 22.7.2017, pričom žalobca podal žalobu na Okresný súd Banská Bystrica dňa 21.12.2020.
Z uvedeného teda vyplýva, že v danej veci došlo k premlčania nezaplatených splátok ku dňu 22.8.2017,
22.9.2017, 22.10.2017 a 22.11.2017, teda štyroch splátok po 224,45 eur, čo spolu predstavuje sumu

897,80 eur, ktoré neboli uplatnené na súde v 3-ročnej lehote. Preto súd v prvej inštancie vyhovel žalobe
voči žalovanému v 2. rade do výšky 10.489,35 eur. Pretože žalovaný v 2. rade sa dostal do omeškania
so zaplatením sumy 10.489,35 eur, súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 10.489,35 eur odo dňa 13.12.2020 z dôvodu, že zástupcu žalobcu vyzýval žalovaného výzvou zo
dňa 2.12.2020 na úhradu dlžnej sumy do 12.12.2020, teda nasledujúcim dňom sa žalovaný v 2. rade

dostal do omeškania. V prevyšujúcej časti súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol.

8. O trovách konania žalovaného v 1. rade vo vzťahu k žalobcovi súd prvej inštancie rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 CSP za použitia § 256 ods. 1 CSP a priznal žalovanému v 1. rade náhradu trov konania
v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobca z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania nad sumu

2.707,- eur a vo zvyšnej časti bola žaloba voči žalovanému v 1. rade zamietnutá.

9. O trovách konania žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd prvej inštancie rozhodol podľa §
255 ods. 2 CSP a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 22,40 %, pretože žalobca v konaní
uplatňoval sumu 17.133,- eur, pričom voči žalovanému v 2. rade bol úspešný do sumy 10.489,35 eur, čo

predstavuje úspech žalobcu 61,20 % a neúspech 38,80 %. Preto priznal žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 22,40 %.

10. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolania žalobca a žalovaný v 2. rade.

11. Žalovaný v 2. rade navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu voči nemu zamietne,
alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Odvolanie podal z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

13. Namietal, že vzhľadom na skutočnosť, že počas konania bola vznesená námietka premlčania,
súd prvej inštancie bol povinný prihliadať na oslabenie nároku žalobcu z dôvodu jeho premlčania.Na túto námietku premlčania síce prihliadol, avšak premlčanie nesprávne vyhodnotil. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že k zosplatneniu úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo dňa
1.12.2019, čo pôvodný veriteľ oznámil žalovaným listom zo dňa 2.12.2019. V zmysle ust. § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Teda s poukazom na to, že k zosplatneniu dlhu v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu možno pristúpiť až
po 3 mesiacoch od omeškania so zaplatením splátky, a ak by sa vychádzalo z predpokladu, že pôvodný

veriteľ s odbornou starostlivosťou dodržal dobu 3 mesiacov, je zrejmé, že premlčacia doba v predmetnej
veci začala s ohľadom na ust. § 103 Občianskeho zákonníka plynúť najneskôr v auguste 2017. Podľa
prehľadu splátok a úhrad právna predchodkyňa žalovaných vykonala poslednú úhradu dňa 22.7.2017
vo výške 224,45 eur a vzhľadom na priebeh splácania je zrejmé, že sa jednalo o splátku za júl 2017.
Žaloba bola na súd podaná dňa 21.12.2020, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, ktorá podľa
znenia ust. § 103 Občianskeho zákonníka začala plynúť už od nezaplatenej splátky splatnej v auguste

v roku 2017, teda od 23.8.2017. Začiatok plynutia premlčacej doby v tomto prípade bolo potrebné
stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
vznesenúnámietkupremlčania.Konajúcisúdmusímaťjednoznačnepreukázané,kedynastalazročnosť
jednotlivých splátok.

14. Žalobca k tomuto odvolaniu žalovaného v 2. rade uviedol, že žalovaný v 2. rade vo svojom
odvolaní neuviedol skutočnosti a ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu na
zaplatenie dlžnej sumy. K namietaným skutočnostiam sa žalobca už vyjadril vo svojich predchádzajúcich
vyjadreniach.

15. Žalobca podal odvolanie v časti o zaplatenie sumy 897,80 eur s príslušenstvom, vo vzťahu ku ktorej
súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom
rozsahu zmenil tak, že zaviaže žalovaného v 2. rade k zaplateniu sumy 897,80 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 897,80 eur od 13.12.2020 do zaplatenia a prizná žalobcovi voči
žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 32,92 % a nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

17. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko nie je možné ustáliť, akými

právnymi úvahami sa súd uberal a na základe akých skutočností dospel k záveru, že práve suma, za
ktorú zodpovedá žalovaný v 2. rade, vo výške 11.387,15 eur obsahuje aj premlčané splátky splatné
od 22.8.2017 do 22.11.2017 a z akého dôvodu preto o tieto splátky ponížil sumu, na zaplatenie ktorej
zaviazal žalovaného v 2. rade, a z akého dôvodu nepovažoval tieto splátky za súčasť pôvodne žalovanej
sumy 17.133,- eur, resp. tej časti žalovanej sumy, za ktorú žalovaný v 2. rade nezodpovedá, nakoľko

zodpovedá len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je
preto v tejto časti nepreskúmateľné, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je vôbec
zrejmé, na základe akých úvah súd uzavrel, že uvedené splátky tvoria tú časť pohľadávky, ktorá spadá
pod sumu, za ktorú zodpovedá žalovaný v 2. rade, a teda z akého dôvodu bolo potrebné žalobu v
tejto časti zamietnuť. Žalobca nesúhlasí so závermi súdu, v zmysle ktorých súd pri skúmaní námietky

premlčania dospel k záveru, že premlčané splátky je potrebné matematicky odčítať od podielu, za ktorý
zodpovedá podľa výsledkov dedičského konania žalovaný v 2. rade, nakoľko pri určení sumy, za ktorú
zodpovedá žalovaný v 2. rade podľa výsledkov dedičského konania je potrebné vychádzať z premisy,
že uvedenú sumu tvoria najneskôr splatné splátky (pričom skôr splatné splátky tvoria časť pohľadávky,
ktorá sa stáva nevymáhateľnou, nakoľko si ju veriteľ nemôže uplatniť od dedičov, keďže podľa § 470 OZ

zodpovedajú za dlhy poručiteľa len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva). Žalobca sa nestotožňuje
s rozhodnutím okresného súdu v časti, v ktorej súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol pre
premlčanie (v časti o zaplatenie 897,80 eur s prísl.) a v tejto časti ho považuje za nepreskúmateľné.18. Žalobca sa nestotožňuje so závermi súdu ohľadom čiastočného premlčania nároku a poukazuje
na to, že si v konaní voči žalovaným žalobou podanou dňa 21.12.2020 uplatnil nárok na zaplatenie
17.133,- eur s príslušenstvom. Následne žalobca podaním zo dňa 26.11.2021 s ohľadom na výsledok

dedičského konania zobral podanú žalobu čiastočne späť. Žalobca nerozporuje závery súdu, v zmysle
ktorýchsúnezaplatenésplátkysplatnékudňu22.8.2017,22.9.2017,22.10.2017a22.11.2017po224,45
eur (spolu 897,80 eur) premlčané, avšak uvádza, že tieto splátky tvorili pôvodne žalovanú sumu vo výške
spolu 17.133,- eur. Ak preto súd uzavrel, že žalovaný v 2. rade z takto pôvodne žalovanej sumy ako
dedič po poručiteľovi zodpovedá len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva (t. j. v rozsahu 11.387,15

eur), potom splátky splatné od 22.8.2017 do 22.11.2017 netvoria ani len časť z tejto sumy, nakoľko
uvedenú sumu tvoria neskôr splatné splátky, t. j. 51 splátok, a to 50 splátok po 224,45 eur, splatných
od 22.11.2020 do 22.12.2024 (11.222,50 eur) a splátka splatná 22.10.2020 v alikvótnej výške 164,65
eur, spolu 11.387,15 eur. Žalovaný v 2. rade zodpovedá za dlh poručiteľa, ktorý pozostával zo splátok
úveru splatných od 20.10.2020 do 22.12.2024, v súhrnnej výške 11.387,15 eur, ktorý nie je premlčaný
ani len v časti, pričom splátky splatné od 22.8.2017 do 22.11.2017 tvoria tú časť pohľadávky zo zmluvy

po poručiteľovi, ktorá sa stala nevymáhateľnou. Napriek tomu súd uzavrel, že uvedené splátky patria k
tej časti pohľadávky, za ktorú zodpovedá žalovaný v 2. rade a z tohto dôvodu je potrebné súčet týchto
splátok matematicky odrátať od sumy, za ktorú žalovaný v 2. rade zodpovedá.

19.Ktomutoodvolaniužalobcužalovanýv2.radeuviedol,ženiejemožnésúhlasiťstvrdeniamižalobcu,

že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je len v žalobcom vymedzenej časti nepreskúmateľné,
nakoľko celé odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľné z dôvodov, ktoré
žalovaný v 2. rade podrobne uviedol a popísal vo svojom odvolaní zo dňa 10.3.2022. Žalovaný v 2. rade
sa stotožňuje s názorom žalobcu, že napadnuté rozhodnutie súdu napĺňa znaky nepreskúmateľnosti pre
jeho nesprávne a nepresvedčivé odôvodnenie. Taktiež žalovaný v 2. rade súhlasí s tvrdením žalobcu,

že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku nie je v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP.

20. Čo sa týka ďalších tvrdení uvádzaných žalobcom, týkajúcich sa nesprávneho právneho posúdenia
čiastočného premlčania nároku zo strany súdu, súd absolútne nesprávne vyhodnotil otázku premlčania
žalobcovho nároku. Súd prvej inštancie predovšetkým nesprávne vyhodnotil začiatok plynutia

premlčacej doby, ktorý v tomto prípade bolo potrebné stanoviť v súlade s ustanovením § 103
Občianskeho zákonníka.

21. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu ani odvolanie žalovaného

v 2. rade nie sú dôvodné.

22. Rozsudkom č. k. 10CoCsp/16/20222-270 zo dňa 28.7.2022 Krajský súd rozhodol takto:

„Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, a to v celom výroku IV. a v tej časti

výrokov V. a VI., ktorými zamietol žalobu proti žalovanému v 2. rade o zaplatenie 897,80 eur s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 897,80 eur od 13.12.2020 do zaplatenie a v celom výroku VIII.

Žalobca má proti žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 89,52 %.“

23. S poukazom na ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, v tejto súvislosti odvolací súd poukázal na to,
že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom
žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to: 1/ výzvou zo dňa 30.10.2019,
ktorou pôvodný veriteľ upozornil žalovaných na omeškanie, zároveň na oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu

splatnosť úveru, 2/ výzvou označenou ako „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa
2.12.2019, 3/ výzvou zo dňa 16.12.2019, ktorou pôvodný veriteľ upozornil žalovaných na možnosť
postúpenia pohľadávky.

24. Ust. § 92 ods. 8 ZoB ukladá banke podmienky, ktoré je zo strany banky potrebné splniť, aby sa banka

voči svojmu klientovi nedopustila porušenia bankového tajomstva. Konkrétne toto ustanovenie vyžaduje,
aby bol dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní (čo bolo v danom prípade v konaní preukázané jednak prílohou č. 1 k
Zmluve o postúpení pohľadávok ako aj predloženými výzvami právneho predchodcu žalobcu) a aby bolbankou vyzvaný na zaplatenie aspoň časti svojho peňažného záväzku (toto bolo v konaní preukázané
predloženými výzvami právneho predchodcu žalobcu). Za kvalifikovanú výzvu právneho predchodcu
žalobcu pritom možno považovať nielen výzvu zo dňa 30.10.2019, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti zo dňa 2.12.2019, ale aj výzvu zo dňa 16.12.2019. V konaní bolo preukázané, že žalovaný bol
včasepostúpeniapohľadávkynapriekpísomnejvýzvebankyvomeškanísosplnenímčolenčastisvojho
peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, teda bolo preukázané, že
zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 ZoB, ani k porušeniu
bankového tajomstva.

25. Pri dohode o plnení dlhu v splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej
splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou). Každá zo splátok tak predstavuje samostatné plnenie, a
preto pre každú z nich plynie 3-ročná premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka samostatne.
Občiansky zákonník ďalej v ust. § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní
niektorá splátka, môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu (tzv. strata výhody splátok).

Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu, avšak toto svoje právo môže uplatniť len
do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, v opačnom prípade toto právo zaniká. Ak toto právo veriteľ
uplatní, 3-ročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti
splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. Ak však veriteľ toto právo
nevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká a vzniká mu až v prípade, ak

dlžník nezaplatí ani túto, ďalšiu splátku dlhu.

26. V súvislosti s premlčaním nároku žalobca na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že neuplatnenie
práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky spôsobuje
zánik tohto práva veriteľa. V posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalovaný bol v čase

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (podaním zo dňa 2.12.2019) v omeškaní s plnením splátok
po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou
najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom
prípade vyhlásená pre nezaplatenie prvej nezaplatenej splatnej splátky. Oprávnenie žalobcu vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie tejto splátky totiž zaniklo v súlade s ust. § 565 Občianskeho

zákonníka splatnosťou ďalšej splátky. Zároveň je potrebné uviesť, že ak by žalobca pre nesplnenie
tejto splátky vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, potom by porušil ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, nakoľko žalovaný nebol v tom čase v omeškaní po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Taktiež by bol
takýto postup žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko by odňal žalovanému možnosť prípadného
douhradenia omeškanej splátky. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v prípade, ak žalobca vyhlásil

mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 2.12.2019 - toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 565
Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 22.11.2019 a zároveň toto svoje právo
uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok
po dobu dlhšiu ako 3 mesiace.

27. V posudzovanom prípade teda došlo v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie splátky splatnej
dňa 22.11.2019. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 22.11.2019 tak začala v súlade s ust.
§ 103 Občianskeho zákonníka plynúť od zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru (v posudzovanom prípade od splátky splatnej dňa 22.11.2019) a uplynula

by najskôr dňa 22.11.2022. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 21.12.2020, žalobca svoj nárok
uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby, okrem splátok splatných ku dňu 22.8.2017, 22.9.2017,
22.10.2017 a 22.11.2017, teda štyroch splátok po 224,45 eur, čo spolu predstavuje sumu 897,80 eur,
ktoré neboli uplatnené na súde v 3-ročnej lehote, ktorú sumu súd prvej inštancie správne žalobcovi
nepriznal.

28. Keďže argumentácia uvedená v odvolaniach žalobcu a žalovaného v 2. rade nebola spôsobilá
privodiť im priaznivejšie rozhodnutie vo veci, odvolací súd túto vyhodnotil ako nedôvodnú a rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti, a to v celom výroku IV. a v tej časti výrokov V. a VI., ktorými
zamietol žalobu proti žalovanému v 2. rade o zaplatenie 897,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 5

% ročne zo sumy 897,80 eur od 13.12.2020 do zaplatenia postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako
vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, voči
ktorému neboli vznesené žiadne odvolacie námietky.29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojenís§255ods.2CSPa§262ods.1CSP.Odvolacísúdaplikovalust.§255ods.2CSP,ktoréurčuje,
že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa v odvolacom konaní
domáhal úhrady čiastky 897,80 eur, pričom úspešný nebol. Jeho percentuálny neúspech k žalovanej
istine 17.133,- eur tak predstavuje 5,24 %, zvyšok je jeho úspechom, t. j. 94,76 %. Čistý úspech žalobcu
je potom prevažujúci a predstavuje rozdiel uvedených hodnôt, čo je 89,52 %, v ktorom rozsahu má
žalobca nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade. Výšku týchto trov ustáli postupom

podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v 2. rade dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.1.2024 rozhodol takto:

„Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove z 28.07.2022 sp. zn. 10CoCsp/16/2022 vo výroku
o povinnosti žalovaného 2/ zaplatiť žalobkyni sumu 10 489,35 eur s prísl. a vo výroku o náhrade trov
odvolacieho konania a vec v rozsahu zrušenia mu vracia na ďalšie konanie.“

31. V odôvodnení svojho rozhodnutia Najvyšší súd SR konštatoval, že v preskúmavanej veci došlo podľa

názoru dovolacieho súdu postupom odvolacieho súdu k naplneniu znakov vady podľa § 420 písm. f)
CSP spočívajúcej v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia v podstatnej otázke, od ktorej
záviselo správne rozhodnutie veci.

32. Dovolateľ v dovolaní výslovne uviedol, že odôvodnenie súdu druhej inštancie v bode 35. týkajúceho

sa vyhodnotenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 2. decembra 2019 možno
považovať za arbitrárne, nakoľko z predmetného odôvodnenia nie je zrejmé, akým spôsobom došiel
súd druhej inštancie k záveru, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru pre nezaplatenie
splátky splatnej dňa 22. novembra 2019, keď táto skutočnosť nevyplýva zo žiadnych listín doložených
žalobcom. Nehovoriac, že súd druhej inštancie absolútne sa nezaoberal tým, že oznámenie o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti zo dňa 2. decembra 2019 je neplatné, nakoľko neobsahuje konkrétnu splátku,
pre ktorú jednorazovo a predčasne právny predchodca žalobcu zosplatnil celý dlh. Teda ide o absolútne
neplatné zosplatnenie.

33. Podľa dovolateľa súd druhej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou dovolateľa

ohľadne absencie vecnej legitimácie žalobcu. V danom prípade neboli splnené podmienky podľa § 92
ods. 8 prvá veta Zákona o bankách, a to, že pri postúpení bankovej pohľadávky na žalobcu, teda na
nebankový subjekt, jedná sa o postúpenie v rozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v
zmysle § 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané. Išlo teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ, pričom
na absolútnu neplatnosť postúpenia musí prihliadnuť súd aj bez námietky z úradnej povinnosti.

34. Taktiež sa dostatočne ako súd prvej inštancie tak aj odvolací súd nevysporiadal s námietkou
dovolateľa, že vyjadrenie zo dňa 26. novembra 2021, doručené žalobcom súdu podľa dovolateľa v
zmysle právnych zásad, podľa obsahu treba vyhodnotiť ako zmenu žaloby. V rozhodnutí súdu druhej
inštancie absentuje akákoľvek zmienka o predmetnej námietke.

35. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia v bode 35. v súvislosti s týmito námietkami uviedol
(oznámenie o zosplatnení a absencia vecnej legitimácie žalobcu), že v posudzovanom prípade bolo
preukázané, že žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (podaním zo dňa 2.
decembra 2019) v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Keďže však právo vyhlásiť

mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť
úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nezaplatenie prvej nezaplatenej splatnej
splátky. Oprávnenie žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie tejto splátky totiž zaniklo v
súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka splatnosťou ďalšej splátky. Zároveň je potrebné uviesť, že ak
by žalobca pre nesplnenie tejto splátky vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, potom by porušil ust. § 53

ods. 9 OZ, nakoľko žalovaný nebol v tom čase v omeškaní po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Taktiež by bol
takýto postup žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko by odňal žalovanému možnosť prípadného
douhradenia omeškanej splátky. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v prípade, ak žalobca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 2. decembra 2019, toto svoje právo uplatnil v súlade s ust.§ 565 OZ pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 22. novembra 2019 a zároveň toto svoje právo uplatnil v
súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace.

36. Toto odôvodnenie je však podľa názoru dovolacieho súdu nezrozumiteľné, pretože v spise sa
nachádza iba oznámenie žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, o omeškaní zo dňa 30. októbra
2019 ku dňu 30. októbra 2019 vo výške 4.813,90 eur s upozornením na mimoriadnu splatnosť
úveru, ďalej potom vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti zo dňa 2. decembra 2019, oznámenie zo
16. decembra 2019 - vyčíslenie dlhu 16.444,06 eur s tým, že ak predmetná pohľadávka nebude

uhradená, vec bude postúpená ako aj oznámenie z 31. marca 2020, že pohľadávka bola postúpená.
Z predmetného odôvodnenia nie je zrejmé, akým spôsobom došiel súd druhej inštancie k záveru, že
žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 22. novembra 2019,
keď táto skutočnosť nevyplýva zo žiadnych listín doložených žalobcom, prečo oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti zo dňa 2. decembra 2019 neobsahuje konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo
a predčasne právny predchodca žalobcu zosplatnil celý dlh.

37. Dovolací súd uviedol, že pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci môže
veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9). V súvislosti s úpravou režimu straty

výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ
(v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok
za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil
dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť
uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v

uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto
včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva
iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so
zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa

dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ust. § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre
platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.

38. Následne sa odvolací súd náležite vyporiada aj s námietkou dovolateľa týkajúcou sa absencie vecnej

legitimácie žalobcu a neplatného postúpenia pohľadávky.

39. Pokiaľ ide o námietku dovolateľa ohľadne vyjadrenia zo dňa 26. novembra 2021, ktoré podľa názoru
dovolateľa mali súdy posudzovať ako zmenu žaloby a nie ako späťvzatie žaloby, s touto sa náležite
vyporiadal súd prvej inštancie v bode 23. svojho rozhodnutia, z ktorého je zrejmé, že zástupkyňa

žalovaných na pojednávaní dňa 3. februára 2022 súhlasila s čiastočným späťvzatím žaloby, s týmito
argumentmi sa stotožnil aj odvolací súd. Teda možno konštatovať, že táto námietka neobstojí a je
nedôvodná.

40. So zreteľom na uvedené dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil vo výroku o povinnosti

žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobkyni sumu 10.489,35 eur s prísl., vo výroku o trovách konania a vo
výroku o náhrade trov odvolacieho konania a vec v rozsahu zrušenia mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449
ods. 1 CSP v spojení s § 450 CSP).

41. Obiter dictum k otázke nesprávneho právneho posúdenia premlčaného nároku žalobcu dovolací súd

uvádza „že veriteľ sa na súde mohol po prvý raz domáhať svojho práva prvý deň nasledujúci po uplynutí
3-mesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal
splatným celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia na zosplatnenie - bod 16. rozhodnutia NS SR sp.
zn. 7Cdo/268/2020). Práve tento deň je najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§
101 Občianskeho zákonníka), čo v danom kontexte znamená, že tento deň je aj začiatkom premlčacej

doby práva požadovať splnenie celého dlhu, čím sa naplní i zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba
pri zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle veriteľa (§ 103 Občianskeho zákonníka), rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2020.42. Odvolací súd z dôvodu, že žalobca voči rozsudku odvolacieho súdu dovolanie nepodal a tento
rozsudok bol po dovolaní žalovaného v 2. rade zrušený len v tom výroku (výrok IV.) vo vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, ktorým bol žalovaný v 2. rade zaviazaný plniť žalobcovi

ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi týmito stranami sporu (výrok VIII.
napadnutého rozsudku), preskúmal napadnutý rozsudok len vo vzťahu medzi týmito stranami sporu
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku, ktorým bol žalovaný v 2. rade
zaviazaný plniť žalobcovi, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania, zrušiť a vec vrátiť v tomto
rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Výroky rozsudku vo vzťahu k žalobcovi ktorými bola

žaloba proti žalovaným v 1. rade o zaplatenie sumy 2.707,41 eur s príslušenstvom a voči žalovanému v
2. rade o zaplatenie sumy nad 10.489,35 eur do 14.425,49 eur s príslušenstvom zamietnuté nadobudli
právoplatnosť a neboli predmetom tohto odvolacieho prieskumu.

43. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana sporu domáha, aby odvolací súd
preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu

odvolacím súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní, resp. podľa § 365 ods.
3 CSP doplní do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací
súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri
svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli
uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré

by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd prihliadať nemôže, aj
keby takéto porušenia zistil. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje
za nesprávne, t. j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania
podľa§ 363 CSP. Zákonná povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí aj obsahovo
vymedziť, prečo má za to, že je ten ktorý odvolací dôvod naplnený, a teda musí uviesť konkrétne tvrdenia

a podoprieť ich konkrétnymi dôkazmi na preukázanie toho ktorého ním tvrdeného odvolacieho dôvodu.
Účelom odvolacieho konania totiž nie je, aby odvolací súd vyhodnocoval tvrdenia a dôkazy, ktoré strany
uviedli a označili v konaní na súde prvej inštancie, ale odvolací súd posudzuje správnosť napadnutého
rozhodnutia, a to len v kontexte odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie a obsahovo vymedzí do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

44. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.7Cdo/7/2010).

45. Oboznámením sa s predloženým súdnym spisom, ako aj poukazom na zrušujúce rozhodnutie
dovolacieho súdu, ktorým je odvolací súd viazaný, dospel tak odvolací súd k záveru, že námietka

nesprávneho právneho posúdenia veci uvedená žalobcom v odvolaní v zmysle § 365 ods. 1 písm.
h) CSP je dôvodná. V zmysle záveru najvyššieho súdu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
v spise sa nachádzajú oznámenia pre žalovaného od právneho predchodcu žalobcu o omeškaní zo
dňa 30.10.2019, podľa ktorého mal byť žalovaný v 2. rade k uvedenému dňu v omeškaní po splatení
pohľadávky vo výške 4.813,90 eur s upozornením na mimoriadnu splatnosť úveru (č.l. 51 súdneho

spisu),ďalejoznámenieovyhlásenímimoriadnejsplatnostizodňa2.12.2019,ktorýmprávnypredchodca
žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru voči žalovanému v 2. rade ku dňu 1.12.2019 vo výške
16.444,06 eur (č.l. 25 súdneho spisu), ďalej oznámenie právneho predchodcu žalobcu žalovanému v 2.
rade, ktorým mu oznamuje, že výšku splatnej pohľadávky ku dňu 16.12.2019 vo výške 16.444,06 eur
s tým, že keď túto dlžnú čiastku neuhradí, právny predchodca žalobcu je oprávnený túto pohľadávku

postúpiť tretej osobe (č.l. 52 súdneho spisu), ako aj oznámenie o jej postúpení zo dňa 31.3.2020 (č.l. 60
súdneho spisu) s tým, že zo žiadnej tejto vyššie uvedenej listiny nie je zrejmé, pre nezaplatenie ktorej
splátky právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, pričom odvolací súd zhodne so
súdom dovolacím poukazuje, že zo žiadnej z týchto listín, resp. listín nachádzajúcich sa v súdnom spise
doloženými žalobcom, nevyplýva, pre ktorú splátku bola táto mimoriadna splatnosť vyhlásená, pre ktorú

jednorazovo a predčasne právny predchodca žalobcu zosplatnil celý dlh.

46.Vtomtosmereodvolacísúdzhodnesosúdomdovolacímpoukazujena ust.§53ods.9Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplatenie niektorejsplátky až najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. S poukazom na uvedené
preto je kruciálnou otázkou stanovenie, resp. zistenie, či právny predchodca žalobcu bol oprávnený

vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru právnej predchodkyni žalovaných Odvolací súd poukazuje v tomto
smere, že právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšej nasledujúcej splátky,
pričom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť postúpená v prípade vyhlásenia pre nesplatenie
inej splátky, než splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bezprostredne predchádzala, preto
ustálenie splatnosti splátky, ktorá predchádzala vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, je v prejednávanej

veci podstatné. Odvolací súd poukazuje, že pre splátky, ktoré vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
predchádzali, tak v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka plynie samostatná 3-ročná premlčacia
doba. Pre všetky splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti plynie premlčacia doba od
splatnosti splátky, pre nesplatenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, čo je podstatné pre
posúdenie premlčania nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade.

47. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že právne posúdenie veci súdom prvej inštancie vo
vzťahu k primárnemu premlčaniu žalobcom uplatneného nároku je nesprávne, preto odvolací súd
postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

48. Po vrátení súdu bude preto úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o žalobcom uplatnenom
nároku a pri skúmaní, či právo žalobcu zo spotrebiteľskej zmluvy je alebo nie je premlčané. Súd prvej
inštancie bude vychádzať z názoru odvolacieho aj dovolacieho súdu vysloveného v tomto zrušujúcom
uznesení, t. j., že veriteľ sa mohol svojho práva domáhať (od vtedy začala plynúť premlčacia lehota) až
nasledujúci deň po uplynutí 3-mesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa zo splnením splátky,

pre uplynutie ktorej sa stal splatný celý dlh. Práve tento deň je tým dňom, kedy najskôr mohol žalobca
uplatniť svoje právo a je začiatkom plynutia premlčacej doby. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto
bezpečne ustáliť splátku, od omeškania ktorej po uplynutí 3-mesačnej lehoty sa stal splatným celý dlh a
až po takomto ustálení bude môcť súd prvej inštancie posúdiť či je uplatnené právo žalobcu premlčané
alebo nie. V prípade, ak dôjde k záveru, že čo i len z časti nárok žalobcu nie je premlčaný, po zohľadnení,

že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor, kde súd aj ex offo (z úradnej moci) skúma či nedošlo
k porušeniu práva opätovne vo veci súd prvej inštancie rozhodne.

49.OsobitnesúdprvejinštancieprihliadnenarozsudokSúdnehodvoraEÚz23.1.2025voveciC-677/23
(ktorej konanie inicioval tento odvolací senát v inom konaní), podľa ktorého, cit.:,, článok 10 ods. 2

písm. g) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet RPMN
musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám
identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.“

50. Súd prvej inštancie s ohľadom na vyššie uvedený rozsudok podrobí prieskumu zmluvné dojednanie

právnych predchodcov strán sporu: Zmluvu o splátkovom úvere z 23.11.2016 vrátane jej príloh, t. j. či sa
v nej nachádzajú všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Odvolací súd v tomto smere poukazuje
na skutočnosť, že predpoklady použité na výpočet RPMN nie sú uvedené v zmluve ale v prílohe zmluvy
označenejako,,informáciaoročnejpercentuálnejmierenákladov“(č.l.24spisu),atedaniesúsúčasťou
zmluvy.

51. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ z 23.1.2025 vo veci C-677/23 neuvedenie týchto náležitostí
v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, sankcia
spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa
musí považovať za primeranú v zmysle článku 23 Smernice 2008/48 (pozri v tomto zmysle rozsudok

z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia, C-42/15, EU:C:2016:842, bod 71). Predpoklady použité
na výpočet RPMN musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby
ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. Stručne povedané pre
nesplnenie predpokladov použitých na výpočet RPMN je potrebné považovať poskytnutý úver za
bezúročný a bez poplatkov.

52. Zároveň v tomto rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 2 CSP)
ako aj o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).