Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15Csp/99/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724203399
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6724203399.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

15Csp/99/2024

– 2 –

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v spore žalobcov A. B., nar.
XX.XX.XXXX trvale bytom C. XX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, obaja zastúpení
ObčianskymzdruženímPrávnapomocpoškodeným,IČO:50951947,sosídlomD.E.C.XX,F.,konajúca
prostredníctvom štatutárneho zástupcu D. D. A., proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO:
35724803, so sídlom Prievozská 2, Bratislava-mestská časť Ružinov, v konaní právne zastúpený

Advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53255739, so sídlom Prievozská 2, 821 09
Bratislava – mestská časť Ružinov, o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez
poplatkov a vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

15Csp/99/2024
– 2 –

I/ Súd u r č u j e , že zmluva o spotrebiteľskom úvere – Flexipôžička registračné č. 00153411180214

j e bezúročná a bez poplatkov.

II/ Súd konanie o zaplatenie sumy 285,-- Eur z a s t a v u j e .

III/Žalovanýje povinný zaplatiťžalobcomspoločneanerozdielnetitulombezdôvodnéhoobohatenia
sumu 4.235,-- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV/ Žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, ktoré je žalovaný

p o v i n n ý zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu
o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

15Csp/99/2024
– 11 –

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.08.2024 žiadali žalobcovia určiť bezúročnosť
a bezpoplatkovosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere Flexipôžičky, registračné č. 00153411180214

avydaťbezdôvodnéobohatenievovýške4.520,--Eur.Vpriebehukonaniapredzahájenímpojednávania
dňa 23.01.2025 zobral splnomocnený zástupca žalobcov žalobu v časti o zaplatenie 285,-- Eur späť
s tým, že predmetom konania zostala suma 4.235,- Eur, ktorej sa domáhali zaplatenia titulom vydania
bezdôvodného obohatenia.1.1. Žalobcovia žalobou žiadali vysloviť bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru
Flexipôžičky, registračné č. 00153411180214 s poukazom na porušenia ustanovenia zákona

o spotrebiteľských úveroch platné v čase uzavretia zmluvy a to ustanovenie § 4 ods. 1, písm. d/ a g/
v spojení s ustanovením § 9 ods. 2, písm. j/ a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch platného v čase uzavretia zmluvy. Žalobcovia poukazovali na to, že pri uzatváraní zmluvy
so žalovaným dňa 21.02.2014 Flexipôžička, registračné č. 00152411180214, na základe ktorej mali
byť zo strany žalovaného žalobcom poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 15.000,-- Eur pri výške

mesačnej splátky 238,50 Eur, rozložených na 119 splátok, malo byť zaplatených celkovo 28.381,50
Eur. V úverovej zmluve však ako celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutím
úveru je uvádzaná čiastka 26.934,80 Eur, z toho istina 15.000,-- Eur a výška celkových nákladov
11.934,80 Eur, teda v neprospech žalobcov suma 1.446,70 Eur. V tejto súvislosti poukazovali na to,
že celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú podľa zákona všetky
náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musia zaplatiť v súvislosti

so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov. Do
celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa
podľa zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo získanie za
ponúkaných podmienok. To znamená, že celkové náklady dlžníka uvedené v zmluve sú nižšie než
reálne v skutočnosti žalovanému zaplatiť. Žalobcovia žalovanému zaplatili z uvedenej čiastky o 4.520,--

Eur viac, keď priamo na účet VÚB, a.s. bolo poskytnutých 3.960,-- Eur a na účet žalovaného EOS
KSI Slovensko, s.r.o. 15.560,-- Eur. V dôsledku platieb a preplatenia spotrebiteľského úveru žiadali
bezdôvodné obohatenie vydať. Pred zahájením pojednávania doložili doklady preukazujúce úhradu na
účet VÚB, a.s. 3.960,-- Eur a na účet spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. čiastku 15.275,-- Eur,
zdôvoduktoréhozobraližalobuvčastiozaplatenie285,--Eurspäťavtejtočastižiadalikonaniezastaviť.

1.2. V priebehu konania na námietky žalovaného uviedli, že do celkových nákladov uplatňovaných
pôvodným veriteľom boli započítané aj platby poistného a tieto vklady neboli správne uvádzané pri
jednotlivých splátkach, čo predstavuje sumu 1.446,-- Eur (9,6% z istiny), ktorá je navýšená a nesprávne
uvedená v neprospech žalobcov. Nie je to zanedbateľná čiastka a preto aj naďalej mali za to, že sa

jedná o úver spotrebiteľský, ktorý je bez poplatkov a bez úrokov. Úver čerpaný u právneho predchodcu
žalovaného bol čerpaný za účelom splatenia skorších úverov, ktoré žalobcovia nadobudli počas trvania
manželstva a ktoré splácali. Finančné prostriedky boli poukázané z účtu žalobkyne, ktorý bol spoločný
v G. H. v čase trvania manželstva a existencii BSM.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 20.09.2024. Následne na vyjadreniach zotrvával aj
v priebehu konania. Namietal žalobcami uplatnený nárok ako nedôvodný a žiadal žalobu v celom
rozsahu zamietnuť. K samotnej žalobe uviedol, že je nezrozumiteľná, hlavne v záverečnej časti, kde
sú uvádzané celkové náklady spotrebiteľského úveru, ktoré nekorešpondujú so súčtom, či už splátok,
výšky jednotlivých splátok a sume poskytnutého úveru. Ďalej k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru

poukázal na samotné znenie zmluvy s tým, že celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti
s poskytnutým úverom bola v zmluve riadne uvedená. Podľa zmluvy predstavuje čiastku 26.934,80
Eur. Žalobcovia mali úver splatiť v 119 splátkach, pričom výška splátky podľa zmluvy predstavovala
238,50 Eur, z ktorej bolo potrebné odpočítať mesačnú splátku poistného vo výške 12,15 Eur. Potom
výška splátky bez dobrovoľného poistenia predstavovala 226,35 Eur. Pri 119 splátkach tak celkové

nákladyspotrebiteľapredstavovalisumu26.935,65Eur. Splátkypoistného12,15Eurx119predstavovali
1.445,85Eur.Poistnédovýpočtucelkovýchnákladov,vprípadeakjedojednanédobrovoľne,nevstupuje.
V prípade žalobcov poistenie nebolo povinné. To znamená, že takto fakultatívne koncipované poistenie
potom v zmysle ustanovenia § 2, písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu 21.02.2014 nebolo zahrnuté do výpočtu celkových nákladov

a teda ani do RPMN. Na základe uvedeného potom výška splátky vstupujúca do celkových nákladov
bola ponížená o splátku poistného, preto splátka bez poistenia, čiže mesačná splátka bola dohodnutá
vo výške 226,35 Eur. Rozdiel, ktorý vznikol medzi celkovou čiastkou uvedenou v zmluve a čiastkou, ku
ktorej by aj žalobcovia dospeli v prípade správneho výpočtu predstavuje 0,85 Eur, pričom tento rozdiel
je vzhľadom na celkovú čiastku podľa žalovaného zanedbateľný. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že

žalobcami uvádzaný rozdiel pri správnej aplikácii zákonných ustanovení a správnom výpočte nie je
možné za žiadnych okolností považovať za nesprávny a preto je potrebné konštatovať, že pôvodným
veriteľom uvedená celková čiastka a z nej vychádzajúce RPMN boli určené v správnej výške. Vzhľadom
na uvedené zmluva spĺňa náležitosti uvádzané v § 9 ods. 2, písm. j/ Zákona o spotrebiteľskýchúveroch a žalobcovia boli jasne a zrozumiteľne informovaní o predpokladoch použitých pre výpočet
RPMN a správnej výške RPMN. Preto sa nejedná o prípad v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 Zákona
o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti poukázali žalobcovia aj na to, že poistenie nebolo

podmienkou na získanie spotrebiteľského úveru, pričom táto skutočnosť vyplýva aj zo samotnej zmluvy,
konkrétne článku I. základných podmienok, bod 2, ako aj bod 8. Zároveň žalobcovia v rámci zmluvy
niekoľkokrát vyjadrili súhlas s dohodnutými podmienkami a to aj tým, že uviedli a vyhlásili, že boli bankou
pri dojednaní poistenia podrobne informovaní o podmienkach poistenia. Žalovaný namietal neunesenie
dôkazného bremena v časti preukázania bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia tvrdili, že preplatili

poskytnutýúveročiastku4.520,--Eurnadrámecposkytnutejčiastky15.000,--Eur,aležiadnerelevantné
dôkazy k tomuto nedoložili. Poukázali na to, že je základnou povinnosťou žalobcu ako subjektu
uplatňujúceho si svoje práva preukázať tvrdenia relevantnými dôkazmi, nakoľko v opačnom prípade
znášajú riziko straty sporu v dôsledku neunesenia dôkazného bremena. Poslednou námietkou, ktorú
v konaní pri uplatnení nárokov žalobcami vzniesli bola námietka premlčania s poukazom na ustanovenie
§ 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka s tým, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. S prihliadnutím k dátumu podania žaloby 19.08.2024 mal žalovaný za to,
že akékoľvek plnenia poskytnuté viac ako dva roky pred podaním žaloby na súd na účet subjektu,
ktorý sa podľa názoru žalobcov mal bezdôvodne obohatiť, je premlčané. V tejto súvislosti poukázali na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/67/2011, 3Cdo/169/2017 a 8Cdo/163/2018. V priebehu

konania zotrvávali na námietkach najmä v súvislosti s premlčaním a s poukazom na splnenie podmienok
v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch s tým, že právny predchodca žalovaného riadne
splnil povinnosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2, písm. j/ a žalobcovia ako spotrebitelia boli jasne
a zrozumiteľne informovaní o predpokladoch použitých pre výpočet RPMN, ako aj o celkovej čiastke,
ktorú majú uhradiť.

3. Žalobcovia k žalobe pripojili zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexipôžička, registračné č.
001573411180214 zo dňa 21.02.2014 opakovane bez časti zmluvy. Až na opakované výzvy zo strany
súdu doložil žalovaný celé znenie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexipôžička, registračné
č. 001573411180214 (čl.149-151) vrátane všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. poskytovanie

spotrebného úveru VÚB pôžička fyzickým osobám – občanom, účinným od 01.02.2014. Z uvedenej
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ vychádzal žalovaný, ktorý poukazoval na
články uvedenej zmluvy, avšak uvedenú zmluvu napriek vyjadreniam nedoložil, hoci práve znenia
uvedenej zmluvy absentovali pri zmluve doloženej žalobcami opakovane.

3.1. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ časti I. bolo zistené, že veriteľ sa
zaviazal poskytnúť za podmienok dohodnutých v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach
VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám – občanom peňažné prostriedky ako
spotrebiteľský úver a dlžník sa zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti, použije na dohodnutý
účel pokiaľ bol účel dohodnutý, zaplatí úroky, poplatky a splní ďalšie záväzky podľa tejto zmluvy.

Zmluva bola uzatvorená medzi žiadateľom ako dlžníkom A. B. a spolu so spoludlžníkom A. B.. Základné
podmienky zmluvy boli druh spotrebného úveru:
na splatenie spotrebiteľských úverov,
výška úveru: 15.000,-- Eur,
lehota splatnosti 120 mesiacov,

druh úrokovej sadzby: fixná počas celej lehoty splatnosti úveru (vo výške bez zliav),
čerpanie jednorazového úveru: 21/02/2014,
celkový počet splátok: 119,
dátum prvej a poslednej anuitnej splátky (termín konečnej splatnosti): 28.03.2014 28.01.2024,
doba trvania úverovej zmluvy: do splatenia všetkých záväzkov dlžníka podľa tejto zmluvy,

výška úrokovej sadzby (vo výške so zľavami, ak boli poskytnuté), platnej ku dňu úveru: 13,10% p.a.,
mesačná anuitná splátka vrátane poistného: 238,50 Eur, z toho mesačná splátka poistného: 12,15 Eur,
číslo účtu pre čerpanie: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ... . Ďalej nasledoval údaj o úroku
z omeškania 5% ročne nad rámec úrokovej sadzby za každý deň omeškania. V ďalšej časti boli
dohodnuté voliteľné služby 1.1 voliteľná služba je služba, ktorej uplatnenie na úvere umožňuje získanie

zľavy z úrokovej sadzby alebo inej výhody za podmienok uvedených v tejto zmluve a v obchodných
podmienkach. Ďalej nasledujú zľavy pri uvedených voliteľných službách, podmienky voliteľnej služby
a označenie určenia spotrebného úveru na splatenie zostatkov spotrebiteľských úverov Poštovej banke,
Consumer Finance Holding a VÚB, a.s.. V bode 2. sú uvedené podmienky pre čerpanie úveru, ktorépodľa zmluvy sú nasledujúce: čerpanie úveru nie je podmienené osobitnými podmienkami, špecifické
podmienky po čerpaní úveru nasledujú údaje o špecifických podmienkach. V bode 3. je výpočet
ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá predstavuje 13,99% vypočítanej z nasledovných údajov:

celkové náklady dlžníka: 11.934,80 Eur z toho výška úrokovej sadzby: 13,10% p.a., výška mesačnej
anuitnej splátky 238,50 Eur, celkový počet anuitných splátok 119, lehota splatnosti úveru 120 mesiacov,
výška úveru 15.000,-- Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutím úveru
26.934,80 Eur, z toho výška istiny 15.000,-- Eur, výška celkových nákladov dlžníka 11.934,80 Eur,
priemerná RPMN 13,34%. Ďalej nasleduje termín splatnosti, následky nesplácania úveru. V časti 6. sú

upravené práva dlžníka, v časti 7. poplatky platné podľa cenníka VÚB, a.s. ku dňu uzatvorenia zmluvy.
V bode 8. je uvedený typ zabezpečenia zrážky zo mzdy v prípade príjmu zo závislej činnosti, ďalej
pristúpenie dlžníka k poisteniu schopnosti splácať flexipôžičku, kde je uvedené, že podpisom úverovej
zmluvy dlžník súhlasí s poistením schopnosti splácať tento úver podľa rámcovej poistnej zmluvy pre
poistenie schopnosti splácať splátky flexipôžičky č. J. 2030, uzatvorenej medzi poistníkom VÚB, a.s.
a poisťovateľom poisťovňou Cardif Slovakia, a.s. s tým, že oprávnenou osobou na prijatie poistného

plnenia je VÚB, a.s. s tým, že sa oboznámil a vyjadruje súhlas s rámcovou zmluvou o poistení a platnými
všeobecnýmipoistnýmipodmienkamipoisťovateľa.Vovzťahuknižšieuvedenýmpodmienkampoistenia
prijíma a požaduje dlžník základný balík poistenia a ďalej nasledujú vyhlásenia k dátumu podpisu
zmluvy, že spĺňa podmienky pre vznik poistenia. Začiatok poistenia je od 00.00 hod. dňa prvého
čerpania úveru v zmysle zmluvy. Ďalej nasledujú údaje týkajúce sa poistenia ohľadom osobných údajov,

vyhlásenia, splnomocnenia a podobne. V II. časti dlžník prehlásil, že všetky uvedené údaje v žiadosti
a v zmluve sú pravdivé a v prípade akýchkoľvek zmien ich okamžite nahlási. V časti III. sú všeobecné
ustanovenia týkajúce sa platnosti, účinnosti, počtu vypracovaných znení zmlúv, ako aj údaje týkajúce sa
neoddeliteľnej súčasti zmluvy, ktorými sú obchodné podmienky. Zmluva bola riadne podpísaná dlžníkom
a spoludlžníkom v Krupine, dňa 21.02.2014.

3.2. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. účinné od 01.02.2014, ktoré
doložil žalovaný na základe opakovanej výzvy zo strany súdu spolu so zmluvou.

4. Žalobcovia na výzvu súdu po námietkach žalovaného doložili do spisu európske informácie

o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa konverzie dlhu vystavené pôvodným veriteľom, v ktorej sú uvedené
opisy hlavných vlastností spotrebiteľského úveru. Z uvedených európskych informácií o spotrebiteľskom
úvere vyplýva, že výška anuitnej splátky je 238,50 Eur, celkový počet anuitných splátok 119,-- Eur, výška
úveru 15.000,-- Eur, výška úrokovej sadzby 13,10% p.a., celkové náklady spotrebiteľa 11.934,80 Eur.
Ďalejzuvedenýcheurópskychinformáciívyplývajúúdajeohodnoteročnejpercentuálnejmierenákladov

a o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov k spotrebiteľskému úveru, kde sú opakovane
uvedené údaje o výške úveru, počte anuitných splátok, výške mesačnej anuitnej splátky, celkových
nákladov spotrebiteľa 11.934,80 Eur, ročnej percentuálnej miere nákladov 13,99% a výške úrokovej
sadzby 13,10% p.a.. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov zverejnená Ministerstvom financií
SR 13,34%.

5. Ďalšími listinami doloženými do spisu žalobcami bola výzva adresovaná žalobcom ako dohoda
o uznesení dlhu a úhrade pohľadávky v splátkach bez podpisu dlžníkov – žalobcov a list adresovaný
žalobkyni v 1. rade dňa 26.01.2021 pohľadávka spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. s rozpísaním
dlhu, istina, úrok, úrok z omeškania, poplatky, úrok z omeškania po postúpení pohľadávky, náklady

právneho zastúpenia a údaje o mieste plnenia.

6. Žalovaný doložil uvedenú dohodu o uznaní dlhu a úhrade pohľadávky v splátkach tak ako bola
predložená žalobcami podpísanú žalobkyňou v 1. rade dňa 16.09.2019 s tým, že žalobkyňa v 1.
rade uznala čo do právneho dôvodu a výšky dlh voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy č.

001573411180214 zo dňa 21.02.2014 pôvodným veriteľom. Celková výška sumy je 18.988,-- Eur a mala
pozostávať z postúpenej istiny vo výške 1.473,08 Eur, z postúpeného riadneho úroku 6.317,71 Eur,
z postúpeného úroku z omeškania vo výške 2.249,13 Eur, z poplatkov vo výške 61,15 Eur, z nákladov
inkasného konania vo výške 300,-- Eur, úroku z omeškania od postúpenia pohľadávky vo výške 586,93
Eur, úroku z omeškania, ktorý narastá o 5,05% z dlžnej sumy 9.473,08 Eur za obdobie od 20.08.2019

do zaplatenia istiny. Ďalej sa dohodli na forme splácania dlhu v splátkach po 250,-- Eur v 10-tich od
20.09.2019 do 20.06.2020.7. Žalobcovia doložili do spisu listiny adresované od veriteľa a to výzva pred podaním žaloby zo dňa
13.06.2017, ktorou vyzýva spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o. prostredníctvom advokátskej kancelárie
žalobkyňu v 1. rade na úhradu sumy 19.567,73 Eur najneskôr do 27.06.2017.

7.1. Ďalšiu listinu doloženú do spisu zo dňa 20.11.2018, ktorú predložila žalobkyňa bolo oznámenie VÚB,
a.s. o postúpení pohľadávky na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. – žalovanému.

7.2. Súčasne spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. dňa 20.11.2018 oznámila žalobkyni v 1. rade

spracovanie osobných údajov s poukazom na ustanovenia zákona o ochrane osobných údajov.

7.3. Listinou zo dňa 11.02.2019 oznámil žalovaný žalobkyni v 1. rade odstúpenie od dohody o splátkach.

8. Žalobcovia v rámci konania doložili mailovú komunikáciu od spoločnosti COST CONTROL, ktorá
potvrdila, že na účet VÚB, a.s. za obdobie od 21.10.2016 do 01.07.2019 uhradili celkovo sumu 3.960,--

Eur.

8.1. Ďalšie doklady doložené žalobcami boli výpisy z G. H. o úhradách splátok v celkovej výške 15.275,--
Eur za obdobie rokov 2019-2024.

8.2. Vzhľadom na námietku zo strany žalovaného doplnili žalobcovi potvrdenie z Raiffeisen Banky
o vedení účtu od roku 2014 na meno A. B. – žalobkyňa v 1. rade. Ide o potvrdenie a vedenie účtu
a kasičky v peňažnom ústave G. H. od 30.09.2014.

9. Podľa ustanovenia § 137, písm. d/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva
z osobitného predpisu.

10. Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

11. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2, písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách ku dňu podpísania flexipôžičky stranami sporu, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú

percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

12. Podľa ustanovenia § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách ku

dňu podpísania flexipôžičky písm. g/ a h/ tohto ustanovenia sa na účely tohto zákona rozumie
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou
o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä

poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok; podľa písm. h/ celkovou čiastkou,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

13. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1, písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách ku dňu podpísania flexipôžičky, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a/ - k/, r/ a y/.

14. Podanou žalobou žalobca uplatňoval dva nároky. V prvom rade žiadal určiť bezúročnosť
a bezpoplatkovosť Flexipôžičky, registračné č. 00153411180214, ktorá bola uzavretá žalobcami ako
dlžníkmi a právnym predchodcom žalovaného VÚB, a.s.. V prvom rade súd skúmal prípustnosť takejto
žaloby na určení právnej skutočnosti v zmysle ustanovenia § 137, písm. d/ Civilného sporovéhoporiadku. Podľa tohto zákonného ustanovenia žalobou možno požadovať, aby sa rozhodla najmä
o určení právnej skutočnosti ak to vyplýva z osobitného predpisu. Takýmto osobitným predpisom je
zákon o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách, ktorý priamo v ustanovení § 11 ods. 4

umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa pred súdom určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
spotrebiteľského úveru žalobou. Vzhľadom k tejto skutočnosti mal súd za to, že žaloba, ktorou sa
domáhajú žalobcovia určenia bezpoplatkovosti a bezúročnosti spotrebiteľského úveru je prípustná
v zmysle vyššie citovaného ustanovenia civilného sporového poriadku.

14.1. Ďalšou skutočnosťou, ktorú súd skúmal bolo zistenie, či skutočne v prípade spotrebiteľského
úveru, ktorý žalobcovia čerpali išlo o bezúročný a bezpoplatkový spotrebiteľský úver z dôvodu porušenia
ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne ustanovenia § 9 ods. 2, písm. j/ tohto zákona.
To, že sa v prejednávanom spore jedná o spotrebiteľský úver medzi stranami sporné nebolo. Rovnako
nebolo sporné, že dňa 21.02.2014 čerpali žalobcovia ako spoludlžníci spotrebiteľský úver za účelom
splateniapredchádzajúcichspotrebiteľskýchúverov,ktorébolivymenovanévčastiI.,vbode1.3.zmluvy.

Obestranysporupoukazovalinazneniezmluvyoposkytnutíspotrebiteľskéhoúverustým,žekompletné
znenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere Flexipôžička, registračné č. 001573411180214 doložil na
opakovanú výzvu žalovaný, keďže žalobcovia nedisponovali stranou 3. a 4. uvedenej zmluvy a dokladali
do spisu nekompletné znenie uvedenej zmluvy. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru v časti I.
má uvedené základné podmienky, kde pri mesačnej anuitnej splátke vrátane poistného je uvedená

čiastka 238,50 Eur, z toho mesačná splátka poistného 12,15 Eur. Následne v bode 3. zmluvy „ročná
percentuálna miera nákladov“ sú uvedené celkové náklady dlžníka 11.934,80 Eur, pri RPMN 13,99%,
ktoré boli vypočítané z výšky úrokovej sadzby 13,10% p.a., výšky mesačnej anuitnej splátky 238,50 Eur,
počte anuitných splátok 119, výška úveru 15.000,-- Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník v súvislosti so
spotrebiteľským úverom zaplatiť 26.934,80 Eur, celková výška nákladov dlžníka 11.934,80 Eur. Rovnako

uvedené údaje vyplývajú aj z európskych informácií o spotrebiteľskom úvere a údajov o hodnote RPMN
a o priemernej RPMN, kde sú uvedené výšky splátok 238,50 Eur, počet splátok 119, celkové náklady
v súvislosti dlžníka 11.934,80 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutým
úverom 26.934,80 Eur. Iné doklady stranami sporu v súvislosti s výpočtom celkovej čiastky, ktorú musí
dlžník zaplatiť, ako aj celkových nákladov dlžníka, strany sporu v konaní nedoložili. Podľa ustanovení

zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách ku dňu podpísania spotrebiteľského
úveru flexipôžičky dňa 21.02.2014 vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať aj ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom je povinný veriteľ uviesť
všetky predpoklady použité pre výpočet tejto RPMN. Tieto údaje boli doložené s tým, že ani z jedného

z uvedených údajov nevyplýva, že výška anuitnej splátky v sebe zahŕňa čiastku poistného plnenia. Pri
§ 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
sú celkovou čiastkou, ktorý musí spotrebiteľ zaplatiť zohľadnený súčet celkovej výšky spotrebiteľského
úveru, čo v prípade žalobcov bola čiastka 15.000,-- Eur a celkové náklady spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom, ktoré sú uvádzané vo výške 11.934,80 Eur. Potom celková čiastka bola

vyčíslená na čiastku 26.934,80 Eur, avšak pri výške splátok 226,35 Eur (po odpočítaní základného
poistného 12,15 Eur z anuitnej splátky) potom suma celkových nákladov dlžníka predstavuje 11.935,65
Eur a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutím úveru 26.935,65 Eur. Aj
keď podľa vyjadrenia žalovaného ide o zanedbateľný rozdiel vzhľadom na výšku celkovej čiastky, je
možné konštatovať, že v danom prípade ide o určenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených so

spotrebiteľským úverom v neprospech spotrebiteľov, teda žalobcov. Navyše súd má za to, že uvedené
údaje uvádzané v dokumentoch ako sú zmluva, ako aj európske informácie o spotrebiteľskom úvere
a údaje o hodnote RPMN a o priemernej RPMN vychádzajú z výšky anuitnej splátky 238,50 Eur
bez údajov týkajúcich sa poistného, ktoré by malo byť z tejto výšky splátky odpočítané, sú v prípade
spotrebiteľov zavádzajúce. Údaj uvedený v zmluve aj po zohľadnení skutočností týkajúcich sa poistného

nezodpovedá skutočnej hodnote celkovej čiastky, ktorú musia spotrebitelia zaplatiť, pretože súčet
celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom nezodpovedá reálnym údajom uvedeným v spotrebiteľskej zmluve. Údaje, ktoré sú v uvedených
listinách pre priemerného spotrebiteľa, ani jednoduchým matematickým výpočtom nedokážu stanoviť,
ktorý z týchto rozdielnych výsledkov je správny a koľko majú dlžníci veriteľovi zaplatiť, keď je rozdiel aj

pri zohľadnení výšky poistného, ak by to priemerný spotrebiteľ odpočítal, nakoľko je rozdiel medzi údajmi
uvedenými v zmluve a matematickým prepočtom uvedených údajov. Celková výška spotrebiteľského
úveru je pritom pre každého spotrebiteľa žiadajúceho o poskytnutie úveru hlavným ukazovateľom,
pretože táto najlepšie dokladuje koľko bude požičanie peňazí v skutočnosti stáť. Nesprávne uvedenieúdaja o celkovej výške úveru v zmluve o spotrebiteľskom úvere má rovnaké dôsledky ako keby tento
údaj v zmluve vôbec uvedený nebol. Z dôvodu absencia obsahovej náležitosti podľa § 9 ods. 2, písm. j/
Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,pretosúdvyhodnotilzmluvuuzatvorenúmedzižalobcamiaprávnym

predchodcom žalovaného podľa ustanovenia § 11 ods. 1, písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch za
bezúročnú a bezpoplatkovú. V tejto súvislosti súd dodáva, že nespochybňuje vyjadrenie žalovaného, že
poistnénebolopodmienkouuzatvoreniazmluvyoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveruatátoskutočnosťzo
zmluvy ani nevyplýva, preto do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom
totopoistnézahŕňanénebolo(§2,písm.g/Zákonaospotrebiteľskýchúverochvzneníkudňupodpísania

zmluvy), avšak údaje uvádzané tak v zmluve, ako aj v informáciách o spotrebiteľskom úvere a hodnote
RPMN sú zavádzajúce a ani po odpočítaní poistného, ktoré je uvedené len v prvej časti zmluvy, v bode
1. by priemerný spotrebiteľ nedospel k správnej výške celkových nákladov, nakoľko ani tento súčet
nezodpovedá údajom uvedených v zmluve. Je chybný a nesprávny čo v konečnom dôsledku konštatoval
aj žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení adresovanom súdu dňa 20.09.2024, kde túto nepresnosť
označil ako zanedbateľný rozdiel.

14.2. Vzhľadom na podania žalovaného súd poukazuje aj na ustanovenia civilného sporového poriadku,
kde v súvislosti s § 295 CSP je v individuálnych spotrebiteľských sporoch potrebné aplikovať aj § 132
ods. 3 CSP. Nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, ak v žalobe iba označí, ale nepripojí všetky dôkazy na
podporu svojich tvrdení. V dôsledku informačného deficitu, ktorý je pre spotrebiteľa v spotrebiteľských

sporochobvyklýmusídôkaznúpovinnosťzaspotrebiteľasuplovaťpodľaÚstavnéhosúduSRvšeobecný
súd a to aj v prípade ak spotrebiteľ nepredložil alebo nemôže predložiť dôkazy vlastnou vinou. Povinnosť
skúmať skutočný účet zmluvy sa pritom prirodzene spája s dôkazným bremenom dodávateľa. Obdobne
vo veci zaujal stanovisko aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/146/2023. V tejto súvislosti
súd opakovane vyzýval žalovanú stranu na doloženie relevantných listín s poukazom na ustanovenia

§ 295, § 296 a dôkaznú povinnosť, navyše za situácie, keď samotný žalovaný poukazoval na dôkazy
a listiny, ktoré sa v spise nenachádzali, hoci sám svoju obranu oprel práve o tieto listiny a údaje z nich
vyplývajúce. Žalobcovia uvádzali opakovane, že disponujú len časťou zmluvy, preto bolo potrebné za
účelom relevantného posúdenia nárokov uplatňovaných v konaní žalobcami žiadať a to aj s poukazom
na spotrebiteľský charakter uvedenej zmluvy, práve žalovaného na doloženie uvedených listín.

15. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

16. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), bezdôvodným

obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.

17. Právna úprava bezdôvodného obohatenia vychádza zo zásady, že ten kto sa na úkor iného

bezdôvodne obohatí musí takéto obohatenie vydať. To komu je povinný bezdôvodné obohatenie vydať
vyplýva z konkrétneho právneho dôvodu, na základe ktorého záväzok vydať bezdôvodné obohatenie
vznikol. Bezdôvodným obohatením v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 OZ je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu, z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, z nepoctivých zdrojov alebo tým, že sa za iného plnil, hoci mal podľa práva plniť sám (§ 454

OZ). Pre vyriešenie otázky, o ktorú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia ide v posudzovanom
spore treba prihliadať na právnu úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku
záväzkového vzťahu žalobcov a žalovanej. Ide o prípad bezdôvodného obohatenia, ktorý nastáva
v dôsledku existencie osobitnej sankcie postihujúcej jednu zo zmluvných strán upravenej priamo
v zákone. Uvedenú problematiku riešil vo svojom rozhodnutí Ústavný súd SR, ktorý v náleze sp.

zn. I.ÚS 51/2020 uviedol: „Nemožno pochybovať o tom, že bezúročnosť úveru nastupujúca ako ex
lege dôsledok porušenia konkrétnych ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch má v prípade
spotrebiteľovho plnenia nad rámec požičanej istiny ten následok, že na strane prijímajúceho veriteľa
vzniká bezdôvodné obohatenie. Ide o špecifický predpoklad vzniku bezdôvodného obohatenia. Jeho
základ je daný porušením zákona už v priebehu kontraktačnej fázy, pričom však toto porušenie nemá

vplyv na platnosť spotrebiteľskej zmluvy ako takej“. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/281/2021 prijal dovolací súd zovšeobecnenie, že plnenie spotrebiteľa poskytnuté dodávateľovi
nad rámec istiny dohodnutého spotrebiteľského úveru je bezdôvodným obohatením vzniknutým na
strane dodávateľa z neplatného právneho úkonu. Zákonná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovostispotrebiteľského úveru je totiž z hľadiska občianskym zákonníkom pevne daných skutkových podstát
bezdôvodného obohatenia akousi modifikáciou neplatnosti právneho úkonu vyvolanou špeciálnym
charakterom aplikovaného hmotnoprávneho ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

17.1. Po vyslovení bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru tak žalobcovia
požadovali vydať rozdiel oproti poskytnutému spotrebiteľskému úveru a čiastke, ktorú reálne
žalovanému zaplatili titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Nakoľko súd prvej časti žalobného
nároku vyhovel posudzoval opodstatnenosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia s tým, že

dospel k záveru, že nárok ako taký žalobcovia majú. Čerpali úver spoločne ako dlžník a spoludlžník,
teda boli oprávnení spoločne, boli solidárne zodpovedné osoby a plnenie jedným z nich je ich vnútornou
záležitosťou upravujúcou vzájomné vzťahy o to viac, že sú manželia. Vzhľadom k tomu mal súd za to,
že tu išlo o nerozlučné spoločenstvo, obaja boli účastníkmi zmluvy, ktorú súd vyhlásil za bezúročnú
a bez poplatkov. Plnili z účtu žalobkyne, preto súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcom
spoločne a nerozdielne titulom bezdôvodného obohatenia sumu 4.235,-- Eur, nakoľko podľa opisu

skutkových okolností bolo zrejmé, že išlo o bezdôvodné obohatenie, kde boli obaja spolu oprávnení na
základe spoločného záväzku, preto bolo rozhodnuté, že majú nárok na plnenie spoločne a nerozdielne.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na listiny doložené žalobcami s tým, že v úvode vyjadrenia
žalovaný poukazoval na neunesenie dôkazného bremena, ktoré v priebehu konania žalobcovia doložili,
preukázali úhradu dlhu čiastočne na účet VÚB vo výške 3.960,-- Eur, ktoré neboli zo strany žalovaného

spochybňované a následne na účet EOS KSI spolu z výpisov vyplývala úhrada vo výške 15.275,--
Eur. Z tohto dôvodu ešte pred zahájením pojednávania, keďže jednu splátku vo výške 285,-- Eur
preukázať nevedeli, zobrali žalobu v tejto časti späť a súd s poukazom na ustanovenie § 144 v spojení
s ustanovením § 145 ods. 2 CSP a § 146 ods. 1 CSP, zastavil. Súhlas žalovaného s čiastočným
zastavením konania v časti o zaplatenie sumy 285,-- Eur nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu došlo prv

než sa vo veci zahájilo pojednávanie (viď zápisnicu z pojednávania zo dňa 23.01.2025).

17.2. V súvislosti s uplatnením nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný namietal
aj premlčanie nároku vzhľadom na uplynutie času s poukazom na ustanovenie § 107 Občianskeho
zákonníka. V tejto súvislosti súd dospel k záveru, že nárok žalobcov premlčaný nie je a to aj s poukazom

na rozsiahlu rozhodovaciu prax, kde už najvyššie súdne autority stanovili tak objektívnu premlčaciu
dobu, ako aj určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby. Pri aplikácii 10-ročnej objektívnej
premlčacej doby súdy Slovenskej republiky pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia
získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy bola konštatovaná prednosť rozsudku
Súdneho dvora Európskej únie C-485/19 zo dňa 22.04.2021 v právom poriadku Slovenskej republiky

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.02.2022 sp. zn. 7Cdo/268/2021). V tejto súvislosti žalovaný
poukazovalnarozhodnutiaNajvyššiehosúdu,ktorévšakpredchádzalirozhodnutiuEurópskejúniestým,
ževspojenísozáverompísomnýchpripomienokeurópskejkomisievoveciC-485/19zodňa07.10.2019,
kde európska komisia uviedla, že 51.6 ods. 1 a článok 7, ods. 1 Smernice Rady 93/13-EHS z 05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať tak,

že ak mu odporuje taká vnútroštátna úprava, v zmysle ktorej spotrebiteľ, ktorý uplatňuje svoj nárok
na vrátenie plnenia bezdôvodného obohatenia vzniknutého na základe plnenia spotrebiteľa z nekalej
zmluvnej podmienky má pre uplatnenie 10-ročnej objektívnej premlčacej doby povinnosť dokázať, že
veriteľ úmyselne porušil práva spotrebiteľa. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/29/2021, ktoré sa zaoberalo plynutím objektívnej 10-ročnej premlčacej

doby. Vzhľadom na uvedené súd mal za to, že v danom prípade ide o 10-ročnú objektívnu premlčaciu
dobu.Pokiaľideosubjektívnupremlčaciudobu,otázkuurčeniazačiatkuplynutiasubjektívnejpremlčacej
doby v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej
zmluvy, ktorá je bezúročná a bez poplatkov, opätovne súd poukazuje na rozhodovaciu prax najvyšších
súdnych autorít a to rozhodnutie publikované v ZSP pod č. 35/2020 a to nález Ústavného súdu SR sp.

zn. I.ÚS 51/2020, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28.09.2021 sp. zn. 5Cdo/29/2021, v zmysle
ktorých pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia
získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktorá je bezúročná a bez poplatkov je
podstatná skutočná vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť splátky v spotrebiteľskom úvere
vo výške dohodnutej v úverovej zmluve. To znamená, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej

lehotysavyžadujeskutočnáanieibapredpokladanávedomosťoprávnenéhootom,ženajehoúkorbolo
získané bezdôvodné obohatenie a o tom kto ho získal. Nestačí teda len predpokladať, že oprávnená
osoba vzhľadom na skutkové okolnosti mohla vedieť alebo sa ich mohla dozvedieť keby vynaložila
potrebnú starostlivosť, že plní niečo čo nie je povinná plniť. Spotrebiteľova vedomosť o tom, že výškasplátok alebo celého konečného dlhu zahŕňajúceho aj úroky a poplatky je v úverovej spotrebiteľskej
zmluve uvedená nesprávne, je sama o sebe skutkovou okolnosťou nie okolnosťou právnou (zistenie
o rozpore takéhoto zmluvného dojednania so zákonom je len dôvodom nadobudnutia tejto vedomosti).

Otázku nadobudnutia skutočnej vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom
kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil nemožno oddeliť od ustálenia momentu kedy spotrebiteľ túto
vedomosť získal. Pri skúmaní momentu kedy sa spotrebitelia dozvedeli a nadobudli vedomosť o tejto
podstatnej skutkovej okolnosti je potrebné si uvedomiť, že tu ide o subjektívny okamih, v ktorom sa
spotrebiteľ dozvie také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť svoje práva v súdnom konaní

žalobou o vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia to znamená, keď sa ich právo alebo jeho právo
stalo nárokom (actio nata). Rozhodujúce nie je či možnosť dozvedieť sa tieto skutočnosti mali už skôr,
treba vychádzať z reálneho momentu kedy sa žalobcovia dozvedeli o tom, že sa žalovaný na ich úkor
bezdôvodne obohatil. Podľa vyjadrenia splnomocneného zástupcu žalobcov bolo takýmto momentom
podpísanie plnej moci na zastupovanie dňom 24.05.2024 s tým, že ku kontaktu so splnomocneným
zástupcom došlo cez dcéru žalobcov, ktorá je priateľkou štatutárneho zástupcu. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti mal súd za to, že námietka premlčania vznesená žalovaným je nie dôvodná a žalobcovia si
uplatnili nárok v zákonom stanovenej objektívnej aj subjektívnej premlčacej lehote.

18. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobcovia boli v konaní

úspešní, neúspech bol v pomerne nepatrnej časti a to pri zastavení konania o zaplatenie 285,-- Eur kedy
k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalobcov z dôvodu neunesenia dôkazného bremena v časti
preukázania zaplatenia sumy 285,-- Eur, ktorej zaplatenie z listín doložených žalobcami nevyplývalo.
Preto v tejto časti zobrali žalobu späť. Vo zvyšnom nároku, či už na vydanie bezdôvodného obohatenia
alebo nároku na vyslovenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti boli úspešní, preto im súd priznal plný nárok

na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý v konaní úspešný nebol. O výške trov konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej súdnou úradníčkou v zmysle ustanovenia §
262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

15Csp/99/2024

– 2 –

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).