Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. august 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 33P/62/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125205335
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Filip Bojda
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125205335.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti 1) A. B., nar. X.X.XXXX, 2) C. B.,
nar. X.X.XXXX, 3) D. B., nar. XX.X.XXXX, všetci trvale bytom E. XXXX/XX, F., deti rodičov – matka: G.
G. B. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F., otec: I. G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/
XX, F. o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia

r o z h o d o l :

I. N a r i a ď u j e s anasledovné neodkladné opatrenie:

Otec I. G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, F., je povinný prispievať k rukám matky mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci na výživu maloletých detí:

- A. B., nar. X.X.XXXX, sumou 300,- eur,
- C. B., nar. X.X.XXXX, sumou 225,- eur,

- D. B., nar. XX.X.XXXX, sumou 225,- eur.

II. Vo zvyšnej časti sa návrh matky zamieta.

III. Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 4.7.2025 bol súdu doručený návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa
domáha 1) zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, 2) neupraviť styk s otcom a 3) určiť
výživné na deti vo výške 1 500,- €.
2. V návrhu uviedla, že dňa 14.11.2024 podala návrh na rozvod, keďže manžel prepadol hazardným

hrám, prehral úspory rodiny a vytvoril dlhy. Dňa 5.5.2025 na stretnutí s koordinátorkou a pracovníčkou
kurately manžel prisľúbil, že vyhľadá odbornú pomoc čo aj neskôr urobil. Po stretnutí súhlasil s návrhom
na rozvod, pričom manželia sa dohodli na úprave práv a povinností k deťom aj na výške vyživovacej
povinnosti vo výške 1500,- € (600,- € na A. a po 450,- € na C. a D.). Tieto skutočnosti vyplývajú z mailovej
komunikácie medzi manželmi a koordinátorkou. Koncom mája mal otec oznámil navrhovateľke, že
neplatí úver na auto, hypotéku ani energie, pričom mal dostať zákazku vo výške 15 000,- € a jeho

príjem ako stavebného inžiniera bol taktiež nadštandardný. Po doručení prvých nedoplatkov oznámil
navrhovateľke, že o deti sa má starať sama on nič platiť už nebude. Následne oznámil, že sa lúči
s deťmi a nevráti sa, čo mal povedať aj učiteľkám v škôlke aj najstaršiemu synovi, ktorého má manželka
z predchádzajúceho vzťahu. Pred odchodom odkázal navrhovateľke, že sa má o deti postarať sama,
pričom navrhovateľka je aktuálne bez práce, deti majú prázdniny, nemá ich kto strážiť a jediný prijem
matky je 240,- € z rodinných prídavkov3. Navrhovateľka nevie kde sa otec zdržiava, na deti neprispieva, iba najstaršiemu synovi navrhovateľky
poslal 300,- €, keď mu syn uviedol, že nemá peniaze. O deti sa nezaujíma, nepýta sa na ne.
Navrhovateľke koncom júna uviedol, že sa má o deti starať sama. Navrhovateľka si od sestry si zobrala

pôžičku, aby neprišli o auto. Navrhovateľka nemá na bežný nákup a pomáhajú jej rodičia a súrodenci.
Domov im volajú ľudia, ktorí sa dožadujú pohľadávok od manžela. Jeden z nich navrhovateľke oznámil,
že manžel žije v Bratislave s priateľkou. Manžela doma hľadal aj polícia, ktorá sa mu snažila doručiť
zásielku J. E. K. K., keďže ho nevedia nájsť a na telefonáty nereaguje. Súd žiada upraviť styk aj
o ohľadom na psychické zdravie manželka, keďže nie je normálne aby otec opustil takto svoju rodinu.

V prílohe k návrhu zaslala potvrdenie o návšteve školy a výzvu z L. K., M. na zaplatenie pohľadávky
vo výške 1 367,48 €.

4. Zo správy koordinátorky z 5.5.2025 vyplýva, že rodičia sa dohodli na zvereniu detí do starostlivosti
matky a taktiež nepožadujú upraviť styk otca. Čo sa týka výživného sú ochotní sa dohodnúť na
pojednávaní. Otec deklaroval príjem vo výške cca do 3 000,- € v čistom.

5. Z mailovej komunikácie z 14.5.2025 medzi navrhovateľkou a koordinátorkou a manželom
a koordinátorkou vyplýva, že medzi manželmi prišlo k rodičovskej dohode, pričom manžel súhlasil
s návrhom na rozvod aj návrhom na úpravu práv aj povinnosti aj s výškou výživného vo výške 1 500,- €.

6. Zo správy N. z 17.3.2025 vyplýva, že navrhovateľka poberá prídavok na dieťa vo výške 240,- €
mesačne.

7. Súd po oboznámení sa s návrhom matky na vydanie neodkladného opatrenia ako aj správy
koordinátorky a mailovej komunikácie má za osvedčené, že otec neprejavuje záujem o deti a nemá

záujem o styk s deťmi. Taktiež má súd za osvedčené, že otec neprispieva a nemá záujem prispievať na
výživu detí a výživa detí ostáva len na nezamestnanej matke.

Predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia

Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (CMP) na konania podľa tohto
zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na
účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník
konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak

Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) pred začatím konania,
počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 329 ods. 1 vety prvej CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné
v nevyhnutnej miere.

8. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia ako vyplýva z § 325 ods. 1 CSP je
aby účastník konania osvedčil uplatňovaný nárok a zároveň aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov

a to z dôvodu obavy z bezprostrednej ujmy na právach. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka
musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe
nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základnéskutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

9. Vzhľadom na skutočnosť, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia ide
o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie, súd pred
samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie.
To však neznamená, že neodkladné opatrenie môže súd vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez
osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku,

ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

10. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má súd preukázané (osvedčené), že
riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a
pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu
o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených

práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona
o rodine (uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14CoP/178/2023 zo dňa 19. decembra 2023).

11. Inštitút neodkladného opatrenia v prípade úpravy styku maloletého dieťaťa s rodičom môže slúžiť
len na zabezpečenie nevyhnutného minima a objektívne ním nemožno problém riešiť v celej jeho šírke

a v detailoch. (Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17CoP/3/2020 zo dňa 13.2.2020)

12. Neodkladné opatrenie možno nariadiť najmä v prípadoch, ak doposiaľ nebolo rozhodnuté o
vyživovacej povinnosti (vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená) alebo
tomu, kto si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní. Nariadeným neodkladným opatrením je

povinnáosobazaviazanáplatiťvýživné,avšaklenvnevyhnutnejmiere,tak,abytopostačovaloaspoňna
uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov. (Civilný mimosporový poriadok, 2. vydanie,
2024).

Posúdenie návrhu

13. Po preskúmaní návrhu a obsahu spisu súd dospel k názoru, že návrh je
čiastočne dôvodný.

14. Súd mal za osvedčené, že rodičia maloletých detí spolu v súčasnosti nežijú, pričom maloleté deti sa

nachádzajú v starostlivosti matky. Zo strany matky nebolo tvrdené, že by si otec nárokoval starostlivosť
o maloleté deti. Súd tak v tejto časti nemal osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy v otázke zverenia
maloletých detí do starostlivosti konkrétnemu rodičovi. V tejto otázke totiž medzi rodičmi neprebieha
žiadny konflikt. Čo sa týka tvrdení matky o psychickom stave manžela a jej obavám, aby si manžel
neprišiel pre deti a nezobral ich na neznáme miesto, tak súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by

potvrdzovali tieto obavy a preto nevyhovel návrhu matky na zverenie maloletých detí do osobnej
starostlivosti matky.

15. V prípade časti návrhu na určenie výživného sú podľa názoru súdu splnené podmienky pre
vydanie neodkladného opatrenia. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že v konaní o návrhu na

vydanie neodkladného opatrenia súd podrobne nepreskúmava odôvodnené potreby maloletého dieťaťa
a majetkové pomery rodičov, môže len uložiť povinnému rodičovi, aby platil nevyhnutné výživné, pokiaľ
tento rodič buď vôbec neplatí výživné, alebo platí v takej výške, ktorá celkom zjavne nezodpovedá
potrebám dieťaťa (pozri napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19CoP/19/2020 zo dňa
13.05.2020 alebo sp. zn. 17CoP/58/2020 zo dňa 29.10.2020)

16. Pokiaľ ide o výšku výživného tu súd poukazuje, že neodkladným opatrením možno v zmysle
§ 366 CMP nariadiť platenie výživného „iba“ v nevyhnutnej miere. To znamená v sume, ktorá by
mala skutočne pokryť najzakladanejšie potreby maloletých detí (náklady maloletých detí spojené
s bývaním, stravou, nevyhnutným oblečením, prípadne zdravotným stavom a povinnou školskou

dochádzkou). Pri stanovení výšky výživného v nevyhnutnej miere nie je rozhodujúce, že povinný je
schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu (pozri napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
11CoP/70/2019 zo dňa 04.04.2019).17. Pokiaľ ide o konkrétnu výšku súd s ohľadom na okolnosti prípadu (vek maloletých detí, počet
vyživovacích povinností matky, deklarovaný príjem otca a skutočnosť, že matka má príjem len 240,-
€ mesačne z rodinných prídavkov na 4 deti) považoval za primeranú výšku výživného sumu 300,- €

mesačne na A. a po 225,- € na C. a D.. Súd taktiež prihliadal na súhlas manžela s výškou výživného
z mája a taktiež na skutočnosť, že výživné ma pokrývať náklady len v nevyhnutnej miere. Záverom súd
pri určení nevyhnutnej miery výživného taktiež poukazuje na analýzy Ministerstva financií SR, z ktorých
vyplýva, že výchova dieťaťa stojí v priemere od narodenia do 18 rokov života na Slovensku približne
60-tisíc eur, t.j. cca 280,- € mesačne.

18. Súdom určená suma výživného má slúžiť na zabezpečenie základných potrieb maloletých, je len
dočasná a má pokryť len nevyhnutné výdavky tak, aby nebol ohrozený ich priaznivý vývoj. O výške
výživného následne rozhodne súd po vykonanom dokazovaní ohľadom majetkových, finančných a
zárobkových možností a schopností oboch rodičov
a odôvodnených potrieb maloletých detí v konaní vo veci samej.

19. Súd zároveň rozhodol, že toto neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného skončenia veci
samej (§ 330 ods. 1 CSP).

20. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

21. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže v mimosporových konaniach je
v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej
z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP a zároveň účastníci náhradu trov konania

nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať na tunajšom súde v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie
(§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiachpodania(ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis,
uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).