Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1S/49/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200194
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Štulajter

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5023200194.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Štulajtera (sudca

spravodajca) a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Andrey Soukupovej v právnej veci žalobcu:
Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému:
Inšpektorát práce Žilina, so sídlom Hlavná 2, 010 09 Žilina, IČO: 35 993 499, o preskúmanie zákonnosti
Protokolu Inšpektorátu práce Žilina č.: IZA-112-54-2.3/P-E24,25-23 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 19.
októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žalovaný Inšpektorát práce Žilina vykonal u žalobcu v čase od 27. septembra 2023 do 10. októbra
2023 inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania povinností zamestnávateľa vyplývajúcich
z pracovnoprávnych vzťahov v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších
predpisov (ďalej ako „Zákonník práce“), najmä na pri vzniku a zániku pracovnoprávnych vzťahov,
vydávania dokladov súvisiacich so skončením pracovného pomeru a tiež na kontrolu dodržiavania

povinností zamestnávateľa vyplývajúcich zo zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako
„Zákon o nelegálnom zamestnávaní“). O výsledku inšpekcie práce vyhotovil žalovaný Protokol č.
IZA-112-54-2.3/P-E24,25-23 zo dňa 6. októbra 2023 (ďalej ako „Protokol“), v ktorom popísal predmet
inšpekcie práce, uviedol informácie o žalobcovi ako kontrolovanom subjekte, žalobcom predložené
doklady, zistené skutočnosti a nedostatky, opatrenia uložené žalobcovi, záver a poučenie. Žalovaný
inšpekciou práce zistil, že žalobca v kontrolovanom období január 2023 až júl 2023 skončil pracovný

pomer so štyrmi zamestnancami, ktorí zároveň požiadali o vydanie pracovného posudku. Žalobca
vydal trom kontrolovaným zamestnancom požadované doklady do 15 dní od ich požiadania, v prípade
kontrolovaného zamestnanca A. B. C. (ďalej ako „kontrolovaný zamestnanec“) mu žalobca nevydal
pracovný posudok na základe jeho žiadosti zo dňa 6. júla 2023. Žalobca kontrolovanému zamestnancovi
dňa 18. júla 2023 doručil písomnú „Odpoveď k žiadosti o zaslanie pracovného posudku“ zo dňa 14.
júla 2023 s odôvodnením, že jeho požiadavku spracuje až po právoplatnom skončení prebiehajúceho
súdneho konania vo veci neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Vykonanou inšpekciu práce

tak bolo zistené, že žalobca nevydal pracovný posudok kontrolovanému zamestnancovi aj napriek
skutočnosti, že jeho pracovný pomer skončil dňom 20. januára 2023. Žalovaný v Protokole skonštatoval,
že uvedeným konaním žalobca porušil § 75 ods. 1 Zákonníka práce. Inšpektor práce preto podľa § 12
ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o inšpekcii práce“) nariadil žalobcovi odstrániť zistený
nedostatok uvedený v bode 1/ Protokolu do 10 kalendárnych dní odo dňa ukončenia inšpekcie práce.

Inšpektor práce podľa § 14 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na
odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť žalovanému písomnú správu o splnení
opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote
do 5 kalendárnych dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. Splnomocnená zamestnankyňa žalobcu
Protokol podpísala, pričom uviedla, že žiada o poskytnutie lehoty na vyjadrenie sa k obsahu Protokolu.

Vovzťahukukontrolenelegálnehozamestnávaniažalovanýnezistilinšpekciouprácežiadnenedostatky.

2. Žalobca sa k Protokolu písomne vyjadril podaním zo dňa 16. októbra 2023, v ktorom uviedol, že
nesúhlasí so záverom žalovaného, že pracovný pomer kontrolovaného zamestnanca skončil dňom 20.
januára 2023 a žalobcovi vznikla povinnosť vydať mu pracovný posudok podľa § 75 ods. 1 Zákonníka
práce. Trval na tom, že pracovný pomer kontrolovaného zamestnanca dosiaľ nebol „právoplatne“

skončený, nakoľko vo veci prebiehalo konanie o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru a povinnosť vydať zamestnancovi pracovný posudok podľa § 75 ods. 1 Zákonníka práce sa
na žalobcu nevzťahuje. Dňa 10. októbra 2023 žalovaný vydal Dodatok č. 1 k Protokolu, v ktorom
skonštatoval, že žalobcovi bolo umožnené sa v lehote 5 pracovných dní odo dňa doručenia Protokolu
vyjadriť k jeho obsahu. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

zmenu obsahu Protokolu, a teda jeho obsah ostáva nezmenený. Dňom doručenia dodatku sa Protokol
považuje za prerokovaný a výkon inšpekcie práce za ukončený.

Správna žaloba

3. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania
zákonnosti Protokolu v znení Dodatku č. 1 zo dňa 10. októbra 2023 v celom rozsahu. Žalobca
v správnej žalobe stručne popísal priebeh administratívneho konania a uviedol, že Protokol vychádza
z „nesprávneho posúdenia skutkového stavu“ a je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov.

4. Žalobca namietal záver žalovaného v Protokole, že pracovný pomer kontrolovaného zamestnanca
skončil dňom 20. januára 2023, a teda žalobcovi vznikla povinnosť vydať mu pracovný posudok podľa
ustanovenia § 75 ods. 1 Zákonníka práce. Žalobca trval na tom, že nie je možné konštatovať, že
pracovný pomer kontrolovaného zamestnanca skončil, nakoľko v predmetnej veci prebieha súdne

konanie o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru pred všeobecným súdom.
Na žalobcu ako zamestnávateľa sa preto povinnosť vydať kontrolovanému zamestnancovi pracovný
posudok podľa § 75 ods. 1 Zákonníka práce nevzťahuje. Žalobca tvrdil, že nie je „lehotou 15 dní“
viazaný v prípade, ak zamestnanec požiada o vydanie posudku skôr ako dva mesiace pred skončením
pracovného pomeru. Žalobca nemá záujem zadržiavať zamestnancom pracovné posudky alebo inak

predlžovať ich vydanie, pokiaľ boli splnené podmienky stanovené Zákonníkom práce, avšak v prípade
kontrolovaného zamestnanca k splneniu týchto podmienok podľa neho nedošlo. Žalobca uviedol, že
dňa 20. januára 2023 doručil kontrolovanému zamestnancovi „Okamžité skončenie pracovného pomeru“
zo dňa 10. januára 2023, pričom kontrolovaný zamestnanec dňa 16. marca 2023 podal na Okresný
súd Ružomberok žalobu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy

podľa § 77 Zákonníka práce. Na žiadosť kontrolovaného zamestnanca zo dňa 6. júla 2023 o zaslanie
pracovného posudku podľa § 75 ods. 1 Zákonníka práce žalobca dňa 14. júla 2023 odpovedal tým,
že pracovný pomer medzi žalobcom a kontrolovaným zamestnancom nepovažuje za skončený, keďže
jediným príslušným orgánom na rozhodnutie v tejto veci je súd a ten vo veci ešte nerozhodol. Žalobca
mal za to, že nie je povinný vydať kontrolovanému zamestnancovi pracovný posudok, nakoľko v

ustanovení § 75 ods. 1 Zákonníka práce je explicitne uvedené, že zamestnávateľ nemá povinnosť
vydať zamestnancovi pracovný posudok skôr ako dva mesiace pred skončením pracovného pomeru.
Žalobca v správnej žalobe ďalej tvrdil, že kontrolovaný zamestnanec sa v súdnom konaní domáha
aj náhrady mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce. Pokiaľ zamestnancovi za obdobie odo dňa,
keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ

umožní pokračovať v práci alebo kým súd rozhodne o skončení pracovného pomeru, patrí náhrada
mzdy vo výške jeho priemerného platu, nie je podľa žalobcu možné hovoriť o tom, že pracovný pomer
je po dobu trvania konania platne skončený a obnoví sa až rozhodnutím súdu, keďže tieto nároky
priamo vychádzajú zo stále trvajúceho pracovného pomeru. Povinnosť zamestnávateľa poskytnúťzamestnancovi náhradu mzdy nevzniká súdnym rozhodnutím, ale vyplýva z hmotného práva, pričom
rozsudok priznávajúci náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru má podľa žalobcu len
deklaratórnu povahu. Zároveň podľa žalobcu nie je možné, aby kontrolovaný zamestnanec na jednej

strane tvrdil, že pracovný pomer neskončil, a na druhej strane účelovo tvrdil, že pracovný pomer je
skončený a domáhal sa svojich práv vyplývajúcich zo skončenia pracovného pomeru. Žalobca tvrdil,
že takéto konanie kontrolovaného zamestnanca sa prieči dobrým mravom a hraničí so šikanóznym
výkonom práva. Keďže súdne konanie doposiaľ nebolo ukončené, podľa žalobcu „nie je možné hovoriť
o skončení alebo neskončení pracovného pomeru a je nutné počkať na výrok súdu“. Žalobca mal za

to, že žalovaný „nesprávne posúdil skutkový stav veci“, nedostatočne svoje „rozhodnutie“ odôvodnil a
nevysporiadal sa s argumentami žalobcu. Tvrdil, že k porušeniu pracovnoprávnych predpisov z jeho
strany nedošlo.

5. Žalobca ďalej v správnej žalobe namietal, že Protokol považuje za zmätočný, keďže v časti
„Opatrenia“inšpektornariadilžalobcovi„Odstrániťzistenýnedostatokuvedenývbode1/Protokoludo10

kalendárnych dní odo dňa od ukončenia výkonu inšpekcie práv“. Z Protokolu však podľa žalobcu jasne
nevyplýva, ktorý nedostatok má inšpektor práce na mysli, nakoľko žiaden bod nie je takto označený.

6. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby správny súd Protokol v znení jeho Dodatku č. 1 zrušil a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu správny súd priznal právo na náhradu trov

konania.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 25. marca 2024 poukázal na Rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/33/2018 k spôsobilosti protokolu z inšpekcie práce byť
spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve. Zdôraznil, že Protokol v znení
Dodatku č. 1 nemá povahu rozhodnutia vydaného v správnom konaní a nemá ani formálne náležitosti
rozhodnutia. Ďalej uviedol, že inšpektor práce počas výkonu inšpekcie práce vykonanej u žalobcu
vychádzal z vyjadrení a dokladov predložených zo strany žalobcu. Žalovaný následne popísal porušenie

Zákonníka práce žalobcom v zmysle Protokolu v znení Dodatku č. 1 a nariadené opatrenie na
odstránenie zisteného nedostatku. V Protokole v znení jeho Dodatku č. 1 je na strane č. 3 riadne
označený pod písm. „B) Zistené nedostatky“ zistený nedostatok pod poradovým č. 1 ako jediný
nedostatok uvedený v Protokole v znení Dodatku č. 1. Z toho dôvodu žalovaný považoval za irelevantnú
námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že z Protokolu nevyplýva, ktorý nedostatok má inšpektor práce na

mysli, nakoľko podľa žalobcu žiaden bod nie je takto označený. Opatrenie nariadené žalobcovi je podľa
žalovaného jasné, zrozumiteľné, určité a vykonateľné. Z opatrenia je zrejmé, čo má žalobca vykonať,
aby tak do istej miery zhojil protiprávny stav zistený u žalobcu, ako aj to, do akého termínu má nariadené
opatrenie prijať, ktorý považoval za primeraný. Žalovaný zdôraznil, že účelom opatrenia, ktoré inšpektor
práce v Protokole v znení Dodatku č. 1 uložil, nie je sankcionovať žalobcu, ale dosiahnuť zákonný stav.

Žalovaný ďalej uviedol, že skutkový stav, ktorý stručne popísal, bol inšpektorom práce dostatočne a
spoľahlivo zistený a na základe zisteného nedostatku bolo žalobcovi nariadené jasné, zrozumiteľné,
dostatočne určité a vykonateľné opatrenie. Konštatoval, že vydanie pracovného posudku je právom
zamestnanca a jeho vznik je bezprostredne spojený so skončením pracovného pomeru zamestnanca.
Vydanie pracovného posudku sa neviaže na konkrétny spôsob skončenia pracovného pomeru, pričom

zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok, ak o jeho vydanie zamestnanec
požiada, a to aj v prípade ak sa zamestnanec domáha na súde vyslovenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru. Podľa žalovaného do právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnosti skončenia
pracovného pomeru sa pracovný pomer považuje za skončený, a to ku dňu, keď sa mal pracovný
pomer skončiť na základe právneho úkonu, ktorý je na súde zo strany jedného z účastníkov pracovného

pomeru napadnutý. Povinnosť zamestnávateľa nezávisí od žaloby podľa § 77 Zákonníka práce, a to
z toho dôvodu, že kým nie je súdom právoplatne rozhodnuté, že právny úkon je neplatný, považuje
sa pracovný pomer za skončený platne. Žalovaný sa následne vyjadril k postupu po vydaní Protokolu
a jeho prerokovaniu so žalobcom s tým, že postup inšpektora práce považoval za legitímny, v súlade so
Zákonom o inšpekcii práce a týmto postupom nebol žalobca ukrátený na právach. Dodatok k protokolu o

výsledku inšpekcie sám osebe nemá povahu rozhodnutia vydaného v správnom konaní, nemá formálne
náležitostitakéhorozhodnutia,jelenúkonomvovzťahukprávnemupostaveniukontrolovanéhosubjektu
v rozsahu vysporiadania sa s vyjadrením kontrolovaného subjektu k zisteniam uvedeným v protokole.Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal správny súd, aby správnu žalobu v celom rozsahu zamietol ako
nedôvodnú a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. Žalobca nevyužil právo podať repliku k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

9. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny

súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a miestne príslušný súd podľa § 13
ods. 1 SSP preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného v rozsahu, ktorý podlieha súdnemu prieskumu
správnym súdom, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. Správny
súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože účastníci konania
nežiadalionariadeniepojednávania,pričomnariadeniepojednávaniasinevyžiadalaniinýdôvodpodľa§
107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho

súdu dňa 26. augusta 2025. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. októbra 2025 (§ 137 ods. 3 SSP).

10. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom

chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy

správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

12. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za

následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

13. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je
ustanovené inak.

14. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

15. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi pracovný
posudok do 15 dní od jeho požiadania. Zamestnávateľ však nie je povinný vydať zamestnancovi
pracovný posudok skôr ako dva mesiace pred skončením pracovného pomeru. Pracovným posudkom
sú všetky písomnosti týkajúce sa hodnotenia práce zamestnanca, jeho kvalifikácie, schopností a ďalších

skutočností, ktoré majú vzťah k výkonu práce. Zamestnanec má právo nahliadnuť do osobného spisu
a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie.

17. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce na základe výsledkov inšpekcie práce a
podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených

nedostatkov.

18. Správny súd preskúmal Protokol v znení jeho Dodatku č. 1, pričom rozsah prieskumu bol stanovený
dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou
zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§

134 ods. 1 SSP). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť
zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia
za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1, písm. e) SSP.19. Žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti Protokolu v znení jeho Dodatku
č. 1 v celom rozsahu, pričom svoju argumentáciu zameral na rozporovanie záveru žalovaného, že
žalobca porušil svoju povinnosť zamestnávateľa vydať kontrolovanému zamestnancovi na jeho žiadosť

pracovný posudok podľa § 75 ods. 1 Zákonníka práce, keďže mal za to, že takúto povinnosť nemá
vzhľadom na tvrdenú skutočnosť, že pracovný pomer medzi žalobcom a kontrolovaným zamestnancom
neskončil, a ďalej na tvrdenú zmätočnosť Protokolu v znení Dodatku č. 1 v časti nariadeného opatrenia
na odstránenie zisteného nedostatku. Správny súd predovšetkým podotýka, že Protokol žalovaného
v znení Dodatku č. 1 nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy, napriek tomu, že ho tak žalobca

v správnej žalobe označil, keďže ako rozhodnutie nie je formálne označený, za rozhodnutie nie je
považovaný ani podľa osobitného predpisu a nezakladá, nemení, nezrušuje a ani nedeklaruje práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby. Protokol v znení Dodatku
č. 1 je možné považovať v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP za opatrenie žalovaného (správny akt
vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom
chránenézáujmyalebopovinnostifyzickejosobyaprávnickejosobypriamodotknuté),avšaknievcelom

rozsahu, ale len v tej časti, v ktorej spĺňa uvedené zákonné vymedzenie opatrenia orgánu verejnej
správy, teda v časti, ktorou sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
žalobcu priamo dotknuté. Napriek skutočnosti, že kontrolné zistenia sa týkajú práv, právom chránených
záujmov alebo povinností kontrolovaného subjektu (účelom vykonania inšpekcie práce je preveriť
dodržiavanie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov), nejedná sa o priame dotknutie, keďže

protokolzinšpekcieprácepredstavujelenjedenzpodkladov,zktoréhomôžeinšpektorátprácevprípade
následného začatia správneho konania vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 Zákona o inšpekcii
práce (má teda predbežný charakter), sám osebe však spravidla nepredstavuje akt, ktorý by priamo
zasahoval do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu kontrolovaného subjektu (žalobcu).
Obsahom Protokolu v znení Dodatku č. 1 sú základné informácie o žalobcovi, vymedzenie predmetu

inšpekcie práce, zoznam predložených dokladov k inšpekcii práce, jednotlivé zistené skutočnosti,
zistené nedostatky, uložené opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, záver, vyjadrenie žalobcu,
stanovisko inšpektora práce a poučenie. Priamy dotyk na právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach žalobcu môžu mať len inšpektorom práce uložené opatrenia na odstránenie zistených
porušení právnych predpisov za predpokladu, že sú dostatočne konkrétne, určité, zrozumiteľné a

vykonateľné. Len v tomto rozsahu je možné protokol z inšpekcie práce považovať v zmysle § 3 ods.
1 písm. c) SSP za opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré tak podlieha súdnemu prieskumu správnym
súdom. Ostatné časti protokolu z inšpekcie práce sú, naopak, zo súdneho prieskumu správnym súdom
vylúčené v zmysle § 7 písm. e) SSP. K uvedeným záverom dospel aj Veľký senát Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky v Uznesení sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 4. decembra 2023, ktorý uviedol:

„Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP je
posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom
subjektívnom práve. Ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu
verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie
podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná. ... Z

ustanovenia § 7 písm. e) SSP však podľa veľkého senátu zároveň vyplýva, že a priori nie je možné
vylúčiť, že prieskum opatrení uložených v protokole bude za určitých okolností prípustný. Formulácia
citovaného ustanovenia „nemohli mať za následok“ (a nie „nemali za následok“) totiž napovedá, že len
opatreniapredbežnej,procesnejaleboporiadkovejpovahy,ktorésúcelkomjasnenespôsobilézasiahnuť
do akéhokoľvek subjektívneho práva, sú vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP.

Naopak, ak takéto rozhodnutie alebo opatrenie je svojím obsahom, teda tým, čo ukladá alebo zakazuje,
objektívne spôsobilé do takého práva (prípadne povinnosti alebo právneho záujmu) zasiahnuť, potom
jeho preskúmanie správnymi súdmi nemôže byť objektívne vylúčené podľa § 7 písm. e) SSP.“ Správny
súd preto nemôže vykonať súdny prieskum Protokolu v znení Dodatku č. 1 v celom rozsahu ako to
navrhoval žalobca v správnej žalobe, ale len v tej časti, ktorá žalobcovi ukladá vykonanie konkrétnych

opatrení na odstránenie zistených nedostatkov, čo je jediné objektívne spôsobilé priamo zasiahnuť do
právneho postavenia žalobcu, a teda v časti, v ktorej inšpektor práce nariadil žalobcovi odstrániť zistený
nedostatok spočívajúci v nevydaní pracovného posudku kontrolovanému zamestnancovi podľa § 75
ods. 1 Zákonníka práce. Uvedené opatrenie na odstránenie zisteného nedostatku je podľa správneho
súdu dostatočne určité a konkrétne a podlieha tak súdnemu prieskumu. Správny súd navyše podotýka,

že žalobca v správnej žalobe ani neuviedol také žalobné námietky, ktoré by sa týkali tých častí Protokolu
v znení Dodatku č. 1, ktoré súdnemu prieskumu nepodliehajú, a teda rozsah súdneho prieskumu tak,
ako ho žalobca v správnej žalobe rozsahom svojich žalobných dôvodov vymedzil (§ 134 ods. 1 SSP),
je možný.20. Inšpektor práce v Protokole v znení Dodatku č. 1 uložil žalobcovi povinnosť odstrániť zistený
nedostatok, ktorý spočíva v nevydaní pracovného posudku kontrolovanému zamestnancovi na jeho

žiadosť podľa § 75 ods. 1 Zákonníka práce. Žalobca v správnej žalobe namietal záver inšpektora
práce vedúci k uloženiu predmetného opatrenia na odstránenie zisteného nedostatku, keďže bol toho
názoru, že mu nevznikla povinnosť vydať kontrolovanému zamestnancovi pracovný posudok, a to
z dôvodu, že jeho pracovný pomer so žalobcom trvá. Žalobca mal za to, že napriek skutočnosti, že
s kontrolovaným zamestnancom okamžite skončil pracovný pomer dňom 20. januára 2023, kontrolovaný

zamestnanec podal na všeobecný súd žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru a náhradu mzdy podľa § 77 Zákonníka práce, pričom konanie o danej žalobe nebolo v čase,
keď mala žalobcovi vzniknúť povinnosť vydať kontrolovanému zamestnancovi pracovný posudok,
právoplatne skončené, z čoho žalobca vyvodil, že pracovný pomer kontrolovaného zamestnanca stále
trvá. Keďže v zmysle § 75 ods. 1 druhej vety Zákonníka práce zamestnávateľ nie je povinný vydať
zamestnancovi pracovný posudok skôr ako dva mesiace pred skončením pracovného pomeru, žalobca

mal za to, že nemá povinnosť vydať kontrolovanému zamestnancovi pracovný posudok. Uvedený
záver žalobcu je však podľa správneho súdu nesprávny. Žalobca nespochybnil zistenie inšpektora
práce, že kontrolovanému zamestnancovi doručil dňa 20. januára 2023 okamžité skončenie pracovného
pomeru. Mal však za to, že vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru nie je pracovný pomer medzi žalobcom a kontrolovaným zamestnancom

skončený a „jediným príslušným orgánom na rozhodnutie v tejto veci je súd, a ten vo veci ešte
nerozhodol“ (v čase podania žiadosti kontrolovaného zamestnanca o vydanie pracovného posudku,
resp. aj v čase podania správnej žaloby, pozn. správneho súdu). Uvedený názor žalobcu nemá oporu
v zákone a predstavuje len subjektívnu interpretáciu skutkových a právnych okolností predmetnej
veci. Podľa § 77 prvej vety Zákonníka práce „Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,

okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj
zamestnávateľuplatniťnasúdenajneskôrvlehotedvochmesiacovododňa,keďsamalpracovnýpomer
skončiť“. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
je potrebné sa dovolať v súdnom konaní v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote, teda ide o tzv.
relatívnu neplatnosť. Bez takého dovolania sa zákonom predpísaným spôsobom je potrebné okamžité

skončenie pracovného pomeru považovať za platné. Neplatnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru môže určiť len príslušný všeobecný súd za splnenia zákonných podmienok. Právoplatné
rozhodnutie všeobecného súdu o určení neplatnosti (okamžitého) skončenia pracovného pomeru má
síce deklaratórnu povahu, a teda pracovný pomer sa v takomto prípade „obnovuje“ aj spätne, nič
to však nemení na skutočnosti, že do právoplatnosti rozhodnutia všeobecného súdu je potrebné

skončenie pracovného pomeru považovať za platné. Pokiaľ v prípade absolútnej neplatnosti úkonu ide
o prípady, keď neplatnosť vyplýva priamo zo zákona a má účinky voči všetkým, v prípade relatívnej
neplatnosti jej účinky nastanú až jej dovolaním sa zákonom predpísaným spôsobom, pričom v prípade
skončenia pracovného pomeru je to rozhodnutím súdu. Z citovaného ustanovenia § 77 Zákonníka práce
nemožno vyvodiť záver, že pre nastúpenie účinkov relatívnej neplatnosti skončenia pracovného pomeru

postačuje, ak je dotknutým účastníkom pracovnoprávneho vzťahu návrh na určenie neplatnosti jeho
skončenia na súde len uplatnený, keďže by to muselo výslovne vyplývať z právnej úpravy. Pokiaľ je
jediným orgánom oprávneným určiť neplatnosť skončenia pracovného pomeru všeobecný súd, je pre
nastúpenie účinkov neplatnosti potrebné jeho právoplatné rozhodnutie, ktorým je takáto neplatnosť
určená. Je preto nesprávny záver žalobcu, že aj v čase pred prípadnou právoplatnosťou rozhodnutia

všeobecného súdu o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru medzi žalobcom
a kontrolovaným zamestnancom je potrebné tento pracovný pomer považovať za neskončený, ak
žalobca doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru kontrolovanému zamestnancovi dňa
20. januára 2023 s ním pracovný pomer skončil a kontrolovaný zamestnanec len využil svoje právo
domáhať sa určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobou v zmysle § 77 Zákonníka

práce. Pokiaľ teda kontrolovaný zamestnanec žiadosťou zo dňa 6. júla 2023 požiadal žalobcu o vydanie
pracovného posudku podľa § 75 ods. 1 Zákonníka práce po doručení okamžitého skončenia pracovného
pomeru dňa 20. januára 2023 (čo žalobca v priebehu inšpekcie práce a ani v správnej žalobe
nespochybnil), žalobcovi vznikla povinnosť vydať kontrolovanému zamestnancovi pracovný posudok
do 15 dní od doručenia jeho žiadosti, keďže kontrolovaný zamestnanec tak urobil v čase, keď bol

jeho pracovný pomer so žalobcom skončený a nemohla nastúpiť výnimka z povinnosti žalobcu ako
zamestnávateľa podľa § 75 ods. 2 druhej vety Zákonníka práce. Inšpektor práce preto v Protokole
v znení Dodatku č. 1 správne skonštatoval, že žalobca porušil § 75 ods. 1 Zákonníka práce, keďže
kontrolovanému zamestnancovi na jeho žiadosť pracovný posudok nevydal. Vzhľadom na skutočnosť,že Zákon o inšpekcii práce v § 12 ods. 2 písm. b) oprávňuje inšpektora práce na základe výsledkov
inšpekcie práce žalobcovi ako kontrolovanému subjektu nariadiť odstránenie zistených nedostatkov,
inšpektor práce postupoval v súlade so zákonom, keď žalobcovi nariadil odstrániť zistený konkrétny

nedostatok (porušenie povinnosti vydať kontrolovanému zamestnancovi pracovný posudok podľa § 75
ods. 1 Zákonníka práce) v lehote do 10 kalendárnych dní odo dňa ukončenia výkonu inšpekcie práce,
teda vydať kontrolovanému zamestnancovi ním požadovaný pracovný posudok.

21. Argumentácia žalobcu v správnej žalobe, že nie je možné hovoriť o tom, že pracovný pomer

je platne skončený po dobu trvania súdneho konania o určenie neplatnosti jeho skončenia, keďže
nárok zamestnanca na náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku priamo vychádza zo stále
trvajúcehopracovnéhopomeru ajzaobdobieododňa,keďoznámilzamestnávateľovi,žetrvánaďalšom
zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo kým súd rozhodne
o skončení pracovného pomeru, je rovnako mylná a nie je spôsobilá spochybniť zákonnosť záveru
inšpektora práce a v nadväznosti na tento záver zákonnosť uloženia opatrenia na odstránenie zisteného

nedostatkuvProtokolevzneníDodatkuč.1.Povinnosťzamestnávateľavyplatiťzamestnancovináhradu
mzdy v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru nastupuje až na základe právoplatného
rozhodnutia všeobecného súdu, ktorý určí takúto neplatnosť a nijakým spôsobom nemá vplyv na
platnosť skončenia pracovného pomeru pred právoplatnosťou rozhodnutia súdu. Inými slovami, len
zo samotnej skutočnosti, že Zákonník práce priznáva zamestnancovi v prípade neplatného skončenia

pracovného pomeru právo na náhradu mzdy aj za obdobie pred právoplatnosťou rozhodnutia súdu
o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru, nemožno vyvodiť záver, že v prípade neplatného
skončenia pracovného pomeru sa nejedná o relatívnu neplatnosť, ktorej sa treba domôcť zákonom
predpísaným spôsobom v konaní pred všeobecným súdom. Zákonnosť Protokolu v znení Dodatku č. 1
v správnou žalobou napadnutej časti nie je spôsobilé spochybniť ani tvrdenie žalobcu, že nie je možné,

aby kontrolovaný zamestnanec na jednej strane tvrdil, že pracovný pomer neskončil, a na druhej strane
účelovo tvrdil, že pracovný pomer je skončený a domáhal sa svojich práv vyplývajúcich zo skončenia
pracovného pomeru, čo sa podľa žalobcu prieči dobrým mravom a hraničí so šikanóznym výkonom
práva, keďže sa jedná len o vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s postupom kontrolovaného zamestnanca pri
využití jeho zákonných práv a subjektívneho hodnotenia tohto postupu zo strany žalobcu.

22. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe tvrdil, že žalovaný svoje „rozhodnutie“ nedostatočne odôvodnil
a nevysporiadal sa s argumentami žalobcu, uvedené tvrdenie nemožno považovať za riadnu žalobnú
námietku spôsobilú spochybniť zákonnosť napadnutej časti Protokolu v znení Dodatku č. 1. Predmetné
tvrdenie žalobca formuloval natoľko všeobecne, že správny súd nemohol vykonať v tomto ohľade súdny

prieskum. Nestačí len všeobecne tvrdiť, že žalovaný svoje „rozhodnutie“ (v prípade protokolu z inšpekcie
práce sa nejedná o rozhodnutie orgánu verejnej správy, viď bod 19. tohto rozsudku) nedostatočne
odôvodnil a nevysporiadal sa s argumentami žalobcu bez toho, aby žalobca zrozumiteľne uviedol, v čom
konkrétne je relevantná časť Protokolu v znení Dodatku č. 1, ktorá je predmetom súdneho prieskumu,
nedostatočne zdôvodnená, a s ktorými konkrétnymi argumentami žalobcu sa žalovaný nevyrovnal (z

povahy veci do úvahy prichádza len stanovisko inšpektora v Dodatku č. 1 k Protokolu). Podľa § 182
ods. 1 písm. e) SSP musí žalobca v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviesť
dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca
považuje napadnuté opatrenie za nezákonné. Je preto povinnosťou žalobcu vymedziť dôvody žaloby
dostatočne konkrétne tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého Protokolu

v znení Dodatku č. 1. Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný
význam pre určenie toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia a
postupu orgánu verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude, keďže podľa §
134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Z formulácie žalobných
bodov preto musí byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké argumenty žalobca uvádza na podporu

svojich tvrdení o nezákonnosti opatrenia orgánu verejnej správy. Správny súd nie je oprávnený dôvody
nezákonnosti napadnutého opatrenia orgánu verejnej správy uvedené v správnej žalobe namiesto
žalobcu vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, resp. všeobecne uplatnené
dôvody nezákonnosti napadnutého opatrenia orgánu verejnej správy sám konkretizovať na daný prípad
a rovnako nemôže vychádzať pri súdnom prieskume ani z domnienok o obsahu žalobných námietok

žalobcu.

23. Dôvodná nebola ani žalobná námietka, že žalobca považuje Protokol za zmätočný, keďže v časti
„Opatrenia“ inšpektor nariadil žalobcovi „Odstrániť zistený nedostatok uvedený v bode 1/ Protokolu do10 kalendárnych dní odo dňa od ukončenia výkonu inšpekcie práv“, avšak z Protokolu podľa žalobcu
jasne nevyplýva, „ktorý nedostatok má inšpektor práce na mysli, nakoľko žiaden bod nie je takto
označený.“ Inšpektor práce v Protokole uložil žalobcovi len jedno opatrenie na odstránenie jedného

konkrétne vymedzeného nedostatku (nevydanie pracovného posudku kontrolovanému zamestnancovi
podľa § 75 ods. 1 Zákonníka práce), a teda nemožno uvažovať o akejkoľvek pochybnosti o obsahu
uloženého opatrenia na odstránenie jediného inšpekciou práce zisteného nedostatku. Inšpektor práce
v Protokole výslovne uviedol, že žalobcovi nariadil odstrániť nedostatok uvedený v bode 1/ Protokolu.
Časť Protokolu „Pracovnoprávne vzťahy“ má v písm. „B) Zistené nedostatky“ len jeden bod, ktorý je

označený „1.“ a práve v ňom je dostatočne určito a zrozumiteľne popísaný jediný inšpektorom práce
vytknutý nedostatok, čo vylučuje akúkoľvek pochybnosť o jeho obsahu.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia
žalovaného z dôvodov uvedených v správnej žalobe dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná,
a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

25. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania
pred správnym súdom nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov

konania žalovanému podľa § 168 SSP.

26. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

POUČENIE :

Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť jeho doručením (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného

mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443
ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§
444 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,

alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka: Písomné vyhotovenie rozsudku nepodpísali členky senátu JUDr. Alena Antalová a JUDr.
Andrea Soukupová z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania (§
141 SSP).