Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 29P/59/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825202994
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štefčík

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3825202994.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti 1/

A. B., nar. XX.XX.XXXX a 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené v konaní opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, deti rodičov D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. E., G.
F. XXX/XX a H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. E., na návrh navrhovateľov I. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. F. E. a J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. E., G. F. XXX/XX, o zverenie maloletých detí do
spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zveruje maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti
navrhovateľov I. B., nar. XX.XX.XXXX a J. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorí sú oprávnení a povinní vykonávať

osobnú starostlivosť o maloletú, zabezpečovať sústavnú a dôslednú starostlivosť o jej výchovu, zdravie,
výživu a všestranný vývin, zastupovať ju a spravovať jej majetok v bežných veciach. V prípade
dočasného premiestnenia maloletej do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace sú povinní najmenej
30 dní pred dočasným premiestnením maloletej oznámiť súdu jej dočasné premiestnenie s údajom
o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným
premiestnením.

II. Súd ukladá matke maloletej D. B., nar. XX.XX.XXXX, povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou
65 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti výroku I. tohto rozsudku
s tým, že po dobu trvania náhradnej osobnej starostlivosti o maloletú, najdlhšie však do dovŕšenia
plnoletosti dieťaťa, je matka povinná výživné platiť na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Partizánske.

III. Súd ukladá otcovi maloletej H. B., nar. XX.XX.XXXX, povinnosť prispievať na výživu maloletej
sumou 75 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti výroku I.

tohto rozsudku s tým, že po dobu trvania náhradnej osobnej starostlivosti o maloletú, najdlhšie však
do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, je otec povinný výživné platiť na účet Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Partizánske.

IV. Súd návrh navrhovateľov na zverenie maloletej C. B., nar. XX.XX.XXXX do ich náhradnej osobnej
starostlivosti zamieta.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Tunajší súd začal dňa 23.06.2025 na návrh navrhovateľov – starých rodičov maloletých detí konanie
o náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté. Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhajú zvereniadetí do svojej náhradnej osobnej starostlivosti, ktorú budú vykonávať spoločne, z dôvodu, že matka
odišla od maloletej A. spolu s maloletou C..
(2) Súd obom maloletým ustanovil na zastupovanie v konaní opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí

a rodiny Partizánske a na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 06.11.2025. Rodičom maloletých
a kolíznemu opatrovníkovi doručil návrh na začatie konania a umožnil im vyjadriť sa k nemu. Obaja
rodičiavpísomnomvyjadrenídoručenomsúdu02.10.2025uviedli,žedávajúmaloletúA.dostarostlivosti
starej matky – navrhovateľky. Opatrovník maloletých detí uviedol, že rodičia sa správajú nezodpovedne
vo veci plnenia si rodičovských povinností. V zabezpečovaní starostlivosti im nebráni žiadna vážnejšia

prekážka.
(3) Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 06.11.2025 bez prítomnosti otca, ktorý sa napriek riadne
doručenémupredvolaniunapojednávanieneustanovilanežiadalzdôležitýchdôvodovojehoodročenie.
Tým boli splnené predpoklady v § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového priadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) na prejednanie veci v jeho neprítomnosti.
(4)Súdnapojednávanívypočulobochnavrhovateľovamatkumaloletejavykonaldokazovanielistinnými

dôkazmi. Z dôkazov vykonaných na pojednávaní zistil nasledujúci skutkový stav:
(5) Z lustrácií na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 4 vyplýva, že rodičia maloletých detí sú manželia. Majú
spolu dve maloleté deti – C. a A.. Navrhovatelia v 1. a v 2. rade sú manželia. Sú rodičmi otca maloletých
detí. Rodičia maloletých detí nie sú v evidencii Sociálnej poisťovne evidovaní ani ako zamestnanci, ani
ako samostatne zárobkovo činné osoby, ani ako poberatelia dôchodkových alebo nemocenských dávok.

Navrhovatelia v 1. a v 2. rade nemajú záznam v Registri trestov, Navrhovateľka v 1. rade má jeden
záznam v registri priestupkov za majetkový priestupok spáchaný v roku 2021.
(6) Zo splnomocnenia na č.l. 11 vyplýva, že rodičia maloletých detí splnomocnil navrhovateľku v 1.
rade splnomocnením zo dňa 09.07.2025, aby zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletú A.,
navštevovala s ňou lekára a prebrala za ňu zodpovednosť od 09.07.2025 do odvolania z dôvodu, že

nemôžu zabezpečovať riadnu starostlivosť o ňu. Maloletá je zvyknutá na starú matku, má zhoršený
zdravotný stav a musí dodržiavať liečbu, ktorú zabezpečuje stará matka.
(7) Zo správy Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Partizánske na č.l. 27, 31 a 35 vyplýva, že otec
maloletých nie je ani nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Matka je poberateľkou prídavku na
dve deti a rodičovského príspevku do mája 2025 v sume 351,850 € mesačne. Otec nie je poberateľom

pomoci v hmotnej núdzi ani žiadnych iných dávok a príspevkov. Otec omietol ponuku na vykonávanie
činnosti podľa § 10 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, matka nevykonávala menšie obecné služby.
(8) Zo správy mesta Bánovce nad Bebravou na č.l. 39 a 40 vyplýva, že navrhovateľ v 2. rade nie je
evidovaný v meste ako poplatník ani daňovník, nie sú na neho evidované žiadne sťažnosti. V roku 2017
sadopustilpriestupkuprotiverejnémuporiadku.Navrhovateľkav2.radejeevidovanáakopoplatníčkaza

komunálny odpad, neevidujú na ňu žiadnu sťažnosť, v roku 2019 sa dopustila priestupku proti verejnému
poriadku.
(9) Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 42 vyplýva, že rodičia maloletých
detí nie sú evidovaní ako osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
(10) Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 50 vyplýva, že matka

opustila maloleté deti, ale neskôr sa do domácnosti vrátila a zabezpečuje starostlivosť o maloletú C..
Navrhovatelia žijú v 2-izbovom mestskom nájomnom byte s hygienou na primeranej úrovni. Žijú tam aj
ich deti K., A., J. a L. a maloletá A., spolu so sestrou navrhovateľky v 1. rade. Rodičia a maloletá C.
majú v tomto byte k dispozícii samostatnú izbu. Za maloletú A. hradia navrhovatelia náklady za lieky 20
€ mesačne a za plienky 30 € mesačne. Navrhovateľka v 1. rade zabezpečuje starostlivosť o maloletú A.

od jej narodenia, navštevuje s ňou lekárov. O maloletú C. sa starajú jej rodičia. Navrhovateľ v 2. rade je
zamestnaný ako pracovník miestnej občianskej poriadkovej služby s príjmom 930 € mesačne. Maloletá
A. je v priamej starostlivosti starej matky – navrhovateľky v 1. rade a maloletá C. je v starostlivosti matky.
Stará matka sa s maloletou A. zúčastňuje návštev lekárky, hygiena detí býva primeraná, odporúčania
lekársky sa dodržiavajú. Matka uviedla, že nevie zabezpečiť starostlivosť o A., lebo je chorá. Otec detí

pracuje na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti P.J. Service s.r.o. Bratislava s príjmom 700 až 800 €
mesačne. Rodičia navrhujú zveriť maloletú A. do starostlivosti starých rodičov a maloletú C. ponechať
v ich starostlivosti.
(11) Navrhovateľka v 1. rade k veci uviedla, že o maloletú A. sa odmalička starajú. Maloletá C. je
v starostlivosti rodičov, je na nich zvyknutá. K A. rodičia nemajú vytvorený cit, lebo chceli chlapca. Ona

sa o ňu bude starať, je zdravotne v poriadku a má plnú spôsobilosť na právne úkony. S navrhovateľom
v 2. rade sú manželia. Otec detí pracuje, matka nie. Do 7 mesiacov veku zabezpečovali aj starostlivosť
o maloletú C..(12) Navrhovateľ v 2. rade k veci uviedol, že sa budú sťahovať. Rodičia sa starajú o C. a oni o A.. C. na
nich nie je zvyknutá. S rodičmi detí vychádzajú dobre. Rodičia sa o A. vôbec nestarajú. Syn im dáva do
domácnosti 150 €. Potreby pre A. rodičia vôbec nekupujú. Jeho zdravotný stav je dobrý a je spôsobilý

na právne úkony. Rodičia sa o A. nestarajú , lebo chceli chlapca. On by ju nedal do ústavu.
(13) Matka k veci uviedla, že je pravda, že sa stará len o C.. K A. nemá cit, ani ona k rodičom. Nemá ani
záujem budovať si k nej vzťah. Ona nie je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, zamestnanie si ani
nikdy nehľadala. Súhlasí so zverením maloletej A. do náhradnej osobnej starostlivosti. Otec detí zarobí
700 €. Ona ešte nikde nepracovala. O maloletú C. bude aj naďalej zabezpečovať starostlivosť.

(14) Pri rozhodovaní súd aplikoval nasledujúce právne predpisy:
(15) Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“)
rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého
dieťaťa.
(16) Podľa § 44 ods. 1 ZR náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na
seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú

starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť.
(17) Podľa § 44 ods. 3 ZR náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska
starostlivosť a c) ústavná starostlivosť.

(18) Podľa § 44 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí,
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
(19) Podľa § 45 ods. 1 ZR ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa
do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len
fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony

v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho
života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť
vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje
maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania
odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.

(20) Podľa § 45 ods. 2 ZR pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní
súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má
maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa
alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej
republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec

rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu
Európskej únie.
(21) Podľa § 45 ods. 3 ZR v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do
náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
(22) Podľa § 45 ods. 4 ZR osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,

je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú
rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na
území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého
dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri
mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach

súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má
iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého
dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby
tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
(23) Podľa § 45 ods. 6 ZR rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z

rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené,
nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
(24) Podľa § 45 ods. 7 ZR vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu

podľa odseku 1 nezaniká.
(25) Podľa § 45 ods. 8 ZR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu
výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnejosobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním
výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach

uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom
konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej
osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na

výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
(26) Podľa § 46 ods. 1 ZR maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti
manželom.
(27) Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(28) Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(29) Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

(30) Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.
(31) Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
(32) Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.
(33) Podľa § 75 ods. 2 ZR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí,
ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
(34) Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

(35) Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(36) Podľa § 81 ods. 1 ZR ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej

výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať
maloletému dieťaťu výživné.
(37) Podľa čl. 5 ZR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom

sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality

a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
(38) Súd, aplikujúc citované právne predpisy, po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že je v záujme
maloletej A., aby bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov – navrhovateľov v 1.

a v 2. rade.
(39)Maloletábolarodičmiponechanávstarostlivostistarýchrodičov,ktorístarostlivosťoňuzabezpečujú
od jej narodenia. Rodičia si k nej nevytvorili žiaden cit a starostlivosť o ňu nechcú vykonávať. Je preto
potrebné rozhodnúť o náhradnej starostlivosti o ňu.(40) Súd preto zisťoval, ktorá osoba alebo osoby by boli najvhodnejšie pre zabezpečovanie starostlivosti
omaloletútak,abybolastarostlivosťvjejzáujme.Dospelpritomkzáveru,žetobudúprávenavrhovatelia
v 1. a v 2. rade, ktorí sú jej starí rodičia. Sú manželia, obaja majú záujem o starostlivosť o ňu a obaja

jej už starostlivosť riadne poskytujú. Obaja sú plne spôsobilí na právne úkony. Keďže sú príbuznými
maloletej, sú osobami, ktoré najlepšie spĺňajú predpoklady pre zverenie maloletej do náhradnej osobnej
starostlivosti.
(41) Súd ju preto v súlade s § 45 ods. 1 ZR zveril do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti (§ 46
ods. 1 ZR) navrhovateľov.

(42) Súd určil povinnosti navrhovateľov vyplývajúce z ich náhradnej osobnej starostlivosti o dieťa.
Navrhovatelia budú vykonávať starostlivosť o maloletú obdobne ako rodičia a budú ju zastupovať
a spravovať jej majetok v bežných veciach. V iných ako bežných veciach rozhodujú naďalej rodičia,
v prípade, ak by sa ich rozhodnutie javilo byť v rozpore so záujmami maloletej, je možné požiadať súd,
aby rozhodol. Povinnosti navrhovateľov boli určené v súlade s § 45 ods. 4 ZR.
(43) Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom náhradnou osobnou starostlivosťou nezaniká. Platí len, že

výživné majú počas jej trvania, najdlhšie do plnoletosti dieťaťa, povinnosť plniť na účet úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny.
(44) Súd skúmal pomery matky a zistil, že je v súčasnosti nezamestnaná, nie je evidovaná v evidencii
uchádzačov o zamestnanie. Doteraz žiadnu prácu nemala. Súd dospel k záveru, že hoci nemá príjem
zo zamestnania, je spravodlivé pri určení vyživovacej povinnosti vychádzať z toho, že objektívne nemá

prekážku, aby získala príjem, z ktorého by mohla výživné platiť. Preto súd pri výpočte výšky vyživovacej
povinnosti matky vychádza z toho, že je schopná sa zamestnať aspoň za minimálnu mzdu v prvom
stupni náročnosti výkonu práce, to znamená, že je schopná dosiahnuť aspoň mzdu vo výške 663,50 €
mesačne v čistom (aktuálna výška minimálnej čistej mzdy). Ak by mala takýto príjem, určené výživné
z neho predstavuje približne 10%, čo súd vzhľadom k sociálnym pomerom matky a vzhľadom k jej

ďalšej vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu považuje za primerané. Splatnosť výživného súd
určil k polovici mesiaca a výživné je podľa zákona o rodine splatné vždy na mesiac vopred. V súlade s
§ 45 ods. 8 ZR je potrebné platiť ho na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske.
(45) U otca súd vychádzal z toho, že je schopný dosiahnuť príjem vo výške 700 až 800 € mesačne. Súd
vychádzal z priemeru týchto hodnôt a výšku výživného určil rovnako ako u matky na 10% z tejto sumy,

teda 75 € mesačne. Súd aj u otca z rovnakých dôvodov považoval takto vysoké výživné za primerané.
Vsúlades§45ods. 8ZRjepotrebnéplatiťhonaúčetÚradupráce,sociálnychvecíarodinyPartizánske.
(46) V časti, v ktorej sa navrhovatelia domáhali zverenia maloletej C. do svojej náhradnej osobnej
starostlivosti súd návrh zamietol, pretože o maloletú C. v súčasnosti zabezpečujú riadnu starostlivosť
rodičia. Nie je dôvod vôbec u nej uvažovať o žiadnej forme náhradnej starostlivosti.

(47) Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CMP“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(48) Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

(49) Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.
(50) O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 a § 55 CMP. Keďže bol podaný návrh na rozhodnutie
o trovách, keďže nebol zistený žiadny spravodlivý dôvod niektorému z účastníkov priznať nárok na ich
náhradu, súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, ktorý ho vydal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu
k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl.
Civilného mimosporového poriadku. Súd v prípade výkonu rozhodnutia môže odňať maloletého tomu,

u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a postará sa o jeho odovzdanie tomu, komu bol podľa rozhodnutia
zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo
tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.