Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6Cpr/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716213458
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Gál

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6716213458.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci žalobcu

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, C., zastúpený JUDr. Radoslavom Varešinským, advokátom,
so sídlom AK Pri zvonici 41, 821 04 Bratislava, proti žalovanému: Slovenské magnezitové závody,
akciová spoločnosť, Jelšava, IČO: 31 685 340, so sídlom Teplá Voda 671, Jelšava, zastúpený doc. JUDr.
Ľubomírom Fogašom, CSc., advokátom, so sídlom AK Kýčerského 5, 811 05 Bratislava, v konaní o
určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú žalobcovi chorobou z povolania,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že za škodu spôsobenú žalobcovi chorobou z povolania, a to chorobou z jednostrannej

nadmernej dlhodobej záťaže HKK profesionalis, ktorá bola prvýkrát zistená dňa 06.02.2014, uznaná dňa
26.01.2016 a hlásená hlásením choroby z povolania vo februári 2016, zodpovedá žalovaný.

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa vo veci domáhal toho, aby súd určil že za škodu spôsobenú žalobcovi chorobou
z povolania – choroba z jednostrannej nadmernej dlhodobej záťaže HKK profesionalis, ktorá bola
prvýkrát zistená dňa 06.02.2014, uznaná dňa 26.01.2016 a hlásená hlásením choroby z povolania
v mesiaci február 2016, zodpovedá žalovaný. Svoju žalobu zdôvodnil tým, že v období od 01.07.1990 do

12.06.2013 bol v pracovno-právnom vzťahu so žalovaným ako baník, s hlavným pracovným zaradením
obsluha banskej bezkoľajovej mechanizácie. V tomto období od roku 1990 až do roku 1998 bol
zaradený aj na iné druhy prác, a to ako pomocný lámač pri vrtných súpravách (1990 – 1993), na
prácu s ručným kladivom (1993 – 1995) a práce na razení a vystužovaní hlavnej banskej chodby
(1995 – 1998). Z hľadiska pracovných rizík boli tieto práce v zmysle zákona čl. 355/2007 Z.z.
a vyhlášky č. 448/2007 Z.z. zaradené do tretej kategórie, označenej ako riziková práca. Od roku 1998
do 2013-teho roku, kedy dosiahol pre dané pracovné zaradenie maximálnu mieru expozície, vykonával

žalobca profesiu obsluha banskej bezkoľajovej mechanizácie, a to na prepravníkových nakladačoch
zn. SCHOPF L342 a L272 a CAT ELPHINSTONE 1700, od roku 2007 to bolo takmer výhradne na
prepravníkovom nakladači CAT. Podozrenie na prítomnosť choroby z povolania bolo u žalobcu šetrené
regionálnym úradom verejného zdravotníctva so sídlom Rimavskej Sobote už v roku 2009, keď choroba
z povolania u neho uznaná nebola, dňa 06.02.2014 bolo prvý krát u žalobcu diagnostikované zdravotné
poškodenie horných končatín v podobe pokročilej artrózy pravého ramena. Tieto zdravotné následky
vyplývali z dlhoročnej nadmernej a jednostrannej záťaže, ktorej bol žalobca vystavený počas práce

s prepravníkovým nakladačom, kedy najintenzívnejšie vnímal negatívne následky pravidelných otrasov,
spôsobených nárazom prepravníka na nerovný terén a výmol. Vtedy sa horné končatiny v ramenách a v
kĺbe samotnom dostávali do neprirodzených polôh. V prípade posledne menovaného prepravníkového
nakladača sa jedná o zariadenie so sedadlom umiestneným bokom smerom k smeru jazdy, sedadlo jeodpružené a pri pohybe po nerovnostiach sú ramená pohybované smerom vertikálnym nahor a nadol,
pritom sa žalobca musel pri presune stroja zakaždým pridržiavať vzpažením horných končatín o bočný
prístrojový panel. Niekedy bolo nutné držať ruky v predpažení viac ako 30 minút za neustálej prítomnosti

vibrácií a otrasov.

2. Ako ďalej žalobca uviedol, dňa 19.02.2015 Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Rimavskej
Sobote vykonal prešetrenie pracovných podmienok žalobcu na mieste samom, zameral sa na
prezentovanú príčinu vzniku choroby z povolania, obsluhu uvedeného prepravníkového nakladača,

a to aj v podzemí. Toto prešetrovanie vo februári 2015 bolo doteraz v zásade jediné, ktoré sa
uskutočnilo v podzemí, kde žalobca pracoval. Zo záverov prešetrovania však všeobecne nevyplýva,
že by mal byť žalobca vystavený určitej miere nadmernej záťaže. Práce pod zemou s nakladačom
CAT ELPHINSTONE R 1700 G správa nekriticky a tendenčne opisuje ako komfortné a bezpečné,
bez pozorovania určitých negatívnych vplyvov na zdravie obsluhy prepravníka. Zároveň správa
konštatuje, že každý zamestnanec si do určitej miery osvojí určité pracovné návyky. S týmito závermi

žalobca nesúhlasí, pri prešetrovaní neboli dosiahnuté objektívne podmienky, za ktorých žalobca reálne
vykonával činnosť v podzemí. Prešetrovanie bolo vykonané len pri tzv. výstupkovom dobývaní, komisia
sa nedostala k podmienkam, v ktorých bežne pracuje prepravníkový nakladač pri vyvážaní materiálu
z „dovrchnej“ a z „úpadnice“, teda z miest, kde nie je v bani betónová cesta ale iba hrboľatý a výmoľový
terén, tzv. zool. Neboli tiež odskúšané všetky činnosti, ku ktorým je uvedený prepravník používaný

pri prácach obsluhou. Úrad teda neporovnal situáciu, ako sa chová prepravník, keď vyváža a má plnú
lyžicu a jeho obsluha sa musí riadiť obrysovým výhľadom, nakoľko má minimálnu viditeľnosť. V takejto
situácii je nutné zo strany obsluhy neprirodzené pridržiavanie sa a eliminovanie otrasov a predchádzanie
nehodám, pričom nie je možné sa pridržiavať joysticka, ktorý slúži na ovládanie lyžice. Závery komisie
úradu preto boli zo strany žalobcu namietané listom zo dňa 26.02.2015, na ktorý žalobca nemal až do

podania žaloby v tejto veci relevantnú odpoveď.

3. Žalobca ďalej uvádza, že lekárskym posudkom č. XX/XXXX, vydaným dňa XX.XX.XXXX D. E. F.
bola žalobcovi uznaná choroba z povolania pod číslom položky 29/2, teda ako choroba z jednostrannej
nadmernej dlhodobej záťaže HKK profesionalis. Hodnotenie bolestného bolo vo výške 600 bodov, na

základe toho bola dňa 26.01.2016 uznaná žalobcovi choroba z povolania a žalovanému doručené
hlásenie choroby z povolania za mesiac február 2016. Po žiadosti o prehodnotenie uvedenej záležitosti
listom žalovaného zo 17.03.2016 a prešetrením veci Celoslovenskou komisiou na posudzovanie chorôb
z povolania vydal D. E. F. dňa XX.XX.XXXX lekársky posudok č. XXX/XXXX, v zmysle ktorého choroba
z povolania u žalobcu nebola uznaná. Vychádzal zo záverov uvedenej celoslovenskej komisie, podľa

ktorých u žalobcu neboli splnené klinické kritériá a nepotvrdila sa príčinná súvislosť poškodenia zdravia
s pracovnou expozíciou pre hlásenie choroby z povolania. D. F. zároveň v rámci ambulantnej správy
zo dňa 04.05.2016 diagnostikoval žalobcovi syndróm karpálneho tunela. Napriek uvedenému žalobca
je presvedčený o tom, že v zmysle príslušných právnych predpisov sú u neho dané podmienky pre
uznanie choroby z povolania, pričom je tu daná aj príčinná súvislosť medzi pracovnými podmienkami

žalobcu, súvisiace s obsluhou prepravníkového nakladača a zistených zdravotných následkov, ktorými
je žalobca postihnutý. Ako v žalobe zdôraznil, žalobca je natrvalo nespôsobilý vykonávať akúkoľvek
ťažšiu manuálnu činnosť, bolo pre neho bolestivé a ťažké zdvihnúť pravú hornú končatinu, s obtiažami
dokonca vykonával aj prácu zametača, ktorá mu po naplnení expozície v bani bola pridelená žalovaným.

4.Žalovanýžiadalžalobuzamietnuťaktvrdeniamžalobcuuviedol,žetietosúnepravdivéazavádzajúce.
Stroj CAT ELPHINSTONE R 1700 G poskytuje vysoký komfort pre obsluhu v kabíne, je stabilný, má
masívnu konštrukciu a ovládanie je fyzicky nenáročné, pomocou dvoch anatomicky formovaných pák
typu joystick. Obsluha stroja je usadená na nastaviteľnom sedadle a zaistená bezpečnostným pásom,
predlaktia obsluhy so položené na opierke. Žalobca, ako aj iní pracovníci žalovaného, bol zaškoľovaný

na obsluhu tohto stroja v rozsahu najmenej 200 hodín. To, že sa žalobca musel pri presune stroja
zakaždým pridržiavať vzpažením horných končatín a že pri jednotlivých činnostiach bolo nutné držať sa
v predpažení niekedy aj viac ako 30 minút, sú nepravdivé. Uvedený stroj je jedným z najmodernejších
celosvetovo využívaných zariadení svojho druhu a spĺňa všetky národné limity na jeho prevádzku, čo
vyplynulo aj z jednoznačného záveru skúšobného ústavu dopravnej a stavebnej techniky. Celková

hladina vibrácií stroja prenášaných na ruky pri práci neprekračuje najvyššiu prípustnú hladinu vibrácií,
takisto celková hladina horizontálnych a vertikálnych vibrácií prenášaných na sedadlo túto najvyššiu
prípustnú hladinu neprekračuje. Aj z týchto dôvodov akékoľvek zdravotné problémy žalobcu môžu byť
spôsobené výlučne neprávnym a svojvoľným spôsobom ovládania stroja (pracovný zlozvyk), na čobol žalobca upozornený už v roku 2006. Tieto nesprávne pracovné návyky boli opísané po prešetrení
podozrenia na chorobu z povolania Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Rimavskej Sobote,
kde bolo uvedené, že nenastavenie sedadla, nepoužitie bezpečnostných pásov, nevyužívanie opierky

rúk, prekračovanie rýchlosti chodu stroja povolenej v podzemí a podobne môžu mať zvýšené nároky
na obsluhu stroja. Ovládanie stroja samotného je však riešené anatomicky tvarovanými pákami typu
joystick a zvýšené svalové napätie prichádza do úvahy len pri zlom pracovnom návyku. Ovládanie
stroja však v zásade nie je náročné a práca s ním nemá známky jednostranného nadmerného zaťaženia
a prácou s vibrujúcimi nástrojmi. Žalovaný tiež upozornil, že na tom istom pracovisku neboli v súvislosti

so strojom priznané choroby z povolania, žalobca je teda jediným zamestnancom žalovaného, ktorý
tvrdí, že práca s týmto strojom je príčinou jeho nepriaznivého zdravotného stavu. Choroba z povolania
nebola u žalobcu uznaná ani po prešetrení podozrení na klinike pracovného lekárstva a klinickej
toxikológie Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a Fakultnej nemocnice L. Pasteura
Košice, v roku 2006, kde napokon táto choroba z povolania nebola uznaná, neskôr došlo k neuznaniu
choroby z povolania aj v roku 2015 rovnakým zdravotníckym zariadením, následne po uznaní choroby

z povolania vo februári 2016 vo Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej
Bystrici došlo k prešetreniu týchto záverov celoslovenskou komisiou, na základe čoho bol vyslovený
záver o neuznaní choroby z povolania. Žalobcov zdravotný stav bol v ostatných 10 rokoch viackrát
skúmaný z hľadiska posúdenia choroby z povolania, a to aj zo strany celoslovenskej komisie, ktorá
je zriadená práve za účelom posudzovania chorôb z povolania. Ide o vysoko kvalifikovanú komisiu

zloženú z predsedu a ôsmich členov, ktorí sú špecializovaní na rôzne odbory pracovného lekárstva. Bez
akýchkoľvek pochýb možno teda vysloviť záver, že ide o vysoko kvalifikovanú komisiu a jej odborné
posúdenie možno len sotva spochybňovať. Aj z uvedeného dôvodu žalovaný nevidí dôvod pre opätovné
odborné posudzovanie relevantných otázok napríklad znaleckým dokazovaním v tomto súdnom konaní.

5. Žalobca k svojej žalobe pripojil listinné dôkazy, a to ambulantné správy D. E. F., primára kliniky
pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta
Banská Bystrica, prvú z 20.11.2014, v ktorej je konštatované, že v roku 2013 bol žalobca ako ich
pacient hospitalizovaný na ich oddelení so záverom bez profesionálneho poškodenia organizmu typu
dlhodobej nadmernej jednostrannej záťaže, v septembri 2014 podstúpil pri hospitalizácii na ortopedicko-

traumatologickej klinike v Bratislave – Ružinove operačné riešenie ramenného zhybu vľavo s obrazom
pokročilej artrózy, pričom odporučil doplniť nové elektromagnetické vyšetrenie horných končatín aj
s neurologickým vyšetrením. Diagnóza ambulantnej správy je formulovaná ako profesionálne vystavenie
vibráciám. Ďalej bol doložený záznam z prešetrenia pracovnej anamnézy na pracovisku u žalobcu
Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Rimavskej Sobote z 12.02.2015, kde je

konštatované, že prípad žalobcu bol prešetrený ešte v roku 2006, jeho výsledky boli zaslané na
kliniku pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Košiciach, od tohto prešetrenia až do 12.06.2013
bol žalobca zamestnancom spoločnosti žalovaného, odvtedy je nezamestnaný. Ďalej sa v zázname
konštatuje, že bude potrebné doplniť miestne šetrenie o zisťovanie polôh horných končatín pri obsluhe
prepravníkového nakladača CAT ELPHINSTONE R 1700 G. Záznam z prešetrenia podmienok práce

pri podozrení na chorobu z povolania uvedeného úradu z 19.02.2015 konštatuje vykonanie prešetrenia
pracovných podmienok pri podozrení na chorobu z povolania žalobcu dňa 12.02.2015. Po sfáraní
do podzemia bolo zistené, že pri obsluhe prepravníkového nakladača sú obe horné končatiny počas
riadenia stroja opreté o opierky, obsluha sedí bokom k smeru jazdy, po ľavej strane má lopatu stroja,
ovládač typu joystick pravej hornej končatiny slúži k ovládaniu lopaty, pri jej ovládaní musí byť tento

ovládač pridržiavaný rukou, inak sa vráti do východzej polohy, na ľavej strane slúži ovládač k ovládaniu
chodu stroja. Opierka a ovládač na ľavej strane sú namontované na dverách, do pracovnej polohy sa
teda dostanú pri zavretí dvier, kabína je rozmerovo prispôsobená obsluhe, pričom dvaja zamestnanci
sa do nej nezmestia. Sedadlo je nastaviteľné vo vzťahu k hmotnosti zamestnanca a zároveň je
polohovateľné, anatomicky tvarované, sedadlo je opatrené bezpečnostným pásom, ktorý sa zapína

v smere od jedného k druhému bedrovému kĺbu zamestnanca. Pri práci sa musí dodržiavať povolená
rýchlosť jazdy v podzemí, pričom nebol pozorovaný výrazný vertikálny pohyb ramien oproti trupu
počas jazdy. Pri sledovaní spôsobu riadenia vozidla za jeho chodu (pri sede na nohách vodiča) bolo
zistené, že aj pri manévrovaní v podmienkach podzemia a prekonávania nerovností a sklonu terénu
obsluha má horné končatiny opreté na opierkach a ovláda joysticky. Sedadlo sa výraznejšie vertikálnym

smerom nepohybovalo. Pri ukážke spôsobu obsluhy stroja žalobcom bolo zistené, že pravou rukou
sa opieral resp. pridržiaval prístrojovky v dvoch polohách, ktoré boli nasnímané a je z nich vyhotovená
fotodokumentácia. Jednalo sa o polohu pravej hornej končatiny v predpažení s opretím na prístrojovej
doske pred vodičom a v druhom prípade s predpažením na boku obsluhy – bočná prístrojovka. V správesa tak isto konštatuje, že každý zamestnanec si do určitej miery osvojí pracovné návyky. Nastavuje si
sedadlo sám podľa svojich potrieb a zamestnanec, ktorý v čase šetrenia obsluhoval daný stroj, mal iné
pracovné návyky ako žalobca.

6. Žalobcom bola ďalej doložená ambulantná správa. Tomuto posudku predchádzalo vyšetrenie,
so dňa 14.07.2015, kde je konštatované, že ide o vyšetrenie po prejednaní na regionálnej komisii
pre posudzovanie chorôb z povolania dňa 01.07.2015 z Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie
Univerzitnej nemocnice Martin. V správe sa konštatujú mierne zmeny na chrbtici, mierne postihnutie

ramien obojstranne, na rukách a zápästiach artrotické zmeny prvého stupňa s konštatovaním, že
v septembri 2014 bol hospitalizovaný v bratislavskej nemocnici Ružinov s operačným riešením, ako
je uvedené vyššie. Na záver ambulantnej správy je konštatované, že zistený nález a podmienky
práce nespĺňajú kritériá pre poškodenie v dôsledku dlhodobej nadmernej jednostrannej záťaže a nejde
o chorobu z povolania. Doložená bola žalobcom aj písomná správa, resp. závery prerokovaných
pacientov na regionálnej komisii pre posudzovanie chorôb z povolania v Martine dňa 01.07.2015,

kde k žalobcovi je uvedené, že klinické nálezy a podmienky práce nespĺňajú kritériá pre poškodenie
v dôsledku dlhodobej nadmernej jednostrannej záťaže. Správa je datovaná dňa 02.07.2015. Podľa
lekárskeho posudku D. E. F. zo 16.07.2015, kttorý po týchto prešetreniach nasledoval, vyplýva,
že choroba z povolania u žalobcu nebola uznaná. Z ambulantnej správy D. E. F. z 26.01.2016
však už vyplýva záver, že po novom vyšetrení ako aj znovuprehodnotení stavu žalobcu konštatuje

a pripúšťa neprimerané polohy pravej hornej končatiny, ako aj diagnózu syndrómu karpálneho tunela
obojstranne v stupni odškodnenia. Lekár v tejto ambulantnej správe hlásil stav ako profesionálne
poškodenie organizmu pod položkou 29, teda dlhodobé nadmerné jednostranné zaťaženie, podľa
tabuľky s ohodnotením na 600 bodov, s konštatovaným dátumom zistenia 06.02.2014. Dňa 03.02.2016
bolo vyhotovené aj písomné hlásenie choroby z povolania u žalobcu, ako choroba z jednostrannej

nadmernej dlhodobej záťaže horných končatín pod číslom 29-2, kategória práce 3, diagnóza MKCH
M751 so závažnosťou choroby pri chronickej forme 600 bodov. Hodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia vypracované tak isto písomne dňa 03.02.2016 konštatuje rovnaké závery, s ohodnotením
na 600 bodov. Zdôvodnenie uvedeného je formulované tak, že sa menovaný dostavil na kontrolné
vyšetrenie, v roku 2013 bol hospitalizovaný na ich oddelení so záverom bez profesionálneho poškodenia

organizmu, ambulantne vyšetrený do roku 2014 s magnetickou rezonanciou ľavého ramena, pokročilou
artrózou, impingementom a parciálnou léziou, v septembri 2014 hospitalizovaný a operačne riešený
s artroskopickou refixáciou ramenného zhybu vľavo, následne bol vyžiadaný hygienický prieskum
pracoviska z 31.03.2015, v hodnotení pracovných polôh bolo zistené, že pravá ruka sa mohla
pri práci dostávať do neprijateľnej polohy pri opieraní o prístrojovku. Po novom vyšetrení, ako aj

znovuprehodnotení stavu hlási oddelenie profesionálne poškodenie organizmu s tým, že ide o chorobu
z povolania v zmysle prílohy č. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. pod položkou 29 – 2. Oddelenie odporúča
natrvalo vyradiť z rizika jednosmernej nadmernej dlhodobej záťaže, chladu, vlhka a vibrácií. Kontrola
je nariadená na rovnakom oddelení o jeden rok, stav ustálený 03.02.2016. Písomné hlásenie choroby
z povolania obsahuje taktiež odporúčanie preradiť na iné pracovisko trvale. K uvedených listinám bol

pripojený aj lekársky posudok z 02.02.2016 o uznaní choroby z povolania a ohrozenia chorobou
z povolania, kde v závere je uvedené, že choroba z povolania bola uznaná.

7. Ďalšia ambulantná správa D. E. F. je datovaná dňa 04.05.2016, s konštatovaním, že dňa 21.04.2016
bol stav prejednaný na Celoslovenskej komisii na posudzovaní chorôb z povolania pri Ministerstve

zdravotníctva Slovenskej republiky so záverom, že neboli splnené klinické kritériá a nepotvrdila sa
príčinná súvislosť poškodenia zdravia s pracovnou expozíciou pre hlásenie choroby z povolania. Lekár
na záver ambulantnej správy konštatuje syndróm karpálneho tunela a tak isto rekapituluje dovtedy
zistené jednotlivé diagnózy žalobcu. Napokon je k žalobe doložený lekársky posudok o uznaní choroby
zpovolaniaaohrozeniachorobouzpovolaniaz24.05.2016,kdeD.E.F. konštatujevzávere,žechoroba

z povolania bola neuznaná.

8. Žalovaný k svoju vyjadreniu doložil písomné vyhotovenie odborného posudku Skúšobného ústavu
dopravnej a stavebnej techniky Žilina š.p., pod č. PSK-3089, k výrobku čelný lopatový nakladač
ELPHINSTONE R 1700 G, výrobcu Caterpillar ELPHINSTONE z Austrálie. Posudok je datovaný

26.10.1999 a z jeho záverov vyplýva, že uvedený nakladač vyhovuje požiadavkám, stanoveným
štátnou skúšobňou a vyhláškou Slovenského banského úradu č. 21/89 Zb., aj ustanoveniam Slovenskej
technickej normy 330300, pričom v texte posudku sa okrem iného k ovládaniu stroja uvádza, že sedadlo
umožňuje v kabíne vodičovi bezpečné a pohodlné ovládanie stroja, zaisťuje výhľad na jazdnú dráhua kontrolu pracovných zariadení a prístrojov. Sedadlo je nastaviteľné a odpružené. Z doloženého
protokolu z merania hluku a vibrácií Skúšobného ústavu dopravnej a stavebnej techniky Žilina š.p.
(rovnakého nakladača) z 19.10.1999 zároveň vyplýva, že tento neprekračuje hodnotu dovoleného hluku

v mieste obsluhy stroja s kabínou. Podľa nameraných hodnôt neprekračuje ani najvyššiu prípustnú
hladinu vibrácií na ruky, neprekračuje najvyššiu prípustnú hladinu vibrácií na sedadlo, ani sedačky.
K uvedenému posudku je doložená aj fotodokumentácia so zobrazením vnútorného priestoru kabíny
nakladača.

9. Žalovaný doložil tiež písomnú správu z prešetrenia podozrenia na chorobu z povolania u žalobcu
z 20.09.2006, Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Rimavskej Sobote, pod č.
2006/1942-PPL. Po rekapitulácii pracovnej anamnézy sa konštatuje, že nakladač SCHOPF L 342,
na ktorom žalobca taktiež pracoval, sa ovláda v sede bokom k smeru jazdy, je ovládaný volantom,
ktorý má tzv. hrušku, zároveň páky a pedále. Volant je ovládaný vždy len jednou rukou, pričom pri
jeho ovládaní v blízkosti pilierov a tam, kde je potrebné nakladač otáčať, je potrebné volant vytočiť

do krajných polôh a tu je potrebné vynaložiť značnú silu. Ovládanie pák nie je fyzicky náročné. Pri
takomto spôsobe ovládania stroja sú namáhané obe horné končatiny, teda svalstvo rúk, predlaktí
a ramien rovnakým dielom. Mechanizmus vzniku ochorenia s diagnózou syndrómu karpálneho kanála
zodpovedá spôsobu vykonávanej práce. Svalstvo horných končatín je namáhané prakticky počas
trvania celej pracovnej zmeny. Pri porovnaní nakladačov správa konštatuje, že obsluha nakladača

SCHOPF je podstatne menej fyzicky náročná, čo zrejme súvisí s hydraulikou, posilovačmi riadenia
a podobne. K spôsobu obsluhy prepravníka CAT Ephinstone správa konštatuje, že tento nakladač
sa ovláda pákami, obsluha sedí bokom k smeru jazdy, ovládanie pákami typu joystick nie je fyzicky
náročné, obsluha má k dispozícii opierky na predlaktia a pri práci je pripútaná k sedadlu, ktoré je
nastaviteľné. V zmysle technickej dokumentácie stroja spôsob jeho vládania spĺňa ergonomické

požiadavky. Zvýšené nároky na obsluhu sa môžu vyskytnúť, pokiaľ nie je spôsob obsluhy správny – zlé
pracovné návyky, ktoré boli zistené aj u žalobcu počas šetrenia pracovnej anamnézy (počas šetrenia
udáva neustále statické napätie horných končatín – možná strnulosť pri ovládaní stroja, ktorá súvisí
pravdepodobne s nenastavením sedadla, nepoužitím bezpečnostných pásov, nevyužívanie opierky rúk,
prekračovanie v rýchlosti chodu stroja povolené podzemia a pod.). Vo vzťahu k jednostrannej nadmernej

dlhodobej záťaži táto správa vo svojom závere uvádza, že obsluha nakladača SCHOPF vyžaduje
značné fyzické úsilie, vodič je vystavený otrasom, zaťažené je svalstvo celej hornej končatiny, bez
významného rozdielu medzi pravou a ľavou hornou končatinou a táto práca má známky jednostrannej
nadmernej dlhodobej záťaže s rovnakým zaťažením oboch horných končatín. Ovládanie prepravníka
ELPHINSTONE 1700 je riešené anatomicky tvarovanými pákami typu joystick a zvýšené svalové

napätie prichádza do úvahy len pri zlom pracovnom návyku. V zásade však ovládanie chodu stroja
nie je náročné. Táto práca nemá známky jednostrannej nadmernej dlhodobej záťaže. V správe sú tak
isto konštatované predchádzajúce profesie, keď od roku 1990 do 1998 vykonával pán B. aj práce,
ktoré majú známky jednostranného nadmerného dlhodobého zaťaženia, u ktorých boli a sú opakovane
priznávané profesionálne ochorenia, predovšetkým práce s ručnými vrtnými kladivami, spojené s veľkou

fyzickou námahou pri manuálnych činnostiach, budovanie výstuží pri razení banských chodieb, tu
je možná súvislosť s diagnózou artritis acromioclavicularis, v súvislosti so syndrómom karpálneho
kanála by mechanizmu vzniku ochorenia zodpovedal spôsob ovládania nakladačov typu PN pričom
sú rovnomerne zaťažené obe horné končatiny, čo nezodpovedá stanovenej diagnóze, teda poškodeniu
len pravej hornej končatiny.

10. Doložený bol tiež prípis Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Rimavskej Sobote
z 31.12.2007, adresovaný Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Lekárskej fakulty U.P.J.Š.
a Fakultnej nemocnice L. Pasteura, Rastislava 43, Košice, označené ako zaslanie údajov k prešetreniu
podozrenia na chorobu z povolania, kde k žalobcovi úrad konštatuje, že dňa 18.10.2007 vykonali

odbornízamestnanciúradumeraniavibráciíuobsluhyuvedenéhoprepravníkaazistili,žeakčnéhodnoty
výsledného normalizovaného zrýchlenia vibrácií, prenášaných na ruky a telo neboli prekročené, zároveň
neboli prekročené ani limitné hodnoty výsledného normalizovaného zrýchlenia vibrácií prenášaných na
ruky či celé telo. Z toho vyplýva, že žalobca v rokoch 1998 – 2006 nevykonával prácu, počas ktorej
by bol exponovaný riziku vibrácií prekračujúcich určené veličiny vibrácií. Žalovaný doložil aj písomné

stanovisko k hore citovanému záznamu úradu z prešetrenia z 02.03.2015, kde žalovaný adresoval úradu
svoje stanovisko, že žiaden iný zamestnanec obsluhy vyššie uvedeného stroja nepoužíva pracovné
návyky žalobcu, to znamená, že nezaťažuje horné končatiny ako to tvrdí žalobca vo svojom vyjadrení
k prešetrovaniu pracovných podmienok úradu (odkazované na list žalobcu z 26.02.2015 ako vyjadreniek prešetrovaniu uvedeného úradu). Ako žalovaný v uvedenom vyjadrení a stanovisku uvádza, kabína
je dostatočne ergonomicky usporiadaná, sedadlo obsluhy je v ergonomickom prevedení, s možnosťou
nastaveniahmotnostiobsluhy.Štandardnesiobsluhanazačiatkuzmenynastavujetuhosťsedadlapodľa

svojej hmotnosti. D. D. sa pri prešetrovaní previezla v kabíne stroja a sledovala prácu obsluhy na celej
prvej lávke pracoviska výstupkového dobývania úklonnou rampou na nultú lávku s úklonom cca 15 %
a späť, to znamená, že absolvovala dostatočne dlhú jazdu na posúdenie práce obsluhy aj s polohou
horných končatín v úklonnom banskom diele. Samostatný prepravníkový nakladač je uspôsobený do
podzemia, čiže musí zvládnuť jazdu po nerovnom teréne a je na obsluhe, ako prispôsobí štýl práce

a rýchlosť jazdy konkrétnym podmienkam. Úpadnice, ako sú spomenuté v liste pána B., sú razené
s úklonom cca 10%.

11. Žalovaný napokon doložil aj písomné odborné stanovisko Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva so sídlom v Rimavskej Sobote z 31.03.2015, kde znovu rekapituluje svoje zistenia
ohľadne pracovnej anamnézy žalobcu, z prešetrovania obsluhy predmetného nakladacieho stroja, aj

s konštatovaním predošlých prešetrovaní v roku 2006, pri podozrení na chorobu z povolania. Z vtedy
aktuálneho prešetrovania úrad konštatoval, že pri ukážke spôsobu obsluhy stroja žalobcom bolo
zistené, že pravou hornou končatinou sa opiera resp. pridržiava prístrojovky v dvoch polohách, ktoré boli
nasnímané a fotograficky zdokumentované, jednalo sa o polohu pravej hornej končatiny v predpažení
s opretím na prístrojovke pred vodičom a v druhom prípade s predpažením na boku obsluhy, teda

na bočnú prístrojovku. Úrad konštatuje, že každý zamestnanec si do určitej miery osvojí pracovné
návyky, zároveň si nastavuje sedadlo sám podľa svojich potrieb. Zamestnanec, skúsený vodič operátor,
ktorý v čase šetrenia obsluhoval daný stroj, mal iné pracovné návyky ako pán Laciak (žalobca).
Polohy horných končatín sú hodnotené podľa vyhlášky o podrobnostiach o ochrane zdravia pred
fyzickou záťažou, a to tak, že pri statických polohách bola konštatovaná nevhodná poloha končatín,

v dynamických polohách vzpaženie končatín o viac než 60 stupňov a zapaženie pri frekvencii pohybu
2-krát za minútu, teda viac ako dvakrát za minútu, prijateľné polohy boli zistené pri vzpažení končatín
pri 40 - 60 stupňami, ak končatina nie je podopretá, v dynamických polohách vzpaženie medzi 40-60
stupňami pri frekvencii pohybov mednej ako 2-krát za minútu a zapaženie pri frekvencii pohybov
menej ako 2-krát za minútu. Správa tiež konštatuje vyjadrenie žalobcu k prešetrovaniu, že najhoršie

počas práce s prepravníkov vnímal nerovnosti terénu, kde horné končatiny v ramenách a v kĺbe
samotnom sa dostávali do neprijateľných polôh, a to počas pohybu stroja po nerovnom teréne pri razení
vodorovných a úklonných banských diel. Podľa jeho vyjadrenia sa musel pri presune stroja pridržiavať
vzpažením hornej končatiny o bočný prístrojový panel. Jedná sa o prepravník so sedadlom bokom
k smeru jazdy. Sedadlo je odpružené a pri pohybe pri nerovnostiach sú ramená pohybované smerom

vertikálnym, teda hore a dole. Podľa vyjadrenia pána B. a ukážky simulácie pohybov pri ovládaní stroja,
pák, mu prekážali pronačnosupinačné pohyby v predlaktí, teda išlo bolesti v lakťoch. Na záver správy
sa uvádza, že na tom istom pracovisku v súvislosti s obsluhou prepravníkového nakladača choroby
z povolania neboli priznané, samotný žalobca odpracoval v podzemí približne 23 rokov prevažne pri
obsluheprepravníkovýchnakladačov. Záveryzprešetrenianaroky1990–2006súuvedenévpracovnej

anamnéze zo dňa 20.09.2006, od roku 2006 až do odchodu zo spoločnosti žalovaného žalobca
nevykonávalprácu,priktorejbybolexponovanývibráciámaprvkom jednostrannejnadmernejdlhodobej
záťaže. Šetrenie bolo zamerané vo vzťahu k hodnoteniu expozície tejto záťaže, teda diagnostikovanému
impengementu ako aj na hodnotenie polôh horných končatín pri práci. Hodnotením pracovných polôh
bolo zistené, že pravá horná končatina pána B. sa mohla pri práci dostávať do neprijateľnej polohy

pri opieraní sa o prístrojovku. Takýto pracovný návyk nie je správny. Konštrukcia stroja nevyžaduje
zaujímanie takejto polohy hornej končatiny, pričom zamestnávateľ potvrdil, že sa jedná o neštandardný
spôsob obsluhy a prípadné ochorenie tak mohlo vzniknúť vo vzťahu k nesprávnym pracovným návykom
zamestnanca, ktorý bol na prácu zaškolený a zamestnávateľ využil najlepšie dostupné technológie na
zabezpečenie činností spojených s prepravou a nakladaním rúbaniny v podmienkach podzemia. Úrad

zároveň odporučil prípad predložiť na prerokovanie v komisii na posudzovanie chorôb z povolania.

12. K listinám, ktoré žalobca doložil k posudzovaniu choroby z povolania D. E. F. z rokov 2015-2016,
žalovaný doložil aj svoju písomnú žiadosť o opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania
žalobcu, ktorú adresoval Ministerstvu zdravotníctva SR, Celoslovenskej komisii na posudzovanie chorôb

z povolania, datovaná je dňa 17.03.2016. V tejto žiadosti žalovaný konštatuje spôsob ovládania
predmetného nakladača, zároveň konštatuje neuznanie choroby z povolania v roku 2006 – 2015
u žalobcu. Žalovaný sa nestotožňuje s doručeným hlásením choroby z povolania, nestotožňuje sa
tým, že ochorenie horných končatín žalobcu bolo spôsobené vykonávanou prácou u žalovaného,na základe čoho žiada o prehodnotenie choroby z povolania. Žalovaný napokon doručil súdu aj
osvedčenie o spôsobilosti vedenia stroja žalobcu k prepravníkovým nakladačom typu PN, vŕtaciemu
vozuPNVz01.12.1989.Prílohoulistinyjepotvrdenieoabsolvovaníperiodickéhoškoleniaateoretického

preskúšania dňa 20.08.1998, praktického zácviku na prepravníkovom nakladači SCHOPF v termíne
od 10. – 26.08.1998 v rozsahu 104 hodín a úspešného vykonania praktických skúšok dňa 28.09.1998.
Písomne je tu potvrdené aj absolvovanie školenia dňa 09.05.2006 v rozsahu 8 vyučovacích hodín,
praktického zácviku na prepravníkových nakladačoch ELPHINSTONE 1700 a SCHOPF v termíne od
10.05. do 24.05.2006 v rozsahu 45 hodín a úspešného vykonania praktických a teoretických skúšok

dňa 25.05.2006. Ďalej žalovaný doložil pracovné výkazy o školení a overovaní znalostí v rokoch 2012
a 2013. Obsahom školení boli napr. obsluha a údržba banskej mechanizácie, bezpečnostné predpisy
vrátane vyhlášok Slovenského banského úradu o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a bezpečnosti
prevádzky pri úprave a zušľachťovaní nerastov (č. 50/1989 Zb.), vyhlášky Slovenského banského úradu
o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky pri banskej činnosti a činnosti
vykonávanej banským spôsobom v podzemí ( č. 21/1989 Zb.) a podobne. Žalovaný napokon doložil

aj listinu, a to určenie za predáka z 14.02.2005, kde žalobca bol svojím zamestnávateľom určený
za predáka divízie bane. Určenie za predáka bolo následne predĺžené do 31.01.2011, neskôr do
31.01.2013 a napokon do 31.01.2015, posledné určenie za predáka je datované dňa 29.01.2013.

13. Dokazovanie bolo doplnené výsluchom žalobcu na pojednávaní, keď žalobca jednak názorne

predviedol súdu spôsob a polohu, v akej ovládal predmetný banský stroj a k tomuto uviedol, že sedel
bokom k smeru jazdy, ľavú ruku mal fixovanú a ovládal joystick pre pohyb stroja vpred a vzad, ako
aj otáčanie stroja. Pravú ruku, ktorou ovládal joystick pre nakladanie a vykladanie banského materiálu
lyžicou stroja, mal fixovanú a držal joystick vtedy, keď ovládal túto lyžicu stroja, avšak pri pohybe vpred
alebo vzad či otáčaní samotného stroja keď bola lyžica fixovaná, pravú ruku mal voľnú a touto sa hlavne

na nerovnom povrchu opieral o prístrojovú dosku pre sebou alebo na boku, pričom dôvodom tohto
zdvihnutia pravej ruky a pridržania sa prístrojovej dosky bolo to, že z hľadiska vlastnej bezpečnosti
predchádzal tomu, aby napr. hlavou buchol do skla alebo iných častí stroja a tak isto z hľadiska
bezpečnosti samotného stroja, aby ho nepoškodil. Tak isto bolo potrebné takto sa oprieť vtedy, keď sa
chcel nahnúť, aby mal lepší výhľad a dobre videl, kam so strojom smeruje, lebo okienko bolo len tesne

pred ním a bolo potrebné sa veľa otáčať, keď nakladal alebo vykladal materiál, musel sa aj pozerať na
nákladné vozidlo, na ktoré náklad vysýpal, aby ho nepoškodil. Bezpečnostný pás, ktorý mal k dispozícii
na sedadle, slúžil na to, aby zo sedadla nevypadol, prípadne aby ho zo sedačky nevyhodilo, najmä na
nerovnom povrchu. Podľa jeho vedomosti na rovnakom stroji pracovali aj ďalšie osoby, dokopy boli tri
takéto stroje u žalovaného, tieto ďalšie dve osoby však podľa vedomosti žalobcu neboli na pracovnom

lekárstve (výsluch žalovaného bol realizovaný na pojednávaní dňa 24.07.2017). Pri porovnaní strojov
SCHOPF a Caterpillar žalobca uviedol, že stroj Caterpillar bol samozrejme modernejší a ľahšie sa
s ním manévrovalo, na druhej strane nakladač značky SCHOPF bol z jeho pohľadu lepší ohľadne
stability, aj stability tela šoféra pri výkone činnosti, on osobne napríklad si mohol v tomto stroji položiť
nohu tak, aby stabilizoval svoje telo pri práci na stroji. Na priamu otázku, či niekomu hovoril o tomto

spôsobe ovládania stroja Caterpillar, teda že sa musel pridržiavať, ako to opísal, žalobca uviedol, že
o tomto nikomu nehovoril, nepovažoval to za potrebné. Ani školenie nebolo pre ovládanie tohto stroja
v takom zmysle, že by sa mal alebo nemal držať prístrojovej dosky, bolo hlavne o bezpečnosti práce
a prvej pomoci, pričom on vlastne bol na tomto pracovisku v stroji sám. Na ovládanie predmetného stroja
bol on aj ďalší pracovníci firmy zaškolení, chodili na týždňové školenia a potom prišiel zamestnanec

spoločnosti Caterpillar priamo na miesto, kde mal tento stroj pracovať a školenie prebehlo v rozsahu
jedného pracovného dňa, teda približne 8 hodín. Pracovník uvedenej spoločnosti im ukázal ovládanie
stroja, ale nehovoril, či sa majú alebo nemajú niekde pridržiavať. Sedadlo v stroji, na ktorom sedel, si
žalobca upravoval a nastavoval podľa svojej váhy, pás si riadne zapol a takto predmetný stoj ovládal.
Ovládanie stroja ako ho popísal, začal používať od začiatku. O správe Regionálneho úradu verejného

zdravotníctva v Rimavskej Sobote sa dozvedel žalobca vtedy, keď ju obdržal, teda v roku 2006, avšak
ďalej uviedol, že žiadny z jeho nadriadených ho na nesprávne pracovné návyky neupozornil.

14. Na výzvu súdu oznámila Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania, Ministerstvo
zdravotníctva Slovenskej republiky, svojim listom z 24.11.2017, že možné profesionálne poškodenie

ramenného kĺbu žalobcu posudzovalo oddelenie klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie
Fakultnej nemocnice F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici, keďže sa s výsledkom posúdenia nestotožnil
zamestnávateľ žalobcu, pristúpila k posúdeniu tejto otázky aj celoslovenská komisia. Posudzovanie
v tejto komisii konanej dňa 21.04.2016 sa opieralo o nasledovné fakty: pri prešetrení pracovnýchpodmienok tzv. hygienický prieskum pracoviska regionálnym úradom verejného zdravotníctva sa
konštatuje, že pán A. B. nebol vystavený vibráciám a ani jednostrannému nadmernému a dlhodobému
zaťaženiu horných končatín. V prieskume sa síce pripúšťa, že pravá horná končatina sa mohla pri práci

dostávať do neprijateľnej polohy pri jej opieraní sa o prístrojovku (nesprávny pracovný návyk), u pána B.
však ide o ochorenie a následnú operáciu ľavého ramenného kĺbu, teda impengement SSP a parciálnu
léziu ISP 1. sin. Z vyššie uvedených dôvodov komisia konštatovala, že neboli splnené klinické kritériá
a nepotvrdila sa príčinná súvislosť poškodenia zdravia s pracovnou expozíciou pre hlásenie choroby
zpovolania.Nejdeochorobuzpovolaniavzmysleprílohy č.1zák.č.461/2003Z.z.osociálnompoistení

v znení neskorších predpisov tak, ako je uvedené v zápisnici, z ktorej výpis bol súdu zaslaný v liste
Ministerstva zdravotníctva SR.

15. Na návrh žalobcu následne súd pristúpil k znaleckému dokazovaniu. Za znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia ustanovil D. C. G., G., H. XX/X, I., ktorý vypracoval
Znalecký posudok č. X/XXXX, a to k obdobiu, keď mal žalobca pracovať u žalovaného, teda od

01.07.1990 do 12.06.2013. Znalecký posudok je datovaný dňa 15.06.2019. V posudkovej časti znalec
konštatuje, že v rokoch 1990 – 1993 bol žalobca zaradený na pracovnej pozícii pomocného lámača pri
vrtných súpravách, v rokoch 1993 – 1995 ako obsluha banskej bezkoľajovej mechanizácie a na práce
s ručným vŕtacím zariadením, práce s jednoduchými nástrojmi (ťažké kladivo) pri zakladaní tvárnicovej
výstuže alebo ako obsluha ťažkých mechanizmov ako rýpadlo, bezkoľajová mechanizácia, ktorá sa

ovládala pákami, bola v pohybe na nerovnom teréne a prenášala nárazy a vibrácie na horné končatiny
žalobcu. Pre roky 1995 – 1998 konštatoval znalec zaradenie žalobcu na práce na razení a vystužovaní
hlavnej banskej chodby (šramacie kladivá a ručné zakladanie tvárnicovej výstuže). Pre roky 1998 –
2006 bola konštatovaná obsluha banskej bezkoľajovej mechanizácie, teda prepravníkových nakladačov,
a to jednak nakladača zn. SCHOPF a následne od 2007 do 2013 obsluha prepravníkového nakladača

CAT ELPHINSTONE R 1700 G. Znalec ďalej konštatuje, že náplň práce žalobcu bola vždy s ťažkými
mechanizmami ako príklepové kladivo a práca s ručným vŕtacím kladivom alebo s jednoduchými
nástrojmi pri zakladaní tvárnicovej výstuže, prenášanie záťaže na zápästie, lakeť a rameno, zvýšenie
záťaže pri vibrácii a príklepovom kladive, kde boli jednoznačne preťažované všetky kĺby oboch horných
končatín. Ďalej to bola obsluha ťažkých mechanizmov ako rýpadlo alebo bezkoľajová mechanizácia,

ktorá sa ovládala pákami, bola v pohybe na nerovnom teréne a prenášala nárazy a vibrácie na horné
končatiny žalobcu ako zápästie, predlaktie, lakeť, rameno a chrbticu. Ďalej sú konštatované jednotlivé
vyšetrenianaortopedickejambulanciiužalobcuodroku2013doroku2018aznalecopisujeaidentifikuje
predmet skúmania u žalobcu, keď uvádza, že žalobca pracoval celých 23 rokov v podzemí u žalovaného,
a to na rôznych pozíciách, pri opisovaných prácach musel používať obe horné končatiny a jeho

kĺby, či už ramenné, lakťové alebo zápästné boli vystavené neúmernému preťaženiu, najmä pri vŕtaní,
keď mal horné končatiny k trupu v 90-stupňovom uhle alebo aj vyššom. Pri všetkých polohách sa
vibrácie a otrasy vŕtacieho či príklepového kladiva prenášali na zápästie, lakťový a ramenný kĺb, chrbticu.
Horné končatiny boli neúmerne zaťažované aj pri obsluhe bezkoľajovej mechanizácie, ktorá jazdila
po nerovnom teréne a menovaný sa musel pridržiavať vzpaženými hornými končatinami o prístrojový

bočný panel bezkoľajového prepravníka, aby vyrovnal nerovnosti terénu a udržal sa na sedadle. Všetky
pracovné zaradenia jednoznačne svedčia o jednostrannom neúmernom preťažovaní horných končatín
v zápästných, lakťových a ramenných kĺboch. Ide o opakujúce sa činnosti, ktoré sa denno-denne
opakujú. Pri hodnotení, či ide viac o činnosť s prevahou statickej alebo dynamickej svalovej práce,
podľa jeho pracovného zaradenia ide viac o činnosť s prevahou dynamickej svalovej činnosti. Na

jeho zdravotné postihnutie má vplyv aj preťaženie vplyvom pracovanej polohy – elevácia horných
končatín, práca po kľačiačky. Sú tu aj pridané faktory, ktoré zvyšujú riziko zdravotného postihnutia –
vplyv pracovného prostredia – vibrácie pri pracovných nástrojoch, vlhkosť, zvýšená teplota, prievan.
Vplyvy osobnostné, či stavby tela sú zanedbateľné, pretože žalobca je postavou a váhou či výživou
v norme, nemá žiadne pridané rizikové psychosociálne faktory s možnosťou zvyšovania rizika, nefajčí,

nepije. Na uložené otázky v závere posudku, či je alebo nie je možné u žalobcu určiť ochorenie ľavej
hornej končatiny a pravej hornej končatiny, ktoré by mohli byť spôsobené vplyvom jednostranného
nadmerného a dlhodobého zaťaženia v dôsledku vykonávania práce u žalovaného tak, ako ju popisuje
žalobca,znalecjednakzrekapitulovalopisovanépráce žalobcuužalovaného,akoajpoužívaniehorných
končatín pri jednotlivých týchto prácach a prenose vibrácií a otrasov na zápästie, lakťový, ramenný

kĺb a chrbticu a tiež uviedol, že všetky pracovné zaradenia jednoznačne svedčia o jednostrannom
neúmernom preťažovaní horných končatín v zápästných, lakťových a ramenných kĺboch a prenášaní
otrasov a záťaže aj na chrbticu. Menovaný je pravák, ale pri obsluhe takých ťažkých mechanizmov, ako
je vibračná vŕtačka, šramacia vŕtačka, príklepová vŕtačka, sú zaťažované obe horné končatiny. V prvomrade ľavá, pravá koordinuje smer, ale pri pritlačení nástroja v pracovnej pozícii musia pracovať obe horné
končatiny a sily či otrasy s vibráciami sa prenášajú na kĺby oboch horných končatín, na krčnú a driekovú
chrbticu. Ide o opakujúce sa činnosti, ktoré sa denno-denne opakujú. Ide pri tom o prevahu dynamickej

svalovej činnosti, na zdravotné postihnutie má vplyv aj preťaženie vplyvom pracovnej polohy, je to
dvíhanie horných končatín, či práca po kľačiačky. Riziko zdravotného postihnutia je zvýšené vibráciami
pri pracovných nástrojoch, vlhkosť, zvýšená teplota, prievan. Tieto závery sú potvrdené aj odbornými
vyšetreniami, ktoré žalobca absolvoval u rôznych odborníkov, teda neurológa, ortopéda, röntgenológa,
či rehabilitačného lekára.

16. Za znalkyňu pre odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie hygiena a epidemiológia, choroby
z povolania bola ustanovená D. J. H., ktorá vypracovala Znalecký posudok č. XX/XXXX-XX, datovaný
k XX.XX.XXXX. Mala odpovedať na otázku, či mohli alebo nemohli mať pracovné podmienky v podobe
kombinácie bočného sedenia v stroji CAT ELPHINSTONE R 1700 G, jednobodového pásu bedrovej
časti vodiča, ovládania stroja citlivými joystickmi, ktoré nemohli slúžiť ako opora pre vodiča a potreba

výhľadu v rámci pohybu po úzkom a značne nerovnom teréne za následok objektívnu potrebu na strane
žalobcu eliminovať otrasy a stabilizovať svoj pohyb v stroji neprirodzeným spôsobom, čím sa má na
mysli opieranie sa o bočný panel prístrojovej dosky pravou hornou končatinou vystretou alebo ohnutou
v lakti a zároveň stabilizáciu pohybu v kabíne za pomoci ľavej končatiny tak, ako to tvrdí žalobca,
ďalej či sa mohli alebo nemohli za týchto podmienok výkonu práce, dostávať sa pravá a lebo ľavá

horná končatina alebo súčasne obe horné končatiny, do neprijateľnej polohy, pri ktorej boli vystavené
vibráciám a jednostrannému nadmernému dlhodobému zaťaženiu, a či môže alebo nemôže dlhodobý
výkon práce realizovaný spôsobom tak, ako ho popisuje žalobca, spôsobiť jednostranné dlhodobé
a nadmerné zaťaženie niektorej z horných končatín alebo oboch horných končatín. Znalkyňa mala tiež
uviesť ďalšie súvisiace zistenia, ktoré nie sú obsiahnuté v položených otázkach a sú dôležité podľa

jej názoru pre predmetné súdne konanie. V posudkovej časti znalkyňa jednak rekapituluje pracovné
zaradenia žalobcu počas 23 rokov u žalovaného na jednotlivých pracovných pozíciách, ako to urobil aj
predchádzajúci znalec, následne popisuje aj pomer jednotlivých prác na bezkoľajovej mechanizácii -
tu konštatuje, že v rokoch 1998-2006 žalobca pracoval polovicu pracovného času na nakladačoch typu
SCHOPF a polovicu času na nakladači typu ELPHINSTONE R1700G, od roku 2007 do roku 2013 potom

pracoval výlučne na nakladači ELPHINSTONE. Efektívna doba práce, t.j. obsluha prepravníkového
nakladača podľa výpisu motohodín bola cca 4,5 – 5 hodín z pracovnej zmeny, podľa pracovných
dokladov a podkladov za žalovaného bolo vyhodnotených 794 pracovných zmien za obdobie rokov
2003, 2004, 2009, 2010 a 2011. Na úklonných banských dielach boli zaznamenané práce počas 78
zmien (9,8%), práce na horizontálnych banských dielach 30 zmien (3,8%), práce na pracoviskách

výstupkového dobývania 596 zmien (75%), na iných pracoviskách 90 zmien (11,4%). Ako popisuje
znalkyňa, pri výstupkovom dobývaní sa vypĺňa vydobytý priestor hlušinou, získanou pri ťažbe v iných
priestoroch bane, materiál sa prevážal po trase o dĺžke 30 – 70 metrov, prípadne do 100 metrov.
Nakladač v takom prípade prechádza po vydobytej komore medzi stropné piliere, čo si vyžaduje
pozornosť a zručnosť pri obsluhe prepravníka. Trasa pri výstupkovom dobývaní býva horizontálna, pri

zavážaní aj po úpadniciach. Pri práci na razení úpadnice, t.j. trasy vedúcej okolo ložiska sa postupne
razí otvor trasy a prepravníkom sa odváža materiál na nákladné vozidlá, ktoré materiál odvážajú. Sklon
úpadnice je rôzny, najviac do 12 stupňov. Po nabratí materiálu na lyžicu prepravník cúva po teréne do
tzv. kapsy, aby sa mohol otočiť lopatou smerom k nákladnému autu, na ktoré naloží materiál. Následne
zacúva späť do kapsy, aby sa mohol otočiť lopatou smerom k trase razenia úpadnice. Trasa pri prevoze

materiálu je od niekoľkých metrov do 100 metrov, nakoľko kapsy sú situované pozdĺž úpadnice každých
100 metrov. Terén pri razení je značne nerovný. Priemerná rýchlosť nakladača je do 15 km/h po tzv.
zoole.

17. Po podrobnom popise jednotlivých zdravotných ťažkostí a vyšetrení či stanovených diagnóz od

roku 2002 až do roku 2018 u žalobcu v rôznych zdravotníckych zariadeniach znalkyňa ďalej popisuje
aj spôsob obsluhy predmetného nakladača, ktorý vyplynul z miestneho šetrenia zo dňa 14.06.2019,
vrátane vyhotoveného videozáznamu (zábery z kabíny stroja, ktorý bol ovládaný iným pracovníkom
žalovaného). Tu okrem iného znalkyňa uvádza, že predlaktia oboch horných končatín počas riadenia
sú stabilne položené na lakťových opierkach po stranách kabíny, uhol v lakti je od 85 do 100 stupňov,

čo umožňuje stabilizáciu predlaktia, zápästia a ruky, pri ovládaní joysticku počas jazdy po teréne sú
v prijateľnej polohe pre predlaktie a ruku. Ako vyplynulo aj z videozáznamu, počas jazdy sa vodič
neopiera chrbtom o opierku sedadla, ale je v miernom predklone trupu do 15 stupňov aj s možnou
rotáciou trupu do 10 – 15 stupňov doprava alebo doľava, tu ide o prijateľnú polohu pre trup, z dôvodukontroly výhľadu po svojej pravej a ľavej strane, pričom pri predklone trupu sa dostávajú ramená
v ramennom kĺbe do zapaženia, a to až do 30 stupňov oproti trupu pri ovládaní joystickov počas jazdy,
čo už je neprijateľná poloha. Pri tom sú zároveň v upažení do 45 stupňov, a to z dôvodu, že nie je možné

iným spôsobom mať správne položené predlaktia na lakťových opierkach. Pri takejto polohe sa mení aj
v lakťovom kĺbe uhol, ktorý je medzi predlaktím a ramenom od 75 do 90 stupňov, čo je stále prijateľná
poloha. Pri sledovaní videozáznamu v trvaní 40 minút ramená v popísanom zapažení a upažení boli cca
20 minút, to je 50% zo sledovaného času. Čas, ktorý je akceptovateľný pre prácu v neprijateľnej polohe
v celozmenovom trvaní do 30 minút, je výrazne prekročený. Ak 50 % aplikujeme na efektívny čas práce

4,5 hodiny, je to cca 130 minút z pracovnej zmeny v neprijateľnej polohe pre ramená. Počas riadenia
chodu stroja smerom vpred a vzad musí obsluha z dôvodu bočného sedenia k smeru jazdy otočiť krk
a hlavu na pravú alebo ľavú stranu, pričom dochádza k rotácii krčnej chrbtice na strany, a to až do 70
stupňov, čo je neprijateľná poloha pre polohu hlavy a krku. Pri sledovaní jazdy krk a hlava sú dlhodobo
rotované do strán. Na videozázname to bolo približne 75 % zo sledovaného času. Čas pre neprijateľné
polohy v celozmenovom trvaný do 30 minút je výrazne prekročený. Ak 75 % aplikujeme na efektívny

čas práce 4,5 hodiny, je to cca 200 minút z pracovnej zmeny v neprijateľnej polohe. Držanie hlavy
v rotácii na stranu je statickou záťažou, ktorá zvyšuje svalové napätie krčného svalstva, ale i svalstva
v oblasti svalového pletenca ramena. Pri ovládaní joysticku ľavou rukou dochádza k pohybu zápästia
v rozsahu do 25 % oproti predlaktiu, riadi príklop a výklop lopaty, smerom k sebe a od seba riadi
zdvih lopaty, čo sú prijateľné polohy. Pravou rukou nemusí počas celej obsluhy prepravníka používať

a držať joystick. Môže sa počas jazdy pravou hornou končatinou pridržiavať, a to po pravej strane
prístrojovéhopanelualebovpredunaprístrojovompaneli,pričomhornákončatinajevpolohe,žerameno
je v upažení od 45 – 80 stupňov alebo v predpažení do 75 – 85 stupňov, tu ide o podmienene prijateľnú
až neprijateľnú polohu. Časová expozícia tejto polohy nie je odhadnuteľná, nakoľko pridržiavanie
je individuálne. Videozáznam bol snímaný počas jazdy prepravníka po všetkých typoch povrchov,

t.j. po betónovej trase v sekcii pri presunoch, po úpadnici i pri výstupkovom dobývaní, pri všetkých
typoch trás bolo pozorované na videozázname prenášanie otrasov na telo vodiča. Otrasy záviseli
od nerovnosti povrchu a rýchlosti pohybu prepravníka. Ak bol terén nerovný, spojený so stúpaním,
prejazd bol pomalší. Z analýzy videozáznamu vyplýva, že pri pohybe vozidla po teréne dochádza
k prenosu otrasov vozidla cez odpružené sedadlo na telo. Otrasy prenášané na telo nie sú rovnomerné.

Najvýraznejšie sa otrasy formou trhavých pohybov prejavovali v hornej polovici trupu, v oblasti hrudníka,
teda pri pohybe trupom dopredu a dozadu z dôvodu bočného sedenia k smeru jazdy, ďalej ramien,
krčenej chrbtice a hlavy pri súčasnom držaní krčnej chrbtice na stranu doprava a doľava do 70 stupňov
a pri stabilizácii predlaktia na opierkach. Pri pohybe trupu pri otrasoch smerom dopredu a dozadu
dochádza k trhavým pohybom v ramenách, ktoré sa dostávajú do zapaženia pri tomto pohybe až do

60 stupňov v ramennom kĺbe. Pri prenášaných otrasoch dochádza aj k nerovnomernému vertikálnemu
pohybu v ramenách. Zapaženie je spôsobené tým, že predlaktia sú položené na lakťových opierkach.
Trup počas pracovnej činnosti nie je fixovaný pásom k chrbtovej opierke sedadla. Pás je upínaný len
v sedacej oblasti okolo bedier, čo umožňuje fixáciu krížovej oblasti chrbtice pri otrasoch. Konštrukcia
kabíny je riešená tak, že pri manipulácii s joystickmi sú predlaktia stabilne uložené na opierkach,

kinetická energia otrasov sa prejavuje na horných končatinách najmä v pohyboch ramien, v ramenných
a lakťových kĺboch, prenos otrasov na predlaktia a zápästia sú tlmené cez lakťovú opierku. Počas
šetrenia pracovných činností bola vykonaná objektivizácia lokálnej svalovej záťaže predlaktia a rúk
pri obsluhe prepravníkového nakladača za použitia integrovanej elektromiografie. Namerané využitie
svalovej sily a počtu pohybov svedčí o nízkej svalovej záťaži predlaktia a rúk, ľahkej manévrovateľnosti

s vozidlom. Počas objektivizácie bola sledovaná jej rovnomernosť zaťaženia, počas pracovnej činnosti
nedochádzalo k postupnému vzostupu záťaže pri opakovaných pracovných výkonoch ani k predlžovaniu
časových intervalov, ktoré by svedčili o nerovnomernej záťaži počas pracovnej zmeny.

18. V závere svojho posudku znalkyňa odpovedá na otázky položené súdom tak, že pri prešetrovaní

pracovných podmienok a analýze videozáznamu bolo preukázané, že počas jazdy po rôznych typoch
terénu priestoru bane sú na obsluhu prepravníka prenášané otrasy na telo vodiča. Otrasy záviseli od
nerovnosti povrchu a rýchlosti pohybu prepravníka. Otrasy prenášané na telo nie sú rovnomerné.
Najvýraznejšie sa tieto formou trhavých pohybov prejavovali v hornej polovici trupu v oblasti hrudníka
(pohyb trupom dopredu a dozadu z dôvodu bočného sedenia k smeru jazdy), ramien, krčnej chrbtice

a hlavy pri súčasnom držaní krčnej chrbtice na stranu doprava a doľava do 70 stupňov a pri stabilizácii
predlaktia na opierkach. Pri pohybe trupu pri otrasoch smerom dopredu a dozadu dochádza k trhavým
pohybom v ramenách, ako aj vertikálnemu pohybu v ramenách. Počas riadenia chodu stroja smerom
vredavzadmusíobsluhazdôvodubočnéhosedeniaksmerujazdyotočiťkrkahlavunapravúaleboľavústranu, pričom dochádza k rotácii krčnej chrbtice na strany, a to do 70 stupňov. Podmienky pri presune
prepravníka v rámci pracovnej činnosti mohli viesť k tomu, že otrasy prenášané na telo mohol žalobca
kompenzovať pridržiavaním sa pravou hornou končatinou na prístrojovej doske tak, ako to popisuje

žalobca,zapredpokladu,žejuprávenepoužívalpriobsluhe hydraulickejlopaty. Prielimináciiotrasov na
telo sa mohol žalobca hornou pravou končatinou pridržiavať prístrojovej dosky a pravá horná končatina
v oblasti ramena sa mohla dostávať do neprijateľnej polohy v oblasti ramenného kĺbu. Pri analýze
pracovných činností sa však preukázalo, že aj počas štandardného výkonu práce dochádza k nadmernej
jednostrannej dlhodobej záťaži oboch horných končatín v oblasti ramien a lakťov a v oblasti krčnej

chrbtice, ktorá je potenciovaná prenosom nepravidelných otrasov na telo a na horné končatiny najmä
v oblasti ramenných kĺbov a lakťových kĺbov. Žalobca uviedol pracovné činnosti, ktoré on považoval za
tie, ktoré mohli viesť k zaťaženiu horných končatín. Z analýzy týchto pracovných činností vyplynulo, že
okrem činností, ktoré žalobca považoval za zaťažujúce, práce obsluhy prepravníkového nakladača sú
vykonávané v podmienkach, kedy dochádza k nadmernej jednostrannej a dlhodobej polohovej záťaži
oboch horných končatín najmä v oblasti ramien, ramenných kĺbov a lakťov. Spôsob vykonávanej práce

moholmaťvplyvnavznikaďalšírozvojochorení,tedaartrózuacromioclaviculárnehozhybuobojstrannú,
obojstranný impengement syndróm, epikondilitídu ulnárnu a radiálnu na oboch končatinách.

19. Jednou s príloh znaleckého posudku D. H. boli dva videozáznamy, každý v trvaní približne 8
minút, ktoré boli v rámci dokazovania premietnuté na jednom z pojednávaní vo veci. Na záberoch,

ktoré sú vyhotovené z kabíny predmetného nakladača, je vidieť obsluhujúceho pracovníka K. D., nar.
XXXX, praváka, s výškou 173 cm, ktorý na pracovnej pozícii v čase vyhotovovania znaleckého posudku
pracoval 30 rokov. Na záberoch je zreteľný spôsob ovládania predmetného stroja, a to tak jeho chodu
vpred a vzad, ako aj ovládanie nakladacej lyžice, ďalej to, do akej miery je telo pracovníka stabilizované
v tejto kabíne počas pohybu stroja, či už po rovnejšom alebo nerovnejšom povrchu, je vidieť, akým

spôsobom sa takýto pracovník rozhliada von okienkami stroja tak, aby mohol tento stroj ovládať pri
presunoch v priestoroch bane, rovnako je zreteľné ovládanie samotnej lyžice pri nakladaní alebo
vyklápaní materiálu. V niektorých častiach záberu je zreteľné aj zdvihnutie pravej ruky ovládajúceho
pracovníka a jej opretie o prístrojovú dosku pred sebou či na boku.

20. Znalecké dokazovanie bolo následne doplnené znaleckým posudkom č. X/XXXX D. E. L., G., D.,
znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia, a to za účelom doplnenia znaleckého
posudku D. G.. Pôvodne ustanovený znalec D. G., ktorý mal tento doplnok vypracovať, nakoniec
z dôvodu dlhodobej PN posudok nevypracovával. D. L. vo svojom doplnku znaleckého posudku uviedol,
že ako chorobu z povolania nie je možné hodnotiť iba jednotlivú konkrétnu diagnózu, ale ako komplex

ťažkostí a diagnóz, ktoré sa môžu pri jednotlivých pacientoch líšiť v závislosti od typu pracovnej záťaže.
V znaleckom posudku č. X/XXXX D. G. sa uvádzajú pracovné zaradenia žalobcu s charakteristikou
pracovnej záťaže. Tieto činnosti sú takého charakteru, ktorý môže spôsobovať ochorenia, ktorými
žalobca trpí a na ktoré je liečený. To znamená, že z ortopedického hľadiska je možné sa vyjadriť,
že charakter prác zhodnotený aj v tomto posudku je primeraný, resp. dáva možnosť vzniku ochorení,

ktorým žalobca trpí, predovšetkým vo vzťahu k chorobe z povolania sú tu degeneratívne zmeny
skĺbenia medzi kľúčnou kosťou a lopatkou obojstranne, útlakový/nárazový syndróm v oblasti oboch
ramenných kĺbov, tenisový lakeť obojstranne, oštepársky lakeť obojstranne. Okrem týchto ochorení
boli zistené u žalobcu aj ďalšie, a to syndróm zápästného kanála, bolesti v oblasti chrbtice, hlavne
krčnej a driekovej či Raynauldov syndróm. Podľa takto stanoveného záveru na základe posúdenia

zdravotného stavu pána B. je možné posudzovať, resp. určiť u neho diagnózu ochorenia ľavej hornej
končatiny ako chorobu z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín podľa čísla 29
prílohy č. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Žalobca má ťažkosti s oboma hornými končatinami obdobného
charakteru, v princípe nie je významný rozdiel medzi postihnutím pravej alebo ľavej strany. Operácia
ľavého ramenného kĺbu bola vykonaná v roku 2018 a je plánovaná operácia druhej strany. Na základe

posúdenia zdravotného stavu p. B. je možné podľa stanoveného záveru posudzovať, resp. určiť u neho
diagnózu ochorenia pravej hornej končatiny ako chorobu z dlhodobého nadmerného a jednostranného
zaťaženia končatín podľa rovnakej prílohy zákona. Na otázku, či u žalobcu je možné určiť aj inú diagnózu
choroby z povolania v súvislosti s výkonom práce pre žalovaného, znalec uviedol, že z ortopedického
hľadiska je možné sa vyjadriť, že charakter prác zhodnotený aj v tomto posudku je primeraný, resp.

dáva možnosť vzniku ochorení, ktorými žalobca trpí, ako je to uvedené aj vyššie. Okrem týchto ochorení
boli zistené u žalobcu aj ďalšie, ktoré takisto už boli uvedené, teda syndróm zápästného kanála, bolesti
v oblasti chrbtice, hlavne krčnej a driekovej, či Raynauldov syndróm. Z hľadiska zdravotných postihnutí
žalobcu pripadá do úvahy v oblasti pohybového aparátu alebo nervového systému zhodnotenie chorobyz povolania podľa čísel 28 (choroba z vibrácií, ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín,
spôsobené vibráciou), č. 29 (choroba z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín,
ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín) alebo č. 30 (choroba lakťového nervu z mechanických

vplyvov), pričom choroby pod č. 28 a 30 neboli konštatované z toho dôvodu, že pracovisko žalobcu
z hľadiska vibrácií bolo vyhodnotené ako vyhovujúce a žalobca nebol liečený pre chorobu lakťového
nervu z mechanických vplyvov. Na základe súdneho spisu a v ňom obsiahnutej dokumentácie, ako aj
posúdenia pracovného prostredia znalkyňou D. H. v znaleckom posudku č. X/XXXX z XX.XX.XXXX
neboli zistené iné poškodenia a ochorenia ako spadajúce pod č. 29 prílohy č. 1 uvedeného zákona, teda

ako choroba z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín – ochorenie kostí, kĺbov,
šliach a nervov končatín. Znalec preto konštatoval, že iné ochorenie, ktoré by bolo možné zaradiť pod
inú chorobu z povolania ako je uvedené v predchádzajúcich otázkach na znalcov, neboli zistené.

21. K výhradám k pôvodne vypracovanému znaleckému posudku D. G. zo strany žalovaného znalec
D. L. uviedol, že rozhodnutie o potrebe vypracovania znaleckého posudku z odboru ortopédia nevydal

znalec, ktorý vypracoval posudok. V danom prípade nemôže znalec vypracovať takýto znalecký
posudok ako vedeckú prácu s odvolávaním sa na zdroje s citáciami, absolútne presnými meraniami
a konštantami, na základe ktorých je možné povedať, že konkrétny pohyb v konkrétnom čase na
konkrétnom mieste, príp. pri práci s konkrétnym prístrojom konkrétneho typu a konkrétnej značky vyvolal
vznik konkrétneho ochorenia. Žalobca pracoval v bani cca 30 rokov, keď vykonával rôzne činnosti na

rôznych prístrojoch, resp. s rôznymi nástrojmi. Dokonca aj v čase, keď bolo pracovisko hodnotené pre
posúdenie ohľadom pracovnej záťaže a hygieny práce, už bolo posudzované so strojmi kvalitatívne
vyššej úrovne ako bolo počas iného pracovného obdobia žalobcu. Taktiež neboli posudzované všetky
druhyčinnostínadanomstrojivrôznychtypochpracovnýchpodmienokapod.Vznikchorobyzpovolania
nebol iba v dôsledku jednotlivého pohybu, ale v dôsledku dlhodobej kumulácie opakovane určitého

výraznejšiehozaťaženia.Ztohtocelkovéhozaťaženiabolovyzdvihnutéistíkonkrétnezaťaženie,pretoaj
formulácia danej choroby z povolania je, že ide o chorobu z dlhodobého nadmerného a jednostranného
zaťaženia končatín. Táto formulácia však nie je aj konkrétnou medicínskou diagnózou, ale zahŕňa väčšie
množstvo konkrétnych medicínskych diagnóz, resp. zdravotných ťažkostí. Z ortopedického hľadiska
je možné sa vyjadriť k prítomnosti, resp. k existencii ochorení pohybového aparátu, spadajúcich pod

starostlivosť ortopéda a určení, či tieto ochorenia môžu súvisieť s vykonávanou prácou vzhľadom
k charakteru tejto práce. Naopak zhodnotenie charakteru pracovnej činnosti a pracovného prostredia už
spadá pod oblasť pracovného lekárstva a hygieny práce, čo vo svojom posudku dostatočne zhodnotila
D. H.. Z ortopedického hľadiska preto je možné sa vyjadriť, že charakter prác zhodnotený aj v tomto
posudku je primeraný, resp. dáva možnosť vzniku ochorení, ktorými žalobca trpí, predovšetkým vo

vzťahu k chorobe z povolania sú do degeneratívne zmeny skĺbenia medzi kľúčnou kosťou a lopatkou
obojstranne, útlakový syndróm v oblasti oboch ramenných kĺbov, tenisový lakeť, oštepársky lakeť
a okrem týchto aj ďalšie zistené diagnózy, ako syndróm zápästného kanála, bolesti v oblasti chrbtice,
hlavne krčnej a driekovej a Raynauldov syndróm. Ak teda žalobca konkretizoval určitú činnosť, ktorá
podľa neho najviac prispela k vzniku jeho zdravotných ťažkostí, a to prácu na prepravníku a polohu

končatín pri práci na ňom, potom je nutné pripomenúť, že aj ďalšie práce, ktoré žalobca vykonával
ako svoje pracovné činnosti počas dlhodobého pracovného zaťaženia, mali vplyv na vznik týchto
zdravotných ťažkostí.

22. Na návrh strán boli pred súdom vypočutí svedkovia. D. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. N. XXXX/

X, E., zamestnanec žalovaného, vypovedal, že takisto ako žalobca aj on pracoval na nakladači zn.
Caterpillar, na ovládanie ktorého boli všetci zaučení. Svedok opísal spôsob ovládania stroja a najmä
ovládanie ľavou rukou na joysticku, ktorý slúži namiesto volantu, aj ovládanie nakladacej lyžice pravou
rukou na joysticku. Na otázku, či pri ovládaní stroja je potrebné vynakladať nejakú fyzickú silu, či svedok
pociťoval nejakú bolesť, svedok odpovedal, že fyzickú silu na ovládanie tohto stroja nie je potrebné

vynakladať, aj keď podvedomie človeka spôsobí, že sa snaží nejakú fyzickú silu do toho dať, nie je to
však potrebné. Na otázku, či pri bežnej prevádzke bolo potrebné sa pridržiavať o prístrojovú dosku a ak
áno, ako sa potom ovládal tento stroj, svedok uviedol, že jedno vylučuje druhé, keď potrebuje pracovník
na tomto stroji pracovať, musí sa pridržiavať joystickov. Ruky sú pritom umiestnené na jednotlivých
opierkach, ruky teda nie sú vo vzduchu a človek by ani nezvládol neustále mať nejako ruky vo vzduchu.

To sa jednoducho nedá. On osobne považoval prácu na predmetnom stroji za náročnú, ale nie takú,
ktorá by spôsobovala bolesť. Ak by prichádzala do úvahy nejaká bolesť, tak skôr krížov. Svedok ďalej
uviedol, že po nástupe do práce u žalovaného najprv pracoval ako obsluha vrtných vozov, po vrtných
prácach začal postupne pracovať na stroji Schopf, ktorý bol predchodcom stroja Caterpillar, po 5 až6 rokoch potom prešiel na stroj Caterpillar. Zaúčanie na tomto novom stroji pritom prebiehalo najmä
za účelom toho, aby si navykli miesto volantu, ktorý bol v stroji Schopf, ovládať joysticky, ktoré boli
v novom stroji. Zaškoľovanie v bani prebiehalo najmä na výstupkovej časti. Nejaké otrasy pri ovládaní

stroja pri práci pociťoval, ale tieto v podstate eliminuje sedačka, horšie však je to, že sedačka neustále
chodí hore a dolu a pri presune stroja ruky sú na podložkách, držia joysticky a sedačka sa nejakým
spôsobom pohybuje. Pri bežnej prevádzke sa teda pracovník musel držať joystickov. Svedok jazdil po
rovnejšom aj nerovnejšom povrchu, a tá práca spočívala najmä v prevoze zeminy v lyžici stroja. Keď
bol terén nerovnejší, tak sa svedok snažil lyžicou upraviť si terén, aby bol čo najrovnejší. Pri presune

s plnou lyžicou podľa jeho názoru boli otrasy ešte menšie, nakoľko stroj má takú funkciu, že lyžicu
tlmí. Nevylúčil však, že by na tejto práci otrasy žiadne neboli. So žalobcom a ešte ďalším kolegom sa
striedalinarovnakomstrojivtrojzmennejprevádzke,naotázkusvedokodpovedal,žepripreberanístroja
si dávali nejaké technické informácie súvisiace s technickým stavom konkrétneho stroja. On osobne
bol operovaný na kolená a členky, ale to nesúviselo s činnosťou na tomto stroji ale s jeho športovou
činnosťou.

23. Svedkyňa D. O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, E. J., zamestnankyňa Regionálneho
úradu verejného zdravotníctva Rimavská Sobota, k veci uviedla, že za tento úrad preverovala
pracovné podmienky žalobcu, a to niekoľkokrát. Prvýkrát bola v podzemí predmetnej banskej prevádzky
28.07.2006, a to na vyžiadanie Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Košiciach, v tom

čase u žalobcu bolo podozrenie na Raynaudov syndróm a acromioclaviculárnu artrózu spolu so
syndrómom karpálneho kanálu pravej ruky. Zistila, že žalobca od roku 1998 do roku 2006 obsluhoval
banskú bezkoľajovú mechanizáciu na dvoch rôznych typoch strojov, pričom nakladač zn. Schopf už
poznala z predchádzajúcej činnosti, nový stroj Elphinstone ešte vtedy nepoznala. Pri prešetrovaní na
mieste samom najprv žalobca nebol prítomný, správa z prešetrovania mu však určite bola doručovaná a

knejsaajžalobcavyjadril.Neskôrsožalobcombolaeštesvedkyňavkontakte11.09.2006,keďsakonalo
doplnenie prešetrovania. Pri doplnení prešetrovania tam ešte boli dvaja ďalší robotníci, aj zástupcovia
bane, keďže podľa toho, čo uvádzal žalobca, pri svojej práci s týmto nakladačom musel vynakladať
určité svalové napätie, keď sa držal alebo opieral, ako to on uvádzal, o ovládače stroja kvôli labilnému
sedeniu, čím si udržoval polohu pri práci. Horné končatiny teda mali byť neustále v svalovom napätí. Pre

podozrenie na Raynauldov syndróm bola vykonaná aj objektivizácia vibrácií na predmetnom stroji, ktorú
posielala aj na kliniku pracovného lekárstva a tieto vibrácie neboli nad limitom. Na nakladači Schopf
neboli prekročené vibrácie, ale z vlastnej skúsenosti vedela, že ovládanie volantu je fyzicky náročné
a tam by bolo možné priznať vplyv na vznik karpálneho tunela, a to na oboch horných končatinách,
podľa údajov žalobcu však ťažkosti boli hlavne na pravej ruke, a to kvôli spôsobu ovládania toho druhého

stroja. Keďže tam išlo ovládanie joystickmi, neprichádzalo do úvahy nejaké silové ovládanie a opieranie
sa o ne, preto aj vo svojej správe potom konštatovala, že zvýšené nároky na obsluhu, čo sa týka fyzickej
námahy, sa môžu vyskytnúť, pokiaľ stroj nie je celkom správne obsluhovaný, teda pri zlých pracovných
návykoch. Keďže časom u žalobcu pribudla diagnóza impingement syndróm, ktorá súvisí s ramenami,
šetrenie bolo rozšírené v roku 2015, keď sa svedkyňa venovala podrobnejšie ešte tej polohe pracovníka

pri ovládaní stroja. Na rozdiel od nakladača Schopf, kde svedkyňa zistila potrebu vyššej fyzickej námahy
pri ovládaní, u stroja Elphinstone takéto zvýšené napätie prichádzalo do úvahy, len pri zlom pracovnom
návyku, preto to svedkyňa uzavrela tak, že toto ovládanie nemá známky jednostranného dlhodobého
nadmerného zaťaženia. Podobne vychádzali správy aj k tým zisteniam vo vzťahu k vibráciám.

24. Svedkyňa si ďalej pamätala, že ešte jedno prešetrovanie bolo aj v roku 2009, keď porovnávala takisto
dva typy nakladačov značky Schopf, pretože prvý z nich s číslom 342 vykazoval práve znaky fyzickej
náročnosti pri ovládaní volantu, druhý z nich s číselným označením 272 podľa jej zistení už nebol tak
fyzicky náročný na ovládanie, preto aj bolo pre účely správy pre kliniku pracovného lekárstva dôležité
zistiť, v ktorých rokoch ovládal žalobca ktorý z týchto strojov. Podľa správy zamestnávateľa žalobcu

listom z 15.06.2009 bolo objektivizované, že žalobca bol zaraďovaný ešte na Schopf 342 v rozsahu 30
% zo svojej aktívnej pracovnej doby. Pri doplnení prešetrovania v roku 2015 sa toto vykonalo takisto na
mieste samom, v tomto prípade už svedkyňa vyskúšala aj sedieť pri obsluhe stroja Caterpillar v kabíne
spolu s ovládajúci pracovníkom, sedela mu na kolenách a pokúsila sa chvíľu aj šoférovať stroj, resp. ho
ovládať, boli tam viacerí zamestnanci, či zástupcovia žalovaného, snažili sa v autentických podmienkach

vyskúšať spôsob ovládania stroja, najmä zistiť, či sa pracovník pri takomto ovládaní musí pridržiavať
v kabíne aj rukou. Keďže žalobca už vtedy nebol zamestnancom žalovaného, aj keď tam bol prítomný,
už nemohol stroj šoférovať zrejme z bezpečnostných dôvodov, ale boli tam aj iní pracovníci, ktorí boli
pre tieto účely k dispozícii. Pohybovali sa po rôznych povrchoch, aj šikmej ploche, aj na výstupkovomdobývaní s úklonnou rampou na nultú lávku s úklonom asi 15 stupňov a späť, ako si to ona pamätá,
urobila teda pri prešetrovaní všetko čo bolo v jej silách, aby videla, ako sa tá práca robí, ako sú
zaťažované horné končatiny, aké sú polohy pri práci, či to vyžaduje svalovú námahu, či sa musí alebo

nemusí opierať. Nakoniec konštatovala, že žalobca pracoval v podzemí 23 rokov, prevažne obsluhoval
tieto prepravníkové nakladače, ďalej svedkyňa vo svojej správe konštatovala, že platia stále výsledky
prešetrovania z roku 2006. Svedkyňa na záver svojej výpovede dodala, že tento prípad bol niekoľkokrát
prešetrovaný aj v komisii, teda o výsledku prešetrovania nerozhodovala len ona sama, jej osobne však
nesedí to, že keď sa on sťažoval alebo poukazoval na to, že sa musí držať, vždy sa to týkalo pravej

hornej končatiny. Podľa toho, čo žalobca hovoril, tak to bolo vtedy, keď išiel v teréne v bani tam, kde
boli veľké sklony terénu. V tom prípade on ľavú ruku aj tak musel mať na joysticku, ktorým vedie stroj.
Čiže stále sa svedkyňa sústreďovala na pravú hornú končatinu, ale čo jej osobne nesedí, je diagnóza
obojstranný impingement syndróm a dokonca stav po operácii vľavo. Toto jej teda vôbec nesedelo, tá
lateralizácia. K výhradám žalobcu k záverom prešetrovania svedkyňa uviedla, že ona nevypracúvala
odpoveď na tieto výhrady, pamätá si však, že žalobca uvádzal, že napriek pohyblivej sedačke, ktorá

sa má prispôsobiť hmotnosti strojníka je pri nerovnom teréne v podzemí prenášaná váha a ťažisko na
predlaktia, ktoré sú pevne opreté o opierky a ramená.

25. Na otázky súdu, resp. sporových strán svedkyňa uviedla, že otrasy pri ovládaní uvedených strojov
možno rozdeliť na hrubé otrasy a jemné vibrácie, pričom už pri ovládaní stroja zn. Schopf dochádzalo

určite k hrubým otrasom. Vibrácie na obidvoch strojov však prekročené neboli. Na otázku na základe
čoho dospela svedkyňa k záveru, že ide o zlý pracovný návyk, keď sa strojník oprie rukou o prístrojovú
dosku, svedkyňa uviedla, že k tejto otázke sa vyjadroval riaditeľ divízie bane, boli tam pracovníci, ktorí
takisto ovládali rovnaký stroj, a ďalej svedkyňa vychádzala aj z vlastných skúseností, keď prešetrovala
pracovné podmienky v bani v priebehu približne 20 rokov. Ďalej pri prešetrovaní sa snažili vyskúšať

také pracovné prostredie, v ktorom pracoval aj žalobca, to znamená v tomto stroji ako uvádzala na
kolenách ovládajúceho pracovníka vyskúšali predmetný nakladač na rôznych podzemných chodbách
a povrchoch, a vtedy zistila ako sa stroj ovláda, akým spôsobom sa pohybuje na týchto rôznych
povrchoch. Vtedy zistila, že ovládanie joystickmi, ktoré sú jemné, s takýmto strojom aj treba pracovať
jemne. Svedkyňa pritom nevylúčila, že na nejakom výmoli stroj skočí a pod., to však nie je dôvod

na vznik choroby z povolania. Posudzovala najmä polohu hornej končatiny ovládajúceho pracovníka.
Vychádzala aj z pracovných predpisov, kde pri posudzovaní pracovných polôh je vždy dôležité hodnotiť
iba v súvislosti s vykonávanou činnosťou, teda ak ide o štrukturálne časti pracovnej činnosti a nie
náhodné činnosti. Preto tu bola otázka, či nepovažovať ruku, ktorou sa žalobca opieral, o nahodilú
činnosť a teda podľa kritérií predmetnej vyhlášky by sa nemali uplatňovať kritéria na polohu tejto ruky,

preto svedkyňa uviedla, že žalobca by tam tú ruku nemal mať.

26. Napokon bol v konaní vypočutý svedok G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. F. XX, E., ktorý
vypovedal, že pozná strany sporu, pretože bol zamestnancom žalovaného do roku 2014, so žalobcom
bol kolega. Pracoval aj na pracovnej pozícií pomocného lamača, neskôr strojníka, a to aj na stroji

Caterpillar Elphistone 1700. Predtým pracoval aj na stroji Schopf, jemu osobne sa lepšie ovládal práve
tento stroj, pretože tam bol volant. Na Caterpillari boli joysticky, a najväčší rozdiel bol asi v jazde po
nerovnom teréne, tzv. zoole, kde zadná náprava na Caterpillari bola ohybná a tým pádom niekedy padol
stroj do diery, boli tam teda o niečo väčšie otrasy. Na tomto novšom stroji pracoval približne 5 – 6 rokov.
Ovládanie bolo joystickmi, ľavou rukou ovládal pohyb vozidla a pravou rukou chod lyžice, pri pohybe

vozidla však bola pravá ruka voľná, vtedy pri veľkým nerovnostiach sa svedok musel zaprieť o prístrojovú
dosku. Ak by sa nezaprel, mohol by naraziť hlavou do skla, pretože na sedadle bol pripútaný dole na
bedrách, ale horná časť tela sa pri nerovnostiach hýbala, takže tam by sa mohlo stať, že by sa buchol
dopredu alebo nabok, keďže tam hádzalo do viacerých strán. Dalo sa síce mierne oprieť o opierku
na boku, na ľavej strane, ale nie zase tak, aby to úplne stabilizovalo telo, pretože ľavá ruka musela

byť dostatočne voľná pre ovládanie joysticku a pohyb vozidla. Na základe komunikácie s ostatnými
kolegami svedok potvrdil, že aj ich to hádzalo na nerovnom povrchu, svedok mal tiež informáciu, že
jeden z kolegov sa takto hlavou buchol v kabíne stroja. Podrobnosti jeho úrazu však svedok nepoznal.
Vymäkčeniealebočalúnenievkabíneakbolo,taklendovýškyramien,vovýškehlavyuž nie,takistotam
nebola nejaká rukoväť alebo madlo, o ktoré by sa dalo chytiť. Ruky boli položené na opierkach lakťami,

keď sa ovládali joysticky, sedadlo sa pri pohybe vozidla pohybovalo hore a dole, pričom opierky pod
predlaktiami boli pevné, takže medzi tými opierkami sa telo vodiča pohybovalo smerom hore a dole. On
aj ostatní vodiči sa niekedy pripútavali niekedy nie, najmä na rovnejšom povrchu sa potom lepšie ovládal
stroj bez pripútania, lebo bol voľnejší pohyb vodiča. Ak bol na nerovnejšom povrchu, vtedy sa určitepripútaval, lebo vedel, že by ho to hádzalo viac. On alebo ďalší šoféri nehlásili zamestnávateľovi takéto
problémy pri ovládaní vozidla na nerovnom povrchu, skôr komunikovali s technikom, ktorý odstreľoval
malý priestor v bani, žiadali od neho, aby tzv. pristrelil a takto čiastočne vyrovnal ten povrch kade

sa mali pohybovať stroje, tak aby bol tento povrch rovnejší. U zamestnávateľa však nesignalizoval
ani svedok nejaké problémy kvôli bezpečnosti a ochrane zdravia. Každých 5 rokov však chodili na
pracovné lekárstvo, kde sa ich pýtali či ich nebolia plecia a pod. Na obsluhu stroja boli zaučení, bolo
to však hlavne na výstupkovom dobývaní, kde je rovnejší povrch, a to ostatné ovládanie stroja pri
samotnej práci už nebolo tak vidieť, keďže v kabíne sa zmestí len jeden človek, a aj to sa musí pri

ovládaní rozhliadať, lebo je tam úzky priestor, To, že sa opiera rukou o prístrojovú dosku nesignalizoval
svojmu zamestnávateľovi, zároveň svedok uviedol, že ani o iných pracovníkoch nevedel, či takéto niečo
zamestnávateľovi oznamovali. Na otázku súdu, či bol niekedy svedok upozornený, že sa takto opierať
rukou o prístrojovú dosku nemá, svedok uviedol, že nie.

27. Na otázku súdu, resp. sporových strán, svedok ďalej uviedol, že väčšinou ovládal na stroji obidva

joysticky, ale pri presúvaní na nerovnom povrchu, keď ovládal len jeden z joystickou na väčších
nerovnostiach sa pridŕžal jednou rukou. Ako nepríjemnejšie vnímal svedok zrejme opieranie sa rukou
než samotný pohyb sedadla hore a dole. Pri pohybe vozidla po rovnejšom povrchu napriek tomu, že
nebolo potrebné ovládať lyžicu stroja, mohol mať položenú ruku v lakti na opierke a nemusel sa takto
o prístrojovú dosku opierať. Na obsluhu strojov Schopf aj Caterpilar boli zaúčaní jednak zamestnancami

firmy, ktorá dodávala tieto stroje, okrem toho aj skúsenejšími strojníkmi vrátane žalobcu. Okrem žalobcu
si svedok pamätal aj ďalších strojníkov, a to p. M. a p. H.. Na ovládanie stroja na nerovnom povrchu si
svedok nepamätal, či boli tiež zaúčaní, určite však neprebehlo školenie ovládania stroja pri extrémnych
podmienkach, teda na najnerovnejšom povrchu, nebolo im teda hovorené pre takéto podmienky ako
fixovaťteloačipostačujeovládanietak,akojepredpísané,žemajúbyťpredlaktiapoloženénaopierkach

a ovládať len joysticky, príp. že sa nemajú opierať o žiadnu inú časť kabíny. Zaškoľovanie na ovládanie
stroja bolo približne v rozsahu 200 hodín určite, ale u každého strojníka to bolo individuálne podľa toho,
ako rýchlo sa učil. Prebiehalo to aj na povrchu aj v bani a aj na výstupkovom dobývaní. Svedok si však
pamätal na zaškoľovanie na rovnejšom povrchu. Je síce pravda, že sedačka v stroji je odpružená a teda
pri pohybe na nerovnostiach sa sedačka pohybuje hore a dole, strojníka to však môže hodiť do jednej

alebo druhej strany, príp. dopredu. To znamená, že sedačka síce tlmí smer hore a dole, ale pri jednej
alebo pri ďalšej nerovnosti to hádže zo strany na stranu alebo dopredu. Vtedy, keď na stroji pracoval
svedok, mal na pripútanie k dispozícií bedrový pás, neskôr zaregistroval namontovanie aj ďalšieho pásu
krížom cez telo strojníka. Na otázku na porovnanie, koľko času strávil svedok na nerovnom povrchu
oproti rovnejšiemu povrchu s predmetným strojom Caterpillar, svedok odpovedal, že to mohlo byť tak pol

napol,pretoženajprvsapracovalonaotvárkehorizontu,tamsastálepohybovaloponovomodstrelenom
povrchu a vyvážal sa materiál, ktorý sa odstrelil a neskôr, keď sa vyvážalo po chodbách, ktoré boli
rovnejšie, to zase bolo s menším počtom nerovností. Počas zmeny kým sa dostal k miestu, kde mal
pracovať, šiel so strojom po rovnejšej ploche, ale na samotnom mieste zase jazdil po tom nerovnom
povrchu. Keď takto naložil materiál, nabral na lyžicu, vtedy pracoval oboma joystickmi, lebo sa hýbal aj

s vozidlom samotným a hýbal aj ramenom a lyžicou, potom keď sa presúval k nákladnému vozidlu, kde
bolo treba vysypať materiál, tak cúval otáčal sa, posúval sa dopredu, vtedy ovládal vozidlo len ľavým
joystickom, vládanie pravého nebolo potrebné, pri nakladaní na vozidlo znova bolo potrebné zdvihnúť
lyžicu a vyklopiť materiál, vtedy zase používal aj pravý joystick. Pri pohybe vozidla, pri cúvaní sa buď
opieral pravou rukou o opierku alebo keď vedel, že ho ide hodiť do strany alebo dopredu, vystrčil ruku

dopredu alebo nabok a oprel sa o prístrojovú dosku. Keď cúval, tak vtedy sa neriadil podľa zrkadiel,
ale pozeral len oknami stroja, pretože pri ovládaní sa sedí bokom k smeru jazdy a buď sa teda musí
dívať doľava alebo doprava podľa toho, či ide dopredu alebo dozadu. Viac predkláňania a otáčania hlavy
a krku bolo treba pri takomto pohybe vtedy, keď sa otáčali v tom výklenku v chodbe. Bolo to potrebné
preto, aby strojník vedel kam sa otáča. Na záver svedok uviedol, že sa školení o bezpečnosti práce

zúčastňoval, svedok aj ostatní pracovníci boli oboznamovaní s bezpečnostnými predpismi a pri takýchto
školeniach on osobne neoznamoval svojmu zamestnávateľovi to, že je tam nejaký problém s ovládaním,
ale ani to nebral tak, že je to nejaká vada strojára, skôr, že je tam takéto ovládanie.

28. Podľa § 195 ods. 4 Zákonníka práce, za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania

zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom
pomere za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z
povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z
povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedených.29. Podľa § 195 ods. 6 Zákonníka práce, zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti
vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.

30. Podľa § 196 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže,
že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec
svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi
bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a
kontrolovali, alebo škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok
alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

31. Podľa § 196ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že

postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy alebo pokyny
nazaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapripráci,hocisnimibolriadneapreukázateľneoboznámený,
a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, ďalej ak jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol
pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, alebo ak zamestnancovi vznikla
škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci

neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju
kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

32. Podľa § 196 ods. 4 Zákonníka práce, pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy

alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [ odsek 1 písm. a) a odsek
2 písm. a)], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých
si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.

33. Podľa § 196 ods. 5 Zákonníka práce, za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno

považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.

34. Podľa Prílohy 1 Zoznamu chorôb z povolania zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
znení neskorších zmien a doplnkov v položke 29 je uvedená choroba z dlhodobého, nadmerného a
jednostranného zaťaženia končatín – ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín pri vystavení

uvedenému nebezpečenstvu.

35. S ohľadom na súdnu prax (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/65/2006) bolo
možné uzavrieť, že žaloba v tejto veci je prípustnou v zmysle § 137 C.s.p., pričom nejde ani o jeden
z uvedených typov žalôb pod písm. a) – d) tohto ustanovenia zákona, ale o žalobu svojho druhu,

napriek tomu, že sa ňou má určiť zodpovednostný právny vzťah medzi dvoma súkromnoprávnymi
subjektami. Sociálna poisťovňa, ktorá rozhoduje o úrazovej rente v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z.,
si môže v zmysle § 190 ods. 1 tohto právneho predpisu urobiť úsudok o predbežnej otázke, ktorou
v tomto prípade je, či za chorobu z povolania zodpovedá čo len sčasti zamestnávateľ, avšak najmä
v prípadoch, ak ide o otázku spornú, sociálna poisťovňa nie je tým orgánom verejnej moci, ktorý o nej

rozhoduje. Spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorého predmetom je nárok poškodeného
zamestnanca na jednotlivé plnenia vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú
chorobou z povolania, treba považovať aj naďalej za spor vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu,
ktorý rieši súd v civilnom sporovom konaní. Rozhodnutím súdu je potom Sociálna poisťovňa viazaná.
V danom prípade bola spornou samotná existencia zodpovednostného vzťahu medzi žalobcom ako

zamestnancom na jednej strane a žalovaným ako jeho zamestnávateľom na strane druhej. V zmysle
citovaného ustanovenia § 195 ods. 4 Zákonníka práce za škodu na zdraví zamestnanca, ktorá vznikla
v dôsledku choroby z povolania, zodpovedá ten zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval
v pracovnoprávnom vzťahu naposledy predtým, ako mu bola choroba z povolania diagnostikovaná.
Predpokladmi založenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu na zdraví v dôsledku choroby

z povolania je preukázanie existencie takých podmienok, za ktorých choroba z povolania objektívne
vzniká. Tu Zákonník práce odkazuje na osobitný predpis, ktorým je zákon č. 461/2003 Z.z., keďže
jeho súčasťou je aj zoznam chorôb z povolania a takisto určenie podmienky vzniku konkrétnej choroby
z povolania. Za túto sa považuje len taká choroba, ktorá vznikla za podmienok určených týmto osobitnýmzákonom. Dôkazné bremeno zaťažuje zamestnanca, ktorý musí preukázať, že u zamestnávateľa
boli práve také podmienky, ktoré sú označené ako príčina tvrdenej choroby z povolania, ktorá
u neho bola diagnostikovaná a poškodila jeho zdravie. Naopak nemusí preukázať, že konkrétne

nepriaznivé podmienky boli príčinou jeho poškodenia zdravia, táto otázka príčinnej súvislosti je riešená
samotným osobitným predpisom. Zodpovednosť zamestnávateľa za takú škodu je pritom objektívnou
zodpovednosťou, nezávislou od zavinenia. Citované ustanovenia § 196 Zákonníka práce potom
stanovuje liberačné dôvody pre úplné alebo čiastočné zbavenie sa tejto zodpovednosti.

36. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca pracoval pre žalovaného ako jeho zamestnanec od
roku 1990 do roku 2013, spornými neboli ani jednotlivé pracovné pozície žalobcu a spornými napokon
neboli ani jednotlivé diagnózy, ktoré boli u žalobcu postupne zistené na jednotlivých zdravotníckych
zariadeniach, ako je to rekapitulované vyššie. Spornou naopak medzi stranami bola otázka, či súhrn
týchto diagnóz u žalobcu je chorobou z povolania v zmysle citovaných právnych predpisov, a ak
áno, či za túto zodpovedá žalovaný v plnom alebo aspoň čiastočnom rozsahu. Úlohou súdu teda

bolo posúdiť, pre prípad, že ide o chorobu z povolania na strane žalobcu, či táto vznikla v dôsledku
pracovnej činnosti, ktorú vykonával pre žalovaného, a teda či ide o chorobu, ktorá vzniká počas trvania
pracovného pomeru a či pracovná činnosť žalobcu bola vykonávaná za podmienok, ktoré majú vplyv
na vznik danej choroby z povolania. V úvode konania žalobca charakterizoval príčiny vzniku jeho
tvrdenej choroby z povolania ako maximálnu expozíciu pre dané pracovné zaradenie v rokoch 1998

– 2013, keď vykonával profesiu obsluha banskej bezkoľajovej mechanizácie, pričom obsluhoval najmä
prepravníkové nakladače zn. Schopf a Caterpillar, pričom približne v roku 2006 boli u neho vyšetreniami
zistené prvé zdravotné ťažkosti v ramennom kĺbe a ramenách, a to na základe toho, že pri obsluhe
týchto strojov, najmä stroja Caterpillar pri jazde na nerovnom povrchu v priestoroch bane, musel využiť
pravú ruku, ktorou sa oprel o prístrojovú dosku pred sebou alebo vedľa seba a takto stabilizoval

telo pri jednotlivých väčších otrasoch. Na preukázanie svojich tvrdení predkladal a navrhoval súdu
jednotlivé dôkazy, okrem iného sám vypovedal pred súdom ako strana v konaní, najmä k okolnostiam
a spôsobu ovládania predmetného stroja a k jednotlivým zisteniam zo zdravotníckych zariadení, ktoré
boli neskôr posudzované aj Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Rimavskej Sobote, resp.
Celoslovenskou komisiou pre posudzovanie chorôb z povolania pri Ministerstve zdravotníctva SR.

Žalovaný na túto argumentáciu a predkladané dôkazy argumentoval tým, že pri jednotlivých zdravotných
ťažkostiach žalobcu nejde o chorobu z povolania, čo uzavrela aj spomínaná celoslovenská komisia,
pričom najmä z prešetrovania Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Rimavskej Sobote boli
zistenétakéúkonyžalobcupriovládanístroja,ktorébolomožnéoznačiťzazlýpracovnýnávyk.Žalovaný
najmä poukazoval na predpísaný spôsob obsluhy nakladača zn. Caterpillar, ďalej na skutočnosť, že

žalobca bol o tomto spôsobe ovládania poučený, bol naň riadne zaškolený, po vypracovaní správy
z prešetrovania uvedeným úradom v roku 2006 bol dokonca upozornený v záverečnej správe na to,
že z jeho strany ide o zlý pracovný návyk (pri zdvíhaní pravej ruky a opieraní o prístrojovú dosku),
žalobca teda mal vedomosť o tom, že takýmto spôsobom sa predmetný stroj ovládať nemá. Napriek
tomu v tomto zlom pracovnom návyku pokračoval a ak teda sú na jeho strane nejaké zdravotné

ťažkosti, sú spôsobené výlučne jeho zavinením. Žalovaný na podporu svojich argumentov doložil súdu
jednak technické špecifikácie predmetného stroja zn. Caterpillar, predpísaný spôsob ovládania, doklady
o zaškoľovaní žalobcu, najmä k právnym predpisom o ochrane a bezpečnosti zdravia. Poukazoval tiež
na obsah z prešetrovania pracovných podmienok zo strany úradu regionálneho zdravotníctva a z neho
vyplývajúcich okolností výkonu práce v podzemí jednotlivými pracovníkmi v rovnakom pracovnom

zaradení ako u žalobcu, z ktorého vyplynulo, že žiaden iný takýto pracovník neovládal nakladač takým
spôsobom ako žalobca, tj. že sa pravou rukou neopieral o prístrojovú dosku, ani na nerovnostiach, po
ktorých predmetný stroj jazdil.

37. V ďalšom priebehu konania, po vykonaní niektorých dôkazov, najmä po znaleckom dokazovaní D. G.

a D. H. žalobca rozšíril svoju argumentáciu a uvádzal ako príčinu vzniku choroby z povolania v zásade
všetky pracovné zaradenia na jednotlivých pozíciách žalovaného, ktoré mali vplyv na vznik jeho choroby
z povolania. Voči takémuto procesnému útoku namietal žalovaný, argumentujúc, že zmenou resp.
rozšírením podstatných dôvodov pre uplatnenie predmetného nároku došlo zároveň k zmene žaloby
v zmysle § 140 ods. 2 C.s.p. V tomto smere však už bol vyslovený právny názor odvolacieho súdu, ktorý

jepreďalšípostupzáväzný-prvoinštančnýsúdnámietkužalovanéhonepovažovalzadôvodnú,odvolací
súd následne vo svojom zrušujúcom uznesení uzavrel, že v tomto prípade nedošlo k zmene žaloby, ktorú
by bolo potrebné súdom pripustiť, a to z toho dôvodu, že predmetom konania o určenie zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu spôsobenú v dôsledku choroby z povolania zamestnanca je zisťovanie, čižalobca trpí nejakým ochorením, či toto ochorenie má charakter choroby z povolania a teda či vzniká
v dôsledku pracovnej činnosti. Ďalej súd zisťuje, či takáto choroba vzniká počas trvania pracovného
pomeru a či pracovná činnosť žalobcu bola vykonávaná za takých pracovných podmienok u žalovaného,

ktoré mali vplyv na vznik danej choroby z povolania. Žalobca ako laik formuloval svoju argumentáciu
vo vzťahu k podmienkam, za ktorých vzniká choroba z povolania a smeroval tieto k preukazovaniu,
že táto vznikla v dôsledku práce na prepravníkovom nakladači, pretože práve v tom čase pri tomto
pracovnom zaradení sa začali prejavovať a vyvíjať príznaky choroby, ktorá sa považuje za chorobu
z povolania. Neznamená to ale, že pri posudzovaní zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú

chorobou z povolania je súd viazaný iba žalobnou argumentáciou a nemôže prihliadnuť na ďalšie
v priebehu sporu prednesené skutkové tvrdenia. Pre chorobu z povolania na rozdiel od pracovného
úrazu je charakteristické, že pôsobenie vonkajších faktorov, teda podmienok, ktoré majú vplyv na vznik
choroby z povolania, je dlhodobé. Táto sa nemusí prejaviť bezprostredne po vystavení podmienkam, za
ktorých vzniká. Aj z laického pohľadu je zrejmé, že príznaky a prejavy (symptómy) choroby z povolania
sa môžu prejaviť postupne a postupne tiež môžu naberať určitú čo aj subjektívne vnímanú intenzitu. Nie

je vylúčené, že symptomatika sa rozvinie až po určitom období, príp. aj po preradení na iný druh práce.
Podstatné pre posúdenie zodpovednosti za vznik choroby z povolania je, či zamestnanec pracoval pre
zamestnávateľa za podmienok, ktoré majú vplyv na vznik tej ktorej choroby z povolania.

38. Aj na základe uvedeného súd vychádzal najmä z výsledkov znaleckého dokazovania, ktoré jednak

zodpovedalo otázky súdu a strán vo vzťahu k zisteným diagnózam u žalobcu a ďalej vo vzťahu k ich
podmienenosti jednotlivými pracovnými činnosťami u žalovaného. Zo znaleckého posudku D. G. boli
pre súd dôležité zistenia, že všetky pracovné zaradenia žalobcu jednoznačne svedčia o jednostrannom
neúmernom preťažovaní horných končatín v zápästných, lakťových a ramenných kĺboch, keď ide
o opakujúce sa činnosti, ktoré sa denno-denne opakujú. Na zdravotné postihnutie žalobcu má vplyv

aj preťaženie vplyvom pracovnej polohy, teda elevácia horných končatín, práca pokľačiačky či iné
faktory, ktoré zvyšujú riziko zdravotného postihnutia, napr. vibrácie pri pracovných nástrojoch, vlhkosť,
zvýšená teplota, prievan. Znalec tiež uviedol, že u žalobcu, ktorý je pravák, pri obsluhe takých ťažkých
mechanizmov, ako je vibračná vŕtačka, šramacia vŕtačka, príklepová vŕtačka sú zaťažované obe jeho
horné končatiny, ľavá, lebo koordinuje smer, ale pri pritlačení nástroja v pracovnej pozícii musia pracovať

obe horné končatiny a sily či otrasy s vibráciami sa prenášajú na kĺby oboch horných končatín, na krčnú
a driekovú chrbticu.

39. V doplňujúcom znaleckom posudku D. L. bolo dodané, že z ortopedického hľadiska je charakter
rekapitulovaných prác žalobcu pre žalovaného zhodnotený tak, že dáva možnosť vzniku ochorení,

ktorými žalobca trpí, predovšetkým vo vzťahu k chorobe z povolania sú tu degeneratívne zmeny skĺbenia
medzi kľúčnou kosťou a lopatkou obojstranne, útlakový/nárazový syndróm v oblasti oboch ramenných
kĺbov, tenisový lakeť obojstranne, oštepársky lakeť obojstranne. Okrem týchto ochorení boli zistené
u žalobcu aj ďalšie, a to syndróm zápästného kanála, bolesti v oblasti chrbtice, hlavne krčnej a driekovej,
či Raynauldov syndróm. Podľa takto stanoveného záveru na základe posúdenia zdravotného stavu

žalobcu je možné posudzovať resp. určiť u neho diagnózu ochorenia ľavej hornej končatiny ako chorobu
z dlhodobého nadmerného jednostranného zaťaženia končatín podľa čísla 29 prílohy č. 1 zákona č.
461/2003 Z.z., pričom žalobca má ťažkosti s oboma hornými končatinami obdobného charakteru. Ako
ďalej znalec uviedol, v princípe nie je významný rozdiel medzi postihnutím pravej alebo ľavej strany,
operácia ľavého ramenného kĺbu bola vykonaná v roku 2018 a je plánovaná operácia druhej strany.

Preto je u neho možné určiť diagnózu ochorenia pravej hornej končatiny ako chorobu z dlhodobého
nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín podľa rovnakej prílohy zákona. Tento znalec ďalej
uviedol, že vznik choroby z povolania u žalobcu nebol iba v dôsledku jednotlivého pohybu, ale v dôsledku
dlhodobej kumulácie opakovane určitého výraznejšieho zaťaženia a z tohto celkového zaťaženia bolo
vyzdvihnuté isté konkrétne zaťaženie, preto aj formulácia danej choroby z povolania je, že ide o chorobu

z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín. Nejde však o konkrétnu medicínsku
diagnózu, toto naopak zahŕňa väčšie množstvo konkrétnych medicínskych diagnóz alebo zdravotných
ťažkostí. Z ortopedického hľadiska je možné sa vyjadriť k prítomnosti ochorení pohybového aparátu,
ktoré spadajú pod starostlivosť ortopéda a k určeniu, či tieto ochorenia môžu súvisieť s vykonávanou
prácou vzhľadom k charakteru tejto práce. Ak žalobca konkretizoval určitú činnosť, ktorá podľa neho

najviac prispela k vzniku jeho zdravotných ťažkostí, a to práce na prepravníku a polohu končatín pri práci
na ňom, potom je nutné pripomenúť, že aj ďalšie práce, ktoré žalobca vykonával ako svoje pracovné
činnosti počas dlhodobého pracovného zaťaženia, mali vplyv na vznik týchto zdravotných ťažkostí.40. Ďalej boli pre súd podstatné závery znalkyne D. H., ktorá podrobne skúmala spôsob výkonu
práce žalobcu, resp. za pomoci iného pracovníka žalovaného na rovnakom stroji, na akom pracoval
žalobca, spôsob ovládania tohto stroja a jednotlivé pracovné podmienky pri obsluhe nakladača. Čo je

pre súd z hľadiska posudzovania a rozhodovania o predmete konania dôležité, znalkyňa z vyhotoveného
videozáznamu zvnútra kabíny ovládaného stroja (pracovníkom s podobnou stavbou tela ako u žalobcu),
analyzovala jednotlivé pozície a pohyby stroja aj pozície a pohyby pracovníka, ktorý v kabíne sedí a stroj
ovláda.Popísalatiež,vakomčasovomrozsahusújednotlivéčastitelavneprijateľnejpolohe,najmäruky,
ramená,zápästiaatď.,apriktorýchčinnostiach.Zistilatakzmenuuhlavlakťovomkĺbe,medzipredlaktím

a ramenom, polohu ramien, krku a hlavy, ktoré sa pri sledovaní smeru pohybu stroja otáčajú a vyvolávajú
rotáciu krčnej chrbtice, popísala otrasy a tomu zodpovedajúce pohyby hornej časti tela, najmä trupu
pri jednotlivých týchto otrasoch stroja, a to napriek tomu, že sedadlo, na ktorom pracovník sedí, je
odpružené a že lakte má pri ovládaní joystickou opreté na opierkach. Na základe toho potom v závere
svojho posudku uviedla, že počas jazdy po rôznych typoch terénu v priestoroch bane sú na obsluhu
prepravníka prenášané otrasy na telo vodiča a tieto záviseli od nerovnosti povrchu a rýchlosti pohybu

prepravníka. Tieto otrasy prenášané na telo nie sú rovnomerné, najvýraznejšie sa prejavujú ako trhavé
pohybyvhornejpolovicitrupu,ktoréspôsobujújehopohybdopreduadozaduzdôvodubočnéhosedenia
k smeru jazdy. Ďalej je to prenos trhavých pohybov na ramená, krčnú chrbticu a hlavu pri súčasnom
držaní krčnej chrbtice na stranu doprava a doľava do 70 stupňov a napokon pri stabilizácii predlaktia
na opierkach. Pri pohybe trupu pri otrasoch smerom dopredu a dozadu dochádza k trhaným pohybom

v ramenách, ako aj k vertikálnemu pohybu v ramenách. Počas riadenia chodu stroja smerom vpred
a vzad musí obsluha z dôvodu bočného sedenia k smeru jazdy otočiť krk a hlavu na pravú alebo ľavú
stranuatietopopísanépodmienkypripresuneprepravníkavrámcipracovnejčinnostimohliviesťktomu,
že otrasy prenášané na telo mohol žalobca kompenzovať pridržiavaním sa pravou hornou končatinou
na prístrojovej doske tak, ako to žalobca popísal, za predpokladu, že ju práve nepoužíval pri obsluhe

hydraulickej lopaty. Pri analýze pracovných činností sa však preukázalo, že aj počas štandardného
výkonu práce dochádza k nadmernej jednostrannej dlhodobej záťaži oboch horných končatín v oblasti
ramien a lakťov a v oblasti krčnej chrbtice, ktorá je potenciovaná prenosom nepravidelných otrasov na
telo a na horné končatiny najmä v oblasti ramenných kĺbov a lakťových kĺbov. Žalobca uviedol pracovné
činnosti, ktoré on považoval za tie, ktoré by mohli viesť k zaťaženiu horných končatín. Z analýzy týchto

pracovných činnosti vyplynulo, že okrem činností, ktoré žalobca považoval za zaťažujúce, práce obsluhy
prepravníkového nakladača sú vykonávané v podmienkach, kedy dochádza k nadmernej jednostrannej
a dlhodobej polohovej záťaži oboch horných končatín, najmä v oblasti ramien, ramenných kĺbov a lakťov.

41.Kznaleckýmposudkomortopédovžalovanývzásadepoukazovalnato,žesútietoformulovanépríliš

všeobecne a z odborného aj dôkazného hľadiska nemajú takmer žiadnu hodnotu. Vo vzťahu k ďalšiemu
posudku žalovaný poukazoval najmä na nepresnosti v tvrdeniach znalkyne D. H., keď sám predložil
záznam z pracovných zmien žalobcu z rokov 2003, 2004, 2009, 2010 a 2011, spolu v počte 794 zmien.
Z týchto bolo možné zistiť, že na banských dielach pracoval žalobca u žalovaného v rozsahu 13,8 %
z celkového sledovaného času, 75 % času naopak pracoval na pracoviskách výstupkového dobývania

a 11,4 % na iných pracoviskách. Znalkyňa podľa žalovaného nezhodnotila tieto skutočnosti objektívne
a dostatočne, pritom je zjavné, že pri razení banských diel sú vibrácie prenášané intenzívnejšie ako pri
prácach na pracoviskách výstupkového dobývania.

42. Tu bolo potrebné zo strany súdu poukázať na to, že v rámci dokazovania bol na pojednávaní

premietnutý videozáznam z uvedeného prešetrovania znalkyňou D. H., z ktorého mohli strany aj súd
vizuálne zhodnotiť, k akým pohybom tela dochádza u pracovníka v kabíne nakladača pri jeho ovládaní.
V spojení so slovným popisom znalkyne k jednotlivým záberom bolo zrejmé, že jej sledovanie ovládania
stroja bolo vykonané na všetkých typoch povrchov v bani, pričom z jednotlivých záberov aj zo strany
súdu bolo zaznamenané, že ovládajúci pracovník na sedadle napriek pripútaniu v bedrovej časti je

vystavený určitým trhavým pohybom pri každej nerovnosti terénu, po ktorej stroj prechádza, zároveň
bolo možné konštatovať aj to, že zo strany tohto obsluhujúceho pracovníka je nevyhnutné mať vytočený
krk a hlavu buď naľavo alebo napravo podľa toho, či stroj ide dopredu alebo dozadu, keďže vodič stroja
sedí bokom k smeru jazdy. Pri porovnaní popisu jednotlivých činností a polôh ovládajúceho pracovníka
vstrojivznaleckomposudkuaprehratéhovideozáznamuzkabínymuselsúdkonštatovať,žetentopopis

zo strany znalkyne je objektívny a zodpovedá skutočnosti. Podobne údaje žalovaného o nízkom podiele
prác na banských dielach (úklonných či horizontálnych), ktoré prebehli na najnerovnejšom povrchu,
zodpovedá aj konečným zisteniam tak D. H., ako aj ostatných dvoch znalcov z odvetvia ortopédia,
a to práve vo vzťahu k podstatnému zisteniu, že u žalobcu nedochádzalo k nadmernému zaťažovaniulen pravej hornej končatiny, ale že jednotlivé otrasy a preťažovanie hornej časti tela spôsobovalo
obojstranné nadmerné zaťaženie a vplývalo na vznik jednotlivých diagnóz u žalobcu tak na ľavej, ako
aj na pravej strane. Okrem iného z toho súd dovodil aj to, že nízky podiel práce žalobcu na úklonných

či horizontálnych banských dielach zodpovedá práve tomu, že dvíhanie ruky a opieranie o prístrojovú
dosku vpredu alebo naboku malo minimálny až zanedbateľný vplyv na vznik choroby z povolania ako
takej.

43. Zaujímavým z tohto hľadiska je aj porovnanie a zhodnotenie výpovedí žalobcu a svedkov M. a P..

ZvýpovedežalobcuasvedkaP.vyplynulo,žežalobcaasvedokP.priobsluhestrojaCaterpillarvprípade,
že sa stroj dostal na veľké nerovnosti, reagovali zdvihnutím pravej ruky a opretím sa o prístrojovú dosku
stroja vpredu alebo nabok. Naopak svedok Ištók pri svojej výpovedi takýto spôsob ovládania stroja alebo
stabilizácie tela vylúčil s tým, že ovládanie stroja a opieranie sa jednou rukou o prístrojovú dosku sa
vylučujú. Súd tento rozpor hodnotil vo vzájomnej súvislosti jednotlivých dôkazov a uzavrel, že výpoveď
svedka M. je spochybnená ostatnými zisteniami, či už pri prešetrovaní pracovných podmienok žalobcu

(úradomregionálnehozdravotníctva),výpoveďamižalobcuasvedkaP.,aleajtechnickýmišpecifikáciami
samotného stroja, keď je zrejmé že v prípade, že ovládajúci pracovník nemanipuluje s nakladacou
lyžicou stroja, táto môže byť fixovaná bez toho, aby bolo potrebné držať pravý joystick v kabíne stroja
a pravá ruka je v takýchto prípadoch voľná, pričom môže ostať opretá lakťom o opierku alebo môže
byť zdvihnutá a príp. aj opretá o prístrojovú dosku. V takomto prípade sa stroj pohybuje len dopredu

a dozadu, príp. sa vytáča v jednotlivých priestoroch bane a stroj je ovládaný len ľavým joystickom.
Na jednej strane je teda zrejmé, že opieranie sa o prístrojovú dosku pravou rukou je v predmetnom
stroji technicky možné, je tiež možné uznať, že ide o ďalší stabilizačný úkon pri prejazde nerovností
a prílišnom vykláňaní tela vodiča, na druhej strane sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že ide aj o úkon
nevyhnutný, tj. taký, bez ktorého by hrozil náraz do okna či steny kabíny. Výpoveď svedka P. ostala

vtomtosmereosamotenáapresúdnedostatočná.Sohľadomnaostatnévykonanédôkazyvšaksúdtiež
musel konštatovať, že sústredenie pozornosti na to, či opieranie o prístrojovú dosku pravou rukou vodiča
nakladača je alebo nie je (nesprávnym) pracovným návykom a či toto malo alebo nemalo podstatný
vplyv na vznik choroby z povolania u žalobcu, sa ukázalo ako okrajové až nepodstatné.

44. Závery znalcov z odvetvia ortopédia súd na rozdiel od žalovaného nepovažoval za príliš všeobecné
a s nízkou výpovednou hodnotou. Naopak v súvislosti s obsahom posudku D. H. doplňujú celkový
obraz vzájomnej súvislosti jednotlivých pracovných činností žalobcu a jednotlivých diagnóz, ktoré
u neho boli postupne konštatované až do r. 2016. Okrem toto znalec D. L. zdôvodnil, prečo on aj
D. G. spracovali svoje posudky v konkrétnej miere určitosti, práve s ohľadom na špecifiká možností

skúmania ortopedických aspektov žalobcových diagnóz. Vysvetlenia D. L. považuje súd za dostatočné.
Naopak za nedostatočné je možné považovať vyslovene strohé zdôvodnenie negatívneho stanoviska
Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania pri Ministerstve zdravotníctva SR. Počas
celého konania nebol predložený listinný dôkaz, prípadne navrhnutý iný dôkaz, z ktorého by bolo možné
bližšie zistiť, prečo a na základe akého rozsiahleho skúmania dospela komisia k záveru, že u žalobcu

neboli splnené klinické kritéria a nepotvrdila sa príčinná súvislosť poškodenia zdravia s pracovnou
expozíciou pre hlásenie choroby z povolania. Nie je napríklad zrejmé, prečo sa komisia nezaoberala
celkovým zdravotným stavom žalobcu, pričom z okolností tohto prešetrovania pre súd vyplynulo len
to, že sa na námietky žalovaného v rozhodnom čase komisia zaoberala len pracovnou expozíciou pri
ovládaní stroja Caterpillar, najmä vo vzťahu k tzv. pracovnému zlozvyku pri opieraní sa pravou rukou

žalobcu o prístrojovú dosku.

45. Z hľadiska liberácie žalovaného v zmysle citovaných ustanovení § 196 ods. 1, 2 Zákonníka práce
tiež musel súd konštatovať, že bez ohľadu na uvedené žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu
k svojmu tvrdeniu, že by popisované opieranie sa pravou rukou bolo nedovoleným či nesprávnym

pracovným postupom zo strany žalobcu, a tiež že práve takýto spôsob stabilizácie tela v kabíne mal
u žalobcu nejaký vplyv na vznik konštatovanej choroby z povolania. V prvom rade to, že ide o zlý
pracovný návyk, vyplynulo zo správy z prešetrovania Regionálneho úradu verejného zdravotníctva
v Rimavskej Sobote v roku 2006, pričom z tejto správy vyplýva aj to, akým spôsobom konajúca
pracovníčka za úrad, D. D., k takému záveru došla. Zo správy a z jej výpovede pred súdom je

zrejmé, že popísanie a zhodnotenie takéhoto opierania sa ako zlého pracovného návyku uzavrela na
základe vyjadrení zástupcov žalovaného pri prešetrovaní pomerov, nie na základe vlastných skúseností
a odborných znalostí. S jej závermi, či už v roku 2006, ale aj pri neskoršom prešetrovaní v roku 2009
či 2015 (keď takéto hodnotenie zopakovala) žalobca nesúhlasil, a čo je tiež dôležité, úrad pri takomtoprešetrovaní ani v jednom prípade nedokázal rekonštruovať autentické extrémne povrchové podmienky,
do ktorých sa môže predmetný nakladač dostať a pri ktorých podľa tvrdení žalobcu bolo nevyhnutné
pravú ruku na opretie využiť. Na jednej strane sa teda dostala do záverečnej správy formulácia o zlom

pracovnom návyku, ale na druhej strane nedošlo k tomu, že by po nesúhlase žalobcu s takýmto
zhodnotením bol voči nemu zo strany zamestnávateľa vydaný nejaký pokyn alebo usmernenie (a už
vôbec nie príkaz či zákaz) pre konkrétne úkony pri ovládaní nakladača. Zo strany žalovaného ani
nebol produkovaný žiadny dôkaz, že by žalobca dostal negatívny pokyn vo vzťahu k takémuto úkonu
v kabíne stroja, teda v tom zmysle, že by sa ani pri prejazde po nerovnostiach nemal púšťať joystickov,

ktorými stroj ovláda, že nesmie svoje telo stabilizovať vzpažením ruky a opretím sa o prístrojovú dosku
a pod. Z jednotlivých školení o bezpečnosti práce, ani zo zaškoľovania na obsluhu stroja nevyplýva,
že by takýto stroj bol skúšaný a jednotliví pracovníci zaškoľovaní na jeho ovládanie aj v extrémnych
podmienkach, kde sú nerovnosti takej intenzity, ako to žalobca popisoval, príp. ako to vyplynulo aj zo
svedeckej výpovede svedka P. (a že by na zaškoľovaní bolo popisované opieranie rukou o prístrojovku
ako nesprávne, nežiadúce, nebezpečné a pod.).

46. Ako je však uvedené vyššie, pre súd bolo v tejto veci podstatné, že zo znaleckého dokazovania
dvoma znalcami z odvetvia ortopédia a ďalej znalkyňou z odvetvia hygiena a epidemiológia, choroby
zpovolania,vyplynulo,žejednakvšetkyčinnostižalobcuužalovanéhovpriebehu23rokov,keďpracoval
s nejakou banskou mechanizáciou, či už s vŕtačkami alebo bezkoľajovou banskou mechanizáciou,

dochádzalo k takým otrasom, že tieto spôsobovali nadmerné zaťažovanie kĺbov horných končatín,
ramien, krčnej či driekovej chrbtice a hlavy. Ďalej pri ovládaní stroja zn. Caterpillar dochádzalo aj pri
bežných podmienkach k takému prenášaniu otrasov na telo žalobcu, že jeho horné končatiny a ramená
sa dostávali do neprijateľných polôh a vplyvom otrasov dochádzalo aj k nadmernému zaťaženiu horných
končatín a ramien či chrbtice. Ako zdôraznil znalec D. L., nie jednotlivé lekárske diagnózy, ale súhrn

týchto diagnóz a ich vzťah k prácam, ktoré žalobca vykonával u žalovaného, dávajú jednoznačný záver
o tom, že žalobca trpí predmetnou chorobou z povolania podľa položky 29 prílohy príslušného zákona
a že tieto boli spôsobené práve jednotlivými činnosťami, ktoré sú popísané ako pracovné zaradenia
žalobcu u žalovaného v predchádzajúcich rokoch.

47. Z procesného hľadiska je dôležité pripomenúť, že dôkazné bremeno liberačných dôvodov v tomto
prípade zaťažuje žalovaného, v prípade jeho tvrdení o tom, že poškodenie zdravia na strane žalobcu
bolo spôsobené výhradne zlým pracovným návykom pri ovládaní a obsluhe predmetného stroja, takýto
argument napokon nebol potvrdený žiadnym z vykonaných dôkazov. Od začiatku takto formulovaného
zhodnotenia (opierania sa pravou rukou o prístrojovú dosku) v roku 2006 išlo o argument samotného

žalovaného, ktorý do svojej správy najprv prebrala pracovníčka Úradu regionálneho zdravotníctva
v Rimavskej Sobote, neskôr len z tohto hľadiska hodnotila možný vznik choroby z povolania aj
Celoslovenská komisia na posudzovanie chorôb z povolania pri Ministerstve zdravotníctva SR a
napokon v súdnom konaní bol rovnaký argument stále prednášaný len samotným žalovaným. Z
technickej špecifikácie ovládania stroja, ktorá bola žalovaným predložená, síce vyplýva spôsob

ovládania stroja jednotlivými ovládacími prvkami, je pravdou, že z nej nevyplýva potreba opierať sa
ešte rukou o akúkoľvek časť kabíny pri pohybe stroja, na to nie je kabína ani uspôsobená akýmikoľvek
držadlami či inou vhodnou pomôckou, ale tento fakt nevylučuje, že ak sa stroj pri ovládaní dostáva do
extrémnych polôh a pohybuje sa po extrémnych nerovnostiach, čo v bani nie je výnimočná situácia, nie
je vylúčené, že takáto extrémna situácia vyžaduje aj extrémne polohy ovládajúceho pracovníka. Túto

pochybnosť žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nerozptýlil. napriek doloženej písomnej špecifikácií,
napriek zaškoľovacím pokynom a inštruktáži (na rovnom povrchu).

48. K tomu je nutné dodať, a to aj s ohľadom na obsah výpovede svedkyne D. D. na pojednávaní pred
súdom, že už pri pôvodnom prešetrovaní pracovných podmienok žalobcu v roku 2006 a neskôr, ani pri

hodnotení možného vzniku choroby z povolania u jednotlivých lekárov, či pred celoslovenskou komisiou
z nejakého dôvodu neboli brané do úvahy ostatné činnosti žalobcu, ktoré vykonával pre žalovaného aj
v predchádzajúcom období pred prešetrovaním, celé zisťovanie vzniku choroby z povolania a jej príčin
bolo nepochopiteľne zamerané len na sledovanie spôsobu ovládania stroja Caterpillar, na dôvodnosť či
nedôvodnosť opierania sa pravou rukou o prístrojovú dosku a na príčinnú súvislosť takéhoto ovládania

stroja a zdravotných ťažkostí žalobcu. Pritom zo znaleckého dokazovania v tomto súdnom konaní
vyplynulo, že mohlo ísť o okrajový problém, príp. okrajovú príčinu, ktorá mohla prispieť nejakou mierou
k celkovému zdravotnému stavu žalobcu, avšak najmä s ohľadom na tzv. lateralizáciu, ktorá zmiatla
aj svedkyňu D. D., bolo celkom zrejmé, že u žalobcu dochádza k nadmernému zaťažovaniu obochstrán horných končatín, ramien, krčnej chrbtice a pod. Aj pri rekapitulácii jednotlivých diagnóz, ktoré
boli postupne zisťované v zdravotníckych zariadeniach pri vyšetreniach či kontrolách u žalobcu od roku
2006 až do súčasnosti, boli striedavo konštatované postihnutia ľavej, pravej strany, príp. postihnutie

obojstranne. Všetky tieto vyšetrenia boli zachytené v lekárskych správach, ktoré mali k dispozícií
žalovaný aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Rimavskej Sobote už v čase jednotlivých
prešetrovaní pracovných podmienok žalobcu v roku 2006 až 2015, so známou pracovnou anamnézou
žalobcu od r. 1990, nie je preto súdu zrejmé, prečo sa toto prešetrovanie sústredilo len na pravú hornú
končatinužalobcualennajehotvrdenýzlýpracovnýnávykspojenýspravouhornoukončatinou.Celkom

opomenuté ostalo to, že pred týmto obdobím pracoval žalobca pravidelne so zbíjačkami a vŕtačkami
(niekoľko rokov), na nakladači Schopf, kde aj D. D. zistila vlastným prešetrovaním ťažké ovládanie
volantu s hruškou, zaťažujúce obe horné končatiny (presne vyčíslila, koľkokrát priemerne musí za
pracovnú zmenu vytočiť volant do krajných polôh a späť).

49. Napriek výhradám žalovaného, že znalecké posudky v tomto konaní nepreukázali nič z tvrdení

a argumentácií žalobcu, súd v tomto prípade dal za pravdu žalobcovi v tom, že z týchto znaleckých
posudkov je jednoznačné, že súhrn pracovných činností žalobcu, ktoré sú medzi stranami nesporné
a v posudkoch boli popísané, mal vplyv na zdravotný stav žalobcu a jednotlivé diagnózy u neho zistené,
že tieto v súhrne predstavujú chorobu z povolania podľa položky 29 prílohy zákona č. 460/2003 Z.z.,
teda ide o chorobu z jednostranného nadmerného dlhodobého zaťaženia, a to tak v prípade pravej

ako aj ľavej strany. Na základe toho je potrebné považovať zistenie zaznamenané v posudku D. F. vo
februári 2016 za správne, naopak závery Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania
pri Ministerstve zdravotníctva SR za jednostranné a nedostatočné.

50. Keďže sa žalovanému nepodarilo preukázať, že zdravotné postihnutia a konštatovanú chorobu

z povolania čo i len do malej miery zavinil jeho pracovný návyk, ktorý by bol zároveň porušením či
už bezpečnostných predpisov alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
a to s takými, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený, a ktorých znalosť a dodržiavanie sa
sústavne vyžadovali a kontrolovali, súd žalobe ako dôvodnej vyhovel a určil, že choroba z povolania,
ktorá bola prvýkrát u žalobcu zistená D. F. k 06.02.2014, uznaná dňa 26.01.2016 a hlásená ako choroba

z povolania v mesiaci február 2016, za túto zodpovedá žalovaný, a to v plnom rozsahu.

51. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., keď úspešný v konaní
bol žalobca, voči žalovanému má preto nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§
355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).