Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 2, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16C/22/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111220026
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4111220026.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitre v spore žalobcu: Obec Vieska nad Žitavou, Vieska nad Žitavou č. 64, IČO: 00 308 617,

zast.: Mgr. Peter Miklóssy, advokát so sídlom Hlavná 1221, Vráble, proti žalovanému: Ústav ekológie
lesa SAV, IČO: 00 679 071, so sídlom Štúrova 2, Zvolen, zast.: Advokátska kancelária Gabriel Orlík,
s.r.o., so sídlom Žitavanská 20, Topoľčianky, IČO: 36 858 722, o vydanie bezdôvodného obohatenia,
sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I.Súd návrh na prerušenie konania zamieta.

II.Súd žalobu zamieta.

III.Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinný zaplatiť žalobca s
tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 1.7.2011 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
3.438,60 eura z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, čo odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti – pozemku parc.č. XX/X, je to cesta v areáli Arboréta Mlyňany, túto nehnuteľnosť užíva
žalovaný bez právneho dôvodu, bezdôvodné obohatenie spočíva v získaní majetkového prospechu,
majetok žalovaného sa nezmenšil, hoci k zmenšeniu by došlo, ak by žalovaný platil odplatu za užívanie

nehnuteľnosti. Čo sa týka výšky nájomného vychádza zo znaleckého posudku a sumy 1.719,30 eura/
rok, za obdobie dvoch rokov predchádzajúcich podaniu žaloby na súd je to žalovaná suma 3.438,60
eura.

2.Okresný súd Nitra vo vec vydal dňa 4.10.2011 platobný rozkaz sp.zn. 7RO/212/2011, proti ktorému
podal žalovaný odpor, kde uviedol, že žalobcovi ponúkal uzatvorenie nájomnej zmluvy, požadovaná
výška nájomného bola pre žalovaného likvidačná, nakoľko je príspevková organizácia, na Okresnom

súde Nitra prebieha konanie o určenie vlastníctva k spornej nehnuteľnosti. Okrem toho, žalovaný spornú
nehnuteľnosť nemohol užívať, pretože žalobca tu umiestnil prekážku- uzamykateľnú závoru.

3.K podanému odporu sa písomne vyjadril žalobca, potvrdil, že prebiehali rokovania o uzavretí
nájomnej zmluvy, nehnuteľnosť užíval žalovaný, nikto iný, platí záväzný stav zápisu vlastníckych práv
k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností.

4.Žalovaný pred začatím pojednávania doručil súdu návrh na prerušenie konania do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde v Nitre pod sp.zn. 19C/270/2009, nakoľko tu prebiehal
spor o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.5.V priebehu konania bolo konanie opakovane niekoľkokrát prerušené do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 19C/270/2009, do právoplatného skončenia
konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Cdo/63/2018, do

právoplatného skončenia veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 6Co/184/2015 v spojení
s konaním na Okresnom súde Nitra pod sp.zn.19C/270/2009, do právoplatného skončenia konania
vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Cdo/159/2022.

6.Ďalej v priebehu konania žalobca rozširoval žalovanú sumu, podával návrhy na zmenu žaloby,

uznesenímsúdpripustilzmenužalobyvznení,žežalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumu10.315,80
eura, následne si žalobca uplatňoval zaplatenie sumy 13.754,40 eura a to návrhom na zmenu žaloby
zo dňa 17.9.2020, následne návrhom na zmenu žaloby zo dňa 14.9.2022 si uplatňoval zaplatenie sumy
17.193 eur, súd pripustil zmenu žaloby na pojednávaní dňa 2.10.2024.

7.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že spor o určenie vlastníckeho práva je právoplatne

skončený, konanie skončilo v prospech žalovaného, žalobca však s týmto nie je stotožnený a podal
na Ústavný súd ústavnú sťažnosť, tá ešte nebola predbežne prerokovaná. Chcel by zdôrazniť, že
konanie bolo opakovane prerušené, dvakrát vo veci o určenie vlastníctva bolo podané dovolanie, súd
vychádzal v ústrety žalovanému, aj žalobcovi, pretože sa riešila podstatná otázka, otázka vlastníckeho
práva, pričom raz bolo rozhodnuté v prospech žalobcu, posledné rozhodnutie je v prospech žalovaného.

Preto navrhol, aby súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania na Ústavnom súde. Ďalej
by chcel poukázať na to, že je povinnosťou žalobcu ako obce uplatňovať všetky právne prostriedky
na ochranu práv a majetku obce, táto povinnosť vyplýva zo zákona č. 138/1991 konkrétne § 7 ods. 2
písm. c). To je dôvod prečo žalobca sa rozhodol podať ústavnú sťažnosť. Trvá na podanom návrhu na
prerušenie konania ako aj na podanej žalobe. V prípade ak by ústavná sťažnosť bola úspešná a Ústavný

súd by zrušil rozhodnutie dovolacieho súdu, je tu potenciál zmeniť rozhodnutie v merite veci v otázke
určenia vlastníckeho práva.

8.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný nesúhlasí s návrhom na prerušenie
konania. Tá situácia je iná ako boli predchádzajúce. Ústavná sťažnosť nie je v sústave riadnych a

mimoriadny opravných prostriedkov, rozhodnutie Ústavného súdu nezmení vlastnícke vzťahy k parcele.
Žalobca uplatnil všetky právne prostriedky, je však právoplatne rozhodnuté, že parcela je vo vlastníctve
štátu a že nikdy nemohla byť vo vlastníctve žalobcu. Predložil aktuálny výpis LV č. XXXX, kat. úz. A.
B. C., kde je zapísaný ako vlastník Slovenská republika, ako titul nadobudnutia je uvedený predmetný
rozsudok. Žaloba je nedôvodná, navrhol ju zamietnuť.

9.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu
žalovaného, oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobca sa podanou žalobou domáha od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia, po pripustení

viacerých zmien petitu žaloby - zaplatenia sumy 17.193 eur za to, že žalovaný užíva nehnuteľnosť
pôvodne zapísanú na LV č. XXX, nachádzajúcu sa v katastrálnom území A. B. C., v obci A. B. C., D. E. F.,
a to pozemok nachádzajúci sa na parcele č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 3.178 m2, ktorá
bola pôvodne zapísaná vo vlastníctve žalobcu. Pri vyčíslení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal
zo znaleckého posudku č. 106/2011 znalca G. H. I., podľa ktorého výška nájomného predstavuje sumu

1.719,30 eura za rok.

Na Okresnom súde Nitra prebiehalo pod sp.zn. 19C/270/2009 konanie, ktorého predmetom bolo určenie
vlastníckeho práva k predmetnej spornej nehnuteľnosti.

Rozsudkom zo dňa 8.12.2014 č.k. 19C/270/2009 bola žaloba žalobcu – SR, zast. Ústavom ekológie
lesa SAV zamietnutá, odvolací súd rozsudkom zo dňa 6.12.2016 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
Na základe podaného dovolania NS SR uznesením sp.zn. 5VCdo/63/2018 zo dňa 30.7.2020 rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 26.11.2021
sp.zn. 6Co/105/2020 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a určil, že žalobca - SR, zast. Ústavom

ekológielesaSAVjevlastníkomspornejnehnuteľnosti.Dovolaniežalovaného–obceVieskanadŽitavou
NS SR rozsudkom sp.zn. 5Cdo/159/2022 zo dňa 28.2.2024 zamietol.V súčasnosti je teda právoplatne rozhodnuté tak, že vlastníkom nehnuteľnosti pôvodne zapísanej na LV
č. XXX, v súčasnosti zapísanej na LV č. XXXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území A. B. C., v obci
A. B. C., D. E. F., parcela registra „C“ parc.č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3.178 m2

je Slovenská republika, ako správca je zapísaný žalovaný. Ako titul nadobudnutia je uvedený rozsudok
Okresného súdu Nitra sp.zn.19C/270/2009, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 6Co/105/2020.

10.Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak

toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 162 ods. 1 písmeno a/ CSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť.

Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím
vo veci samej.

Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo
správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na také konanie podnet.

11.Žalobca doručil súdu návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o ústavnej
sťažnosti, ktorý odôvodnil tým, že podal proti rozhodnutie dovolacieho súdu sp.zn. 5 Cdo/159/2022
ústavnú sťažnosť. Dopytom na Ústavný súd SR súd zistil, že konanie je na ústavnom súde vedené
pod evidenčným číslom spisu Rvp 1675/2024, termín predbežného prerokovania určený nebol ku dňu
podania správy 1.8.2024. V danom prípade bolo konanie opakovane prerušované, dôvod prerušenia

bol ten, že sa v inom konaní riešila otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorá má zásadný
význam pre prebiehajúce konanie v súvislosti s vyriešením otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, a
táto otázka už bola právoplatne vyriešená. Skutočnosť, že žalobca podal ústavnú sťažnosť, nezakladá
dôvod na prerušenie konania, a to ani podľa § 162 CSP, ani podľa § 164 CSP. Súd nevidí už priestor
na to, s poukazom na dĺžku trvania konania, aby spochybňoval otázku viazanosti súdu právoplatným

rozhodnutím o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania
tentokrát už zamietol, pretože rozhodujúcim hľadiskom je zásada hospodárnosti konania, prerušenie
konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo, súd musí predovšetkým prihliadať na
prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, v danom štádiu konania už súd nevidí dôvod na ďalšie
prerušeniekonania,konanieourčenievlastníctvajeprávoplatneskončené,súdjenímviazaný,vzáujme

vyriešenia dlhotrvajúceho sporu sa súd priklonil k záveru, že v danej veci je potrebné už v konaní
pokračovať bez ďalšieho prerušovania konania aj s poukazom na to, že Ústavný súd bude posudzovať,
čipostupomNajvyššiehosúdudošlokporušeniuzákladnýchprávžalobcu,čoalenemávplyvnakonanie
v tejto veci. Nič na uvedenom posúdení nemenia ani argumenty žalobcu, že žalobca musí používať
všetky právne prostriedky na ochranu majetku obce.

12.Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§ 451 a nasl. OZ ) spočíva v tom, že
toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v
podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. Vzniku zodpovednosti za
bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov a to získanie bezdôvodného

obohatenia jedným subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma
iného subjektu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným
subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten,
kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Aktívna legitimácia pri uplatneníprávomoci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z ust. § 456 Občianskeho zákonníka.
Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie postihnutým, a preto oprávneným veriteľom je ten, v koho majetkovej sfére došlo k

strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch. Účelom právnej úpravy bezdôvodného
obohatenia je predovšetkým zabrániť vzniku získania majetkovej výhody jedného na úkor iného
subjektu. Tomu, na úkor koho sa získalo bezdôvodné obohatenie, musí ten, kto bezdôvodné obohatenie
získa, vydať všetko, čím sa obohatil. Bezdôvodné obohatenie jedného subjektu na úkor majetkovej
sféry druhého subjektu môže spočívať v získaní peňazí, v získaní majetkovej hodnoty vyjadriteľnej

v peniazoch, ktorá spočíva vo vykonanej práci, v rozmnožení aktív alebo znížení pasív. Ak však
už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Povinným
subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil a oprávneným
subjektom je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo.

13.Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, aj v prípade, že ju žiadna strana sporu nenamieta.

Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo
pasívnej,existenciatvrdenejpovinnostinastranežalovaného,jeimanentnousúčasťousúdnehokonania
(rozsudok NS SR 2Cdo/205/2009). Súd skúma vecnú legitimáciu sám, z úradnej povinnosti, a to i
bez toho, aby to strany sporu navrhli. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa
vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť sporových strán

vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto
je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti
vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Súd
žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácia na strane žalobcu, mal za to, že žalobca
nie je aktívne vecne legitimovaný na konanie, preto že aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu

práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie
získané a keďže žalobca nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, nemôže sa domáhať vydania
bezdôvodného obohatenia od žalovaného.

14.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

15.Ustanovenie § 255 CSP v sporových konaniach uplatňuje na rozhodovanie o trovách konania tzv.
zásadu úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej
strane. Len v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257 CSP). V danej veci žalobca argumentoval tým, že

dôvody hodné osobitného zreteľa vidí v tom, že v čase podania žaloby bol žalobca evidovaný ako
vlastník nehnuteľností, poukazoval na povinnosť žalobcu ako obce uplatňovať všetky dostupné právne
prostriedky na ochranu práv a majetku obce. S uvedenými argumentmi sa súd nestotožnil. Účelom
ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov
konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že

tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu
tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody

hodné osobitného zreteľa. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania
prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov
konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musíbyť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci,
ako aj v okolnostiach na strane strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa §
257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým

mravom. Judikatúra tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by
zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinnýskúmať,čivprejednávanejvecineexistujúzvláštneokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,naktoré
je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Keďže súd nezistil
výnimočné okolnosti ani v povahe veci, jednalo sa o bežný spor o vydanie bezdôvodného obohatenia,

ani u strán sporu, kde v prípade žalobcu sa jednalo o obec a v prípade žalovaného o príspevkovú
organizáciu, o trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP tak, že
v konaní úspešnému žalovanému súd priznal náhradu trov konania v plnej výške, nakoľko žalovaný bol
v konaní úspešný, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá a dôvody hodné osobitného zreteľa
s poukazom na ustanovenie § 257 CSP zistené neboli. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.