Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoPr/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716213458
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6716213458.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Danice Kočičkovej ako členiek senátu, v
spore žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, bytom C. XXX, C., zastúpený AKRV s.r.o., IČO:
54 536 979, so sídlom Nové záhrady I/9, Bratislava, proti žalovanému: Slovenské magnezitové závody,
akciová spoločnosť, Jelšava, IČO: 31 685 340, so sídlom Teplá Voda 671, Jelšava, zastúpený doc.
JUDr. Ľubomírom Fogašom, CSc., advokátom, so sídlom AK Kýčerského 5, 811 05 Bratislava, o
určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú žalobcovi chorobou z povolania,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno, z 18. júna

2024 č.k. 6Cpr/4/2023-854, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu je žalovaný
p o v i n n ý nahradiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen rozsudkom č.k. 13Cpr/5/2016-617 zo dňa 28.10.2021 (ďalej len v „rozsudok
súdu prvej inštancie, prvý v poradí“) určil, že v rozsahu 100% je daná zodpovednosť žalovaného
ako zamestnávateľa za škodu spôsobenú žalobcovi chorobou z povolania, choroba z dlhodobého,

nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín, zistená 06.02.2014 (prvá výroková veta). O nároku
na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu
100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (druhá
výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu, prvého v poradí, vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal
určenia, že za škodu spôsobenú mu chorobou z povolania – choroba z jednostrannej nadmernej

dlhodobej záťaže HKK profesionalis, ktorá bola prvýkrát zistená dňa 06. februára 2014, uznaná dňa 26.
novembra 2016 a hlásená hlásením choroby z povolania v mesiaci február 2016, zodpovedá žalovaný.
Okrem konštatovania choroby z povolania žalobca žalobu argumentačne oprel o tvrdenie, že od 01. júla
1990 do 12. júna 2013 bol v pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným ako baník, s pracovným zaradením
obsluha banskej bezkoľajovej mechanizácie.

1.2OkresnýsúdZvolenmalzato,ževsporebolapreukázanéchorobažalobcuzpovolania,atochoroba

z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín podľa položky 29 prílohy č.1 zoznamu
chorôbzpovolaniazákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistení(ďalejlen„zákonč.461/2003Z.z.“).Táto
choroba bola u žalobcu zistená prvýkrát dňa 6. februára 2014, čo vyplýva z hlásenia choroby z povolania
vydaného MUDr. Róbertom Vilčekom. Okresný súd Zvolen mal za preukázané, že za škodu zodpovedážalovaný v rozsahu 100%; žalobca bol u žalovaného zamestnaný krátko pred tým, ako mu bola zistená
choroba z povolania. Svoje konštatovania oprel o skutočnosti zistené aj zo znaleckého dokazovania;
žalovaný nepreukázal liberačný dôvod v tom smere, že by žalobca porušil konkrétny predpis a akým

spôsobom v súvislosti s bezpečnosťou práce. Žalovanému sa tiež nepodarilo preukázať, že žalobca
u neho nepracoval za podmienok, za ktorých mu diagnostikovaná choroba z povolania vzniká.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) konajúc o odvolaní
žalovaného uznesením z 24. novembra 2022 č.k. 11CoPr/1/2022-722 (ďalej len „zrušujúce uznesenie“)

rozsudok Okresného súdu Zvolen zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

2.1 Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Zvolen zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti; odvolací
súd nemal možnosť posúdiť správnosť posúdenia skutkových tvrdení strán sporu súdom prvej inštancie,
nakoľko toto posúdenie vo vzťahu k rozsiahlej argumentácii žalovaného absentovalo, resp. bolo
v rozsudku (prvom v poradí) uvedené len čiastočne (resp. nedostatočne).

2.2 Krajský súd uložil súdu prvej inštancie posúdiť návrh na vykonanie dokazovania zo strany
žalovaného výsluchom označeného svedka aj s prihliadnutím na podstatu sporu, ktorým nie je iba
a výhradne posúdenie, či pri práci na prepravníkovom nakladači bol žalobca vystaveným podmienkam,
za ktorých vzniká choroba z povolania, ale posúdenie, či týmto podmienkam bol žalovaný vystavený

počas zamestnania u žalovaného. V prípade, ak súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne, bolo
jeho povinnosťou vymedziť, ktoré okolnosti boli medzi stranami sporu sporné a najmä svoje rozhodnutie
riadne odôvodniť, aby zodpovedalo požiadavkám uvedeným v § 220 ods.2 zákona č.160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Odvolací súd zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutia súdu
nemá byť iba doslovným prepisom písomných podaní, ústnych prednesov a obsahu dôkazov, ale má

dať odpovede na všetky podstatné otázky nastolené stranami sporu.

3. Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, rozsudkom z 18. júna 2024 č.k. 6Cpr/4/2023-854
(ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) určil, že za škodu spôsobenú žalobcovi
chorobou z povolania, a to chorobou z jednostrannej nadmernej dlhodobej záťaže HKK profesionalis,

ktorá bola prvýkrát zistená dňa 06.02.2014, uznaná dňa 26.01.2016 a hlásená hlásením choroby z
povolania vo februári 2016, zodpovedá žalovaný (prvá výroková veta) . Rozhodol, že žalobca má voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (druhá výroková veta).

3.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobca sa domáhal toho,

aby súd určil, že za škodu spôsobenú žalobcovi chorobou z povolania zodpovedá žalovaný. Žalobca
pôvodne žalobu odôvodnil tým, že od 1. júla 1990 do 14. júna 2013 bol v pracovno-právnom vzťahu
so žalovaným; poukázal na vývoj pracovných zaradení. Uviedol, že z hľadiska pracovných rizík sú
tieto práce zaradené do tretej kategórie, označenej ako riziková práca. Od roku 1998 až do roku 2013
vykonával profesiu obsluha banskej bezkoľajovej mechanizácie na prepravníkových nakladačoch zn.

SCHOPF L342 a L272 (ďalej aj „SCHOPF“) a CAT ELPHINSTONE 1700 (ďalej aj „CAT ELPHINSTONE“
alebo „Caterpillar“). Podozrenie na prítomnosť choroby z povolania bolo prvýkrát šetrené už v roku
2009, kedy choroba z povolania u neho uznaná nebola. Dňa 6. februára 2014 bolo prvýkrát u žalobcu
diagnostikované zdravotné poškodenie horných končatín v podobe pokročilej artrózy pravého ramena.
Žalobca mal za to, že tieto zdravotné následky vyplývali z dlhoročnej nadmernej a jednostrannej záťaže,

ktorej bol žalobca vystavený počas práce s prepravníkovým nakladačom. Žalobca v žalobe a v priebehu
konania poukazoval na skutočnosť, že v minulosti došlo nielen k prešetreniu pracovných podmienok
žalobcu na mieste samom, ale aj na skutočnosť, že lekárskym posudkom č. 87/2016 z 2. februára 2016
MUDr. Róbertom Vilčekom, bola žalobcovi uznaná choroba z povolania pod číslom položky 29/2, a teda
choroba z jednostrannej nadmernej dlhodobej záťaže HKK profesionalis. Žalovaný existenciu choroby z

povolania neuznal; hlásenie choroby bolo prešetrené Celoslovenskou komisiou na posudzovanie chorôb
z povolania (ďalej aj „Celoslovenská komisia“ alebo „komisia“). V nadväznosti na uvedené MUDr. Róbert
Vilček lekárskym posudkom č. 430/2016 konštatoval, že choroba z povolania u žalobcu nie je uznaná.
Vychádzal pritom zo záverov Celoslovenskej komisie na posudzovanie chorôb z povolania.

3.2 Žalovaný uplatnený nárok neuznal a žiadal žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe sa zameral
na prácu so strojom CAT ELEPHINSTONE R 1700, ktorý je jeden z najmodernejších celosvetovo
využívaných zariadení svojho druhu a spĺňa nielen národné limity na jeho prevádzku. Pri práci na
tomto stroji celková hladina vibrácií neprekračuje najvyššiu prípustnú mieru vibrácií, a teda akékoľvekzdravotné problémy žalobcu môžu byť spôsobené výlučne nesprávnym a svojvoľným spôsobom
ovládanie stroja. Uviedol tiež, že na tom istom pracovisku neboli v súvislosti so strojom uznané a
priznané choroby z povolania a žalobca je jediným zamestnancom žalovaného, ktorý tvrdí, že práca s

týmto strojom je príčinou jeho nepriaznivého zdravotného stavu. Choroba z povolania nebola u žalobcu
uznanávroku2006anivroku2015klinikoupracovnéholekárstvaaklinickejtoxikológieLekárskejfakulty
Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. V roku 2016 došlo
síce k uznaniu choroby z povolania, avšak po prešetrení týchto záverov Celoslovenskou komisiou bol
vyslovený záver o neuznaní choroby z povolania. Obe strany v priebehu konania svoju argumentáciu

dopĺňali ďalšími prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany.

3.3 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 195 ods.4 , § 195 ods.6, § 196 ods.1, § 196 ods.2,
§ 196 ods.4, ods.5 zákona č.311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „zákon č.311/2001 Z.z.“ alebo
„Zákonník práce“) ako aj Prílohy č. 1 zoznamu chorôb z povolania zákona č. 461/2003 Z.z.. Vykonal
rozsiahle dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými a ústnymi vyjadreniami strán sporu,

vyslúchol žalobcu, oboznámil listinné dôkazy predložené stranami sporu, najmä pokiaľ ide o ambulantnú
správu MUDr. Róberta Vilčeka zo 04. mája 2016, odborný posudok Skúšobného ústavu dopravnej a
stavebnej techniky Žilina, š.p., správu z prešetrenia podozrenia na chorobu z povolania u žalobcu z
20. septembra 2006, prípis Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Rimavskej Sobote
z 31. decembra 2007, odborné stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v

Rimavskej Sobote z 31. marca 2015, žiadosť o opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania,
adresovanú žalovaným Ministerstvu zdravotníctva SR, správu Celoslovenskej komisie na posudzovanie
chorôb z povolania a inými stranami sporu predloženými a v súdnom spise obsiahnutými listinami.
Taktiež vykonal znalecké dokazovanie znaleckým posudkom č. 1/2019 MUDr. Jána Petrušku, PhD.,
znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia, znaleckým posudkom č. 4/2019-02 MUDr.

Soni Kešelákovej, znalkyne pre odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie hygiena a epidemiológia,
choroby z povolania, znaleckým posudkom č. 1/2021 MUDr. Róberta Čellára, PhD., MPH, znalcom z
odboru zdravotníctvo a farmácia, ortopédia, vyslúchol svedkov D. E., D. F. D. a G. H..

4. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd prvej inštancie uplatnený nárok za dôvodný.

VprvomradesavyjadrilkprípustnostižalobyaspoukazomnarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp.zn. 2Cdo/65/2006 konštatoval, že žaloba je prípustnou v zmysle §
137 Civilného sporového poriadku z dôvodu, že spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorého
predmetom je nárok poškodeného zamestnanca na jednotlivé plnenia vyplývajúce zo zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu spôsobenú chorobou z povolania, treba považovať za spor vyplývajúci

z pracovno-právneho vzťahu, ktorý súd rieši v civilnom sporovom konaní. V prejednávanej veci bola
spornou samotná existencia zodpovedného vzťahu medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným
ako zamestnávateľom. V tomto smere okresný súd vyložil ustanovenie § 195 a 196 Zákonníka práce vo
vzťahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu na zdraví vzniknutej v dôsledku choroby z povolania.

4.1 Okresný súd považoval za nesporné, že žalobca pracoval pre žalovaného od roku 1990 do roku
2013; spornými neboli jednotlivé pracovné pozície žalobcu a napokon ani jednotlivé diagnózy, ktoré boli
u žalobcu postupne zistené v jednotlivých zdravotníckych zariadeniach. Spornou bola otázka, či súhrn
týchto diagnóz u žalobcu je chorobou z povolania a ak áno, či za túto zodpovedá žalovaný v plnom
alebo aspoň čiastočnom rozsahu. Úlohou súdu bolo posúdiť, pre prípad, že ide o chorobu z povolania

na strane žalobcu, či táto vznikla v dôsledku pracovnej činnosti, ktorú vykonával pre žalovaného, a teda
či ide o chorobu, ktorá vznikla počas trvania pracovného pomeru a či pracovná činnosť žalobcu bola
vykonávaná za podmienok, ktoré majú vplyv na vznik danej choroby z povolania. Poukázal pritom na
základnú argumentáciu strán sporu, keď najmä žalobca pôvodne charakterizoval príčiny vzniku jeho
tvrdenej choroby z povolania ako maximálnu expozíciu pre dané pracovné zaradenie v rokoch 1998 -

2013, keď pracoval ako obsluha banskej bezkoľajovej mechanizácie. Žalobca v priebehu konania však
v nadväznosti na znalecké dokazovanie svoju argumentáciu rozšíril a ako príčinu vzniku choroby z
povolania uvádzal všetky pracovné zaradenia na jednotlivých pozíciách u žalovaného, ktoré mali podľa
jeho názoru vplyv na vznik jeho choroby z povolania. Ak proti takémuto procesnému útoku žalovaný
namietal, že došlo k zmene žaloby, súd prvej inštancie poukázal na záver odvolacieho súdu vyslovený

v zrušujúcom uznesení, keď krajský súd konštatoval, že k zmene žaloby nedošlo, a to z dôvodu, že
predmetomkonaniaourčeniezodpovednostizamestnávateľazaškoduspôsobenúvdôsledkuchorobyz
povolania zamestnanca je zisťovanie, či žalobca trpí nejakým ochorením, či toto ochorenie má charakter
choroby z povolania, a teda či vznikla v dôsledku pracovnej činnosti.4.2 Svoje závery súd prvej inštancie oprel o výsledky vykonaného znaleckého dokazovania. Zo
znaleckého posudku MUDr. Petrušku bolo pre súd dôležité zistenie, že všetky pracovné zaradenia

žalobcu svedčia o jednostrannom neúmernom preťažovaní horných končatín v zápästných, lakťových
a ramenných kĺboch, keď ide o opakujúce sa činnosti, ktoré sa denno-denne opakujú. Z ortopedického
hľadiska znalec charakter prác žalobcu zhodnotil tak, že dáva možnosť vzniku ochorení, ktorými žalobca
trpí, predovšetkým vo vzťahu k chorobe z povolania sú zistené degeneratívne zmeny skĺbenia medzi
kľúčnou kosťou a lopatkou obojstranne, útlakový syndróm v oblasti oboch ramenných kĺbov, tenisový

lakeť obojstranne, oštepársky lakeť obojstranne; u žalobcu boli zistené aj ďalšie degeneratívne zmeny.
U žalobcu bolo možné určiť diagnózu ochorenia ľavej hornej končatiny ako chorobu z dlhodobého
nadmerného jednostranného zaťaženia končatín podľa čísla 29 Prílohy č. 1 zákona č. 461/2003
Z.z.; žalobca má ťažkosti s oboma hornými končatinami obdobného charakteru. Vznik choroby z
povolania u žalobcu nebol iba dôsledkom jednotlivého pohybu, ale dôsledkom dlhodobej kumulácie
opakovaného určitého výraznejšieho zaťaženia. Z tohto celkového zaťaženia bolo vyzdvihnuté isté

konkrétne zaťaženie, preto aj formulácia choroby z povolania je, že ide o chorobu z dlhodobého
nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín. Ak však žalobca konkretizoval najmä určitú činnosť,
ktorá u neho najviac prispela k vzniku jeho zdravotných ťažkostí, znalec pripomenul, že aj ďalšie práce,
ktoré žalobca vykonával ako svoje pracovné činnosti počas dlhodobého pracovného zaťaženia, mali
vplyv na vznik týchto zdravotných ťažkosti.

4.3 Zo záverov znalkyne MUDr. Kešelákovej okresný súd vyzdvihol, že znalkyňa z vyhotoveného
videozáznamu z vnútra kabíny ovládaného stroja, analyzovala jednotlivé pozície a pohyby stroja, aj
pozície a pohyby pracovníka, ktorý v kabíne sedí a stroj ovláda. Znalkyňa popísala polohu tela a jeho
jednotlivých častí pri pracovnej činnosti; otrasy a tomu zodpovedajúce pohyby tela aj v závislosti na jazde

stroja po rôznych typoch terénu v priestoroch bane. Konštatovala, že aj počas štandardného výkonu
práce dochádza k nadmernej jednostrannej dlhodobej záťaže oboch horných končatín v oblasti ramien
a lakťov a v oblasti krčnej chrbtice, ktorá je potenciovaná prenosom nepravidelných otrasov na telo a na
horné končatiny, najmä v oblasti ramenných a lakťových kĺbov. Uviedla, že okrem činností, ktoré žalobca
považoval za zaťažujúce, práce obsluhy prepravného nakladača sú vykonávané v podmienkach, kedy

dochádza k nadmernej jednostrannej a dlhodobej polohovej záťaži oboch horných končatín. Okresný
súd sa vysporiadaval aj s argumentáciou žalovaného vo vzťahu k záverom znaleckého posudku, keď
tvrdil, že sú formulované všeobecne a z dôkazného hľadiska nemajú žiadnu hodnotu. Tvrdil, že znalkyňa
nezhodnotila tieto skutočnosti objektívne a dostatočne; s poukazom na druh odpracovaných pracovných
zmien tvrdil, že je zjavné, že pri razení banských diel sú vibrácie prenášané intenzívnejšie ako pri

prácach na pracoviskách výstupkového dobývania. K uvedenému okresný súd poukázal na to, že v
rámci dokazovaní bol premietnutý aj videozáznam z prešetrenia znalkyňou a strany aj súd mohli vizuálne
zhodnotiť, k akým pohybom tela dochádza u pracovníka v kabíne nakladača pri jeho ovládaní. Bolo
zrejmé, že znalkyňa sledovala ovládanie stroja na všetkých typoch povrchov v bani; ovládajúci pracovník
na sedadle napriek pripútaniu v bedrovej časti je vystavený trhavým pohybom pri každej nerovnosti

terénu; zo strany obsluhujúceho pracovníka je nevyhnutné mať vytočený krk a hlavu buď naľavo alebo
napravo podľa toho, či stroj ide dopredu alebo dozadu, keďže vodič stroja sedí bokom k smeru jazdy. Súd
prvej inštancie mal za to, že popis jednotlivých činností pracovníka zo strany znalkyne je objektívny a
zodpovedá skutočnosti. Konečné zistenie znalkyne bolo, že jednotlivé otrasy a preťažovanie hornej časti
tela spôsobovalo obojstranné nadmerné zaťaženie a vplývalo na vznik jednotlivých diagnóz u žalobcu

tak na ľavej ako aj na pravej strane. Práve nízky podiel práce žalobcu na úklonných a horizontálnych
banských dielach zodpovedá tomu, že dvíhanie ruky a opieranie sa o prístrojovú dosku (čo žalovaný
vyhodnotil ako nesprávnu pracovný návyk) malo minimálny až zanedbateľný vplyv na vznik choroby z
povolania.

4.4 Závery znalcov tak súd prvej inštancie nepovažoval za príliš všeobecné a s nízkou výpovednou
hodnotou; závery znalcov doplňujú celkový obraz vo vzájomnej súvislosti jednotlivých pracovných
činností žalobcu a jednotlivých diagnóz, ktoré boli u neho postupne konštatované. Za nedostatočné
považoval okresný súd práve vyslovene strohé zdôvodnenie negatívneho stanoviska Celoslovenskej
komisie na posudzovanie chorôb z povolania pri Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky.

Napokon v celom konaní nebol predložený a ani navrhnutý iný dôkaz, z ktorého by bolo možné bližšie
zistiť, prečo a na základe akého rozsiahleho skúmania dospela komisia k záveru, že u žalobcu neboli
splnené klinické kritériá a nepotvrdila sa príčinná súvislosť poškodenia zdravia s pracovnou expozíciou
pre hlásenie choroby z povolania. Nebolo zrejmé, prečo sa komisia nezaoberala celkovým zdravotnýmstavom žalobcu; vyplynulo len to, že sa na námietky žalovaného v rozhodnom čase komisia zaoberala
len pracovnou expozíciou pri ovládaní stroja Caterpillar najmä vo vzťahu k tvrdenému pracovnému
zlozvyku.

4.5VtomtosmereokresnýsúdhodnotilaporovnalvýpovedežalobcuasvedkovE.aH.,keďkonštatoval,
že výpoveď svedka E. je spochybnená ostatnými zisteniami, či už pri prešetrovaní pracovných
podmienok žalobcu, výpoveďami žalobcu a svedka H., ale aj technickými špecifikáciami samotného
stroja. Konštatoval, že opieranie sa žalobcu o prístrojovú dosku pravou rukou je v predmetnom stroji

technicky možné a je možné uznať, že ide o ďalší stabilizačný úkon pri prejazde nerovností a prílišnom
vykláňaní tela vodiča. Na druhej strane sa podľa okresného súdu žalobcovi nepodarilo preukázať, že ide
aj o úkon nevyhnutný. K výpovedi svedka H. okresný súd konštatoval, že táto ostala osamotená a pre
súd nedostatočná. Konštatoval však, že sústredenie pozornosti na to, či opieranie sa o prístrojovú dosku
pravou rukou vodiča nakladača je alebo nie je nesprávnym pracovným návykom, nemalo podstatný
vplyv na vznik choroby z povolania už žalobcu. Uvedené sa ukázalo ako okrajové až nepodstatné.

K znaleckým posudkom napokon konštatoval, že závery znalcov z odvetvia ortopédia v súvislosti s
obsahom posudku D. I. dopĺňajú celkový obraz vzájomnej súvislosti jednotlivých pracovných činností
žalobcu a jednotlivých diagnóz, ktoré boli u neho postupne konštatované. Za nedostatočné považoval
vyslovene strohé zdôvodnenie negatívneho stanoviska Celoslovenskej komisie pre posudzovanie
chorôb z povolania pri Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky a iný listinný dôkaz, z ktorého by

bolo možné zistiť, prečo a na základe akého skúmania dospela komisia k záveru, že u žalobcu neboli
splnené klinické kritériá a nepotvrdila sa príčinná súvislosť poškodenia zdravia s pracovnou expozíciou
pre hlásenie choroby z povolania.

4.6 Pokiaľ ide o liberačné dôvody na strane žalovaného, okresný súd konštatoval, že žalovaný neuniesol

dôkazné bremeno vo vzťahu k svojmu tvrdeniu, že by popisované opieranie sa pravou rukou bolo
nedovolenýmčinesprávnympracovnýmpostupomzostranyžalobcu,ažetakýtospôsobstabilizácietela
v kabíne mal u žalobcu nejaký vplyv na vznik konštatovanej choroby z povolania. Pokiaľ sa k uvedenému
vyjadrovala svedkyňa D. D., je zrejmé, že popísanie a zhodnotenie takéhoto opierania ako zlého
pracovného návyku uzavrela na základe vyjadrení zástupcov žalovaného pri prešetrovaní pomerov a

nie na základe vlastných skúseností a odborných znalostí. Regionálny úrad verejného zdravotníctva v
Rimavskej Sobote pri prešetrovaní ani v jednom prípade nedokázal rekonštruovať autentické extrémne
povrchové podmienky, do ktorých sa môže nakladač dostať a pri ktorých podľa tvrdení žalobcu bolo
nevyhnutné využiť na opretie pravú ruku. Nebolo tiež preukázané, že voči „zlému pracovnému návyku“
bolo zo strany zamestnávateľa vydaný nejaký pokyn alebo usmernenie pre konkrétne úkony pri ovládaní

nakladača.

4.7 Za podstatné okresný súd považoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že všetky činnosti
žalovaného v priebehu 23 rokov spôsobovali nadmerné zaťažovanie kĺbov horných končatín, ramien,
krčnejčidriekovejchrbticeahlavy;priovládanístrojaCaterpillardochádzalokprenášaniuotrasovnatelo

žalobcu. Vykonané dokazovanie dáva jednoznačný záver o tom, že žalobca trpí chorobou z povolania,
a že táto bola spôsobená práve jednotlivými činnosťami, ktoré sú popísané ako pracovné zaradenia
žalobcu a žalovaného.

4.8 Žalovaného argument, že poškodenie zdravia bolo spôsobené výhradne zlým pracovným návykom,

nebol potvrdený žiadnym z vykonaných dôkazov. Išlo o argument žalovaného, ktorý do svojej správy
prevzal úrad regionálneho zdravotníctva a neskôr Celoslovenská komisia; tento argument bol stále
prednášaný len žalovaným. Z technickej špecifikácie stroja vyplýva spôsob ovládania jednotlivými
ovládacími prvkami a nevyplýva z nej potreba opierať sa rukou o akúkoľvek časť kabíny pri pohybe
stroja. Tento fakt nevylučuje, ak sa stroj pri ovládaní dostáva do extrémnych polôh a pohybuje sa po

extrémnych nerovnostiach, že takáto situácia vyžaduje aj extrémne polohy ovládajúceho pracovníka.
Túto pochybnosť žalovaný v spore nerozptýlil. Nebolo zrejmé, prečo v minulosti neboli brané do
úvahy ostatné činnosti žalobcu, ktoré vykonával pre žalovaného a zisťovanie choroby z povolania
bolo nepochopiteľne zamerané len na sledovanie spôsobu ovládania stroja Caterpillar a na žalobcom
tvrdenénesprávnepracovnénávyky.Zoznaleckéhodokazovaniatotižvyplynulo,žemohloísťookrajový

problém, ktorý mohol prispieť nejakou mierou k celkovému zdravotnému stavu žalobcu. Bolo však
zrejmé, že u žalobcu dochádza k nadmernému zaťažovaniu oboch strán horných končatín, ramien a
krčnej chrbtice; aj z lekárskych správ vyplýva, že boli striedavo konštatované postihnutia ľavej, pravej
strany, resp. obojstranné postihnutia. Nie je tak zrejmé, prečo sa prešetrovanie v minulosti sústredilo lenna pravú hornú končatinu a len na tvrdený zlý pracovný návyk. Opomenuté ostalo, že pred obdobím
práce so strojom Caterpillar pracoval žalobca pravidelne so zbíjačkami a vŕtačkami a na nakladači
SCHOPF.

4.9 Okresný súd uzavrel, že z vykonaného dokazovania, najmä znaleckých posudkov, je jednoznačné,
že súhrn pracovných činností žalobcu, ktoré sú medzi stranami nesporné a v posudkoch boli popísané,
mal vplyv na zdravotný stav žalobcu a jednotlivé diagnózy u neho zistené a tieto súhrnne predstavujú
chorobu z povolania. Z uvedeného dôvodu súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď žalovanému sa

nepodarilo preukázať, že zdravotné postihnutia a konštatovanú chorobu z povolania čo i len do malej
miery zavinil pracovný návyk žalobcu.

4.10 Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd aplikoval § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.
a žalobcovi priznal podľa princípu úspechu proti žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný (ďalej
aj „odvolateľ“), v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil,
žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uplatnil odvolacie
dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm.d), písm.f) a písm.h) C.s.p., tvrdil tak, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5.1 Odvolateľ vo všeobecnosti konštatoval dva kľúčové právne a skutkové závery okresného súdu,
keď tento konštatoval, že v danom prípade chorobou z povolania nie je konkrétna lekárska diagnóza,

konkrétne ochorenie, ale súhrn všetkých diagnóz, ktorými žalobca trpí a choroba z povolania v danom
prípade nie je výsledkom konkrétnej činnosti, ale výsledkom súhrnu všetkých pracovných činností
a pracovných zaradení žalobcu. V tomto smere odvolateľ namietol, že okresný súd v napadnutom
rozsudku zjednodušil problematické právne a skutkové otázky, ktorými sú dokázanie kauzálneho
nexu medzi poškodením zdravia žalobcu a prácou vykonávanou pre žalobcu a stanovenie miery

zodpovednosti žalobcu, ako aj žalovaného za poškodenie zdravia. Vytráca sa tak preventívna funkcia
súdneho rozhodnutia a vytvára sa právna neistota na strane žalovaného.

5.2 K otázke príčiny a následku (kauzálny nexus) odvolateľ kritizoval, že súd prvej inštancie si pohodlne
osvojil záver, že všetky vykonávané práce u žalovaného spĺňali všetky tri podmienky, t.j., že telo

žalobcu bolo dlhodobo nadmerne a jednostranne vystavené fyzickému zaťaženiu. Súd neposúdil
naplnenie každého jedného z nich, iba nekriticky prevzal záver vyplývajúci zo znaleckých posudkov.
Odvolateľ poukázal na prehľad zamestnaní žalobcu u žalovaného a zdôraznil, že z listiny vyhotovenej
Regionálnym úradom verejného zdravotníctva vyplýva, že žalobca nevykonával prácu, počas ktorej by
bol exponovaný riziku vibrácií prekračujúcich určujúce veličiny vibrácií a zároveň poukázal na odborný

posudok PSK-3089, z ktorého vyplýva záver, že stroj Caterpillar vyhovuje požiadavkám stanoveným
štátnou skúšobnou komisiou a vyhláškou č. SBÚ 21/89 Zb., pričom z posudku vyplýva, že celková
hladina vibrácií prenášaných na ruky pri práci so strojom neprekračuje najvyššiu prípustnú hladinu
vibrácií a celková hladina horizontálnych a vertikálnych vibrácií prenášaných na sedadlo neprekračuje
najvyššiu prípustnú hladinu vibrácií. Uvedené vylučuje nadmerné zaťaženie konkrétnych časť tela. K

tomuto dospela aj znalkyňa MUDr. Kešeláková. Žalovaný uzavrel, že žalobca v priebehu 15 rokov, kedy
pracoval na strojoch SCHOPF a Caterpillar nebol vystavený nadlimitným vplyvom, čo je objektívne
zistený stav veci.

5.3 Taktiež v naznačenom smere žalobca poukázal na ním predložené vyhodnotenie pracovných zmien,

rozdiel prác na banských dielach a pracoviskách výstupkového dobývania. V ťažšom teréne pri prácach
na banských dielach žalobca odpracoval 13,6% zo všetkého pracovného času a na pracoviskách
výstupkového dobývania na rovnom teréne odpracoval 75% z celkového času. U žalovaného je
pravidlomrozloženiepráceprávezdôvodu,abyorganizmuszamestnancaneboldlhodobo,jednostranne
a nadmerne vystavený práci v náročnom teréne. S týmito argumentami sa okresný súd nevysporiadal,

hoci ich uvádza v rámci bodu 41. rozsudku.

5.4 Žalovaný tiež mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol nad rámec toho, ako predmet konania
vymedzil žalobca, ktorý diagnostikované zdravotné poškodenie v podobe pokročilej artrózy pravéhoramena spojil s dlhotrvajúcou nadmernou a jednostrannou záťažou, ktorej bol vystavený počas práce
prepravníkovým nakladačom. Príčinnú súvislosť žalobca sám videl v práci na prepravníkovom nakladači
a svoje tvrdenia oprel aj o lekársky posudok MUDr. Róberta Vilčeka č. 87/2016 a hlásenie choroby

z povolania č. 96/2016, z ktorého vyplýva, že žalobcovi bola uznaná ako choroba z povolania podľa
položky 29-2 „choroba z jednostrannej, nadmernej, dlhodobej záťaže HKK profesionalis“, pričom v
zdôvodnení hlásenia choroby z povolania vyplýva, že bolo zistené, že pravá ruka sa mohla pri práci
dostávať do neprijateľnej polohy pri opieraní o prístrojovku. Dátum prvého zistenia bol uvedený dátum
6. februára 2014, choroba bola uznaná 26. januára 2016 a ako dĺžka expozície škodlivým faktorom je

uvedená hodnota 16 rokov. Uvedené zodpovedá obdobiu od roku 1998, resp. od roku 2000. Žalobca
však od roku 1998 do roku 2013 vykonával najmä práce spočívajúce v obsluhe banskej bezkoľajovej
mechanizácie zn. SCHOPF a Caterpillar; z pohľadu lekárskeho posudku D. J. je rozhodujúcim faktorom
práve práca na týchto strojoch. Sám žalobca skutkovo žalobu odôvodnil zdravotnými následkami v
dôsledku práce na stroji Caterpillar a tým smerom sa uberalo aj dokazovanie. Bolo to z dôvodu, že
takto svoj nárok vymedzil žalobca a neexistoval dôvod zaoberať sa inými okolnosťami. Uvedené je v

rozpore so závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, že práca u žalovaného všeobecne, teda
všetky pracovné zaradenia, sú spoločnou príčinou poškodenia zdravia žalobcu. V tomto smere odvolateľ
uzavrel, že existuje rozpor medzi tým, čo žalobca poňal ako príčinu poškodenia zdravia a tým, čo ako
príčinu poškodenia zdravia uviedli znalci v znaleckých posudkoch (D. G. a D. I.). Žalobca aj sám zmenil
hlavnú príčinu poškodenia zdravia až po potom, čo boli vo veci vypracované znalecké posudky. Boli to

znalecké posudky, ktoré žalobcu až naviedli k téze, že nie práca na stroji Caterpillar, ale všetky práce
všeobecne, sú spoločnou príčinou poškodenia zdravia.

5.5 Žalovaný poukázal na zásady dokazovania vo vzťahu k znaleckým posudkom; súd musí hodnoteniu
podrobiť i znalecký posudok; bez hodnotenia znaleckého posudku prestáva byť rozhodnutie výsledkom

rozhodovania súdu, ale ide iba o „znalecké rozhodnutie“, kde súd len deklaruje za svoj záver niekoho
iného. V prejednávanej veci mali kľúčový vplyv na rozhodnutie okresného súdu znalecké posudky, ktoré
však podľa názoru žalovaného súd nepodrobil kritickému zhodnoteniu.

5.6 Pokiaľ ide o znalecký posudok MUDr. Petrušku č. 1/2019, odvolateľ citoval zo záveru znaleckého

posudku, keď znalec konštatoval, že „žalobca pracoval v podzemí celých 23 rokov, pracoval na
rôznych pozíciách - pomocný lámač z vrtnými súpravami, obsluha bezkoľajovej mechanizácie, pracoval
s ručným vŕtacím kladivom, pracoval pri razení a vystužovaní hlavnej banskej chodby - šramácie
kladiva a ručne zakladanie tvárnicovej výstuže, obsluha prepravníkových nakladačov. To všetko sú
práce, kde musel používať obe horné končatiny a jeho kĺby či už ramenné, lakťové alebo zápästné boli

vystavené neúmernému preťažení, najmä pri vŕtaní, keď mal horné končatiny k trupu v 90 stupňovom
uhle alebo aj vyššom. Pri všetkých polohách sa vibrácie a otrasy vŕtacieho, či príklepového kladiva
prenášali na zápästie, lakťový a ramenný kĺb a chrbticu. Horné končatiny boli neúmerne zaťažované
aj pri obsluhe bezkoľajovej mechanizácie, ktorá jazdila po nerovnom teréne a menovaný sa musel
pridržiavať vspaženými hornými končatinami o prístrojový bočný panel bezkoľajového prepravníka, aby

vyrovnal nerovnosti terénu a udržal sa v sedadle. Všetky pracovné zaradenia jednoznačne svedčia o
jednostrannom neúmernom preťažovaní horných končatín, zápästných, lakťových, ramenných kĺboch a
prenášaniu otrasov a záťaže na chrbticu“.

5.6.1 S uvedenými závermi odvolateľ polemizoval, keď konštatoval, že nie pri všetkých prácach bolo

objektivizované, že nie všetky práce sú z hľadiska vibrácií rizikové; nebolo mu zrejmé, na základe čoho
dospel znalec k záveru o preťažení; z posudku nevyplýva, že by sa znalec zaoberal tým, s akými
nástrojmi žalobca pracoval, aké vibrácií tieto nástroje vydávajú, aké normy sa vzťahujú na prácu s týmito
nástrojmi, ako dlho s nimi pracoval a aký vplyv má rehabilitácia. Ide v tomto smere iba o subjektívny
názor znalca. Záver znalca o tom, že žalobca mal pri práci horné končatiny k trupu v 90 stupňovom

a vyššom uhle, je len domnienkou znalca, táto otázka nebola skúmaná. Pokiaľ ide o kladivá, s týmito
žalobca pracoval iba obmedzenú dobu v rámci povolenej doby expozície a zdravotná prehliadka v tom
období nepreukázala nijaké subjektívne ťažkosti. Uvedenú skutočnosť znalec nezohľadnil. Žalovaný
polemizovaltiežsozáveromznalcaoneúmernezaťažovanýchkončatinách,keďniejezrejméneúmerne
k čomu, akej hodnote znalec hodnotil zaťaženia končatín. Za zavádzajúce považoval konštatovanie

znalca o obsluhe bezkoľajovej mechanizácie jazdiacej po nerovnom teréne, keď veľký pomer prác bol
vykonávaný na rovnom (zarovnanom) teréne. Odvolateľ osobitne zdôraznil pracovný zlozvyk žalobcu,
ktorý nebol objektívnou nevyhnutnosťou (počas výkonu prác sa držať palubnej dosky); objektívna
potreba pridržiavať sa prístrojovej dosky neexistuje.5.6.2 Kritike odvolateľ podrobil aj odpovede znalca na druhú otázku, keď mu nebolo zrejmé, z
akého prameňa znalec čerpal tvrdenie o denno-dennom opakovaní tej istej činnosti. Žalovaný pritom

preukázal, že žalobca bol pravidelne zaraďovaný na rozličné pracoviská práve z dôvodu zamedzenia
permanentnej záťaže na rovnakej časti tela. Nebolo tiež zrejmé, z akého prameňa znalec čerpal záver o
preťažení vplyvom pracovnej polohy a nebolo zrejmé, či znalec zohľadnil dobu, kedy žalobca tieto práce
vykonával, denný rozsah tejto práce, stroje použité pri práci, vek a predispozíciu žalobcu. Z posudku tiež
nebolo zrejmé, či znalec vôbec skúmal pridané faktory zvyšujúce riziko zdravotného postihnutia (vplyv

pracovného prostredia, vibrácie, vlhkosť, zvýšená teplota, prievan), keď uvedené z posudku nevyplýva.

5.6.3 Vo vzťahu k tretej otázke (a odpovedi znalca na ňu) žalovaný uviedol, že tieto závery sú všeobecne
formulované; považoval ich za subjektívne predstavy znalca o tom, ako vyzerá práca baníka a vyslovil
otázku, či znalec vie spoľahlivo preukázať, že sa to 100% vzťahuje aj na pracovné prostredie, v ktorom
pracoval žalobca.

5.7 Znalecký posudok MUDr. Kešelákovej považoval žalovaný v porovnaní s posudkom MUDr. Petrušku
za rozsahovo aj vecne hutnejší; jeho predmetom je to, čo súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku
označil za zanedbateľný, nepodstatný faktor a tým je práca na stroji Caterpillar. V posudku znalkyňa
správne poukazuje na správu zo šetrenia pracovných podmienok regionálnym úradom verejného

zdravotníctva vo vzťahu k vibráciám. Žalovaný z uvedeného uzavrel, že žalobca vykonával rizikovú
prácu z hľadiska vibrácií rokoch 1993 - 1995 a v rokoch 1995 - 1998. Znalkyňa konštatovala, že žalobca
nemalpodľazáverovlekárskychposudkovžiadneobmedzenianavýkonpráceobsluhyprepravníkového
nakladača, týkajúce sa fyzickej záťaže. Nebol dôvod, aby zamestnávateľ so zamestnancom riešili jeho
preradenie na inú pracovnú pozíciu. Spôsob vykonávania práce má charakter jednostrannej záťaže

pre horné končatiny v oblasti ramien a lakťov; v oblasti zápästia a rúk jednostranná, nadmerná záťaž
nebola preukázaná. Taktiež znalkyňa uviedla, že pracovná činnosť prepravníka CAT ELPHINSTONE
neprekračuje prípustné hodnoty lokálnej svalovej záťaže vo vzťahu k svalovým silám a frekvenciám
pracovných pohybov. V porovnaní s posudkom znalca MUDr. Petrušku znalkyňa MUDr. Kešeláková
hodnotí stav triezvejšie a dochádza k záveru, že spôsob práce na stroji Caterpillar, ktorý si osvojil

žalobca, mohol viesť k jednostrannej záťaži pre horné končatiny v oblasti ramien a lakťov a v oblasti
zápästia a rúk, jednostranná, nadmerná záťaž nebola preukázaná. Uvedené preukazuje rozpor medzi
posudkami znalcov a otvára otázku dôveryhodnosti znaleckých posudkov. S uvedeným sa súd prvej
inštancie nijako nevysporiadal.

5.7.1 K znaleckému posudku MUDr. Kešelákovej žalovaný namietal, že mu boli doručené 2 DVD nosiče
so súbormi; videosúbory majú trvanie spolu 18 minút. Podľa posudku však znalkyňa pracovala so
záznamom trvajúcim 40 minút a predložené videozáznamy predstavujú menej ako 50% záznamu, s
ktorým údajne znalkyňa pracovala. Uvedené je inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Je na mieste konštatovať, že dôkaz nebol vykonaný korektne a závery

znalcanemožnoverifikovať.Zdoručenéhovideozáznamuvšakvyplýva,žeosobaovládajúcastroj,ažna
krátku chvíľu, má obe predlaktia položené na lakťových opierkach. Stroj je tak možné ovládať spôsobom
predpokladaným manuálom. Aj osoba, ktorá stroj ovládala, si v krátkej chvíli, kedy pravú ruku nemala
položenú na lakťovej opierke, si túto na palubnú dosku položila skôr „ležérne“ a rozhodne nie s úmyslom
použiť pravú ruku na „pridržanie sa“.

5.7.2 Súd sa s týmto dôkazom vysporiadal, poukázal na niektoré aspekty práce, najmä že pracovník je
vystavený určitým trhavým pohybom a že pri pohybe musí mať krk vytočený na ľavú alebo pravú stranu.
Tento videozáznam je však súčasne dôkazom, že stroj rozhodne nie je potrebné ovládať spôsobom,
akým to popisuje žalobca.

5.8 K znaleckému posudku MUDr. Čellára žalovaný uviedol, že predmetom skúmania tohto znalca
nebolo hľadanie príčinnej súvislosti, ale skôr to, či poškodenia zdravia, ktoré boli diagnostikované u
žalobcu, spadajú pod položku č. 29. Znalec MUDr. Čellár dospel k dvom kľúčovým záverom, a to
že poškodenia zdravia, ktoré boli diagnostikované u žalobcu, možno zaradiť do kategórie „choroba z

dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín“ a práce, ktoré žalobca vykonával u
žalovaného, dávajú možnosť vzniku týchto poškodení. Nebolo však bližšie skúmané vplyv konkrétnych
prác, nedošlo k objektivizácii vibrácií jednotlivých strojov, nebola zohľadnená dĺžka doby, počas
ktorej bol žalovaný vystavený vibráciám, jeho vek v čase, keď bol týmto vibráciám vystavený, nebolzohľadnený čas medzi jednotlivými zmenami, ani iné opatrenia zamestnávateľa, určené na regeneráciu
zamestnancov. Nebolo skúmané, či je z ortopedického hľadiska možné, aby sa subjektívne ťažkosti
začaliprejavovaťažsodstupomniekoľkýchrokov.Žalovanýnamietal,žezáveryznalcovMUDr.Petrušku

aj MUDr. Čellára sú zovšeobecňujúce, bez prepojenia konkrétnych zdravotných problémov žalobcu, s
výkonom práce u žalovaného a pracovnými podmienkami. Je rozdiel medzi záverom, že povaha prác u
žalovaného dáva možnosť vzniku z povolania a záverom, že práca u žalovaného je príčinou choroby z
povolania. Ani v jednom posudku nebolo zohľadnené, po akú dobu žalobca vykonával tú-ktorú činnosť,
aký konkrétny vplyv mala alebo mohla mať tá-ktorá pracovná činnosť pre zdravie žalovaného, aký vplyv

na stav žalovaného môžu mať iné faktory a aký vplyv môže mať na zaťažené horné končatiny pracovný
zlozvyk, ktorý bolesti prehlbuje. Vytkol súdu prvej inštancie, že tento nekriticky prevzal všetky názory
znalcov MUDr. Petrušku a MUDr. Čellára a dospel tak na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
zisteniam. S poukazom na závery právnej vedy a judikatúry vo vzťahu k znaleckým posudkom žalovaný
uzavrel, že znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý súd hodnotí ako akýkoľvek
iný dôkaz. Je povinnosťou súdu zhodnotiť súlad záveru znaleckého posudku s ostatnými vykonanými

dôkazmi, posúdiť, či sú závery posudku náležite odôvodnené, či bolo prihliadnuté na všetky skutočnosti,
s ktorými sa bolo treba vysporiadať. Okresný súd takéto zhodnotenie nevykonal a zodpovednosť
za skutkovú správnosť rozsudku preniesol na znalcov, čo nie je ústavne konformné. Za nesprávne
právne posúdenie považoval žalovaný záver o tom, že žalovaný v celom rozsahu zodpovedá za škodu
spôsobenú žalobcovi ako zamestnancovi z dôvodu choroby z povolania. Nedošlo v tomto smere k

zohľadneniu ani jedinej námietky žalovaného. Poukázal na to, že žalobca absolvoval riadny výcvik a jeho
vedomosti o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci boli priebežne overované; vykonal kurz obsluhy a
praktický výcvik. Pravidelne absolvoval periodické školenie a teoretické preskúšanie a praktický zácvik
na prepravníkovom nakladači SCHOPF; rovnaké školenie, preskúšanie a zácvik absolvoval vo vzťahu
k práci na stroji CAT ELPHISTONE. Absolvoval množstvo školení na úseku bezpečnosti a ochrany

zdravia; bolo preukázané, že pri práci s nakladačmi nedochádza k nadmerným vibráciám. Žalovaný
mal za preukázané, že žalobca mal adekvátne teoretické poznatky a množstvo praktických skúseností,
na základe ktorých musel vedieť, že ním zvolený spôsob riadenia stroja nie je správny. Žalobca si tak
nesprávnypracovnýnávykosvojilsámazamestnávateľovinikdyneoznámil,žetrpíbolesťamipriobsluhe
stroja.

5.9 Žalovaný tvrdil, že splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu z § 147 ods.1 Zákonníka práce; vynaložil
všetko potrebné úsilie a splnil všetky právne povinnosti, ktoré mu ukladá právny poriadok Slovenskej
republiky. Napriek uvedenému zodpovedá za poškodenie zdravia žalobcu v celom rozsahu, a to napriek
tomu, že žalobca si svojvoľne osvojil pracovný návyk a prepravný stroj ovládal v rozpore s návodom na

ovládanie. Tým, že žalobca stroj ovládal spôsobom, ktorý mu spôsoboval bolesť, porušil svoju povinnosť
pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka.

5.10 Súd prvej inštancie bagatelizoval podiel pracovného zlozvyku žalobcu na jeho výslednom
zdravotnom stave. Je nesporné, že poškodenie zdravia sa v oblasti horných končatín začalo subjektívne

prejavovať v priebehu roku 2006; rovnaký rok bolo vykonané prešetrenie podozrenia na chorobu z
povolania. Od roku 1998 do roku 2002 žalobca obsluhoval najmä nakladač SCHOPF a od roku 2002
do roku 2006 nakladač Caterpillar a práve vo vzťahu k nakladaču Caterpillar bolo zistené, že si žalobca
osvojil nesprávny pracovný návyk. Žalovaný položil otázku, či je iba náhodou, že žalobca práve po 4
rokoch práce na nakladači Caterpillar v súvislosti s nesprávnym pracovným návykom začne pociťovať

zvýšené bolesti v oblasti horných končatín alebo ide o vzťah príčiny a následku, majúci zásadný vplyv
na právne posúdenie veci. Závery súdu prvej inštancie v tomto smere vnímal žalovaný ako zásadný
problém a nesprávny právny záver zakladajúci prípustnosť odvolania. Ak žalobca takmer 50% z celkovo
odpracovaných rokov neustále pracoval spôsobom, ktorý mu spôsoboval bolesť, ako to vyplýva zo
žalobyavýpovedežalovanéhoazamestnávateľovitoneoznámil,anitonepovažovalzapotrebné,ozlom

pracovnom návyku vedel, uvedené nie je možné označiť za minimálny, nepodstatný či zanedbateľný
problém. Žalovaný považoval za vysoko pravdepodobné, že uvedený svojvoľný, technicky nesprávny,
pocitovo bolestivý a časovo dlhodobý spôsob ovládania stroja významnou mierou prispel k zdravotným
ťažkostiam žalobcu.

5.11 Žalovaný poukázal vo vzťahu k dokazovaniu príčinnej súvislosti na názory právnej vedy;
konštatoval, že s ohľadom na skutočnosť, že na vznik škodlivého následku spravidla nepôsobí
iba jedna príčina, je esenciálne rozlišovať medzi hlavnými príčinami a príčinami vedľajšími. V
posudzovanom prípade možno uvažovať o súbežnej kauzalite, prípadne kumulatívnej kauzalite. Znapadnutého rozsudku však nevyplýva, aké nezávislé príčiny, resp. podmienky spôsobovali vznik
následku. Všeobecné konštatovania prevzaté zo znaleckého posudku nie sú ani dostatočne presvedčivé
preuplatnenieprincípuspravodlivosti.Odmietoltakzáver,žejedinoupríčinouvznikuchorobyzpovolania

je súhrnné pôsobenie sprievodných javov všetkých prác, ktoré žalobca u žalovaného vykonával a že
za chorobu z povolania zodpovedá v celom rozsahu žalovaný. Takýto záver považoval za rozporný s
vykonaným dokazovaním a je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.

5.12 Žalovaný napokon namietal arbitrárnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie; bolo potrebné

vykonať riadne posúdenie pracovného zlozvyku žalobcu, posúdenie toho, že žalobca práce vykonával
spôsobom, ktorý mu spôsoboval bolesť a túto skutočnosť zamestnávateľovi ani neoznámil; posúdenie
pomeru času prác na banských dielach k prácam na pracoviskách výstupkového dobývania a posúdenie
pracovných podmienok tak, aby bolo možné k zaťaženiu horných končatín žalobcu pripojiť prívlastky
„jednostranné, nadmerné a dlhodobé“. Mal za to, že okresný súd sa nedostatočne vysporiadal s
výhradami,ktoréžalovanývyslovilvočiznaleckýmposudkom;nedostatočnesavysporiadalsozisteniami

regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Okresný súd prehliadol dlhodobé porušenie právnych
povinností zo strany žalobcu a dôkazy v prospech žalovaného ostali nepovšimnuté. Akceptoval tézu,
že stroje žalovaného sú jednou z príčin poškodenia zdravia žalobcu, napriek dôkazom o tom, že pri ich
práci nedochádza k prenášaniu vibrácií nad stanové limity.

6.Žalobcavpísomnomvyjadrenínavrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokokresnéhosúdupotvrdil
a žalovaného zaviazal k náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6.1 Zhrnul podstatné body odvolacej argumentácie, na základe ktorej by sa ktorýkoľvek zamestnávateľ
vedel zbaviť zodpovednosti za chorobu z povolania, ak by preukázal, že prehadzoval zamestnanca

na viacero pozícií. Toto tvrdenie žalovaného považoval za absurdné. Žalovaný na podporu svojich
tvrdení opakovane predkladá správy a tvrdenia, ktoré boli v priebehu konania viacnásobne prekonané
vykonanými znaleckými posudkami. V prípade posudku PSK-3089, vyhotoveného 26. októbra 1999
Skúšobným ústavom dopravnej a stavebnej techniky Žilina, ide o posudok, ktorý bol realizovaný na
stojacom stroji, resp. pohybujúcom sa na spevnenom rovnom povrchu. V porovnaní s posudkom

vykonanýmzostranyznalkyne,jevýpovednáhodnotatohtopotvrdenianulová.Akžalovanýargumentuje
ohľadom nejasnej miery zaťaženia pravej a ľavej ruky žalobcu, žalobca zdôraznil, že zo znaleckého
dokazovania vyplynulo, že u žalobcu dochádzalo k nadmernému zaťažovaniu oboch strán horných
končatín. Uvedená skutočnosť bola zaznamenaná nielen pri rekapitulácii jednotlivých diagnóz, postupne
zisťovaných v zdravotníckych zariadeniach, ale aj dôkladne odôvodnené v rozsudku.

6.2 Žalobca mal za to, že v podstate každý dôkaz podporoval jeho tvrdenie, resp. vyvracal tvrdenia
žalovaného. Napriek tomu žalovaný bežne argumentuje o nespornosti, že žalobca si svoj pracovný
návyk osvojil sám a pracovné stroje ovládal v rozpore s návodom na ovládanie. Podľa názoru žalobcu
znalecképosudkyjednoznačnekonštatovaliobjektívnupotrebupridržiavaniasapalubnejdosky;okresný

súd konštatoval, že pri porovnaní popisu jednotlivých činností a polôh ovládajúceho pracovníka v stroji
v znaleckom posudku a prehratého videozáznamu z kabíny bolo potrebné konštatovať, že tento popis
zo strany znalkyne je objektívny a zodpovedá skutočnosti. Ak žalovaný (žalobca nesprávne uviedol
„žalobca“) v rámci odvolania kladie hypotetické otázky ohľadom miery zavinenia práce na prepravníku
CAT, ignoruje závery znaleckých posudkov. Poukázal na záver okresného súdu, podľa ktorého sa

žalovanému nepodarilo preukázať, že zdravotné postihnutia a konštatovanú chorobu z povolania čo i len
do malej miery zavinil pracovný návyk žalobcu, ktorý by bol zároveň porušením či už bezpečnostných
predpisov alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. K argumentácii
žalovaného ohľadom súbežnej a kumulatívnej kauzalite mal žalobca za to, že žalovaný nesprávne
interpretuje príslušné ustanovenia Zákonníka práce ohľadom predpokladov existencie zodpovednosti

zamestnávateľa za chorobu z povolania.

6.3 Vo vzťahu k argumentácii znaleckým posudkom žalovaného, žalobca mal za to, že žalovaný
tendenčne opakuje snahu bagatelizovať závery až troch znaleckých posudkov, ktoré potvrdili prítomnosť
jednostrannej, dlhotrvajúcej a nadmernej záťaže u žalobcu z dôvodu práce u žalovaného. Vyjadril

sa k dokazovaniu doplneného Okresným súdom Banská Bystrica, pracovisko Brezno vo vzťahu k
videozáznamu z prešetrovania znalkyňou MUDr. Kešelákovou. Zdôraznil, že súd považoval
popis zo strany znalkyne za objektívny a zodpovedajúci skutočnosti. Takisto mal žalobca za to,
že žalovaný sa účelovým zamýšľaním sa nad jednotlivými závermi znalca MUDr. Petrušku snažírelativizovať jednotlivé jeho závery. Ide síce o legitímne právo procesnej strany snažiť sa vyvrátiť
jednoznačne formulovaný dôkaz; pri danej argumentácii sa však dalo vyhnúť až cynickým prirovnaniam
a vyfabulovaným domnienkam.

7. Žalobca v ďalšom vyjadrení (replika) zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených.
Novú (podstatnú) argumentáciu neuviedol, polemizoval s tvrdeniami žalobcu. Za kľúčovú považoval
nasledovnú právnu otázku: „Je alebo nie je porušením právnych predpisov na úseku bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci, ako aj úplne elementárnej prevenčnej povinnosti, ak žalobca napriek tomu,

že pri práci so strojom Caterpillar - podľa jeho vlastných slov - pociťoval bolesti, pokračoval v takomto
bolestivom výkone práce ďalších niekoľko rokov? Naozaj to nezakladá ani len čiastočnú zodpovednosť
žalobcu za stav vlastného zdravia?“ Žalobca nepopiera, že uvedené práce boli vykonávané pre neho v
rámci pracovného pomeru, ale považuje za nesprávne, ak zodpovednosť za zdravotný stav žalobcu je
v celom rozsahu kladená na žalovaného ako zamestnávateľa.

8. Duplika na repliku podaná nebola.

9 . Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, ods.2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

9.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné námietky žalovaného ako aj predchádzajúce konanie
spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie,
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré s prihliadnutím na obsah žaloby aplikoval správne
ustanovenie právneho predpisu; vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom

a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní
a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia
z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380
ods.2 C.s.p.).

11. Z odvolania vyplýva, že odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. d), f) a h)
C.s.p..

11.1 Inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365
ods.1 písm.d/ C.s.p.) je procesná vada, ktorá nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie dôvody,

pokiaľ mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. pochybenia pri vykonávaní dôkazov,
porušenie povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím). Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť súdneho
rozhodnutia.

11.2 Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť

v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods.1 písm.
e/ C.s.p.), alebo v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§
365 ods.1 písm.f/ C.s.p.).

11.3 Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 1Cdo/222/2009 zo dňa 26.2.2020); nesprávnym právnym posúdením sa rozumie
subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze
nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie
veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu

právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na
zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 2MCdo/4/2009).12. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné.
Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými
úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je v odvolacom

konaní preskúmateľný a zrozumiteľný. Odvolací súd sa stotožnil v celom rozsahu s právnymi závermi
a argumentáciou súdu prvej inštancie tak ako sa premietla do napadnutého rozhodnutia; okresný
súd rozhodol správne, pokiaľ žalobu vyhovel. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia, že
žalovaný ako zamestnávateľ zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi ako zamestnancovi chorobou
z povolania. Okresný súd napadnuté rozhodnutie založil na záveroch, že bolo preukázané, že žalobca

bol zamestnancom žalovaného, žalobca trpí chorobou, ktorá je v zmysle platných právnych predpisov
chorobou z povolania, žalobca pracoval u žalovaného v pracovných podmienkach, za ktorých táto
choroba z povolania vzniká a žalovaný ako zamestnávateľ nepreukázal liberačné dôvody, pri existencii
ktorých by sa zodpovednosti za škodu spôsobenú chorobou z povolania svojej zodpovednosti (ktorá je
v Zákonníku práce vymedzená ako objektívna zodpovednosť) zbavil úplne, alebo čiastočne.

13. Odvolací súd v zhode z prv vyslovenými názormi uvedenými v zrušujúcom uznesení konštatuje,
že právny rámec žalobou uplatneného nároku vyplýva z § 195 ods.4 Zákonníka práce, podľa ktorého
za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého
zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých

vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby uvedené v právnych
predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich
uvedených.

13.1 Vo všeobecnosti k chorobe z povolania odvolací súd konštatuje, že všetky definície právnej vedy vo

vzťahu k chorobe z povolania sú iba parafrázou zákonnej definície. Choroba z povolania podľa zákona
č.461/2003 Z.z. (§ 8) je choroba uznaná špecializovaným pracoviskom zaradená zo zoznamu chorôb
z povolania (príloha 1), ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe. Choroba môže byť uznaná
za chorobu z povolania iba vtedy, ak sa preukáže, že vznikla pri výkone pracovných činností a zároveň
sa táto choroba nachádza v zozname chorôb z povolania. Ide o zákonnú definíciu choroby z povolania.

13.2 Podľa definície Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky „choroba
z povolania je choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená do zoznamu chorôb
z povolania, ak vznikla zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej
súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh a za podmienok uvedených v zozname.

13.3 Zo všeobecných verejne dostupných informácii vyplýva, že najčastejšími chorobami z povolania
v podmienkach Slovenskej republiky je ochorenie končatín z dlhodobého nadmerného a jednostranného
zaťaženia (bod 29 prílohy č.1 k zákonu č.461/2003 Z.z.) a ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov
končatín spôsobené prácou s vibrujúcimi nástrojmi (bod 28 prílohy č.1 k zákonu č.461/2003 Z.z.). Tieto

choroby sa prejavujú zvyčajne po niekoľkých rokoch práce bolesťami v zápästí, choroba z vibrácií sa
prejavuje na časti tela, kde vibrácie pôsobia, najčastejšie sú tak postihnuté ruky zamestnanca, ktorý
pracuje s vibrujúcimi nástrojmi.

13.4 Choroba z povolania vzniká predovšetkým v dôsledku škodlivých faktorov pracovného prostredia;

tieto faktory môžu byť fyzikálne (hluk, vibrácie, extrémne teploty), ale aj chemické alebo biologické;
choroby z povolania môžu vznikať aj z dôvodu dlhodobého preťaženia organizmu v dôsledku preťaženia
pohybovéhoaparátuprifyzickynáročnejpráci;kchorobezpovolaniamôževiesťajdlhodobámonotónna
práca.

13.5 Vo všeobecnosti odvolací súd dodáva, že vo vzťahu k chorobám z povolania medzi najrizikovejšie
profesiepatríťažbaadobývanie,konkrétneprofesiebaníkaačlenavrtnéhotímu,vrámciktorýchprofesií
zamestnanci najčastejšie trpia pneumokoniózami, chronickými respiračnými chorobami a chorobami
z vibrácií.

13.6 Pokiaľ ide o pracovný úraz a chorobu z povolania, už z bežného porovnania týchto inštitútov
vyplýva, že kým pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým a násilným
pôsobením vonkajších vplyvov, choroba z povolania je choroba uznaná príslušným zdravotníckymzariadením, zaradená do zoznamu chorôb z povolania, ak vznikla pri plnení pracovných úloh alebo
služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh a za
podmienok uvedených v zozname. Pracovný úraz je tak jednorazový incident; choroba z povolania je

výsledkom dlhodobého poškodzovania organizmu.

13.7 Z uvedeného možno vyvodiť, že
i/ choroba v povolania vzniká počas trvania pracovného pomeru,
ii/ choroba z povolania vzniká v dôsledku vykonávania nejakej pracovnej činnosti,

iii/ pracovná činnosť sa vykonáva za takých pracovných podmienok, ktoré majú vplyv na vznik danej
choroby z povolania.
Je treba zdôrazniť, že zodpovednosť zamestnávateľa v zmysle § 195 ods.5 Zákonníka práce je
zodpovednosť objektívna; zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce
z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci; zodpovedným je zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením

v pracovnom pomere a u ktorého vykonával pracovné činnosti, pri ktorých vzniká choroba z povolania.
Zamestnávateľ sa zodpovednosti môže zbaviť iba za splnenia predpokladov uvedených v § 196
Zákonníka práce.

13.8 Pre pozitívne konštatovanie zodpovednosti zamestnávateľa je potrebné v súdnom konaní zistiť, či

1/ žalobca trpí chorobou, ktorá by mohla mať charakter choroby z povolania,
2/ či a kde bol zamestnanec v období predchádzajúcom zisteniu choroby zamestnaný, prípadne či mimo
pracovného pomeru nevykonával činnosti za podmienok, za ktorých táto choroba vzniká,
3/ či u tohto zamestnávateľa, u ktorého bol zamestnanec pred zistením tejto choroby, existujú také
pracovné podmienky, ktoré majú vplyv na vznik choroby z povolania,

4/ či zhrnúc vyššie uvedené (body 1/-3/) tohto odseku ide o chorobu z povolania a
5/ či zo strany zamestnávateľa došlo k účinnej liberácii z objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú
zamestnancovi chorobou z povolania.

13.9 Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí všetkými

naznačenýmiotázkamidôslednezaoberal,natietootázkypodrobneaprecízneodpovedalvnadväznosti
na závery zistené vykonaným dokazovaním a dospel k správnemu skutkovému a právnemu záveru, že
žalovaný ako zamestnávateľ zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi ako zamestnancovi v dôsledku
choroby z povolania.

14. Okresný súd sa pred vecným prejednaním veci zaoberal otázkou, či má právomoc na prejednanie
a rozhodnutie sporu žalobcu so žalovaným v otázke, či je možné určiť v civilnom sporovom konaní
zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú zamestnancovi v dôsledku choroby z povolania.
S poukazom aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) uzavrel,
že uplatnený nárok je nárokom vyplývajúcim z pracovnoprávneho sporu, rozhodovanie o ktorom patrí

do právomoci všeobecných súdov. Proti tomuto záveru odvolateľ nenamietal a so zodpovedaním otázky
právomoci súdu okresným súdom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

15. K procesným otázkam odvolací súd ešte poukazuje na odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie
rozhodol nad rámec toho, čo ako predmet konania vymedzil žalobca; žalobca zdravotné poškodenie

spájal so záťažou, ktorej bol vystavený počas práce s prepravníkovým nakladačom; týmto smerom sa
uberalo aj dokazovanie a existuje rozpor medzi tým, čo žalobca poňal ako príčinu poškodenia zdravia
a tým, čo ako príčinu poškodenia zdravia uviedli znalci v znaleckých posudkoch.

15.1 K uvedenej námietke sa odvolací súd vyjadril už v zrušujúcom uznesení, keď na námietku, že

nebolo rozhodované o pripustení zmeny žaloby v dôsledku zmeny skutkových tvrdení uviedol, že
predmetom konania bolo určenie choroby z povolania; predmetom konania bolo rozsúdenie sporu
medzi žalobcom a žalovaným či choroba diagnostikovaná žalobcovi je chorobou z povolania (a teda,
či vznikla v dôsledku pracovnej činnosti žalobcu, ktorú vykonával pre žalovaného, či ide o chorobu,
ktorá vzniká počas pracovného pomeru a či pracovná činnosť žalobcu bola vykonávaná za podmienok,

ktoré majú vplyv na vznik danej choroby z povolania). Pre chorobu z povolania je charakteristické, že
pôsobenie vonkajších faktorov je dlhodobé; choroba s povolania sa nemusí prejaviť bezprostredne po
vystavení podmienkam, za ktorých vzniká (v takom prípade by bolo možné skôr konštatovať existenciu
pracovného úrazu). Aj z laického pohľadu je zrejmé, že príznaky a prejavy choroby z povolania sa môžuprejaviť postupne a postupne môžu naberať určitú subjektívne vnímateľnú intenzitu; nie je vylúčené,
že symptomatika sa rozvinie až po určitom období, prípadne aj po preradení na iný druh práce.
Podstatné pre posúdenie zodpovednosti za vznik choroby z povolania je, či zamestnanec pracoval pre

zamestnávateľa za podmienok, ktoré majú vplyv na vznik tej ktorej choroby z povolania.

15.2 Odvolací súd už v zrušujúcom uznesení poukázal na nesporný fakt, že žalobca bol zamestnancom
žalovaného dlhé obdobie (ako pomocný lámač, obsluha banskej bezkoľajovej mechanizácie, práce na
razení a vystužovaní hlavnej banskej chodby, obsluha banskej bezkoľajovej mechanizácie a obsluha

prepravníkového nakadača). Žalobca je laik, rovnako ako žalovaný, a je tak pochopiteľné, že
žalobnú argumentáciu vo vzťahu k podmienkam, za ktorých vzniká choroba z povolania, smeroval
k preukazovaniu, že choroba z povolania mu vznikla v dôsledku práce na prepravníkovom nakladači,
nakoľko pri tomto pracovnom zaradení sa začali prejavovať a vyvíjať príznaky (rozvoj symptomatiky)
choroby považovanej za chorobu z povolania. Za takéhoto stavu pri posudzovaní zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu spôsobenú chorobou z povolania nebol súd viazaný iba žalobnou

argumentáciou, ale mohol prihliadnuť aj na ďalšie, v priebehu sporu prednesené skutkové okolnosti.
Pri vymedzenom predmete sporu (ktorým bolo rozsúdenie otázky, či žalovaný ako zamestnávateľ
zodpovedá za chorobu, ktorá vznikla u žalovaného, ktorý pracoval u žalobcu a tvrdil, že pracoval
v pracovných podmienkach, za ktorých vzniká choroba z povolania) bolo nevyhnutné prihliadať
a zaoberať sa so skutočnosťami, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli.

15.3 Uvedeným sa okresný súd zaoberal, poukázal na vyslovený názor odvolacieho súdu, ktorý bol pre
neho v ďalšom konaní a rozhodovaní záväzný (kasačná záväznosť rozhodnutia odvolacieho súdu).

15.4 Podstatné je (pri posudzovaní, či nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; k prekvapivému

rozhodnutiu), že súd prvej inštancie nezaložil svoje rozhodnutie na zisteniach, ktoré nevyplynuli
z vykonaného dokazovania alebo ktoré by žalovanému neboli známe, prípadne ku ktorým by nemal
možnosť vyjadriť sa a predniesť svoju argumentáciu. Aj z hľadiska možných príčin vzniku choroby
z povolania bolo potrebné predovšetkým zistiť, či žalobca u žalovaného pracoval v podmienkach,
za ktorých jemu diagnostikovaná choroba z povolania vzniká. Aj práve z tohto dôvodu (nakoľko na

posúdenie boli potrebné odborné znalosti) bolo v spore nariadené znalecké dokazovanie. To, že
žalobca podľa názoru žalovaného zmenil svoju argumentáciu, resp. ju rozšíril (podľa názoru súdu prvej
inštancie), nemá za následok konštatovanie o porušení práva na spravodlivý proces.

16. K podstatnej otázke, či žalobca trpí chorobou (ktorá by za splnenia ostatných podmienok mohla byť

chorobou z povolania), okresný súd konštatoval, že jednotlivé diagnózy, ktoré boli u žalobcu postupne
zistené v jednotlivých zdravotníckych zariadeniach, neboli sporné. Spornou bola otázka, či súhrn týchto
diagnóz u žalobcu je chorobou z povolania v zmysle zákona č.461/2003 Z.z. aj prílohy č.1 k nej v spojení
s ustanoveniami Zákonníka práce (§ 195 - § 198).

16.1 Ak odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie tento záver ako skutkovú a právnu otázku
zjednodušil, odvolací súd poukazuje na definíciu uvedenú v Encyclopaedia Beliana (Encyclopaedia
Beliana je slovenská všeobecná encyklopédia, ktorú vydáva v knižnej forme Encyklopedický ústav
Slovenskej akadémie vied od konca 90. rokov 20. storočia; na jej tvorbe sa podieľa kolektív redaktorov
Encyklopedického ústavu SAV a niekoľko sto autorov, konzultantov a oponentov z univerzít, vedeckých

ústavou a iných inštitúcií zo Slovenska, ale aj z Česka a z iných krajín). Podľa citovaného zdroja
choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín je ochorenie kostí, kĺbov,
šliach, svalov, nervov a ciev končatín spôsobené dlhodobým, nadmerným a jednostranným zaťažením
pri rozličných pracovných činnostiach bez potrebného času na zotavenie. Jeho vznik je podmienený
faktormi práce, individuálnym anatomicko – funkčným vybavením pracovníka na určitý druh práce

a spôsobom vykonávania práce, nepriaznivo naň pôsobia aj mimopracovné faktory, napr. vek, fajčenie,
obezita, dlhodobá mimopracovná alebo športová aktivita. Ochorenie sa vyskytuje napr. pri prácach, pri
ktorých treba pevne zvierať pracovný nástroj rôznej hmotnosti, pri montážnych prácach pri bežiacom
práce, pri prácach so stálym používaním nástrojov s malou rúčkou s potrebou pritláčania, pri prácach
so stálym používaním ihly alebo štetcov, pri prácach vo vynútených polohách končatín, ako aj pri

prácach, pri ktorých prevažuje stereotypný opakovaný pohyb, navonok nepôsobiaci ako nadmerne
zaťažujúci. Rizikové sú aj mnohé práce spojené s dvíhaním bremien alebo s ovládaním pák, pri
ktorých ruka v zápästí dlhodobo zaujíma nepriaznivú polohu. Ochorenie sa prejavuje postihnutím tých
štruktúr a častí končatín, ktoré sa pri práci najviac namáhajú (roztrhnutie tkaniva, akútne, chronickéalebo recidivujúce zápaly, degeneratívne ochorenia, obrny nervov). Sprievodné prejavy kĺbových zmien,
ktorými sú opuch a porucha funkcie, neurologické tŕpnutie a mravčenie rúk a predklaktí, sa spočiatku
objavujú pri pracovnej činnosti, neskôr trvajú aj mimo nej. Od 1997 je toto ochorenie najčastejšie sa

vyskytujúcou chorobou z povolania v Slovenskej republike.

16.2 Záver okresného súdu vychádzajúci z konštatovania znalca o tom, že v posudzovanej veci nejde
o konkrétnu lekársku diagnózu, ale o súhrn všetkých diagnóz, ktorými žalobca trpí, je v celom rozsahu
správny.

17. Pokiaľ ide o podmienky, ktorým bol žalobca vystavený a ktoré môžu mať (ale nemusia mať) za
následok vznik choroby z povolania, je potrebné zdôrazniť, že z vykonaného dokazovania pre okresný
súd vyplynulo, že žalobca bol počas svojho pracovného života výlučne zamestnancom žalovaného,
u ktorého do doby najväčšej prípustnej expozície odpracoval 23 rokov. Žalovaný netvrdil a ani
nepreukázal, že by žalobca pred tým, ako bola choroba z povolania zistená na základe lekárskeho

posudku MUDR. Vilčeka
(hlásenie choroby z povolania č.96/2016), bol v pracovnom pomere u iného zamestnávateľa, prípadne
že by vykonával mimo pracovného pomeru činnosti za takých podmienok, za ktorých vzniká choroba
z povolania, prípadne že by vykonával akékoľvek činnosti za obdobných podmienok v rámci
voľnočasových aktivít. Nebolo tvrdené, zistené a ani preukazované, že by bol organizmus žalobcu

takýmto podmienkam vystaveným mimo pracovného pomeru. Už uvedené indikuje, že k pôsobeniu
vonkajších faktorov na organizmus žalobcu, s ktorým právne predpisy spájajú naplnenie podmienok
pre vznik choroby z povolania, mohol u žalobcu nastať práve počas vykonávania pracovných činností
u žalovaného.

18. Riešiac uvedený predpoklad okresný súd správne nariadil znalecké dokazovanie, nakoľko
zodpovedanie týchto otázok vyžadovalo vedecké poznatky a pre rozhodnutie vo veci bolo potrebné
zodpovedať otázku, či žalobca pre žalovaného vykonával pracovné činnosti v podmienkach, za ktorých
vzniká choroba z povolania.

18.1 Pokiaľ ide o podané znalecké posudky a závery v nich uvedené odvolací súd uvádza, že znalecké
dokazovanie a v ňom vypracovaný znalecký posudok je jedným z dôkazných prostriedkov (§ 187
C.s.p.); súd nariadi znalecké dokazovanie, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočnosti, na ktoré
treba vedecké poznatky a pre zložitosť veci nepostačuje odborné vyjadrenie. Výsledky znaleckého
dokazovania, ako aj ostatné vykonané dôkazy, podliehajú hodnoteniu súdom v zmysle § 191 ods.1

C.s.p.; súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Aj hodnotenie znaleckého
posudku podlieha zásade voľného hodnotenia dôkazov. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
Súd nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov znaleckého posudku a nahrádzať tak znalca; môže
výsledky znaleckého dokazovania hodnotiť voľne vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli

z iných dôkazov; môže hodnotiť znalca; skutočnosť, či posudok vychádza zo správneho skutkového
stavu, či posudok zodpovedá skutočnostiam, ktoré mu súd na posúdenie určil; súd môže hodnotiť
presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti pokiaľ ide o zadanie posudku a logické odôvodnenie
znaleckých záverov a jeho súlad, prípadne nesúlad s ostatnými vykonanými dôkazmi.

18.2 Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov súd nemôže nekriticky prevziať závery znaleckého posudku bez
toho, aby ich hodnotil v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej súd hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Z odbornej praxe vyvstal názor, že ak by súd slepo dôveroval
záverom znalca, znamenalo by to vo svojich dôsledkoch poprieť zásadu voľného hodnotenia dôkazov,

poprelo by to možnosť súdu hodnotiť podľa svojho vnútorného presvedčenia, privilegovať znalecký
dôkaz a preniesť zodpovednosť za skutkovú správnosť súdneho rozhodnutia na znalca. O takýto prípad
ale v prejednávanej veci nejde.

18.3 Podané znalecké posudky a závery v nich uvedené aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedajú

zadanému účelu, a teda, či je možné u žalobcu určiť ochorenie pravej, resp. ľavej končatiny, ktoré
by mohlo byť spôsobené vplyvom jednostranného, nadmerného a dlhodobého zaťaženia končatiny
v dôsledku vykonávania prác u žalovaného (MUDr. Petruška); resp. či mohli alebo nemohli pracovné
podmienky u žalovaného popisované žalobcom spôsobiť u žalobcu jednostranné, dlhodobé a nadmernézaťaženie niektorej z horných končatín alebo oboch horných končatín (MUDr. Kešeláková). Doplnok
k posudku MUDr. Petrušku vypracoval MUDr. Čellár (v dôsledku zdravotných dôvodov na strane MUDr.
Petrušku). Je zrejmé, že znalci vychádzali zo spisového materiálu obsiahnutého v súdnom spise;

zo znaleckých posudkov vyplývajú podklady, ktorými znalci pri vypracovávaní znaleckého posudku
disponovali a z ktorých vychádzali.

18.4 Podľa presvedčivých záverov súdu prvej inštancie závery znaleckého dokazovania nie sú v rozpore
s ostatnými skutkovými okolnosťami zistenými vykonaným dokazovaním. Odvolací súd konštatuje, že

rozpor síce nevyhnutne vzniká medzi tvrdeniami žalovaného a závermi znaleckých posudkov; žalovaný
však rovnako ako súd nie je odborníkom na posudzovanú otázku a tvrdeniami žalovaného nemožno
nahrádzať odborné závery znaleckého posudku (znaleckých posudkov).

18.5 V konečnom dôsledku by bolo v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného sporového konania,
ak by žalobca predložil súkromný znalecký posudok (§ 209 C.s.p.), prípadne navrhol kontrolné znalecké

dokazovanie; takýmto spôsobom žalovaný nepostupoval. Princípom dokazovania podľa Civilného
sporového poriadku je kontradiktórnosť konania; každá zo strán sporu má povinnosť vyhľadávať
a predkladať dôkazy a vyjadrenia. Súd dôkazy a ani iné tvrdenia nevyhľadáva, postupuje striktne podľa
zákona. Úlohou súdu je rozhodovať na základe dôkazov, ktoré predkladajú najmä strany konania. Súd
rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Výnimkou zo zásady kontradiktórnosti v Civilnom

sporovom konaní je postup podľa ustanovenia § 185 ods.2 ods.3 C.s.p.; o takúto procesnú situáciu vo
vzťahu k uplatnenému nároku nešlo.

19. Odvolateľ rozporujúc závery znaleckých posudkov poukázal na správu Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva v Rimavskej Sobote a na odborný posudok PSK-3089 vo vzťahu

k prepravníkovému nakladaču Caterpillar, z ktorých má vyplývať, že nadmerné zaťaženie konkrétnych
častí tela bolo u žalobcu ako zamestnanca pri pracovných činnostiach v prospech zamestnávateľa
vykonaných vylúčené. K uvedeným dôkazom predkladaným žalovaným vrátane správy Celoslovenskej
komisie na posudzovanie chorôb z povolania sa okresný súd vyjadril. Správu celoslovenskej komisie
podrobil kritike kvôli strohému zdôvodneniu negatívneho stanoviska; nebolo možné zistiť, na základe

akého skúmania komisia dospela k záveru, že u žalobcu neboli splnené klinické kritériá a nebolo zrejmé,
prečo sa komisia nezaoberala celkovým zdravotným stavom žalobcu. Kritike okresný súd podrobil aj
postup regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorému sa (v kontraste so znaleckým posudkom
MUDr. Kešelákovej) nepodarilo vytvoriť autentické podmienky, do ktorých sa telo zamestnanca pri
ovládaní prepravníkového nakladača môže dostať. Súd prvej inštancie tak hodnotil vykonané dôkazy

jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a zdôvodnil, z akého dôvodu prioritizoval závery vyplývajúce
zo znaleckých posudkov pred skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z dôkazov, ktoré na svoj prospech
v spore predložil žalovaný.

20. Žalovaný tvrdil, že okresný súd nevyhodnocoval rozdiel v rozsahu prác na banských dielach a na

pracoviskách výstupkového dobývania a na pravidelné rozloženie pracovných činností u žalovaného
v dôsledku predchádzania riziku dlhodobého, jednostranného a nadmerného vystavenia zamestnanca
práci v náročnom teréne. Uvedené neobstojí, túto skutočnosť súd prvej inštancie vyhodnocoval nielen
vo vzťahu k spôsobu ovládania prepravníkového nakladača (na všetkých typoch povrchov v bani bolo
zaznamenané, že ovládajúci pracovník na sedadle je vystavený určitým trhavým pohybom na každom

type terénu a zároveň bolo nevyhnutné mať vytočený krk a hlavu naľavo alebo napravo z dôvodu, že
vodič stroja sedí bokom k smeru jazdy), ale aj vo vzťahu k prípadnému nesprávnemu pracovnému
návyku žalobcu (ako to vyplýva z tvrdení žalovaného).

20.1 K uvedenému odvolací súd dodáva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nevychádza

v prejednávanej veci zo zistení, že by žalovaný subjektívne zavinil chorobu z povolania žalovaného
napríklad tým, že pri nariaďovaní pracovných činností zamestnancovi neboli dodržané predpisy týkajúce
sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo tým, že by bol žalobca ako zamestnanec neprimerane
využívaný na práce v rizikovom prostredí, prípadne že by žalovaný ako zamestnávateľ nezabezpečil
pre vykonávanie prác adekvátnu techniku, resp. že by žalobca nebol dostatočne na práce v banskom

prostredí zaškolený. Zodpovednosť zamestnávateľa v prípade choroby z povolania je zodpovednosťou
objektívnou, bez ohľadu na zavinenie zamestnávateľa. Dodržanie všetkých povinností vyplývajúcich
z bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci samo o sebe totiž nie je dôvodnom na obmedzenie alebo
zbavenie sa zodpovednosti. Platí to najmä v prípade, že zamestnanec vykonával u zamestnávateľapracovné činnosti v podmienkach, za ktorých tá ktorá choroba z povolania vzniká a táto choroba bola
u zamestnanca diagnostikovaná.

21. Odvolateľ spochybnil závery podaných znaleckých posudkov namietajúc ich všeobecnosť a to, že
znalci nezohľadnili všetky podľa žalovaného podstatné skutočnosti.

21.1 K uvedenému odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o posudok MUDr. Petrušku, je zrejmé, ktoré
podklady pre vypracovanie znaleckého posudku boli predložené a zároveň, že bolo vykonané znalecké

vyšetrenie žalovaného. Zo znaleckého posudku vyplýva, že skutočnosti zistené vlastným znaleckým
vyšetrením korešpondujú so skutočnosťami, ktoré znalec zistil z lekárskych nálezov množstva
odborných vyšetrení (vrátane operačného zákroku), ktoré žalobca absolvoval. Znalec nepochybne
využil pri zodpovedaní položených otázok odborné znalosti pri hodnotení žalobcom popisovaných
pracovných činností aj v súvislosti so žalobcom popisovaným pracovným prostredím. Úlohou znalca
nebolo vymedziť, pri ktorom konkrétnom druhu práce a v akom rozsahu dochádzalo k vystaveniu

podmienkam, za ktorých dochádza (môže dôjsť) k vzniku zdravotných postihnutí, ale odpovedať na
otázku
- či je možné u žalobcu určiť ochorenie pravej hornej končatiny spôsobenej vplyvom jednostranného,
nadmerného a dlhodobého zaťaženia tejto končatiny v dôsledku vykonávania práce u žalovaného, tak
ako ju popisuje žalobca,

- detto u ľavej hornej končatiny a
- uviesť iné súvisiace zistenia z položených otázok nevyplývajúce a ktoré sú podstatné pre súdne
konanie.

21.2 Na uvedené otázky znalec zodpovedal; zo znaleckého posudku vyplýva, že vychádzal z popisu

pracovných činností a spôsobu ich vykonávania žalobcom (pri znaleckom vyšetrení) a zo všeobecných
odborných znalostí znalca; tieto zistenia boli podľa znalca súladné s predloženými lekárskymi nálezmi.
Je potrebné pripomenúť, že posudzovanie naplnenia podmienok pre vznik choroby z povolania
musí mať v porovnaní s pracovným úrazom určitú mieru všeobecnosti; na rozdiel od momentu (pri
pracovnom úraze) sa nevyhnutne posudzuje dlhšie pracovné obdobie (vyžaduje sa odpoveď na otázku,

či zamestnanec vôbec u zamestnávateľa pracoval v podmienkach, z ktorých vzniká choroba z povolania.
Ak znalec uviedol, že ide o dennodenne sa opakujúce činnosti je potrebné pripomenúť, že na inom
mieste posudku poukazoval na všetky pracovné zaradenia žalobcu; pri trvaní prác v podzemí v rozsahu
23 rokov nie je konštatovanie o dennodennej záťaži v rozpore so zásadami elementárnej logiky. Znalec
za podmienky, z ktorých vzniká choroba z povolania, tak považoval nielen práce z kladivami, ale aj práce

spojené s obsluhou prapravníkového nakladača.

21.3 Podstatnou otázkou v prípade námietky vo vzťahu k znaleckému posudku MUDr. Petrušku nie je, či
tú ktorú konkrétnu pracovnú činnosť žalobca vykonával iba po dobu povolenej expozície, ale skutočnosť,
že takúto pracovnú činnosť vykonával. V prípade choroby z povolania nemožno konštatovať, že ňou trpí

každý zamestnanec, ktorý vykonával takéto pracovné činnosti za podmienok, z ktorých vzniká choroba
z povolania, ale že u konkrétneho zamestnanca, sa takéto zdravotné postihnutie rozvinulo.

21.4 Odvolateľ tvrdil, že znalec nezohľadnil skutočnosť, že v čase, kedy žalobca pracoval kladivami,
absolvoval zdravotnú prehliadku, ktorá zdravotné problémy nepreukázala a nepreukázala žiadne

subjektívne ťažkosti. Práve v uvedenom je rozdiel medzi pracovným úrazom a chorobou z povolania,
keď pri pracovnom úraze sú bezprostredne po úraze zrejmé podmienky, za ktorých sa pracovný úraz
stal.Naprotitomuprichorobezpovolaniaideodlhodobépôsobeniepodmienok,zaktorýchvzniká(môže
vzniknúť) choroba z povolania, ktorej symptomatika sa môže rozvinúť po uplynutí určitého obdobia,
najmä v prípade, pokiaľ je zamestnanec naďalej vystavený podmienkam, za ktorých choroba z povolania

vzniká, čo aj pri inej pracovnej činnosti a za inej intenzity.

21.5 Ak znalec pri posudzovaní pracovných podmienok zvažoval aj pridané faktory (vibrácie, vlhkosť,
zvýšená teplota, prievan), ide o skutočnosti všeobecne známe; práve tieto faktory charakterizujú banské
pracovné prostredie a žalovaný nepreukázal, že na konkrétnom pracovisku sa takéto pridané faktory

nevyskytovali.22. Vo vzťahu k znaleckému posudku MUDr. Kešelákovej žalovaný predovšetkým namietal, že znalkyňa
pracovala so záznamom z pracovného prostredia v prepravníkovom nakladači v rozsahu 50 min.
a žalovanému boli predložené videosúbory v trvaní spolu 18 minút.

22.1 Uvedená odvolacia námietka by mohla byť dôvodná v prípade, ak by zo znaleckého
posudku vyplývalo, že pracovné prostredie a spôsob obsluhy prepravníkového nakladača znalkyňa
charakterizovala spôsobom, ktorý v žalovanému doručenom zázname nie je obsiahnutý. Podstatný je
záver o tom, že znaleckým dokazovaním boli zistené otrasy závisiace od nerovnosti povrchu a rýchlosti

prepravníka; tieto otrasy sa prejavovali v hornej polovici trupu, v oblasti hrudníka, ramien, krčnej chrbtice
a hlavy; obsluha (stroja) musela pri vedení stroja otáčať krk a hlavu na strany, čím dochádzalo k rotácii
krčnej chrbtice. Znalkyňa navyše konštatovala, že aj pri bežnej (štandardnej) obsluhe prepravníkového
nakladača dochádza k nadmernej, jednostrannej a dlhodobej záťaži oboch horných končatín.

23. Znaleckému dokazovaniu vykonanému v konaní pred súdom prvej inštancie možno formálne

vytknúť, že znalci MUDr. Petruška a MUDr. Kešeláková neboli v spore vyslúchnutí a nemohli tak
zodpovedaťprípadnéotázkystránsporu.Vprejednávanejvecivšakišlooobjektívnusituáciuspôsobenú
tým, že znalkyňa MUDr. Kešeláková bola vyčiarknutá zo zoznamu znalcov a znalec MUDr. Petruška
oznámil, že zo zdravotných dôvodov doplnok k znaleckému posudku nevypracuje. Aj z toho dôvodu
okresný súd nariadil znalecké dokazovanie a za znalca ustanovil MUDr. Čellára, ktorého úlohou bolo

vypracovať doplnok k už podanému znaleckému posudku MUDr. Petrušku. Uvedený znalec zodpovedal
na položené otázky; jeho posudok považoval odvolateľ opätovne za všeobecný, bez zodpovedania
otázok, ktoré boli pre žalovaného podstatné.

23.1 S uvedeným tvrdením sa súd prvej inštancie nestotožnil a nestotožňuje sa s ním ani odvolací

súd. Závery posudku MUDr. Čellára totiž v potrebnom rozsahu dotvárajú skutkový stav, uvedený
posudokokresnýsúdhodnotilnielenjednotlivo,aleajvsúvislostisoskutkovýmizisteniami,vyplývajúcimi
z ostatných vykonaných dôkazov. Podstatné pre okresný súd bolo zistenie, že okrem práce na
prepravníkovom nakladači aj ďalšie práce, ktoré žalobca vykonával ako pracovné činnosti, mali vplyv
na vznik zdravotných ťažkostí žalobcu. Pri takomto závere nebolo nevyhnutné posudzovať, ktorá

z pracovných činností a v akom rozsahu prispela k zdravotným postihnutiam; žalovaný naďalej
zvýrazňuje otázku vibrácií. Tu odvolací súd zdôrazňuje, že diagnostikovanou chorobou z povolania
nebola choroba pod položkou 28 prílohy č.1 zákona č.461/2003 Z.z. (choroba z vibrácií), ale choroba
z povolania pod položkou 29 (choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia
končatín), i keď posudzovanie existencie vibrácií znalci v znaleckých posudkoch posudzovali.

23.2 Odvolateľ odvolacou argumentáciou akoby žiadal určiť moment, kedy došlo k vystaveniu žalobcu
podmienkam, za ktorých vznikli zdravotné následky, ktoré by mohli byť chorobou z povolania;
kuvedenémuodvolacísúdvzhodesozávermiznaleckýchposudkovodpovedá,ženavznikzdravotných
ťažkostí žalobcu mali (mohli mať) vplyv prakticky všetky práce, ktoré žalobca pre žalovaného vykonával.

23.3 Ak žalovaný namietal, že je rozdiel medzi záverom, že povaha prác u žalovaného dáva možnosť
vzniku choroby z povolania so záverom, že práca u žalovaného je príčinou choroby z povolania, odvolací
súd s týmto tvrdením súhlasí, ale vyvodzuje z neho iné následky, ako uvádza odvolateľ.

23.4 Existencia podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, je totiž predpokladom pre to,
aby bolo možné o vzniku choroby z povolania uvažovať. Existenciu takýchto podmienok okresný súd
na základe vykonaného dokazovania zistil. Druhým predpokladom je to, že zamestnanec pracoval
u zamestnávateľa za takýchto podmienok; zodpovednosť má zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec
za týchto podmienok pracoval pred vznikom zdravotných postihnutí, ktoré majú znaky choroby

z povolania. Napokon posledným predpokladom pre konštatovanie existencie choroby z povolania,
že u zamestnanca vykonávajúceho pracovné činnosti za podmienok, za ktorých choroba z povolania
vzniká, je diagnostikované ochorenie, ktoré je možné subsumovať pod chorobu z povolania v súvislosti
s podmienkami, za ktorých zamestnanec pracuje. V takom prípade je možné konštatovať druhé tvrdenie
žalovaného, a teda, že práca u zamestnávateľa je príčinou choroby z povolania. Kým prvé tvrdenie

žalovaného je predpokladom pre vyslovenie záveru, druhé tvrdenie je záverom, ku ktorému je možné
dospieť (za splnenia ďalších predpokladov) v prípade, že predpoklad pre jeho vyslovenie je splnený.23.5 Nebolo tak potrebné (a zrejme ani možné) uzavrieť, ktoré z činností u žalovaného
bola bezprostredným „spúšťačom“ zdravotných problémov žalobcu; podstatné je zistenie, že
žalobca u žalovaného pracoval za podmienok, za ktorých choroba z povolanie vzniká; aj

s uvedeným konštatovaním je spojená objektívna zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú
zamestnancovi chorobou z povolania.

24. Z vyššie uvedených dôvodov považoval odvolací súd záver súdu prvej inštancie, vyplývajúcim z ním
vykonaného dokazovania o tom, že žalobca trpí chorobou z povolania, v dôsledku pracovných činností

pre žalovaného za podmienok, za ktorých choroba z povolania vzniká, za vecne správny.

25. Súdprvejinštanciesavnapadnutomrozhodnutírozsiahlezaoberalexistenciouliberačnýchdôvodov
u žalovaného, či už v plnom rozsahu, prípadne v určitej časti.

25.1 Žalovaný ako liberačný dôvod poukazoval predovšetkým na podľa jeho názoru nesprávny pracovný

návyk žalobcu, ktorý sa pri práci v prepravníkovom nakladači opieral pravou rukou (ktoré mal mať podľa
technickej dokumentácie a návodu na obsluhu na opierke s joystickom) o kabínu stroja alebo prístrojovú
dosku.

25.2 K uvedenému okresný súd uviedol, že takéto konštatovanie o nesprávnom pracovnom návyku

už malo vyplynúť zo správy z prešetrovania Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Rimavskej
Sobote z roku 2006 (ako aj z roku 2009); za dôležité súd prvej inštancie považoval, že ak aj zo
správy konštatovanie o nesprávnom pracovnom návyku (ktorý si inak regionálny úrad osvojil z tvrdení
zamestnávateľa) vyplývalo, žalovaný nepreukázal, že by bol voči žalobcovi v tomto smere vydaný nejaký
pokyn vo vzťahu k tomuto úkonu v kabíne stroja. Pre okresný súd napokon z vykonaného dokazovania

vyplynulo, že otázka nesprávneho pracovného návyku mohla byť iba okrajovou príčinou. K uvedenému
záveru dospel aj na tom základe, že zdravotný problém diagnostikovaný žalobcovi nie je problémom
iba pravej hornej končatiny žalobcu (ktorej sa tvrdený nesprávny návyk týkal), pričom z vykonaného
dokazovanie je zrejmé, že došlo k postihnutiu oboch horných končatín (vrátane ramien a krčnej chrbtice)
a vytkol, že správa regionálneho úradu sa sústreďovala iba na pravú hornú končatinu.

25.3 K uvedenému odvolací súd (čo aj laicky) uvádza, že je v rozpore s elementárnou logikou, aby
ktokoľvek volil za úľavovú polohu takú polohu, s ktorou je spojená bolestivosť. Naopak, v prípade
bolesti je úľavovou polohou taká poloha, ktorá bolesti zmierňuje, odstraňuje ich, resp. minimálne ich
nevyvoláva. Ak v prípade obsluhy stroja žalobca zvolil takú polohu, s ktorou bola spojená bolestivosť,

je zrejmé, že išlo o polohu vynútenú či už v dôsledku pohybu stroja alebo v dôsledku bezpečnej polohy
v tomto stroji. Napokon uvedené zodpovedá aj skutkovým zisteniam okresného súdu zo znaleckého
posudku MUDr. Kešelákovej, podľa ktorých podmienky pri obsluhe stroja mohli viesť ku kompenzácii
otrasov pridržiavaním sa hornou končatinou palubnej dosky stroja.

25.4 Napokon okresný súd otázku nesprávneho pracovného návyku uzavrel aj konštatovaním o tom, že
dvíhanie ruky a jej opieranie o prístrojovú dosku malo zanedbateľný vplyv aj z dôvodu nízkeho rozsahu
pracovných činností na úklonných dielach, s ktorými bol spojený vyšší rozsah otrasov ovládacej kabíny
prepravníkového nakladača.

25.5 K tvrdeniu žalovaného, že žalobca si svojvoľne osvojil zlý pracovný návyk, odvolací súd uvádza,
že toto tvrdenie by mohlo mať relevanciu iba v prípade, ak by zlý pracovný návyk bol jediným, alebo
podstatným dôvodom vzniku zdravotných ťažkostí žalobcu; uvedené však z vykonaného dokazovania
nevyplýva. Odvolateľ opomína poukaz znalca na skutočnosť, že aj bežná obsluha prepravníkového
nakladača pre zamestnanca znamená nevyhnutnosť otáčania krku a hlavy až do 70 stupňového uhla

do smeru jazdy, osvojovanie si nesprávnej polohy hornej končatiny, s ktorou je spojená bolestivosť
nezodpovedá prirodzenej ľudskej reakcii (ktorou je práve voľba polohy roky s bolesťou nespojenou).

25.6 Napokon žalobca v replike nastolil otázku, či nie je porušením právnych predpisov na úseku BOZP
a prevenčnej povinnosti, ak žalobca napriek tomu, že pri práci s prepravníkovým nakladačom pociťoval

bolesti, pokračoval v tomto výkone niekoľko rokov. K uvedenému odvolací súd uvádza, že zdravotné
problémy žalobcu boli žalovanému dostatočne známe minimálne od roku 2006, kedy bolo realizované
prešetrenie pracovnej anamnézy na pracovisku regionálnym úradom verejného zdravotníctva, a to za
účasti žalovaného (jeho pracovníkov); zo správy vyplýva tvrdenie o nesprávnom pracovnom návyku.Potom nie je zrejmé, z akých dôvodov nebolo zo strany žalovaného prijaté voči žalobcovi žiadne
opatrenie týkajúce sa tohto návyku, najmä prešetrenie pracovnej anamnézy na pracovisku bolo
vykonávané opakovane (minimálne v roku 2009).

26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uzatvára, že záver súdu prvej inštancie o tom, že
žalovanému sa nepodarilo preukázať, že zdravotné postihnutie a konštatovanú chorobu z povolania čo
i len do malej miery zavinil pracovný návyk žalobcu, nie je výsledkom nesprávnych skutkových zistení
a ani výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.

27. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny
postupom podľa § 387 ods.1, ods.2 C.s.p. potvrdil, vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov
konania; okresný súd o trovách konania správne rozhodol aplikujúc zásadu úspechu v spore.

28. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.

1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p..
V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal proti
neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2, druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.