Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sfk/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200474
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: prof. JUDr. Juraj Vačok

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200474.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja

Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci
žalobcu: Mr. Job, s.r.o., so sídlom Cesta na Senec 2/A, 821 04 Bratislava, IČO: 36 426 458, právne
zastúpený: Mgr. Pavol Riško - advokát, so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava, reg. v?Slovenskej
advokátskej komore pod č. 6884, voči žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o
kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu Banskej Bystrici, č. k. 31S/149/2022-80,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici, č. k. 31S/149/2022-80 z 22. mája 2024 sa mení tak,

že rozhodnutie žalovaného č. 101785858/2022 z?20. júna 2022 spolu s rozhodnutím Daňového úradu
Žilina č. 100362117/2022 z 22. februára 2022 sa zrušuje a vec sa vracia Daňovému úradu Žilina na
ďalšie konanie.
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného
konania a konania pred správnym súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Žilina (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie o?vyrubení rozdielu dane č.
100362117/2022 z 22. februára 2022 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“). Týmto rozhodnutím vyrubil

podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok v?účinnom znení (ďalej len „daňový
poriadok“) žalobcovi rozdiel dane v?sume 11.456,67,- EUR na dani z?pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)
za zdaňovacie obdobie jún 2020.
2. Podľa názoru správcu dane si žalobca neoprávnene v?rozpore s § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods.
1 písm. a), § 71, § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. o?dani z?pridanej hodnoty v?účinnom
znení (ďalej len „zákon o?DPH“) odpočítal DPH v celkovej výške 11.456,67,- EUR z faktúr vystavených
spoločnosťou ADMARU s.r.o. (do 10.05.2021 STREET s.r.o.)/ďalej len „spoločnosť ADMARU“/:

· č. 2020060057 (int. č. DF 202006/22) z 30. júna 2020, za upratovacie práce na strediskách: Bollhof
Senec, Faurecia Lozorno, Faurecia Trnava, MAR SK, WLS Senec, základ dane 8.950,- Eur, 20% DPH
1.790,- Eur, spolu 10.740,- Eur;
· č. 2020060058 (int. č. DF 202006/25) z 30. júna 2020, za upratovacie práce a služby v strediskách:
GEFCO, Elba, Elimer, Engie-parkovisko JLR NR, základ dane 6.560,- Eur, 20% DPH 1.312,- Eur, spolu
7.872,- Eur;
· č. 2020060059 (int. č. DF 202006/26) z 30. júna 2020, za upratovacie práce a služby v strediskách:

IAC, RHIAG Senec, HYP DS, základ dane 6.010,- Eur, 20% DPH 1.202,- Eur, spolu 7.212,- Eur;
· č. 2020060060 (int. č. DF 202006/23) z 30. júna 2020, za upratovacie práce a služby v strediskách:
POAE Lozorno, PPS Detva, základ dane 5.180,- Eur, 20% DPH 1.036,-Eur, spolu 6.216,- Eur;· č. 2020060061 (int. č. DF 202006/24) z 30. júna 2020, za upratovacie práce a služby v strediskách:
Zvolen Berenz Záhonok, Zvolen námestie, základ dane 7.120,- Eur, 20% DPH 1.424,- Eur, spolu 8.544,-
Eur;

· č. 2020060062 (int. č. DF 202006/27) z 30. júna 2020, za upratovacie práce a služby v strediskách:
BA, Bumsen SK, TPL, TSK, základ dane 1.550,- Eur, 20% DPH 310,- Eur, spolu 1.860,- Eur;
· č. 2020060063 (int. č. DF 202006/28) z 30. júna 2020, za manipulačné práce HOPI Senec, základ
dane 1.550,- Eur, 20% DPH 310,- Eur, spolu 1.860,- Eur;
· č. 2020060064 (int. č. DF 202006/31) z 30. júna 2020, za upratovacie práce a služby v strediskách:

Wittur Krupina, Olymp PRO Lučenec, HYDRO Žiar nad Hronom, Thyssenkrupp NZ, základ dane 2.440,-
Eur, 20% DPH 488,- Eur, spolu 2.928,- Eur;
· č. 2020060065 (int. č. DF 202006/29) z 30. júna 2020, za manipulačné práce LEGS Nitra, základ dane
10.260,- Eur, 20% DPH 2.052,- Eur, spolu 12.312,- Eur.
3. Správca dane mal za to, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa § 51 ods. 1 písm.
a) v spojení s § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona o DPH; nepreukázal reálne uskutočnenie prijatých

zdaniteľných plnení spoločnosťou ADMARU. Akcentoval na to, že preukázanie dodávky tovarov a
služieb len listinnými dokladmi nemôže považovať za dôkaz, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo
právo na odpočet DPH.
4. Žalobca sa voči rozhodnutiu správcu dane odvolal. O?odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 101785858/2022 z?20. júna 2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že podľa § 74 ods. 4

daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil. Konštatoval, že správca dane preukázateľne
spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu medzi žalobcom a spoločnosťou ADMARU, preto
bolo na žalobcovi, aby uniesol dôkazné bremeno a podporil svoje tvrdenia.
II. Konanie pred správnym súdom
5. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu z dôvodov, že vychádzalo z nesprávneho

právneho posúdenia veci, porušujúc zásady správy daní a považoval ho za nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie. Navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu
s rozhodnutím správcu dane.
6. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 31S/149/2022-80 (ďalej
len „rozsudok správneho súdu“ alebo „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu podľa § 190 Správneho

súdnehoporiadkuvúčinnomznení(ďalejlen„SSP“)zamietolakonedôvodnú.Správnysúdmalzato,že:
· žalobca nepreukázal, že mu služby od spoločnosti ADMARU boli dodané, resp. toto dodanie bolo
spochybnené, čím bolo spochybnené aj splnenie materiálnej podmienky práva na odpočet - dodanie
tovaru alebo služieb osobou so statusom zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287
smernice Rady č. 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú.

v. EÚ L 347, 2006) /ďalej len „smernica“/, teda so statusom platiteľa dane podľa zákona o DPH,
· správca dane a žalovaný vzniesli na základe vykonaného dokazovania dôvodné pochybnosti o splnení
materiálnej podmienky odpočítania DPH zo sporných obchodov žalobcu,
· žalobca žiadne dôkazy, ktoré by mali potenciál prelomiť už preukázané zistenia správcu dane
nepredložil, predmetné plnenia deklaroval len s odkazom na faktúry, dodacie listy, rámcové zmluvy a

uskutočnené platby, čím preukázal len splnenie formálnych, a nie materiálnych podmienok pre odpočet
DPH,
· dôvodné pochybnosti sa týkali len vzťahov a okolností medzi žalobcom a spoločnosťou ADMARU,
išlo o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére žalobcu a v tomto rozsahu bolo od žalobcu
požadované aj vyvrátenie pochybností správcu dane,

· žalobca netvrdil ani nepreukázal, že spoločnosť ADMARU v preverovanom zdaňovacom období jún
2020 mala zamestnancov, resp. že by vykonala predmetné služby pre žalobcu pomocou živnostníkov,
či iných oficiálne nepriznaných zamestnancov,
· od žalobcu možno spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť o svojich obchodných partneroch, a
aby pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti, s čím súvisí aj preverovanie si svojich

obchodných partnerov,
· ak si daňový subjekt uplatňuje odpočet DPH, musí mať k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné
podmienky boli splnené a právo na odpočet vzniklo, pričom dôkazné bremeno, ktoré treba uniesť pre
prípad uplatňovania odpočtu DPH je v tomto smere na žalobcovi,
·záveryorgánovverejnejsprávyzodpovedajúzásadámlogickéhomysleniaasprávnehouváženiaasúv

súlade s ustanoveniami zákona o DPH a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“).
III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko účastníkov
7. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm.
g) SSP. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom vo vzťahu k presunudôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu. Navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa žalobcu:
· žalobca predložil všetky písomné doklady potrebné na preukázanie svojho nároku, preukázal reálne

uskutočnenie plnenia, ktoré potvrdili aj koneční odberatelia,
· žalobca nemohol tvrdiť ani preukázať, že spoločnosť ADMARU mala v preverovanom období
zamestnancov, resp. že by vykonala predmetné služby pre žalobcu pomocou živnostníkov, či iných
oficiálne nepriznaných zamestnancov, pretože nemal prístup k týmto informáciám a ani ich nemal ako
získať,

· pochybnosti o tom, že skutkový stav skutočne zodpovedá tomu, čo tvrdí daňový subjekt nemôžu byť
iba svojvôľou správcu dane, tieto pochybnosti treba riadne odôvodniť,
· spoločnosť ADMARU služby vykonala za pomoci spoločnosti Group RP s.r.o. (ďalej len „spoločnosť
Group RP“), preto správca dane mal spochybňovať skutkový stav vo vzťahu k týmto spoločnostiam,
· správny súd ani žalovaný nemali pochybnosti o dodaní predmetných služieb konečnému odberateľovi,
to znamená, že predmetné plnenie musel niekto z dodávateľov priamo dodať, z čoho vyplýva, že plnenie

bolo dodané tak, ako tvrdil žalobca,
· závery správneho súdu a žalovaného boli postavené na znení zmluvného ustanovenia, podľa ktorého
spoločnosť ADMARU mala vykonať predmetné plnenie prostredníctvom svojich zamestnancov, avšak
bolo zistené, že žiadnych nemala, čo nemôže na rozhodnutie správcu dane postačovať,
· ak sa akceptuje argument, že dodanie predmetného plnenia nemožno preukázať iba na základe

predloženia formálnych písomných dokladov, potom nemožno ani tvrdiť, že dôvodné spochybnenie
dodania predmetu plnenia možno vykonať na základe formálneho ustanovenia zmluvy, ktoré nemá pre
naplnenie obchodného vzťahu žiadny väčší význam,
· žalobca predložil všetky dôkazy potrebné na preukázanie plnenia, ktoré bolo od neho možné rozumne
požadovať, nie je si vedomý inej možnosti, ako plnenie preukázať a je presvedčený, že svoju dôkaznú

povinnosť splnil,
· žalovaný ani správca dane naopak po predložení dôkazov a vyjadrení zo strany žalobcu logickým
spôsobom neodôvodnili svoje pochybnosti, pričom tieto sú nedôvodné.
8. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby kasačný súd potvrdil rozsudok správneho
súdu a nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania. Zotrval na tom, že správne posúdil skutkový

stav veci, podstatou ktorého bola absencia dôkazov a overiteľných informácií zo strany žalobcu. Žalobca
podľa neho nepreukázal existenciu deklarovaných plnení, a preto neuniesol dôkazné bremeno. Správny
súd podľa názoru žalovaného rozhodol v súlade so zisteným a preukázaným skutkovým stavom,
rešpektujúc platnú právnu úpravu.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“)
preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto
konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.
10. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa

vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
11. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná
kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou
a včas. Súdny poplatok bol uhradený.
12. Po preskúmaní kasačnej sťažnosti a napadnutého rozsudku správneho súdu, ako i ostatného

podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

13.Nosnéotázky,ktorémožnovyabstrahovaťzkasačnejsťažnostikasačnýsúdrozdelilna:(i)posúdenie
dôkazného bremena v daňovom konaní, resp. presun dôkazného bremena zo správcu dane na
daňový subjekt, a (ii) opodstatnenosť neuznania práva na odpočet DPH, resp. nenaplnenie materiálnej

podmienky práva na odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.
14. Odopretie práva na odpočet DPH je možné za predpokladu, že sa nepreukážu materiálne alebo
formálne podmienky priznania práva na odpočítanie DPH, alebo naopak, že sa preukáže daňový
podvod, či zneužitie práva. Správca dane odopretie práva na odpočet DPH v prejednávanej veci postavil
na nepreukázaní materiálnej podmienky pre priznanie práva na odpočet DPH. Tak ako už aj správny súd

v bode 42. napadnutého rozsudku uviedol, preukázanie materiálnej podmienky sa posudzuje z pohľadu
toho,či(i)daňovýsubjektnárokujúcisiodpočetbolzdaniteľnouosobou,(ii)tovaraleboslužby,naktorých
zakladáprávonaodpočetDPHbolidodanéaleboposkytnutéinouzdaniteľnouosoboua(iii)čizdaniteľná
osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila pre účely svojich vlastných zdaniteľných plnení(čl. 168 písm. a) smernice, rozhodnutia SD EÚ vo veci Senatex GmbH, C-518/14 z 15. septembra 2016,
bod 28., vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 z 3. septembra 2020, bod 43., vo veci Kemwater
ProChemie s. r. o., C-154/20 z 9. decembra 2021, bod 24.).

15. Správca dane a žalovaný svoje rozhodnutia založili v zásade na tom, že:
· spoločnosť Group RP nepodala v rozhodnom období daňové priznanie na DPH a nemala
zamestnancov, konateľ bol nekontaktný,
· spoločnosť ADMARU nemala zamestnancov,
· žalobca mal zamestnancov a nepotreboval preto týchto dodávať subdodávateľským spôsobom,

· žalobca musel mať vedomosť, kto konkrétne plnenie za dodávateľa - spoločnosti ADMARU vykoná,
pretože podľa Zmluvy na výkon upratovacích a čistiacich prác z 19. novembra 2019 mal žalobca
zabezpečiť dohľad nad výkonom prác a zodpovedať za kvalitu vykonaných prác,
· koneční odberatelia označili spoločnosti SMART - SK a sesterskú spoločnosť Service Plus Slovensko,
s.r.o. (ďalej len „odberateľ žalobcu“) ako dodávateľa sporného plnenia, resp. len dvaja označili žalobcu
ako dodávateľa sporného plnenia.

16. S ohľadom na skutkový stav v prejednávanej veci, záver správcu dane potvrdený žalovaným, že
k dodávkam služieb nedošlo tak, ako je deklarované na faktúrach, nie je za v súčasnosti ustáleného
skutkového stavu udržateľný. Nebolo totiž sporné, či k plneniu vo vzťahu ku konečným odberateľom
skutočne došlo. Sporným sa stalo len to, či k tomuto plneniu došlo prostredníctvom žalobcu, ktorý ho
mal zabezpečiť spoločnosťou ADMARU, a tá spoločnosťou Group RP. Poukazujúc preto na vyššie

uvedenú judikatúru SD EÚ, nie je možné neuznať právo na odpočet DPH len z dôvodu, že žalobca
nevie preukázať, či službu poskytol priamo ním deklarovaný dodávateľ alebo subdodávateľ. Pre účely
posúdenia práva na odpočet DPH je totiž podstatné preukázanie materiálneho plnenia dodaného v
rámci dodávateľských a subdodávateľských vzťahov. Závery správcu dane, že dotknuté plnenie nedodal
podnikateľský subjekt deklarovaný na faktúre, pretože z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a

personálnych zdrojov tak fakticky nemohol urobiť, nepostačujú na neuznanie práva na odpočet DPH.
17. Zo Zápisnice o ústnom pojednávaní z 20. januára 2022, z výpovede svedka Ing. Michala Orolína,
konateľa spoločnosti SMART - SK, spol. s r.o. (ďalej len „spoločnosť SMART - SK“) a sesterskej
spoločnosti Service Plus Slovensko, s.r.o. (ďalej len „spoločnosť Service Plus Slovensko“) na str. 5
vyplýva, že žalobca od roku 2017 fakturoval svoje práce spoločnosti SMART - SK, spol. s r.o. Spoločnosť

SMART - SK tieto práce fakturovala na spoločnosť Service Plus Slovensko a táto spoločnosť následne
fakturovala poskytnuté práce konečným odberateľom. Dôvod, prečo koneční odberatelia uviedli ako
poskytovateľa služieb odberateľa žalobcu teda má svoje opodstatnenie.
18. Kasačný súd nerozporuje, že daňový subjekt má konať s potrebnou mierou odbornej starostlivosti. Je
všakpotrebnézdôrazniť,žeaniprivyžadovaníaskúmanítejtoodbornejstarostlivosti,resp.dodržiavania

primeranej obozretnosti daňového subjektu pri vstupe do podnikateľských stykov nemožno zájsť tak
ďaleko, že by bol povinný vykonávať komplexné a hĺbkové preskúmania týkajúce sa jeho dodávateľa, či
subdodávateľa. Nemožno na daňový subjekt preniesť kontrolnú činnosť, ktorá patrí správcovi dane na
to vybavenému príslušnými oprávneniami (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Sfk/68/2023 z 22. augusta 202, rozhodnutia SD EÚ vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16

zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020,
bod 56; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57). Je vylúčené na
daňový subjekt prenášať bremeno dokazovania v tom zmysle, že by mal vedieť získať informácie, ktoré
presahujújehoreálnemožnosti(primeranéajjehoschopnostiamavedomostiam),pokiaľnejdeoverejne
dostupnéinformácieakoovereniezápisuvObchodnomregistri,existenciaIČDPH,štatutárnehoorgánu,

funkčnej e-mailovej adresy, či telefonického alebo iného kontaktu. Daňový subjekt nemá ako preveriť,
či činnosti zapísané v Obchodnom registri iný daňový subjekt skutočne vykonáva a prostredníctvom
koho tak robí, nemá ako poznať vnútorné pomery, ani jeho zdroje. Pre úplnosť však kasačný súd
dodáva, že ak by aj žalobca vstúpil do obchodného vzťahu bez toho, aby si preukázateľne overil
kredibilitu spoločnosti ADMARU, taká skutočnosť nemôže byť relevantná v predmetnom konaní, ale pri

preukazovaní žalobcovej vedomosti o jeho účasti v reťazci poznačenom podvodným konaním. Toto však
predstavuje iný dôvod neuznania práva na odpočet DPH, na ktorom správca dane a žalovaný svoje
rozhodnutia nepostavili.
19. Pre účely uznania odpočtu DPH je v kontexte § 49 zákona o DPH s prihliadnutím na okolnosti
prejednávanej veci dôležité: (i) či vo výsledku materiálne existuje uskutočnené zdaniteľné plnenie, (ii)

či k dodaniu služby došlo, (iii), či táto služba bola dodaná zdaniteľnou osobou a (iv) či bola použitá na
zdaniteľné plnenia odberateľa, resp. prijímateľa služby. Zákon o DPH nepodmieňuje uplatnenie práva
na odpočet DPH disponovaním vlastnými zamestnancami, majetkom, či inými výrobnými prostriedkami.
Nie je preto nosným argumentom, či žalobca mal zamestnancov, ktorými služby vedel poskytnúť. Vzmysle zásady autonómie vôle a zmluvnej voľnosti nemožno podnikateľský subjekt perzekvovať za to,
že sa rozhodne vstúpiť do obligačného vzťahu s iným podnikateľským subjektom pre účely realizácie
plnenia, ktoré sa zavial poskytnúť svojmu odberateľovi. Ani skutočnosť, že žalobca poskytol plnenie

sčasti svojimi vlastnými zamestnancami nemôže vylučovať dôvodnosť dodať plnenie aj prostredníctvom
iných. Naviac, žalobca od začiatku a konzistentne uvádzal dôvody, pre ktoré sa rozhodol odoberať
služby od spoločnosti ADMARU, vedel teda odôvodniť vystavenie sporných faktúr. Z jeho strany neboli
vo vzťahu k okolnostiam, ktoré bol schopný odôvodniť, použité vetné spojenia „nepamätám sa“ alebo
„neviem sa vyjadriť“. Konanie žalobcu sa tak nejaví byť účelovým, či vyfabulovaným.

20. Ako dôvod pre neuznanie odpočtu DPH z dôvodu nesplnenia materiálnej podmienky nemôže
byť použitá ani neexistencia personálneho a materiálneho vybavenia dodávateľa a subdodávateľa
- spoločností ADMARU a Group RP. Podľa rozsudku kasačného súdu sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z
30. júna 2022, publikovaného pod č. 23/2022 ZNSS: Pre záver správcu dane, že daňový subjekt
nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských
spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov,

nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác a
teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia. V prípade
spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane
daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom
podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným

daňovým podvodom. Rozhodujúcim pre uplatnenie práva na odpočet DPH je tak splnenie záväzku,
dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, nie štruktúra daňového subjektu, či interné dôvody, ktoré viedli
daňový subjekt k uzatvoreniu obchodnoprávneho vzťahu s ďalším daňovým subjektom. Pokiaľ plnenie
bolo uskutočnené, formálne nedostatky, ani materiálne, či personálne vybavenie daňového subjektu
nemôžu byť dôvodmi pre neuznanie práva na odpočet DPH, okrem situácie, ak by bola preukázaná

vedomá účasť na daňovom podvode.
21. Z daňového hľadiska je totiž kľúčová reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené (podobne nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. marca 2008). Ak preto daňový subjekt
uplatňuje právo na odpočítanie DPH, z pohľadu naplnenia materiálnej podmienky tovar alebo služba
musia byť reálne dodané, resp. poskytnuté, a to bez ohľadu na reťazec dodávateľov. Nemožno pritom

úplne opomínať ani dobromyseľnosť účastníkov právneho vzťahu, ak títo vzhľadom na okolnosti prípadu
v čase uskutočnenia plnenia boli v dobrej viere, že ich konaním nedôjde k porušovaniu zákona.
22. Žalobca disponoval faktúrami, na podklade ktorých došlo k plneniu pre odberateľa žalobcu. K
faktúram žalobca doložil aj manuál k výkonu sporného plnenia, ktorý je spôsobilý slúžiť ako evidencia
dodanýchslužieb,pričomkuvšetkýmfaktúramdoložilajpísomnévyjadrenie.Dokonaniabolipredložené

aj zmluvy na výkon upratovacích a čistiacich prác medzi žalobcom a spoločnosťou ADMARU, ako aj
medzi žalobcom a odberateľom žalobcu. K dodávke služieb navrhol tiež výsluch konateľa odberateľa
žalobcu, ktorý dodávanie služieb žalobcom potvrdil. Rovnako tak spoluprácu medzi žalobcom a
spoločnosťou ADMARU potvrdil jej vtedajší konateľ pri výpovedi z 3. decembra 2020, ktorý sa vedel
vyjadriť aj k spolupráci so spoločnosťou Group RP, s uvedením kontaktu na jeho zástupcu. V

neposlednom rade bola predložená aj faktúra za vykonané práce v rozhodnom období vystavená
žalobcom odberateľovi žalobcu. K zmluve medzi žalobcom a odberateľom žalobcu bol doložený aj
preberací protokol o prevzatí prác k 30. júnu 2020, podpísaný oboma zmluvnými stranami. Hoci koneční
odberatelia označili ako dodávateľa odberateľa žalobcu (čo samo osebe, ako bolo opísané vyššie,
nevylučuje dodanie plnenia), dvaja z konečných odberateľov označili priamo žalobcu ako subjekt

dodávajúci služby (spoločnosť LEGS, spol. s r.o. a spoločnosť HOPI SK s.r.o), pričom k tomuto boli,
okrem iného, doložené aj zmluva na výkon služieb medzi žalobcom a spoločnosťou LEGS, spol. s r.o.,
faktúry vystavené žalobcom za vykonané manipulačné práce a doklady o úhrade týchto faktúr zo strany
spoločnosti LEGS, spol. s r.o. Takýto rozsah dôkazov nemožno považovať za celkom nepostačujúci pre
preukázanie práva na odpočet DPH bez ich náležitého spochybnenia.

23. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3Sžf/1/2011 z 15. marca 2011, podľa ktorého skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a),
ako i v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z týchto
ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a
dodávateľových subdodávateľov. Žalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a na preukázanie opaku v

dôsledkuskutočností,ktorénastaliudodávateľaspoločnostiADMARUajehosubdodávateľaspoločnosti
Group RP znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu práve správca dane.
24. Vzhľadom k tomu, že služby boli poskytnuté, materiálny základ DPH bol naplnený. Na účely
posúdenia splnenia materiálnej podmienky pre odpočet DPH žalobca nemôže niesť zodpovednosťza konanie od žalobcu odlišných podnikateľských subjektov, ktoré nevedel alebo nemohol ovplyvniť.
Daňový subjekt zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k nemu samému: preukázanie dodania plnenia v
súvislosti so svojou ekonomickou činnosťou. Správca dane v rámci posudzovania naplnenia materiálnej

podmienky práva na odpočet DPH nemôže požadovať, aby žalobca uniesol dôkazné bremeno na
preukázanie ekonomickej činnosti a zákonnosti konania celého dodávateľského reťazca.
25. Kasačný súd preto konštatuje, že napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj rozhodnutia
žalovaného a správcu dane vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k vyhodnoteniu
existencie materiálnych podmienok práva na odpočet DPH, ako aj z nesprávneho právneho

posúdenia miery dôkazného bremena, ktorým bol žalobca zaťažený. Správca dane dostatočne
nespochybnil splnenie materiálnych podmienok práva na odpočet DPH žalobcom, naopak, plnenie
ako také nerozporoval: správca dane a žalovaný nespochybnili dodanie upratovacích služieb
konečnýmodberateľom,alespochybnilidodanieupratovacíchslužiebprávedeklarovanýmdodávateľom
spoločnosťou ADMARU, vo vzťahu ku ktorému žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení (str.
2 predposledný odsek vyjadrenia žalovaného z 8. decembra 2022).

26. Po zhrnutí všetkého uvedeného sú zrejmé nasledovné závery. V posudzovanej veci nebolo sporné,
že žalobca a deklarovaný dodávateľ (spoločnosť ADMARU) boli zdaniteľné osoby. Tiež nebolo sporné,
že existovalo materiálne plnenie v podobe služieb, ktoré odberateľ žalobcu fakturoval konečným
odberateľom. Obchodný vzťah žalobcu s deklarovaným dodávateľom a odberateľom žalobcu bol
preukazovaný faktúrami ako aj medzi nimi uzavretými zmluvami. Realizáciu služieb potvrdili výpovede

konateľov tak deklarovaného dodávateľa, ako aj odberateľa žalobcu, ktorí popísali, akým spôsobom
boli obchodné vzťahy realizované. Významné je aj to, že dvaja z konečných odberateľov služieb uviedli
žalobcu ako osobu, ktorá sa podieľala na dodávaní služieb. Žalobca tiež uviedol dokument (manuál),
ktorým preukazoval realizáciu prác.
27. Kasačný súd si je vedomý, že dôkazné bremeno podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku na

preukázanie obchodu zaťažuje žalobcu v postavení daňového subjektu. Podľa ods. 3 však správca dane
preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu. Na tomto mieste je vhodné
poukázať na bod 44. rozsudku správneho súdu, v ktorom citoval uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo 14. novembra 2018, akcentujúc na ním vymedzené pravidlá prenosu
dôkazného bremena v momente, kedy správca dane preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť

alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom.
28. V zmysle týchto pravidiel potom je treba povedať, že skutočnosti potvrdzujúce existenciu
obchodu medzi žalobcom, deklarovaným dodávateľom a odberateľom žalobcu neboli správcom dane
spochybnené v takej miere, aby bolo možné bez pochybnosti prijať záver o neexistencii obchodov medzi
týmito subjektami. V posudzovanej veci tak žalobca správne uviedol, že správny súd vec nesprávne

posúdil. Úlohou správcu dane preto bude vykonať ďalšie dokazovanie, ktorým sa preukáže alebo vyvráti
obchodná činnosť deklarovaná faktúrami žalobcu. Záver o neexistencii obchodu je tak predčasný.
Kasačný súd v tejto súvislosti dodáva, že dôkazné bremeno žalobcu je obmedzené spravidla len na
dôkazy, ktoré je schopné poskytnúť vo vzťahu k svojmu subjektu. Bude preto na správcovi dane, aby
vykonaním ďalších dôkazov preukázateľne spochybnil existenciu deklarovaného obchodu.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
29. Podľa § 462 ods. 2 SSP ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy ... nie je v súlade so zákonom, a správny súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie správneho súdu
zmeniť tak, že zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej
správy a vec mu vráti na ďalšie konanie. Kasačný súd so zreteľom na právne posúdenie veci rozhodol

podľa predmetného ustanovenia. Úlohou správcu dane v ďalšom konaní bude právne vyhodnotiť vec
v súlade so závermi tohto rozsudku, a to opätovne zvážiť, či je na základe takto zisteného skutkového
stavu možné prijať záver o nesplnení materiálnej podmienky práva na odpočet DPH.
30. O nároku na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa §
467 ods. 1, ods. 3 v spojení s § 167 ods. 1 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Podľa § 167

ods. 1 SSP ... súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú ... náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom ... úspech.
31. Z dôvodu, že žalobca bol vo výsledku úspešný, kasačný súd rozhodol spôsobom uvedeným vo
výroku tohto rozsudku.
32. Tento rozsudok prijal kasačný súd jednomyseľne.

Daňový subjekt zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k nemu samému: preukázanie dodania plnenia v
súvislosti so svojou ekonomickou činnosťou. Správca dane v rámci posudzovania naplnenia materiálnej
podmienky práva na odpočet DPH nemôže požadovať, aby žalobca uniesol dôkazné bremeno na
preukázanie ekonomickej činnosti a zákonnosti konania celého dodávateľského reťazca.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.