Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 30Sa/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5025200069
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5025200069.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX,
XXX XX C., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, so sídlom Kuzmányho 26,
012 23 Žilina, IČO: 00 151 866, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa07.10.2025boloKrajskémusúduvŽilinedoručenépodaniežalobcu(ďalejlen„podaniežalobcu“),
označené ako „Vec: Žaloba proti nezákonnému zásahu podľa § 242 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok“, ktorým sa žalobca domáha, aby súd určil zásah Policajného zboru v Žiline
spočívajúci v umiestnení žalobcu do cely dňa 13.07.2025 za nezákonný. Vzhľadom na vecnú príslušnosť

Správneho súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) na konania o žalobách proti inému zásahu
orgánu verejnej správy postúpil túto vec Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 10Cn/10/2025 zo dňa
23.10.2025 s odkazom na § 10 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov správnemu súdu, kde je vec vedená pod sp. zn. 30Sa/14/2025.

2. Žalobcasapredmetnoužaloboudomáha,abysprávnysúdurčilzásahPolicajnéhozboru-žalovaného

spočívajúci v umiestnení žalobcu do cely dňa 13.07.2025 za nezákonný, keďže podľa žalobcu jeho EKG
potvrdilo infarkt myokardu a teda mal byť hospitalizovaný v nemocnici. Z uvedeného dôvodu žalobca
žiadal aj to, aby správny súd konštatoval, že išlo o zásadnú procesnú chybu s priamym vplyvom na
zákonnosť obvinenia žalobcu.

3. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

len „SSP“), každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo
dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu
verejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienokustanovenýchtýmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

4. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej

správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;
iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

5. Podľa § 4 SSP, orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú
a) orgány štátnej správy,b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky
Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje,
c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom

chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej

správy.

6. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

7. Podľa § 32 ods. 2 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon
neustanovuje inak.

8. Podľa § 255 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.

9. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

10. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

11. Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 zákona č. 71/1993 Z. z. o Policajnom zbore (ďalej len ,,zákon o PZ“),
(1) Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku,
bezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy,

ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. (2) Činnosť
Policajného zboru kontroluje Národná rada Slovenskej republiky a vláda. (3) Policajný zbor sa vo
svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi
predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

12. Podľa § 42 ods. 1 zákona o PZ, policajt je oprávnený osobu zaistenú podľa § 19 umiestniť do cely
policajného zaistenia (ďalej len "cela") zriadenej na tento účel na útvare Policajného zboru.

13. Správny súd z obsahu podania žalobcu zistil, že žalobca ním mienil podať žalobu proti inému zásahu
orgánu verejnej správy, pričom ako žalovaného – orgán verejnej správy, ktorý podľa neho tento iný zásah

vykonal, označil Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline (ďalej aj len ,,KR PZ Žilina“), ktorý podľa
neho učinil zásadnú procesnú chybu, keď žalobcu dňa 13.07.2025 umiestnil do cely. Táto chyba podľa
žalobcu spočívala v tom, že žalovaný mal k dispozícii lekársky dôkaz o tom, že žalobca prekonal spodný
infarkt a napriek tomu umiestnil žalobcu do cely predbežného zadržania, kde tento zotrval niekoľko hodín
bez potrebnej zdravotnej starostlivosti. Tento postup považuje žalobca za zásadnú procesnú chybu,

ktorá nielenže ohrozila jeho život, ale aj zbavila zákonnosti všetky dovtedy realizované aj následné
úkony.

14. Predtým, ako by správny súd pristúpil k meritórnemu posúdeniu veci, v zmysle § 97 SSP
predovšetkým skúmal splnenie procesných podmienok. Správny súdny poriadok v ustanovení § 98

ods. 1 upravuje dôvody odmietnutia správnej žaloby týkajúce sa predovšetkým procesných podmienok
konania, ktoré je správny súd povinný skúmať už pri podaní žaloby, ako aj počas celého konania.
Splnenie procesných podmienok skúma správny súd z úradnej povinnosti, pričom nie je viazaný
potrebou podania návrhu na postup podľa tohto ustanovenia zo strany účastníkov konania. Jedným z
dôvodov pre odmietnutie žaloby je ten, že sa jedná o neprípustnú žalobu (§ 98 ods. 1 písm. g) SSP).

15. Ustanovenie § 7 SSP negatívne vymedzuje právomoc správnych súdov, teda ustanovuje, čo správne
súdy nepreskúmavajú. Tento výpočet však logicky nie je a ani nemôže byť úplný a len nadväzuje na
pozitívne vymedzenie právomoci obsiahnuté v § 6 SSP. Inak povedané, ambícia negatívne vymedziťprávomoc správnych súdov sa musí prioritne odvíjať od jej pozitívneho vyjadrenia a byť jej zrkadlovým
odrazom. Predmetom prieskumu správnych súdov sú rozhodnutia, opatrenia, iné zásahy, nečinnosť
orgánov verejnej správy a ďalšie veci ustanovené zákonom týkajúce sa činnosti orgánov verejnej správy

v oblasti verejnej správy. Spoločným menovateľom všetkých týchto predmetov prieskumu je, že ide
o výsledky konania, resp. nekonania orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy. Od tohto
elementárneho vyjadrenia predmetu prieskumu možno potom odvodiť prvé základné vymedzenie toho,
čo správne súdy nepreskúmavajú, a to právne a iné akty či úkony subjektov, ktoré nie sú orgánmi
verejnej správy, resp. tie právne akty orgánov verejnej správy, ktoré nie sú výsledkom výkonu verejnej

správy a v ktorých teda absentuje vrchnostenský vzťah medzi orgánom verejnej správy a adresátom
daného aktu. Práve z uvedenej axiómy pritom možno odvodiť nedostatok právomoci správnych súdov
preskúmavať napr. rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní, konanie prokuratúry pri výkone
netrestného dozoru podľa § 20 a nasl. zákona o prokuratúre, verejného ochrancu práv, Ústavného súdu
SR, Národnej rady SR atď.

16. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej
správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;
iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby

a právnickej osoby priamo dotknuté. Aj z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že spôsobilým
predmetom prieskumu pred správnym súdom môže byť len taký zásah, ktorý bol vykonaný orgánom
verejnej správy pri plnení úloh v oblasti verejnej správy.

17. Konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy je upravené v Druhej hlave Štvrtej

časti SSP, a to v § 252 - § 263, kde v ust. § 255 ods. 1 SSP je definovaný žalovaný ako orgán verejnej
správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal. Z uvedeného vyplýva, že žalovaným v konaniach proti
inému zásahu orgánu verejnej správy má byť orgán verejnej správy, ktorý iný zásah vykonal. Pojmové
vymedzenie orgánov verejnej správy je dôležité pre správne označenie žalovaného. Pasívne procesne
legitimovaným subjektom je orgán verejnej správy, ktorý býva označovaný aj ako správny orgán. Orgány

verejnej správy na účely konania podľa Správneho súdneho poriadku sú taxatívne vymedzené v § 4
SSP, pričom žalovaný KR PZ Žilina v tomto prípade nekonal ako orgán verejnej správy, ale ako orgán
činný v trestnom konaní v rámci výkonu svojej pôsobnosti mu danej zákonom o PZ, a preto nemôže byť
v tomto prípade v postavení žalovaného.

18. Ako uvádza aj odborná literatúra, v súlade s dôvodovou správou k zákonu (rozumej SSP) možno
neprípustnú žalobu vymedziť ako takú, ktorá smeruje proti rozhodnutiu alebo opatreniu, či inému
právnemu aktu alebo úkonu orgánu verejnej správy vylúčeného z prieskumu správnym súdom podľa
§ 7, rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy, či inému právnemu aktu alebo úkonu, ktoré
nebolo vydané v rámci výkonu pôsobnosti tohto orgánu v oblasti verejnej správy (pôjde napr. o

akty občianskoprávnej povahy týkajúce sa majetku alebo pracovnoprávnych vzťahov, kolektívneho
vyjednávania atď.), alebo právnemu aktu osoby nemajúcej postavenie orgánu verejnej správy (napr.
rozhodnutiu či inému právnemu aktu orgánov činných v trestnom konaní alebo právnym úkonom osôb
súkromného práva). [Baricová, J., Fečík, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha :
C. H. Beck, 2018, str. 536]

19. Na základe uvedených skutočností dospel správny súd k záveru o nedostatku pasívnej legitimácie
na strane žalovaného, ako aj k záveru o tom, že v danom prípade sa nejedná o iný zásah orgánu verejnej
správy v zmysle definície upravenej v § 3 ods. 1 písm. e) SSP a konštatuje, že správny súd v konaní
o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy nie je oprávnený preskúmavať postup príslušníkov

Policajného zboru pri výkone ich pôsobnosti ako orgánu činného v trestnom konaní a už vôbec nie je
správny súd oprávnený posudzovať, či takýto postup má vplyv na zákonnosť obvinenia žalobcu.

20. Správny súd tak konštatuje, že nie sú splnené procesné podmienky konania, žaloba je neprípustná,
preto podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu ako neprípustnú odmietol.

21. Záverom správny súd dodáva, že z podania žalobcu tiež vyplýva, že umiestnenie do cely, ktoré
žalobca označil za iný zásah, bolo vykonané dňa 13.07.2025. Dvojmesačná lehota podľa § 256 SSP
na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, v prípade, že by sa jednalo o inýzásah orgánu verejnej správy, uplynula dňa 16.09.2025. Žalobca však žalobu podal na pošte až dňa
06.10.2025, t. j. po zákonnej dvojmesačnej lehote ustanovenej pre daný typ žaloby. Správny súd však
žalobu žalobcu neodmietol podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP ako oneskorene podanú, ale odmietol ju v

zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustnú, nakoľko pri kumulácii dôvodov pre odmietnutie žaloby
v zásade platí, že prednosť má odmietnutie žaloby z dôvodu neodstrániteľnej prekážky (§ 98 ods. 1
písm. a), d), e), g), h)) pred dôvodom spojeným s prekážkou odstrániteľnou (§ 98 ods. 1 písm. b), c)
f)) a tiež určitú hierarchiu možno identifikovať aj pri neodstrániteľných prekážkach, pretože je nesporné,
že odmietnutie žaloby pre jej neprípustnosť v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) má prednosť pred ostatnými

dôvodmi, ktoré môžu nastať v zmysle § 98 ods. 1 písm. d), e) a h).

22. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.

23. Podľa § 171 ods. 1, ods. 2 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo

zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. Ak účastník
konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, správny súd prizná náhradu týchto
trov ostatným účastníkom konania.

24. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z

účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. Správny
súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 171 SSP.

25. O vrátení súdneho poplatku za žalobu v zmysle § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. bude správny
súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením.

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 2, 3 SSP a
contr.), ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech. O kasačnej sťažnosti

rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, t.j. na
Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno urobiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 56 ods. 1 SSP). Pri
listinnej podobe ju treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis
s prílohami (§ 56 ods. 3 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 (t. j. ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, pri podaní
urobenom v prebiehajúcom konaní aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,
ods. 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, ods. 2 SSP).