Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Thursday, November 5, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/110/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124304054
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124304054.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej
a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu:
Stredoslovenská distribučná, a.s., Žilina, Pri Rajčianke 2927/8, IČO: 36 442 151, proti žalovanému:
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. XX, zast. URBÁNI & Partners s.r.o., Banská Bystrica,
Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, o zaplatenie 8.224,77 EUR s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby

žalobcom po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 5C/52/2024-281, zo dňa
09.09.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Späťvzatie žaloby n e p r i p ú š ť a.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok

na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že okresný súd o nároku žalobcu rozhodol rozsudkom pre
zmeškanie žalobcu podľa § 278 CSP. Poukázal na to, že v danom spore ide o žalobu podľa § 137
písm. a) CSP, teda o žalobu na plnenie (zaplatenie peňažnej sumy), žalobca bol na pojednávanie riadne
a včas predvolaný, predvolanie mu bolo doručené dňa 22.07.2025, na pojednávanie sa nedostavil,

svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami a o následku nedostavenia sa, vrátane
možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, bol v predvolaní poučený. Súd preto žalobu podľa § 278
CSP rozsudkom pre zmeškanie v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255
ods. 1 CSP a žalovanému, ako úspešnej strane v predmetnom konaní, priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku žiadna zo strán odvolanie nepodala.

4. Skôr ako rozsudok nadobudol právoplatnosť, žalobca svojim podaním zo dňa 04.09.2025 doručeným
okresnému súdu dňa 09.09.2025, vzal žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu komplikovanosti
preukázania obdobia neoprávneného odberu na predmetnom odbernom mieste, kde bola pri druhej
kontrole, resp. pri konečnom sprístupnení odberného miesta, zistená odtrhnutá plomba, ktorá sa

nachádzala položená vedľa krytu elektromerového rozvádzača. Ďalej uviedol, že uvedená skutočnosť
jednoznačne predstavuje v zmysle zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike nedovolený zásah do odberného
zariadeniabezsúhlasuprevádzkovateľadistribučnejsústavy.Napriektomusažalobcapokúšaluzatvoriť
súdny zmier so žalovaným, ale žalovaný najprv prejavil záujem, ale nakoniec nesúhlasil pokračovať
v rokovaní. Na záver žalobca uviedol, že si je vedomý, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno pri
určení skutočnej výšky spôsobenej škody v konaní nesie žalobca, a preto vzhľadom na vyššie uvedené

okolnosti považuje za účelné a hospodárne, aby bola žaloba vzatá späť.5. K späťvzatiu žaloby sa, v súlade s výzvou okresného súdu, prostredníctvom právneho zástupcu
písomne vyjadril žalovaný tak, že so späťvzatím žaloby nesúhlasí. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle §
370 ods. 2 CSP späťvzatie žaloby nepripustil pre vážne dôvody, pre ktoré žalovaný so späťvzatím žaloby

nesúhlasí.Vdôvodochnesúhlasuuviedol,žežalovanýpočasceléhokonaniatvrdil,žekneoprávnenému
zásahu do určeného meradla z jeho strany nikdy nedošlo, pričom tento zásah nebol zo strany žalobcu
nijakým spôsobom preukázaný. Ďalej počas konania žalovaný tvrdil, že k odtrhnutiu plomby na kryte
elektromera nedošlo v dôsledku jeho neoprávneného zásahu, ale v dôsledku manipulácie zamestnanca
žalobcu s krytom elektromerového rozvádzača na odbernom mieste F. X, D.. V danom prípade nie

sú teda pravdivé skutočnosti v súvislosti s poškodením plomby, ktoré žalobca uvádzal počas celého
konania a ktoré sú aj obsahom späťvzatia žaloby žalobcom. Žalobca zavádza súd, pričom počas
celého konania neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu ku preukázaniu poškodenia predmetnej plomby
a s tým súvisiaceho neoprávneného zásahu do určeného meradla zo strany žalovaného ako odberateľa
elektrickej energie. Žalovaný má teda právny, ako aj morálny dôvod na to, aby sa predmetné konanie
skončilo vydaním rozhodnutia vo veci samej, ktoré potvrdzuje to, že zo strany žalovaného nebolo

žiadnym spôsobom neoprávnene zasiahnuté do určeného meradla na odbernom mieste, v dôsledku
čoho by toto meradlo nesprávne zaznamenávalo odber elektrickej energie. Právoplatné rozhodnutie
okresného súdu vo veci samej bude totiž tvoriť prekážku „res iudicata“ právoplatne rozhodnutej veci,
ktorá bude zabraňovať tomu, aby si žalobca voči žalovanému v budúcnosti uplatnil totožný nárok
a nedôvodne tak šikanoval žalovaného.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že naďalej trvá na späťvzatí žalobného
návrhu, poukázal na to, že v priebehu konania žalobca zistil, že nie je možné jednoznačne a spoľahlivo
preukázať presné obdobie neoprávneného odberu, a to najmä z dôvodu, že pri druhej kontrole
odberného miesta, resp. pri konečnom sprístupnení zariadenia bolo zistené porušenie plombovania.

Konkrétne išlo o odtrhnutú plombu, ktorá sa nachádzala položená vedľa krytu elektromerového
rozvádzača.Tútoskutočnosťzdokumentovalpoverenýzamestnanecžalobcuformoufotodokumentácie.
Vzhľadom na absenciu jednoznačných dôkazov o dĺžke trvania neoprávneného odberu nie je možné
objektívne určiť rozsah a presnú výšku spôsobenej škody. Takýto dôkazný deficit zásadne sťažuje
úspešné uplatnenie nároku v konaní. Z uvedených dôvodov a v súlade so zásadou hospodárnosti

konania, žalobca dospel k záveru, že ďalšie vedenie konania by bolo neúčelné, nehospodárne
a v rozpore s princípom efektívnosti. Poukázal na to, že späťvzatie žaloby je prejavom dispozičného
oprávnenia žalobcu. Uviedol, že v priebehu konania sám žalovaný prejavil ochotu riešiť predmetný
spor mimosúdnou cestou, o čom svedčí jeho protinávrh predložený prostredníctvom elektronickej
komunikácie. Tento dôkaz žalobca už priložil k návrhu na späťvzatie. Z toho dôvodu žalobca považuje

nesúhlas žalovaného za formálny a nevychádzajúci z vážnych dôvodov, ktoré by bránili príslušnému
súdu v zastavení konania.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a

podľa § 370 ods. 1, 2 veta prvá CSP späťvzatie žaloby nepripustil.

8. Podľa ust. § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa ust. § 370 ods. 1, 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale

skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby
pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

10. Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom strany sporu a jeho účinky nastávajú

okamihom,keďsadostanedodispozícieadresáta,t.j.súdu.Späťvzatiežalobyjejednýmzoširokejškály
dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má
právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie
celéhosúdnehokonania(tzv.dispozičnýprincípobčianskehosúdnehokonania).Vôľažalobcudosiahnuť
zastaveniekonaniaprostredníctvominštitútuspäťvzatiažalobyjevšaklimitovanádvomaskutočnosťami,

a to - nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov,
pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom
nesie žalovaný. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba
vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiacehoúsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ
jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné
dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad

na postavenie účastníkov, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom
chránených záujmov.

11. Odvolací súd pri posudzovaní žalovaným uvádzaných vážnych dôvodov, na ktorých založil nesúhlas
sospäťvzatím,považovaltvrdeniežalovanéhooobavezmožnéhoopätovnéhopodaniažalobyzostrany

žalobcu za opodstatnené. Správne žalovaný poukázal na to, že právoplatné rozhodnutie okresného
súdu vo veci samej bude tvoriť prekážku „res iudicata“ právoplatne rozhodnutej veci, a takáto situácia
zabráni tomu, aby si žalobca voči žalovanému v budúcnosti uplatnil totožný nárok a nedôvodne tak
šikanoval žalovaného. Žalovaný, vychádzajúc z výsledku okresného súdu, má dôvodný a oprávnený
záujem na dosiahnutí stavu právnej istoty vo vzťahu k možnému konaniu žalobcu podať opätovne žalobu
o zaplatenie žalovanej pohľadávky. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pre princíp právnej

istoty je zamietnutie žaloby voči žalovanému rozhodnutím, ktoré v rámci miery ohrozenia jeho práv
dáva žalovanému právnu istotu, že žalobca sa voči žalovanému už nebude môcť opätovne domáhať
zaplatenia žalovanej pohľadávky.

12. Za uvedených okolností odvolací súd považoval žalovaným uvádzané dôvody nesúhlasu za vážne

a dospel k záveru, že jeho nesúhlas so späťvzatím žaloby je dôvodný. V zmysle § 370 ods. 2 CSP preto
odvolací súd späťvzatie žaloby nepripustil.

13. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1
CSP tak, že priznal žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho

konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal v plnom rozsahu.

14. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.