Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 32Cb/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123318409
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Garančovská

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6123318409.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX C., právne

zastúpená IN FORO – AYRUMYAN advokátska kancelária s. r. o., sídlo: Uhrova 4, 831 01 Bratislava
– mestská časť Nové Mesto, IČO: 51 011 344 proti žalovanému: osobnyudaj.sk, s.r.o., sídlo: DUETT
Business Residence, Námestie osloboditeľov 3/A, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO:
50 528 041, právne zastúpený: MG LEGAL s.r.o., sídlo: Námestie osloboditeľov 3/A, 040 01 Košice -
mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 549 996, o zaplatenie 2.539,32 EUR s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 2.539,32 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 12,5% ročne od 01.05.2023 do zaplatenia a sumu vo výške 40 EUR titulom paušálnej náhrady

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa upraveným návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným príslušnému súdu dňa
19.5.2023 domáhala, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy vo
výške 2.539,32 EUR spolu s príslušenstvom (úrok z omeškanie vo výške 12,5% ročne a zaplatenie sumy
vo výške 40 EUR titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Zároveň

žiadala, aby ho súd zaviazal na náhradu trov konania.

2. Svoj nárok odôvodnila tým, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 01.07.2021 uzavretá Zmluva
o obchodnom zastúpení, v zmysle ktorej po splnení podmienok mala nárok na vyplatenie provízie.
Faktúrou č. 005/2023 s dátumom splatnosti 30.04.2023 vyúčtovala svoj nárok na províziu vo výške
2.539,32 EUR, ktorú žalovaný do dňa splatnosti neuhradil a neurobil tak ani do dňa podania návrhu
na vydanie platobného rozkazu. Zároveň poukázala na skutočnosť, že zmluvný vzťah medzi ňou

a žalovaným bol ukončený dohodou ku dňu 31.03.2023.
2.1. Na preukázanie svojich tvrdení doložila faktúru č. 005/2023 vystavenú dňa 31.03.2023; Zmluvu
o obchodnom zastúpení uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 01.07.2021.

3. Upomínací súd vydal dňa 07.06.2023 v zmysle návrhu žalobkyne platobný rozkaz pod sp. zn.
21Up/876/2023, ECLI:SK:OSBB:2023:6123318409.1, voči ktorému žalovaný podal odpor.

4. Žalovaný v odpore uviedol, že nárok žalobkyne vo výške, ktorá je uplatnená v tomto konaní
voči žalovanému zanikol dňom 19.05.2023, na základe jednostranného započítania žalovaného.
Žalovaný započítací prejav učinil listom datovaným dňa 26.4.2023 nazvaným Jednostranné započítanie
pohľadávky adresovaným žalobkyni, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 19.5.2023 (poštová prepravazásielky). V uvedený deň teda došlo ku skutočnosti, ktorú predpokladá ust. § 580 Občianskeho
zákonníka, k započítaniu vzájomných pohľadávok, a teda návrhom uplatnený nárok žalobkyne voči
žalovanému zanikol týmto spôsobom a je nedôvodný. Vychádzajúc z časového horizontu doručenia listu

žalovaného žalobkyni (jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok) dňa 19.5.2023 o 13:34 hod.
adoručenímžalobyžalobkynenaupomínacísúddňa19.5.2023o16:07hod.považuježalobužalobkyne
za účelovú a žiada, aby súd v konaní vo veci samej meritórne rozhodol tak, že žalobu zamietne v celom
rozsahu.
4.1. Na preukázanie svojich tvrdení doložil list datovaný 26.4.2023 nazvaný Jednostranné započítanie

pohľadávky adresovaný žalobkyni a výpis z www.posta.sk – Sledovanie zásielky.

5. Žalobkyňa reagujúc na tvrdenia žalovaného v jeho odpore (vyjadrenie k žalobe a listinným dôkazom
v zmysle ust. § 167 ods. 1 CSP) v písomnej replike uviedla, že žalovaný jej nárok na zaplatenie
provízie v zmysle faktúry č. 005/2023 nepoprel a nepoprel ani skutočnosť existencie zmluvného vzťahu
medzi nimi od 01.07.2021 do 31.03.2023, či skutočnosť, že splatnosť jej pohľadávky nastala dňom

30.04.2023. Poukázala, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že ku dňu datovania listu (26.04.2023,
nazvaného vykonanie jednostranného zápočtu) mal voči nej existujúcu pohľadávku z dôvodov, ktoré
v liste uviedol. Zároveň uviedla, že žalovaný nepreukázal zákonné podmienky na vznik ním v liste
uvádzanej pohľadávky (podmienky nároku na náhradu škody spočívajúce v preukázaní vzniku škody,
zavinenia škodcu - žalobkyne a príčinnej súvislosti). Z uvedených dôvodov má za to, že žalovaný

nepreukázal svoju existujúcu a splatnú pohľadávku voči nej (v danom čase a ani v čase rozhodovania
súdu aj vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 20.12.2023 pod sp. zn. 40Cb/112/2023)
a preto jeho obrana nie je hodnoverne preukázaná a žiada, aby súd jej nároku v celom rozsahu vyhovel.
5.1. Na preukázanie svojich tvrdení doložila súdu doložila neprávoplatný rozsudok Okresného súdu
Prešov zo dňa 20.12.2023 pod sp. zn. 40Cb/112/2023 a poukázala na obdobný spor vedený tunajším

súdom voči žalovanému (predmet konania – nevyplatenie provízie po ukončení zmluvného vzťahu) pod
sp. zn. 26Cb/29/2023, v ktorom súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny – žalobcom požadovanej
provízie .

6. Žalovaný písomnú dupliku nepodal a až dňa 13.6.2024 (už mal vedomosť o súdom nariadenom

pojednávaní na deň 18.6.2024 a o právnom názore tunajšieho súdu vyslovenom v obdobných sporoch
konaných pod sp. zn. 26Cb/29/2023, sp. zn. 30Cb/23/2023) zaslal súdu návrh na prerušenie konania
z dôvodu hospodárnosti konania, pretože konanie vedené Okresným súdom Prešov pod sp. zn.
40Cb/112/2023 nie je právoplatne ukončené a podľa jeho názoru práve toto konanie rieši spornú otázku
medzi stranami sporu týkajúcu sa platnosti započítania a teda, či žalovaný mal alebo nemal voči

žalobkyni nárok na náhradu škody.

7. Súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 18.6.2024 za prítomnosti strán sporu.

8.Súdonávrhužalovanéhonaprerušeniekonaniarozhodolajehonávrhnaprerušeniekonaniazamietol

tak ako to uviedol vo svojom uznesení vyhlásenom priamo na pojednávaní konanom dňa 18.06.2024,
sp. zn. 32Cb/22/2023, ECLI:SK:MSKE:2024:6123318409.2 a následne vykonal dokazovanie za účelom
zistenia skutkového stavu.

9. Súd vo veci, s poukazom na ust. § 185 CSP v spojení s ust. § 153 CSP a realizáciou poučenia strán

sporu o sudcovskej koncentrácii konania, vykonal dokazovanie skutočnosťami uvádzanými stranami
sporu v ich podaniach a listinnými dôkazmi doloženými stranami sporu a nachádzajúcich sa v súdnom
spise, pričom za nesporné skutočnosti považoval tie, ktoré ani jedna zo strán sporu nenamietala,
a to existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným na základe Zmluvy o obchodnom
zastúpení zo dňa 01.07.2021 (ďalej len „Zmluva“) a z nej vyplývajúce oprávnenie žalobkyne na odplatu

za výkon jej činnosti Obchodného zástupcu – províziu v zmysle dohody o jej výške, fakturácii a
splatnosti; nárok žalobkyne na províziu v mesiaci 03/2023, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou 005/2023 so
splatnosťou 30.04.2023; vedomosť žalovaného o výške provízie za mesiac 03/2023 žalobkyne a o jej
fakturácii faktúrou č. 005/2023 splatnou dňa 30.04.2023; zánik zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou
a žalovaným dohodou ku dňu 31.03.2023. Súd za nespornú považoval aj skutočnosť, že žalovaná v čase

existencie zmluvného vzťahu so žalovaným vykonávala podnikateľskú činnosť pod obchodným menom
A. B. s miestom podnikania XXXXX C., B. XXXX/X, IČO: 50 544 799, pričom odo dňa 06.04.2023 do
31.12.2024 má pozastavenú podnikateľskú činnosť (skutočnosť známa z verejne dostupných registrov
– výpis zo živnostenského registra).10. Predmetom sporu je zaplatenie sumy 2.539,32 EUR titulom provízie, čiže vyúčtovania poskytnutých
služieb v zmysle Zmluvy.

11. Spornou otázkou je skutočnosť, či žalovaným vykonaný jednostranný právny úkon – započítanie
vzájomných pohľadávok, s ktorým sa žalobkyňa mala možnosť oboznámiť dňa 19.5.2023 bol spôsobilý
vyvolať účinky započítania v zmysle hmotnoprávnych zákonných ustanovení uvedených v Občianskom
zákonníka a v Obchodnom zákonníku. K uvedenému súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so

stranami predloženými listinnými dôkazmi a ich vyjadreniami a s poukazom na nesporné skutočnosti,
z ktorých vyplýva, že strany sporu nepopreli existenciu pohľadávky žalobkyne vo výške 2.539,33 EUR
voči žalovanému a ani to, že splatnosť pohľadávky žalobkyne bola dohodnutá na deň 30.04.2023.
Z uvedeného vyplýva hlavne spor v otázke existencie pohľadávky žalovaného, ktorou by mohol
realizoval svoj započítací prejav voči žalobkyni.

11.1. Z listu žalovaného datovaného dňa 26.04.2023 nazvaného Jednostranné započítanie pohľadávky
súd zistil, že žalovaný akceptoval ukončenie zmluvného vzťahu so žalobkyňou ako fyzickou osobou
podnikateľom (dohodou podľa Zmluvy) ku dňu 31.03.2023 a tiež ukončenie pracovného pomeru so
žalobkyňou ako fyzickou osobou (dohodou) ku dňu 31.03.2023 a akceptoval aj žalobkyňou účtovanú
províziu za mesiac 03/2023 vo výške 2.539,32 EUR. Zároveň súd zistil, že žalovaný v liste žalobkyňu

oboznámil s jej povinnosťami, ktoré jej vyplývajú zo Zmluvy aj po ukončení vzájomnej spolupráce
(zákaz výkonu konkurenčnú činnosť) a so zistením, že došlo k porušeniu tohto jej záväzku, čím
došlo k finančnej škode spoločnosti žalovaného. V liste opísal porušenie záväzku žalobkyne, ktoré
malo spočívať v to, že žalobkyňa oznámila klientom žalovaného, že ukončuje s ním spoluprácu a títo
klienti následne ukončili zmluvný vzťah so žalovaným. Tieto tretie osoby (klienti žalovaného, s ktorými

v mene žalovaného komunikovala žalobkyňa) na dotaz žalovaného uviedli, že budú spolupracovať
priamo so žalobkyňou. Súd z obsahu listu zistil, že žalovaný vyčíslil určitú peňažnú sumu u jednotlivých
oslovených klientov, ktorú nazval celková škoda a vyčíslil aj ich súčet; následne uviedol, že má za
to, že konanie žalobkyne smerujúce k ukončeniu spolupráce menovaných klientov so žalovaným je
úmyselné, protiprávne (porušenie platnej konkurenčnej doložky), ktorým žalovanému bolo spôsobená

škoda vo výške 6.599,00 EUR, ktorú považuje za pohľadávku voči žalobkyni. Súd následne zistil, že
žalovaný sa rozhodol pohľadávku žalobkyne vo výške 2.539,32 EUR započítať na svoju pohľadávku vo
výške 6.599,00 EUR vo výške, v ktorej sa vzájomne kryjú v zmysle ust. § 580 Občianskeho zákonníka
a zároveň žalobkyňu vyzval na úhradu zostatku jeho pohľadávky v ním určenej lehote a spôsobe úhrady.
Z listinného dôkazu nazvanom Sledovanie zásielky cez internetovú stránku www.posta.sk súd zistil, že

predmetný list žalovaného bol žalobkyni doručený dňa 19.5.2023.

11.2. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa zo dňa 20.12.2023, sp. zn.
40Cb/112/2023 súd zistil, že konajúci súd vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že žalovanému -
spoločnosti osobnyudaj.sk, s.r.o., IČO: 50 528 041 boli v priebehu mesiaca apríl a máj 2023 doručené

výpovede štrnástich jeho klientov, ktorí boli v starostlivosti žalobkyne p. A. B. (reagujúc tak na jej e-
mail, ktorým oznámila, že ukončuje spoluprácu so spoločnosťou osobnyudaj.sk, s.r.o.; ostáva pracovať
v sektore a v pre prípad záujmu ju môžu kontaktovať). Konajúci súd v rámci dokazovania zistil aj
skutočnosť, že štyria klienti svoju výpoveď zobrali späť a ostali v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou
osobnyudaj.sk, s.r.o. a tiež skutočnosť, že dňa 28.04.2023 vznikla spoločnosť MyID, IČO: 55 411 576,

vktorejbolaspoločníčkouakonateľkouvobdobíodvznikuspoločnostido20.06.2023žalobkyňap.A.B..

12. Zo záverečnej písomnej reči žalobkyne predloženej na pojednávaní súd zistil, že zotrváva na
svojej žalobe, pričom požaduje, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 2.539,32 EUR
s príslušenstvom; obranu žalovaného nepovažuje za dôvodnú minimálne preto, že v čase vykonania

jednostranného zápočtu žalovanému nevznikla žiadna pohľadávka voči žalobkyni, pretože ak by aj
26.4.2023 došlo k ukončeniu spolupráce medzi klientom žalovaného a žalovaným doručením výpovede
tak minimálne ešte dva mesiace (výpovedná doba) by medzi nimi existovali určité vzájomné práva
a povinnosti a teda v danom čase (26.4.2023) žalovaným vyčíslená pohľadávka neexistovala a nebola
splatná, preto nemohli nastať účinky započítania tak, ako to predpokladá hmotné právo.

13. Zo záverečnej prednesu žalovaného na pojednávaní súd zistil, že nárok žalobkyne voči nemu
nepovažuje za dôvodný, pretože tento jej nárok v čase rozhodovania súdu neexistuje, zanikolzapočítaním v zmysle jeho jednostranného právneho úkonu smerujúceho voči žalobkyni, z ktorého je
zrejmý žalovaného prejav vôle započítať vzájomné pohľadávky strán sporu.

14. Súd poukazuje, že na zodpovedanie právnej otázky špecifikovanej v odseku 11. nebolo nutné
vykonať ďalšie dokazovanie napr. oboznámením sa s právnym názorom vysloveným v Rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 20.12.2023, sp. zn. 40Cb/112/2023, či v Rozsudku Mestského súdu
Košice zo dňa 23.01.2024, sp. zn. 26Cb29/2023, na ktoré poukázala žalobkyňa a to aj z toho dôvodu,
že žalovaný v konaní okrem listinných dôkazov uvedených v pododseku 4.1. odôvodnenia nedoložil,

neoznačil žiadne iné dôkazy na odstránenie spornosti v otázke existencie svojej pohľadávky voči
žalobkyni (aj na pojednávaní uviedol, že nemá návrh na ďalšie dokazovanie).

15. Na vykonané dokazovanie súd použil ustanovenia hmotnoprávnych predpisov, zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a procesnoprávnych predpisov,
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),

V zmysle ust. § 1 v spojení s ust. § 261 ods. 1, 8, 9 Obchodného zákonníka, Tento zákon
upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace
s podnikaním. Uvedené právne vzťahy sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky
nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno

riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad,
na ktorých spočíva tento zákon. Táto časť zákona /záväzková časť/ upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti, pričom pri použití tejto časti zákona je rozhodujúca povaha účastníkov pri
vzniku záväzkového vzťahu. Zmluvy medzi uvedenými osobami, ktoré nie sú upravené v hlave II

tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými
ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

Podľa ust. § 757 v spojení s ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, (§ 757) Pre zodpovednosť
za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia

§ 373 a nasl.. (§ 373) Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa ust. § 358 a nasl. Obchodného zákonníka, Niektoré ustanovenia o započítaní pohľadávok, (§ 358)

Na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak
je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na
započítanie. (§ 359) Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o
pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. (§ 364) Na základe dohody
strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.

Podľa ust. § 365 od. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.
Podľa ust. § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného

záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
V zmysle ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem

nárokov podľa § 369 aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky svojim nariadením.
V zmysle ust. § 1 ods. 1, ods. 3 a ust. § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v platnom znení, sadzba úrokov

z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu
príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená
sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Ak veriteľ
požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1 , použije sa tento spôsob určenia úrokovz omeškania počas celej doby omeškania. Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

V zmysle ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, Zodpovednosť za škodu, (§ 420 ods. 1) Každý
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (§ 420 ods. 3) Zodpovednosti sa
zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. (§ 442 ods. 1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk). (§ 442 ods. 3) Škoda sa uhrádza v peniazoch.

V zmysle ust. § 488 a § 489 Občianskeho zákonníka, (§ 488) Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z
ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok. (§ 489) Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

V zmysle ust. § 580 v spojení s ust. § 581 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, Započítanie, (§

580) Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú
započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k
započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. (§ 581 ods.
2) Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde. Proti
splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. (§ 581 ods. 3) Dohodou

účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.

V zmysle čl. 2 ods. 1 ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí
byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
V zmysle čl. 5 veta prvá CSP, zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu.

V zmysle čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
V zmysle ust. § 150 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

V zmysle ust. § 153 CSP v spojení s ust. § 154 a ust. § 167 CSP (sudcovská a zákonná koncentrácia
konania), strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Ak neboli
uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo ďalších úkonov súdu ; o danej skutočnosti strany sporu poučí. Prostriedky procesného útoku
a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
V zmysle ust. § 185 ods. 1 CSP, Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
V zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa vlastnej úvahy, jednotlivo a v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
V zmysle ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

16. Sporové konanie podľa procesných predpisov účinných po 1.7.2016 (podľa Civilného sporového
poriadku) kladie väčší dôraz na aktivitu strán sporu pri preukazovaní, resp. popretí nimi tvrdených
skutočností a je povinnosťou strán doložiť dôkazy preukazujúce pravdivosť ich tvrdení vo veci samej.
Úlohou súdu ale naďalej ostáva, aby počas prejednania sporu zistil, či stranou tvrdené skutočnosti

zodpovedajú „realite“ (materiálne vedenie sporu) a teda, ak strana sporu nesplní svoju povinnosť
tvrdenia alebo ňou doložené dôkazy sa nevzťahujú na jej tvrdenie, či ich dostatočne nepreukazujú,
dostáva sa do procesnej situácie dôkaznej núdze, kedy súd nemá inú možnosť len zhodnotiť procesnú
situáciu v jej neprospech, a to v rozhodnutí o veci samej, lebo tvrdenú skutočnosť strana sporu
v konaní nepreukázala. Súd taktiež uvádza, že aktivita strán je „obmedzená“ určitým časovým rámcom

– sudcovská koncentrácia konania.

17. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom prihliada na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo strany sporu uviedli vo
svojich vyjadreniach. Pri hodnotení dôkazov súd určuje aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho

rozhodnutie a či o ne môže oprieť skutkové zistenia, pričom výsledky hodnotenia dôkazov umožňujú
súdu prijať záver o pravdivosti skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania, ak na ich základe možno
nadobudnúť presvedčenie až istotu o tom, že táto skutočnosť nastala. Dôkazné bremeno je inštitútomprocesného práva, ktoré stíha tú stranu sporu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa
hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní preukázaná tak, aby ju súd mohol uznať za pravdivú.

18. Na to, aby súd mohol zodpovedať spornú otázku, ktorú špecifikoval v odseku 11. je potrebné zistiť, či
strany sporu mali vzájomné pohľadávky a teda, či žalovaný mal v čase vykonania jednostranného úkonu
- započítacieho prejavu pohľadávku voči žalobkyni. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané,
že medzi žalobkyňou a žalovaným existoval obchodnoprávny vzťah titulom Zmluvy, z ktorej žalovanej
vzniklo oprávnenie na províziu za mesiac 03/2023 vo výške 2.539,32 EUR, a teda voči žalovanému

mala v uvedenej výške pohľadávku so splatnosťou 30.04.2023. Naopak súd vykonaným dokazovaním
nemal preukázanú existenciu pohľadávky žalovaného voči žalobkyni aj napriek tomu, že ju žalovaný
deklaroval svojím jednostranným úkonom nazvaným započítanie. Súdu žalovaný existenciu pohľadávky
voči žalobkyni do dňa rozhodovania súdu (pojednávanie konané dňa 18.06.2024) žiadnym spôsobom
nepreukázal a teda neuniesol dôkazné bremeno v otázke existencie jeho nároku na náhradu
škody v zmysle citovaných ustanovení voči žalobkyni, pretože hodnoverným spôsobom nepreukázal

skutočnosť, že konaním žalobkyne mu vznikla škoda, následne hodnoverne nepreukázal v akej výške
mu škoda vznikla a taktiež ani príčinnú súvislosť medzi konaním žalobkyne a škodou, ktorá mu mala
vzniknúť. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný v čase vykonania jednostranného právneho úkonu -
započítacieho prejavu nemal voči žalobkyni existujúcu a splatnú pohľadávku; resp. nepreukázal dohodu
účastníkov o možnosti započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky v zmysle citovaných ustanovení

Občianskeho zákonníka, či Obchodného zákonníka a preto súd má za to, že jeho započítací prejav
nebol a ani v čase rozhodnutia súdu nie je spôsobilý vyvolať účinky započítania spočívajúce v zániku
vzájomnýchpohľadávok,prenepreukázanieexistenciepohľadávkyžalovanéhovočižalobkyni.Vzmysle
uvedeného a žalovaným nepopretých skutočností týkajúcich sa nároku žalobkyne na províziu za mesiac
03/2023 v zmysle Zmluvy vo výške 2.539,32 EUR súd nárok žalobkyne považuje v celom rozsahu za

dôvodný (v žalovanej istine) a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa s peňažným plnením dostal
od omeškania, žalobkyni v zmysle citovaných zákonných ustanovení vznikol nárok aj na príslušenstvo
k peňažnej pohľadávke vo forme úrokov z omeškania (požaduje vo výške, ktorá je v súlade s citovanými
zákonnýmiustanoveniami)apaušálnejnáhradynákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávky(požaduje
vo výške, ktorá je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami). Súd teda o nároku žalobkyne a jeho

príslušenstve rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku I. výrokovej časti tohto rozsudku.

19. V zmysle ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
V zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci.
V zmysle ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

20. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v spore úspešná, súd jej priznal v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. Žalovaný tieto
trovy konania bude povinný nahradiť žalobkyni vo výške, ktorú súd špecifikuje samostatným uznesením
vydaným vyšší súdny úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom
súde. [§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)].

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§362 ods.

2 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§358 CSP).V zmysle ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Vzmysleust.§364CSP,rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môžeodvolateľrozšíriťlendouplynutia
lehoty na podanie odvolania.

V zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.