Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/146/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624227649
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2624227649.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci manžela - navrhovateľa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D. E. - F. D. C., zastúpený: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E.
a manželky navrhovateľa: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D. E. - F. D. C., o rozvod
manželstva, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 26Pc/22/2024-31 zo dňa
03.12.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Senica, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom manželstvo
účastníkov konania rozviedol (I. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania (II. výrok).

2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 1 ods. 1, 2, § 18, § 23 ods. 1, 2 prvá veta, 3 Zákona
o rodine (ďalej aj „ZoR“). Konštatoval, že po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu
na rozvod manželstva je možné vyhovieť, a to napriek nesúhlasu manželky navrhovateľa. Tu však

súd poukazuje na vyjadrenie manželky navrhovateľa, ktorá pred súdom uviedla, že s navrhovateľom
spoločne žiť nechce, bojí sa ho, že ju zabije, ich manželstvo definovala tak, že to bolo 40 rokov bitky
a týrania, keďže ju navrhovateľ opakovane bil a aj znásilňoval. Nesúhlas s rozvodom odôvodnila tým,
že bola vychovávaná tak, že keď si ho zobrala za manžela tak musí trpieť a súčasne že by to bola
v ich veku už hanba. Nakoľko navrhovateľ trval na rozvode manželstva, súd musel vyhodnotiť, či sú
splnené podmienky na rozvod manželstva stanovené v ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. že vzťahy
medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od

manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Právny nárok na rozvod manželstva
v zmysle zákona o rodine nie je, súd musí skúmať vzťahy medzi manželmi, mieru ich narušenia, a
i. Súd po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc pritom najmä z výsluchu samotných manželov, ako
i zo správy Okresnej prokuratúry Senica zo dňa 31.10.2024 ako i z uznesenia tunajšieho súdu č.k.
5C/52/2024-22 zo dňa 16.8.2024 (právoplatného dňa 17.9.2024) dospel k záveru, že podmienka (§ 23
ods. 1 ZoR) na rozvod manželstva účastníkov v danej veci je splnená (daná). V konaní bolo podľa
súdu preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené do takej miery, že manželstvo nemôže

plniť svoj účel, tento účel si ani v súčasnosti neplní, manželia spolu nehospodária, nežijú spolu od
8/2024 (no manželstvo je nefunkčné podľa súdu už dlhodobo), kedy mal navrhovateľ fyzicky zaútočiť
na manželku. Podľa súdu nemožno mať žiadne pochybnosti, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne
narušené, keď navrhovateľ má súdom uložený zákaz priblíženia k jeho manželke, z dôvodu hrozbypokračovania v páchaní skutku vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, hrozby ďalších útokov
žalovaného (navrhovateľa v tomto konaní) na zdravie, život, slobodu a ľudskú dôstojnosť žalobkyne, z
ktorých je podozrivou osobou práve navrhovateľ. Závažné narušenie vzájomných manželských vzťahov

potvrdzuje aj správa Okresnej prokuratúry Senica zo dňa 31.10.2024 (Pv 400/24/2205-11), z ktorej
vyplýva, že pod sp. zn. Pv 400/24/2205 vedie trestnú vec, v ktorej bolo uznesením zo dňa 8.8.2024
začaté trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a),
ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, kde poškodenou je
G. B. a podozrivým z uvedeného trestného činu je jej manžel A. B.. Napokon aj vyjadrenia samotných

manželov len potvrdzujú nefunkčnosť ich manželstva, keď navrhovateľ sa doslova vyjadril, že manželku
už nechce v živote vidieť a manželka navrhovateľa sa vyjadrila, že s navrhovateľom spoločne žiť
nechce, bojí sa ho, že ju zabije. Takéto vyjadrenia nesvedčia o funkčnom a harmonickom manželstva,
práve naopak. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 18 ZoR, v zmysle ktorého je povinnosťou
manželov žiť spolu, čo obaja zhodne vylúčili. Taktiež je povinnosťou manželov vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť a vytvárať zdravé rodinné prostredie, pričom vykonané dokazovanie preukazuje pravý

opak. Vychádzajúc z týchto skutočností je súd tohto názoru, že manželstvo účastníkov konania je
trvalo rozvrátené, nie je tu predpoklad, že by si manželstvo opätovne začalo plniť svoj účel. Týmto
mal súd preukázanú existenciu kvalifikovaného stupňa rozvratu vzťahov medzi manželmi ako jediný
hmotnoprávny dôvod rozvodu manželstva (§ 23 ods. 1 ZoR). Taktiež bola splnená zákonná podmienka
ustanovená § 23 ods. 1 ZoR, a to že nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, a to

vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania ako i súdom uložený zákaz priblíženia navrhovateľa k
jeho manželke. Napriek tomu, že manželka navrhovateľa nesúhlasila s rozvodom manželstva, dôvody
tohto nesúhlasu podľa súdu neboli takého charakteru, ktoré by svedčili o funkčnosti ich manželstva,
naopaksituáciumedzimanželmisúdpovažujezaznačnevyhrotenú.Jednostrannýnesúhlassrozvodom
manželstvaniejepodľanázorusúdutakouskutočnosťou,ktorábyvdanomprípadevkontextezisteného

stavu veci umožňovala návrh na rozvod manželstva zamietnuť a právne tak nútiť zotrvanie navrhovateľa
v manželskom zväzku, navyše keď manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich
dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo (§ 1 ods. 1 ZoR). Preto ak v priebehu
manželstva jeden z manželov je pevne rozhodnutý, že v manželstve naďalej zotrvať nemieni, vytráca
sa tu teda atribút dobrovoľnosti vo vzťahu k (ďalšiemu) trvaniu tohto manželského zväzku, čo mal súd

na strane navrhovateľa za splnené. Súd zisťoval a pri rozhodovaní prihliadol na príčiny, ktoré viedli
k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, t.j. vzájomné obviňovanie z týrania, nerešpektovanie
dôstojnosti na strane manželky navrhovateľa, ktorá mala byť podľa jej tvrdenia počas celého manželstva
bitá, čomu v tomto štádiu nasvedčuje predmetné uznesenie Okresného súdu Senica č.k. 5C/52/2024-22
zo dňa 16.8.2024. Manželka navrhovateľa mala byť počas manželstva aj opakovane znásilňovaná. Nie

je úlohou „rozvodového súdu“ vyriešiť s konečnou platnosťou otázku tvrdeného týrania medzi manželmi,
toto patrí do kompetencie orgánov činných v trestnom konaní, pred tento súd je podstatné narušenie
vzťahovmedzimanželmitakakobolosúdomuvedenévyššie.Čosatýkamajetkovo-právnychnásledkov
v prípade rozvodu manželstva, je to vecou odlišnou od rozvodu manželstva a je vecou rozvedených
manželov si dané veci riešiť viacerými možnými právnymi spôsobmi.

3. Keďže pri rozvode manželstva zákon neustanovuje inak, súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle § 52 CMP.

4. Proti rozsudku sudu prvej inštancie podala manželka odvolanie a žiadala, aby súd spravodlivo

rozhodol. Uviedla, že zákonný sudca bol voči nej zaujatý, agresívny, nedal jej slovo. Manžel má stareckú
demenciu, je psychicky chorý, nechce ísť na vyšetrenie. Takýto človek nesmie robiť právne úkony a súd
bol zmanipulovaný. Sudca jej hovoril, že je povinná sa starať o manžela i keď sama je tiež chorá, so
srdcom, s obličkami, má skoliózu, reumu a artrózu. Bola by sa o neho starala keby žil ako človek, ale
on sa chová ako zviera a ešte ju týral a bil, snažil sa ju zabiť. V ďalšom popísala chovanie navrhovateľa

a čo sa týka intímneho života uviedla, že od 37 rokov mal problémy s erekciou. V máji bola v obchode
a keď prišla, bol otvorený oblok, boli u nich syn E. a A. a nahovárali ho, aby sa jej zbavil, aby ju zhodil
zo schodov, alebo aby ju udrel tak, že spadne na nábytok a zabije sa, nakoľko on je psychicky chorý.
Tak ich poslúchol a jej začalo peklo na zemi. Pracovala ako oper, doma robila pasce na myši, štipce na
prádlo, nosila 10 rokov letáky, manžel jej peniaze nedával. Manžel nie je chorý, len sa robí, je chorý len

psychicky. Žiada súd, aby bol na odvolací súd zavolaný jej syn H. ako svedok. S rozvodom nesúhlasí,
pretože sudca bol voči nej zaujatý a syn E. tam nemal čo robiť.5. K odvolaniu manželky sa vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že má diagnostikovanú Parkinsonovú chorobu,
ktorá je v štádiu tretieho stupňa a iné zdravotné komplikácie. Nedokáže sa pohybovať bez pomoci a
ortopedických pomôcok. Pojednávania, v ktorom súd rozhodol o rozvode manželstva, sa však zúčastnil

osobne a vypovedal sám za seba. Súd sám videl a mohol posúdiť jeho zdravotný stav a to, že
potrebuje pomoc pri pohybe. K tvrdeniu manželky, že súd bol zmanipulovaný sudcom, sudca bol podľa
nej agresívny a zaujatý uviedol, že odporkyňa hrubo klame. Sudca JUDr Jaroslav Ivan bol k obidvom
stranám spravodlivý a rovnako a korektne pristupoval k obom stranám. Každej strane ponechal rovnaký
čas na objasnenie situácie. Agresívna bola skôr odporkyňa, ktorú musel súd neustále upozorňovať

za nerešpektovanie súdu. Menovaného sudcu videl prvýkrát v živote na prvom pojednávaní a určite
nebol on, ani jeho zástupca s pánom sudcom dohodnutý. Sám si urobil obraz o celej situácii, keď'
odporkyňa bola neustále vulgárna, obviňovala odporcu z rôznych zvláštnych vecí, ktoré sa nikdy nestali.
Toto môžu dosvedčiť ďalší starší dvaja súrodenci jeho zástupcu - A. a G., ktorí spolu sa o otca
postarali, keďže ho v mesiaci august vykázala polícia z jeho vlastného domu, na základe krivej výpovede
odporkyne. Tento prípad sa ešte stále rieši na polícii - OR PZ Senica. Od októbra je umiestnený v

Domove sociálnych služieb I. J.. Tu zapadol do kolektívu a je už súčasťou I.. Nie je konfliktný, má rád
humor a rád komunikuje s ostatnými dôchodcami a personálom. V žiadnom prípade nie je človek, ktorý
by nemohol robiť právne úkony. Doložená zdravotná dokumentácia od odporkyne nehovorí o žiadnej
psychickej chorobe, je len obrazom toho, že navrhovateľ má diagnostikovanú Parkinsonovú chorobu. Ak
sa psychiatrického vyšetrenia zúčastní odporkyňa, urobí tak aj navrhovateľ. Súd sa o jeho zdravotnom

stave môže informovať u jeho obvodného lekára E. E. K., v Kútoch. Nechápe jej nesúhlas s rozvodom,
keď bola celý život taká „nešťastná“ a „týraná“ prečo chce naďalej zotrvať v takomto manželstve, ide
len o vypočítavosť, kde ráta s vdovským dôchodkom a jeho majetkom. Na záver uviedol, že všetko čo
odporkyňa v odvolaní uvádza, je klamstvo a súhlasí s rozhodnutím súdu, že súd manželstvo rozvádza.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65
a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej
inštancie v podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

7.Podľa§387ods.1,2CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne

správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým

manželstvo účastníkov konania rozviedol.

9.Podľa§18ZoR,manželiasúsivmanželstverovnívprávachapovinnostiach,súpovinnížiťvspolužití,
verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé
rodinné prostredie.

10. Podľa § 22 ZoR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

11. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 ZoR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel

a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (ods. 1). Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (ods. 2). Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 (ods. 3).

12. Vo vyššie citovanom ustanovení § 23 ods. 1 a 2 ZoR je uvedená všeobecná hmotnoprávna
podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov
medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej
perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Predmetné ustanovenie predpokladá objektívnu
existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého

z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci
nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.13. Všeobecne platí, že rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita
rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako
nezmeniteľný a nenapraviteľný, teda trvalý. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí

manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi. Trvalým rozvratom
pretoniesúrozporyprechodnéhocharakterusmožnouperspektívouobnoveniavzťahov.Atribúttrvalosti
však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t. j. že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so
zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie
manželov. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná

nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t. j. vytvárania harmonického a trvalého životného
spoločenstva.

14.Konanieorozvodmanželstvajekonanímoosobnomstaveavtomtokonanínejdeoochranuurčitého
práva navrhovateľa, ale o ochranu oprávnených záujmov obidvoch účastníkov. Úlohou súdu v konaní o
rozvod manželstva je posúdiť, či so zreteľom na ustanovenie § 22 ZoR sú dané zákonné hľadiská pre

zrušenie manželstva rozvodom podľa § 23 ZoR, a v kladnom prípade vyslovením rozvodu zabezpečiť
ochranu oprávnených záujmov obidvoch účastníkov.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu

potrebnom pre rozhodnutie, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam
a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie
zistený skutkový stav, ktorý vykonal riadne dokazovanie, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a
dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu
manžela, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie

vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu manželke (odvolateľke).

16. Podstatná časť odvolacích námietok manželky sa týkala toho, že manžel sa nesprával ako mal,

špinil jej v dome, nedával jej peniaze, poukazovala na to, že s intímnym stykom mal problémy už od
jeho 37 rokov.

17. Aj z odvolania manželky je zrejmé, že v manželstve účastníkov nezhody boli a tieto pretrvávali,
pričom s manželom nežijú v spoločnej domácnosti od 05.08.2024. Obaja manželia uvádzali jeden na

druhého, že boli zo strany druhého fyzicky napádaní, pričom podľa tvrdenia odvolateľky pred súdom
prvej inštancie ju navrhovateľ bil počas celého manželstva.

18. Z uznesenia Okresného súdu Senica č.k. 5C/52/2024-22 zo dňa 16.08.2024 (právoplatného dňa
17.09.2024) vyplýva, že ním bola navrhovateľovi tohto konania ako žalovanému v tamojšom konaní

uložená povinnosť nevstupovať do rodinného domu s.č. XXXX v obci D. E., k.ú. D. C., taktiež mu bola
uložená povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni (manželke navrhovateľa v tomto konaní) na vzdialenosť
menšiu ako 10 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch. Z odôvodnenia tohto uznesenia
vyplýva, že tak súd rozhodol na návrh žalobkyne, t.j. manželky navrhovateľa v tomto konaní, a to z
dôvodu že zo strany žalovaného hrozí pokračovanie v páchaní skutku vo veci zločinu týrania blízkej

a zverenej osoby, hrozba ďalších útokov žalovaného (navrhovateľa v tomto konaní) na zdravie, život,
slobodu a ľudskú dôstojnosť žalobkyne. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobkyňa osvedčila jej tvrdenie o
fyzickom napadnutí zo strany žalovaného predloženými lekárskymi správami.

19. Zo správy Okresnej prokuratúry Senica zo dňa 31.10.2024 (Pv 400/24/2205-11) vyplýva, že vedie

trestnú vec pod sp. zn. Pv 400/24/2205, v ktorej bolo uznesením zo dňa 08.08.2024 začaté trestné
stíhanie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm.
d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, kde poškodenou je G. B. a
podozrivým z uvedeného trestného činu je jej manžel A. B.. Obvinenie zatiaľ nebolo vznesené žiadnej
osobe, vo veci prebieha dokazovanie.

20. Z vyššieho uvedeného ako aj z obsahu spisu a odvolania samotnej odvolateľky vyplýva, že závery
súdu prvej inštancie o nefunkčnosti manželstva sú správne. V konaní bolo aj podľa odvolacieho súdu
preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené do takej miery, že manželstvo nemôže plniťsvoj účel, tento účel si ani v súčasnosti neplní, manželia spolu nehospodária, nežijú spolu od 8/2024
(manželstvo je nefunkčné podľa súdu už dlhodobo), pričom manžel býva v Domove dôchodcov v J..
O vážnom narušení vzťahov medzi účastníkmi svedčí aj to, že navrhovateľ má súdom uložený zákaz

priblíženia k jeho manželke, z dôvodu hrozby pokračovania v páchaní skutku vo veci zločinu týrania
blízkej a zverenej osoby, hrozby ďalších útokov žalovaného (navrhovateľa v tomto konaní) na zdravie,
život, slobodu a ľudskú dôstojnosť žalobkyne, z ktorých je podozrivou osobou práve navrhovateľ.

21. Odvolací súd má za to, že pvoinštančný súd postupoval v zmysle zákonných procesných postupov

a vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a výsledky ním vykonaného dokazovania postačujú na
vyslovenie záveru o tom, že manželstvo účastníkov konania je trvalo rozvrátené a nefunkčné, pričom
nie je tu predpoklad, že by si opätovne začalo plniť svoj účel. Súd prvej inštancie správne uviedol, že
je povinnosťou manželov vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a vytvárať zdravé rodinné prostredie,
pričom vykonané dokazovanie preukazuje pravý opak. Súd mal preukázanú existenciu kvalifikovaného
stupňarozvratuvzťahovmedzimanželmiakojedinýhmotnoprávnydôvodrozvodumanželstva(§23ods.

1 Zákona o rodine). Taktiež bola splnená zákonná podmienka ustanovená § 23 ods. 1 Zákona o rodine,
a to že nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, a to vzhľadom na vyjadrenia účastníkov
konania ako i súdom uložený zákaz priblíženia navrhovateľa k jeho manželke. Takýto stav, vzhľadom na
jeho dĺžku aj intenzitu, je nutné v danom prípade definovať ako vážny rozvrat vzťahov medzi manželmi.
Nemožno od manžela požadovať, aby zotrval vo zväzku s manželkou proti jeho vôli. Samotný záujem

manželky o zachovanie manželstva (hoci sama popísala skutočnosti, pre ktoré manželstvo ani nemôže
fungovať a podala návrh na vykázanie manžela zo spoločnej domácnosti a trestné oznámenie) nemôže
byť sám osebe dôvodom, aby súd nútil manžela zotrvať vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny,
pretože na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha oboch strán, vzájomné pochopenie a citové
zblíženie, ktoré v tomto prípade úplne absentujú. Manžel prezentoval dôvody pre rozvod manželstva,

z jeho postojov je zrejmé, že je pevne rozhodnutý, že s manželkou nechce ďalej žiť v manželstve.
Nemenný postoj k rozvodu manželstva zo strany manžela bol prezentovaný nielen počas konania na
súde prvej inštancie, ale aj v rámci odvolacieho konania, čo je zrejmé z vyjadrenia manžela.

22. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 1 ZoR, podľa ktorého manželstvo

je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť
manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

23. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí,
že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a

slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah
zachovávať.

24. K tvrdeniu manželky, že manžel trpí stareckou demenciou a nie je spôsobilý na právne úkony,
pričom by súd mal preskúmať jeho duševný stav odvolací súd udáva, že pokiaľ aj má ochorenia

psychického charakteru, k návrhu a dôvodom rozvratu manželstva sa vyjadroval pred súdom prvej
inštancie konzistentne a odvolací súd nezistil, žeby nebol spôsobilý k právnym úkonom v súvislosti so
schopnosťou riešiť svoj osobný stav v otázke manželstva. Návrh navrhovateľky považuje odvolací súd
za nadbytočný.

25. Pokiaľ ide o námietku vo vzťahu k zákonnému sudcovi, keď odvolateľka uvádzala, že bol vo vzťahu
k nej agresívny, nepustil ju k slovu a má za to, že súd je zmanipulovaný, odvolací súd uvádza, že zo
zvukovej nahrávky uvedené tvrdenia nevyplynuli. Zákonný sudca vystupoval v konaní tak voči manželovi
ako aj voči nej slušne, dôstojne, dal slovo všetkým účastníkom, teda aj manželke a pokiaľ vstupovala bez
vyzvania do výsluchu manžela, bolo namieste, pokiaľ bola na takéto správanie upozornená a usmernená

zákonným sudcom. Preto ani táto odvolacia námietka dôvodná nie je.

26. Za daných okolností nemožno mať za to, že je predpoklad obnovenia spolužitia a udržania
manželstva, ktoré je aj podľa názoru odvolacieho súdu len formálnym zväzkom, preto odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

27. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.28. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v
mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ
zákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania (pokiaľ nejde

otrovykonaniaštátu)rozhodujesúdlennanávrhoprávnenéhoúčastníka(§57CMP).Odvolacísúdvšak
vzhľadom na charakter daného konania považuje za spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal trovy
odvolacieho konania sám a v súlade so všeobecnou zásadou náhrady trov v mimosporovom konaní a
s poukazom na ustanovenie § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383

ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).