Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/140/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123013366
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123013366.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Juraja Dziaka a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného : A. B., nar. XX.XX.XXXX,
pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. f) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa
16.decembra 2025 v Trnave, prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava
zo dňa 05. júna 2025 sp.zn. 2T/43/2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B., nar.XX.XX.XXXX v C., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu krádeže podľa §
212 ods. 1 písm. f) Trestného zákona, na tom skutkovom základe,
že

od presne nezisteného dňa v mesiaci marec 2021 do 11:00 hod. 3. augusta 2022 v obci D. E. F. číslo XX
na adrese odberného miesta parcelné číslo 1734/233, G. XX, XXX XX D. E. F. neoprávnene bez riadnej
uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu odoberal plyn z distribučnej siete spoločnosti SPP - distribúcia,
a.s. takým spôsobom, že prepojil hlavné plynovodné potrubie a domové plynové potrubie s hadicou,
cez ktorú prechádzal zemný plyn do objektu odberného miesta mimo meradla, pričom týmto konaním
spôsobil škodu poškodenej spoločnosti SPP - distribúcia, a.s., Plátennícka 19013/2, 821 09 Bratislava

- Ružinov, IČO: 35 910 739,

Za to mu okresný súd uložil ( ,,citácia) :

Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. k) Trestného zákona per analogiam, § 36
písm. l) Trestného zákona per analogiam, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 46 Trestného zákona na

trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť)

mesiacov.

Podľa§288ods.1TrestnéhoporiadkuodkazujepoškodenúobchodnúspoločnosťSPP-distribúcia,a.s.,
so sídlom Plátennícka 19013/2, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 910 739 s uplatneným nárokom
na náhradu škody na civilný proces.

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil v rozsahu č.l.205 až 209.Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote písomným podaním zo dňa 21.07.2025
prostredníctvom obhajcu podal odvolanie obžalovaný A. B. ( č.l.21-213 spisu), okresnému súdu
doručenécezÚPVSdňa21.07.2025.spisu.Prokurátorprítomnýnahlavnompojednávanísipovyhlásení

rozsudku pone-chal lehotu na podanie odvolania, ktoré v zákonom stanovenej lehote nepodal. Iná
procesná strana ( poškodený) odvolanie nepodala.

V písomnom odôvodnení odvolania obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu č.l. 212-213 spisu
( ,,skrátene“) uviedol, že odvolaním napáda rozsudok v celom jeho rozsahu.

K výroku o vine:

K činu sa síce priznal, avšak z jeho výpovede ako i zo všetkých okolností vyplýva, že jeho konanie bolo
nedbanlivostné, nie úmyselné. A keďže trestný čin krádeže vyžaduje úmyselné zavinenie, má za to, že
nebola naplnená subjektívna stránka tohto trestného činu spočívajúca v úmyselnom zavinení.

K výroku o treste:

Ak by sa odvolací súd nestotožnil s jeho argumentáciou ohľadne zavinenia, uvádza, že druh trestu (trest
odňatia slobody), ktorý mu bol súdom uložený, je v danom prípade neprimeraný a odvolací súd žiadam,

aby v napádanej časti rozsudok zrušil a následne aby mi uložil primeraný trest.
Za primeraný v danej veci vzhľadom k okolnostiam prípadu, jeho osobe a prístupu ku konaniu
považuje uloženie peňažného trestu. Je toho názoru, že prvostupňovým súdom uložený trest ho trestá
dvojnásobne. Dvojnásobné potrestanie spočíva v tom, že tento trest by mu zabránil vykonávať jeho
podnikateľskú činnosť, ktorú dlhodobo vykonávam pretože v zmysle § 6 ods. 1 je nevyhnutné na

prevádzkovanie živnosti spĺňať podmienku bezúhonnosti. V zmysle § 6 ods. 2 Živnostenského zákona
sa za bezúhonného nepovažuje aj ten, kto spáchal trestný čin voči majetku. V prípade uloženého
trestu prvostupňovým súdom nebude môcť až po zahľadenie odsúdenia prevádzkovať svoje doterajšie
podnikanie. Avšak v prípade uloženia peňažného trestu, ktorý podľa jeho názoru sleduje účel trestu viac
ako nepodmienečný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, dôjde k zahľadeniu odsúdenia

už jeho vykonaním (zaplatením). V takom prípade trest uložený mu za spáchanie tohto trestného činu
ho nebude neprimerane postihovať a ani iné osoby, a to najmä jeho najbližšiu rodinu. Je živiteľom
rodiny s dvomi maloletými deťmi a svoj príjem si zabezpečuje práve výkonom podnikateľskej činnosti.
Nesprávnosťsvojhokonaniasiplneuvedomil,totoľutujeabudesasnažiťonápravuvbudúcnosti.Počas
celého trestného konania sa ku skutku priznával a spolupracoval s OČTK. Taktiež im pri odhaľovaní

trestnej činnosti napomáhal. Je pripravený niesť za svoje konanie spravodlivé následky v snahe sa do
budúcna polepšiť a vyvarovať sa páchaniu trestnej činnosti.

Na základe vyššie uvedeného žiada, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e),d) Tr. poriadku
napádaný rozsudok zrušil a následne sám vo veci podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku rozhodol a uložil mi

primeraný trest.

Prokurátor sa k písomnému odvolaniu obžalovaného nevyjadril.

Konanie na odvolacom súde:

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd,
v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni; o odvolaní proti rozsudku
súdu podľa § 16 ods. 2 rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného
trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 Trestné poriadku

(1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
(2) Ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré oprávnená osoba podala oneskorene len
preto, že sa riadila nesprávnym poučením súdu.

(3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, aleboc) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné
podmienky.
Podľa § 317 Trestného poriadku:

(1) Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.
3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
(2) Ak bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti výroku, ktorým bol uznaný za vinného, a

odvolací súd tento výrok nezrušuje, preskúma v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o
treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
(3) Ak bola odvolaním napadnutá časť rozsudku týkajúca sa len niektorej z viacerých osôb, o ktorých
bolo rozhodnuté tým istým rozsudkom, preskúma odvolací súd podľa odseku 1 len tú časť rozsudku a
predchádzajúceho konania, ktorá sa týka tejto osoby.
Krajský súd ako odvolací súd skôr než začal plniť svoju prieskumnú povinnosť podľa § 317 Trestného

poriadku bol povinný skúmať, či odvolanie bolo podané včas (§ 309 Trestného poriadku), či ho
podala oprávnená osoba (§ 307, § 308 Trestného poriadku) a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie
odvolania alebo späťvzatiu podaného odvolania (§ 312, § 313 Trestného poriadku), alebo či nebolo
podané proti výroku proti ktorému nie je prípustné (§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, § 334
ods. 4 Trestného poriadku).

Krajský súd podané odvolanie preskúmal a dospel k záveru, že odvolanie podal obžalovaný ako
oprávnená osoba v zákonnej lehote a proti výroku o vine a trestu, proti ktorým je tento opravný
prostriedok prípustný, avšak nie je dôvodné. v dôsledku čoho sú splnené podmienky na jeho zamietnutie
podľa § 319 Trestného poriadku.

Konanie na okresnom súde, ktoré napadnutému výroku o vine a treste predchádzalo :
· prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany podala dňa 15. novembra 2023 obžalobu na A. B. pre
skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. f) Trestného zákona.

Okresný súd na hlavnom po pojednávaní vykonal dokazovanie :

· vypočutím splnomocneného zástupcu poškodenej strany, ktorý uplatnil upravený nárok na náhradu
škody vo výške 8.599,-45 eura, nakoľko obžalovaný uhradil sumu 6 000,- eur, z pôvodne požadovanej
sumy 14 599,45 eura, vypočutím obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne z
vyhlásení upravených v ustanovení § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Vo svojej výpovedi ( skrátene)

uviedol, že nespochybňuje, že skutok sa stal, ale v žiadnom prípade nesúhlasil s výškou škody, ktorú
si poškodený nárokoval. Táto škoda mu prišla neprimeraná až likvidačná. Požadovaná výška škody
je niekoľkonásobne vyššia ako je reálna možná spotreba. Je zrejme správne, že bude trestaný, prišlo
mu však nespravodlivé, aby bol povinný nahradiť škodu v takej výške. Ku skutku uviedol, že sa
pripojil nakoľko potreboval odskúšať kúrenie, preskúšanie prebehlo priamym spojom, ktoré pri jeho

vyťaženosti, rozpoložení, všetkých starostiach a problémoch pozabudol demontovať. Sumu 6 000,-
eur, ktorú dobrovoľne zaplatil poškodenému, považuje tiež za určitý druh trestu. Mal vypracované
dve technické správy, kde ročná spotreba zemného plynu bola vo výške 1 200, resp. 1 300,-
eur., vypočutím splnomocnenca poškodeného A. A. H. ktorý vypovedal, že v auguste 2022 bola
uskutočnená kontrola ich zamestnancom pánom I. v obci D. E. F. a bolo zistené, že v nehnuteľnosti

obžalovaného dochádza k odberu zemného plynu bez nainštalovaného meradla. O tejto skutočnosti
bol vyhotovený zápis a fotodokumentácia. V deň kontroly obžalovaný do zápisu uviedol, že plyn
sa odberal približne osemnásť mesiacov, podľa nich k odberu plynu dochádzalo aj dlhšie obdobie,
avšak spoločnosť akceptovala obdobie uvádzané obžalovaným. Nepozná presné množstvo odobratého
plynu a nevie ho určiť ani súdny znalec, na určenie výšky škody aplikovali metodiku vyplývajúcu z

vyhlášky č. 449/2012 Z. z., ktorá stanovuje vzorec, ktorý sa používa na určenie množstva neoprávnene
odobratého zemného plynu a následne výšky škody, ktorá bola neoprávneným odberom zemného plynu
spôsobená. Pri neoprávnených odberoch zemného plynu sa používa trhová (referenčná) cena plynu,
voči obžalovanému si uplatnili cenu v nižšej výške než aká bola platná pre 3. august 2022. Tá bola vo
výške 205,316 eura/MWh, poškodený použil pri výpočte len cenu vo výške 77,84 eura/MWh.

Oboznámením listinných dôkazov :· technickej správy z ktorej vyplynulo, že predpokladaná celková spotreba zemného plynu bola 1 800
m3 za kalendárny rok (1 300 m3 na vykurovanie a 500 m3 na prípravu teplej úžitkovej vody).
· technickej správy a plynofikácie z ktorej vyplynulo, že ročná spotreba zemného plynu bola odhadnutá

na 1 900 m3 za kalendárny rok (1 500 m3 na vykurovanie a 400 m3 na ohrev teplej úžitkovej vody).
· vyúčtovacej faktúry od dodávateľa zemného plynu do rodinného domu obžalovaného (obchodná
spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, a.s.) z ktorej vyplynulo, že spotreba zemného plynu
bola v období od 10. októbra do 31. decembra 2022 vo výške 713 m3 a v období od 1. januára do
16. júna 2023 vo výške 1 218 m3. Pri takejto spotrebe je dôvodné domnievať sa, že ani jedna z

obžalovaným predložených technických správ neodhadla reálnu spotrebu zemného plynu domácnosťou
obžalovaného. Obžalovaný uhrádzal mesačné preddavkové platby vo výške 85,- eur, nedoplatok
predstavuje 597,18 eura.
· výpočtom škody z 15. augusta 2022 z ktorého vyplynulo, že neoprávneným odberom zemného plynu
obžalovaným mala byť poškodenému spôsobená škoda vo výške 14 599,45 eura.
· zápisnicou o vykonanej kontrole odberného miesta a o neoprávnenom odbere zemného plynu z 3.

augusta 2022 podľa ktorého obžalovaný potreboval núdzovo spustiť plyn, zabudol na to a plyn sa
používal približne osemnásť mesiacov.
· potvrdenie Obce D. E. F. zo 4. augusta 2022 z ktorého vyplynulo, že pre rodinný dom obžalovaného
nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie.
· správy Obce D. E. F. podľa ktorej obec vydala stavebné povolenie na novostavbu rodinného domu

obžalovaného 8. januára 2018.
· správy z 3. augusta 2022 z ktorej vyplynulo, že bol nájdený neoprávnený odber v obci D. E. F. XX,
prepojený bol regulátor s prípojkou - hadicou a ventily boli otvorené.
· čiastočným informatívnym výpisom z listu vlastníctva č. XXXX z ktorého vyplynulo, že výlučným
vlastníkom pozemku registra „C“ s parcelným číslom 1734/233 vo výmere 178 m2, zastavaná plocha a

nádvorie, na ktorom sa nachádza rozostavaná stavba, je obžalovaný.
· oboznámená bola fotodokumentácia rodinného domu a jeho pripojenie na zemný plyn privádzaný
pripojenou hadicou a jej demontovanie, katastrálna mapa, zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 3.
augusta 2022 od 11:00 hod. do 11:45 hod.
Nakoľko na hlavnom pojednávaní nebolo jednoznačne preukázané, že škoda spôsobená poškodenému

predstavuje sumu 14 599,45 eura, okresný súd výšku škody vypustil zo skutkovej vety, zároveň však
dodal, že poškodenému protiprávnym konaním obžalovaného škoda preukázateľne vznikla.

Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 16.12.2025 za prítomnosti prokurátora
krajskej prokuratúry, obžalovaného A. B.. Obžalovaný zotrval na podanom odvolaní. Odvolací súd

oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom, odvolaním obžalovaného, odpisom registra trestov
obžalovaného, lustráciou z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov obžalovaného, a
tiež s podstatným obsahom spisu; odvolací súd za účelom získania aktuálnych informácií o osobe
obžalovaného pri odvolacom prieskume napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa procesne doplnil
dokazovanie výsluchom obžalovaného ktorý uviedol, že jeho mesačný príjem za posledné 3-4 mesiace

je okolo 2.000,-eur, má dve deti, je vlastníkom rodinného domu a motorového vozidla z rokom výroby
2013, živnosť má stále, nakoľko ju mal skôr ako spoločnosť, o aktuálnu lustráciu z databázy súdov (CDB)
ohľadne obžalovaného, z ktorej plynie (i) prehľad súdnych konaní obžalovaného, ako aj (ii) lustráciou
obžalovaného zo Sociálnej poisťovne, (iii) výpis z obchodného registra. Procesné strany nemali žiadne
pripomienky k oboznamovanému obsahu spisového materiálu, vykonanému dokazovaniu, ani návrhy

na doplnenie dokazovania.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol odvolanie obžalovaného
podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný A. B. žiadal zmeniť rozhodnutie okresného súdu na finančný trest z dôvodu, že rozhodnutie
by malo vplyv na fungovanie a staranie sa o rodinu.

Odvolací súd po preskúmaní veci predovšetkým zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim
podstatu súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo

podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv jednak na
objasnenie skutkového stavu veci a jednak na práva obžalovaného na obhajobu.Skutkové zistenia súdu prvého stupňa tak, ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku sú aj podľa
názoru odvolacieho súdu správne, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom
pojednávaní.

Vzhľadom na to odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na správne podrobne rozvedené
dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje..
Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne v zmysle
§2ods.12Tr.por., pričomich hodnotilnazákladevnútornéhopresvedčeniazaloženéhonastarostlivom
zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne a v konečnom dôsledku dospel k správnym

skutkovým zisteniam.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je rovnako zrejmé, ktoré skutočnosti vzal za dokázané
v súvislosti so žalovaným skutkom, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení dôkazov, keď obžalovaného uznal za vinného na modifikovanom skutkovom
a právom základe.
Prvostupňový súd súčasne v odôvodnení napadnutého rozsudku stručne a jasne vyložil, ako sa vyrovnal

s dôkazmi vykonanými v súlade s procesným právom a akými úvahami sa spravoval keď obžalovaného
uznal za vinného.
Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo
skutkového stavu, ako bol tento zistený okresným súdom na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti
nemu nemá podstatné výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v značnej miere osvojuje

a v podrob-nostiach na neho poukazuje. Krajský súd zároveň pripomína, že v neprospech obžalovaného
môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného, čo nie je tento prípad ( §322 ods.3 Tr.por.).
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvéhoadruhéhostupňatvoriajednotu,avprípade,aksaodvolacísúdstotožnísúvahamisúdunižšieho

stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí,
ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/2/2018
z 23. januára 2018).
Odvolacísúdsameritórnezaoberalpreskúmanímnapadnutéhorozhodnutiavovýrokuovineavovýroku
o treste a to vzhľadom na odvolanie podané obžalovaným.

V prvom rade odvolací súd uvádza, že sa so závermi okresného súdu ku skutku stotožňuje, nakoľko,
vykonaným dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok sa stal tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia okresného súdu a tento spáchal obžalovaný.

Vina obžalovaného je preukázaná jeho priznaním k spáchanému skutku, výpoveďou splnomocneného
zástupcu poškodeného a listinnými dôkazmi. Odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku na str.7
rozsudku bez potreby duplicitného opakovania.

Obžalovaný v podanom odvolaní namietal naplnenie subjektívnej stránky trestného činu krádeže podľa

§ 212 ods.1 písm.f) Tr. zákona, pretože on sa žalovaného skutku dopustil z nedbanlivosti.

Podľa § 212 ods.1) Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a
a) spôsobí tak malú škodu,
b) čin spácha vlámaním,

c) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia,
d) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,
e) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo
drevo nachádzajúce sa na lesnom pozemku, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom, alebo
f) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu,

g) zrušené od 6.8.2024
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

S odvolacou námietkou obžalovaného, že konal z nedbanlivosti sa krajský súd nestotožňuje, pretože
zo skutkového deja – odber plynu mimo meradla a bez platnej zmluvy vyplýva jeho úmyselné konanie

podľa § 15 písm.b) Tr. zákona.

Obžalovaný konal v úmysle pripojiť si cudziu vec, keďže vedel, že :
· plyn je majetkom dodávateľa až do jeho odberného miesta· odber plynu je podmienený riadnou zmluvou a meraním odberu plynu
· spotreba je spoplatnená podľa osobitných predpisov
· a napriek tomu vedome prepojil hlavné plynovodné potrubie a domové plynové potrubie s hadicou, cez

ktorú prechádzal zemný plyn do objektu odberného miesta mimo meradla.

Konanie obžalovaného preto smerovalo k vyhnutiu sa úhrade za dodaný plyn, čo zodpovedá typickej
pohnútke pri prečine krádeže.

Vedomostná zložka úmyslu spočíva v tom, že obžalovaný prinajmenšom bol uzrozumený s tým, že
· odoberá plyn bez právneho titulu
· meradlo spotrebu nezachytáva, a teda nedôjde k jej vyúčtovaniu
· týmto konaním spôsobil dodávateľovi škodu.

Vôľová zložka úmyslu

· obžalovaný bol minimálne uzrozumený, že odoberá plyn bez úhrady
· bol zmierený so spôsobenou škodou
· konal s cieľom získať neoprávnený majetkový prospech.

Inak povedané, zo spôsobu vykonania skutku totiž jednoznačne vyplýva, že si bol vedomý, že na

odber plynu je potrebné platné zmluvné pripojenie a riadne meranie spotreby prostredníctvom určeného
meradla. Napriek tomu realizoval odber plynu takým spôsobom, ktorým obchádzal meracie zariadenia,
čím zámerne zabránil zaznamenaniu skutočnej spotreby a tým aj vzniku povinnosti uhradiť cenu za
odobratý plyn. Obžalovaný musel byť minimálne uzrozumený s tým, že takýmto konaním spôsobí
dodávateľovi škodu zodpovedajúcu hodnote neoprávneného odobratého plynu, pričom jeho vôľová

zložka smerovala k získaniu majetkového prospechu spočívajúceho v spotrebe plynu bez akéhokoľvek
plnenia. Charakter konania spočíva v technickom zásahu do odberného zariadenia, resp. v úmyselnom
obchádzaní meradla a vylučuje možnosť nedbanlivostného zavinenia a svedčí o cielenej snahe vyhnúť
sa úhrade za dodanú energiu. Z uvedeného vyplýva, že subjektívna stránka prečinu krádeže bola
konaním obžalovaného naplnená v celom rozsahu.

K výroku o treste

Krajský súd riadiac sa vyššie uvedeným konštatuje, že obžalovaný svojim konaním naplnil skutkovú
podstatu prečinu krádeže podľa § 212 ods.1 písm.f) Trestného zákona, za ktorý je možné páchateľovi

uložiťtrestodňatiaslobodyvtrvaní0-2roky.Správneokresnýsúduobžalovanéhozohľadnilpoľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm.k) Trestného zákona (pretože sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov
a časť škody zaplatil). S priznaním poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.l) Trestného zákona ( teda že
sa priznal k spáchanému trestnému činu a čin úprimne oľutoval) sa vzhľadom na postoj obžalovaného
( neurobenie vyhlásenia, spochybňovanie úmyslu) krajský súd nestotožnil, nakoľko však odvolanie bolo

podané iba obžalovaným, nemôže rozhodnúť v neprospech obžalovaného. Okresný súd správne nezistil
žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 Trestného zákona.

Krajský súd vo všeobecnosti poznamenáva, že tak ako pri rozhodovaní o vine i pri rozhodovaní o treste
sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom

zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu individuálne i v ich vzájomných súvislostiach a
v súhrne. Len dôsledné a dôkladné poznanie veci a všetkých okolností prípadu umožňuje, aby súd
v zmysle zásad voľného uváženia, objektívnosti a diferencovanosti rozhodol o spravodlivej výmere
konkrétneho trestu.
V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,

ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi
skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
prihliadať, patria napr. spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka, priťažujúce

okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné
pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy.
Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho
prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste. Takýmtopostupom sa spravoval aj okresný súd pri rozhodovaní o tom, aký druh trestu a v akej výmere by bol
s ohľadom na všetky okolnosti spáchanej trestnej činnosti ale aj osobitosti obžalovaného ako páchateľa
pre obžalovaného spravodlivé.

Krajský súd pri hodnotení pomerov obžalovaného prihliadol na odpis registra trestov v ktorom má
jeden záznam a to odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/59/2018
zo 17. apríla 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/73/2019 zo 17.
septembra 2019. Za nedbanlivostný prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona ktorým
bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere dva mesiace s podmienečným odkladom

výkonu so skúšobnou dobou v trvaní jeden rok a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na jeden
rok. Od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti bolo podmienečné upustené, následne došlo k nariadeniu
vykonania zvyšku. Obžalovaný sa v skúšobnej dobe osvedčil 28. septembra 2021, trest zákazu činnosti
vykonal 21. marca 2023, odsúdenie je zahladené a na obžalovaného sa hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Voči obžalovanému bolo vedené aj trestné stíhanie pre prečin podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona a
prečin podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona. Trestné stíhanie bolo zastavené prokurátorom Okresnej

prokuratúry Nové Mesto nad Váhom z dôvodu zániku trestnosti - čiastočne po zmene zákona, sčasti
pre účinnú ľútosť. V období od 30. júna 2020 do 7. mája 2025 má evidovaných devätnásť
priestupkovprotibezpečnostiaplynulosticestnejpremávky(trikrátjazdabezzapnutýchbezpečnostných
pásov, dvakrát vedenie motorového vozidla bez platných dokladov, štyrikrát parkovanie bez zaplateného
poplatku, štyrikrát prekročenie rýchlosti, štyrikrát nerešpektovanie dopravného značenia, dvakrát státie

na chodníku). Priestupky boli vyriešené pokutami uloženými v blokovom konaní vo výške od desať do
päťdesiat eur.
Krajský súd zdôrazňuje, že osobu obžalovaného treba vždy hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V
rámci hodnotenia osoby obžalovaného nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti
nápravy obžalovaného si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti

spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin), spôsobu jeho spáchania,
následkov, ktoré skutkom mohol vyvolať alebo vyvolal, a pri náležitom zhodnotení osoby obžalovaného.
Možnosť nápravy obžalovaného konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne
ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa obžalovaného na základe objasnenia jeho
osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej

mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy obžalovaného má veľký význam celkový spôsob
jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu
(Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy obžalovaného musí byť vždy v plnom súlade s ochranou,
ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi
páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

V predmetnej veci uložený podmienečný trest v trvaní 9 (deväť) mesiacov so skúšobnou dobou
v trvaní dvoch rokov a trest zákazu činnosti v trvaní 15 ( pätnásť) mesiacov je v primeranej výmere
a s dostatočne dlhým pôsobením na osobu páchateľa. Krajskému súdu sa nejavilo za správne
a spravodlivé ukladanie peňažného trestu obžalovanému, nakoľko takto uložený trest by vzhľadom
na doterajší spôsob života ( raz súdne trestaný, zastavené trestné stíhanie s poukazom na účinnú

ľútosť, 9 priestupkov)nesplnil svoj účel. Uložený trest okresným súdom splní zákonom požadovanú
ochrannú funkciu ako aj funkciu generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby
jednoznačne vnímali, že za porušenie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení. Vzhľadom na tieto
vyššie pomenované dôvody považuje krajský súd takto uložený trest ( teda podmienečný trest) za
zákonný, adekvátny a primeraný k spáchanému skutku.

Rozhodnutie okresného súdu o výške škody nebolo napadnuté odvolaním, preto sa ním krajský súd
bližšie nezaoberal.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného A. B. podľa § 319

Trestného poriadku zamietal ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného
poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.