Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2Sf/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100287
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Katarína Haviarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100287.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mgr. Kataríny

Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Miroslavy Štefčekovej,
v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E. E., podnikajúci do
31.08.2021 pod menom A. B. – HOLZ-TRANS, s miestom podnikania M. Čulena 20, 974 11 Banská
Bystrica, IČO: 37 328 239, právne zast.:Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Rosina, s.r.o., so sídlom
Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 246 731, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskejrepubliky,sosídlomLazovná63,97401BanskáBystrica,vkonaníopreskúmaniezákonnosti
rozhodnutí žalovaného č. 100532879/2024, č. 100533597/2024 a č. 100534005/2024, všetky zo dňa 7.

februára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky č. 100532879/2024 zo dňa 7. februára 2024 z a m i e t a.

II. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky č. 100533597/2024 zo dňa 7. februára 2024 z a m i e t a.

III. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky č. 100534005/2024 zo dňa 7. februára 2024 z a m i e t a.

IV. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu v zmysle ustanovenia §
46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia marec až máj 2013. Na základe Rozhodnutia o

prerušení daňovej kontroly č. 21171203/2015 zo dňa 04.11.2015 správca dane predmetnú daňovú
kontrolu prerušil odo dňa 11.11.2015, a to z dôvodu zaslania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií
(ďalej len „MVI“). Oznámením č. 10001030012018 zo dňa 03.01.2018 správca dane oznámil žalobcovi,
že dňa 02.01.2018 pominuli prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila a pokračoval vo výkone
predmetnej daňovej kontroly. O výsledku daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobia marec až máj
2013 správca dane vyhotovil Protokol č. 101654408/2018 zo dňa 23.08.2018 (ďalej len „Protokol“),
ktorý bol spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole zo dňa 23.08.2018

doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 12.09.2018. Dňa 13.09.2018 (t. j. nasledujúci
deň po doručení Protokolu) začalo vyrubovacie konanie. Vyjadrenie k Protokolu žalobca podal dňa
03.10.2018. Počas vyrubovacieho konania správca dane zaslal Finančnému riaditeľstvu SR Žiadosť
o predĺženie lehoty vo vyrubovacom konaní č. 102108263/2018. Finančné riaditeľstvo SR listom č.102138405/2018 zo dňa 05.11.2018 lehotu vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole DPH za
zdaňovacie obdobia marec až máj 2013 predĺžilo o tri mesiace, o čom bol žalobca písomne oboznámený
Oznámením č. 100109657/2018 zo dňa 12.01.2021. Správca dane dňa 14.01.2019 vydal Rozhodnutie

č. 100158801/2019, ktorým prerušil daňové konanie vo veci vyrubovacieho konania po daňovej kontrole
DPH za zdaňovacie obdobia marec až máj 2013 u žalobcu od 17.01.2019 do dňa získania potrebných
informácií z iného členského štátu. Správca dane následne Oznámením č. 100009531/2021 zo dňa
05.01.2021 oznámil žalobcovi, že dňa 04.01.2021 pominuli prekážky, pre ktoré sa daňové konanie
vo veci vyrubovacieho konania po daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobia marec až máj 2013

prerušilo.Dňa09.03.2021sausprávcudaneuskutočniloústnepojednávaniezameranénaprerokovanie
pripomienokadôkazovzvyrubovaciehokonaniapodaňovejkontroleDPHzazdaňovacieobdobiamarec
až máj 2013, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100403905/2021.

Prvé rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy

2. Správca dane rozhodnutím č. 100431872/2021 zo dňa 15.03.2021 žalobcovi určil rozdiel v sume
nadmerného odpočtu 18 343,00 Eur, znížil nadmerný odpočet zo sumy 24 242,60 Eur na sumu
5 899,60 Eur na DPH podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“ alebo ,,zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie marec 2013
(ďalej len „prvé rozhodnutie správcu dane marec 2013“).

Správca dane rozhodnutím č. 100432466/2021 zo dňa 15.03.2021 žalobcovi určil rozdiel v sume
nadmerného odpočtu 20 400,00 Eur, znížil nadmerný odpočet zo sumy 21 625,85 Eur na sumu l
225,85 Eur na DPH podľa zákona o DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2013 (ďalej len „prvé rozhodnutie
správcu dane apríl 2013“).
Správca dane rozhodnutím č. 100432724/2021 zo dňa 15.03.2021 žalobcovi určil rozdiel dane v sume

13 120,00 Eur, nepriznal nadmerný odpočet v sume 6 428,27 Eur a vyrubil daň v sume 6 691,73 Eur
na DPH podľa zákona o DPH za zdaňovacie obdobie máj 2013 (ďalej len „prvé rozhodnutie správcu
dane máj 2013“).

Prvé rozhodnutia žalovaného

3. O podaných odvolaniach žalobcu proti vyššie uvedeným prvým prvostupňovým rozhodnutiam
správcu dane žalovaný rozhodol tak, že rozhodnutím č. 101186749/2021 zo dňa 09.07.2021 potvrdil
prvé rozhodnutie správcu dane marec 2013 (ďalej len „prvé rozhodnutie žalovaného marec 2013“),
rozhodnutím č. 101186641/2021 zo dňa 09.07.2021 potvrdil prvé rozhodnutie správcu dane apríl

2013 (ďalej len „prvé rozhodnutie žalovaného apríl 2013“) a rozhodnutím č. 101186492/2021 zo dňa
09.07.2021 potvrdil prvé rozhodnutie správcu dane máj 2013 (ďalej len „prvé rozhodnutie žalovaného
máj 2013“).

4. Žalobca podal proti prvým rozhodnutiam žalovaného správne žaloby, na základe ktorých Krajský súd

v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 73S/57/2021-129 zo dňa 23.02.2023 prvé rozhodnutia žalovaného
a prvé rozhodnutia správcu dane, týkajúce sa zdaňovacích období marec až máj 2013, zrušil a vec vrátil
prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie, pretože podľa neho zistenie skutkového
stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

Prvostupňové administratívne rozhodnutia

5. Správca dane po vrátení veci Krajským súdom v Banskej Bystrici opätovne posúdil skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie DPH a následne rozhodnutím č. 495158/2023 zo dňa 06.10.2023
žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 18 343,00 Eur, znížil nadmerný odpočet zo sumy 24

242,60 Eur na sumu 5 899,60 Eur na DPH podľa zákona č. 222/2004 Z. z. za zdaňovacie obdobie marec
2013 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane marec 2013“ alebo „prvostupňové rozhodnutie marec 2013“);
rozhodnutím č. 495195/2023 zo dňa 06.10.2023 žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu
20 400,00 Eur, znížil nadmerný odpočet zo sumy 21 625,85 Eur na sumu l 225,85 Eur na DPH podľa
zákona o DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2013 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane apríl 2013“ alebo

„prvostupňové rozhodnutie apríl 2013“) a rozhodnutím č. 102519360/2023 zo dňa 06.10.2023 žalobcovi
určil rozdiel dane v sume 13 120,00 Eur, nepriznal nadmerný odpočet v sume 6 428,27 Eur a
vyrubil daň v sume 6 691,73 Eur na DPH podľa zákona o DPH za zdaňovacie obdobie máj 2013 (ďalej
len „rozhodnutie správcu dane máj 2013“ alebo „prvostupňové rozhodnutie máj 2013“).6. Správca dane nepriznal žalobcovi nárok na oslobodenie od dane za mesiac marec 2013 v sume
18 343,00 Eur zo sporných faktúr č. OF13033, č. OF13034, č. OF13036 pre odberateľa Remixcar KFT,

838 00 Heviz Dr. Bahocsay utca 6, Maďarsko, IČ DPH: F. (ďalej len „Remixcar KFT“), zo sporných faktúr
č. OF13039 a č. OF13040 pre odberateľa ZETAMOON, s.r.o., Hybemská 1009/24, 110 00 Praha-Nové
mesto, Česká republika, IČ DPH: G. (ďalej len „ZETAMOON, s.r.o.“) a zo spornej faktúry č. OF13035
pre odberateľa GOJI HOLDING Kft., Aranyeso utc. 8, 1184 Budapest, Maďarsko, IČ DPH: F. (ďalej len
„GOJI HOLDING Kft.“). Podľa žalobcom predložených dokladov a získaných dôkazov správcu dane v

priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane zistil, že tovar (kryštálový cukor) bol
dodávaný v nasledovných reťazcoch:
- Falton s.r.o. › Mal-finance, s.r.o. › žalobca › REMIXCAR KFT.
- Falton s.r.o. › Mal-finance, s.r.o. › žalobca › ZETAMOON s.r.o.
- Falton s.r.o. › Mal-finance, s.r.o. › žalobca › GOJI HOLDING KFT.
Správca dane mal za to, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle

§ 43 ods. 1 v nadväznosti na § 43 ods. 5 zákona o DPH a dodanie tovaru do iného členského štátu
oslobodil od dane neoprávnene, nakoľko CMR doklady predložené ako dôkaz preukazujúci odoslanie
resp. prepravu tovaru do iného členského štátu neodrážajú skutočnosť, nie sú vyhotovené na reálnom
materiálnom podklade a správca dane ich považoval za falošné doklady.

7. Žalobca si v zdaňovacom období apríl 2013 a máj 2013 okrem iných skutočností deklaroval
oslobodenie dodania tovaru (kryštálového cukru) od dane v zmysle § 43 zákona o DPH z faktúr pre
spoločnosť PIEMONTE TRADING SRL, VIA TICINESE 2, 280 50 POMBIA NO, IČ DPH: H. (ďalej
len „PIEMONTE TRADING SRL“) č. OF13047, č. OF13048, č. OF13055, č. OF13056, č. OF13059, č.
OF13060, č. OF13076, č. OF13077 a č. OF13082. Podľa žalobcom predložených dokladov a získaných

dôkazov správcu dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bol tovar (kryštálový cukor)
dodávaný v reťazci: Falton s.r.o. › Mal-finance, s.r.o. › žalobca › PIEMONTE TRADING SRL. Správca
dane na základe svojich zistení dospel k záveru, že počas daňovej kontroly ako aj počas vyrubovacieho
konania preukázal, že neboli splnené podmienky oslobodenia v zmysle § 43 zákona o DPH, nakoľko
predložené doklady stanovené v § 43 ods. 5 zákona o DPH v tomto prípade CMR doklady považoval v

nadväznosti na zistenia získané vykonaným dokazovaním (medzinárodná výmena informácii, vypočutie
svedkov, údaje získané z elektronického mýtneho systému) za falošné.

8. Žalobca si v zdaňovacom období máj 2013 okrem iných skutočností deklaroval oslobodenie dodania
tovaru (kryštálového cukru) od dane v zmysle § 43 zákona o DPH z faktúry č. OF13083 pre spoločnosť

AMAZING BOLAG s.r.o., Videnská 255/42, 63900 Brno, IČ DPH: G. (ďalej len „AMAZING BOLAG s.r.o.“)
Podľa žalobcom predložených dokladov a získaných dôkazov správcu dane v priebehu daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania bol tovar (kryštálový cukor) dodávaný v reťazci: Falton s.r.o. ›Mal-finance, s.r.o.
›žalobca›AMAZINGBOLAGs.r.o.Správcadanemalzato,žežalobcanepreukázalsplneniepodmienok
oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 v nadväznosti na § 43 ods. 5 zákona o DPH a dodanie tovaru

do iného členského štátu oslobodil od dane neoprávnene, nakoľko CMR doklady predložené ako dôkaz
preukazujúci odoslanie resp. prepravu tovaru do iného členského štátu, neodrážajú skutočnosť, nie sú
vyhotovené na reálnom materiálnom podklade a správca dane ich považoval za falošné doklady.

9. Správca dane v prvostupňových rozhodnutiach uviedol, že pri výkone daňovej kontroly na DPH za

zdaňovacie obdobie marec až máj 2013 u žalobcu preveroval za kontrolované zdaňovacie obdobia
splnenie podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu Európskej
únie v zmysle § 43 zákona o DPH. Uviedol, že vyjadrenia žalobcu a vykonané dokazovanie nasvedčuje
tomu, že žalobca sa len jednoducho spoľahol na zmluvne prevzaté záväzky dodávateľa spoločnosti Mal-
finance, s.r.o., vyplývajúce z Rámcovej zmluvy uzatvorenej s touto spoločnosťou (nevedel o obchode

povedať nič dôležité; aktívne sa obchodu nezúčastňoval; fakturovaný tovar nikdy nevidel, nekontroloval;
nepoznal a nejednal s odberateľmi; nepoznal a nejednal s prepravcami; nepreveril si bližšie okolnosti
týkajúce sa uskutočnenia prepravy, či ju vykoná dodávateľ, odberateľ a na koho účet bude preprava
uskutočnená; nevedel, kde bude tovar nakladaný, nepreveril si, kde bude tovar vyložený, kto ho preberie
a pod.) a neprijal žiadne opatrenia smerujúce k zabráneniu daňového úniku. Správca dane vyhodnotil

všetky dôkazy získané v daňovej kontrole a počas vyrubovacieho konania podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, a prijal záver, že žalobca nepreukázal
splnenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 v nadväznosti na § 43 ods. 5 zákona
o DPH a dodanie tovaru do iného členského štátu oslobodil od dane neoprávnene. Tým, že žalobcanesplnil zákonné podmienky pre uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH a tovar
dodal s miestom dodania v tuzemsku, bol povinný k dodaniu tovaru uplatniť DPH, pretože mu dňom
dodania tohto tovaru vznikla daňová povinnosť. Uzavrel, že z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie

zákonných podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu,
správca dane vyhodnotil predmetné dodanie tovaru ako dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy.
Miestom odoslania tovaru v tuzemsku bez odoslania alebo prepravy je podľa § 13 ods. l písmeno
c) zákona o DPH miesto, kde sa tovar nachádza, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. Podľa zistení
správcu dane bolo toto miesto tuzemsko. Tým, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre uplatnenie

oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH a tovar dodal s miestom dodania v tuzemsku, bol povinný
k dodaniu tovaru uplatniť DPH, pretože mu dňom dodania tohto tovaru vznikla daňová povinnosť.

Rozhodnutia žalovaného

10. O podaných odvolaniach žalobcu proti vyššie uvedeným prvostupňovým rozhodnutiam správcu

dane žalovaný rozhodol tak, že rozhodnutím č. 100532879/2024 zo dňa 07.02.2024 potvrdil
rozhodnutie správcu dane marec 2013 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného marec 2013“), rozhodnutím
č. 100533597/2024 zo dňa 07.02.2024 potvrdil rozhodnutie správcu dane apríl 2013 (ďalej len
„rozhodnutie žalovaného apríl 2013“) a rozhodnutím č. 100534005/2024 zo dňa 07.02.2024 žalovaný
potvrdil rozhodnutie správcu dane máj 2013 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného máj 2013“). Žalovaný

v odôvodneniach vyššie uvedených rozhodnutí (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“) zhodne uviedol
dôvody podaných odvolaní a zopakoval zistenia správcu dane počas daňovej kontroly a dôvody
rozhodnutí správcu dane. Následne sa vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v podaných
odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane. Uzavrel, že po oboznámení sa
s rozsahom a dôvodmi odvolaní proti napadnutým rozhodnutiam správcu dane, po preskúmaní

odvolaniami napadnutých rozhodnutí správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojených
spisových materiálov nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od relevantných právnych záverov
obsiahnutých v odôvodneniach rozhodnutí správcu dane. Tieto závery vytvárajú dostatočné právne
východiská pre vyslovenie výrokov napadnutých rozhodnutí. Preto sa žalovaný s nimi stotožnil v celom
rozsahu považujúc posúdenie veci správcom dane za správne. Žalobca v podaných odvolaniach podľa

žalovaného nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali zistený skutkový stav inak, ako bol správcom
dane v daňových kontrolách zistený a vo vyrubovacích konaniach vyhodnotený.

Žaloby, žalobné body a argumentácia žalobcu

11. Žalobca v zákonnej lehote podal proti rozhodnutiam žalovaného marec až máj 2013 správne žaloby,
pričom sa domáhal ich zrušenia, ak aj zrušenia rozhodnutí správcu dane za zdaňovacie obdobia marec
až máj 2013. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane
za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú
zaťažené vadou zákonnosti, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistený

skutkový stav je nepostačujúci na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ
napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu, a že v konaní
žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení Daňového poriadku, ktoré mali za následok
vydanie nezákonných rozhodnutí.

12. V prvom rade žalobca namietal, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. Poukázal na to, že
daňová kontrola bola u žalobcu za zdaňovacie obdobie marec až máj 2013 začatá dňa 31.07.2015 a
dňa 23.08.2018 bol vydaný Protokol, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 12.09.2018. Z vyššie uvedeného
je podľa neho zrejmé, že lehota piatich rokov na vyrubenie dane uplynula dňa 31.12.2018. Túto lehotu je

možné predĺžiť jedine vtedy, ak by pred jej uplynutím (t. j. pred 31.12.2017) bol doručený Protokol (§ 69
ods. 2,3 Daňového poriadku). Protokol bol správcom dane vydaný dňa 23.08.2018 a doručený žalobcovi
12.9.2018, a teda až 8 mesiacov po lehote ako mal byť vôbec doručený žalobcovi. Lehota 5 rokov je
prekluzívnou lehotou a túto nie je možné „predĺžiť“ žiadnym spôsobom okrem situácie predpokladanej v
ust. § 69 ods. 2 Daňového poriadku, ktorá však v danej veci nenastala. Správca dane nedodržal ust. § 61

ods. 1 písm. b) Daňového poriadku v nadväznosti na Nariadenie Rady EÚ č. 904/2010, pretože lehotu
na prerušenie daňovej kontroly prekročil nad zákonom stanovený rozsah, čím porušil zákonnú lehotu na
výkondaňovejkontrolypodľaust.§46ods.10citovanéhozákonaatakProtokolodaňovejkontrolezískal
povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý nemôže byť pokladom na vyrubenie dane.Žalobca celé konanie žalovaného a správcu dane považoval od 01.01.2018 za nezákonné. Prerušenie
daňovej kontroly trvalo od 11.11.2015 do 02.01.2018, a teda doba prerušenia daňovej kontroly bola
781 dní, a to za účelom preverenia intrakomunitárneho dodania v rámci členských štátov EÚ. Daňové

kontroly boli teda prerušené viac ako dva celé roky, resp. viac ako dvojnásobok zákonom stanovej lehoty
na vykonanie daňovej kontroly. Ďalej žalobca argumentoval čl. 10 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010,
v ktorom je uvedené, že žiadaný orgán má poskytnúť informácie tak rýchlo ako je to možné, najneskôr
3 mesiace po dni prijatia žiadosti, pokiaľ žiadaný orgán vyžadovanú informáciu už má, znižuje sa táto
lehota maximálne na jeden mesiac. V súvislosti so slovným spojením pominutia dôvodov, pre ktoré

došlo k prerušeniu daňovej kontroly, žalobca poukázal na § 61 ods. 4 Daňového poriadku, ktorý je podľa
neho potrebné vykladať v kontexte vyššie uvedeného nariadenia, t. j. pominutie dôvodov pre ktoré sa
daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v uvedenom Nariadení
Rady (EÚ) č. 904/2010. Správca dane tak podľa žalobcu prerušením daňovej kontroly od 11.11.2015 do
02.01.2018 postupoval v rozpore s § 61 ods. 4 Daňového poriadku, a tiež v rozpore s čl. 10 Nariadenia
Rady (EÚ) č. 904/2010.

13. Žalobca ďalej namietal, že správca dane zároveň v otázke prerušenia daňových kontrol
nerešpektoval ani zásady proporcionality a účelnosti a primeranú rýchlosť konania a so žalovaným
porušili čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“).
Rozhodnutia správcu dane žalobca považoval za svojvoľné a arbitrárne s priamym dopadom na jeho

základné práva a slobody. Tým, že správca dane podľa žalobcu nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania
daňovej kontroly, porušil nielen § 46 ods. 10 Daňového poriadku, ale aj zásadu primeranosti a zásadu
zákonnosti v daňovom konaní (§ 3 ods. 1, 2 Daňového poriadku). Nerešpektovanie maximálnej dĺžky
trvania daňovej kontroly spôsobuje nezákonnosť rozhodnutí správcu dane. Daňová kontrola trvala u
žalobcu v danom prípade spolu od 31.07.2015 do 12.9.2018 (t. j. viac ako 3 roky), pričom bola prerušená

na dobu 781 dní a teda skoro na dobu 26 mesiacov. Prerušenie daňovej kontroly tak podľa žalobcu
presiahlo lehotu vyplývajúcu z Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010. Samotné prerušenie daňovej kontroly
tak trvalo samo o sebe dobu dlhšiu ako je vôbec zákonná doba na vykonanie daňovej kontroly (12
mesiacov). Žalobca tak zastával názor, že daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom
(nebolovnejpokračovanépo3,resp.6mesiacochododňajejprerušenia)aProtokolznejtaknadobudol

povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (a
contario § 24 ods. 4 Daňového poriadku). Keďže Protokol v danom prípade použitý bol, je podľa neho
celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane sú
rovnako nezákonné.

14. Žalobca tiež namietal, že žalovaný tým, že námietky žalobcu o nezákonnosti vykonanej daňovej
kontroly z dôvodu prekročenia zákonnej lehoty na jej výkon vyhodnotil ako neopodstatnené a rozhodol
o odvolaniach, porušil ust. § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku. Podľa neho mal žalovaný vedomosť
o začatí konania o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, ktorá bola relevantná pre
rozhodnutia o odvolaniach a ktorou bolo položenie prejudiciálnych otázok týkajúcich sa lehôt na

vykonanie medzinárodnej výmeny informácií Najvyšším súdom SR Súdnemu dvoru Európskej únie
v konaní vedenom pod sp. zn. 5Sžfk/34/2018 a mal z tohto dôvodu daňové konanie prerušiť. Konanie
bolo na Súdnom dvore Európskej únie vedené pod sp. zn. C-186/20 a v čase podania žalôb ešte nebolo
ukončené. Napadnuté rozhodnutia žalovaného žalobca považoval za predčasné, pretože v čase ich
vydania nebolo rozhodnuté o prejudiciálnych otázkach, ktoré mali podstatný vplyv na rozhodnutie vo

veci. Žalovaný mal konania o odvolaniach podľa žalobcu prerušiť z dôvodu zachovania práva žalobcu
na spravodlivé konanie a ochranu jeho majetku, pretože mal vedomosť o tom, že sa začalo konanie
o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutí o námietke žalobcu
o nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly preto žalobca nepovažoval za riadne a dostatočné.

15. Žalobca v ďalšom žalobnom bode namietal, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí z dôvodu, že
opätovne ani vo vyrubovacom konaní správca dane nedodržal zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia
o vyrubení dane podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku v nadväznosti na § 61 ods. 1 písm. b) Daňového
poriadku. Žalobca pritom odkázal na identickú právnu argumentáciu a právne predpisy, resp. smernice,

ako sú uvedené v predchádzajúcom žalobnom bode, kedy vyrubovacie konanie správca dane prerušil z
dôvodu MVI podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 odo dňa 14.01.2019, a to až do dňa 04.01.2021,
t.j. necelé dva roky. Žalobca má za to, že postupom žalovaného a správcu dane je vystavovaný
nepretržitému zásahu do jeho práv a právom chránených jeho záujmov zo strany štátu (v rámci jednejdaňovej kontroly a následnému vyrubovaciemu konaniu) od 31.07.2015 (začatie daňovej kontroly) do
15.03.2021 (rozhodnutie o vyrubení dane), a to v rozsahu viac ako 5 rokov a 7 mesiacov.

16. Podľa žalobcu, k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia došlo aj z dôvodu, že správca dane vo
vyrubovacom konaní porušil zásadu súčinnosti (§ 3 ods. 2 Daňového poriadku), podľa ktorej správca
dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi, zásady rovnosti (§ 3 ods.
7 Daňového poriadku), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a

povinnosti a ústavnej zásady zákonnosti konania (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku). Dňa 09.03.2021,
o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100403905/2021, správca dane oboznámil
žalobcu, že trvá na svojich zisteniach uvedených v Protokole a do zápisnice uviedol svoje stanovisko
k námietkam a návrhom žalobcu k zisteniam uvedeným v Protokole. Správca dane svoje stanovisko
uviedol na 16 stranách tlačeného textu a splnomocnenému zástupcovi, ktorý sa zúčastnil konania za
žalobcu odmietol poskytnúť akúkoľvek lehotu na podanie vyjadrenia. Takýmto postupom správcu dane

došlo k závažnému porušeniu vyššie uvedených práv daňového subjektu garantovaných zákonom o
správe daní a Ústavou. Podľa žalobcu, správca dane neposkytol žalobcovi dostatočný časový priestor
na vyjadrenie sa k záverom správcu dane uvedeným v predmetnej zápisnici zo dňa 9.3.2021, čím porušil
právo žalobcu na spravodlivý proces v zmysle ústavného práva a práva Európskej únie.

17. V správnej žalobe, predmetom ktorej je preskúmanie rozhodnutia žalovaného marec 2013, žalobca
vyjadril svoj nesúhlas aj so záverom žalovaného a správcu dane, že nedošlo k dodaniu kryštálového
cukru pre spoločnosť Remixcar KFT podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH a namietol, že v danom
prípade zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci. Žalobca poukázal na to, že na základe odpovede na žiadosť o MVI správca dane zistil, že

odberateľ potvrdil, že tovar prijal a prevzal, zaúčtoval a zaplatil, daňovník zaúčtoval nadobudnutia
tovaru v daňových priznaniach. Skutočnosť, že Remixcar KFT neuviedol jednotlivých jeho odberateľov
a prepravu k jeho odberateľom, nie je dôkazným bremenom žalobcu. Ďalej žalobca poukázal aj na to,
že k danej veci bol vypočutý ako svedok p. C. I., konateľ spoločnosti Falton s.r.o., ktorý bol dodávateľom
pre spoločnosť Mal-finance, s.r.o. a mal vedomosť o miestach dodávok a skladových priestoroch. Podľa

žalobcu nie je pravda ako správca dane hodnotil výpoveď tohto svedka, že nevedel potvrdiť miesta
skladov. Svedok uviedol na otázku, či dodával kryštálový cukor aj do iných skladov ako Vlkanová
alebo Galanta, kladnú odpoveď, tzn. že potvrdil dodanie minimálne do týchto skladov, zároveň potvrdil
vystavenie faktúr a dodanie predmetného tovaru pre spoločnosť Mal-finance, s.r.o. Žalovaný a správca
dane nesprávne vyhodnotili získané informácie, k preprave tovaru. Žalobca opakovane uviedol, že tovar

od spoločnosti Mal-finance, s.r.o. mu bol dodaný v cene zahŕňajúcej aj prepravné náklady. Upozornil na
to, že maďarský daňovník sa vyjadroval k preprave pre jeho odberateľov, čo potvrdzuje aj informácia
z MVI, že faktúry o preprave sa v účtovníctve maďarského daňovníka nenachádzali. Tiež uviedol, že
správcovi dane bola predložená Rámcová zmluva o obchodnej spolupráci uzavretej s dodávateľom
Mal-finance, s.r.o. Spoločnosť Mal-finance, s.r.o. žalobcovi odovzdala prepravné doklady k jednotlivým

dodávkamtovaruažalobcanemalžiadnepochybnostiosprávnostiprepravnýchdokladov.Správcadane
a žalovaný vyhodnotili v neprospech žalobcu skutočnosť, že úhrady faktúr pre dodávateľa Mal-finance,
s.r.o. boli vykonané v ten istý deň ako bola prijatá úhrada od zákazníka, avšak táto podmienka úhrad
je zmluvne dohodnutá a vyplýva z podmienok Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci. K tvrdeniu
žalovaného a správcu dane, že nebolo preukázané prepojenie spoločnosti UNIOKER s.r.o., z ktorej

účtu boli poukazované platby alebo vkladom na účet, ktorý uskutočnil G. A., žalobca dal do pozornosti
skutočnosť, že p. C. uviedol, že kontaktom na REMIXCAR KERESKEDELMI ES SZOLGALTATO, Kft.
bol A. G., ktorý bol z Komárna a p. C. sa s sním osobne stretol, keď predmetom stretnutia bolo
uhradenie faktúr. Žalobca napokon uviedol, že okrem faktúr, prepravných dokladov a úhrad na bankový
účet daňového subjektu, boli predložené v konaní správcovi dane aj ďalšie dôkazy, a to e-mail zo dňa

30.4.2015 z adresy: J. o overení platnosti IČ DPH zo dňa 03.04.2013 odberateľa Remixcar KFT, pričom
podľa žalobcu e-mailová adresa J. dokazuje prepojenosť medzi týmito dvoma spoločnosťami, a e-mail
zo dňa 28.06.2013 o overení spoločnosti Remixcar KFT v obchodnom registri Maďarska.

18. V tej istej žalobe žalobca vyjadril svoj nesúhlas aj so záverom žalovaného a správcu dane, že

nedošlo k dodaniu kryštálového cukru pre spoločnosť ZETAMOON, s.r.o. podľa § 43 ods. 1 Zákona
o DPH a namietol, že v danom prípade zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy opätovne
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Namietol, že správca nevyhovel jeho žiadosti o vypočutie
konateľky tejto spoločnosti C. K. E., E.. Poukázal aj na to, že k danej veci bol vypočutý ako svedokp. C. I., konateľ spoločnosti Falton s.r.o., ktorý bol dodávateľom pre spoločnosť Mal-finance, s.r.o.
a mal vedomosť o miestach dodávok a skladových priestoroch. Podľa žalobcu nie je pravda ako
správca dane hodnotil výpoveď tohto svedka, že nevedel potvrdiť miesta skladov. Svedok uviedol na

otázku, či dodával kryštálový cukor aj do iných skladov ako Vlkanová alebo Galanta, kladnú odpoveď,
tzn. že potvrdil dodanie minimálne do týchto skladov, zároveň potvrdil vystavenie faktúr a dodanie
predmetného tovaru pre spoločnosť Mal-finance, s.r.o. Ďalej žalobca uviedol, že správcovi dane bola
predložená už vyššie uvedená Rámcová zmluva o obchodnej spolupráci uzavretej s dodávateľom
Mal-finance, s.r.o. Spoločnosť Mal-finance, s.r.o. žalobcovi odovzdala prepravné doklady k jednotlivým

dodávkam tovaru, žalobca nemal žiadne pochybnosti o správnosti prepravných dokladov. Správca
dane a žalovaný vyhodnotili v neprospech žalobcu skutočnosť, že úhrady faktúr pre dodávateľa Mal-
finance, s.r.o. boli vykonané v ten istý deň ako bola prijatá úhrada od zákazníka, avšak táto podmienka
úhrad je zmluvne dohodnutá a vyplýva z podmienok Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci. Žalobca
poukázal na to, že v Protokole správca dane nesprávne uvádza, že preprava dňa 28.03.2013 sa podľa
CMR mala uskutočniť 27.03.2013, na prepravnom doklade č. 6070448 je uvedený dátum nakládky

27.03.2013, avšak dátum prevzatia tovaru potvrdený odberateľom je až 28.03.2013, tzn. že preprava
bola uskutočnená dňa 28.03.2018 tak, ako bola vyfakturovaná prepravcom. Žalovaný predmetnú
námietku nezohľadnil v rozhodnutí o odvolaní. Žalovaný okrem toho podľa žalobcu bez uvedenia
relevantného dôvodu nevzal do úvahy ani svedeckú výpoveď p. L. K., konateľa spoločnosti IZATRANS,
s.r.o., ktorý vykonal prepravu tovaru a uviedol, že preprava dňa 28.03.2012 nebola zaznamenaná

mýtnymi jednotkami z dôvodu, že tovar bol prepravovaný po cestách druhej triedy, zároveň predložil
správcovi dane doklad o zakúpení diaľničnej známky v Maďarsku pre vozidlo M., ktoré prepravu
tovaru vykonalo ako aj Záznam o výkone zahraničnej cesty. Žalobca mal za to, že v danom prípade
bola jednoznačne preukázaná preprava tovaru, tak ako boli predložené doklady žalobcom k výkonu
daňovej kontroly. Okrem faktúr, prepravných dokladov a úhrady na bankový účet žalobcu, bol žalobcom

predložený v konaní správcovi dane aj dôkaz - oznámenie (e-mail zo dňa 28.03.2013) o oznámení e-
mailovej adresy odberateľa na zaslanie odberateľských faktúr (OF13040).

19. V tej istej žalobe tiež žalobca namietal voči záverom žalovaného a správcu dane, že nedošlo k
dodaniu kryštálového cukru pre spoločnosť GOJI HOLDING Kft podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH

a namietol, že v danom prípade zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce
na riadne posúdenie veci. Žalobca poukázal na to, že informácie o uvedenom odberateľovi boli zistené
nedostačujúcim spôsobom, a je potrebné vypočuť manažéra tejto spoločnosti. Ďalej žalobca uviedol, že
správcovi dane bola predložená už vyššie uvedená Rámcová zmluva o obchodnej spolupráci uzavretej
s dodávateľom Mal-finance, s.r.o. Spoločnosť Mal-finance, s.r.o. žalobcovi odovzdala prepravné doklady

k jednotlivým dodávkam tovaru, žalobca nemal žiadne pochybnosti o správnosti prepravných dokladov.
Správca dane a žalovaný vyhodnotili v neprospech žalobcu skutočnosť, že úhrady faktúr pre dodávateľa
Mal-finance, s.r.o. boli vykonané v ten istý deň ako bola prijatá úhrada od zákazníka, avšak táto
podmienka úhrad je zmluvne dohodnutá a vyplýva z podmienok Rámcovej zmluvy o obchodnej
spolupráci. Žalovaný namietol, že hoci správca dane a žalovaný argumentujú aj tým, že žalobca nebol

osobne pri prevzatí jednotlivých dodávok, či od svojho dodávateľa alebo k odberateľovi, avšak táto
podmienka nie je zakotvená v žiadnom právnom predpise, a takúto podmienku nie je možné ani fyzicky
zvládnuť, takáto podmienka by bola aj ekonomicky neefektívna. Je bežnou súčasťou obchodovania, že
jej účastníci sa jej fyzicky nezúčastňujú, a jednotlivé dodávky zabezpečujú na diaľku. Napokon žalovaný
poukázal na to, že nemá prostriedky na sledovanie vozidiel po akej trase sa pohybujú, taktiež údaje z

mýtnych brán neposkytujú 100% relevantné a správne údaje, a preto nie je možné prihliadať na dôkazy,
o ktorých pravdivosti môžu vzniknúť pochybnosti.

20. Žalobca v správnych žalobách proti rozhodnutiam žalovaného apríl a máj 2013 namietal, že zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Nesúhlasil

so záverom žalovaného a správcu dane, že nedošlo k dodaniu kryštálového cukru pre spoločnosť
PIEMONTE TRADING SRL podľa ust. § 43 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca tvrdil, že predložil správcovi
dane okrem faktúr, prepravných dokladov a úhrad na bankový účet žalobcu aj ďalšie dôkazy (e-maily,
fotografie a doklady od prepravcov). Poukázal na to, že obchodného partnera PIEMONTE TRADING
SRL sprostredkovala spoločnosť SKITA GROUP s.r.o. V súvislosti so zistením správcu dane, ktorý

žalobcovi oznámil tvrdenie zástupcu spoločnosti PIEMONTE TRADING SRL. o popretí dodávok tovaru
od žalobcu, žalobca podal orgánom činným v trestnom konaní trestné oznámenie na neznámeho
páchateľa vo veci podvodu, čo bolo oznámené a predložené aj žalovanému. Spoločnosť SKITA s.r.o.,
zastúpená jej konateľkou p. N. O., nevedela poskytnúť alebo zatajila poskytnutie úplných informáciío sprostredkovanom obchode a o osobách, ktoré sa z talianskej strany na tomto obchode zúčastnili.
Spoločnosť SKITA s.r.o. ako sprostredkovateľ v zmysle ust. § 648 Obchodného zákonníka bola
povinná pre potrebu záujemcu uschovať doklady, ktoré nadobudla v súvislosti so sprostredkovateľskou

činnosťou, a to po dobu, po ktorú môžu byť tieto doklady významné pre ochranu záujmov záujemcu
a taktiež podľa ust. § 649 Obchodného zákonníka sprostredkovateľ síce neručí za splnenie záväzku
tretích osôb, s ktorými sprostredkoval uzavretie zmluvy; nesmie však navrhovať záujemcovi uzavretie
zmluvy s osobou, ohľadne ktorej vie alebo musí vedieť, že je dôvodná pochybnosť, že splní riadne a včas
svoje záväzky zo sprostredkovanej zmluvy. K výsledkom MVI, ktoré správca dane uviedol do Protokolu

a ktoré správca dane neskôr ešte doplnil do rozhodnutia, žalobca uviedol, že nepovažuje vyjadrenie
zástupcu PIEMONTE TRADING SRL za vierohodné, nebol predložený ani preukázaný žiadny znalecký
posudok, na ktorý sa správca dane odvoláva pri tvrdení, že spoločnosť PIEMONTE TRADING SRL
nikdy predmetné listiny o prevzatí tovaru nepodpísala. Tvrdenie žalovaného a správcu dane o existencii
znaleckého posudku (grafologického posudku) vypracovaného pre PIEMONTE TRADING SRL je podľa
žalobcu v rozpore s daňovým spisom, pretože sa v ňom nenachádza žiadny znalecký posudok. Žalobca

poukázal na to, že v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku daňový subjekt má právo
klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, čo pri MVI nebolo zabezpečené. Správca
dane podľa neho bez akéhokoľvek objektívneho posúdenia, bez toho, aby dôkazy hodnotil vo vzájomnej
súvislosti, vyhodnotil informácie poskytnuté v rámci MVI za pravdivé, pričom v konaní vyšli najavo aj
iné skutočnosti, ktoré svedčia v prospech tvrdení žalobcu a ktoré sú v rozpore s tvrdením zástupcu

spoločnosti PIEMONTE TRADING SRL, a to výpoveď svedka N. O. (ktorý podľa žalobcu potvrdil, že
sa raz alebo dvakrát zúčastnil nakladania tovaru - kryštálového cukru v sklade vo Vlkanovej; poznal
žalobcu a p. C., s ktorým sa stretol pri nakládkach; jeho dcéra p. N. O. komunikovala s p. C. ohľadom
sprostredkovania predmetných obchodov; úhrady za faktúry boli vložené na účet žalobcu, p. O. a
p. O. vložené peňažné prostriedky prevzali od osoby hovoriacej taliansky, ktorá im bola predstavená

priateľom p. O. K. P. ako C. L., ktorý bol aj pri nakládke tovaru) a potvrdenie vykonanej prepravy u
prepravcu v spoločnosti HADVIČÁK s.r.o. Hodnotenie dôkazov a odôvodnenie vykonané žalovaným a
správcom dane nebolo podľa žalobcu v súlade s názorom Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku sp.zn.
8Sžfk/1/2018 zo dňa 27.09.2018 poukázal na skutočnosť, že správca dane musí relevantným spôsobom
odôvodniť vznesené pochybnosti voči predloženým dôkazom, pričom dôkazy správcu dane musia mať

minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť, ako dôkazy predložené daňovým
subjektom. Na základe už vyššie uvedených skutočností o dodávkach tovaru pre PIEMONTE TRADING
SRL, nemožno podľa žalobcu prijať záver, že správca dane preukázal, že nedošlo k dodaniu tovaru –
kryštálového cukru pre spoločnosť PIEMONTE TRADING SRL, tak ako to dokladmi deklaroval žalobca,
alebo že žalobca bol zatiaľ neidentifikovanými osobami uvedený do omylu.

21. K argumentácii žalovaného, že preprava motorovým vozidlom E. XXXXX dňa 26.07.2012 nebola
zaevidovaná v mýtnom systéme, tak ako to deklaroval žalobca, žalobca poukázal na svedeckú výpoveď
konateľa prepravcu - spoločnosti HADVIČÁK s.r.o., ktorý svedeckou výpoveďou potvrdil vykonanie
prepravy zo Slovenska do Talianska a zároveň predložil aj dôkazy. Ku preprave motorovým vozidlom

E. XXXXX dňa 02.08.2012, ktorá nebola zaevidovaná v mýtnom systéme, žalobca poukázal na
administratívny spis, v zmysle ktorého správca dane žiadal údaje o vozidle so ŠPZ E., a nie ako on
deklaruje E. XXXXX. Ku preprave motorovým vozidlom E. XXXXX dňa 17.09.2012 žalobca uviedol,
že z údajov, ktoré zistil správca dane z mýtneho systému, uvedené vozidlo dňa 17.09.2012 ráno o
5:41 hod. prešlo mýtnou bránou, ktorá zodpovedá výjazdu z Vlkanovej, a vozidlo bolo zaznamenané

mýtnou bránou v Komárne o 7:53 hod., podľa ďalších údajov zaznamenaných mýtnymi bránami
vozidlo opustilo Komárno až o 10:13 hod. a smerovalo ďalej na hraničný prechod Bratislava Petržalka,
z čoho je zrejmé, že vozidlo vychádzalo z Vlkanovej, v Komárne naložilo tovar a pokračovalo na
hraničný prechod s Rakúskom. S argumentáciou žalovaného žalobca nesúhlasil, pretože žalobca
si u prepravnej spoločnosti objednal vykonanie prepravy, ale prepravnej spoločnosti neurčil trasu,

po ktorej sa má vozidlo pohybovať, preto sa nemôže správcovi dane vyjadriť ku skutočnosti, že
mýtne brány neregistrovali uvedené vozidlá. Skutočnosť, prečo nebola preprava zaznamenaná mýtnou
bránou, správca dane mohol preveriť u prepravcu. Žalobca poukázal na to, že mýtny systém v
roku 2012 nefungoval bezchybne. Žalobca v súvislosti s prepravou zabezpečovanou prepravcom
PAPO, s.r.o. namietol, že žalovaný argumentuje svedeckou výpoveďou zo dňa 7.6.2018 len jedného z

vodičov spoločnosi PAPO, s.r.o., ktorý si pochopiteľne s odstupom času nespomenul po 6-tich rokoch
na prepravu. Žalovaný opakovane podľa žalobcu vyhodnocuje skutočnosti zistené správcom dane
neobjektívne zavádzajúcim spôsobom. Skutočnosť, že svedok do Talianska vozil prevažne televízory
neznamená, že neviezol kryštálový cukor, svedok uviedol, že s odstupom času sa nepamätá, a potomuviedol informáciu, čo prevažne vozil do Talianska. Ďalej svedok uviedol aj skutočnosť, že nie vždy
používal prepravca PAPO s.r.o. vlastné tlačivá a taktiež, že CMR mohol dostať vyplnené, preto
písmo nemuselo byť jeho. Údaje o tom, ktorý vodič vykonal predmetnú prepravu poskytol prepravca

PAPO s.r.o. z jeho softvérového programu objednávok o vykonaných prepravách správcovi dane. Na
všetkých objednávkach je uvedené miesto nakládky Šelpice, čo zodpovedá aj zisteniu správcu dane,
ktoré získal z mýtneho systému. Svedok p. I. taktiež uviedol ako miesto vykládok resp. nakládok ich
sklad v Šelpiciach. Tieto informácie, ktoré správca získal a overoval v daňovej kontrole mal žalovaný
vyhodnotiťvsúvislostiach,tzn.žepredmetnéinformáciepreukazujúpravdivosťtvrdenížalobcuonákupe

kryštálového cukru v reťazci Falton s.r.o. ›Mal-finance, s.r.o. › Peter Turcaj HOLZ-TRANS› PIEMONTE
TRADING SRL. Skutkový stav nebol podľa žalobcu zistený úplným a preukázateľným spôsobom.

22. Žalobca tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1SžF/31/2016, ktorý tiež vychádza
aj z rozsudku C-439/04 Kittel a sp. C-440 Recolta Recykling SPRL a v ktorom vyslovil názor „Pokiaľ
sa žalobcovi ako daňovému subjektu nepreukáže podvodný úmysel, je hodnotenie skutkovej otázky, či

mohol a mal vedieť, že sa prijatím určitého plnenia zúčastnil reťazca spoločností poznačeného daňovým
podvodom, spojené so zisťovaním preventívnych a kontrolných opatrení, ktoré v rámci zachovania
obozretnosti daňový subjekt prijal alebo mal prijať, aby zabránil svojej hoc aj nevedomej účasti na
daňovom podvode. Tieto opatrenia však nie sú všeobecne definované a posudzujú sa individuálne
s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu.“ Žalobca poukázal na to, že žalovaný ani správca dane

nepreukázali, že by žalobca vedel alebo mohol vedieť o daňovom podvode, nepoukázali na opatrenia,
ktoré žalobca opomenul urobiť, aby zabránil svojej nevedomej účasti na daňovom podvode. Žalobca
deklaroval, že na základe Rámcovej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Mal-finance, s.r.o. a osobnej
známosti s jej konateľom p. C., ktorého poznal ako bezúhonného a spoľahlivého, na základe skutočnosti,
že úhrady za obchody prebiehali bezhotovostne a včas, na základe skutočnosti, že v roku 2012

bola daňovým úradom vykonaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobie máj 2012, ktorá sa týkala
preverenia obchodných vzťahov už na základe predmetnej Rámcovej zmluvy a táto bola ukončená bez
nálezu, na základe osobnej účasti so zástupcom spoločnosti PIEMONTE TRADING SRL pri kontrole
skladu vo Vlkanovej, kde bol v tom čase kryštálový cukor uskladnený, nemal žiadne pochybnosti o
zákonnosti uskutočnení predmetných obchodov.

23. Žalobca tiež namietal, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Tvrdenie žalovaného
a správcu dane o existencii znaleckého posudku vypracovaného pre PIEMONTE TRADING SRL je
podľa žalobcu v rozpore s daňovým spisom, pretože sa v ňom nenachádza žiadny znalecký posudok.

Správca dane podľa žalobcu zavádzajúcim spôsobom hodnotil dôkazy, keď uvádzal, že N. O. nevidel
tovar pre odberateľa PIEMONTE TRADING SRL, svedok uviedol, že nakládok cukru sa zúčastnil raz
alebo dvakrát v roku 2012, tzn. že obchody medzi týmito subjektmi nepoprel, nepoprel ani existenciu
tohtotovaru.Taktiežvyjadrenie,žeosobupánaC.,ktorájekonateľomspoločnostiPIEMONTETRADING
SRL nikto nepozná je formulovaná zavádzajúco, pretože všetci svedkovia N. O., N. O., Q. C. ako aj

žalobca poznali osobu p. C. L., ktorý pred týmito osobami vystupoval v mene spoločnosti PIEMONTE
TRADING SRL. a v mene tejto spoločnosti aj uhrádzal faktúry za osobnej účasti p. O. a p. O.. Taktiež
nie je podľa žalobcu pravda, čo tvrdí správca dane, že N. O. nepoznala osobu žalobcu. Z jej vyjadrenia
vyplýva, že ho osobne nepozná, pretože sa osobne nestretli, ale bola si vedomá skutočnosti, že
sprostredkovanie vykonávala pre jeho firmy, aj sa vyjadrila v zápisnici, že sprostredkovala obchod

s cukrom medzi spoločnosťou PIEMONTE TRADING STL a žalobcu. Spôsobom, akým žalovaný a
správca dane hodnotili jednotlivé dôkazy, ako vytrhli jednotlivé odpovede alebo zistené skutočnosti z
kontextu, svedčí podľa žalobcu o zaujatom a neobjektívnom postupe správcu dane, čo je porušením ust.
§ 3 ods. 1 až 3 Daňového poriadku. Na základe uvedeného je zrejmé, že nie všetky tvrdenia žalovaného
a správcu dane majú oporu v daňovom spise. Podľa žalobcu, v súlade so zistenými skutočnosťami,

ktoré sú obsahom spisu, nie sú ani tvrdenia žalovaného, že žalobca sa vôbec aktívne nezúčastňoval na
obchodnej činnosti s kryštálovým cukrom, nezúčastňoval sa nakládky a vykládky tovaru, všetko podľa
jeho vyjadrenia zabezpečoval pán C., konateľ spoločnosti Mal finance s.r.o. Tieto tvrdenia žalovaného
sú podľa žalobcu v rozpore so zistenými skutočnosťami, pretože žalobca v konaní pred správcom
dane uviedol, že sa osobne zúčastnil nakládky tovaru v sklade Vlkanová za účasti p. O. a zástupcu

spoločnosti PIEMONTE TRADING SRL, o čom správcovi dane predložil aj fotodokumentáciu. Taktiež
tvrdenie, že N. O. pri podaní svedeckej výpovede uviedla, že nepozná žalobcu je vytrhnuté z kontextu.
Za zavádzajúce žalobca považoval tiež tvrdenie žalovaného, že spoločnosť Mal-finance, s.r.o., ktorá
de facto zabezpečovala celý obchod s kryštálovým cukrom, neviedla podrobnú evidenciu prepravy anakládok, pretože v tej dobe nepredpokladala, že je to potrebné ani to nebolo zákonom stanovené.
K danému žalobca uviedol, že k predmetným dodávkam pre spoločnosť PIEMONTE TRADING SRL
predložil v zmysle zákonnej povinnosti prepravné doklady a ďalej dal do pozornosti súdu skutočnosť, že

spoločnosti Mal-finance, s.r.o. boli správcom dane po vykonaní daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia
II. a III. štvrťrok 2018 uznané všetky nákupy dodávok kryštálového cukru od dodávateľa Euro-FOOD
s.r.o.,ktorýspoločnosťMal-finance,s.r.o.dodalažalobcovi.KvýpovedisvedkakonateľspoločnostiEuro-
FOOD s.r.o. žalobca poukázal na šesťročný časový odstup od uskutočnenia dodávok tovaru, preto je
podľa žalobcu pochopiteľné, že svedok sa nepamätal. Zároveň poukázal na skutočnosť, že podľa § 35

ods. 3 písm. b) zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve platného do 31.12.2017 účtovná jednotka bola
povinná uchovávať účtovné doklady počas piatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú, t. j. v
danom prípade do roku 2017. Výpoveď svedka p. A. E. sa uskutočnila v r. 2018, t. j. po uplynutí piatich
rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa účtovné doklady týkali. Konštatoval, že správca dane nemôže
ukladať povinnosti, ktoré sú nad rámec zákona a ich nesplnenie vyhodnotiť ako dôkazy v neprospech
žalobcu. V rozpore s daňovým spisom sú podľa žalobcu aj tvrdenia žalovaného, že Rámcovú zmluvu o

obchodnej spolupráci uzavretú s dodávateľom Mal-finance, s.r.o. zo dňa 02.05.2012 predložil správcovi
dane „až“ spolu s vyjadrením k Protokolu, pretože túto zmluvu mal správca dane k dispozícii už dňa
14.08.2012, kedy ju žalobca predložil k výkonu daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie máj 2012,
čo je jednoznačne uvedené a zapísané v Potvrdení o zapožičaní dokladov č. 96004/5/2204939/2012/
Hro. Daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia júl až december 2012 vykonávali

tí istí zamestnanci správcu dane ako aj daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie máj 2012,
ktorá bola vykonaná opakovane. Taktiež v rozpore s daňovým spisom je podľa žalobcu aj tvrdenie
žalovaného, že žalobca až v odvolacom konaní namietal skutočnosť, že daňový spis neobsahuje žiadny
znalecký posudok, na ktorý sa odvoláva správca dane o zistených skutočnostiach pri MVI v spoločnosti
PIEMONTE TRADING SRL, pretože túto skutočnosť žalobca namietal už pri podaní vyjadrenia dňa

03.10.2018 k zisteniam uvedeným v Protokole za zdaňovacie obdobia roku 2012. Nakoniec žalobca
poukázal na skutočnosť, ak žalovaný a správca dane hodnotili dôkazy v ich vzájomnej súvislosti ako
uvádzajú, potom správca dane ani žalovaný neuviedli, ako vyhodnotili skutočnosti uvedené v Protokole
č. 9601402/5/5036290/2014/Žák zo dňa 13.11.2014 z daňovej kontroly DPH za zdaňovacie III. štvrťrok
2012 a IV. štvrťrok 2012 v spoločnosti Mal-finance, s.r.o., ktorý bol bez nálezu. Žalobca mal za to, že

žalovaný a správca dane nepostupovali v súlade s § 3 ods. 1 až 3 a § 46 ods. 8 Daňového poriadku a
ich tvrdenie o zákonnom postupe správcu dane je len formálnym konštatovaním.

24. Žalobca v správnych žalobách ďalej namietal, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobca v súvislosti s porušením ust. § 43 zákona o DPH

poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora C 409/04 Teleos a uviedol citáciu z Metodického
pokynu FR SR k ust. § 43 Daňového poriadku. Argumentoval tým, že ako vyplýva z rozsudku ESD
oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu od dane z pridanej hodnoty nie je možné priznať,
ak je objektívne preukázané, že predávajúci si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti
dokazovania,aleboževedelalebomalvedieť,žeplnenie,ktoréuskutočnil,bolosúčasťoupodvodu,ktorý

spáchal nadobúdateľ, a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať na
zabráneniejehovlastnejúčastinatomtopodvode.Žalobcanarozdielodžalovanéhomalzato,ženebolo
preukázané, že by si ako predávajúci nesplnil povinnosti ustanovené zákonom, alebo že vedel alebo
mal vedieť, že plnenie, ktoré uskutočnil, bolo súčasťou podvodu. Žalobca s poukazom na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/49/2010 zo dňa 30.06.2011 a 4Sžf/51/2016 zo dňa 06. júna.2017

nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by si bol pred dodaním tovaru,
či po vykonaní deklarovanej prepravy, akýmkoľvek spôsobom preveril, aké je miesto určenia tovaru
a či sa preprava do tohto miesta naozaj uskutočnila. Žalovaný sa týmto argumentom podľa žalobcu
nezaoberal, napriek skutočnosti, že už sú známe pobyty osôb, ktoré sa zúčastnili obchodovania s
kryštálovým cukrom pre taliansku spoločnosti, najmä osoby p. L. C., ktorý vystupoval v mene spoločnosti

PIEMONTE TRADING SRL. Pre zistenie skutkového stavu je potrebné vypočuť najmä L. C., ktorý za
taliansku spoločnosť obchod organizoval.

25. V správnej žalobe, predmetom ktorej je preskúmanie rozhodnutia žalovaného máj 2013, žalobca
vyjadril svoj nesúhlas aj so záverom žalovaného a správcu dane, že nedošlo k dodaniu kryštálového

cukru pre spoločnosť AMAZING BOLAG s.r.o., Česká republika podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH
a namietol, že napádané rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov. Žalobca uviedol, že na základe odpovede na žiadosť o MVI správca dane zistil, že odberateľ
potvrdil, že tovar prijal a prevzal, zaúčtoval a zaplatil. Odôvodnenie žalovaného o účelovosti konania,pretože spoločnosť AMAZING BOLAG s.r.o. priznala nadobudnutie tovaru až po výzve správcu dane, je
podľa žalobcu neopodstatnené. Žalobca namietol, že skutočnosť, že AMAZING BOLAG s.r.o. nepriznala
nadobudnutie tovaru z iného členského štátu nemôže byť vyhodnotená na ťarchu dôkazného bremena

žalobcu. Ďalej žalobca poukázal aj na to, že k danej veci bol vypočutý ako svedok p. C. I., konateľ
spoločnosti Falton s.r.o., ktorý bol dodávateľom pre spoločnosť Mal-finance, s.r.o. a mal vedomosť o
miestach dodávok a skladových priestoroch. Podľa žalobcu nie je pravda ako správca dane hodnotil
výpoveď tohto svedka, že nevedel potvrdiť miesta skladov. Svedok uviedol na otázku či dodával
kryštálový cukor aj do iných skladov ako Vlkanová alebo Galanta, kladnú odpoveď, tzn. že potvrdil

dodanie minimálne do týchto skladov, zároveň potvrdil vystavenie faktúr a dodanie predmetného
tovaru pre spoločnosť Mal-finance, s.r.o. Ďalej žalobca uviedol, že správcovi dane bola predložená
už vyššie uvedená Rámcová zmluva o obchodnej spolupráci uzavretej s dodávateľom Mal-finance,
s.r.o. Spoločnosť Mal-finance, s.r.o. žalobcovi odovzdala prepravné doklady k jednotlivým dodávkam
tovaru, žalobca nemal žiadne pochybnosti o správnosti prepravných dokladov. Správca dane a žalovaný
vyhodnotili v neprospech žalobcu skutočnosť, že úhrady faktúr pre dodávateľa Mal-finance, s.r.o. boli

vykonané v ten istý deň ako bola prijatá úhrada od zákazníka, avšak táto podmienka úhrad je zmluvne
dohodnutá a vyplýva z podmienok Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci. Žalobca poukázal na to,
že správcovi dane okrem faktúry, úhrady, prepravného dokladu ako dôkaz bol predložený e-mail zo
dňa 14.05.2013 o zaslaní odberateľskej faktúry za dodávky kryštálového cukru na adresu R.. Žalobca
namietol, že odôvodnenie žalovaného, v zmysle ktorého z detailného výpisu mýtnych transakcií mal

žalovaný pochybnosti o nakládke fakturovaného tovaru, žalovaný nevysvetlil, pretože správca dane ako
aj žalovaný uvádzajú prvý záznam dňa 14.05.2012 Dunajskú Stredu 10:23, ktorý samotný nepreukazuje,
že nemohlo dôjsť k nakládke tovaru v Dunajskej Strede. V tejto časti je rozhodnutie žalovaného ako aj
správcu dane podľa žalobcu nezrozumiteľné a tým aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Vyjadrenia žalovaného

26. Vo vyjadreniach k podaným správnym žalobám, ktoré sa svojím obsahom v podstate zhodovali
s odvolaniami žalobcu, žalovaný zopakoval svoju argumentáciu obsiahnutú v žalobami napadnutých
rozhodnutiach. Nad jej rámec k žalobnej námietke, v ktorej žalobca namietal podstatné porušenie

ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia, žalovaný poukázal na záver Rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20 HYDINA
SK zo dňa 30.09.2021, týkajúceho sa výkladu Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 v nadväznosti na
zákonnosť prerušenia daňovej kontroly v prípade výmeny informácií. Súdny dvor EÚ v predmetnom
rozsudku uviedol, že článok 10 tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje

lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom
žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované
v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením. Žalovaný mal za
to, že závery rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20 je možné aplikovať aj na posudzované
prípady, pretože správca dane v prípade žalobcu prerušil daňovú kontrolu na základe zákonného

dôvodu, a to na čas, ktorý bol nevyhnutne potrebný na získanie požadovaných informácií. Do lehoty
na vykonanie daňovej kontroly sa nepočítali lehoty, počas ktorých došlo k jej prerušeniu (od 11.11.2015
do 02.01.2018) podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane pokračoval v daňovej kontrole
po tom, ako pominuli dôvody jej prerušenia podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku. Daňová kontrola
bola podľa žalovaného ukončená pred uplynutím jedného roka od jej začatia. Žalovaný mal za to, že v

posudzovaných prípadoch nedošlo k porušeniu § 69 Daňového poriadku tak, ako to uvádza žalobca v
žalobách, nedošlo ani k uplynutiu lehoty počas ktorej možno v zmysle Daňového poriadku vyrubiť daň
alebo rozdiel dane. Požiadavku žalobcu o vypočutie osoby L. C. žalovaný vzhľadom na zistenia správcu
dane (odpoveď na MVI týkajúca sa talianskej spoločnosti PIEMONTE TRADING SRL) vyhodnotil ako
nedôvodnú a konštatoval, že žalobca ani neuviedol, aké skutočnosti by výsluchom menovanej osoby

mali byť preukázané, pretože talianska spoločnosť nadobudnutie tovaru v danom prípade nepotvrdila.
V závere svojich vyjadrení žalovaný uviedol, že skutočnosti v nich uvádzané nezakladajú dôvody na
zrušenienapadnutýchrozhodnutí,anirozhodnutísprávcudane,apretozotrvalnasvojichrozhodnutiach,
ktorými potvrdil rozhodnutie správcu dane za príslušné zdaňovacie obdobia a navrhol všetky žaloby
zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania zo svojho.

Konanie na správnom súde27. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 2Sf/25/2024-75 zo dňa 11.09.2025, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 16.09.2025, spojil na spoločné konanie veci vedené na Správnom súde v Banskej
Bystrici pod sp. zn. 2Sf/25/2024, 2Sf/26/2024 a 2Sf/24/2024 s tým, že sa ďalej budú viesť pod sp. zn.

2Sf/25/2024.

28. Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“) bez nariadenia
pojednávania, pretože žalobca v žalobách o nariadenie pojednávania nepožiadal a žalovaný uviedol,

že o nariadenie pojednávania nežiada, pričom nariadenie pojednávania nebolo potrebné ani z iných
dôvodov podľa § 107 ods. 1 SSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej
tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 09.10.2025 v zmysle § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 22.10.2025 (§ 137 ods. 3 SSP).

29. Správny súd v Banskej Bystrici vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods.

1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy,
vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné,
preto ich zamietol podľa § 190 SSP.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

30. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o DPH; predmetom dane je a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku
uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b/ poskytnutie služby
(ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná
v postavení zdaniteľnej osoby, c/ nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského

štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d/ dovoz tovaru do tuzemska.

31. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH; dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a

bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,
alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

32. Podľa § 19 ods. 1, 2 Zákona o DPH; (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.

Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

33. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH; oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

34. Podľa § 43 ods. 5 Zákona o DPH v znení účinnom do 30.09.2012; platiteľ je povinný preukázať,
že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať
dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ
alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je

uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia
tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným
vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými
dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.“

35. Podľa § 43 ods. 5 Zákona o DPH v znení účinnom od 01.10.2012; platiteľ je povinný preukázať, že
sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a/ kópiou faktúry, b/ dokladom o
odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo
kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenouprevzatietovaruvinomčlenskomštáte,akprepravutovaruzabezpečídodávateľaleboodberateľosobou
inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru
v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c/ potvrdením o prijatí tovaru odberateľom

alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie
musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta
podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh
tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4.

meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými
dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom
o platbe za prepravu tovaru.

36. Podľa § 3 ods. 1, 2, a 3 Daňového poriadku; (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne

záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne

a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

37. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Daňového poriadku; (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní
alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c)
vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

38. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku; daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

39. Podľa § 46 ods. 1, 5, 8, 9 a 10 Daňového poriadku; (1) Daňová kontrola začína dňom určeným
v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň
začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované
zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na
predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch

ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň
uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich
dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať
neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
(5) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených

kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane
tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby
neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne
preukázal.(8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej
kontrolyvrátanevyhodnoteniadôkazov;protokolsanevyhotovuje,akjedaňovákontrolaukončenápodľa
odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový

subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa
osobitných predpisov, 1)zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu
aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo
výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má
kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce

jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt
predložíajlistinnédôkazy.Zmeškanielehotynemožnoodpustiť.Aksadaňovoukontrolourozdielvsume,
ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na
ktorúsiuplatnilnárokpodľaosobitnýchpredpisov1)nezistí,výzvanavyjadreniekprotokolusanezasiela.
Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho
mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a)

(9) Daňová kontrola je ukončená dňom a/ doručenia protokolu podľa odseku 8, b/ doručenia oznámenia
o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c/ zániku nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa osobitného prepisu. 36a)
(10) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie
daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré

určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety
pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

40. Podľa § 61 ods. 1 až 5 Daňového poriadku; (1) Správca dane daňové konanie a/ preruší, ak má
vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b/ môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej

skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa
osobitného predpisu. 21a)
(2) Správca dane môže daňové konanie prerušiť najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne
navrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca dane predĺžiť na nevyhnutný čas.
(3) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť

skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými
prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť
skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
(4)Správcadanepokračujevdaňovomkonanízvlastnéhopodnetualebonapodnetúčastníkadaňového
konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku

2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
(5) Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

41. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku; rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

42. Podľa § 69 ods. 1,2,3 Daňového poriadku; (1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje
inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov

1) po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v
ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom
daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.1) Ak ide o daňový
subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí
siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto

daňová strata vykázaná.
(2) Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo
uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, 1) plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca
roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo
uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov 1) možno najneskôr do desiatich rokov od konca

roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný
daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok
na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. 1)(3) Za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa
osobitných predpisov 1)sa považuje doručenie a) protokolu z daňovej kontroly, b) protokolu o určení
dane podľa pomôcok.

43. Podľa § 68 ods. 1 a 3 Daňového poriadku; (1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje
inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods.
8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,
ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa

§ 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú
kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48
ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie
konanie,vyrubovaciekonanievykonáarozhodnutievovyrubovacomkonanívydásprávcadane,ktorého

rozhodnutie bolo zrušené.
(3) Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa
§ 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov
ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt
nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe

písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo
miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a
dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá
rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na
mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť

ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia
primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

44. Podľa Článku 10 Nariadenia rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci
a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty; žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené

v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ
však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac.

45. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci sú rozhodnutia žalovaného, ktorými boli potvrdené
rozhodnutia správcu dane, ktorými bol žalobcovi ako platiteľovi DPH určený rozdiel dane za zdaňovacie

obdobia marec až máj 2013. Podľa správcu dane a žalovaného, žalobca nepreukázal splnenie
podmienok oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 v nadväznosti na § 43 ods. 5 zákona o DPH a
dodanie tovaru do iného členského štátu oslobodil od dane neoprávnene, keďže CMR doklady, ktoré
žalobca predložil, boli podľa nich falošné, neodrážajú skutočnosť a nie sú vyhotovené na reálnom
materiálnom podklade. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia

správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi
nezákonnosti uplatnenými v správnych žalobách.

46. Správny súd konštatuje, že jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných
zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej

žaloby posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci
skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané
v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti,
teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť

rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúcehojehovydaniu.Pripreskúmavanízákonnostirozhodnutiasúdvychádza zoskutkového
stavu, ktorý tu bol v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase
vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP v znení platnom od 01.07.2023). Preto
v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré

je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený
účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať
činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda
posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Súdny prieskumv predmetnej veci nie je absolútny, ale je limitovaný žalobnými bodmi, teda namietanými skutkovými
a právnymi dôvodmi tvrdenej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, uplatnenými žalobcom v lehote
na podanie správnej žaloby. Na neskôr uplatnené žalobné body napr. v replike, či ďalších podaniach,

resp. prednesené na pojednávaní, správny súd neprihliada.

47. Žalobca v správnych žalobách v prvom rade namietal, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí, a to
najmä nezákonnosťou prerušenia daňovej kontroly, ako aj nezákonnosťou vykonania daňovej kontroly,

vrátane dĺžky jej trvania. Správny súd k tomuto uvádza, že po preskúmaní žalobami napadnutých
rozhodnutí žalovaného, ako aj jeho procesného postupu a postupu správcu dane pri vykonaní kontroly
DPH za zdaňovacie obdobia marec až máj 2013 zistil, že orgány verenej správy postupovali v súlade
s ustanoveniami Daňového poriadku. Z obsahu predložených administratívnych spisov mal správny
súd za preukázané, že daňová kontrola DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia marec až máj
2013 začala dňa 31.07.2015 na základe Oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 30.06.2015, ktoré

bolo žalobcovi doručené dňa 06.07.2015. Rozhodnutím č. 21171203/2015 zo dňa 04.11.2015 správca
dane prerušil predmetnú daňovú kontrolu podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku, a to z dôvodu,
že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia - zaslanie žiadostí o
medzinárodnú výmenu informácií do iných členských štátov (Českej republiky, Maďarskej republiky
a Talianska). V odôvodnení rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly správca dane vysvetlil, že bez

informácií zistených z daňových správ iných členských štátov nemôže v daňovej kontrole pokračovať
a v kontrole bude pokračovať, len čo pominú prekážky, pre ktoré sa kontrola prerušila. V zmysle tohto
rozhodnutia sa daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobia marec až máj 2013 prerušila odo dňa
11.11.2015 a jej prerušenie trvalo do 02.01.2018 (Oznámenie správcu dane č. 00010300/2018 zo dňa
03.01.2018, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 08.01.2018, o tom, že dňa 02.01.2018 pominuli dôvody

prerušenia daňovej kontroly, keďže v tento deň správca dane obdržal konečnú odpoveď na Žiadosť o
medzinárodnú výmenu informácií č. 1588831/2015 zo dňa 20.10.2015, ktorá sa týkala zahraničného
daňového subjektu PIEMONTE TRADING SRL, Taliansko a Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií
č. 1576716/2015 zo dňa 21.10.2015, ktorá sa týkala zahraničného daňového subjektu ZETAMOON,
Českárepublika.Zadministratívnehospisuvyplýva,žesprávcadanepokračovalvkonaníbezprostredne

po doručení poslednej odpovede na žiadosť v rámci MVI, ako aj to, že správca dane k získaniu informácií
pristupoval aktívne aj v čase prerušenia daňového konania, keď odpovede na žiadosť niekoľkokrát
urgoval (urgencie zo dňa 01.03.2016, 30.05.2016, 26.08.2016, 21.11.2016, 20.02.2017, 11.05.2017,
07.08.2017, 02.11.2017). Z uvedeného vyplýva, že daňová kontrola bola prerušená od 11.11.2015 do
02.01.2018, t. j. celkovo 781 dní. Správny súd poukazuje na ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ktoré sa

v zmysle § 46 ods. 10 veta druhá Daňového poriadku primerane použije na prerušenie daňovej kontroly,
z ktorého vyplýva, že počas prerušenia daňovej kontroly lehoty podľa Daňového poriadku neplynú.
Daňová kontrola teda začala dňa 31.07.2015 a skončila dňa 12.09.2018 doručením Protokolu žalobcovi
v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku, pričom po odpočítaní času, kedy bola daňová kontrola
prerušenávzmysle§61ods.1písm.b)Daňovéhoporiadku(781dní),správnysúdkonštatuje,žecelkový

čas trvania daňovej kontroly nepresiahol zákonom stanovenú jednoročnú lehotu v zmysle § 46 ods. 10
Daňového poriadku (od 31.07.2015 do 11.11.2015 - 103 dní a od 02.01.2018 do 12.09.2018 - 253 dní,
čo je celkovo 365 dní).

48.Ohľadomnámietokžalobcuknezákonnostiprerušeniadaňovejkontrolyanezákonnostijejvykonania

s poukazom na čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, rozpor s § 61 ods. 4 Daňového poriadku
porušenie zásady proporcionality a účelnosti a primeranej rýchlosti konania, čím porušil čl. 6 ods.
1 Dohovoru, správny súd uvádza, že tieto námietky nie sú dôvodné. K namietanému porušeniu čl.
6 Dohovoru je potrebné uviesť, že v prejednávaných veciach predmetom daňových konaní nebolo
administratívne trestanie, ani vyvodzovanie zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu žalobcom,

ale výrokom rozhodnutí správcu dane bol určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu DPH za príslušné
zdaňovacie obdobia, ktorý svojou podstatou nie je trestného charakteru, pričom na takéto konania
sa zásady upravené v čl. 6 Dohovoru neaplikujú, čo vyplýva tak z rozhodovacej praxe ESĽP ako aj
Ústavného súdu SR. Správny súd pritom poukazuje na Nález Ústavného súdu SR č. I.ÚS 241/07 z
18.09.2008, v ktorom sa uvádza: „K námietke sťažovateľky o porušení jej práva na spravodlivý proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ústavný súd uvádza, že dospel k záveru, že aplikovateľnosť citovaného
článku Dohovoru v posudzovanom konaní nie je daná. Článok 6 ods. 1 Dohovoru garantuje spravodlivý
proces pri rozhodovaní súdu o ,,občianskych právach a záväzkoch“ alebo o oprávnenosti ,,akéhokoľvek
trestnéhoobvinenia“.PodľazneniaDohovorumákaždýprávonato,abyjehozáležitosťbolaspravodlivo,verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom, zriadeným zákonom, ktorý
rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného
obvinenia proti nemu. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pojem „občianske práva

a záväzky“ treba vykladať autonómne, pričom sem nepatria len občianske, obchodné, rodinné či
pracovné práva a záväzky. Pod tento pojem možno zahrnúť aj rozhodovanie súdov o niektorých právach
vyplývajúcich z verejného práva. Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že aj konania kvalifikované
vnútroštátnym právom ako súčasť verejného práva môžu spadať do poľa pôsobnosti čl. 6 Dohovoru
v jeho občianskoprávnej časti, ak je ich výsledok rozhodujúci pre práva a povinnosti súkromného

charakteru.Príkladmouviedolzáležitostisúvisiacesprevodompozemkov,prevádzkovanímsúkromných
kliník a iné. Ako však ďalej Európsky súd pre ľudské práva uviedol, daňové záležitosti patria do tvrdého
jadra výsad verejnej moci a verejný charakter vzťahu medzi daňovým subjektom a správcom dane
prevláda. Napokon súd dospel k záveru, že daňové spory sa vymykajú z oblasti občianskych práv a
záväzkov, a teda nespadajú do pôsobnosti čl. 6 Dohovoru, a to napriek finančným dôsledkom na situáciu
daňových subjektov (Ferrazzini proti Taliansku, rozsudok z 12. júla 2001). Ústavný súd v tejto súvislosti

uvádza, že daňové právo je jedným zo základných odvetví verejného práva a dane predstavujú prejav
výsady štátu požadovať od povinných subjektov ich platenie s cieľom získať zdroje na svoju existenciu
a plnenie svojich úloh a funkcií. Aj preto rozhodovanie o daňových právach nemožno subsumovať
pod rozhodovanie o občianskych právach a záväzkoch. Daňové otázky v niektorých prípadoch možno
vychádzajúc zo znenia Dohovoru podradiť pod pojem trestné obvinenie, kde je daná aplikovateľnosť

Dohovoru, to však len vtedy, ak ide o ukladanie daňových sankcií (napríklad pokút, alebo v minulosti
zvýšenia dane). Keďže všeobecné súdy na základe žaloby sťažovateľky preskúmavali zákonnosť
rozhodnutí Daňového riaditeľstva, ktorými boli potvrdené dodatočné platobné výmery, ktorými bol
dorubený sťažovateľke rozdiel na dani (a nie daňová sankcia), ústavný súd dospel k záveru, že čl.6 ods.
1 Dohovoru nie je v tomto prípade aplikovateľný“. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane a žalovaný

svojím postupom a vydanými rozhodnutiami neporušili čl. 6 Dohovoru. Správny súd konštatuje, že
zabezpečenie práv účastníkov daňových konaní na spravodlivý proces dostatočne garantujú zásady na
spravodlivý a zákonný proces zakotvené v čl. 2 ods. 2 a čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy SR a v ustanoveniach
Daňového poriadku.

49. Čo sa týka námietky dĺžky prerušenia daňového konania s ohľadom na lehoty uvedené v čl.
10 Nariadenia č. 904/2010, k tomuto správny súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie vo veci HYDINA SK s.r.o. z 30. septembra 2021, C-186/20: Článok 10 nariadenia Rady (EÚ)
č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane
z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje

lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom
žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v
rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením. V odôvodnení rozsudku
Súdny dvor EÚ zdôraznil, že uvedené nariadenie neupravuje maximálnu dĺžku daňovej kontroly
ani podmienky prerušenia takejto kontroly, ak sa začne postup výmeny informácií stanovený týmto

nariadením.PretosazdaniteľnáosobanemôžeodvolávaťnaNariadenieRady(EÚ)č.904/2010scieľom
napadnúť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly, ktorá sa jej týka, z dôvodu neprimeranej dĺžky tohto
prerušenia. Z uvedeného teda vyplýva, že správca dane neporušil ani ustanovenie čl. 10 Nariadenia č.
904/2010 a táto žalobná námietka je nedôvodná. Je potrebné konštatovať, že pokiaľ dožiadaný orgán
pri vybavovaní žiadosti o MVI nepostupuje v súlade s uvedeným nariadením a nedodrží maximálnu

lehotu na vybavenie žiadosti stanovenú Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010, neznamená to, že správca
dane je povinný po márnom uplynutí lehoty stanovenej Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 pokračovať v
daňovej kontrole. Táto povinnosť správcovi dane pritom nevyplýva ani z ustanovení Daňového poriadku
a ani z ustanovení Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010. Daňový poriadok v § 61 neustanovuje maximálnu
možnú lehotu prerušenia daňového konania alebo daňovej kontroly. Daňový poriadok úpravou dĺžky

trvania daňovej kontroly (podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku najviac jeden rok odo dňa jej
začatia) alebo úpravou dĺžky prerušenia daňovej kontroly (ktorá dĺžka nie je stanovená), s prekročením
procesných lehôt stanovených na uskutočnenie MVI nespája žiadne účinky. Z uvedených dôvodov
správny súd považoval postup správcu dane, ktorý prerušil daňovú kontrolu za účelom adekvátneho
zistenia skutkového stavu a preverenia skutočností uvádzaných kontrolovaným daňovým subjektom

(žalobcom) v daňovom priznaní a deklarovaných predloženými dokladmi, za správny a súladný s účelom
daňovej kontroly, pričom smeroval k tomu, aby správca dane spoľahlivo zistil skutkový stav pre správne
určenie a vyrubenie dane. Čo sa týka námietky predčasného vydania napadnutých rozhodnutí a ich
nezákonnosti z dôvodu, že žalovaný jeho námietky o nezákonnosti vykonaných daňových kontrol preprekročenie zákonnej lehoty na ich výkon vyhodnotil ako neopodstatnené a rozhodol o odvolaniach pred
ukončením konania vedenom na Súdnom dvore EÚ vo veci C 186/20 HYDINA SK s.r.o., správny súd
dospel k záveru, že aj táto námietka je nedôvodná. Žalovaný sa uvedenými odvolacími námietkami

žalobcu v napadnutých rozhodnutiach podrobne zaoberal a s poukazom na judikatúru najvyšších
súdnych autorít SR (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 116/2013, rozsudky Najvyššieho súdu SR
sp. zn 3Sžf/24/2012, sp. zn 8Sžf/33/2014, sp. zn. 3Sžk/12/2018) ich vyhodnotil ako nedôvodné. Správny
súd zdôrazňuje, že prerušenie daňového konania podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku je
fakultatívne a závisí od správnej úvahy konajúceho orgánu verejnej správy. Žalovanému teda nevznikla

zákonnápovinnosťprerušiťodvolaciekonania,apretoaninapadnutýmirozhodnutiami,ktorýmižalovaný
rozhodol o námietkach žalobcu voči rozhodnutiam správcu dane, nemohlo dôjsť k neoprávnenému
zásahu do práva žalobcu na spravodlivé konanie a ochranu jeho majetku. Na základe vyššie uvedených
skutočností podľa názoru správneho súdu z čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 nemožno vyvodiť
záver, že § 61 ods. 4 Daňového poriadku je potrebné vykladať tak, že v prípade prerušenia daňovej
kontroly z dôvodu, ak je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu (§ 61 ods. 1

písm. b/ Daňového poriadku) je prerušenie daňovej kontroly limitované dobou, resp. lehotou 3 mesiacov.

50. Je tiež potrebné poukázať na skutočnosť, že prerušením daňovej kontroly sa prerušujú, resp.
neplynú lehoty podľa Daňového poriadku. Prerušením daňovej kontroly správca dane nevstupoval do
súkromnej autonómie žalobcu, neuplatňoval voči nemu svoje práva, ani nepožadoval od neho plnenie

povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly. Správca dane plnil svoje úlohy
vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t.j. využitím MVI overoval podklady potrebné
pre správne a úplné určenie dane. Jednalo sa o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej
sa mu do dispozície dostali informácie o deklarovaných odberateľoch žalobcu a prepravcoch tovaru. V
preskúmavanom prípade sa jednalo o výmenu informácií uskutočnenú podľa čl. 7 a nasl. Nariadenia

Rady (EÚ) č. 904/2010, pričom MVI v súvislosti s preverovaním intrakomunitárnych obchodov bola
realizovaná medzi daňovými orgánmi maďarskej, českej a talianskej daňovej správy na jednej strane
a daňovými orgánmi SR spolupracujúcimi na základe uvedeného nariadenia, ktoré je záväzné v celom
rozsahu a priamo uplatniteľné (priamy účinok) vo všetkých členských štátoch, na strane druhej. Na
základe vyššie uvedených skutočností podľa názoru správneho súdu z čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ)

č. 904/2010 nemožno vyvodiť záver, že § 61 ods. 4 Daňového poriadku je potrebné vykladať tak, že
v prípade prerušenia daňovej kontroly z dôvodu, ak je potrebné získať informácie spôsobom podľa
osobitného predpisu (§ 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku) je prerušenie daňovej kontroly limitované
dobou, resp. lehotou 3 mesiacov.

51. Pokiaľ žalobca namietal, že daňové kontroly boli prerušené 781 dní, čím bolo zasiahnuté do práv
žalobcu, je potrebné uviesť, že počas prerušenia daňovej kontroly nemohlo dôjsť k zásahu do práv
žalobcu, pretože správca dane nevykonával žiadne úkony. Povaha a obsah informácií získaných z
MVI predstavovala primeraný zásah do práv žalobcu za účelom zistenia rozhodných skutočností pre
správne posúdenie veci, keďže zaslanie žiadostí o MVI bolo účelné a nevyhnutné na preukázanie

takých skutočností, ktoré neboli správcovi dane známe v čase prerušenia daňových kontrol a ktoré
mali relevantný vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých boli daňové kontroly
realizované. Keďže prerušenie daňových kontrol bolo vykonané v súlade so zákonom, lehoty počas
prerušenia daňových kontrol neplynuli, daňové kontroly boli vykonané v lehote stanovenej v § 46 ods.
10 Daňového poriadku a Protokoly z daňových kontrol nemožno preto považovať za nezákonne získaný

dôkazný prostriedok, ktorý by v daňovom konaní nebolo možné použiť. Protokol z daňovej kontroly bol
žalobcovidoručenývzákonomstanovenejlehoteadaňovákontrolabolaukončenádňomjehodoručenia
žalobcovi. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že na dané veci nie je možné
aplikovať názor Ústavného súdu SR prezentovaný v Náleze sp. zn. III.ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010
vyslovený v súvislosti s výkonom daňovej kontroly v konkrétnom prípade subjektu, ktorý podal ústavnú

sťažnosť. V prípade, na ktorý sa vzťahuje uvedené rozhodnutie Ústavného súdu SR boli dôvodom
prekročenia zákonnej lehoty zásadné procesné pochybenia správcu dane zistené odvolacím orgánom
(neprerokovanie protokolu o daňovej kontrole, neukončenie daňovej kontroly a nedostatky zistenia
skutkového stavu veci), čo v tu prejednávaných veciach nebolo zistené. Daňová kontrola u žalobcu bola
zákonnýmspôsobomprerušenáadôvodomjejprerušeniabolanespochybniteľnápotrebazabezpečenia

zistení prostredníctvom inštitútu MVI v súvislosti s preverovaním intrakomunitárneho dodania tovaru.
Rovnako tak Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/62/2018, na ktorý poukázal žalobca, nie je
na preskúmavaný prípad aplikovateľný, pretože v ňom uvedené skutkové okolnosti sú odlišné, než v
prípadoch, ktoré sú predmetom preskúmavacieho konania. Prerušenie daňovej kontroly preto správnysúd vyhodnotil ako legitímne a vykonané v súlade s Daňovým poriadkom i judikatúrou Najvyššieho súdu
SR, a teda účelné a primerané.

52. Ohľadom prerušenia vyrubovacieho konania správny súd uvádza, že z administratívnych spisov
vyplýva, že správca dane vo vyrubovacom konaní považoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie,
čo vyplynulo z pripomienok žalobcu predložených k zisteniam uvedeným v Protokole. Správca dane
preto Žiadosťou č. 102108263/2018 zo dňa 23.10.2018 požiadal Finančné riaditeľstvo SR o predĺženie
lehoty vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobia marec až máj 2013,

ktorej žiadosti Finančné riaditeľstvo SR vyhovelo a listom č. 102138405/2018 zo dňa 05.11.2018 lehotu
vo vyrubovacom konaní podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku predĺžilo o tri mesiace. Správca dane
Rozhodnutím č. 100158801/2019 zo dňa 14.01.2019 prerušil daňové konanie vo veci vyrubovacieho
konania podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku od 17.01.2019, a to do dňa získania potrebných
informácií iného členského štátu – Poľskej republiky. Konečná odpoveď na žiadosť o MVI bola správcovi
dane doručená až dňa 30.12.2020 a správca dane ihneď Oznámením č. 10009531/2021 zo dňa

05.01.2021 oznámil žalobcovi, že dňa 04.01.2021 pominuli dôvody, pre ktoré sa vyrubovacie konanie
prerušilo. Z uvedeného vyplýva, že vyrubovacie konanie bolo prerušené od 17.01.2019 do 04.01.2021,
t. j. celkovo 718 dní, pričom s poukazom na § 61 ods. 5 Daňového poriadku, počas prerušenia
konania lehoty podľa Daňového poriadku neplynuli. Vychádzajúc z celkového času trvania vyrubovacích
konaní a po zohľadnení času, počas ktorého boli konania prerušené v zmysle § 61 ods. 1 písm. b)

Daňového poriadku, je zrejmé, že celkový čas trvania vyrubovacích konaní nepresiahol predĺženú lehotu
v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku (lehota určená správcom dane vo výzvach na vyjadrenie sa
k zisteniam uvedeným v Protokole uplynula dňa 03.10.2018, vyrubovacie konania boli prerušené od
17.01.2019 do 04.01.2021, rozhodnutia správcu dane boli vydané dňa 15.03.2021, čo je celkovo 173
dní, a teda menej ako šesť mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane vo výzve na vyjadrenie

sa k zisteniam uvedeným v Protokole), a teda žalobná námietka neplatnosti napadnutých rozhodnutí
z dôvodu nedodržania zákonnej lehoty podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku na vydanie rozhodnutia
o vyrubení dane je neplatná. Správny súd pritom poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 8 Sžf 51/2016, podľa ktorého: „Správca dane môže prerušiť konanie na čas potrebný na zistenie
skutočností potrebných na správne vymeranie dane. Prerušenie konania nemožno zo zákona napadnúť

ani odvolaním. Počas prerušenia daňového konania neplynú žiadne procesné lehoty. Znamená to,
že neplynú lehoty na vydanie rozhodnutia v daňovom konaní alebo na ukončenie daňovej kontroly.“
Zuvedenéhojednoznačnevyplýva,žeakjedaňovékonanieprerušené,lehotypodľaDaňovéhoporiadku
v zmysle § 61 ods. 5 Daňového poriadku neplynú, a teda neplynie ani lehota na zánik práva vyrubiť
daň resp. rozdiel dane v zmysle § 69 Daňového poriadku. Správny súd preto dospel k záveru, že

pokiaľ bola prerušená daňová kontrola v období od 31.07.2015 do 11.11.2015 a prerušené vyrubovacie
konanie v období od 17.01.2019 do 04.01.2021, lehoty podľa Daňového poriadku počas týchto prerušení
neplynuli a ku dňu 15.03.2021, kedy boli vydané prvostupňové rozhodnutia správcu dane, nedošlo
k uplynutiu prekluzívnej 5 ročnej lehoty (počítanej od konca roka, v ktorom žalobcovi vznikla povinnosť
podať daňové priznanie) na vyrubenie dane, resp. rozdielu dane, a preto správny súd aj námietku

podstatnéhoporušeniaustanoveníokonanípredorgánomverejnejsprávyspočívajúcehovzánikupráva
vyrubiť daň žalobcovi, vyhodnotil ako nedôvodnú.

53. Žalobca ďalej namietal, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce
nariadneposúdenievecia žeskutkovýstav,ktorývzalsprávcadanezazákladnapadnutýchrozhodnutí,

je v rozpore s administratívnymi spismi. Tvrdil, že predloženými dokladmi v súlade s § 43 ods. 5 zákona
oDPHpreukázalsplneniepodmienokoslobodeniaoddane,nakoľko predložildokladyoprepravetovaru
do iného členského štátu inému platiteľovi dane, ktorú vykonal prepravca, zaplatil sprostredkovateľskej
spoločnosti, ktorá obchod sprostredkovala, objednal a zaplatil za prepravu tovaru do iného členského
štátu, prijal na bankový účet úhrady za dodaný tovaru. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že

pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje oslobodenie od dane, je jeho zákonnou povinnosťou preukázať, že
sú splnené podmienky stanovené v zákone o DPH, a to dokladmi uvedenými v ust. § 43 ods. 5 zákona o
DPH. Správca dane následne prostredníctvom daňovej kontroly a iných procesných postupov zisťuje a
preveruje základ dane alebo iné skutočnosti potrebné pre správne určenie dane a splnenie podmienok
na uplatnené oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o DPH. Je pritom na správcovi dane, aby

zistenie skutkového stavu bolo presné a úplné a závisí výlučne od správcu dane, aké dokazovanie za
týmto účelom vykoná. Skutočnosti vymedzené v § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno
daňovéhosubjektuvprípadeuplatnenéhooslobodeniaodDPH. Vtejtosúvislostisprávnysúdpoukazuje
aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžf 7/2012, v ktorom sa uvádza: „Vprípade dodania tovaru do iného členského štátu Európskej únie je tovar oslobodený od dane z pridanej
hodnoty na výstupe iba v prípade ak bol skutočne prepravený z tuzemska a platiteľ je schopný túto
skutočnosť správcovi dane preukázať.“ V zmysle ust. § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane

je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu predávajúcim alebo
nadobúdateľom tovaru, alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom
členskom štáte. Splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa ods. 1 až 4 § 43 zákona o DPH je
pritom povinný preukázať platiteľ, t. j. žalobca, a to dokladmi presne vymenovanými pod písm. a/ až d/
§ 43 ods. 5 zákona o DPH v príslušnom na vec sa vzťahujúcom znení. Je teda práve na žalobcovi ako

platiteľovi DPH, aby v prípade, keď v daňovom priznaní uplatnil oslobodené dodanie tovaru z dôvodu
jeho vývozu do iného členského štátu Európskej únie, vedel preukázať, že tovar bol dodaný (odoslaný
alebo prepravený) do iného členského štátu nadobúdateľovi, ktorý je osobou identifikovanou pre daň
v inom členskom štáte. V preskúmavaných prípadoch medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že
nadobúdateľmi tovaru boli osoby identifikované pre daň v inom členskom štáte.

54. Zákon ukladá povinnosť predloženia dokladu o preprave tovaru v prípade uvedenom v § 43
ods. 5 písm. b) zákona o DPH tak, že platiteľ predloží doklad o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru
zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiu dokladu o preprave tovaru, v
ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte,
ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak

platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný
preukázať iným dokladom. Z administratívnych spisov vyplýva, že žalobca na preukázanie prepravy
tovaru do iného členského štátu predložil správcovi dane medzinárodné nákladné listy (CMR). CMR
listina je doklad o tom, že bola uzatvorená prepravná zmluva medzi odosielateľom alebo prijímateľom
a dopravcom o medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, ktorý doklad obsahuje potvrdenie dopravcu

o prevzatí tovaru na prepravu a potvrdenie adresáta o prijatí tovaru a o mieste dodania tovaru v inom
členskom štáte. Jedná sa o nákladný list, ktorý sa v zmysle článku 4 Dohovoru o prepravnej zmluve
v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) publikovaného vo vyhláške ministra zahraničných
vecí č. 11/1975 Zb. (ďalej len „Dohovor“) považuje za doklad o uzavretí prepravnej zmluvy. Zákon o DPH
predloženie takýchto dokladov priamo predpokladá, predložením CMR je v prípade uvedenom v § 43

ods.5písm.b)zákonaoDPHsplnenápovinnosťplatiteľapreukázaťsplneniepodmienoknaoslobodenie
od dane a v prípade, ak CMR obsahuje stanovené náležitosti, nejedná sa o doklady formálne. Pokiaľ
však nákladný list neobsahuje všetky podstatné náležitosti, správca dane môže pristúpiť k overovaniu
dôkazov prepravy ďalšími podpornými dôkazmi, ako napr. dodacími listami, objednávkami, mailovou
poštou a pod. Pokiaľ má však nákladný list všetky vyžadované podstatné náležitosti, považuje sa

v zmysle článku 9 ods. 1 Dohovoru za vierohodný doklad o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj
o prevzatí zásielky dopravcom, nakoľko nejde o doklady, ktoré môže vyhotoviť výlučne odberateľ alebo
výlučne dodávateľ.

55.Žalobca(okrempredloženýchfaktúr)predložilajCMR–medzinárodnénákladnélistynapreukázanie

skutočnosti o dodaní tovaru uvedeného v prepravnom doklade odberateľovi uvedenému v tomto
prepravnom doklade (spoločnostiam PIEMONTE TRADING SRL, KUPIOS s.r.o., Focus Uni Trade
s.r.o., TIDEON s.r.o., REMIXCAR KFT, ZETAMOON, s.r.o., GOJI HOLDING Kft, AMAZING BOLAG
s.r.o.), čím vyčerpal svoje dôkazné bremeno. Pokiaľ však správca dane má na základe iných zistených
skutočností pochybnosti o splnení tejto podmienky, musí vykonaným dokazovaním vyvrátiť žalobcom

predkladaný dôkaz o splnení zákonom stanovenej podmienky, alebo preukázať jeho vedomosť o
prípadnom podvode na strane jeho odberateľa, resp. odberateľov. Rovnaký záver vyplýva aj z judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie, ktorý vo veci C-409/04 Teleos plc uviedol, že „Článok 28c A písm. a)
prvý odsek šiestej smernice 77/388, zmenenej a doplnenej smernicou 2000/65, sa má vykladať v tom
zmysle, že odporuje tomu, aby príslušné orgány členského štátu dodania nútili dodávateľa, ktorý konal

v dobrej viere a predložil dôkazy, ktoré na prvý pohľad odôvodňovali jeho právo na oslobodenie dodávky
tovaru v rámci Spoločenstva od dane, aby následne zaplatil daň z pridanej hodnoty z tohto tovaru,
keď sa zistí, že uvedené dôkazy sú nepravdivé, pričom však nedôjde k preukázaniu účasti uvedeného
dodávateľa na takomto podvode, pokiaľ však tento dodávateľ prijal všetky rozumné opatrenia, ktoré
boli v jeho moci, aby sa uistil, že dodávka v rámci Spoločenstva, ktorú uskutoční, nebude viesť k jeho

účasti na daňovom podvode.“ Správca dane v kontexte uvedeného, ako aj v zmysle rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 73S/51/2021 podrobil žalobcom predložené CMR dôkladnému skúmaniu
a vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom predložené listiny CMR preskúmal a vyhodnotil jednotlivo aj
vo vzájomných súvislostiach s ďalšími dôkazmi (napr. výpovede svedkov, odpovede na žiadosti o MVI,údajezelektronickéhosystému,apod.,akoajnedostatkysamotnýchCMR–nesprávnealebochýbajúce
údaje) a dospel k jednoznačnému záveru o falošnosti žalobcom predložených CMR (viď prvostupňové
rozhodnutia marec až máj 2013 v časti Zhrnutie a vyhodnotenie dôkazov). Správny súd po preskúmaní

administratívnych spisov dospel k rovnakému záveru, a to, že žalobcom predložené CMR nemožno
považovať za dôkaz, ktorý by nespochybniteľným spôsobom preukazoval odoslanie alebo prepravu
tovaru do iného členského štátu, pričom uvedené doklady možno považovať za falošné.

56. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného a správcu dane, že nedošlo k dodaniu kryštálového

cukru pre spoločnosť PIEMONTE TRADING SRL podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. Z obsahu
administratívneho spisu vyplýva, že správca dane preveroval žalobcom tvrdené skutočnosti na strane
odberateľa a dopravcu, pričom vyhodnotil CMR ako falošné doklady, a preto dospel k záveru, že žalobca
nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle§ 43 ods. 1 v nadväznosti na § 43 ods.
5 zákona o DPH. Pokiaľ žalobca namietal, že uvedeného obchodného partnera mu sprostredkovala
spoločnosť SKITA GROUP s.r.o. a prepravu do spoločnosti zabezpečoval pán C. - konateľ spoločnosti

Mal – Finance, s.r.o., je potrebné zdôrazniť, že splnenie zákonom o DPH stanovených podmienok
pre oslobodenie dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu je povinný preukázať
platiteľ, a to bez ohľadu na jeho dobromyseľnosť alebo prípadnú neobozretnosť pri výbere spoľahlivých
obchodných partnerov, a to čo do osoby odberateľa v členskom štáte alebo prepravcu tovaru. Ani
skutočnosť, že žalobca po oboznámení sa so zisteniami vyplývajúcimi z MVI, v zmysle ktorých

zástupca spoločnosti PIEMONTE TRADING SRL poprel dodávky tovaru od žalobcu, podal orgánom
činným v trestnom konaní trestné oznámenie na neznámeho páchateľa vo veci podvodu, na tomto
závere nič nemení. Pokiaľ žalobca namietal vierohodnosť vyjadrenia zástupcu PIEMONTE TRADING
SRL a poukazoval na absenciu znaleckého posudku spomínaného v jeho vyjadrení, je potrebné
poukázať na to, že taliansky správca dane v rámci odpovede na žiadosť o MVI na konkrétne otázky

správcu dane odpovedal s odvolaním na prílohu obsahujúcu vyjadrenie L. C., zákonného zástupcu
žalobcom tvrdeného odberateľa PIEMONTE TRADING SRL, ktorý poprel, že by poznal žalobcu
a poprel aj pravdivosť všetkých podľa neho umelo vytvorených CMR, na ktorých sa nachádzal odtlačok
odlišnej pečiatky ako používa spoločnosť PIEMONTE TRADING SRL, ako aj podpis odlišný od jeho
vlastnoručného podpisu, pričom poukázal aj na neúplné vyplnenie predmetných CMR (napr. absenciu

údajov o mieste a dátume dodania tovaru). Správny súd poukazuje na to, že je v plnej kompetencii
dožiadaného zahraničného orgánu, akým procesným spôsobom v zmysle svojich vnútroštátnych
postupov zabezpečí administratívne vyšetrovanie potrebné na získanie požadovaných informácií na
účely odpovede na žiadosť v rámci MVI. Keďže taliansky správca dane v danom prípade nevykonával
ústne pojednávanie, ani výsluch svedka, resp. znalca, ale v rámci svojej odpovede poukázal na písomné

vyjadrenie, ktoré mu predložil žalobcom deklarovaný odberateľ, správny súd má za to, že námietka
žalobcu o porušení jeho práva v zmysle. § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku je neopodstatnená.
Taliansky správca dane prílohu vyjadrenia (v podobe grafologického posudku), s ktorého obsahom sa
stotožnil a odkazom naň v rámci MVI odpovedal na otázky správcu dane, správcovi dane nezaslal.
Správny súd pritom poukazuje na skutočnosť, že poznatky získané z MVI možno považovať za zákonne

získaný a procesne použiteľný dôkaz. V zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno
použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie
dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z administratívneho
spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na jeho
povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo

najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie a uvedený dôkaz posudzoval vo vzájomnej súvislosti s
ďalšími dôkazmi v daňovom konaní, a to aj s dôkazmi na ktoré poukázal žalobca (výpoveď svedka N.
O., potvrdenie prepravy prepravcom HADVIČÁK s.r.o.).

57. Pokiaľ ide o prepravu uskutočňovanú v zdaňovacích obdobiach apríl 2013 a máj 2013 prepravcom

PAPOs.r.o.,správnysúduvádza,žesprávcadanevykonalrozsiahledokazovanieavyhodnotiljednotlivé
CMR ako listiny, ktoré neboli vystavené na reálnom materiálnom podklade a údaje v nich uvedené
neodrážajú skutočný stav, keďže tieto doklady boli neúplné bez uvedenia dátumu a miesta nakládky,
resp. miesto nakládky nebolo bližšie špecifikované, keď je len všeobecne uvedený údaj „Slovakia“.
Zároveň tieto CMR, ktoré podľa vyjadrenia žalobcu vypisoval väčšinou pán C., resp. žalobca niekedy

potvrdil p. C. prázdne CMR, posúdil správca dane v súvislosti s ďalšími dôkazmi, a to s informáciami
z mýtneho systému, zisteniami z MVI a výpoveďami svedkov, z ktorých vyplynul záver o nepreukázaní
splnenia podmienok na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu.Z vykonaného dokazovania daňové orgány po vyhodnotení všetkých zistených skutočností správne
vyvodili závery o falošnosti žalobcom predložených CMR.

58. Správny súd uvádza, že o splnení podmienok na oslobodenie od platenia DPH pri dodaní tovaru
z tuzemska do iného členského štátu, teda v zmysle § 43 ods. 5 zákona o DPH platí, že ak
daňovník svoje dôkazné bremeno vyčerpal, dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane. Daňový
poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. „Pokiaľ

ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane
dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a
informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie
je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo
najúplnejšie.Daňovékonanieniejekonanímvyhľadávacím.Zuvedenéhovyplýva,žejetoprávesprávca

dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery
vyvodízjednotlivýchdôkazov.“(RozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4Sžf/14/2016).
Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Daňový subjekt v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku
preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných

predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní a c)
vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane v zmysle
§ 24 ods. 2 Daňového poriadku vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely
správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca
dane v zmysle § 24 ods. 3 Daňového poriadku preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči

daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Dokazovanie zo strany správcu dane
slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Správca
dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami žalobcu, pričom
vyhodnotil dôkazy jednotlivo, aj vo vzájomných súvislostiach a na základe vykonaného dokazovania
dospel k správnemu záveru, že žalobca nedodržal ustanovenia zákona o DPH a neoprávnene si uplatnil

oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu.

59. Žalobca ďalej deklaroval že, nemal žiadne pochybnosti o zákonnosti uskutočnení predmetných
obchodov a s poukazom na rozsudky európskeho súdneho dvora C -439/04 Kittel a C-440 Recola
Recykling SPRL namietol, že žalovaný ani správca dane nepreukázali, že by vedel alebo mohol vedieť

o daňovom podvode, nepoukázali na opatrenia, ktoré žalobca opomenul urobiť, aby zabránil svojej
nevedomej účasti na daňovom podvode. Správny súd k uvedenej námietke uvádza, že rozhodnutia
žalovaného i správcu dane neboli založené na tom, že správca dane má podozrenie, že žalobca sa
dopustil, alebo bol súčasťou (či už vedomou alebo nevedomou) daňového podvodu, preto na dané
konania nie je možné aplikovať vyššie uvedené rozsudky. Rozhodnutia žalovaného i správcu dane boli

založené na tom, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia dane pri dodaní tovaru
žalobcom do iného členského štátu odberateľovi uvedenému na preverovaných faktúrach v zmysle §
43 zákona o DPH.

60. V čl. VI. podaných správnych žalôb žalobca poukazoval na zavádzajúce hodnotenie dôkazov vo

vzťahu k dodávateľovi PIEMONTE TRADING SRL zo strany žalovaného a správcu dane a preložil
správnemu súdu svoje vlastné hodnotenie dôkazov. Správny súd k tomuto uvádza, že pokiaľ je obsahom
žalobných bodov vyjadrenie všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi správcu dane a
žalovaného,tietosaméosebenemôžuspôsobovaťnezákonnosťnapadnutýchrozhodnutí.Kdôvodnosti
žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci orgánmi verejnej správy nesúhlasí

bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutých rozhodnutí so
zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých boli napadnuté
rozhodnutia založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť. Bez vyjadrenia
jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutých rozhodnutí, t. j. k otázke,
v čom konkrétne sa žalovaný (resp. správca dane) mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení

veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutých rozhodnutiach, sú tieto
námietky len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného.
Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok
vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam v konaní o preskúmanie ich zákonnosti nepostačuje na to,aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. V rámci takto
formulovaných žalobných bodov tak chýba zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak
rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutých rozhodnutiach.

61.Žalobcavtomtožalobnombodeďalejnamietal,žeRámcovúzmluvuoobchodnejspolupráciuzavretú
s dodávateľom Mal-finance, s.r.o. zo dňa 02.05.2012 správcovi dane predložil už počas daňovej kontroly
DPH za zdaňovacie obdobie máj 2012, ktorú vykonávali tí istí zamestnanci správcu dane, jednalo
sa o skutočnosť správcovi dane známu z jeho činnosti, ktorú nebolo potrebné dokazovať, a preto ju

nemožno spochybňovať len kvôli jej predloženiu až spolu s vyjadrením k Protokolu. Správny súd po
oboznámení sa s administratívnymi spismi zistil, že uvedený dôkaz daňové orgány vyhodnotili v súlade
s jeho obsahom a po oboznámení sa s jej obsahom dospeli k záveru, že spoločnosť Mal-finance s.r.o.
zabezpečovala nákup tovaru, dojednávala odberateľov, prepravu tovaru až ku konečnému zákazníkovi,
zabezpečovala doručenie podpísaných prepravných dokladov, čo potvrdzuje aj záver správcu dane, že
kontrolovaný daňový subjekt sa aktívne nezúčastňoval na obchodnej činnosti s kryštálovým cukrom.

Predmetnú Rámcovú zmluvu daňové orgány nespochybnili z dôvodu, že bola žalobcom predložená až
spolu s vyjadrením k Protokolu, čo vyplýva z odôvodní napadnutých rozhodnutí. Navyše, tejto námietke
žalobcu absentuje argumentácia smerujúca k vplyvu žalobcom namietanej skutočnosti na zákonnosť
napadnutých rozhodnutí. Pokiaľ žalobca namietal, že sa daňové orgány nevysporiadali so závermi
Protokolu č. 9601402/5/5036290/2014/Žák zo dňa 13.11.2014 z daňovej kontroly v spoločnosti Mal-

finance, s.r.o. za zdaňovacie obdobia tretí a štvrtý štvrťrok roku 2012, ktorý bol podľa žalobcu bez
nálezu, správny súd uvádza, že hoci daňové orgány na základe zistení pochybností o pravdivosti
údajovuvedenýchnadokladochpredloženýchžalobcomkudaňovýmkontrolámpreverovalicelýreťazec
dodávateľov, subdodávateľov odberateľov a prepravcov kryštálového cukru, napadnuté rozhodnutia
neboli založené na spochybnení dodania kryštálového cukru spoločnosti Mal-finance, s.r.o. od jej

subdodávateľov Falton s.r.o. a Euro - FOOD s.r.o., ale na nepreukázaní splnenia podmienok na
uplatnenie oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona o DPH, t. j. že žalobca nepreukázal, že
tovar (kryštálový cukor) skutočne opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný deklarovanému
odberateľovi v Taliansku, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník.

62. V súvislosti s porušením § 43 zákona o DPH poukázal žalobca na Rozsudok Európskeho
súdneho dvora C-409/04 Teleos, plc , na Metodický pokyn žalovaného k ust. § 43 Zákona o DPH
a na závery Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/49/2010. Žalobca v podaných správnych
žalobách opakovane poukazoval na jednotlivé rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj na rozsudky
Súdneho dvora EÚ, vrátane citácie rozsiahlych častí z ich odôvodnení. V tejto súvislosti možno

odkázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1SžfK/16/2016, podľa ktorého „je nepochybné,
že rozhodovacia činnosť Súdneho dvora je pre oblasť dane z pridanej hodnoty mimoriadne rozsiahla.
Pre správne posúdenie preskúmavanej veci podľa názoru kasačného súdu nie je podstatné „množstvo“
judikátov, ktoré ten ktorý účastník cituje, ale rozhodujúce je to, čo z týchto rozhodnutí Súdneho
dvora je možno aplikovať na preskúmavanú vec, teda k akým právnym záverom s ohľadom na

obdobné skutkové okolnosti prípadu a relevantnú právnu úpravu správny súd v tam riešenom prípade
dospel, a ako následne tieto právne závery dopadajú aj na preskúmavanú vec“. Práve konkretizácia
dopadov záverov rozsudkov Súdneho dvora EÚ resp. rozhodnutí Najvyššieho súdu SR na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia v správnej žalobe chýba. Nepostačovalo tak na rozsudky Súdneho dvora EÚ
resp. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR poukázať, stotožniť sa s nimi, konštatovať ich relevanciu na

prejednávanú vec a pod. Na ich účinné použitie bolo potrebné, aby žalobca najprv ozrejmil ich právny
a skutkový základ, najmä jeho blízkosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona
alebo právne záväzných aktov EÚ, relevantné právne závery (s analýzou ich dopadu na skutkové a
právne okolnosti dané predmetom prieskumu - napadnutým rozhodnutím, ktoré v zásade nikdy nemôžu
byť úplne zhodné) a konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Takto

formulované námietky považuje správny súd len za vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s hodnotením správcu
dane, ktoré samé o sebe nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Rovnaký záver platí aj
na citáciu metodického pokynu žalobcu bez ďalšej argumentácie vzťahujúcej sa na prejednávanú vec.
Uvedené námietky žalobcu správny súd preto považuje za nedôvodné.

63. Pokiaľ ide návrh žalobcu na vykonanie dokazovanie výsluchom osoby C. L. správny súd
poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo 282/2015 „V správnom súdnictve
súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva.Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov
pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich
rozhodnutí, teda to, či správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených správnou žalobou

rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý
predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý
tu bol v čase ich vydania.“ Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu
orgánu verejnej správy je posudzovať, či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Nebol preto ani dôvod vykonať v danom prípade

dokazovanie správnym súdom, pretože správny súd preskúmava, či procesný postup žalovaného bol
v súlade so zákonom. Navrhované doplnenie skutkového stavu správnym súdom správny súd posúdil
ako nadbytočné, pretože by tým správny súd nahrádzal činnosť orgánu verejnej správy, čo nie je
úloha správneho súdnictva. Z uvedených dôvodov správny súd vykonanie navrhovaného dokazovania
nepovažoval za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci.

64. V žalobe, premetom ktorej je preskúmavanie rozhodnutia žalovaného marec 2013, žalobca vyjadril
svoj nesúhlas aj so záverom žalovaného a správcu dane, že nedošlo k dodaniu kryštálového cukru
pre spoločnosti Remixcar KFT., ZETAMOON, s.r.o. a GOJI HOLDING Kft. podľa § 43 ods. 1 zákona
o DPH a namietol, že v danom prípade zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Správny súd poukazuje na to, že napadnuté rozhodnutie

nie je založené na tom, že si odberateľ nesplnil niektorú svoju povinnosť, ale na tom, že žalobca
neuniesol svoje vlastné dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane
pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH.
V súvislosti s MVI, na výsledky ktorej žalobca poukázal, správny súd uvádza, že k preprave uvedený
odberateľ uviedol, že ju zabezpečoval vždy kupujúci a v jeho účtovníctve sa nenašli faktúry týkajúce

sa prepravcov. Spoločnosť Remixcar KFT. nemala zamestnancov ani vlastný sklad alebo priestory.
V registri tohto odberateľa sa našli faktúry vystavené žalobcom. Remixcar KFT. uviedol fakturovanú
sumu 72 618,00 Eur, hoci podľa faktúr predložených žalobcom, bolo deklarované dodanie tovaru s
oslobodením od dane pre spoločnosť Remixcar KFT. vo výške 54 064,00 Eur. Na účte odberateľa nebol
pohyb peňazí tákajúci sa žalobcu. Maďarská finančná správa tiež uviedla, že ich daňovník neposkytol

finančné, účtovné doklady, alebo zmluvy. Žalobca aj v tomto žalobnom zhodne predkladal svoje vlastné
hodnoteniesprávcomdanevykonanýchdôkazov(výpovedep.C.I.ainformáciízMVI)aobdobneakopri
odberateľoch PIEMONTE TRADING SRL a KUPIOS s.r.o. polemizoval so závermi daňových orgánom
ohľadne vyhodnotenia Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci (uzatvorenej medzi žalobcom a jeho
dodávateľom Mal-finance, s.r.o.) a úhrad faktúr na základe nej vystavovaných. Z administratívneho

spisu vyplýva, že správca dane z bankových výpisov kontrolovaného daňového subjektu zistil, že
úhrady za tovar na základe faktúr vystavených pre odberateľa Remixcar KFT. (ako aj pre odberateľa
GOJI HOLDING Kft.) sa uskutočnili prevodom z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorého majiteľom je
spoločnosť UNIO-KER s.r.o., alebo vkladom na účet, pričom vklad uskutočnil G. A., t. j. osobami,
ktoré neboli oprávnené konať, resp. vystupovať za týchto odberateľov. Uvedený záver nie je spôsobilá

zvrátiť ani argumentácia žalobcu, v ktorej poukazuje na to, že v zmysle vyjadrenia p. C. bol A. G.
kontaktom na REMIXCAR KERESKEDELMI ES SZOLGALTATO, Kft. Rovnako bez ďalšej argumentácie
smerujúcej k spochybneniu zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalobca poukazoval na ďalšie ním
v konaní predložené dôkazy, ktoré sa nevzťahovali na kontrolované zdaňovacie obdobie (e-maily
zo dňa 28.06.2013 a 30.04.2015). V súvislosti s odberateľom ZETAMOON, s.r.o. žalobca opätovne

bez uvedenia vplyvu takejto námietky na zákonnosť napadnutého rozhodnutia namietal, že správca
dane nevyhovel jeho žiadosti o vypočutie konateľky tejto spoločnosti C. K. E., E.. Z administratívneho
spisu však vyplýva, že správca dane sa s uvedenou námietkou vo svojom rozhodnutí vysporiadal a
uviedol, že uvedená svedkyňa nebola vypočutá z dôvodu, že dňa 07.11.2018 sa uskutočnil výsluch
svedka L. K., konateľa prepravnej spoločnosti IZATRANS, s.r.o., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že

ohľadom prepravy komunikoval výlučne s p. R. S., občanom Maďarskej republiky, a nie s konateľkou
spoločnostiZETAMOON,s.r.o.C.K.E..Správcadanetedauviedolrelevantnéskutočnostiodôvodňujúce
odmietnutie vykonania navrhovaného dôkazu v súlade s ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku a s jeho
argumentáciou sa stotožnil aj žalovaný. Žalobca aj v tomto žalobnom bode predkladal svoje vlastné
hodnotenie správcom dane vykonaných dôkazov (výpovede p. C. I.) a obdobne ako pri odberateľoch

PIEMONTE TRADING SRL a KUPIOS s.r.o. polemizoval so závermi daňových orgánov ohľadne
vyhodnotenia Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci a úhrad faktúr na základe nej vystavovaných.
Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil námietku žalobcu, v ktorej namietal nesprávny dátum prepravyv zmysle CMR č. SK 6070448 v Protokole, a to z dôvodu, že správca dane vo svojom rozhodnutí
akceptoval žalobcom uvádzaný termín prepravy 28.03.2013.

65. Taktiež nemá oporu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný bez
uvedenia relevantného dôvodu, nevzal do úvahy svedeckú výpoveď p. L. K., konateľa spoločnosti
IZATRANS, s.r.o. vykonávajúcej prepravu tovaru k odberateľovi ZETAMOON, s.r.o. Uvedená námietka
nemá oporu v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí. Správca dane a žalovaný uvedenú svedeckú
výpoveď vo svojich rozhodnutiach vyhodnotili a posúdili ju nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomnej

súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi, medzi ktoré patril aj výpis z elektronického mýtneho systému
preložený Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s., v zmysle ktorého na deň 28.03.2013 neboli pre
motorové vozidlo M. zaevidované žiadne mýtne transakcie. Správca dane výpoveď tohto svedka a údaje
získané z Elektronického mýtneho systému vyhodnotil ako dôkaz, ktorým bolo preukázané, že preprava
tovaru sa neuskutočnila tak, ako to deklaroval žalobca. Žalovaný k tomu uviedol, že motorové vozidlá sa
pri preprave môžu pohybovať aj po nespoplatnených úsekoch ciest, kedy nie sú zaznamenané mýtne

transakcie, ale súčasne poukázal na údaje z elektronického mýtneho systému a dodal, že svedok L.
K. tvrdenia ohľadom uskutočnenia prepravy dňa 28.03.2013 nepreukázal žiadnym dokladom, správcovi
dane predložil len pokladničný doklad o zakúpení diaľničnej známky pre motorové vozidlo M.. Žalovaný
mal tiež za to, že e-mail zo dňa 28.03.2013 žiadnym spôsobom nepreukazuje to, že k zdaniteľnému
plneniu došlo tak, ako to deklaroval žalobca.

66. V súvislosti s odberateľom GOJI HOLDING Kft. žalobca namietol, že informácie o uvedenom
odberateľovi boli zistené nedostačujúcim spôsobom, a je potrebné vypočuť manažéra tejto spoločnosti.
V tejto súvislosti správny súd opätovne poukazuje na to, že rozhodnutie akým procesným spôsobom
zahraničný daňový orgán v zmysle svojich vnútroštátnych postupov zabezpečí administratívne

vyšetrovanie potrebné na získanie požadovaných informácií na účely odpovede na žiadosť v rámci
MVI je v plnej kompetencii dožiadaného zahraničného daňového orgánu. Maďarskí kontrolóri zistili,
že osoba jednajúca v mene spoločnosti GOJI HOLDING Kft. nebol manažér, ale išlo o iné osoby, no
napriek tomu ich vyjadrenie maďarský daňový orgán zaslal ako odpoveď na MVI, z ktorej vyplýva,
že faktúra č. OF13035 nebola u maďarského odberateľa zaúčtovaná, nebola predmetom daňového

priznania a ani súhrnného výkazu za 1. štvrťrok 2013. Suma uvedená na faktúre nebola zaznamenaná
na bankovom účte maďarského odberateľa. Prepravcovia uvedení na faktúre podľa maďarskej daňovej
správy nepotvrdili prepravu a nepredložili CMR, podľa systému VIES žalobca nepriznal dodanie tovaru
pre GOJI HOLDING Kft. Maďarská daňová správa teda nepotvrdila prijatie a zaúčtovanie tovaru
a nepotvrdila ani jeho priznanie a zaplatenie zdaniteľnou osobou GOJI HOLDING Kft. Žalobca aj

v tomto žalobnom bode zhodne ako pri odberateľovi KUPIOS s.r.o. polemizoval so závermi daňových
orgánov ohľadne vyhodnotenia Rámcovej zmluvy o obchodnej spolupráci a úhrad faktúr na základe
nej vystavovaných. Ako polemiku so závermi správcu dane a žalovaného správny súd vyhodnotil
aj námietku, v ktorej žalobca správcovi dane vytýkal, že sa pri preverovaní zameral na sledovanie
vozidiel cez mýtny systém prevádzkovaný Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s., avšak opomenul,

že žalobca nemá prostriedky na sledovanie vozidiel po akej trase sa pohybujú. Údaje z mýtnych brán
žalobca z dôvodu, že neposkytujú 100% relevantné a správne údaje, považoval za dôkazy, o ktorých
pravdivosti môžu vzniknúť pochybnosti. Uvedená námietka nemá oporu v odôvodnení napadnutých
rozhodní, nakoľko z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane na preverenie tvrdení
žalobcuvykonalrozsiahledokazovanievrámciktoréhosinapreverenietvrdenížalobcuokreminformácii

z mýtneho systému zaobstaral informácie z MVI nielen o deklarovanom odberateľovi žalobcu, ale aj
o prepravcovi (KATOLIK Sp. z .o.o., Poľsko), faktúry, CMR a výsluchy svedkov (p. C. I.).

67. V žalobe, premetom ktorej je preskúmavanie rozhodnutia žalovaného máj 2013 žalobca vyjadril
svoj nesúhlas aj so záverom žalovaného a správcu dane, že nedošlo k dodaniu kryštálového cukru

pre spoločnosť AMAZING BOLAG s.r.o., Česká republika podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. Pokiaľ
ide o tvrdenie žalobcu, že mu nemôže byť na ujmu nesplnenie si daňovej povinnosti iného subjektu
(skutočnosť, že AMAZING BOLAG s.r.o nepriznal nadobudnutie tovaru z iného členského štátu resp.
že tak až po výzve správcu dane), správny súd mu dáva za pravdu. Je však potrebné poukázať na
skutočnosť, že žalovaný napadnuté rozhodnutia nezaložil na tom, že si nadobúdateľ tovaru v Českej

republike nesplnil svoje daňové povinnosti, ale napadnuté rozhodnutia sú založené na tom, že
počas daňovej kontroly (a ani počas vyrubovacieho konania), nebolo preukázané, že boli splnené
podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Žalobca
súčasne namietol, že napadnuté rozhodnutie máj 2013 je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosťalebo nedostatok dôvodov. Uvedenú námietku odôvodnil tým, že žalovaný nevysvetlil pochybnosti,
ktoré mal na základe údajov z Národnej diaľničnej spoločnosti a. s. o nakládke fakturovaného tovaru,
pretože správca dane ako aj žalovaný uvádzajú prvý záznam dňa 14.05.2012 Dunajskú Stredu 10:23,

ktorý samotný nepreukazuje, že nemohlo dôjsť k nakládke tovaru v Dunajskej Strede. Z obsahu
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia máj 2013 vyplýva, že v tejto časti odôvodnenia žalovaný
opisoval, ako správca dane vyhodnotil jednotlivé dôkazy získané počas daňovej kontroly. Z údajov z
elektronickéhomýtnehosystémubolozistené,žemotorovévozidlosEČVM.,ktorémalodňa14.05.2013
prepravovať tovar do Českej republiky pre odberateľa AMAZING BOLAG s.r.o. s miestom nakládky

Dunajská Streda a s miestom vykládky Hodonín, Česká republika (skutočnosť uvedená v CMR č.
SK 6323208) podľa údajov Národnej diaľničnej spoločnosti a. s. bolo v tomto období zaregistrované
v Elektronickom mýtnom systéme, podľa detailného výpisu mýtnych transakcií zo dňa 14.05.2013
uvedené motorové vozidlo bolo zaznamenané v Dunajskej Strede (mýtna transakcia zaznamená o
10:23 hod.), plynule pokračovalo v jazde k hraniciam s Českou republikou a o 12:24 hod. bola
zaznamenaná mýtna transakcia Holíč 1 - hranica SR/ČR. O 13:02 hod. bola zaznamenaná ďalšia

mýtna transakcia - hranica SR/ČR - Holíč 1 a následný plynulý presun späť do Dunajskej Stredy. Z
uvedených skutočností správca dane vyvodil záver, že nákladné motorové vozidlo EČV M. sa síce
nachádzalo v Dunajskej Strede (v mieste deklarovanej nakládky fakturovaného tovaru) a nachádzalo
sa aj na hranici s Českou republikou, ale podľa časov zaznamenaných mýtnych transakcii je však
nepravdepodobné, že motorové vozidlo prišlo do miesta deklarovanej vykládky fakturovaného tovaru

a že samotná vykládku tovaru bola uskutočnená. Uvedenú žalobnú námietku správny súd vyhodnotil
ako nedôvodnú. Spochybnenie prepravy tovaru deklarovanému odberateľovi žalobcu nebolo daňovými
orgánmi založené na pochybnostiach o uskutočnení nakládky tovaru v Dunajskej Strede, ale na
pochybnostiach o uskutočnení vykládky tovaru v Hodoníne, keď za 38 minút malo dôjsť k preprave
tovaru od štátnej hranice do miesta vykládky, vyloženiu tovaru a návratu motorového vozidla späť

na územie Slovenskej republiky. Takého vyhodnotenie dôkazov daňovými orgánmi je podľa názoru
správneho súdu v súlade s ich obsahom a skutkové zistenia daňových orgánov zodpovedajú obsahu
vykonaných dôkazov ako aj zásadám logického myslenia. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, uvedené
bez akejkoľvek argumentácie vo vzťahu k tvrdenej nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, že
správcovi dane okrem faktúry, úhrady, prepravného dokladu ako dôkaz bol predložený e-mail zo dňa

14.05.2013 o zaslaní odberateľskej faktúry za dodávky kryštálového cukru na adresu R. OF13083,
správny súd uvádza, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že daný e-mail nepreukazuje,
že k zdaniteľnému plneniu došlo tak, ako to deklaruje žalobca.

68. Správny súd konštatuje že rozhodnutia žalovaného marec až máj 2013 obsahuje všetky

zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. „Za nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho
orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok
ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok,
čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody

nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia
právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako i ich nejednoznačnosť. ...
Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí
absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre
nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú

rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na
skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom
alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané“. (Rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/1/2009). Prvostupňové rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného
obsahujú uvedenie podstatných námietok žalobcu a aj to, ako sa s nimi správca dane, resp. žalovaný

vysporiadali. Z odôvodnenia vydaných rozhodnutí vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie a žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedol úvahy, ktorými vykonané dôkazy
vyhodnotil a na základe ktorých dospel k prijatým záverom. Vydané rozhodnutia daňových orgánov
tak zodpovedajú kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej požiadavky na spravodlivé konanie,
poskytujúce dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva na primerané odôvodnenie

rozhodnutia, teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených dôvodov podporujúcich výrok.
Správny súd zdôrazňuje, že orgán verejnej správy (obdobne ako správny súd) nie je povinný reagovať
na všetky námietky účastníka konania. Ústavný súd SR v Náleze zo dňa 10.07.2002 sp. zn. I. ÚS 56/01
konštatoval, že „rozhodnutie správneho orgánu musí uviesť relevantné a dostatočné dôvody, na základektorýchbolovydané.Rozsahtejtopovinnostisamôžemeniťpodľapovahyrozhodnutiaamusísaposúdiť
vo svetle okolností každej veci. Z hľadiska práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods.
1 ústavy s ohľadom aj na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri napr. rozsudok

L. Q. v. Španielsko z 21.01.1999, § 26, týkajúci sa povinnosti súdov odôvodniť svoje rozhodnutia) však
nemožnovyvodzovať,žedôvodyuvedenésprávnymorgánomsamusiazaoberaťzvlášťkaždýmbodom,
ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za základný pre svoju argumentáciu.“ Nesúhlas
žalobcu s argumentáciou žalovaného uvedenou v odôvodnení napadnutých rozhodnutí marec až máj
2013, týkajúcou sa posúdenia nesplnenia podmienok pre uplatnené oslobodenie od dane podľa § 43

zákona o DPH nespôsobuje nezákonnosť napadnutých rozhodnutí z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti, ani
pre nedostatok dôvodov.

69. Ako nedôvodnú správny súd posúdil aj žalobnú námietku, v ktorej žalobca namietal, že došlo k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok
vydanie nezákonných rozhodnutí z dôvodu, že správca dane vo vyrubovacom konaní porušil zásadu

súčinnosti (§ 3 ods. 2 Daňového poriadku), podľa ktorej správca dane postupuje v daňovom konaní
v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi, zásady rovnosti (§ 3 ods. 7 Daňového poriadku), podľa
ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti a ústavnej zásady
zákonnosti konania (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku). Žalobca namietal, že ho dňa 09.03.2021 správca
dane oboznámil s tým, že trvá na svojich zisteniach uvedených v Protokole z daňovej kontroly

a do Zápisnice č. 100403905/2021 uviedol svoje stanoviská k námietkam a návrhom žalobcu k
zisteniam uvedeným v Protokole, pričom jeho splnomocnenému zástupcovi správca dane odmietol
poskytnúť akúkoľvek lehotu na podanie vyjadrenia. Správny súd z obsahu administratívnych spisov
zistil, že správca dane v priebehu vyrubovacích konaní oboznámil žalobcu so všetkými získanými
dôkazmi, žalobca bol prítomný na výsluchoch svedkov a bolo mu opakovane umožnené nahliadnuť

do administratívnych spisov, a teda žalobca už mal z predchádzajúceho priebehu vyrubovacieho
konania vedomosť o pochybnostiach správcu dane, týkajúcich sa dodania tovaru oslobodeného od
dane z tuzemska deklarovaným odberateľom do iného členského štátu. Z toho, že správca dane na
ústnych pojednávaniach konaných dňa 09.03.2021, na ktorých žalobca neuviedol nové skutočnosti ani
nepreložil nové dôkazy, neposkytol žalobcovi ďalšiu lehotu na vyjadrenie sa, nemožno podľa názoru

správneho súdu vyvodzovať záver, že takýto postup správcu dane mal za následok porušenie žalobcom
uvádzaných zásad správy daní. K porušeniu práv žalobcu, a teda k podstatnému porušeniu ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy by mohlo dôjsť len v takom prípade, ak by sa závery daňových
orgánov v priebehu daňovej kontroly, či vyrubovacieho konania menili a žalobcovi by nebolo umožnené,
aby sa k zisteným skutočnostiam vyjadril, čo správny súd v danej veci nezistil.

70. Preskúmaním veci správny súd zistil, že žalobné námietky neboli spôsobilé spochybniť podstatné
skutkové a právne závery žalovaného, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

71. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania

nepriznal, keďže vo vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na ich priznanie. Žalobca
nemal v konaní úspech, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí podľa § 167 ods. 1 SSP
a contrario. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom
správnysúdnezistilžiadnevýnimočnédôvody,prektorébymumalibyťtrovykonaniavočineúspešnému
žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo

požadovať.

72. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
72. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote do jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.